search


keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/1925 SK cercato: 'nariadenia' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index nariadenia:


whereas nariadenia:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 2914

 

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Účelom tohto nariadenia je prispievať k správnemu fungovaniu vnútorného trhu stanovením harmonizovaných pravidiel, ktorými sa pre všetky podniky zabezpečia súťažeschopné a spravodlivé trhy digitálneho sektora v celej Únii, na ktorých pôsobia strážcovia prístupu, a to v prospech všetkých komerčných používateľov a koncových používateľov.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na základné platformové služby, ktoré strážcovia prístupu poskytujú alebo ponúkajú komerčným používateľom so sídlom v Únii alebo koncovým používateľom, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii, bez ohľadu na sídlo alebo bydlisko strážcov prístupu a bez ohľadu na právo, ktoré sa inak na poskytovanie služieb vzťahuje.

3.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na trhy súvisiace s:

a)

elektronickými komunikačnými sieťami v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/1972;

b)

elektronickými komunikačnými službami v zmysle článku 2 bodu 4 smernice (EÚ) 2018/1972 okrem služieb súvisiacich s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania.

4.   Pokiaľ ide o interpersonálne komunikačné služby v zmysle článku 2 bodu 5 smernice (EÚ) 2018/1972, týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci a povinnosti zverené národným regulačným a iným príslušným orgánom na základe článku 61 uvedenej smernice.

5.   S cieľom predísť fragmentácii vnútorného trhu členské štát nesmú ukladať strážcom prístupu ďalšie povinnosti formou zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení na účely zabezpečenia súťažeschopných a spravodlivých trhov. Žiadne z ustanovení tohto nariadenia nebráni členským štátom v tom, aby v záležitostiach, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto nariadenia, ukladali podnikom vrátane podnikov poskytujúcich základné platformové služby povinnosti pod podmienkou, že tieto povinnosti sú v súlade s právom Únie a nevyplývajú z toho, že príslušné podniky majú postavenie strážcu prístupu v zmysle tohto nariadenia.

6.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Nie je ním dotknuté ani uplatňovanie:

a)

vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich protisúťažné dohody, rozhodnutia združení podnikov, zosúladené postupy a zneužívanie dominantného postavenia;

b)

vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich iné formy jednostranného správania, pokiaľ sa uplatňujú na iné podniky než strážcov prístupu alebo je ich výsledkom uloženie ďalších povinností strážcom prístupu; a

c)

nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (23) a vnútroštátnych pravidiel kontroly koncentrácií.

7.   Vnútroštátne orgány nesmú prijímať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Komisia a členské štáty úzko spolupracujú a koordinujú svoje opatrenia na presadzovanie práva na základe zásad stanovených v článkoch 37 a 38.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„strážca prístupu“ je podnik poskytujúci základné platformové služby označený podľa článku 3;

2.

„základná platformová služba“ je ktorákoľvek z týchto služieb:

a)

online sprostredkovateľské služby;

b)

internetové vyhľadávače;

c)

online služby sociálnej siete;

d)

služby platformy na zdieľanie videí;

e)

interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania;

f)

operačné systémy;

g)

webové prehliadače;

h)

virtuálni asistenti;

i)

služby cloud computingu;

j)

online reklamné služby vrátane akýchkoľvek reklamných sietí, reklamných búrz a akýchkoľvek iných služieb sprostredkovania reklamy, ktoré poskytuje podnik poskytujúci ktorúkoľvek zo základných platformových služieb uvedených v písmenách a) až i);

3.

„služba informačnej spoločnosti“ je akákoľvek služba vymedzená v článku 1 bode 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

4.

„digitálny sektor“ je sektor produktov a služieb poskytovaných prostredníctvom alebo s využitím služieb informačnej spoločnosti;

5.

„online sprostredkovateľské služby“ sú online sprostredkovateľské služby vymedzené v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2019/1150;

6.

„internetový vyhľadávač“ je internetový vyhľadávač vymedzený v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) 2019/1150;

7.

„online služba sociálnej siete“ je platforma, ktorá koncovým používateľom umožňuje vzájomné prepojenie a komunikáciu, zdieľanie obsahu a spoznávanie ďalších používateľov a obsahu prostredníctvom rôznych zariadení, a najmä prostredníctvom chatov, príspevkov, videí a odporúčaní;

8.

„služba platformy na zdieľanie videí“ je služba platformy na zdieľanie videí vymedzená v článku 1 bode 1 písm. aa) smernice 2010/13/EÚ;

9.

„interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania“ je interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania vymedzená v článku 2 bode 7 smernice (EÚ) 2018/1972;

10.

„operačný systém“ je systémový softvér, ktorý riadi základné funkcie hardvéru alebo softvéru a umožňuje prevádzku softvérových aplikácií;

11.

„webový prehliadač“ je softvérová aplikácia, ktorá koncovým používateľom umožňuje prístup k obsahu webových stránok na serveroch, ktoré sú pripojené k sieťam, ako je internet, a interakciu s ním, vrátane samostatných webových prehliadačov, ako aj webových prehliadačov, ktoré sú integrované alebo zabudované do softvéru alebo podobne;

12.

„virtuálny asistent“ je softvér, ktorý dokáže spracúvať požiadavky, úlohy alebo otázky vrátane tých, ktoré sú zadané prostredníctvom zvuku, obrazu, písomne, gestami alebo pohybom, a ktorý na základe týchto požiadaviek, úloh alebo otázok poskytuje prístup k iným službám alebo riadi pripojené fyzické zariadenia;

13.

„služba cloud computingu“ je služba v oblasti cloud computingu vymedzená v článku 4 bode 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (24);

14.

„obchody so softvérovými aplikáciami“ je typ online sprostredkovateľských služieb, ktorý sa zameriava na softvérové aplikácie ako sprostredkovaný produkt alebo službu;

15.

„softvérová aplikácia“ je akýkoľvek digitálny produkt alebo služba, ktoré pracujú v operačnom systéme;

16.

„platobná služba“ je platobná služba vymedzená v článku 4 bode 3 smernice (EÚ) 2015/2366;

17.

„technická služba na podporu platobnej služby“ je služba v zmysle článku 3 písm. j) smernice (EÚ) 2015/2366;

18.

„platobný systém na nákupy v rámci aplikácie“ je softvérová aplikácia, služba alebo používateľské rozhranie, ktorými sa uľahčuje nákup digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb v softvérovej aplikácii vrátane obsahu, predplatného, prvkov alebo funkcií a platby za takéto nákupy;

19.

„identifikačná služba“ je typ služby poskytovanej spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu, ktorý umožňuje akýkoľvek druh overenia totožnosti koncových používateľov alebo komerčných používateľov bez ohľadu na použitú technológiu;

20.

„koncový používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva základné platformové služby a nie je komerčným používateľom;

21.

„komerčný používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba konajúca v rámci svojej obchodnej alebo odbornej činnosti, ktorá využíva základné platformové služby na poskytovanie alebo pri poskytovaní tovaru alebo služieb koncovým používateľom;

22.

„poradie“ je relatívne uprednostňovanie tovaru alebo služieb ponúkaných prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb, online služieb sociálnej siete, služieb platformy na zdieľanie videí alebo virtuálnych asistentov alebo relevantnosť pripisovaná výsledkom vyhľadávania internetovými vyhľadávačmi, ako ich podniky poskytujúce online sprostredkovateľské služby, online služby sociálnej siete, služby platformy na zdieľanie videí, virtuálnych asistentov alebo internetové vyhľadávače prezentujú, usporadúvajú alebo oznamujú, a to bez ohľadu na technologické prostriedky použité na takúto prezentáciu, usporiadanie alebo oznamovanie, ako aj bez ohľadu na to, či sa prezentuje alebo oznamuje len jeden výsledok;

23.

„výsledky vyhľadávania“ sú akékoľvek informácie v akomkoľvek formáte vrátane textových, grafických, hlasových alebo iných výstupov, ktoré sú odpoveďou na vyhľadávanie a súvisia s ním, bez ohľadu na to, či sú tieto informácie plateným alebo neplateným výsledkom vyhľadávania, priamou odpoveďou alebo akýmkoľvek produktom, službou alebo informáciou, ktoré sú ponúkané v súvislosti s organickými výsledkami vyhľadávania alebo sú zobrazené popri nich alebo sú čiastočne či úplne do nich začlenené;

24.

„údaje“ sú všetky digitálne znázornenia úkonov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých úkonov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;

25.

„osobné údaje“ sú osobné údaje vymedzené v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

26.

„iné ako osobné údaje“ sú údaje iné ako osobné údaje;

27.

„podnik“ je subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu alebo spôsob, akým je financovaný, vrátane všetkých prepojených podnikov, ktoré tvoria skupinu na základe priamej alebo nepriamej kontroly podniku iným podnikom;

28.

„kontrola“ je možnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na podnik v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 139/2004;

29.

„interoperabilita“ je schopnosť vymieňať si informácie a vzájomne využívať informácie, ktoré boli vymenené prostredníctvom rozhraní alebo iných riešení, tak, aby všetky prvky hardvéru alebo softvéru fungovali s iným hardvérom a softvérom a plnili príkazy používateľov všetkými spôsobmi, ktorými ich majú plniť;

30.

„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 139/2004;

31.

„profilovanie“ je profilovanie vymedzené v článku 4 bode 4 nariadenia (EÚ) 2016/679;

32.

„súhlas“ je súhlas dotknutej osoby vymedzený v článku 4 bode 11 nariadenia (EÚ) 2016/679;

33.

„vnútroštátny súd“ je akýkoľvek súdny orgán členského štátu v zmysle článku 267 ZFEÚ.

KAPITOLA II

STRÁŽCOVIA PRÍSTUPU

Článok 5

Povinnosti strážcov prístupu

1.   Strážca prístupu musí spĺňať všetky povinnosti stanovené v tomto článku v súvislosti s každou z jeho základných platformových služieb uvedených v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9.

2.   Strážca prístupu nesmie:

a)

spracúvať na účely poskytovania online reklamných služieb osobné údaje koncových používateľov využívajúcich služby tretích strán, ktoré využívajú jeho základné platformové služby;

b)

prepájať osobné údaje z príslušnej základnej platformovej služby s osobnými údajmi z akýchkoľvek ďalších základných platformových služieb alebo z akýchkoľvek iných služieb, ktoré poskytuje, ani s osobnými údajmi zo služieb tretích strán;

c)

krížovo využívať osobné údaje z príslušnej základnej platformovej služby v iných službách, ktoré poskytuje osobitne, vrátane iných základných platformových služieb a naopak; a

d)

prihlasovať koncových používateľov do iných svojich služieb na účely prepájania osobných údajov,

pokiaľ nebol koncový používateľ oboznámený s konkrétnou voľbou a neposkytol súhlas v zmysle článku 4 bodu 11 a článku 7 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Ak koncový používateľ súhlas udelený na účely prvého pododseku neposkytol alebo ho odvolal, strážca prístupu nesmie svoju žiadosť o súhlas na ten istý účel zopakovať častejšie ako raz v priebehu jedného roka.

Týmto odsekom nie je dotknutá možnosť strážcu prístupu odvolať sa v príslušných prípadoch na článok 6 ods. 1 písm. c), d) a e) nariadenia (EÚ) 2016/679.

3.   Strážca prístupu nebráni komerčným používateľom ponúkať koncovým používateľom rovnaké produkty alebo služby prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb tretích strán alebo prostredníctvom ich vlastných priamych online predajných kanálov za ceny alebo za podmienok, ktoré sa líšia od cien alebo podmienok ponúkaných prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb strážcu prístupu.

4.   Strážca prístupu povolí komerčným používateľom bezodplatne oznamovať a propagovať ponuky, a to aj za rôznych podmienok, koncovým používateľom získaným prostredníctvom jeho základnej platformovej služby alebo iných kanálov a uzatvárať zmluvy s týmito koncovými používateľmi bez ohľadu na to, či na tento účel využívajú základné platformové služby strážcu prístupu.

5.   Strážca prístupu povolí koncovým používateľom prostredníctvom svojich základných platformových služieb prístup k obsahu, predplatnému, funkciám alebo iným položkám a ich používanie, s využitím softvérovej aplikácie komerčného používateľa, a to aj vtedy, ak títo koncoví používatelia získali takéto položky od príslušného komerčného používateľa bez toho, aby využívali základné platformové služby strážcu prístupu.

6.   Strážca prístupu priamo ani nepriamo nebráni komerčným používateľom alebo koncovým používateľom ani ich neobmedzuje v tom, aby akémukoľvek príslušnému orgánu verejnej moci vrátane vnútroštátnych súdov nahlasovali akýkoľvek prípad nedodržiavania príslušného práva Únie alebo vnútroštátneho práva zo strany strážcu prístupu v súvislosti s akoukoľvek praktikou strážcu prístupu. Nie je tým dotknuté právo komerčných používateľov a strážcov prístupu stanoviť si vo svojich dohodách podmienky používania zákonných mechanizmov riešenia sťažností.

7.   Strážca prístupu nežiada, aby koncoví používatelia používali identifikačnú službu, jadro webového prehliadača alebo platobnú službu alebo technické služby na podporu poskytovania platobných služieb, ako sú platobné systémy na nákupy v rámci aplikácie, tohto strážcu prístupu v kontexte služieb, ktoré poskytujú komerční používatelia využívajúci základné platformové služby tohto strážcu prístupu, a v prípade komerčných používateľov nežiada, aby takéto služby používali, ponúkali alebo s nimi spolupracovali.

8.   Strážca prístupu nežiada, aby si komerční používatelia alebo koncoví používatelia predplatili akékoľvek ďalšie základné platformové služby, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9 alebo ktoré dosiahli prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), ani aby sa do takýchto služieb zaregistrovali, na to, aby získali možnosť prístupu, prihlásenia alebo registrácie do akýchkoľvek základných platformových služieb dotknutého strážcu prístupu uvedených v rozhodnutí podľa uvedeného článku alebo aby ich mohli využívať.

9.   Strážca prístupu poskytuje každému inzerentovi, ktorému poskytuje online reklamné služby, alebo tretím stranám, ktoré inzerenti poverili, na žiadosť inzerenta každý deň a bezodplatne informácie o každej reklame, ktorú inzerent uverejnil, zahŕňajúce:

a)

cenu a poplatky, ktoré daný inzerent zaplatil, vrátane všetkých zrážok a prirážok za každú z príslušných online reklamných služieb poskytnutých strážcom prístupu;

b)

odmenu vyplatenú vydavateľovi vrátane všetkých zrážok a prirážok pod podmienkou jeho súhlasu; a

c)

vzorec výpočtu jednotlivých cien, poplatkov a odmien.

V prípade, že vydavateľ nesúhlasí s poskytnutím informácií o vyplatenej odmene v súlade s prvým pododsekom písmenom b), strážca prístupu poskytne každému inzerentovi bezodplatne informácie o dennej priemernej odmene vyplatenej uvedenému vydavateľovi vrátane všetkých zrážok a prirážok za príslušné reklamy.

10.   Strážca prístupu poskytuje každému inzerentovi, ktorému poskytuje online reklamné služby, alebo tretím stranám, ktoré inzerenti poverili, na žiadosť inzerenta každý deň a bezodplatne informácie o každej reklame zo súboru vydavateľa, ktorú inzerent zobrazil, zahŕňajúce:

a)

odmenu vyplatenú vydavateľovi a poplatky, ktoré zaplatil, vrátane všetkých zrážok a prirážok za každú z príslušných online reklamných služieb poskytnutých strážcom prístupu;

b)

cenu, ktorú zaplatil inzerent, vrátane všetkých zrážok a prirážok pod podmienkou jeho súhlasu; a

c)

vzorec výpočtu jednotlivých cien a odmien.

V prípade, že inzerent nesúhlasí s poskytnutím informácií, strážca prístupu poskytne každému vydavateľovi bezodplatne informácie o dennej priemernej cene, ktorú zaplatil uvedený inzerent, vrátane všetkých zrážok a prirážok za príslušné reklamy.

Článok 8

Dodržiavanie povinností strážcov prístupu

1.   Strážca prístupu zabezpečí a preukáže dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia. Opatrenia, ktoré vykonáva strážca prístupu na zabezpečenie dodržiavania uvedených článkov, musia byť účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti. Strážca prístupu zabezpečí, aby vykonávanie týchto opatrení bolo v súlade s príslušným právom, najmä s nariadením (EÚ) 2016/679, so smernicou 2002/58/ES a s právnymi predpismi o kybernetickej bezpečnosti, ochrane spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov, ako aj s požiadavkami na prístupnosť.

2.   Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť strážcu prístupu podľa odseku 3 tohto článku začať konanie podľa článku 20.

Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom určí opatrenia, ktoré má dotknutý strážca prístupu vykonať na účinné splnenie povinností stanovených v článkoch 6 a 7. Uvedený vykonávací akt sa prijme do šiestich mesiacov od začatia konania podľa článku 20 v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

V prípade začatia konania z vlastnej iniciatívy z dôvodu obchádzania povinností podľa článku 13 sa takéto opatrenia môžu týkať povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7.

3.   Strážca prístupu môže požiadať Komisiu o zapojenie sa do procesu s cieľom určiť, či sú opatrenia, ktoré má daný strážca prístupu v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal s cieľom zabezpečiť súlad s článkami 6 a 7, účinné na dosiahnutie cieľa príslušnej povinnosti za konkrétnych okolností strážcu prístupu. Komisia podľa vlastného uváženia rozhodne, či sa do takéhoto procesu zapojí, pričom zohľadňuje zásady rovnakého zaobchádzania, proporcionality a dobrej správy.

Strážca prístupu vo svojej žiadosti poskytne odôvodnené stanovisko, v ktorom vysvetlí opatrenia, ktoré má v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal. Strážca prístupu zároveň poskytne verziu odôvodneného stanoviska, ktorá nemá dôverný charakter a ktorú možno poskytnúť tretím stranám podľa odseku 6.

4.   Odsekmi 2 a 3 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

5.   S cieľom prijať rozhodnutie podľa odseku 2 Komisia oznámi svoje predbežné zistenia strážcovi prístupu do troch mesiacov od začatia konania podľa článku 20. Komisia v predbežných zisteniach vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu s cieľom účinne riešiť tieto predbežné zistenia.

6.   S cieľom účinne umožniť zainteresovaným tretím stranám predkladať pripomienky Komisia súčasne s oznámením svojich predbežných zistení strážcovi prístupu podľa odseku 5 alebo čo najskôr potom uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu. Komisia určí primeranú lehotu na predkladanie takýchto pripomienok.

7.   Pri určovaní opatrení podľa odseku 2 Komisia zabezpečí, aby opatrenia boli účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti a primerané vzhľadom na osobitné okolnosti strážcu prístupu a príslušnej služby.

8.   Na účely stanovenia povinností podľa článku 6 ods. 11 a 12 Komisia posúdi aj to, či sa zamýšľanými alebo vykonanými opatreniami zabezpečuje, aby nedošlo k nerovnováhe medzi právami a povinnosťami komerčných používateľov, a či opatrenia samy osebe neposkytujú strážcovi prístupu výhodu neúmernú službe, ktorú strážca prístupu poskytuje komerčným používateľom.

9.   Komisia môže rozhodnúť, že konanie podľa odseku 2 na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy obnoví, ak:

a)

nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené; alebo

b)

rozhodnutie bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách; alebo

c)

opatrenia uvedené v rozhodnutí nie sú účinné.

Článok 9

Pozastavenie

1.   Ak strážca prístupu v odôvodnenej žiadosti preukáže, že splnenie konkrétnej povinnosti stanovenej v článku 5, 6 alebo 7 týkajúcej sa základnej platformovej služby uvedenej v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9 by vzhľadom na výnimočné okolnosti mimo kontroly strážcu prístupu ohrozilo hospodársku životaschopnosť jeho činnosti v Únii, Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom rozhodne, že túto konkrétnu povinnosť uvedenú v danej odôvodnenej žiadosti výnimočne úplne alebo čiastočne pozastaví (ďalej len „rozhodnutie o pozastavení“). Komisia v uvedenom vykonávacom akte podloží svoje rozhodnutie o pozastavení tým, že určí výnimočné okolnosti odôvodňujúce pozastavenie. Uvedený vykonávací akt sa obmedzí na rozsah a trvanie potrebné na vyriešenie takéhoto ohrozenia životaschopnosti strážcu prístupu. Komisia sa usiluje o bezodkladné prijatie uvedeného vykonávacieho aktu, a to najneskôr do troch mesiacov od prijatia úplnej odôvodnenej žiadosti. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2.   Ak sa pozastavenie odsúhlasí podľa odseku 1, Komisia preskúma svoje rozhodnutie o pozastavení raz ročne, pokiaľ sa v uvedenom rozhodnutí nestanoví kratší interval. Po takomto preskúmaní Komisia buď úplne alebo čiastočne zruší pozastavenie, alebo rozhodne, že podmienky odseku 1 sú naďalej splnené.

3.   Komisia môže v naliehavých prípadoch, konajúc na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu, dočasne pozastaviť uplatňovanie konkrétnej povinnosti uvedenej v odseku 1 na jednu alebo viaceré jednotlivé základné platformové služby ešte pred prijatím rozhodnutia podľa uvedeného odseku. Takúto žiadosť možno predložiť a vyhovieť jej kedykoľvek pred ukončením posúdenia Komisiou podľa odseku 1.

4.   Pri posudzovaní žiadosti uvedenej v odseku 1 a 3 Komisia zohľadňuje najmä vplyv plnenia konkrétnej povinnosti na hospodársku životaschopnosť činnosti strážcu prístupu v Únii, ako aj na tretie strany, najmä na MSP a spotrebiteľov. Pozastavenie môže podliehať podmienkam a povinnostiam, ktoré stanoví Komisia, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu medzi uvedenými záujmami a cieľmi tohto nariadenia.

Článok 10

Výnimka z dôvodu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti

1.   Komisia môže, konajúc na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu alebo z vlastnej iniciatívy, prijať vykonávací akt, v ktorom rozhodne, že dotknutému strážcovi prístupu udelí úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania konkrétnej povinnosti stanovenej v článku 5, 6 alebo 7 v súvislosti so základnou platformovou službou uvedenou v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, ak je takáto výnimka podložená dôvodmi uvedenými v odseku 3 tohto článku (ďalej len „rozhodnutie o výnimke“). Komisia prijme rozhodnutie o výnimke do troch mesiacov po prijatí úplnej odôvodnenej žiadosti a poskytne odôvodnené stanovisko, v ktorom vysvetlí dôvody udelenia výnimky. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2.   Ak sa udelí výnimka podľa odseku 1, Komisia preskúma svoje rozhodnutie o výnimke, ak dôvod jej udelenia zanikne, alebo aspoň raz za rok. Po takomto preskúmaní Komisia buď úplne alebo čiastočne zruší výnimku, alebo rozhodne, že podmienky odseku 1 sú naďalej splnené.

3.   Výnimku podľa odseku 1 možno udeliť len z dôvodov verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti.

4.   Komisia môže v naliehavých prípadoch, konajúc na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu alebo z vlastnej iniciatívy, dočasne pozastaviť uplatňovanie konkrétnej povinnosti uvedenej v odseku 1 na jednu alebo viaceré jednotlivé základné platformové služby ešte pred prijatím rozhodnutia podľa daného odseku. Takúto žiadosť možno predložiť a vyhovieť jej kedykoľvek pred ukončením posúdenia Komisiou podľa odseku 1.

5.   Pri posudzovaní žiadosti uvedenej v odseku 1 a 4 Komisia zohľadňuje najmä vplyv plnenia konkrétnej povinnosti na dôvody uvedené v odseku 3, ako aj účinky na dotknutého strážcu prístupu a na tretie strany. Komisia môže pozastavenie podmieniť podmienkami a povinnosťami, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu medzi cieľmi dôvodov uvedených v odseku 3 a cieľmi tohto nariadenia.

Článok 12

Aktualizácia povinností strážcov prístupu

1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 na účely doplnenia tohto nariadenia, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6. Uvedené delegované akty sa zakladajú na prieskume trhu podľa článku 19, ktorý viedol k zisteniu potreby udržiavať uvedené povinnosti aktualizované s cieľom riešiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé rovnako ako praktiky, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6.

2.   Rozsah pôsobnosti delegovaného aktu prijatého v súlade s odsekom 1 sa obmedzuje na:

a)

rozšírenie povinnosti, ktorá sa uplatňuje len vo vzťahu k niektorým základným platformovým službám, na iné základné platformové služby uvedené v článku 2 bode 2;

b)

rozšírenie povinnosti, z ktorej majú prospech niektorí komerční používatelia alebo koncoví používatelia, s cieľom prinášať prospech ostatným komerčným používateľom alebo koncovým používateľom;

c)

upresnenie spôsobu, akým majú strážcovia prístupu plniť povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6, s cieľom zabezpečiť účinné dodržiavanie týchto povinností;

d)

rozšírenie povinnosti, ktorá sa uplatňuje len v súvislosti s určitými službami poskytovanými spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu, na iné služby poskytované spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu;

e)

rozšírenie povinnosti, ktorá sa uplatňuje len vo vzťahu k niektorým typom údajov, s cieľom uplatňovať ju vo vzťahu k iným typom údajov;

f)

doplnenie ďalších podmienok, ak sa povinnosťou ukladajú určité podmienky na správanie strážcu prístupu; alebo

g)

uplatňovanie povinnosti, ktorá upravuje vzťah medzi viacerými základnými platformovými službami strážcu prístupu, na vzťah medzi základnou platformovou službou a inými službami strážcu prístupu.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom zmeniť toto nariadenie, pokiaľ ide o zoznam základných funkcií uvedených v článku 7 ods. 2, doplnením alebo odstránením funkcií interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania.

Uvedené delegované akty sa zakladajú na prieskume trhu podľa článku 19, ktorý viedol k zisteniu potreby udržiavať uvedené povinnosti aktualizované s cieľom riešiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé rovnako ako praktiky, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené v článku 7.

4.   Komisia je tiež splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o povinnosti uvedené v článku 7, spresnením spôsobu, akým sa tieto povinnosti majú plniť, aby sa zabezpečilo ich účinné dodržiavanie. Uvedené delegované akty sa zakladajú na prieskume trhu podľa článku 19, ktorý viedol k zisteniu potreby udržiavať uvedené povinnosti aktualizované s cieľom riešiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé rovnako ako praktiky, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené v článku 7.

5.   Praktika uvedená v odsekoch 1, 3 a 4 sa považuje za obmedzujúcu súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo za nekalú, ak:

a)

takúto praktiku uplatňujú strážcovia prístupu a dokáže brániť inovácii a obmedzovať výber pre komerčných používateľov a koncových používateľov, pretože:

i)

trvale ovplyvňuje alebo hrozí, že bude ovplyvňovať súťažeschopnosť základnej platformovej služby alebo iných služieb v digitálnom sektore tým, že pre ostatné podniky vytvára alebo posilňuje prekážky, ktoré im bránia vstúpiť na trh alebo v ňom expandovať ako poskytovatelia základnej platformovej služby alebo iných služieb v digitálnom sektore; alebo

ii)

bráni iným účastníkom v tom, aby mali rovnaký prístup ku kľúčovému vstupu ako strážca prístupu; alebo

b)

existuje nerovnováha medzi právami a povinnosťami komerčných používateľov a strážca prístupu získa od komerčných používateľov výhodu, ktorá je neúmerná službe, ktorú uvedený strážca prístupu poskytuje týmto komerčným používateľom.

Článok 13

Prevencia obchádzania povinností

1.   Podnik poskytujúci základné platformové služby nesmie segmentovať, rozdeľovať, prerozdeľovať, fragmentovať alebo deliť tieto služby prostredníctvom zmluvných, obchodných, technických alebo akýchkoľvek iných prostriedkov s cieľom obchádzať kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2. Takéto konanie podniku nebráni Komisii, aby ho označila za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 4.

2.   Ak má Komisia podozrenie, že podnik poskytujúci základné platformové služby je zapojený do praktík uvedených v odseku 1, môže od tohto podniku vyžadovať akékoľvek informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na to, aby určila, či sa dotknutý podnik podieľal na takýchto praktikách.

3.   Strážca prístupu zabezpečí úplné a účinné plnenie povinností vyplývajúcich z článkov 5, 6 a 7.

4.   Strážca prístupu sa nesmie zapojiť do konania, ktorým je ohrozené plnenie povinností podľa článkov 5, 6 a 7, a to bez ohľadu na to, či uvedené konanie má zmluvný, obchodný, technický alebo akýkoľvek iný charakter alebo zahŕňa použitie behaviorálnych techník alebo rozhrania.

5.   Ak sa na zabezpečenie súladu s týmto nariadením vyžaduje súhlas so získavaním, spracúvaním, krížovým používaním a zdieľaním osobných údajov, strážca prístupu prijme potrebné kroky, aby komerčným používateľom buď umožnil priamo získať potrebný súhlas so spracúvaním, ak sa takýto súhlas vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo smernice 2002/58/ES, alebo aby súlad s pravidlami a zásadami Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia zabezpečil inak, a to aj tak, že komerčným používateľom poskytne vo vhodných prípadoch riadne anonymizované údaje. Strážca prístupu nesmie komerčnému používateľovi sťažovať získanie tohto súhlasu v porovnaní so získavaním súhlasu pre jeho vlastné služby.

6.   Strážca prístupu nesmie zhoršovať podmienky ani kvalitu žiadnej zo základných platformových služieb poskytovaných komerčným alebo koncovým používateľom, ktorí využívajú práva alebo možnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, ani neprimerane sťažovať využívanie týchto práv alebo možností, a to ani tým, že by koncovým používateľom ponúkal možnosti voľby iným než neutrálnym spôsobom, alebo že by prostredníctvom štruktúry, návrhu, funkcie alebo spôsobu fungovania používateľského rozhrania alebo jeho časti oslaboval autonómiu koncových používateľov alebo komerčných používateľov, ich rozhodovanie alebo slobodný výber.

7.   Ak strážca prístupu obchádza alebo sa snaží obísť niektorú z povinností uvedených v článku 5, 6 alebo 7 spôsobom opísaným v odsekoch 4, 5 a 6 tohto článku, Komisia môže začať konanie podľa článku 20 a prijať vykonávací akt podľa článku 8 ods. 2 s cieľom stanoviť opatrenia, ktoré príslušný strážca prístupu musí vykonať.

8.   Odsekom 6 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

Článok 14

Povinnosť informovať o koncentráciách

1.   Strážca prístupu informuje Komisiu o akejkoľvek zamýšľanej koncentrácii v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, ak účastníci fúzie alebo cieľ koncentrácie poskytuje základné platformové služby alebo akékoľvek iné služby poskytované v digitálnom sektore alebo umožňuje získavanie údajov, a to bez ohľadu na to, či podlieha povinnosti oznámenia Komisii podľa uvedeného nariadenia alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

Strážca prístupu informuje Komisiu o takejto koncentrácii pred jej uskutočnením a po uzavretí dohody, oznámení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu.

2.   Strážca prístupu v informáciách poskytnutých podľa odseku 1 uvedie aspoň podniky, ktorých sa koncentrácia týka, ich ročné obraty v Únii a celosvetové ročné obraty, ich oblasti činnosti vrátane činností priamo súvisiacich s koncentráciou, a hodnotu transakcie dohody alebo jej odhad, ako aj súhrnné údaje o koncentrácii vrátane jej povahy a odôvodnenia, a zoznam členských štátov, ktorých sa koncentrácia týka.

Strážca prístupu zároveň za všetky relevantné základné platformové služby uvedie ich príslušné ročné obraty v Únii, počty ich aktívnych komerčných používateľov ročne a počty ich aktívnych koncových používateľov mesačne.

3.   Ak po akejkoľvek koncentrácii uvedenej v odseku 1 tohto článku dodatočné základné platformové služby samostatne dosahujú prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), dotknutý strážca prístupu o tom informuje Komisiu do dvoch mesiacov od uskutočnenia koncentrácie a poskytne Komisii informácie uvedené v článku 3 ods. 2.

4.   Komisia informuje príslušné orgány členských štátov o všetkých informáciách prijatých podľa odseku 1 a každoročne uverejňuje zoznam nadobudnutí, o ktorých ju strážcovia prístupu informovali podľa uvedeného odseku.

Komisia zohľadní oprávnený záujem podnikov na ochrane ich obchodného tajomstva.

5.   Príslušné orgány členských štátov môžu použiť informácie získané podľa odseku 1 tohto článku na požiadanie Komisie o preskúmanie koncentrácie podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 139/2004.

Článok 16

Začatie prieskumu trhu

1.   Ak má Komisia v úmysle uskutočniť prieskum trhu na účely možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 17, 18 a 19, prijme rozhodnutie o začatí prieskumu trhu.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 môže Komisia vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci podľa tohto nariadenia pred začatím prieskumu trhu podľa uvedeného odseku.

3.   V rozhodnutí podľa odseku 1 sa uvádza:

a)

dátum začatia prieskumu trhu;

b)

opis otázky, ktorej sa prieskum trhu týka;

c)

účel prieskumu trhu.

4.   Komisia môže opätovne začať prieskum trhu, ktorý už ukončila, ak:

a)

nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie prijaté podľa článku 17, 18 alebo 19 založené; alebo

b)

rozhodnutie prijaté podľa článku 17, 18 alebo 19 bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách.

5.   Komisia môže o pomoc pri prieskume trhu požiadať jeden alebo viacero príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 18

Prieskum trhu týkajúci sa systematického neplnenia povinností

1.   Komisia môže viesť prieskum trhu s cieľom preskúmať, či sa strážca prístupu dopustil systematického neplnenia povinností. Komisia ukončí tento prieskum trhu do 12 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Ak z prieskumu trhu vyplynie, že strážca prístupu systematicky porušoval jednu alebo viaceré povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 alebo 7 a udržiaval, posilňoval alebo rozširoval svoje postavenie strážcu prístupu v súvislosti s požiadavkami stanovenými v článku 3 ods. 1, Komisia môže prijať vykonávací akt, ktorým uloží takémuto strážcovi prístupu akékoľvek behaviorálne alebo štrukturálne nápravné opatrenia, ktoré sú úmerné a potrebné na zabezpečenie účinného súladu s týmto nariadením. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2

2.   Nápravným opatrením uloženým v súlade s odsekom 1 tohto článku možno za predpokladu, že je úmerné a potrebné na zachovanie alebo obnovenie spravodlivosti a súťažeschopnosti, ktoré boli narušené systematickým neplnením povinností, strážcovi prístupu zakázať na obmedzený čas zúčastňovať sa na koncentrácii v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, pokiaľ ide o základné platformové služby alebo iné služby poskytované v digitálnom sektore, alebo služby umožňujúce získavanie údajov, ktoré sú ovplyvnené systematickým neplnením povinností.

3.   Má sa za to, že strážca prístupu sa dopustil systematického neplnenia povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7, ak Komisia v období ôsmich rokov pred prijatím rozhodnutia o začatí prieskumu trhu na účely možného prijatia rozhodnutia podľa tohto článku vydala najmenej tri rozhodnutia o neplnení povinností podľa článku 29 proti strážcovi prístupu v súvislosti s ktoroukoľvek z jeho základných platformových služieb.

4.   Komisia oznámi dotknutému strážcovi prístupu svoje predbežné zistenia do šiestich mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Komisia vo svojich predbežných zisteniach vysvetlí, či sa predbežne domnieva, že sú podmienky odseku 1 tohto článku splnené, a aké nápravné opatrenie alebo opatrenia predbežne považuje za nevyhnutné a primerané.

5.   S cieľom umožniť zainteresovaným tretím stranám účinne predkladať pripomienky Komisia súčasne s oznámením svojich predbežných zistení strážcovi prístupu podľa odseku 4 alebo čo najskôr potom uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj nápravné opatrenia, ktoré zvažuje prijať. Komisia určí primeranú lehotu na predkladanie takýchto pripomienok.

6.   Ak má Komisia v úmysle prijať rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku, v ktorom stanoví, že záväzky, ktoré ponúkol strážca prístupu podľa článku 25, sú záväzné, uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj hlavný obsah uvedených záväzkov. Zainteresované tretie strany môžu predložiť svoje pripomienky v primeranej lehote, ktorú stanoví Komisia.

7.   Komisia môže počas prieskumu trhu predĺžiť jeho trvanie, ak je takéto predĺženie objektívne odôvodnené a primerané. Predĺženie sa môže vzťahovať na lehotu, v rámci ktorej musí Komisia vydať predbežné zistenia, alebo na lehotu na prijatie konečného rozhodnutia. Celkové trvanie akéhokoľvek predĺženia alebo predĺžení podľa tohto odseku nesme presiahnuť šesť mesiacov.

8.   S cieľom zabezpečiť, aby strážca prístupu účinne dodržiaval svoje povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, Komisia pravidelne preskúmava nápravné opatrenia, ktoré ukladá v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku. Komisia je oprávnená upravovať uvedené nápravné opatrenia, ak po novom prieskume trhu zistí, že nie sú účinné.

Článok 19

Prieskum trhu v súvislosti s novými službami a novými praktikami

1.   Komisia môže uskutočniť prieskum trhu s cieľom preskúmať, či by sa do zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 mala doplniť jedna alebo viaceré služby v rámci digitálneho sektora, alebo s cieľom zistiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé a ktorými sa toto nariadenie účinne nezaoberá. Komisia vo svojom posúdení zohľadní všetky relevantné zistenia konaní podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré sa týkajú digitálnych trhov, ako aj akýkoľvek iný relevantný vývoj.

2.   Komisia môže pri vykonávaní prieskumu trhu podľa odseku 1 konzultovať s tretími stranami vrátane komerčných používateľov a koncových používateľov služieb v rámci digitálneho sektora, na ktoré sa prieskum trhu vzťahuje, a komerčných používateľov a koncových používateľov, ktorí sú vystavení vyšetrovaným praktikám.

3.   Komisia zverejní svoje zistenia v správe do 18 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a).

Táto správa sa prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade a vo vhodných prípadoch sa k nej priloží:

a)

legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom zahrnúť do zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 ďalšie služby v rámci digitálneho sektora alebo s cieľom zahrnúť nové povinnosti do kapitoly III; alebo

b)

návrh delegovaného aktu, ktorým sa toto nariadenie dopĺňa, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v článku 5 a 6, alebo návrh delegovaného aktu, ktorým sa toto nariadenie mení alebo dopĺňa, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v článku 7, ako sa stanovuje v článku 12.

V legislatívnom návrhu na zmenu tohto nariadenia uvedenom v písmene a) druhého pododseku sa vo vhodných prípadoch môže tiež navrhnúť vypustenie existujúcich služieb zo zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 alebo vypustenie existujúcich povinností z článku 5, 6 alebo 7.

KAPITOLA V

PRÁVOMOCI V OBLASTI PRIESKUMU, PRESADZOVANIA A MONITOROVANIA

Článok 20

Začatie konania

1.   Ak má Komisia v úmysle začať konanie na účely možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 8, 29 a 30, prijme rozhodnutie o začatí konania.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 môže Komisia vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci podľa tohto nariadenia pred začatím konania podľa uvedeného odseku.

Článok 21

Žiadosti o informácie

1.   Komisia môže na účely plnenia povinností podľa tohto nariadenia formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím žiadať podniky a združenia podnikov o poskytnutie všetkých potrebných informácií. Komisia môže formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím žiadať o prístup k akýmkoľvek údajom a algoritmom podnikov a informáciám o testovaní, ako aj o vysvetlenia k nim.

2.   Pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie podniku alebo združeniu podnikov Komisia uvedie právny základ a účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií, ako aj pokuty uvedené v článku 30 uplatniteľné za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií alebo vysvetlení.

3.   Keď Komisia žiada podniky alebo združenia podnikov o poskytnutie informácií formou rozhodnutia, uvedie právny základ a účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií. Keď Komisia žiada podniky o poskytnutie prístupu k akýmkoľvek údajom, algoritmom a informáciám o testovaní, uvedie účel žiadosti a stanoví lehotu na poskytnutie tohto prístupu. Uvedie tiež pokuty podľa článku 30 a uvedie alebo uloží pravidelné penále podľa článku 31. Ďalej uvedie právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

4.   Podniky alebo združenia podnikov alebo ich zástupcovia poskytnú požadované informácie v mene dotknutého podniku alebo združenia podnikov. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední klienti.

5.   Na žiadosť Komisie príslušné orgány členských štátov poskytnú Komisii všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, potrebné na plnenie úloh, ktoré má pridelené na základe tohto nariadenia.

Článok 22

Právomoc klásť otázky a zaznamenávať výpovede

1.   Komisia môže na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia klásť otázky akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá s tým súhlasí, s cieľom získať informácie týkajúce sa predmetu preskúmania. Komisia je oprávnená zaznamenať takéto kladenie otázok akýmikoľvek technickými prostriedkami.

2.   Ak sa kladenie otázok podľa odseku 1 tohto článku uskutočňuje v priestoroch podniku, Komisia informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa kladenie otázok uskutoční. Ak o to uvedený orgán požiada, jeho úradníci môžu pomáhať úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou viesť kladenie otázok.

Článok 23

Právomoc vykonávať inšpekcie

1.   Komisia môže na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné inšpekcie podniku alebo združenia podnikov.

2.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou na vykonávanie inšpekcie sú oprávnené:

a)

vstupovať do priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podnikov a združení podnikov;

b)

skúmať účtovné knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikateľskej činnosti bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

c)

vyhotoviť alebo získať kópie alebo výňatky z týchto účtovných kníh a iných záznamov;

d)

požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodných postupoch a prístup k nim a zaznamenávať alebo dokumentovať poskytnuté vysvetlenia akýmikoľvek technickými prostriedkami;

e)

zapečatiť podnikové priestory a účtovné knihy alebo záznamy počas trvania inšpekcie v rozsahu nevyhnutnom na jej vykonanie;

f)

požadovať od každého zástupcu podniku alebo združenia podnikov alebo od ich zamestnancov, aby podali vysvetlenie k skutočnostiam alebo dokumentom, ktoré súvisia s predmetom a účelom inšpekcie, a zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

3.   Komisia môže na účely inšpekcie požiadať o pomoc audítorov alebo expertov vymenovaných Komisiou podľa článku 26 ods. 2, ako aj o pomoc príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať.

4.   Počas inšpekcií môže Komisia, audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodnom správaní a prístup k nim. Komisia a audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, môžu adresovať otázky ktorémukoľvek zástupcovi alebo zamestnancovi.

5.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby, ktoré Komisia poverila vykonávaním inšpekcie, uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet a účel inšpekcie a uplatniteľné pokuty stanovené v článku 30 v prípade, že sú predložené neúplné účtovné knihy alebo iné záznamy súvisiace s podnikaním alebo že odpovede na otázky položené podľa odsekov 2 a 4 tohto článku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia pred inšpekciou o nej včas informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na ktorého území sa má inšpekcia vykonávať.

6.   Podniky alebo združenia podnikov sú povinné podrobiť sa inšpekcii nariadenej rozhodnutím Komisie. V uvedenom rozhodnutí sa uvedie predmet a účel inšpekcie, stanovený dátum, kedy sa má začať, a uvedú sa v ňom pokuty a pravidelné penále podľa článkov 30 a 31, ako aj právo na preskúmanie uvedeného rozhodnutia Súdnym dvorom.

7.   Úradníci príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, a osoby ním poverené alebo vymenované, na žiadosť tohto orgánu alebo Komisie aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento účel majú k dispozícii právomoci stanovené v odsekoch 2 a 4 tohto článku.

8.   Keď úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že sa podnik alebo združenie podnikov bráni inšpekcii nariadenej podľa tohto článku, príslušný členský štát im poskytne nevyhnutnú pomoc, a to vo vhodných prípadoch požiadaním o pomoc polície alebo zodpovedajúceho orgánu presadzovania práva tak, aby im umožnili vykonať inšpekciu.

9.   Ak je podľa vnútroštátnych pravidiel na pomoc uvedenú v odseku 8 tohto článku potrebné povolenie súdneho orgánu, požiada oň Komisia alebo príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo úradníci poverení týmito orgánmi. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

10.   Keď sa žiada o povolenie podľa odseku 9 tohto článku, vnútroštátny súdny orgán overí, či je rozhodnutie Komisie pravé a či navrhované donucovacie opatrenia nie sú svojvoľné ani neprimerané vzhľadom na predmet inšpekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať Komisiu, priamo alebo prostredníctvom príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podrobné vysvetlenie, najmä pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porušení tohto nariadenia, ako aj o závažnosť predpokladaného porušenia a o spôsob účasti dotknutého podniku na ňom. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže spochybniť potrebu inšpekcie ani požadovať predloženie informácií zo spisu Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha preskúmaniu iba Súdnym dvorom.

Článok 27

Informácie od tretích strán

1.   Akákoľvek tretia strana vrátane komerčných používateľov, konkurentov alebo koncových používateľov základných platformových služieb uvedených v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, ako aj ich zástupcovia, môžu informovať príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo priamo Komisiu o akýchkoľvek praktikách alebo správaní strážcov prístupu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

2.   Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, a Komisia majú výlučnú právomoc, pokiaľ ide o primerané opatrenia, a nie sú povinní prijať opatrenia v nadväznosti na poskytnuté informácie.

3.   Ak príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na základe informácií poskytnutých podľa odseku 1 tohto článku dospeje k záveru, že môže ísť o prípad nesúladu s týmto nariadením, postúpi uvedené informácie Komisii.

Článok 28

Funkcia dodržiavania súladu s predpismi

1.   Strážcovia prístupu zavedú funkciu dodržiavania súladu s predpismi, ktorá je nezávislá od prevádzkových funkcií strážcu prístupu, a vymenujú jedného alebo viacerých pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi vrátane vedúceho tejto funkcie.

2.   Strážca prístupu zabezpečí, aby funkcia dodržiavania súladu s predpismi podľa odseku 1 mala dostatočnú právomoc, vážnosť a zdroje, ako aj prístup k riadiacemu orgánu strážcu prístupu s cieľom monitorovať dodržiavanie súladu s týmto nariadením zo strany strážcu prístupu.

3.   Riadiaci orgán strážcu prístupu zabezpečí, aby pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi vymenovaní podľa odseku 1 mali odbornú kvalifikáciu, znalosti, skúsenosti a schopnosti potrebné na plnenie úloh uvedených v odseku 5.

Riadiaci orgán strážcu prístupu tiež zabezpečí, aby vedúcim funkcie dodržiavania súladu s predpismi bol nezávislý vrcholový manažér s jasnou zodpovednosťou za túto funkciu.

4.   Vedúci funkcie dodržiavania súladu s predpismi podáva správy priamo riadiacemu orgánu strážcu prístupu a môže tento orgán upozorňovať na obavy a varovať ho v prípade vzniku rizika nedodržiavania súladu s týmto nariadením bez toho, aby boli dotknuté povinnosti riadiaceho orgánu v rámci jeho funkcií dohľadu a riadenia.

Vedúci funkcie dodržiavania súladu s predpismi nemôže byť odvolaný bez predchádzajúceho súhlasu riadiaceho orgánu strážcu prístupu.

5.   Pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi vymenovaní strážcom prístupu podľa odseku 1 majú tieto úlohy:

a)

organizovať a monitorovať opatrenia a činnosti strážcov prístupu, ktorých cieľom je zabezpečiť súlad s týmto nariadením, a vykonávať nad nimi dohľad;

b)

poskytovať informácie a poradenstvo manažmentu a zamestnancom strážcu prístupu v súvislosti so súladom s týmto nariadením;

c)

vo vhodných prípadoch monitorovať dodržiavanie záväzkov, ktoré sa stali záväznými podľa článku 25, bez toho, aby bola dotknutá možnosť Komisie vymenovať nezávislých externých expertov podľa článku 26 ods. 2;

d)

spolupracovať s Komisiou na účely tohto nariadenia.

6.   Strážcovia prístupu oznámia Komisii meno a kontaktné údaje vedúceho funkcie dodržiavania súladu s predpismi.

7.   Riadiaci orgán strážcu prístupu vymedzí mechanizmy správy a riadenia strážcu prístupu, ktoré zabezpečujú nezávislosť funkcie dodržiavania súladu s predpismi vrátane rozdelenia povinností v organizácii strážcu prístupu a predchádzania konfliktom záujmov, vykonáva dohľad nad týmito mechanizmami a zodpovedá za ich vykonávanie.

8.   Riadiaci orgán pravidelne, najmenej raz ročne, schvaľuje a preskúmava stratégie a politiky týkajúce sa zabezpečenia súladu s týmto nariadením, jeho riadenia a monitorovania.

9.   Riadiaci orgán venuje dostatok času riadeniu a monitorovaniu súladu s týmto nariadením. Aktívne sa zúčastňuje na rozhodnutiach týkajúcich sa uplatňovania a presadzovania tohto nariadenia a zabezpečuje, aby sa na to vyčlenili primerané zdroje.

Článok 30

Pokuty

1.   V rozhodnutí o neplnení povinností môže Komisia uložiť strážcovi prístupu pokuty, ktoré nepresahujú 10 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak zistí, že strážca prístupu úmyselne alebo z nedbanlivosti nedodržiaval:

a)

ktorúkoľvek z povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7;

b)

opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

c)

nápravné opatrenia uložené podľa článku 18 ods. 1;

d)

predbežné opatrenia nariadené podľa článku 24; alebo

e)

záväzky, ktoré sa podľa článku 25 stali právne záväznými.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môže Komisia v rozhodnutí o neplnení povinností uložiť strážcovi prístupu pokuty až do výšky 20 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak dospeje k záveru, že strážca prístupu sa dopustil rovnakého alebo podobného porušenia povinnosti stanovenej v článkoch 5, 6 alebo 7 v súvislosti s rovnakou základnou platformovou službou, aké mu bolo preukázané v jednom z rozhodnutí o neplnení povinností prijatých v ôsmich predchádzajúcich rokoch.

3.   Komisia môže prijať rozhodnutie, ktorým podnikom, vrátane strážcov prístupu v príslušných prípadoch, a združeniam podnikov uloží pokuty, ktoré nepresahujú 1 % ich celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak úmyselne alebo z nedbanlivosti:

a)

neposkytnú v stanovenej lehote informácie, ktoré sa vyžadujú na posúdenie ich označenia za strážcov prístupu podľa článku 3, alebo poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie;

b)

nesplnia povinnosť informovať Komisiu podľa článku 3 ods. 3;

c)

neoznámia informácie, ktoré sa vyžadujú podľa článku 14, alebo ich poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce;

d)

nepredložia opis, ktorý sa vyžaduje podľa článku 15, alebo ho poskytnú nesprávny, neúplný alebo zavádzajúci;

e)

neposkytnú prístup k údajom, algoritmom alebo informáciám o testovaní v reakcii na žiadosť podľa článku 21 ods. 3;

f)

neposkytnú informácie vyžiadané v lehote stanovenej podľa článku 21 ods. 3 alebo poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie alebo vysvetlenia vyžiadané podľa článku 21 alebo poskytnuté počas kladenia otázok podľa článku 22;

g)

v lehote stanovenej Komisiou neopravia nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie, ktoré poskytol zástupca alebo zamestnanec, alebo neposkytnú či odmietnu poskytnúť úplné informácie o skutočnostiach týkajúcich sa predmetu a účelu inšpekcie podľa článku 23;

h)

odmietnu podrobiť sa inšpekcii podľa článku 23;

i)

nesplnia povinnosti, ktoré Komisia uložila podľa článku 26;

j)

nezavedú funkciu dodržiavania súladu s predpismi v súlade s článkom 28; alebo

k)

nesplnia podmienky na prístup k spisu Komisie podľa článku 34 ods. 4.

4.   Pri stanovovaní výšky pokuty Komisia zohľadňuje závažnosť, trvanie a opakovaný výskyt a v prípade pokút uložených podľa odseku 3 omeškanie v konaní.

5.   Ak je pokuta uložená združeniu podnikov, pričom sa zohľadnil celosvetový obrat jeho členov, a uvedené združenie je v platobnej neschopnosti, združenie je povinné požadovať od svojich členov príspevok na krytie výšky pokuty.

Ak združenie podnikov tieto príspevky nedostane v rámci lehoty stanovenej Komisiou, Komisia môže požadovať uhradenie pokuty priamo od ktoréhokoľvek z podnikov, ktorého zástupcovia boli členmi príslušných rozhodovacích orgánov uvedeného združenia.

Po tom, čo Komisia požiadala o uhradenie v súlade s druhým pododsekom, môže požadovať uhradenie zostatku od ktoréhokoľvek člena združenia podnikov, ak je to potrebné na zabezpečenie úplného uhradenia pokuty.

Komisia však nepožaduje uhradenie podľa druhého alebo tretieho pododseku od podnikov, ktoré preukážu, že nevykonali rozhodnutie združenia podnikov, ktoré viedlo k porušeniu tohto nariadenia, a že predtým, ako Komisia začala konanie podľa článku 20, o tomto porušení nevedeli alebo sa od neho aktívne dištancovali.

Finančná zodpovednosť každého podniku za uhradenie pokuty nepresiahne 20 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku.

Článok 35

Podávanie výročných správ

1.   Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia a pokroku pri dosahovaní jeho cieľov.

2.   Správa uvedená v odseku 1 zahŕňa:

a)

súhrn činností Komisie vrátane všetkých prijatých opatrení alebo rozhodnutí a prebiehajúcich prieskumov trhu v súvislosti s týmto nariadením;

b)

zistenia vyplývajúce z monitorovania plnenia povinností podľa tohto nariadenia strážcami prístupu;

c)

posúdenie auditovaného opisu uvedeného v článku 15;

d)

prehľad spolupráce medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s týmto nariadením;

e)

prehľad činností a úloh, ktoré vykonáva skupina digitálnych regulačných orgánov na vysokej úrovni, vrátane spôsobu vykonávania jej odporúčaní, pokiaľ ide o presadzovanie tohto nariadenia.

3.   Komisia správu uverejní na svojom webovom sídle.

Článok 36

Služobné tajomstvo

1.   Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú na účely tohto nariadenia.

2.   Informácie získané podľa článku 14 sa použijú na účely tohto nariadenia, nariadenia (ES) č. 139/2004 a vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

3.   Informácie získané podľa článku 15 sa použijú na účely tohto nariadenianariadenia (EÚ) 2016/679.

4.   Bez toho, aby bola dotknutá výmena a využívanie informácií poskytnutých na účely použitia podľa článkov 38, 39, 41 a 43, Komisia, príslušné orgány členských štátov, ich úradníci, zamestnanci a iné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov, ani žiadna fyzická ani právnická osoba vrátane audítorov a expertov vymenovaných podľa článku 26 ods. 2 nezverejnia informácie, ktoré získali alebo si vymenili podľa tohto nariadenia a na ktoré sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.

Článok 37

Spolupráca s vnútroštátnymi orgánmi

1.   Komisia a členské štáty úzko spolupracujú a koordinujú svoje opatrenia na presadzovanie práva s cieľom zabezpečiť koherentné, účinné a navzájom sa dopĺňajúce presadzovanie dostupných právnych nástrojov, ktoré sa uplatňujú na strážcov prístupu v zmysle tohto nariadenia.

2.   Komisia môže podľa potreby konzultovať s vnútroštátnymi orgánmi o každej záležitosti súvisiacej s uplatňovaním tohto nariadenia.

Článok 38

Spolupráca a koordinácia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré presadzujú pravidlá hospodárskej súťaže

1.   Komisia a príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, spolupracujú a prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž (ďalej len „ESHS“) sa navzájom informujú o svojich príslušných opatreniach na presadzovanie práva. Majú právomoc poskytovať si navzájom informácie o akýchkoľvek skutkových alebo právnych záležitostiach vrátane dôverných informácií. Ak príslušný orgán nie je členom ESHS, Komisia prijme potrebné opatrenia na spoluprácu takýchto orgánov a výmenu ich informácií o prípadoch týkajúcich sa presadzovania tohto nariadenia a presadzovania pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6. Komisia môže takéto opatrenia stanoviť vo vykonávacích aktoch podľa článku 46 ods. 1 písm. l).

2.   Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle začať vyšetrovanie týkajúce sa strážcov prístupu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 6, písomne informuje Komisiu o prvom formálnom vyšetrovacom opatrení, a to pred začatím jeho vykonávania alebo bezprostredne po ňom. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

3.   Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle uložiť strážcom prístupu povinnosti na základe vnútroštátneho práva podľa článku 1 ods. 6, oznámi Komisii návrh opatrenia a jeho odôvodnenie, a to najneskôr 30 dní pred jeho prijatím. V prípade predbežných opatrení príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, oznamuje Komisii návrh plánovaných opatrení čo najskôr, najneskôr však ihneď po ich prijatí. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

4.   Mechanizmus informovania stanovený v odsekoch 2 a 3 sa nevzťahuje na rozhodnutia plánované podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

5.   Informácie vymieňané podľa odsekov 1 až 3 tohto článku sa vymieňajú a používajú len na účely koordinácie presadzovania tohto nariadenia a pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6.

6.   Komisia môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podporu pri ktoromkoľvek zo svojich prieskumov trhu podľa tohto nariadenia.

7.   Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, môže z vlastnej iniciatívy vyšetriť prípad možného neplnenia článkov 5, 6 a 7 tohto nariadenia na svojom území, ak podľa vnútroštátneho práva je na to oprávnený a má na to vyšetrovacie právomoci. Pred prijatím prvého formálneho vyšetrovacieho opatrenia tento orgán písomne informuje Komisiu.

Začatie konania Komisiou podľa článku 20 oslobodzuje príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, od možnosti viesť takéto vyšetrovanie alebo ho ukončí ak už prebieha. Uvedené orgány podajú Komisii správu o zisteniach takéhoto vyšetrovania s cieľom podporiť ju v jej úlohe jediného orgánu presadzovania tohto nariadenia.

Článok 39

Spolupráca s vnútroštátnymi súdmi

1.   V konaniach týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia môžu vnútroštátne súdy požiadať Komisiu, aby im poskytla informácie, ktoré má k dispozícii, alebo svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Členské štáty zašlú Komisii kópiu každého písomného rozsudku vnútroštátnych súdov, ktorým sa rozhodlo o uplatňovaní tohto nariadenia. Takáto kópia sa zašle bezodkladne po tom, čo bol stranám oznámený úplný písomný rozsudok.

3.   Ak si to vyžaduje jednotné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia môže z vlastnej iniciatívy predložiť vnútroštátnym súdom písomné pripomienky. S povolením príslušného súdu môže Komisia predložiť pripomienky aj ústnou formou.

4.   Komisia môže výlučne na účely vypracovania svojich pripomienok požiadať príslušný vnútroštátny súd, aby jej poskytol všetky dokumenty, ktoré sú potrebné na posúdenie danej veci, alebo aby poskytnutie týchto dokumentov zabezpečil.

5.   Vnútroštátne súdy nevydajú žiadne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Vyhýbajú sa aj vydaniu takých rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, ktoré zvažuje Komisia v konaní začatom podľa tohto nariadenia. Na tento účel môže vnútroštátny súd posúdiť, či je nevyhnutné, aby sa konanie, ktoré začal, prerušilo. Týmto nie je dotknutá možnosť vnútroštátnych súdov podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ.

Článok 40

Skupina na vysokej úrovni

1.   Komisia zriadi skupinu na vysokej úrovni pre akt o digitálnych trhoch (ďalej len „skupina na vysokej úrovni“).

2.   Skupina na vysokej úrovni sa skladá z týchto európskych orgánov a sietí:

a)

orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie;

b)

európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a Európsky výbor pre ochranu údajov;

c)

Európska sieť pre hospodársku súťaž;

d)

sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa; a

e)

skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby.

3.   Všetky európske orgány a siete uvedené v odseku 2 majú v skupine na vysokej úrovni rovnaký počet zástupcov. Maximálny počet členov skupiny na vysokej úrovni je 30.

4.   Komisia poskytuje skupine na vysokej úrovni na uľahčenie jej práce služby sekretariátu. Skupine na vysokej úrovni predsedá Komisia, ktorá sa zúčastňuje na jej zasadnutiach. Skupina na vysokej úrovni zasadá na žiadosť Komisie aspoň raz za kalendárny rok. Komisia zvoláva zasadnutia skupiny aj vtedy, ak o to požiada väčšina jej členov s cieľom riešiť konkrétnu otázku.

5.   Skupina na vysokej úrovni môže Komisii poskytovať poradenstvo a odborné znalosti v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti jej členov, vrátane:

a)

poradenstva a odporúčaní v rámci ich odborných znalostí relevantných pre všetky všeobecné záležitosti týkajúce sa vykonávania alebo presadzovania tohto nariadenia; alebo

b)

poradenstva a odborných znalostí na podporu jednotného regulačného prístupu v rámci rôznych regulačných nástrojov.

6.   Skupina na vysokej úrovni môže najmä identifikovať a posudzovať súčasné a potenciálne vzájomné pôsobenie medzi týmto nariadením a pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach, ktoré uplatňujú vnútroštátne orgány, ktoré sú súčasťou európskych orgánov a sietí uvedených v odseku 2, a predkladať Komisii výročnú správu, v ktorej uvedie výsledky takéhoto posúdenia a určí potenciálne prierezové otázky týkajúce sa regulácie. K takejto správe môžu byť pripojené odporúčania, ktorých cieľom je priblížiť sa k súdržnému transdisciplinárnemu prístupu a synergii pri vykonávaní tohto nariadenia a iných odvetvových predpisov. Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

7.   V kontexte prieskumov trhu zameraných na nové služby a nové postupy môže skupina na vysokej úrovni poskytovať Komisii odborné znalosti o potrebe upraviť, doplniť alebo odstrániť pravidlá uvedené v tomto nariadení s cieľom zabezpečiť, aby digitálne trhy v celej Únii boli súťažeschopné a spravodlivé.

Článok 42

Žaloby v zastúpení

Na žaloby v zastúpení podané na strážcov prístupu vo veci porušenia ustanovení tohto nariadenia, ktoré poškodzuje alebo môže poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov, sa vzťahuje smernica (EÚ) 2020/1828.

Článok 43

Nahlasovanie porušení a ochrana nahlasujúcich osôb

Pri nahlasovaní všetkých porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia sa uplatňuje smernica (EÚ) 2019/1937.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 47

Usmernenia

Komisia môže prijať usmernenia o ktoromkoľvek z aspektov tohto nariadenia s cieľom uľahčiť jeho účinné vykonávanie a presadzovanie.

Článok 50

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor („poradný výbor pre digitálne trhy“). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, uvedený postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Komisia oznámi stanovisko výboru adresátovi individuálneho rozhodnutia spolu s uvedeným rozhodnutím. Stanovisko uverejní spolu s individuálnym rozhodnutím so zreteľom na oprávnený záujem na ochrane služobného tajomstva.

Článok 53

Preskúmanie

1.   Komisia do 3. mája 2026 a následne každé tri roky vyhodnotí toto nariadenie a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.   V hodnotení posúdi, či boli dosiahnuté ciele tohto nariadenia, ktorými je zabezpečiť súťažeschopné a spravodlivé trhy, a posúdi tiež jeho vplyv na komerčných používateľov, najmä MSP, a koncových používateľov. Komisia okrem toho vyhodnotí, či možno rozšíriť rozsah pôsobnosti článku 7 na online služby sociálnej siete.

3.   V hodnoteniach sa uvedie, či je potrebné upraviť pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2, povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 a ich presadzovania na zabezpečenie toho, aby boli digitálne trhy v celej Únii súťažeschopné a spravodlivé. Komisia v nadväznosti na tieto hodnotenia prijme vhodné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať legislatívne návrhy.

4.   Príslušné orgány členských štátov poskytnú všetky relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré môže Komisia požadovať na účely vypracovania správy uvedenej v odseku 1.

Článok 54

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 2. mája 2023.

Článok 3 ods. 6 a 7 a články 40, 46, 47, 48, 49 a 50 sa však uplatňujú od 1. novembra 2022 a články 42 a 43 sa uplatňujú od 25. júna 2023.

Ak je však dátum uplatňovania uvedený v druhom pododseku tohto článku neskôr ako 25. júna 2023, uplatňovanie článkov 42 a 43 sa odkladá do dňa uplatňovania uvedeného v druhom pododseku tohto článku.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 14. septembra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK


(1)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 64.

(2)  Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 18. júla 2022.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(12)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(18)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(19)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(22)  Ú. v. EÚ C 147, 26.4.2021, s. 4.

(23)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).


PRÍLOHA

A.   „Všeobecne“

1.

Cieľom tejto prílohy je upresniť metodiku identifikácie a určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ pre každú základnú platformovú službu uvedenú v článku 2 bode 2. Poskytuje referenčný rámec, ktorým sa podniku umožňuje posúdiť, či jeho základné platformové služby spĺňajú kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 písm. b), a preto sa predpokladá, že spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 3 ods. 1 písm. b). Takýto referenčný rámec bude preto rovnako relevantný pre každé širšie posúdenie podľa článku 3 ods. 8. Je povinnosťou podniku dosiahnuť čo najlepší odhad v súlade so spoločnými zásadami a osobitnou metodikou, ktoré sú stanovené v tejto prílohe. Nič v tejto prílohe nebráni Komisii v tom, aby v lehotách stanovených v príslušných ustanoveniach tohto nariadenia od podniku poskytujúceho základné platformové služby požadovala, aby poskytol všetky informácie potrebné na identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“. Žiadne ustanovenie tejto prílohy by nemalo predstavovať právny základ pre sledovanie používateľov. Metodikou uvedenou v tejto prílohe nie sú dotknuté ani žiadne povinnosti stanovené v tomto nariadení, a to najmä v článku 3 ods. 3 a 8 a článku 13 ods. 3. Požadovaný súlad s článkom 13 ods. 3 konkrétne tiež znamená identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ na základe presného súčtu alebo najlepšieho dostupného odhadu v súlade so skutočnými kapacitami na identifikáciu a určenie počtu, ktoré má podnik poskytujúci základné platformové služby v príslušnom čase k dispozícii. Tieto súčty alebo najlepší dostupný odhad musia byť v súlade so súčtami oznámenými podľa článku 15 a musia ich zahŕňať.

2.

V článku 2 bodoch 20 a 21 sa stanovujú vymedzenia pojmov „koncový používateľ“ a „komerčný používateľ“, ktoré sú spoločné pre všetky základné platformové služby.

3.

S cieľom identifikovať a určiť počet „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ sa v tejto prílohe odkazuje na pojem „jedineční používatelia“. Pojem „jedineční používatelia“ zahŕňa „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“, ktorí sa pre príslušnú základnú platformovú službu započítajú len raz počas stanoveného časového obdobia (t. j. mesiac v prípade „aktívnych koncových používateľov“ a rok v prípade „aktívnych komerčných používateľov“), a to bez ohľadu na to, koľkokrát počas tohto obdobia použili príslušnú základnú platformovú službu. Nie je tým dotknutá skutočnosť, že tá istá fyzická alebo právnická osoba môže súčasne byť „aktívnym koncovým používateľom“ alebo „aktívnym komerčným používateľom“ pre rôzne základné platformové služby.

B.   „Aktívni koncoví používatelia“

1.

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych koncových používateľov“ sa určí podľa najpresnejšieho výpočtu, ktorý oznámil podnik poskytujúci ktorúkoľvek zo základných platformových služieb, konkrétne:

a)

Usudzuje sa, že získavanie údajov o používaní základných platformových služieb z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, by prima facie predstavoval najnižšie riziko duplicity, napríklad vo vzťahu k správaniu používateľov v rámci zariadení alebo platforiem. Podnik preto predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov na príslušnú základnú platformovú službu, vychádzajúc z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ak takéto údaje existujú.

b)

V prípade základných platformových služieb, ku ktorým majú prístup aj koncoví používatelia mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, podnik okrem toho predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov príslušnej základnej platformovej služby na základe alternatívneho výpočtu zahŕňajúceho aj koncových používateľov mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ako sú napríklad adresy internetového protokolu, identifikátory cookie alebo iné identifikátory, ako sú napríklad rádiofrekvenčné identifikačné štítky, za predpokladu, že tieto adresy alebo identifikátory sú objektívne potrebné na poskytovanie základných platformových služieb.

2.

Počet „mesačne aktívnych koncových používateľov“ sa zakladá na priemernom počte mesačne aktívnych koncových používateľov v priebehu najdlhšej časti posledného finančného roka. Formuláciou „najdlhšia časť posledného finančného roka“ sa má podniku poskytujúcemu základné platformové služby umožniť, aby v danom roku nezohľadňoval extrémne hodnoty. Extrémne hodnoty sú vo svojej podstate hodnoty výrazne mimo normálnych a predvídateľných hodnôt. Nepredvídaný nárast alebo pokles v zapojení používateľov, ku ktorému došlo počas jedného mesiaca finančného roka, je príkladom toho, čo by sa mohlo považovať za takéto extrémne hodnoty. Hodnoty súvisiace s každoročne sa opakujúcimi udalosťami, ako napríklad každoročné výpredaje, nie sú extrémnymi hodnotami.

C.   „Aktívni komerční používatelia“

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych komerčných používateľov“ sa má v príslušných prípadoch určiť na úrovni účtu, pričom každý samostatný komerčný účet, ktorý je spojený s používaním základnej platformovej služby poskytovanej podnikom, predstavuje jedného jedinečného komerčného používateľa tejto príslušnej základnej platformovej služby. Ak sa pojem „komerčný účet“ nevzťahuje na danú základnú platformovú službu, príslušný podnik poskytujúci základné platformové služby určí počet jedinečných komerčných používateľov odkazom na príslušný podnik.

D.   „Predkladanie informácií“

1.

Podnik, ktorý Komisii podľa článku 3 ods. 3 predkladá informácie týkajúce sa počtu aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov na jednu základnú platformovú službu je zodpovedný za zabezpečenie úplnosti a presnosti týchto informácií. V tejto súvislosti:

a)

Podnik je zodpovedný za predkladanie údajov za príslušnú základnú platformovú službu, pričom je potrebné zabezpečiť, aby neboli aktívni koncoví používatelia a aktívni komerční používatelia sčítaní v nedostatočnom ani v nadmernom počte (napríklad ak používatelia majú prístup k základným platformovým službám prostredníctvom rôznych platforiem alebo zariadení).

b)

Podnik je zodpovedný za poskytovanie presných a stručných vysvetlení, pokiaľ ide o metodiku použitú na získanie informácií a za každé riziko sčítania aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov v nedostatočnom alebo nadmernom počte pre príslušnú základnú platformovú službu, ako aj za opatrenia prijaté na riešenie tohto rizika.

c)

Podnik poskytne údaje založené na alternatívnom výpočte, ak má Komisia obavy v súvislosti s presnosťou údajov, ktoré predložil podnik poskytujúci základné platformové služby.

2.

Na účely určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“:

a)

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) neidentifikuje základné platformové služby, ktoré patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2, ako samostatné, a to najmä na základe skutočnosti, že sa poskytujú s použitím rôznych mien domén – či už domén najvyššej úrovne s kódom krajiny (ccTLD) alebo generických domén najvyššej úrovne (gTLD) – alebo akýchkoľvek geografických atribútov.

b)

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) považuje za samostatné základné platformové služby tie základné platformové služby, ktoré sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

c)

Podnik poskytujúci základné platformové služby považuje za samostatné základné platformové služby tie služby, ktoré príslušný podnik ponúka integrovaným spôsobom, ale ktoré:

i)

nepatria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2; alebo

ii)

sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

E.   „Osobitné vymedzenia pojmov“

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú osobitné vymedzenia pojmov „aktívni koncoví používatelia“ a „aktívni komerční používatelia“ pre každú základnú platformovú službu.

Základná platformová služba

Aktívni koncoví používatelia

Aktívni komerční používatelia

Online sprostredkovateľské služby

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online sprostredkovateľskú službu, napríklad aktívnym prihlásením sa, vyhľadávaním, kliknutím alebo skrolovaním, alebo prostredníctvom online sprostredkovateľskej služby aspoň raz za mesiac uzavreli transakciu.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí mali v online sprostredkovateľskej službe počas celého roka uvedenú aspoň jednu položku alebo ktorí počas roka cez online sprostredkovateľskú službu uzavreli transakciu.

Internetové vyhľadávače

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili internetový vyhľadávač, napríklad zadaním vyhľadávania.

Počet jedinečných komerčných používateľov s komerčnými webovými sídlami (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely), ktoré sú počas roka indexované internetovým vyhľadávačom alebo sú súčasťou indexu internetového vyhľadávača.

Online služby sociálnej siete

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online služby sociálnej siete, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku alebo komentovaním.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí majú komerčnú ponuku alebo komerčný účet v rámci online služby sociálnej siete a ktorí túto službu akýmkoľvek spôsobom aspoň raz ročne využili, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku, komentovaním alebo použitím jej nástrojov pre podniky.

Služby platformy na zdieľanie videí

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili službu platformy na zdieľanie videí, napríklad prehrávaním časti audiovizuálneho obsahu, vyhľadávaním alebo nahraním prvku audiovizuálneho obsahu, okrem iného najmä videí vytvorených používateľmi.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytli aspoň jeden prvok audiovizuálneho obsahu, ktorý bol v rámci služby platformy na zdieľanie videí nahratý alebo prehratý.

Interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej akýmkoľvek spôsobom zúčastnili.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí aspoň raz za rok využili komerčný účet alebo akýmkoľvek iným spôsobom iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej zúčastnili s cieľom komunikovať priamo s koncovým používateľom.

Operačné systémy

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí používali zariadenie s operačným systémom, ktorý bol aspoň raz za mesiac aktivovaný, aktualizovaný alebo použitý.

Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka uverejnili, aktualizovali alebo ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu alebo softvérový program, ktoré využívajú programovací jazyk alebo akýkoľvek nástroj na vývoj softvéru daného operačného systému alebo ktoré nejakým spôsobom pracujú v danom operačnom systéme.

Virtuálny asistent

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac akýmkoľvek spôsobom použili virtuálneho asistenta, napríklad aktiváciou, zadaním otázky, prístupom k službe prostredníctvom príkazu alebo riadením inteligentného domáceho zariadenia.

Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu virtuálneho asistenta alebo funkciu na sprístupnenie existujúcej softvérovej aplikácie prostredníctvom virtuálneho asistenta.

Webové prehliadače

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac použili webový prehliadač, napríklad zadaním vyhľadávania alebo adresy webového sídla do URL riadku webového prehliadača.

Počet jedinečných komerčných používateľov, na ktorých komerčné webové sídla (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely) sa aspoň raz za rok vykonal prístup cez webový prehliadač alebo ktorí počas roka ponúkali zásuvné a prídavné moduly (plug-in, add-on) a rozšírenia používané na webovom prehliadači.

Služby cloud computingu

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili akékoľvek služby cloud computingu od príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu za akýkoľvek druh odmeny, bez ohľadu na to, či sa odmena zrealizuje v tom istom mesiaci.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytovali akékoľvek služby cloud computingu v rámci cloudovej infraštruktúry príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu.

Online reklamné služby

V prípade vlastného predaja reklamného priestoru:

počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama.

V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy):

počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama, ktorá aktivovala službu sprostredkovania reklamy.

V prípade vlastného predaja reklamného priestoru:

počet jedinečných inzerentov, ktorým sa počas roka zobrazila aspoň jedna reklama.

V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy):

počet jedinečných komerčných používateľov (vrátane inzerentov, vydavateľov alebo iných sprostredkovateľov), ktorí počas roka prostredníctvom služby sprostredkovania reklamy komunikovali alebo túto službu využili.



whereas









keyboard_arrow_down