Digital Market Act 2022/1925 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/1925 SK cercato: 'komisii' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl

expand index komisii:

whereas komisii:

definitions:

cloud tag:

and the number of total unique words without stopwords is: 2123

Článok 3

Označenie strážcov prístupu

1. Podnik sa označí za strážcu prístupu, ak:

a)	má významný vplyv na vnútorný trh;

b)	poskytuje základnú platformovú službu, ktorá je dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom; a

c)	má vo svojej činnosti pevne zakotvené a trvalé postavenie alebo je možné predpokladať, že takéto postavenie dosiahne v blízkej budúcnosti.

2. Predpokladá sa, že podnik spĺňa príslušné požiadavky uvedené v odseku 1:

pokiaľ ide o odsek 1 písm. a), ak dosiahol ročný obrat v Únii v každom z posledných troch finančných rokoch najmenej 7,5 miliardy EUR alebo ak jeho priemerná trhová kapitalizácia alebo jeho zodpovedajúca objektívna trhová hodnota v poslednom finančnom roku dosiahla aspoň 75 miliárd EUR a poskytuje tú istú základnú platformovú službu najmenej v troch členských štátoch;

pokiaľ ide o odsek 1 písm. b), ak poskytuje základnú platformovú službu, ktorá mala v poslednom finančnom roku mesačne aspoň 45 miliónov aktívnych koncových používateľov usadených alebo nachádzajúcich sa v Únii a ročne aspoň 10 000 aktívnych komerčných používateľov usadených v Únii, ktorí sa identifikujú a spočítavajú v súlade s metodikou a ukazovateľmi stanovenými v prílohe;

c)	pokiaľ ide o odsek 1 písm. c), ak boli prahové hodnoty uvedené v písmene b) tohto odseku dosiahnuté v každom z posledných troch finančných rokov.

3. Ak podnik poskytujúci základné platformové služby dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, bezodkladne to oznámi komisii, a to najneskôr do 2 mesiacov od dosiahnutia týchto prahových hodnôt, a poskytne jej príslušné informácie podľa odseku 2. Uvedené oznámenie obsahuje príslušné informácie podľa odseku 2 za každú zo základných platformových služieb podniku, ktorá dosiahla prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b). Vždy, keď ďalšia základná platformová služba poskytovaná podnikom, ktorý bol predtým označený za strážcu prístupu, dosiahne prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b) a c), podnik to oznámi komisii do dvoch mesiacov od dosiahnutia uvedených prahových hodnôt.

Ak podnik poskytujúci základnú platformovú službu neinformuje Komisiu v súlade s prvým pododsekom tohto odseku a neposkytne jej v lehote, ktorú stanovila v žiadosti o informácie podľa článku 21, všetky relevantné informácie, ktoré Komisia potrebuje na označenie dotknutého podniku za strážcu prístupu podľa odseku 4 tohto článku, Komisia je aj napriek tomu oprávnená označiť tento podnik za strážcu prístupu na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

Ak podnik poskytujúci základné platformové služby splní žiadosť o informácie v súlade s druhým pododsekom tohto odseku alebo ak sa informácie poskytnú po uplynutí lehoty stanovenej v uvedenom odseku, Komisia uplatní postup stanovený v odseku 4.

4. Komisia bez zbytočného odkladu a najneskôr do 45 pracovných dní po doručení úplných informácií uvedených v odseku 3 označí podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, za strážcu prístupu.

5. Podnik poskytujúci základné platformové služby môže spolu s oznámením predložiť dostatočne podložené argumenty na preukázanie toho, že výnimočne, aj keď spĺňa všetky prahové hodnoty v odseku 2, za okolností, za ktorých príslušná základná platformová služba funguje, nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1.

Ak Komisia dospeje k záveru, že argumenty, ktoré podnik poskytujúci základné platformové služby predložil podľa prvého pododseku, nie sú dostatočne podložené, pretože zjavne nespochybňujú predpoklady stanovené v odseku 2 tohto článku, môže tieto argumenty zamietnuť v lehote uvedenej v odseku 4 bez uplatnenia postupu stanoveného v článku 17 ods. 3.

Ak podnik poskytujúci základné platformové služby predloží takéto dostatočne podložené argumenty zjavne spochybňujúce predpoklady uvedené v odseku 2 tohto článku, Komisia môže bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku v lehote uvedenej v odseku 4 tohto článku začať postup stanovený v článku 17 ods. 3.

Ak Komisia dospeje k záveru, že podnik poskytujúci základné platformové služby nebol schopný preukázať, že príslušné základné platformové služby, ktoré poskytuje, nespĺňajú požiadavky odseku 1 tohto článku, označí tento podnik za strážcu prístupu v súlade s postupom stanoveným v článku 17 ods. 3.

6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením metodiky na určenie toho, či sa dosiahli kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v odseku 2 tohto článku, a v prípade potreby túto metodiku pravidelne prispôsobovať trhovému a technologickému vývoju.

7. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom zmeniť toto nariadenie aktualizáciou metodiky a zoznamu ukazovateľov uvedených v prílohe.

8. Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 17 označí za strážcu prístupu každý podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý spĺňa všetky požiadavky uvedené v odseku 1 tohto článku, ale nedosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2 tohto článku.

Na uvedený účel Komisia zohľadní niektoré alebo všetky z týchto prvkov, pokiaľ sú relevantné pre posudzovaný podnik poskytujúci základné platformové služby:

a)	veľkosť, vrátane obratu a trhovej kapitalizácie, činnosť a postavenie dotknutého podniku;

b)	počet komerčných používateľov, ktorí základnú platformovú službu využívajú na oslovenie koncových používateľov, a počet koncových používateľov;

c)	sieťové účinky a výhody založené na údajoch, najmä vo vzťahu k prístupu dotknutého podniku k osobným údajom a iným ako osobným údajom a k ich získavaniu alebo analytickým možnostiam;

d)	akékoľvek účinky vyplývajúce z rozsahu a sortimentu, ktoré podnik využíva, a to aj pokiaľ ide o údaje, a v príslušných prípadoch, aj pokiaľ ide o jeho činnosť mimo Únie;

e)	odkázanosť komerčných používateľov alebo koncových používateľov na dodávateľa vrátane nákladov na zmenu poskytovateľa behaviorálnej predpojatosti, ktoré znižujú schopnosť komerčných používateľov a koncových používateľov zmeniť poskytovateľa alebo využívať multihoming;

f)	konglomerátnu podnikovú štruktúru alebo vertikálnu integráciu dotknutého podniku, ktorá podniku umožňuje napríklad krížové financovanie, kombinovanie údajov z rôznych zdrojov alebo využívanie svojho postavenia; alebo

g)	iné štrukturálne charakteristiky obchodu alebo služieb.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto odseku zohľadňuje predpokladaný vývoj v súvislosti s prvkami uvedenými v druhom pododseku vrátane akýchkoľvek plánovaných koncentrácií, ktoré zahŕňajú ďalší podnik poskytujúci základné platformové služby alebo poskytujúci akékoľvek iné služby v digitálnom sektore alebo umožňujúci získavanie dát.

Ak podnik poskytujúci základnú platformovú službu, ktorý nedosiahol kvantitatívne prahové hodnoty uvedené v odseku 2, výrazným spôsobom nedodržiava vyšetrovacie opatrenia nariadené Komisiou, pričom toto neplnenie povinnosti pretrváva po tom, ako bol dotknutý podnik vyzvaný, aby splnil požiadavky v primeranej lehote a predložil pripomienky, Komisia môže označiť tento podnik za strážcu prístupu na základe faktov, ktoré má k dispozícii.

9. V prípade každého podniku označeného za strážcu prístupu podľa odseku 4 alebo 8 Komisia v rozhodnutí o označení uvedie príslušné základné platformové služby, ktoré sa poskytujú v rámci tohto podniku a ktoré sú samé osebe dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b).

10. Strážca prístupu musí splniť povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7 do šiestich mesiacov od uvedenia základnej platformovej služby v rozhodnutí o označení podľa odseku 9 tohto článku.

Článok 11

Podávanie správ

1. Strážca prístupu do šiestich mesiacov od svojho označenia podľa článku 3 a v súlade s článkom 3 ods. 10 poskytne komisii správu, v ktorej podrobne a transparentne opíše opatrenia, ktoré vykonal s cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7.

2. Strážca prístupu v lehote uvedenej v odseku 1 zverejní a poskytne komisii zhrnutie tejto správy, ktoré nemá dôverný charakter.

Strážca prístupu uvedenú správu a jej zhrnutie, ktoré nemá dôverný charakter, aktualizuje aspoň raz ročne.

Komisia na svojom webovom sídle uvedie odkaz na uvedené zhrnutie, ktoré nemá dôverný charakter.

Článok 13

Prevencia obchádzania povinností

1. Podnik poskytujúci základné platformové služby nesmie segmentovať, rozdeľovať, prerozdeľovať, fragmentovať alebo deliť tieto služby prostredníctvom zmluvných, obchodných, technických alebo akýchkoľvek iných prostriedkov s cieľom obchádzať kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2. Takéto konanie podniku nebráni komisii, aby ho označila za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 4.

2. Ak má Komisia podozrenie, že podnik poskytujúci základné platformové služby je zapojený do praktík uvedených v odseku 1, môže od tohto podniku vyžadovať akékoľvek informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na to, aby určila, či sa dotknutý podnik podieľal na takýchto praktikách.

3. Strážca prístupu zabezpečí úplné a účinné plnenie povinností vyplývajúcich z článkov 5, 6 a 7.

4. Strážca prístupu sa nesmie zapojiť do konania, ktorým je ohrozené plnenie povinností podľa článkov 5, 6 a 7, a to bez ohľadu na to, či uvedené konanie má zmluvný, obchodný, technický alebo akýkoľvek iný charakter alebo zahŕňa použitie behaviorálnych techník alebo rozhrania.

5. Ak sa na zabezpečenie súladu s týmto nariadením vyžaduje súhlas so získavaním, spracúvaním, krížovým používaním a zdieľaním osobných údajov, strážca prístupu prijme potrebné kroky, aby komerčným používateľom buď umožnil priamo získať potrebný súhlas so spracúvaním, ak sa takýto súhlas vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo smernice 2002/58/ES, alebo aby súlad s pravidlami a zásadami Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia zabezpečil inak, a to aj tak, že komerčným používateľom poskytne vo vhodných prípadoch riadne anonymizované údaje. Strážca prístupu nesmie komerčnému používateľovi sťažovať získanie tohto súhlasu v porovnaní so získavaním súhlasu pre jeho vlastné služby.

6. Strážca prístupu nesmie zhoršovať podmienky ani kvalitu žiadnej zo základných platformových služieb poskytovaných komerčným alebo koncovým používateľom, ktorí využívajú práva alebo možnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, ani neprimerane sťažovať využívanie týchto práv alebo možností, a to ani tým, že by koncovým používateľom ponúkal možnosti voľby iným než neutrálnym spôsobom, alebo že by prostredníctvom štruktúry, návrhu, funkcie alebo spôsobu fungovania používateľského rozhrania alebo jeho časti oslaboval autonómiu koncových používateľov alebo komerčných používateľov, ich rozhodovanie alebo slobodný výber.

7. Ak strážca prístupu obchádza alebo sa snaží obísť niektorú z povinností uvedených v článku 5, 6 alebo 7 spôsobom opísaným v odsekoch 4, 5 a 6 tohto článku, Komisia môže začať konanie podľa článku 20 a prijať vykonávací akt podľa článku 8 ods. 2 s cieľom stanoviť opatrenia, ktoré príslušný strážca prístupu musí vykonať.

8. Odsekom 6 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

Článok 14

Povinnosť informovať o koncentráciách

1. Strážca prístupu informuje Komisiu o akejkoľvek zamýšľanej koncentrácii v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, ak účastníci fúzie alebo cieľ koncentrácie poskytuje základné platformové služby alebo akékoľvek iné služby poskytované v digitálnom sektore alebo umožňuje získavanie údajov, a to bez ohľadu na to, či podlieha povinnosti oznámenia komisii podľa uvedeného nariadenia alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

Strážca prístupu informuje Komisiu o takejto koncentrácii pred jej uskutočnením a po uzavretí dohody, oznámení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu.

2. Strážca prístupu v informáciách poskytnutých podľa odseku 1 uvedie aspoň podniky, ktorých sa koncentrácia týka, ich ročné obraty v Únii a celosvetové ročné obraty, ich oblasti činnosti vrátane činností priamo súvisiacich s koncentráciou, a hodnotu transakcie dohody alebo jej odhad, ako aj súhrnné údaje o koncentrácii vrátane jej povahy a odôvodnenia, a zoznam členských štátov, ktorých sa koncentrácia týka.

Strážca prístupu zároveň za všetky relevantné základné platformové služby uvedie ich príslušné ročné obraty v Únii, počty ich aktívnych komerčných používateľov ročne a počty ich aktívnych koncových používateľov mesačne.

3. Ak po akejkoľvek koncentrácii uvedenej v odseku 1 tohto článku dodatočné základné platformové služby samostatne dosahujú prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), dotknutý strážca prístupu o tom informuje Komisiu do dvoch mesiacov od uskutočnenia koncentrácie a poskytne komisii informácie uvedené v článku 3 ods. 2.

4. Komisia informuje príslušné orgány členských štátov o všetkých informáciách prijatých podľa odseku 1 a každoročne uverejňuje zoznam nadobudnutí, o ktorých ju strážcovia prístupu informovali podľa uvedeného odseku.

Komisia zohľadní oprávnený záujem podnikov na ochrane ich obchodného tajomstva.

5. Príslušné orgány členských štátov môžu použiť informácie získané podľa odseku 1 tohto článku na požiadanie Komisie o preskúmanie koncentrácie podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 139/2004.

Článok 15

Povinnosť vykonať audit

1. Strážca prístupu predloží komisii do šiestich mesiacov od svojho označenia podľa článku 3 nezávisle auditovaný opis všetkých techník profilovania spotrebiteľov, ktoré uplatňuje na svoje základné platformové služby uvedené v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9 alebo naprieč nimi. Komisia uvedený auditovaný opis predloží Európskemu výboru pre ochranu údajov.

2. Komisia môže prijať vykonávací akt podľa článku 46 ods. 1 písm. g) s cieľom vypracovať metodiku a postup auditu.

3. Strážca prístupu zverejní prehľad auditovaného opisu uvedeného v odseku 1. Je pri tom oprávnený zohľadniť nutnosť zachovať svoje obchodné tajomstvo. Strážca prístupu uvedený opis a prehľad aktualizuje aspoň raz ročne.

KAPITOLA IV

PRIESKUM TRHU

Článok 21

Žiadosti o informácie

1. Komisia môže na účely plnenia povinností podľa tohto nariadenia formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím žiadať podniky a združenia podnikov o poskytnutie všetkých potrebných informácií. Komisia môže formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím žiadať o prístup k akýmkoľvek údajom a algoritmom podnikov a informáciám o testovaní, ako aj o vysvetlenia k nim.

2. Pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie podniku alebo združeniu podnikov Komisia uvedie právny základ a účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií, ako aj pokuty uvedené v článku 30 uplatniteľné za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií alebo vysvetlení.

3. Keď Komisia žiada podniky alebo združenia podnikov o poskytnutie informácií formou rozhodnutia, uvedie právny základ a účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií. Keď Komisia žiada podniky o poskytnutie prístupu k akýmkoľvek údajom, algoritmom a informáciám o testovaní, uvedie účel žiadosti a stanoví lehotu na poskytnutie tohto prístupu. Uvedie tiež pokuty podľa článku 30 a uvedie alebo uloží pravidelné penále podľa článku 31. Ďalej uvedie právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

4. Podniky alebo združenia podnikov alebo ich zástupcovia poskytnú požadované informácie v mene dotknutého podniku alebo združenia podnikov. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední klienti.

5. Na žiadosť Komisie príslušné orgány členských štátov poskytnú komisii všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, potrebné na plnenie úloh, ktoré má pridelené na základe tohto nariadenia.

Článok 26

Monitorovanie povinností a opatrení

1. Komisia prijme potrebné opatrenia na monitorovanie účinného vykonávania a plnenia povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 a rozhodnutí prijatých podľa článkov 8, 18, 24, 25 a 29. Uvedené opatrenia môžu zahŕňať najmä uloženie povinnosti strážcovi prístupu uchovávať všetky dokumenty, ktoré sa považujú za relevantné na posúdenie vykonávania a plnenia uvedených povinností a rozhodnutí.

2. Opatrenia podľa odseku 1 môžu zahŕňať vymenovanie nezávislých externých expertov a audítorov, ako aj vymenovanie úradníkov z príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov, aby komisii pomáhali pri monitorovaní povinností a opatrení a poskytovali jej osobitné odborné znalosti alebo vedomosti.

Článok 27

Informácie od tretích strán

1. Akákoľvek tretia strana vrátane komerčných používateľov, konkurentov alebo koncových používateľov základných platformových služieb uvedených v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, ako aj ich zástupcovia, môžu informovať príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo priamo Komisiu o akýchkoľvek praktikách alebo správaní strážcov prístupu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

2. Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, a Komisia majú výlučnú právomoc, pokiaľ ide o primerané opatrenia, a nie sú povinní prijať opatrenia v nadväznosti na poskytnuté informácie.

3. Ak príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na základe informácií poskytnutých podľa odseku 1 tohto článku dospeje k záveru, že môže ísť o prípad nesúladu s týmto nariadením, postúpi uvedené informácie komisii.

Článok 28

Funkcia dodržiavania súladu s predpismi

1. Strážcovia prístupu zavedú funkciu dodržiavania súladu s predpismi, ktorá je nezávislá od prevádzkových funkcií strážcu prístupu, a vymenujú jedného alebo viacerých pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi vrátane vedúceho tejto funkcie.

2. Strážca prístupu zabezpečí, aby funkcia dodržiavania súladu s predpismi podľa odseku 1 mala dostatočnú právomoc, vážnosť a zdroje, ako aj prístup k riadiacemu orgánu strážcu prístupu s cieľom monitorovať dodržiavanie súladu s týmto nariadením zo strany strážcu prístupu.

3. Riadiaci orgán strážcu prístupu zabezpečí, aby pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi vymenovaní podľa odseku 1 mali odbornú kvalifikáciu, znalosti, skúsenosti a schopnosti potrebné na plnenie úloh uvedených v odseku 5.

Riadiaci orgán strážcu prístupu tiež zabezpečí, aby vedúcim funkcie dodržiavania súladu s predpismi bol nezávislý vrcholový manažér s jasnou zodpovednosťou za túto funkciu.

4. Vedúci funkcie dodržiavania súladu s predpismi podáva správy priamo riadiacemu orgánu strážcu prístupu a môže tento orgán upozorňovať na obavy a varovať ho v prípade vzniku rizika nedodržiavania súladu s týmto nariadením bez toho, aby boli dotknuté povinnosti riadiaceho orgánu v rámci jeho funkcií dohľadu a riadenia.

Vedúci funkcie dodržiavania súladu s predpismi nemôže byť odvolaný bez predchádzajúceho súhlasu riadiaceho orgánu strážcu prístupu.

5. Pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi vymenovaní strážcom prístupu podľa odseku 1 majú tieto úlohy:

a)	organizovať a monitorovať opatrenia a činnosti strážcov prístupu, ktorých cieľom je zabezpečiť súlad s týmto nariadením, a vykonávať nad nimi dohľad;

b)	poskytovať informácie a poradenstvo manažmentu a zamestnancom strážcu prístupu v súvislosti so súladom s týmto nariadením;

c)	vo vhodných prípadoch monitorovať dodržiavanie záväzkov, ktoré sa stali záväznými podľa článku 25, bez toho, aby bola dotknutá možnosť Komisie vymenovať nezávislých externých expertov podľa článku 26 ods. 2;

d)	spolupracovať s Komisiou na účely tohto nariadenia.

6. Strážcovia prístupu oznámia komisii meno a kontaktné údaje vedúceho funkcie dodržiavania súladu s predpismi.

7. Riadiaci orgán strážcu prístupu vymedzí mechanizmy správy a riadenia strážcu prístupu, ktoré zabezpečujú nezávislosť funkcie dodržiavania súladu s predpismi vrátane rozdelenia povinností v organizácii strážcu prístupu a predchádzania konfliktom záujmov, vykonáva dohľad nad týmito mechanizmami a zodpovedá za ich vykonávanie.

8. Riadiaci orgán pravidelne, najmenej raz ročne, schvaľuje a preskúmava stratégie a politiky týkajúce sa zabezpečenia súladu s týmto nariadením, jeho riadenia a monitorovania.

9. Riadiaci orgán venuje dostatok času riadeniu a monitorovaniu súladu s týmto nariadením. Aktívne sa zúčastňuje na rozhodnutiach týkajúcich sa uplatňovania a presadzovania tohto nariadenia a zabezpečuje, aby sa na to vyčlenili primerané zdroje.

Článok 29

Neplnenie povinností

1. Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom rozhodne o neplnení povinností (ďalej len „rozhodnutie o neplnení povinností“), ak dospeje k záveru, že strážca prístupu nedodržiava jednu alebo viaceré z týchto požiadaviek:

a)	ktorúkoľvek z povinností stanovených v článku 5, 6 alebo 7;

b)	opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

c)	nápravné opatrenia uložené podľa článku 18 ods. 1;

d)	predbežné opatrenia nariadené podľa článku 24; alebo

e)	záväzky, ktoré sa podľa článku 25 stali právne záväznými.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2. Komisia sa usiluje prijať rozhodnutie o neplnení povinností do 12 mesiacov od začatia konania podľa článku 20.

3. Pred prijatím rozhodnutia o neplnení povinností Komisia oznámi dotknutému strážcovi prístupu svoje predbežné zistenia. V uvedených predbežných zisteniach Komisia vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať strážca prístupu s cieľom účinne riešiť predbežné zistenia.

4. Komisia v prípadoch, keď má v úmysle prijať rozhodnutie o neplnení povinností, môže konzultovať s tretími stranami.

5. V rozhodnutí o neplnení povinností Komisia nariadi strážcovi prístupu, aby v primeranej lehote upustil od neplnenia povinností a podal vysvetlenie, ako plánuje dosiahnuť súlad s týmto rozhodnutím.

6. Strážca prístupu poskytne komisii opis opatrení, ktoré prijal na zabezpečenie súladu s rozhodnutím o neplnení povinností.

7. Ak Komisia rozhodne, že rozhodnutie o neplnení povinností neprijme, ukončí príslušné konanie rozhodnutím.

Článok 32

Premlčacie lehoty na uloženie sankcií

1. Právomoci zverené komisii článkami 30 a 31 podliehajú premlčacej lehote päť rokov.

2. Lehota začína plynúť dňom, keď došlo k porušeniu predpisov. V prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušovania však lehota začína plynúť dňom ukončenia porušovania.

3. Každým opatrením Komisie prijatým na účely prieskumu trhu alebo konania v súvislosti s porušovaním predpisov sa preruší premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále. Premlčacia lehota sa preruší s účinnosťou odo dňa, keď bolo opatrenie oznámené aspoň jednému podniku alebo združeniu podnikov, ktoré sa podieľali na porušovaní. Opatrenia, ktorými sa preruší plynutie lehoty, sú najmä tieto:

a)	žiadosti Komisie o informácie;

b)	písomné povolenia na vykonávanie inšpekcií, ktoré Komisia vydala svojim úradníkom;

c)	začatie konania Komisie podľa článku 20.

4. Po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu. Premlčacia lehota sa však končí najneskôr v deň, keď lehota rovnajúca sa dvojnásobku premlčacej lehoty uplynula bez toho, aby Komisia uložila pokutu alebo pravidelné penále. Uvedená lehota sa predĺži o obdobie, počas ktorého je premlčanie pozastavené podľa odseku 5.

5. Premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále sa pozastavuje na celé obdobie, počas ktorého je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore.

Článok 34

Právo na vypočutie a prístup k spisu

1. Komisia pred prijatím rozhodnutia podľa článku 8, článku 9 ods. 1, článku 10 ods. 1, článkov 17, 18, 24, 25, 29 a 30 a článku 31 ods. 2 poskytne dotknutému strážcovi prístupu alebo podniku, alebo združeniu podnikov príležitosť vypočutia v súvislosti s:

a)	predbežnými zisteniami Komisie vrátane akejkoľvek záležitosti, voči ktorej Komisia vzniesla námietku; a

b)	opatreniami, ktoré Komisia prípadne zamýšľa prijať vzhľadom na predbežné zistenia podľa písmena a) tohto odseku.

2. Dotknutí strážcovia prístupu, podniky a združenia podnikov môžu komisii predložiť svoje pripomienky k predbežným zisteniam Komisie v lehote, ktorú Komisia stanoví vo svojich predbežných zisteniach a ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní.

3. Komisia svoje rozhodnutia založí len na predbežných zisteniach, vrátane akejkoľvek záležitosti, voči ktorej Komisia vzniesla námietku, ku ktorým sa dotknutí strážcovia prístupu, podniky a združenia podnikov mohli vyjadriť.

4. V každom konaní sa plne rešpektuje právo dotknutého strážcu prístupu, podniku alebo združenia podnikov na obhajobu. Za dodržania podmienok sprístupnenia s výhradou oprávneného záujmu podnikov na ochrane ich obchodného tajomstva má dotknutý strážca prístupu, podnik, alebo združenie podnikov právo na prístup k spisu Komisie. Komisia môže v prípade nezhody medzi stranami prijať rozhodnutia, v ktorých stanoví tieto podmienky sprístupnenia. Právo na prístup k spisu Komisie sa nevzťahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo príslušných orgánov členských štátov. Právo na prístup sa predovšetkým nevzťahuje na korešpondenciu medzi Komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov. Nič v tomto odseku nebráni komisii v tom, aby zverejnila a využívala informácie potrebné na preukázanie porušovania.

Článok 38

Spolupráca a koordinácia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré presadzujú pravidlá hospodárskej súťaže

1. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, spolupracujú a prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž (ďalej len „ESHS“) sa navzájom informujú o svojich príslušných opatreniach na presadzovanie práva. Majú právomoc poskytovať si navzájom informácie o akýchkoľvek skutkových alebo právnych záležitostiach vrátane dôverných informácií. Ak príslušný orgán nie je členom ESHS, Komisia prijme potrebné opatrenia na spoluprácu takýchto orgánov a výmenu ich informácií o prípadoch týkajúcich sa presadzovania tohto nariadenia a presadzovania pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6. Komisia môže takéto opatrenia stanoviť vo vykonávacích aktoch podľa článku 46 ods. 1 písm. l).

2. Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle začať vyšetrovanie týkajúce sa strážcov prístupu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 6, písomne informuje Komisiu o prvom formálnom vyšetrovacom opatrení, a to pred začatím jeho vykonávania alebo bezprostredne po ňom. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

3. Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle uložiť strážcom prístupu povinnosti na základe vnútroštátneho práva podľa článku 1 ods. 6, oznámi komisii návrh opatrenia a jeho odôvodnenie, a to najneskôr 30 dní pred jeho prijatím. V prípade predbežných opatrení príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, oznamuje komisii návrh plánovaných opatrení čo najskôr, najneskôr však ihneď po ich prijatí. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

4. Mechanizmus informovania stanovený v odsekoch 2 a 3 sa nevzťahuje na rozhodnutia plánované podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

5. Informácie vymieňané podľa odsekov 1 až 3 tohto článku sa vymieňajú a používajú len na účely koordinácie presadzovania tohto nariadenia a pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6.

6. Komisia môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podporu pri ktoromkoľvek zo svojich prieskumov trhu podľa tohto nariadenia.

7. Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, môže z vlastnej iniciatívy vyšetriť prípad možného neplnenia článkov 5, 6 a 7 tohto nariadenia na svojom území, ak podľa vnútroštátneho práva je na to oprávnený a má na to vyšetrovacie právomoci. Pred prijatím prvého formálneho vyšetrovacieho opatrenia tento orgán písomne informuje Komisiu.

Začatie konania Komisiou podľa článku 20 oslobodzuje príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, od možnosti viesť takéto vyšetrovanie alebo ho ukončí ak už prebieha. Uvedené orgány podajú komisii správu o zisteniach takéhoto vyšetrovania s cieľom podporiť ju v jej úlohe jediného orgánu presadzovania tohto nariadenia.

Článok 39

Spolupráca s vnútroštátnymi súdmi

1. V konaniach týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia môžu vnútroštátne súdy požiadať Komisiu, aby im poskytla informácie, ktoré má k dispozícii, alebo svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia.

2. Členské štáty zašlú komisii kópiu každého písomného rozsudku vnútroštátnych súdov, ktorým sa rozhodlo o uplatňovaní tohto nariadenia. Takáto kópia sa zašle bezodkladne po tom, čo bol stranám oznámený úplný písomný rozsudok.

3. Ak si to vyžaduje jednotné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia môže z vlastnej iniciatívy predložiť vnútroštátnym súdom písomné pripomienky. S povolením príslušného súdu môže Komisia predložiť pripomienky aj ústnou formou.

4. Komisia môže výlučne na účely vypracovania svojich pripomienok požiadať príslušný vnútroštátny súd, aby jej poskytol všetky dokumenty, ktoré sú potrebné na posúdenie danej veci, alebo aby poskytnutie týchto dokumentov zabezpečil.

5. Vnútroštátne súdy nevydajú žiadne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Vyhýbajú sa aj vydaniu takých rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, ktoré zvažuje Komisia v konaní začatom podľa tohto nariadenia. Na tento účel môže vnútroštátny súd posúdiť, či je nevyhnutné, aby sa konanie, ktoré začal, prerušilo. Týmto nie je dotknutá možnosť vnútroštátnych súdov podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ.

Článok 40

Skupina na vysokej úrovni

1. Komisia zriadi skupinu na vysokej úrovni pre akt o digitálnych trhoch (ďalej len „skupina na vysokej úrovni“).

2. Skupina na vysokej úrovni sa skladá z týchto európskych orgánov a sietí:

a)	orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie;

b)	európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a Európsky výbor pre ochranu údajov;

c)	Európska sieť pre hospodársku súťaž;

d)	sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa; a

e)	skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby.

3. Všetky európske orgány a siete uvedené v odseku 2 majú v skupine na vysokej úrovni rovnaký počet zástupcov. Maximálny počet členov skupiny na vysokej úrovni je 30.

4. Komisia poskytuje skupine na vysokej úrovni na uľahčenie jej práce služby sekretariátu. Skupine na vysokej úrovni predsedá Komisia, ktorá sa zúčastňuje na jej zasadnutiach. Skupina na vysokej úrovni zasadá na žiadosť Komisie aspoň raz za kalendárny rok. Komisia zvoláva zasadnutia skupiny aj vtedy, ak o to požiada väčšina jej členov s cieľom riešiť konkrétnu otázku.

5. Skupina na vysokej úrovni môže komisii poskytovať poradenstvo a odborné znalosti v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti jej členov, vrátane:

a)	poradenstva a odporúčaní v rámci ich odborných znalostí relevantných pre všetky všeobecné záležitosti týkajúce sa vykonávania alebo presadzovania tohto nariadenia; alebo

b)	poradenstva a odborných znalostí na podporu jednotného regulačného prístupu v rámci rôznych regulačných nástrojov.

6. Skupina na vysokej úrovni môže najmä identifikovať a posudzovať súčasné a potenciálne vzájomné pôsobenie medzi týmto nariadením a pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach, ktoré uplatňujú vnútroštátne orgány, ktoré sú súčasťou európskych orgánov a sietí uvedených v odseku 2, a predkladať komisii výročnú správu, v ktorej uvedie výsledky takéhoto posúdenia a určí potenciálne prierezové otázky týkajúce sa regulácie. K takejto správe môžu byť pripojené odporúčania, ktorých cieľom je priblížiť sa k súdržnému transdisciplinárnemu prístupu a synergii pri vykonávaní tohto nariadenia a iných odvetvových predpisov. Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

7. V kontexte prieskumov trhu zameraných na nové služby a nové postupy môže skupina na vysokej úrovni poskytovať komisii odborné znalosti o potrebe upraviť, doplniť alebo odstrániť pravidlá uvedené v tomto nariadení s cieľom zabezpečiť, aby digitálne trhy v celej Únii boli súťažeschopné a spravodlivé.

Článok 49

Vykonávanie delegovania právomoci

1. komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 sa komisii udeľuje na obdobie päť rokov od 1. novembra 2022. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 50

Postup výboru

1. komisii pomáha výbor („poradný výbor pre digitálne trhy“). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, uvedený postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4. Komisia oznámi stanovisko výboru adresátovi individuálneho rozhodnutia spolu s uvedeným rozhodnutím. Stanovisko uverejní spolu s individuálnym rozhodnutím so zreteľom na oprávnený záujem na ochrane služobného tajomstva.

Článok 54

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 2. mája 2023.

Článok 3 ods. 6 a 7 a články 40, 46, 47, 48, 49 a 50 sa však uplatňujú od 1. novembra 2022 a články 42 a 43 sa uplatňujú od 25. júna 2023.

Ak je však dátum uplatňovania uvedený v druhom pododseku tohto článku neskôr ako 25. júna 2023, uplatňovanie článkov 42 a 43 sa odkladá do dňa uplatňovania uvedeného v druhom pododseku tohto článku.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 14. septembra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK

(1) Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 64.

(2) Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 18. júla 2022.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(12) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(18) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(19) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(22) Ú. v. EÚ C 147, 26.4.2021, s. 4.

(23) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

PRÍLOHA

A. „Všeobecne“

Cieľom tejto prílohy je upresniť metodiku identifikácie a určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ pre každú základnú platformovú službu uvedenú v článku 2 bode 2. Poskytuje referenčný rámec, ktorým sa podniku umožňuje posúdiť, či jeho základné platformové služby spĺňajú kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 písm. b), a preto sa predpokladá, že spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 3 ods. 1 písm. b). Takýto referenčný rámec bude preto rovnako relevantný pre každé širšie posúdenie podľa článku 3 ods. 8. Je povinnosťou podniku dosiahnuť čo najlepší odhad v súlade so spoločnými zásadami a osobitnou metodikou, ktoré sú stanovené v tejto prílohe. Nič v tejto prílohe nebráni komisii v tom, aby v lehotách stanovených v príslušných ustanoveniach tohto nariadenia od podniku poskytujúceho základné platformové služby požadovala, aby poskytol všetky informácie potrebné na identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“. Žiadne ustanovenie tejto prílohy by nemalo predstavovať právny základ pre sledovanie používateľov. Metodikou uvedenou v tejto prílohe nie sú dotknuté ani žiadne povinnosti stanovené v tomto nariadení, a to najmä v článku 3 ods. 3 a 8 a článku 13 ods. 3. Požadovaný súlad s článkom 13 ods. 3 konkrétne tiež znamená identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ na základe presného súčtu alebo najlepšieho dostupného odhadu v súlade so skutočnými kapacitami na identifikáciu a určenie počtu, ktoré má podnik poskytujúci základné platformové služby v príslušnom čase k dispozícii. Tieto súčty alebo najlepší dostupný odhad musia byť v súlade so súčtami oznámenými podľa článku 15 a musia ich zahŕňať.

V článku 2 bodoch 20 a 21 sa stanovujú vymedzenia pojmov „koncový používateľ“ a „komerčný používateľ“, ktoré sú spoločné pre všetky základné platformové služby.

S cieľom identifikovať a určiť počet „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ sa v tejto prílohe odkazuje na pojem „jedineční používatelia“. Pojem „jedineční používatelia“ zahŕňa „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“, ktorí sa pre príslušnú základnú platformovú službu započítajú len raz počas stanoveného časového obdobia (t. j. mesiac v prípade „aktívnych koncových používateľov“ a rok v prípade „aktívnych komerčných používateľov“), a to bez ohľadu na to, koľkokrát počas tohto obdobia použili príslušnú základnú platformovú službu. Nie je tým dotknutá skutočnosť, že tá istá fyzická alebo právnická osoba môže súčasne byť „aktívnym koncovým používateľom“ alebo „aktívnym komerčným používateľom“ pre rôzne základné platformové služby.

B. „Aktívni koncoví používatelia“

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych koncových používateľov“ sa určí podľa najpresnejšieho výpočtu, ktorý oznámil podnik poskytujúci ktorúkoľvek zo základných platformových služieb, konkrétne:

Usudzuje sa, že získavanie údajov o používaní základných platformových služieb z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, by prima facie predstavoval najnižšie riziko duplicity, napríklad vo vzťahu k správaniu používateľov v rámci zariadení alebo platforiem. Podnik preto predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov na príslušnú základnú platformovú službu, vychádzajúc z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ak takéto údaje existujú.

V prípade základných platformových služieb, ku ktorým majú prístup aj koncoví používatelia mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, podnik okrem toho predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov príslušnej základnej platformovej služby na základe alternatívneho výpočtu zahŕňajúceho aj koncových používateľov mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ako sú napríklad adresy internetového protokolu, identifikátory cookie alebo iné identifikátory, ako sú napríklad rádiofrekvenčné identifikačné štítky, za predpokladu, že tieto adresy alebo identifikátory sú objektívne potrebné na poskytovanie základných platformových služieb.

Počet „mesačne aktívnych koncových používateľov“ sa zakladá na priemernom počte mesačne aktívnych koncových používateľov v priebehu najdlhšej časti posledného finančného roka. Formuláciou „najdlhšia časť posledného finančného roka“ sa má podniku poskytujúcemu základné platformové služby umožniť, aby v danom roku nezohľadňoval extrémne hodnoty. Extrémne hodnoty sú vo svojej podstate hodnoty výrazne mimo normálnych a predvídateľných hodnôt. Nepredvídaný nárast alebo pokles v zapojení používateľov, ku ktorému došlo počas jedného mesiaca finančného roka, je príkladom toho, čo by sa mohlo považovať za takéto extrémne hodnoty. Hodnoty súvisiace s každoročne sa opakujúcimi udalosťami, ako napríklad každoročné výpredaje, nie sú extrémnymi hodnotami.

C. „Aktívni komerční používatelia“

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych komerčných používateľov“ sa má v príslušných prípadoch určiť na úrovni účtu, pričom každý samostatný komerčný účet, ktorý je spojený s používaním základnej platformovej služby poskytovanej podnikom, predstavuje jedného jedinečného komerčného používateľa tejto príslušnej základnej platformovej služby. Ak sa pojem „komerčný účet“ nevzťahuje na danú základnú platformovú službu, príslušný podnik poskytujúci základné platformové služby určí počet jedinečných komerčných používateľov odkazom na príslušný podnik.

D. „Predkladanie informácií“

Podnik, ktorý komisii podľa článku 3 ods. 3 predkladá informácie týkajúce sa počtu aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov na jednu základnú platformovú službu je zodpovedný za zabezpečenie úplnosti a presnosti týchto informácií. V tejto súvislosti:

Podnik je zodpovedný za predkladanie údajov za príslušnú základnú platformovú službu, pričom je potrebné zabezpečiť, aby neboli aktívni koncoví používatelia a aktívni komerční používatelia sčítaní v nedostatočnom ani v nadmernom počte (napríklad ak používatelia majú prístup k základným platformovým službám prostredníctvom rôznych platforiem alebo zariadení).

Podnik je zodpovedný za poskytovanie presných a stručných vysvetlení, pokiaľ ide o metodiku použitú na získanie informácií a za každé riziko sčítania aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov v nedostatočnom alebo nadmernom počte pre príslušnú základnú platformovú službu, ako aj za opatrenia prijaté na riešenie tohto rizika.

c)	Podnik poskytne údaje založené na alternatívnom výpočte, ak má Komisia obavy v súvislosti s presnosťou údajov, ktoré predložil podnik poskytujúci základné platformové služby.

Na účely určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“:

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) neidentifikuje základné platformové služby, ktoré patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2, ako samostatné, a to najmä na základe skutočnosti, že sa poskytujú s použitím rôznych mien domén – či už domén najvyššej úrovne s kódom krajiny (ccTLD) alebo generických domén najvyššej úrovne (gTLD) – alebo akýchkoľvek geografických atribútov.

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) považuje za samostatné základné platformové služby tie základné platformové služby, ktoré sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

Podnik poskytujúci základné platformové služby považuje za samostatné základné platformové služby tie služby, ktoré príslušný podnik ponúka integrovaným spôsobom, ale ktoré:

i)	nepatria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2; alebo

ii)

sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

E. „Osobitné vymedzenia pojmov“

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú osobitné vymedzenia pojmov „aktívni koncoví používatelia“ a „aktívni komerční používatelia“ pre každú základnú platformovú službu.

Základná platformová služba	Aktívni koncoví používatelia	Aktívni komerční používatelia
Online sprostredkovateľské služby	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online sprostredkovateľskú službu, napríklad aktívnym prihlásením sa, vyhľadávaním, kliknutím alebo skrolovaním, alebo prostredníctvom online sprostredkovateľskej služby aspoň raz za mesiac uzavreli transakciu.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí mali v online sprostredkovateľskej službe počas celého roka uvedenú aspoň jednu položku alebo ktorí počas roka cez online sprostredkovateľskú službu uzavreli transakciu.
Internetové vyhľadávače	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili internetový vyhľadávač, napríklad zadaním vyhľadávania.	Počet jedinečných komerčných používateľov s komerčnými webovými sídlami (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely), ktoré sú počas roka indexované internetovým vyhľadávačom alebo sú súčasťou indexu internetového vyhľadávača.
Online služby sociálnej siete	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online služby sociálnej siete, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku alebo komentovaním.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí majú komerčnú ponuku alebo komerčný účet v rámci online služby sociálnej siete a ktorí túto službu akýmkoľvek spôsobom aspoň raz ročne využili, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku, komentovaním alebo použitím jej nástrojov pre podniky.
Služby platformy na zdieľanie videí	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili službu platformy na zdieľanie videí, napríklad prehrávaním časti audiovizuálneho obsahu, vyhľadávaním alebo nahraním prvku audiovizuálneho obsahu, okrem iného najmä videí vytvorených používateľmi.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytli aspoň jeden prvok audiovizuálneho obsahu, ktorý bol v rámci služby platformy na zdieľanie videí nahratý alebo prehratý.
Interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej akýmkoľvek spôsobom zúčastnili.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí aspoň raz za rok využili komerčný účet alebo akýmkoľvek iným spôsobom iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej zúčastnili s cieľom komunikovať priamo s koncovým používateľom.
Operačné systémy	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí používali zariadenie s operačným systémom, ktorý bol aspoň raz za mesiac aktivovaný, aktualizovaný alebo použitý.	Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka uverejnili, aktualizovali alebo ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu alebo softvérový program, ktoré využívajú programovací jazyk alebo akýkoľvek nástroj na vývoj softvéru daného operačného systému alebo ktoré nejakým spôsobom pracujú v danom operačnom systéme.
Virtuálny asistent	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac akýmkoľvek spôsobom použili virtuálneho asistenta, napríklad aktiváciou, zadaním otázky, prístupom k službe prostredníctvom príkazu alebo riadením inteligentného domáceho zariadenia.	Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu virtuálneho asistenta alebo funkciu na sprístupnenie existujúcej softvérovej aplikácie prostredníctvom virtuálneho asistenta.
Webové prehliadače	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac použili webový prehliadač, napríklad zadaním vyhľadávania alebo adresy webového sídla do URL riadku webového prehliadača.	Počet jedinečných komerčných používateľov, na ktorých komerčné webové sídla (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely) sa aspoň raz za rok vykonal prístup cez webový prehliadač alebo ktorí počas roka ponúkali zásuvné a prídavné moduly (plug-in, add-on) a rozšírenia používané na webovom prehliadači.
Služby cloud computingu	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili akékoľvek služby cloud computingu od príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu za akýkoľvek druh odmeny, bez ohľadu na to, či sa odmena zrealizuje v tom istom mesiaci.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytovali akékoľvek služby cloud computingu v rámci cloudovej infraštruktúry príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu.
Online reklamné služby	V prípade vlastného predaja reklamného priestoru: počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama. V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy): počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama, ktorá aktivovala službu sprostredkovania reklamy.	V prípade vlastného predaja reklamného priestoru: počet jedinečných inzerentov, ktorým sa počas roka zobrazila aspoň jedna reklama. V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy): počet jedinečných komerčných používateľov (vrátane inzerentov, vydavateľov alebo iných sprostredkovateľov), ktorí počas roka prostredníctvom služby sprostredkovania reklamy komunikovali alebo túto službu využili.

whereas

keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

Digital Market Act 2022/1925 SK