search


keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/1925 SK cercato: 'právomoci' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index právomoci:


whereas právomoci:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 1059

 

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Účelom tohto nariadenia je prispievať k správnemu fungovaniu vnútorného trhu stanovením harmonizovaných pravidiel, ktorými sa pre všetky podniky zabezpečia súťažeschopné a spravodlivé trhy digitálneho sektora v celej Únii, na ktorých pôsobia strážcovia prístupu, a to v prospech všetkých komerčných používateľov a koncových používateľov.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na základné platformové služby, ktoré strážcovia prístupu poskytujú alebo ponúkajú komerčným používateľom so sídlom v Únii alebo koncovým používateľom, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii, bez ohľadu na sídlo alebo bydlisko strážcov prístupu a bez ohľadu na právo, ktoré sa inak na poskytovanie služieb vzťahuje.

3.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na trhy súvisiace s:

a)

elektronickými komunikačnými sieťami v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/1972;

b)

elektronickými komunikačnými službami v zmysle článku 2 bodu 4 smernice (EÚ) 2018/1972 okrem služieb súvisiacich s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania.

4.   Pokiaľ ide o interpersonálne komunikačné služby v zmysle článku 2 bodu 5 smernice (EÚ) 2018/1972, týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci a povinnosti zverené národným regulačným a iným príslušným orgánom na základe článku 61 uvedenej smernice.

5.   S cieľom predísť fragmentácii vnútorného trhu členské štát nesmú ukladať strážcom prístupu ďalšie povinnosti formou zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení na účely zabezpečenia súťažeschopných a spravodlivých trhov. Žiadne z ustanovení tohto nariadenia nebráni členským štátom v tom, aby v záležitostiach, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto nariadenia, ukladali podnikom vrátane podnikov poskytujúcich základné platformové služby povinnosti pod podmienkou, že tieto povinnosti sú v súlade s právom Únie a nevyplývajú z toho, že príslušné podniky majú postavenie strážcu prístupu v zmysle tohto nariadenia.

6.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Nie je ním dotknuté ani uplatňovanie:

a)

vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich protisúťažné dohody, rozhodnutia združení podnikov, zosúladené postupy a zneužívanie dominantného postavenia;

b)

vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich iné formy jednostranného správania, pokiaľ sa uplatňujú na iné podniky než strážcov prístupu alebo je ich výsledkom uloženie ďalších povinností strážcom prístupu; a

c)

nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (23) a vnútroštátnych pravidiel kontroly koncentrácií.

7.   Vnútroštátne orgány nesmú prijímať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Komisia a členské štáty úzko spolupracujú a koordinujú svoje opatrenia na presadzovanie práva na základe zásad stanovených v článkoch 37 a 38.

Článok 8

Dodržiavanie povinností strážcov prístupu

1.   Strážca prístupu zabezpečí a preukáže dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia. Opatrenia, ktoré vykonáva strážca prístupu na zabezpečenie dodržiavania uvedených článkov, musia byť účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti. Strážca prístupu zabezpečí, aby vykonávanie týchto opatrení bolo v súlade s príslušným právom, najmä s nariadením (EÚ) 2016/679, so smernicou 2002/58/ES a s právnymi predpismi o kybernetickej bezpečnosti, ochrane spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov, ako aj s požiadavkami na prístupnosť.

2.   Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť strážcu prístupu podľa odseku 3 tohto článku začať konanie podľa článku 20.

Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom určí opatrenia, ktoré má dotknutý strážca prístupu vykonať na účinné splnenie povinností stanovených v článkoch 6 a 7. Uvedený vykonávací akt sa prijme do šiestich mesiacov od začatia konania podľa článku 20 v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

V prípade začatia konania z vlastnej iniciatívy z dôvodu obchádzania povinností podľa článku 13 sa takéto opatrenia môžu týkať povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7.

3.   Strážca prístupu môže požiadať Komisiu o zapojenie sa do procesu s cieľom určiť, či sú opatrenia, ktoré má daný strážca prístupu v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal s cieľom zabezpečiť súlad s článkami 6 a 7, účinné na dosiahnutie cieľa príslušnej povinnosti za konkrétnych okolností strážcu prístupu. Komisia podľa vlastného uváženia rozhodne, či sa do takéhoto procesu zapojí, pričom zohľadňuje zásady rovnakého zaobchádzania, proporcionality a dobrej správy.

Strážca prístupu vo svojej žiadosti poskytne odôvodnené stanovisko, v ktorom vysvetlí opatrenia, ktoré má v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal. Strážca prístupu zároveň poskytne verziu odôvodneného stanoviska, ktorá nemá dôverný charakter a ktorú možno poskytnúť tretím stranám podľa odseku 6.

4.   Odsekmi 2 a 3 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

5.   S cieľom prijať rozhodnutie podľa odseku 2 Komisia oznámi svoje predbežné zistenia strážcovi prístupu do troch mesiacov od začatia konania podľa článku 20. Komisia v predbežných zisteniach vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu s cieľom účinne riešiť tieto predbežné zistenia.

6.   S cieľom účinne umožniť zainteresovaným tretím stranám predkladať pripomienky Komisia súčasne s oznámením svojich predbežných zistení strážcovi prístupu podľa odseku 5 alebo čo najskôr potom uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu. Komisia určí primeranú lehotu na predkladanie takýchto pripomienok.

7.   Pri určovaní opatrení podľa odseku 2 Komisia zabezpečí, aby opatrenia boli účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti a primerané vzhľadom na osobitné okolnosti strážcu prístupu a príslušnej služby.

8.   Na účely stanovenia povinností podľa článku 6 ods. 11 a 12 Komisia posúdi aj to, či sa zamýšľanými alebo vykonanými opatreniami zabezpečuje, aby nedošlo k nerovnováhe medzi právami a povinnosťami komerčných používateľov, a či opatrenia samy osebe neposkytujú strážcovi prístupu výhodu neúmernú službe, ktorú strážca prístupu poskytuje komerčným používateľom.

9.   Komisia môže rozhodnúť, že konanie podľa odseku 2 na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy obnoví, ak:

a)

nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené; alebo

b)

rozhodnutie bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách; alebo

c)

opatrenia uvedené v rozhodnutí nie sú účinné.

Článok 13

Prevencia obchádzania povinností

1.   Podnik poskytujúci základné platformové služby nesmie segmentovať, rozdeľovať, prerozdeľovať, fragmentovať alebo deliť tieto služby prostredníctvom zmluvných, obchodných, technických alebo akýchkoľvek iných prostriedkov s cieľom obchádzať kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2. Takéto konanie podniku nebráni Komisii, aby ho označila za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 4.

2.   Ak má Komisia podozrenie, že podnik poskytujúci základné platformové služby je zapojený do praktík uvedených v odseku 1, môže od tohto podniku vyžadovať akékoľvek informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na to, aby určila, či sa dotknutý podnik podieľal na takýchto praktikách.

3.   Strážca prístupu zabezpečí úplné a účinné plnenie povinností vyplývajúcich z článkov 5, 6 a 7.

4.   Strážca prístupu sa nesmie zapojiť do konania, ktorým je ohrozené plnenie povinností podľa článkov 5, 6 a 7, a to bez ohľadu na to, či uvedené konanie má zmluvný, obchodný, technický alebo akýkoľvek iný charakter alebo zahŕňa použitie behaviorálnych techník alebo rozhrania.

5.   Ak sa na zabezpečenie súladu s týmto nariadením vyžaduje súhlas so získavaním, spracúvaním, krížovým používaním a zdieľaním osobných údajov, strážca prístupu prijme potrebné kroky, aby komerčným používateľom buď umožnil priamo získať potrebný súhlas so spracúvaním, ak sa takýto súhlas vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo smernice 2002/58/ES, alebo aby súlad s pravidlami a zásadami Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia zabezpečil inak, a to aj tak, že komerčným používateľom poskytne vo vhodných prípadoch riadne anonymizované údaje. Strážca prístupu nesmie komerčnému používateľovi sťažovať získanie tohto súhlasu v porovnaní so získavaním súhlasu pre jeho vlastné služby.

6.   Strážca prístupu nesmie zhoršovať podmienky ani kvalitu žiadnej zo základných platformových služieb poskytovaných komerčným alebo koncovým používateľom, ktorí využívajú práva alebo možnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, ani neprimerane sťažovať využívanie týchto práv alebo možností, a to ani tým, že by koncovým používateľom ponúkal možnosti voľby iným než neutrálnym spôsobom, alebo že by prostredníctvom štruktúry, návrhu, funkcie alebo spôsobu fungovania používateľského rozhrania alebo jeho časti oslaboval autonómiu koncových používateľov alebo komerčných používateľov, ich rozhodovanie alebo slobodný výber.

7.   Ak strážca prístupu obchádza alebo sa snaží obísť niektorú z povinností uvedených v článku 5, 6 alebo 7 spôsobom opísaným v odsekoch 4, 5 a 6 tohto článku, Komisia môže začať konanie podľa článku 20 a prijať vykonávací akt podľa článku 8 ods. 2 s cieľom stanoviť opatrenia, ktoré príslušný strážca prístupu musí vykonať.

8.   Odsekom 6 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

Článok 16

Začatie prieskumu trhu

1.   Ak má Komisia v úmysle uskutočniť prieskum trhu na účely možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 17, 18 a 19, prijme rozhodnutie o začatí prieskumu trhu.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 môže Komisia vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci podľa tohto nariadenia pred začatím prieskumu trhu podľa uvedeného odseku.

3.   V rozhodnutí podľa odseku 1 sa uvádza:

a)

dátum začatia prieskumu trhu;

b)

opis otázky, ktorej sa prieskum trhu týka;

c)

účel prieskumu trhu.

4.   Komisia môže opätovne začať prieskum trhu, ktorý už ukončila, ak:

a)

nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie prijaté podľa článku 17, 18 alebo 19 založené; alebo

b)

rozhodnutie prijaté podľa článku 17, 18 alebo 19 bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách.

5.   Komisia môže o pomoc pri prieskume trhu požiadať jeden alebo viacero príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 20

Začatie konania

1.   Ak má Komisia v úmysle začať konanie na účely možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 8, 29 a 30, prijme rozhodnutie o začatí konania.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 môže Komisia vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci podľa tohto nariadenia pred začatím konania podľa uvedeného odseku.

Článok 23

Právomoc vykonávať inšpekcie

1.   Komisia môže na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné inšpekcie podniku alebo združenia podnikov.

2.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou na vykonávanie inšpekcie sú oprávnené:

a)

vstupovať do priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podnikov a združení podnikov;

b)

skúmať účtovné knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikateľskej činnosti bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

c)

vyhotoviť alebo získať kópie alebo výňatky z týchto účtovných kníh a iných záznamov;

d)

požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodných postupoch a prístup k nim a zaznamenávať alebo dokumentovať poskytnuté vysvetlenia akýmikoľvek technickými prostriedkami;

e)

zapečatiť podnikové priestory a účtovné knihy alebo záznamy počas trvania inšpekcie v rozsahu nevyhnutnom na jej vykonanie;

f)

požadovať od každého zástupcu podniku alebo združenia podnikov alebo od ich zamestnancov, aby podali vysvetlenie k skutočnostiam alebo dokumentom, ktoré súvisia s predmetom a účelom inšpekcie, a zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

3.   Komisia môže na účely inšpekcie požiadať o pomoc audítorov alebo expertov vymenovaných Komisiou podľa článku 26 ods. 2, ako aj o pomoc príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať.

4.   Počas inšpekcií môže Komisia, audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodnom správaní a prístup k nim. Komisia a audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, môžu adresovať otázky ktorémukoľvek zástupcovi alebo zamestnancovi.

5.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby, ktoré Komisia poverila vykonávaním inšpekcie, uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet a účel inšpekcie a uplatniteľné pokuty stanovené v článku 30 v prípade, že sú predložené neúplné účtovné knihy alebo iné záznamy súvisiace s podnikaním alebo že odpovede na otázky položené podľa odsekov 2 a 4 tohto článku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia pred inšpekciou o nej včas informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na ktorého území sa má inšpekcia vykonávať.

6.   Podniky alebo združenia podnikov sú povinné podrobiť sa inšpekcii nariadenej rozhodnutím Komisie. V uvedenom rozhodnutí sa uvedie predmet a účel inšpekcie, stanovený dátum, kedy sa má začať, a uvedú sa v ňom pokuty a pravidelné penále podľa článkov 30 a 31, ako aj právo na preskúmanie uvedeného rozhodnutia Súdnym dvorom.

7.   Úradníci príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, a osoby ním poverené alebo vymenované, na žiadosť tohto orgánu alebo Komisie aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento účel majú k dispozícii právomoci stanovené v odsekoch 2 a 4 tohto článku.

8.   Keď úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že sa podnik alebo združenie podnikov bráni inšpekcii nariadenej podľa tohto článku, príslušný členský štát im poskytne nevyhnutnú pomoc, a to vo vhodných prípadoch požiadaním o pomoc polície alebo zodpovedajúceho orgánu presadzovania práva tak, aby im umožnili vykonať inšpekciu.

9.   Ak je podľa vnútroštátnych pravidiel na pomoc uvedenú v odseku 8 tohto článku potrebné povolenie súdneho orgánu, požiada oň Komisia alebo príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo úradníci poverení týmito orgánmi. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

10.   Keď sa žiada o povolenie podľa odseku 9 tohto článku, vnútroštátny súdny orgán overí, či je rozhodnutie Komisie pravé a či navrhované donucovacie opatrenia nie sú svojvoľné ani neprimerané vzhľadom na predmet inšpekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať Komisiu, priamo alebo prostredníctvom príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podrobné vysvetlenie, najmä pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porušení tohto nariadenia, ako aj o závažnosť predpokladaného porušenia a o spôsob účasti dotknutého podniku na ňom. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže spochybniť potrebu inšpekcie ani požadovať predloženie informácií zo spisu Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha preskúmaniu iba Súdnym dvorom.

Článok 32

Premlčacie lehoty na uloženie sankcií

1.   právomoci zverené Komisii článkami 30 a 31 podliehajú premlčacej lehote päť rokov.

2.   Lehota začína plynúť dňom, keď došlo k porušeniu predpisov. V prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušovania však lehota začína plynúť dňom ukončenia porušovania.

3.   Každým opatrením Komisie prijatým na účely prieskumu trhu alebo konania v súvislosti s porušovaním predpisov sa preruší premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále. Premlčacia lehota sa preruší s účinnosťou odo dňa, keď bolo opatrenie oznámené aspoň jednému podniku alebo združeniu podnikov, ktoré sa podieľali na porušovaní. Opatrenia, ktorými sa preruší plynutie lehoty, sú najmä tieto:

a)

žiadosti Komisie o informácie;

b)

písomné povolenia na vykonávanie inšpekcií, ktoré Komisia vydala svojim úradníkom;

c)

začatie konania Komisie podľa článku 20.

4.   Po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu. Premlčacia lehota sa však končí najneskôr v deň, keď lehota rovnajúca sa dvojnásobku premlčacej lehoty uplynula bez toho, aby Komisia uložila pokutu alebo pravidelné penále. Uvedená lehota sa predĺži o obdobie, počas ktorého je premlčanie pozastavené podľa odseku 5.

5.   Premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále sa pozastavuje na celé obdobie, počas ktorého je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore.

Článok 38

Spolupráca a koordinácia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré presadzujú pravidlá hospodárskej súťaže

1.   Komisia a príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, spolupracujú a prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž (ďalej len „ESHS“) sa navzájom informujú o svojich príslušných opatreniach na presadzovanie práva. Majú právomoc poskytovať si navzájom informácie o akýchkoľvek skutkových alebo právnych záležitostiach vrátane dôverných informácií. Ak príslušný orgán nie je členom ESHS, Komisia prijme potrebné opatrenia na spoluprácu takýchto orgánov a výmenu ich informácií o prípadoch týkajúcich sa presadzovania tohto nariadenia a presadzovania pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6. Komisia môže takéto opatrenia stanoviť vo vykonávacích aktoch podľa článku 46 ods. 1 písm. l).

2.   Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle začať vyšetrovanie týkajúce sa strážcov prístupu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 6, písomne informuje Komisiu o prvom formálnom vyšetrovacom opatrení, a to pred začatím jeho vykonávania alebo bezprostredne po ňom. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

3.   Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle uložiť strážcom prístupu povinnosti na základe vnútroštátneho práva podľa článku 1 ods. 6, oznámi Komisii návrh opatrenia a jeho odôvodnenie, a to najneskôr 30 dní pred jeho prijatím. V prípade predbežných opatrení príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, oznamuje Komisii návrh plánovaných opatrení čo najskôr, najneskôr však ihneď po ich prijatí. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

4.   Mechanizmus informovania stanovený v odsekoch 2 a 3 sa nevzťahuje na rozhodnutia plánované podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

5.   Informácie vymieňané podľa odsekov 1 až 3 tohto článku sa vymieňajú a používajú len na účely koordinácie presadzovania tohto nariadenia a pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6.

6.   Komisia môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podporu pri ktoromkoľvek zo svojich prieskumov trhu podľa tohto nariadenia.

7.   Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, môže z vlastnej iniciatívy vyšetriť prípad možného neplnenia článkov 5, 6 a 7 tohto nariadenia na svojom území, ak podľa vnútroštátneho práva je na to oprávnený a má na to vyšetrovacie právomoci. Pred prijatím prvého formálneho vyšetrovacieho opatrenia tento orgán písomne informuje Komisiu.

Začatie konania Komisiou podľa článku 20 oslobodzuje príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, od možnosti viesť takéto vyšetrovanie alebo ho ukončí ak už prebieha. Uvedené orgány podajú Komisii správu o zisteniach takéhoto vyšetrovania s cieľom podporiť ju v jej úlohe jediného orgánu presadzovania tohto nariadenia.

Článok 49

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 sa Komisii udeľuje na obdobie päť rokov od 1. novembra 2022. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.


whereas









keyboard_arrow_down