(23) Spotrebitelia využívajú digitálne vyjadrenie hodnoty, ako sú elektronické poukážky alebo elektronické kupóny, na platbu za rôzne tovary alebo služby na jednotnom digitálnom trhu.
Takéto digitálne vyjadrenie hodnoty nadobúda význam v súvislosti s dodaním digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, a preto by sa malo považovať za spôsob platby v zmysle tejto smernice.
Digitálne vyjadrenie hodnoty by sa malo chápať tak, že zahŕňa aj virtuálne meny, pokiaľ sú uznané podľa vnútroštátneho práva.
Diferenciácia podľa metód platby by mohla viesť k diskriminácii a mohla by vytvoriť nespravodlivý stimul pre podniky, ktoré majú tendenciu ponúkať digitálny obsah alebo digitálnu službu za digitálne vyjadrenie hodnoty.
Keďže však digitálne vyjadrenie hodnoty neslúži na žiadny iný účel, len ako spôsob platby, ako také by sa nemalo považovať za digitálny obsah ani za digitálnu službu v zmysle tejto smernice.
- = -
(24) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa často dodávajú aj vtedy, ak spotrebiteľ neplatí ako cenu peňažnú úhradu, ale poskytuje obchodníkovi osobné údaje.
Takéto obchodné modely sa už v rôznych formách používajú na značnej časti trhu.
Hoci sa v plnej miere uznáva, že ochrana osobných údajov je základným právom, a preto osobné údaje nemožno považovať za komoditu, táto smernica by mala zabezpečiť, aby mali spotrebitelia v kontexte takýchto obchodných modelov nárok na zmluvné prostriedky nápravy.
Táto smernica by sa preto mala uplatňovať na zmluvy, podľa ktorých obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodávať digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi a spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytovať osobné údaje.
Osobné údaje by sa obchodníkovi mohli poskytnúť buď v čase uzavretia zmluvy alebo neskôr, napríklad keď spotrebiteľ poskytne obchodníkovi súhlas s tým, že obchodník použije akékoľvek osobné údaje, ktoré môže spotrebiteľ nahrať alebo vytvoriť s použitím digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
V práve Únie o ochrane osobných údajov sa stanovuje úplný zoznam právnych dôvodov zákonného spracúvania osobných údajov.
Táto smernica by sa mala uplatňovať na každú zmluvu, v rámci ktorej spotrebiteľ dodáva alebo sa zaväzuje dodať osobné údaje obchodníkovi.
Táto smernica by sa napríklad mala uplatňovať v prípadoch, keď si spotrebiteľ otvorí účet na sociálnych médiách a poskytuje meno a e-mailovú adresu, ktoré sa používajú na iné účely, než je len dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby alebo na iné účely, než je dodržiavanie zákonných požiadaviek.
Rovnako by sa mala uplatňovať na prípady, keď spotrebiteľ udelí súhlas s tým, aby obchodník použil akýkoľvek materiál, ktorý predstavuje osobné údaje, ako sú fotografie alebo príspevky, ktoré spotrebiteľ nahrá, na marketingové účely. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť určiť, či sú splnené požiadavky na vytvorenie, existenciu a platnosť zmluvy podľa vnútroštátneho práva.
- = -
(25) V prípade, keď sa digitálny obsah a digitálne služby nedodávajú výmenou za cenu, táto smernica by sa nemala uplatňovať na situácie, keď obchodník zhromažďuje osobné údaje výlučne s cieľom dodať digitálny obsah alebo digitálnu službu, alebo výlučne na účel splnenia zákonných požiadaviek.
Takéto situácie môžu zahŕňať napríklad prípady, keď registráciu spotrebiteľa vyžadujú platné zákony z dôvodu bezpečnosti a na identifikačné účely.
Táto smernica by sa takisto nemala uplatňovať na situácie, keď obchodník zhromažďuje iba metaúdaje, ako sú informácie týkajúce sa zariadenia spotrebiteľa alebo histórie prehľadávania, s výnimkou prípadov, keď sa táto situácia považuje za zmluvu podľa vnútroštátneho práva.
Nemala by sa uplatňovať ani na situácie, keď je spotrebiteľ bez uzavretia zmluvy s obchodníkom vystavený reklamným oznamom výlučne s cieľom získať prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie tejto smernice na takéto situácie alebo situácie, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, upraviť iným spôsobom.
- = -
(33) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa často kombinujú s poskytovaním tovaru alebo iných služieb a ponúkajú sa spotrebiteľovi v rámci tej istej zmluvy obsahujúcej balík rozličných prvkov, ako je napríklad poskytovanie digitálnej televízie a nákup elektronického zariadenia.
V takýchto prípadoch zmluva medzi spotrebiteľom a obchodníkom obsahuje prvky zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ale tiež prvky iných typov zmlúv, ako sú napríklad zmluvy o predaji tovaru alebo služieb.
Táto smernica by sa mala uplatňovať len na tie prvky celkovej zmluvy, ktorých podstatou je dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb.
Ostatné prvky zmluvy by mali podliehať pravidlám uplatniteľným na takéto zmluvy podľa vnútroštátneho práva alebo prípadne pravidlám podľa iného práva Únie, ktorými sa upravuje konkrétne odvetvie alebo predmet.
Podobne aj všetky účinky, ktoré by mohlo mať ukončenie jedného prvku kombinovanej zmluvy na ostatné prvky uvedenej kombinovanej zmluvy, by sa mali upravovať vnútroštátnym právom.
S cieľom zabezpečiť súlad s odvetvovými ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (10), ktorý upravuje kombinované zmluvy, v prípade, keď obchodník ponúka v zmysle uvedenej smernice digitálny obsah alebo digitálnu službu v kombinácii s interpersonálnou komunikačnou službou s číslovaním alebo službu prístupu k internetu, ustanovenia tejto smernice o zmene digitálneho obsahu by sa nemali uplatňovať na prvok balíka týkajúci sa digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Príslušné ustanovenia smernice (EÚ) 2018/1972 by sa mali namiesto toho uplatňovať na všetky prvky balíka vrátane digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
- = -
(40) Touto smernicou by sa nemali upravovať dôsledky odvolania súhlasu spotrebiteľa so spracúvaním osobných údajov spotrebiteľa na zmluvy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.
Takéto dôsledky by mali aj naďalej zostať predmetom vnútroštátneho práva.
- = -
(42) Digitálny obsah alebo digitálna služba by mali zodpovedať požiadavkám dohodnutým medzi obchodníkom a spotrebiteľom v zmluve.
Mal by byť najmä v súlade s opisom, množstvom, napríklad počtom hudobných súborov, ktoré sú prístupné, kvalitou, napríklad rozlíšenie obrázka, ako aj s jazykom a verziou dohodnutou v zmluve.
Mali by sa tiež vyznačovať bezpečnosťou, funkčnosťou, kompatibilitou, interoperabilitou a inými vlastnosťami, ako sa vyžaduje v zmluve.
Požiadavky uvedené v zmluve by mali zahŕňať požiadavky vyplývajúce z predzmluvných informácií, ktoré v súlade so smernicou 2011/83/EÚ tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Tieto požiadavky by mohli byť stanovené aj v dohode o úrovni poskytovaných služieb, ak takýto typ dohody tvorí podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva súčasť zmluvného vzťahu medzi spotrebiteľom a obchodníkom.
- = -
(56) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa spotrebiteľom môžu dodávať ako jediné dodanie, napríklad ak si spotrebitelia stiahnu e-knihu a uložia si ju na svojom osobnom zariadení.
Podobne môže dodanie pozostávať zo série takýchto jednotlivých dodaní, napríklad ak spotrebitelia dostanú odkaz na stiahnutie novej e-knihy každý týždeň.
Rozlišujúcim prvkom tejto kategórie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby je skutočnosť, že spotrebitelia potom majú možnosť prístupu k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe a ich využívania po neobmedzenú dobu.
V takýchto prípadoch by sa súlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby mal posudzovať v čase dodania, a preto by mal byť obchodník zodpovedný len za nesúlad, ktorý existuje v čase jediného dodania alebo každého jednotlivého dodania.
V záujme zabezpečenia právnej istoty by obchodníci a spotrebitelia mali mať možnosť spoľahnúť sa na harmonizované minimálne obdobie, počas ktorého by mal byť obchodník zodpovedný za nesúlad.
Pokiaľ ide o zmluvy, v ktorých sa stanovuje jediné dodanie alebo súbor jednotlivých dodaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, členské štáty by mali zabezpečiť, aby obchodníci niesli zodpovednosť počas obdobia nie kratšieho ako dva roky odo dňa dodania, ak je obchodník podľa ich príslušného vnútroštátneho práva zodpovedný len za akýkoľvek nesúlad, ktorý sa prejaví počas obdobia po dodaní.
- = -
(78) Nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorá bola dodaná spotrebiteľovi, je často spôsobený niektorou z transakcií v reťazci, ktorý spája pôvodného navrhovateľa s konečným obchodníkom.
Hoci konečný obchodník by mal byť zodpovedný voči spotrebiteľovi v prípade nesúladu, je dôležité zaistiť, aby obchodník mal primerané práva voči jednotlivým osobám v reťazci transakcií, aby tak mohol prevziať svoju zodpovednosť voči spotrebiteľovi.
Takéto práva by mali byť obmedzené na obchodné transakcie a preto by sa nemali vzťahovať na situácie, keď je obchodník zodpovedný voči spotrebiteľovi za nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktoré pozostávajú alebo vychádzajú zo softvéru, ktorý bol dodaný bez zaplatenia ceny na základe bezplatnej licencie s otvoreným zdrojovým kódom osobou v predchádzajúcich článkoch reťazca transakcií.
Malo by však byť vecou členských štátov, aby podľa vnútroštátneho práva určovali osoby v reťazci transakcií, na ktorých sa konečný obchodník môže obrátiť, a spôsoby a podmienky takýchto konaní.
- = -
(79) Osoby alebo organizácie, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva legitímny záujem na ochrane zmluvných práv spotrebiteľov a práv spotrebiteľov na ochranu údajov, by mali mať právo podať návrh na začatie konania s cieľom zabezpečiť uplatňovanie vnútroštátneho práva na transpozíciu tejto smernice, a to či už pred súdom, alebo správnym orgánom, ktorý má právomoc rozhodovať o sťažnostiach, alebo dať podnet na začatie príslušného právneho konania.
- = -