Digital Market Act 2022/1925 SK

1. Účelom tohto nariadenia je prispievať k správnemu fungovaniu vnútorného trhu stanovením harmonizovaných pravidiel, ktorými sa pre všetky podniky zabezpečia súťažeschopné a spravodlivé trhy digitálneho sektora v celej Únii, na ktorých pôsobia strážcovia prístupu, a to v prospech všetkých komerčných používateľov a koncových používateľov.

2. Toto nariadenie sa vzťahuje na základné platformové služby, ktoré strážcovia prístupu poskytujú alebo ponúkajú komerčným používateľom so sídlom v Únii alebo koncovým používateľom, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii, bez ohľadu na sídlo alebo bydlisko strážcov prístupu a bez ohľadu na právo, ktoré sa inak na poskytovanie služieb vzťahuje.

3. Toto nariadenie sa neuplatňuje na trhy súvisiace s:

a)	elektronickými komunikačnými sieťami v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/1972;

b)	elektronickými komunikačnými službami v zmysle článku 2 bodu 4 smernice (EÚ) 2018/1972 okrem služieb súvisiacich s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania.

4. Pokiaľ ide o interpersonálne komunikačné služby v zmysle článku 2 bodu 5 smernice (EÚ) 2018/1972, týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci a povinnosti zverené národným regulačným a iným príslušným orgánom na základe článku 61 uvedenej smernice.

5. S cieľom predísť fragmentácii vnútorného trhu členské štát nesmú ukladať strážcom prístupu ďalšie povinnosti formou zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení na účely zabezpečenia súťažeschopných a spravodlivých trhov. Žiadne z ustanovení tohto nariadenia nebráni členským štátom v tom, aby v záležitostiach, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto nariadenia, ukladali podnikom vrátane podnikov poskytujúcich základné platformové služby povinnosti pod podmienkou, že tieto povinnosti sú v súlade s právom Únie a nevyplývajú z toho, že príslušné podniky majú postavenie strážcu prístupu v zmysle tohto nariadenia.

6. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Nie je ním dotknuté ani uplatňovanie:

a)	vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich protisúťažné dohody, rozhodnutia združení podnikov, zosúladené postupy a zneužívanie dominantného postavenia;

b)	vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich iné formy jednostranného správania, pokiaľ sa uplatňujú na iné podniky než strážcov prístupu alebo je ich výsledkom uloženie ďalších povinností strážcom prístupu; a

c)	nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (23) a vnútroštátnych pravidiel kontroly koncentrácií.

7. Vnútroštátne orgány nesmú prijímať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Komisia a členské štáty úzko spolupracujú a koordinujú svoje opatrenia na presadzovanie práva na základe zásad stanovených v článkoch 37 a 38.

Článok 8

Dodržiavanie povinností strážcov prístupu

1. Strážca prístupu zabezpečí a preukáže dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia. Opatrenia, ktoré vykonáva strážca prístupu na zabezpečenie dodržiavania uvedených článkov, musia byť účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti. Strážca prístupu zabezpečí, aby vykonávanie týchto opatrení bolo v súlade s príslušným právom, najmä s nariadením (EÚ) 2016/679, so smernicou 2002/58/ES a s právnymi predpismi o kybernetickej bezpečnosti, ochrane spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov, ako aj s požiadavkami na prístupnosť.

2. Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť strážcu prístupu podľa odseku 3 tohto článku začať konanie podľa článku 20.

Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom určí opatrenia, ktoré má dotknutý strážca prístupu vykonať na účinné splnenie povinností stanovených v článkoch 6 a 7. Uvedený vykonávací akt sa prijme do šiestich mesiacov od začatia konania podľa článku 20 v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

V prípade začatia konania z vlastnej iniciatívy z dôvodu obchádzania povinností podľa článku 13 sa takéto opatrenia môžu týkať povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7.

3. Strážca prístupu môže požiadať Komisiu o zapojenie sa do procesu s cieľom určiť, či sú opatrenia, ktoré má daný strážca prístupu v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal s cieľom zabezpečiť súlad s článkami 6 a 7, účinné na dosiahnutie cieľa príslušnej povinnosti za konkrétnych okolností strážcu prístupu. Komisia podľa vlastného uváženia rozhodne, či sa do takéhoto procesu zapojí, pričom zohľadňuje zásady rovnakého zaobchádzania, proporcionality a dobrej správy.

Strážca prístupu vo svojej žiadosti poskytne odôvodnené stanovisko, v ktorom vysvetlí opatrenia, ktoré má v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal. Strážca prístupu zároveň poskytne verziu odôvodneného stanoviska, ktorá nemá dôverný charakter a ktorú možno poskytnúť tretím stranám podľa odseku 6.

4. Odsekmi 2 a 3 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

5. S cieľom prijať rozhodnutie podľa odseku 2 Komisia oznámi svoje predbežné zistenia strážcovi prístupu do troch mesiacov od začatia konania podľa článku 20. Komisia v predbežných zisteniach vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu s cieľom účinne riešiť tieto predbežné zistenia.

6. S cieľom účinne umožniť zainteresovaným tretím stranám predkladať pripomienky Komisia súčasne s oznámením svojich predbežných zistení strážcovi prístupu podľa odseku 5 alebo čo najskôr potom uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu. Komisia určí primeranú lehotu na predkladanie takýchto pripomienok.

7. Pri určovaní opatrení podľa odseku 2 Komisia zabezpečí, aby opatrenia boli účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti a primerané vzhľadom na osobitné okolnosti strážcu prístupu a príslušnej služby.

8. Na účely stanovenia povinností podľa článku 6 ods. 11 a 12 Komisia posúdi aj to, či sa zamýšľanými alebo vykonanými opatreniami zabezpečuje, aby nedošlo k nerovnováhe medzi právami a povinnosťami komerčných používateľov, a či opatrenia samy osebe neposkytujú strážcovi prístupu výhodu neúmernú službe, ktorú strážca prístupu poskytuje komerčným používateľom.

9. Komisia môže rozhodnúť, že konanie podľa odseku 2 na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy obnoví, ak:

a)	nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené; alebo

b)	rozhodnutie bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách; alebo

c)	opatrenia uvedené v rozhodnutí nie sú účinné.

Článok 13

Prevencia obchádzania povinností

1. Podnik poskytujúci základné platformové služby nesmie segmentovať, rozdeľovať, prerozdeľovať, fragmentovať alebo deliť tieto služby prostredníctvom zmluvných, obchodných, technických alebo akýchkoľvek iných prostriedkov s cieľom obchádzať kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2. Takéto konanie podniku nebráni Komisii, aby ho označila za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 4.

2. Ak má Komisia podozrenie, že podnik poskytujúci základné platformové služby je zapojený do praktík uvedených v odseku 1, môže od tohto podniku vyžadovať akékoľvek informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na to, aby určila, či sa dotknutý podnik podieľal na takýchto praktikách.

3. Strážca prístupu zabezpečí úplné a účinné plnenie povinností vyplývajúcich z článkov 5, 6 a 7.

4. Strážca prístupu sa nesmie zapojiť do konania, ktorým je ohrozené plnenie povinností podľa článkov 5, 6 a 7, a to bez ohľadu na to, či uvedené konanie má zmluvný, obchodný, technický alebo akýkoľvek iný charakter alebo zahŕňa použitie behaviorálnych techník alebo rozhrania.

5. Ak sa na zabezpečenie súladu s týmto nariadením vyžaduje súhlas so získavaním, spracúvaním, krížovým používaním a zdieľaním osobných údajov, strážca prístupu prijme potrebné kroky, aby komerčným používateľom buď umožnil priamo získať potrebný súhlas so spracúvaním, ak sa takýto súhlas vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo smernice 2002/58/ES, alebo aby súlad s pravidlami a zásadami Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia zabezpečil inak, a to aj tak, že komerčným používateľom poskytne vo vhodných prípadoch riadne anonymizované údaje. Strážca prístupu nesmie komerčnému používateľovi sťažovať získanie tohto súhlasu v porovnaní so získavaním súhlasu pre jeho vlastné služby.

6. Strážca prístupu nesmie zhoršovať podmienky ani kvalitu žiadnej zo základných platformových služieb poskytovaných komerčným alebo koncovým používateľom, ktorí využívajú práva alebo možnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, ani neprimerane sťažovať využívanie týchto práv alebo možností, a to ani tým, že by koncovým používateľom ponúkal možnosti voľby iným než neutrálnym spôsobom, alebo že by prostredníctvom štruktúry, návrhu, funkcie alebo spôsobu fungovania používateľského rozhrania alebo jeho časti oslaboval autonómiu koncových používateľov alebo komerčných používateľov, ich rozhodovanie alebo slobodný výber.

7. Ak strážca prístupu obchádza alebo sa snaží obísť niektorú z povinností uvedených v článku 5, 6 alebo 7 spôsobom opísaným v odsekoch 4, 5 a 6 tohto článku, Komisia môže začať konanie podľa článku 20 a prijať vykonávací akt podľa článku 8 ods. 2 s cieľom stanoviť opatrenia, ktoré príslušný strážca prístupu musí vykonať.

8. Odsekom 6 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

Článok 16

Začatie prieskumu trhu

1. Ak má Komisia v úmysle uskutočniť prieskum trhu na účely možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 17, 18 a 19, prijme rozhodnutie o začatí prieskumu trhu.

2. Bez ohľadu na odsek 1 môže Komisia vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci podľa tohto nariadenia pred začatím prieskumu trhu podľa uvedeného odseku.

3. V rozhodnutí podľa odseku 1 sa uvádza:

a)	dátum začatia prieskumu trhu;

b)	opis otázky, ktorej sa prieskum trhu týka;

c)	účel prieskumu trhu.

4. Komisia môže opätovne začať prieskum trhu, ktorý už ukončila, ak:

a)	nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie prijaté podľa článku 17, 18 alebo 19 založené; alebo

b)	rozhodnutie prijaté podľa článku 17, 18 alebo 19 bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách.

5. Komisia môže o pomoc pri prieskume trhu požiadať jeden alebo viacero príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 19

Prieskum trhu v súvislosti s novými službami a novými praktikami

1. Komisia môže uskutočniť prieskum trhu s cieľom preskúmať, či by sa do zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 mala doplniť jedna alebo viaceré služby v rámci digitálneho sektora, alebo s cieľom zistiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé a ktorými sa toto nariadenie účinne nezaoberá. Komisia vo svojom posúdení zohľadní všetky relevantné zistenia konaní podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré sa týkajú digitálnych trhov, ako aj akýkoľvek iný relevantný vývoj.

2. Komisia môže pri vykonávaní prieskumu trhu podľa odseku 1 konzultovať s tretími stranami vrátane komerčných používateľov a koncových používateľov služieb v rámci digitálneho sektora, na ktoré sa prieskum trhu vzťahuje, a komerčných používateľov a koncových používateľov, ktorí sú vystavení vyšetrovaným praktikám.

3. Komisia zverejní svoje zistenia v správe do 18 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a).

Táto správa sa prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade a vo vhodných prípadoch sa k nej priloží:

a)	legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom zahrnúť do zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 ďalšie služby v rámci digitálneho sektora alebo s cieľom zahrnúť nové povinnosti do kapitoly III; alebo

b)	návrh delegovaného aktu, ktorým sa toto nariadenie dopĺňa, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v článku 5 a 6, alebo návrh delegovaného aktu, ktorým sa toto nariadenie mení alebo dopĺňa, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v článku 7, ako sa stanovuje v článku 12.

V legislatívnom návrhu na zmenu tohto nariadenia uvedenom v písmene a) druhého pododseku sa vo vhodných prípadoch môže tiež navrhnúť vypustenie existujúcich služieb zo zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 alebo vypustenie existujúcich povinností z článku 5, 6 alebo 7.

KAPITOLA V

PRÁVOMOCI V OBLASTI PRIESKUMU, PRESADZOVANIA A MONITOROVANIA

Článok 20

Začatie konania

1. Ak má Komisia v úmysle začať konanie na účely možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 8, 29 a 30, prijme rozhodnutie o začatí konania.

2. Bez ohľadu na odsek 1 môže Komisia vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci podľa tohto nariadenia pred začatím konania podľa uvedeného odseku.

Článok 23

Právomoc vykonávať inšpekcie

1. Komisia môže na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné inšpekcie podniku alebo združenia podnikov.

2. Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou na vykonávanie inšpekcie sú oprávnené:

a)	vstupovať do priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podnikov a združení podnikov;

b)	skúmať účtovné knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikateľskej činnosti bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

c)	vyhotoviť alebo získať kópie alebo výňatky z týchto účtovných kníh a iných záznamov;

d)	požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodných postupoch a prístup k nim a zaznamenávať alebo dokumentovať poskytnuté vysvetlenia akýmikoľvek technickými prostriedkami;

e)	zapečatiť podnikové priestory a účtovné knihy alebo záznamy počas trvania inšpekcie v rozsahu nevyhnutnom na jej vykonanie;

f)	požadovať od každého zástupcu podniku alebo združenia podnikov alebo od ich zamestnancov, aby podali vysvetlenie k skutočnostiam alebo dokumentom, ktoré súvisia s predmetom a účelom inšpekcie, a zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

3. Komisia môže na účely inšpekcie požiadať o pomoc audítorov alebo expertov vymenovaných Komisiou podľa článku 26 ods. 2, ako aj o pomoc príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať.

4. Počas inšpekcií môže Komisia, audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodnom správaní a prístup k nim. Komisia a audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, môžu adresovať otázky ktorémukoľvek zástupcovi alebo zamestnancovi.

5. Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby, ktoré Komisia poverila vykonávaním inšpekcie, uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet a účel inšpekcie a uplatniteľné pokuty stanovené v článku 30 v prípade, že sú predložené neúplné účtovné knihy alebo iné záznamy súvisiace s podnikaním alebo že odpovede na otázky položené podľa odsekov 2 a 4 tohto článku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia pred inšpekciou o nej včas informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na ktorého území sa má inšpekcia vykonávať.

6. Podniky alebo združenia podnikov sú povinné podrobiť sa inšpekcii nariadenej rozhodnutím Komisie. V uvedenom rozhodnutí sa uvedie predmet a účel inšpekcie, stanovený dátum, kedy sa má začať, a uvedú sa v ňom pokuty a pravidelné penále podľa článkov 30 a 31, ako aj právo na preskúmanie uvedeného rozhodnutia Súdnym dvorom.

7. Úradníci príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, a osoby ním poverené alebo vymenované, na žiadosť tohto orgánu alebo Komisie aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento účel majú k dispozícii právomoci stanovené v odsekoch 2 a 4 tohto článku.

8. Keď úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že sa podnik alebo združenie podnikov bráni inšpekcii nariadenej podľa tohto článku, príslušný členský štát im poskytne nevyhnutnú pomoc, a to vo vhodných prípadoch požiadaním o pomoc polície alebo zodpovedajúceho orgánu presadzovania práva tak, aby im umožnili vykonať inšpekciu.

9. Ak je podľa vnútroštátnych pravidiel na pomoc uvedenú v odseku 8 tohto článku potrebné povolenie súdneho orgánu, požiada oň Komisia alebo príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo úradníci poverení týmito orgánmi. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

10. Keď sa žiada o povolenie podľa odseku 9 tohto článku, vnútroštátny súdny orgán overí, či je rozhodnutie Komisie pravé a či navrhované donucovacie opatrenia nie sú svojvoľné ani neprimerané vzhľadom na predmet inšpekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať Komisiu, priamo alebo prostredníctvom príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podrobné vysvetlenie, najmä pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porušení tohto nariadenia, ako aj o závažnosť predpokladaného porušenia a o spôsob účasti dotknutého podniku na ňom. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže spochybniť potrebu inšpekcie ani požadovať predloženie informácií zo spisu Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha preskúmaniu iba Súdnym dvorom.

Článok 26

Monitorovanie povinností a opatrení

1. Komisia prijme potrebné opatrenia na monitorovanie účinného vykonávania a plnenia povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 a rozhodnutí prijatých podľa článkov 8, 18, 24, 25 a 29. Uvedené opatrenia môžu zahŕňať najmä uloženie povinnosti strážcovi prístupu uchovávať všetky dokumenty, ktoré sa považujú za relevantné na posúdenie vykonávania a plnenia uvedených povinností a rozhodnutí.

2. Opatrenia podľa odseku 1 môžu zahŕňať vymenovanie nezávislých externých expertov a audítorov, ako aj vymenovanie úradníkov z príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov, aby Komisii pomáhali pri monitorovaní povinností a opatrení a poskytovali jej osobitné odborné znalosti alebo vedomosti.

Článok 33

Premlčacie lehoty na vymáhanie sankcií

1. Právomoc Komisie vymáhať rozhodnutia prijaté podľa článkov 30 a 31 podlieha premlčacej lehote päť rokov.

2. Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným.

3. Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa preruší:

a)	oznámením rozhodnutia, ktorým sa mení pôvodná výška pokuty alebo pravidelného penále alebo zamieta žiadosť o takú zmenu; alebo

b)	každým opatrením Komisie alebo členského štátu konajúceho na žiadosť Komisie, ktorým sa vymáha zaplatenie pokuty alebo pravidelného penále.

4. Po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu.

5. Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa pozastaví:

a)	kým plynie lehota na platbu; alebo

b)	kým je na základe rozhodnutia Súdneho dvora alebo rozhodnutia vnútroštátneho súdu pozastavené vymáhanie platby.

Článok 34

Právo na vypočutie a prístup k spisu

1. Komisia pred prijatím rozhodnutia podľa článku 8, článku 9 ods. 1, článku 10 ods. 1, článkov 17, 18, 24, 25, 29 a 30 a článku 31 ods. 2 poskytne dotknutému strážcovi prístupu alebo podniku, alebo združeniu podnikov príležitosť vypočutia v súvislosti s:

a)	predbežnými zisteniami Komisie vrátane akejkoľvek záležitosti, voči ktorej Komisia vzniesla námietku; a

b)	opatreniami, ktoré Komisia prípadne zamýšľa prijať vzhľadom na predbežné zistenia podľa písmena a) tohto odseku.

2. Dotknutí strážcovia prístupu, podniky a združenia podnikov môžu Komisii predložiť svoje pripomienky k predbežným zisteniam Komisie v lehote, ktorú Komisia stanoví vo svojich predbežných zisteniach a ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní.

3. Komisia svoje rozhodnutia založí len na predbežných zisteniach, vrátane akejkoľvek záležitosti, voči ktorej Komisia vzniesla námietku, ku ktorým sa dotknutí strážcovia prístupu, podniky a združenia podnikov mohli vyjadriť.

4. V každom konaní sa plne rešpektuje právo dotknutého strážcu prístupu, podniku alebo združenia podnikov na obhajobu. Za dodržania podmienok sprístupnenia s výhradou oprávneného záujmu podnikov na ochrane ich obchodného tajomstva má dotknutý strážca prístupu, podnik, alebo združenie podnikov právo na prístup k spisu Komisie. Komisia môže v prípade nezhody medzi stranami prijať rozhodnutia, v ktorých stanoví tieto podmienky sprístupnenia. Právo na prístup k spisu Komisie sa nevzťahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo príslušných orgánov členských štátov. Právo na prístup sa predovšetkým nevzťahuje na korešpondenciu medzi Komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov. Nič v tomto odseku nebráni Komisii v tom, aby zverejnila a využívala informácie potrebné na preukázanie porušovania.

Článok 36

Služobné tajomstvo

1. Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú na účely tohto nariadenia.

2. Informácie získané podľa článku 14 sa použijú na účely tohto nariadenia, nariadenia (ES) č. 139/2004 a vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

3. Informácie získané podľa článku 15 sa použijú na účely tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2016/679.

4. Bez toho, aby bola dotknutá výmena a využívanie informácií poskytnutých na účely použitia podľa článkov 38, 39, 41 a 43, Komisia, príslušné orgány členských štátov, ich úradníci, zamestnanci a iné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov, ani žiadna fyzická ani právnická osoba vrátane audítorov a expertov vymenovaných podľa článku 26 ods. 2 nezverejnia informácie, ktoré získali alebo si vymenili podľa tohto nariadenia a na ktoré sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.

Článok 38

Spolupráca a koordinácia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré presadzujú pravidlá hospodárskej súťaže

1. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, spolupracujú a prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž (ďalej len „ESHS“) sa navzájom informujú o svojich príslušných opatreniach na presadzovanie práva. Majú právomoc poskytovať si navzájom informácie o akýchkoľvek skutkových alebo právnych záležitostiach vrátane dôverných informácií. Ak príslušný orgán nie je členom ESHS, Komisia prijme potrebné opatrenia na spoluprácu takýchto orgánov a výmenu ich informácií o prípadoch týkajúcich sa presadzovania tohto nariadenia a presadzovania pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6. Komisia môže takéto opatrenia stanoviť vo vykonávacích aktoch podľa článku 46 ods. 1 písm. l).

2. Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle začať vyšetrovanie týkajúce sa strážcov prístupu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 6, písomne informuje Komisiu o prvom formálnom vyšetrovacom opatrení, a to pred začatím jeho vykonávania alebo bezprostredne po ňom. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

3. Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle uložiť strážcom prístupu povinnosti na základe vnútroštátneho práva podľa článku 1 ods. 6, oznámi Komisii návrh opatrenia a jeho odôvodnenie, a to najneskôr 30 dní pred jeho prijatím. V prípade predbežných opatrení príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, oznamuje Komisii návrh plánovaných opatrení čo najskôr, najneskôr však ihneď po ich prijatí. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

4. Mechanizmus informovania stanovený v odsekoch 2 a 3 sa nevzťahuje na rozhodnutia plánované podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

5. Informácie vymieňané podľa odsekov 1 až 3 tohto článku sa vymieňajú a používajú len na účely koordinácie presadzovania tohto nariadenia a pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6.

6. Komisia môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podporu pri ktoromkoľvek zo svojich prieskumov trhu podľa tohto nariadenia.

7. Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, môže z vlastnej iniciatívy vyšetriť prípad možného neplnenia článkov 5, 6 a 7 tohto nariadenia na svojom území, ak podľa vnútroštátneho práva je na to oprávnený a má na to vyšetrovacie právomoci. Pred prijatím prvého formálneho vyšetrovacieho opatrenia tento orgán písomne informuje Komisiu.

Začatie konania Komisiou podľa článku 20 oslobodzuje príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, od možnosti viesť takéto vyšetrovanie alebo ho ukončí ak už prebieha. Uvedené orgány podajú Komisii správu o zisteniach takéhoto vyšetrovania s cieľom podporiť ju v jej úlohe jediného orgánu presadzovania tohto nariadenia.

Článok 44

Uverejňovanie rozhodnutí

1. Komisia uverejní rozhodnutia, ktoré prijme podľa článkov 3 a 4, článku 8 ods. 2, článkov 9, 10, 16 až 20 a 24, článku 25 ods. 1, článkov 29, 30 a 31. Takéto uverejnenie obsahuje mená strán a hlavný obsah rozhodnutia vrátane všetkých uložených sankcií.

2. Pri uverejnení sa zohľadní oprávnený záujem strážcov prístupu alebo tretích strán na ochrane ich dôverných informácií.

Článok 46

Vykonávacie ustanovenia

1. Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá uplatňovania:

a)	formy, obsahu a iných podrobností oznámení a predkladaných informácií podľa článku 3;

b)	formy, obsahu a iných podrobností technických opatrení, ktoré musia strážcovia prístupu vykonať s cieľom zabezpečiť súlad s článkom 5, 6 alebo 7;

c)	prevádzkových a technických opatrení s cieľom zabezpečiť interoperabilitu interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania podľa článku 7;

d)	formy, obsahu a iných podrobností odôvodnenej žiadosti podľa článku 8 ods. 3;

e)	formy, obsahu a iných podrobností odôvodnených žiadostí podľa článkov 9 a 10;

f)	formy, obsahu a iných podrobností regulačných správ predkladaných podľa článku 11;

metodiky a postupu týkajúcich sa auditovaného opisu techník používaných na profilovanie spotrebiteľov podľa článku 15 ods. 1; Komisia pri vypracúvaní návrhu vykonávacieho aktu na tento účel konzultuje s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a môže konzultovať aj s Európskym výborom pre ochranu údajov, občianskou spoločnosťou a inými príslušnými expertmi;

h)	formy, obsahu a iných podrobností oznámení a predkladaných informácií podľa článkov 14 a 15;

i)	praktických opatrení, pokiaľ ide o konania v súvislosti s prieskumami trhu podľa článkov 17, 18 a 19 a konania podľa článkov 24, 25 a 29;

j)	praktických opatrení, pokiaľ ide o uplatnenie práv na vypočutie stanovených v článku 34;

k)	praktických opatrení, pokiaľ ide o podmienky sprístupnenia podľa článku 34;

l)	praktických opatrení, pokiaľ ide o spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi podľa článkov 37 a 38; a

m)	praktických opatrení na výpočet a predĺženie lehôt.

2. Vykonávacie akty stanovené v odseku 1 písm. a) až k) a písm. m) tohto článku sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

Vykonávací akt uvedený v odseku 1 písm. l) tohto článku sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 3.

3. Pred prijatím akéhokoľvek vykonávacieho aktu podľa odseku 1 Komisia uverejní jeho návrh a vyzve všetky zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

Článok 54

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 2. mája 2023.

Článok 3 ods. 6 a 7 a články 40, 46, 47, 48, 49 a 50 sa však uplatňujú od 1. novembra 2022 a články 42 a 43 sa uplatňujú od 25. júna 2023.

Ak je však dátum uplatňovania uvedený v druhom pododseku tohto článku neskôr ako 25. júna 2023, uplatňovanie článkov 42 a 43 sa odkladá do dňa uplatňovania uvedeného v druhom pododseku tohto článku.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 14. septembra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK

(1) Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 64.

(2) Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 18. júla 2022.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(12) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(18) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(19) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(22) Ú. v. EÚ C 147, 26.4.2021, s. 4.

(23) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

PRÍLOHA

A. „Všeobecne“

Cieľom tejto prílohy je upresniť metodiku identifikácie a určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ pre každú základnú platformovú službu uvedenú v článku 2 bode 2. Poskytuje referenčný rámec, ktorým sa podniku umožňuje posúdiť, či jeho základné platformové služby spĺňajú kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 písm. b), a preto sa predpokladá, že spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 3 ods. 1 písm. b). Takýto referenčný rámec bude preto rovnako relevantný pre každé širšie posúdenie podľa článku 3 ods. 8. Je povinnosťou podniku dosiahnuť čo najlepší odhad v súlade so spoločnými zásadami a osobitnou metodikou, ktoré sú stanovené v tejto prílohe. Nič v tejto prílohe nebráni Komisii v tom, aby v lehotách stanovených v príslušných ustanoveniach tohto nariadenia od podniku poskytujúceho základné platformové služby požadovala, aby poskytol všetky informácie potrebné na identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“. Žiadne ustanovenie tejto prílohy by nemalo predstavovať právny základ pre sledovanie používateľov. Metodikou uvedenou v tejto prílohe nie sú dotknuté ani žiadne povinnosti stanovené v tomto nariadení, a to najmä v článku 3 ods. 3 a 8 a článku 13 ods. 3. Požadovaný súlad s článkom 13 ods. 3 konkrétne tiež znamená identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ na základe presného súčtu alebo najlepšieho dostupného odhadu v súlade so skutočnými kapacitami na identifikáciu a určenie počtu, ktoré má podnik poskytujúci základné platformové služby v príslušnom čase k dispozícii. Tieto súčty alebo najlepší dostupný odhad musia byť v súlade so súčtami oznámenými podľa článku 15 a musia ich zahŕňať.

V článku 2 bodoch 20 a 21 sa stanovujú vymedzenia pojmov „koncový používateľ“ a „komerčný používateľ“, ktoré sú spoločné pre všetky základné platformové služby.

S cieľom identifikovať a určiť počet „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ sa v tejto prílohe odkazuje na pojem „jedineční používatelia“. Pojem „jedineční používatelia“ zahŕňa „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“, ktorí sa pre príslušnú základnú platformovú službu započítajú len raz počas stanoveného časového obdobia (t. j. mesiac v prípade „aktívnych koncových používateľov“ a rok v prípade „aktívnych komerčných používateľov“), a to bez ohľadu na to, koľkokrát počas tohto obdobia použili príslušnú základnú platformovú službu. Nie je tým dotknutá skutočnosť, že tá istá fyzická alebo právnická osoba môže súčasne byť „aktívnym koncovým používateľom“ alebo „aktívnym komerčným používateľom“ pre rôzne základné platformové služby.

B. „Aktívni koncoví používatelia“

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych koncových používateľov“ sa určí podľa najpresnejšieho výpočtu, ktorý oznámil podnik poskytujúci ktorúkoľvek zo základných platformových služieb, konkrétne:

Usudzuje sa, že získavanie údajov o používaní základných platformových služieb z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, by prima facie predstavoval najnižšie riziko duplicity, napríklad vo vzťahu k správaniu používateľov v rámci zariadení alebo platforiem. Podnik preto predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov na príslušnú základnú platformovú službu, vychádzajúc z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ak takéto údaje existujú.

V prípade základných platformových služieb, ku ktorým majú prístup aj koncoví používatelia mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, podnik okrem toho predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov príslušnej základnej platformovej služby na základe alternatívneho výpočtu zahŕňajúceho aj koncových používateľov mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ako sú napríklad adresy internetového protokolu, identifikátory cookie alebo iné identifikátory, ako sú napríklad rádiofrekvenčné identifikačné štítky, za predpokladu, že tieto adresy alebo identifikátory sú objektívne potrebné na poskytovanie základných platformových služieb.

Počet „mesačne aktívnych koncových používateľov“ sa zakladá na priemernom počte mesačne aktívnych koncových používateľov v priebehu najdlhšej časti posledného finančného roka. Formuláciou „najdlhšia časť posledného finančného roka“ sa má podniku poskytujúcemu základné platformové služby umožniť, aby v danom roku nezohľadňoval extrémne hodnoty. Extrémne hodnoty sú vo svojej podstate hodnoty výrazne mimo normálnych a predvídateľných hodnôt. Nepredvídaný nárast alebo pokles v zapojení používateľov, ku ktorému došlo počas jedného mesiaca finančného roka, je príkladom toho, čo by sa mohlo považovať za takéto extrémne hodnoty. Hodnoty súvisiace s každoročne sa opakujúcimi udalosťami, ako napríklad každoročné výpredaje, nie sú extrémnymi hodnotami.

C. „Aktívni komerční používatelia“

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych komerčných používateľov“ sa má v príslušných prípadoch určiť na úrovni účtu, pričom každý samostatný komerčný účet, ktorý je spojený s používaním základnej platformovej služby poskytovanej podnikom, predstavuje jedného jedinečného komerčného používateľa tejto príslušnej základnej platformovej služby. Ak sa pojem „komerčný účet“ nevzťahuje na danú základnú platformovú službu, príslušný podnik poskytujúci základné platformové služby určí počet jedinečných komerčných používateľov odkazom na príslušný podnik.

D. „Predkladanie informácií“

Podnik, ktorý Komisii podľa článku 3 ods. 3 predkladá informácie týkajúce sa počtu aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov na jednu základnú platformovú službu je zodpovedný za zabezpečenie úplnosti a presnosti týchto informácií. V tejto súvislosti:

Podnik je zodpovedný za predkladanie údajov za príslušnú základnú platformovú službu, pričom je potrebné zabezpečiť, aby neboli aktívni koncoví používatelia a aktívni komerční používatelia sčítaní v nedostatočnom ani v nadmernom počte (napríklad ak používatelia majú prístup k základným platformovým službám prostredníctvom rôznych platforiem alebo zariadení).

Podnik je zodpovedný za poskytovanie presných a stručných vysvetlení, pokiaľ ide o metodiku použitú na získanie informácií a za každé riziko sčítania aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov v nedostatočnom alebo nadmernom počte pre príslušnú základnú platformovú službu, ako aj za opatrenia prijaté na riešenie tohto rizika.

c)	Podnik poskytne údaje založené na alternatívnom výpočte, ak má Komisia obavy v súvislosti s presnosťou údajov, ktoré predložil podnik poskytujúci základné platformové služby.

Na účely určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“:

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) neidentifikuje základné platformové služby, ktoré patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2, ako samostatné, a to najmä na základe skutočnosti, že sa poskytujú s použitím rôznych mien domén – či už domén najvyššej úrovne s kódom krajiny (ccTLD) alebo generických domén najvyššej úrovne (gTLD) – alebo akýchkoľvek geografických atribútov.

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) považuje za samostatné základné platformové služby tie základné platformové služby, ktoré sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

Podnik poskytujúci základné platformové služby považuje za samostatné základné platformové služby tie služby, ktoré príslušný podnik ponúka integrovaným spôsobom, ale ktoré:

i)	nepatria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2; alebo

ii)

sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

E. „Osobitné vymedzenia pojmov“

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú osobitné vymedzenia pojmov „aktívni koncoví používatelia“ a „aktívni komerční používatelia“ pre každú základnú platformovú službu.

Základná platformová služba	Aktívni koncoví používatelia	Aktívni komerční používatelia
Online sprostredkovateľské služby	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online sprostredkovateľskú službu, napríklad aktívnym prihlásením sa, vyhľadávaním, kliknutím alebo skrolovaním, alebo prostredníctvom online sprostredkovateľskej služby aspoň raz za mesiac uzavreli transakciu.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí mali v online sprostredkovateľskej službe počas celého roka uvedenú aspoň jednu položku alebo ktorí počas roka cez online sprostredkovateľskú službu uzavreli transakciu.
Internetové vyhľadávače	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili internetový vyhľadávač, napríklad zadaním vyhľadávania.	Počet jedinečných komerčných používateľov s komerčnými webovými sídlami (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely), ktoré sú počas roka indexované internetovým vyhľadávačom alebo sú súčasťou indexu internetového vyhľadávača.
Online služby sociálnej siete	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online služby sociálnej siete, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku alebo komentovaním.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí majú komerčnú ponuku alebo komerčný účet v rámci online služby sociálnej siete a ktorí túto službu akýmkoľvek spôsobom aspoň raz ročne využili, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku, komentovaním alebo použitím jej nástrojov pre podniky.
Služby platformy na zdieľanie videí	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili službu platformy na zdieľanie videí, napríklad prehrávaním časti audiovizuálneho obsahu, vyhľadávaním alebo nahraním prvku audiovizuálneho obsahu, okrem iného najmä videí vytvorených používateľmi.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytli aspoň jeden prvok audiovizuálneho obsahu, ktorý bol v rámci služby platformy na zdieľanie videí nahratý alebo prehratý.
Interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej akýmkoľvek spôsobom zúčastnili.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí aspoň raz za rok využili komerčný účet alebo akýmkoľvek iným spôsobom iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej zúčastnili s cieľom komunikovať priamo s koncovým používateľom.
Operačné systémy	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí používali zariadenie s operačným systémom, ktorý bol aspoň raz za mesiac aktivovaný, aktualizovaný alebo použitý.	Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka uverejnili, aktualizovali alebo ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu alebo softvérový program, ktoré využívajú programovací jazyk alebo akýkoľvek nástroj na vývoj softvéru daného operačného systému alebo ktoré nejakým spôsobom pracujú v danom operačnom systéme.
Virtuálny asistent	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac akýmkoľvek spôsobom použili virtuálneho asistenta, napríklad aktiváciou, zadaním otázky, prístupom k službe prostredníctvom príkazu alebo riadením inteligentného domáceho zariadenia.	Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu virtuálneho asistenta alebo funkciu na sprístupnenie existujúcej softvérovej aplikácie prostredníctvom virtuálneho asistenta.
Webové prehliadače	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac použili webový prehliadač, napríklad zadaním vyhľadávania alebo adresy webového sídla do URL riadku webového prehliadača.	Počet jedinečných komerčných používateľov, na ktorých komerčné webové sídla (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely) sa aspoň raz za rok vykonal prístup cez webový prehliadač alebo ktorí počas roka ponúkali zásuvné a prídavné moduly (plug-in, add-on) a rozšírenia používané na webovom prehliadači.
Služby cloud computingu	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili akékoľvek služby cloud computingu od príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu za akýkoľvek druh odmeny, bez ohľadu na to, či sa odmena zrealizuje v tom istom mesiaci.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytovali akékoľvek služby cloud computingu v rámci cloudovej infraštruktúry príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu.
Online reklamné služby	V prípade vlastného predaja reklamného priestoru: počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama. V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy): počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama, ktorá aktivovala službu sprostredkovania reklamy.	V prípade vlastného predaja reklamného priestoru: počet jedinečných inzerentov, ktorým sa počas roka zobrazila aspoň jedna reklama. V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy): počet jedinečných komerčných používateľov (vrátane inzerentov, vydavateľov alebo iných sprostredkovateľov), ktorí počas roka prostredníctvom služby sprostredkovania reklamy komunikovali alebo túto službu využili.

whereas

keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

Digital Market Act 2022/1925 SK