keyboard_tab Contratti digitali 2019/0770 SK

(2) V článku 26 ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že Únia prijíma opatrenia s cieľom vytvoriť vnútorný trh alebo zabezpečiť jeho fungovanie, ktorý má zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb.

  V článku 169 ods. 1 a článku 169 ods. 2 písm.

  a) ZFEÚ sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku 114 ZFEÚ v rámci dobudovania vnútorného trhu.

  Cieľom tejto smernice je nastoliť správnu rovnováhu medzi dosiahnutím vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a podporou konkurencieschopnosti podnikov a zároveň zaručiť dodržiavanie zásady subsidiarity.

(24) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa často dodávajú aj vtedy, ak spotrebiteľ neplatí ako cenu peňažnú úhradu, ale poskytuje obchodníkovi osobné údaje.

  Takéto obchodné modely sa už v rôznych formách používajú na značnej časti trhu.

  Hoci sa v plnej miere uznáva, že ochrana osobných údajov je základným právom, a preto osobné údaje nemožno považovať za komoditu, táto smernica by mala zabezpečiť, aby mali spotrebitelia v kontexte takýchto obchodných modelov nárok na zmluvné prostriedky nápravy.

  Táto smernica by sa preto mala uplatňovať na zmluvy, podľa ktorých obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodávať digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi a spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytovať osobné údaje.

  Osobné údaje by sa obchodníkovi mohli poskytnúť buď v čase uzavretia zmluvy alebo neskôr, napríklad keď spotrebiteľ poskytne obchodníkovi súhlas s tým, že obchodník použije akékoľvek osobné údaje, ktoré môže spotrebiteľ nahrať alebo vytvoriť s použitím digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

  V práve Únie o ochrane osobných údajov sa stanovuje úplný zoznam právnych dôvodov zákonného spracúvania osobných údajov.

  Táto smernica by sa mala uplatňovať na každú zmluvu, v rámci ktorej spotrebiteľ dodáva alebo sa zaväzuje dodať osobné údaje obchodníkovi.

  Táto smernica by sa napríklad mala uplatňovať v prípadoch, keď si spotrebiteľ otvorí účet na sociálnych médiách a poskytuje meno a e-mailovú adresu, ktoré sa používajú na iné účely, než je len dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby alebo na iné účely, než je dodržiavanie zákonných požiadaviek.

  Rovnako by sa mala uplatňovať na prípady, keď spotrebiteľ udelí súhlas s tým, aby obchodník použil akýkoľvek materiál, ktorý predstavuje osobné údaje, ako sú fotografie alebo príspevky, ktoré spotrebiteľ nahrá, na marketingové účely. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť určiť, či sú splnené požiadavky na vytvorenie, existenciu a platnosť zmluvy podľa vnútroštátneho práva.

(37) Výkon činností patriacich do pôsobnosti tejto smernice by mohol zahŕňať aj spracovanie osobných údajov.

  V práve Únie sa stanovuje komplexný rámec pre ochranu osobných údajov.

  Predovšetkým, touto smernicou nie je dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (12) ani smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (13).

  Uvedený rámec sa uplatňuje na akékoľvek osobné údaje spracúvané v súvislosti so zmluvami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

  Osobné údaje by sa preto mali zhromažďovať alebo inak spracúvať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou 2002/58/ES.

  V prípade konfliktu medzi touto smernicou a právom Únie v oblasti ochrany osobných údajov by malo mať prednosť právo Únie.

(45) S cieľom dosiahnuť súlad a zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli zbavení svojich práv, napríklad v prípadoch, keď zmluva stanovuje veľmi nízke normy, digitálny obsah alebo digitálna služba by nemali byť v súlade len so subjektívnymi požiadavkami na súlad, ale mali by navyše spĺňať objektívne požiadavky na súlad stanovené v tejto smernici.

  Súlad by sa mal posudzovať okrem iného vzhľadom na účel, na ktorý sa digitálny obsah alebo digitálna služba rovnakého druhu bežne používajú.

  Takisto by sa mali vyznačovať kvalitou a vlastnosťami výkonu, ktoré sú bežné pre digitálny obsah alebo digitálnu službu rovnakého druhu a ktoré spotrebitelia môžu odôvodnene očakávať vzhľadom na charakter digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a vzhľadom na akékoľvek verejné vyhlásenia o konkrétnych vlastnostiach digitálneho obsahu alebo digitálnej služby vydané obchodníkom alebo v jeho mene, alebo inými osobami v rámci predchádzajúcich článkov reťazca transakcií.

(53) Obmedzenia používania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby spotrebiteľom v súlade s touto smernicou by mohlo vyplývať z obmedzení uložených držiteľom práv duševného vlastníctva v súlade s právom duševného vlastníctva.

  Takéto obmedzenia môžu vyplývať z licenčnej zmluvy koncového používateľa, podľa ktorej sa digitálny obsah alebo digitálna služba dodáva spotrebiteľovi.

  To môže byť napríklad prípad, keď licenčná zmluva koncového používateľa zakazuje spotrebiteľovi využívať určité prvky súvisiace s funkčnosťou digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

  Takéto obmedzenie by mohlo mať za následok, že digitálny obsah alebo digitálna služba sú v rozpore s objektívnymi požiadavkami súladu stanovenými v tejto smernici, ak sa to týka prvkov, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v digitálnom obsahu alebo digitálnych službách rovnakého druhu, a ktoré môže spotrebiteľ odôvodnene očakávať.

  V takýchto prípadoch by mal mať spotrebiteľ možnosť uplatniť si voči obchodníkovi, ktorý digitálny obsah alebo digitálnu službu dodal, prostriedky nápravy stanovené podľa tejto smernice v prípade nesúladu.

  Obchodník by sa mohol vyhnúť takejto zodpovednosti len tým, že splní podmienky na odchýlenie sa od objektívnych požiadaviek súladu, ako sa stanovuje v tejto smernici, a to len vtedy, ak obchodník výslovne informuje spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy, že konkrétna charakteristika digitálneho obsahu alebo digitálnej služby sa odchyľuje od objektívnych požiadaviek súladu a spotrebiteľ výslovne a samostatne akceptoval uvedenú odchýlku.

(54) Právne nedostatky sú obzvlášť dôležitou otázkou vo vzťahu k digitálnemu obsahu alebo digitálnym službám, ktoré podliehajú právam duševného vlastníctva.

  Obmedzenia používania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby spotrebiteľom v súlade s touto smernicou by mohlo byť dôsledkom porušenia práv tretích strán.

  Takéto porušenie by mohlo účinne zabrániť spotrebiteľovi vo využívaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby alebo niektorých jej prvkov, napríklad, keď spotrebiteľ vôbec nemá prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe, alebo keď ho nemá zákonne.

  Dôvodom môže byť skutočnosť, že tretia strana oprávnene núti obchodníka, aby zastavil porušovanie týchto práv a prestal ponúkať dotknutý digitálny obsah alebo digitálnu službu, alebo k tomu, aby spotrebiteľ nemohol digitálny obsah alebo digitálnu službu využívať bez porušenia práva.

  V prípade porušenia práv tretej strany, ktoré vedie k obmedzeniu brániacemu alebo obmedzujúcemu používanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v súlade so subjektívnymi a objektívnymi požiadavkami súladu, by mal mať spotrebiteľ nárok na prostriedky nápravy v prípade nesúladu, pokiaľ vnútroštátne právo neustanovuje neplatnosť zmluvy alebo jej zrušenie, napríklad z dôvodu porušenia právnej záruky proti odňatiu držby.

(56) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa spotrebiteľom môžu dodávať ako jediné dodanie, napríklad ak si spotrebitelia stiahnu e-knihu a uložia si ju na svojom osobnom zariadení.

  Podobne môže dodanie pozostávať zo série takýchto jednotlivých dodaní, napríklad ak spotrebitelia dostanú odkaz na stiahnutie novej e-knihy každý týždeň.

  Rozlišujúcim prvkom tejto kategórie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby je skutočnosť, že spotrebitelia potom majú možnosť prístupu k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe a ich využívania po neobmedzenú dobu.

  V takýchto prípadoch by sa súlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby mal posudzovať v čase dodania, a preto by mal byť obchodník zodpovedný len za nesúlad, ktorý existuje v čase jediného dodania alebo každého jednotlivého dodania.

  V záujme zabezpečenia právnej istoty by obchodníci a spotrebitelia mali mať možnosť spoľahnúť sa na harmonizované minimálne obdobie, počas ktorého by mal byť obchodník zodpovedný za nesúlad.

  Pokiaľ ide o zmluvy, v ktorých sa stanovuje jediné dodanie alebo súbor jednotlivých dodaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, členské štáty by mali zabezpečiť, aby obchodníci niesli zodpovednosť počas obdobia nie kratšieho ako dva roky odo dňa dodania, ak je obchodník podľa ich príslušného vnútroštátneho práva zodpovedný len za akýkoľvek nesúlad, ktorý sa prejaví počas obdobia po dodaní.

(57) Digitálny obsah alebo digitálne služby by sa mohli spotrebiteľom dodávať aj nepretržite počas určitého obdobia.

  Nepretržité dodávanie môže predstavovať prípady, keď obchodník sprístupňuje spotrebiteľom určitú digitálnu službu počas určitého alebo neurčitého obdobia, ako napríklad dvojročná zmluva o cloudovom úložisku alebo neobmedzené členstvo na platforme sociálnych médií.

  Charakteristickým prvkom tejto kategórie je skutočnosť, že spotrebiteľom sú digitálny obsah alebo digitálna služba prístupné alebo dostupné len počas obmedzeného trvania zmluvy alebo počas platnosti zmluvy na dobu neurčitú.

  Preto je odôvodnené, aby bol v takýchto prípadoch obchodník zodpovedný len za nesúlad, ktorý sa prejaví počas uvedeného obdobia.

  Prvok nepretržitého dodávania nemusí nevyhnutne znamenať dlhodobé dodávanie.

  Prípady ako internetové vysielanie videí by sa mali považovať za nepretržité dodávanie počas určitého obdobia bez ohľadu na skutočné trvanie audiovizuálneho súboru.

  Prípady, v ktorých sa konkrétne prvky digitálneho obsahu alebo digitálnej služby sprístupňujú pravidelne alebo pri viacerých príležitostiach počas obmedzeného trvania zmluvy alebo počas platnosti zmluvy na dobu neurčitú, by sa tiež mali považovať za nepretržité dodávanie počas určitého obdobia, napríklad keď sa v zmluve stanovuje, že kópia antivírusového softvéru sa môže používať jeden rok a bude sa automaticky aktualizovať prvý deň každého mesiaca počas tejto doby, alebo že obchodník vydá aktualizácie vždy, keď budú k dispozícii nové prvky digitálnej hry, a digitálny obsah alebo digitálna služba sú dostupné alebo prístupné spotrebiteľom iba počas obmedzeného trvania zmluvy alebo počas platnosti zmluvy na dobu neurčitú.

(60) Bez toho, aby bolo dotknuté základné právo na ochranu súkromného života vrátane dôvernosti komunikácií a na ochranu osobných údajov spotrebiteľa by mal spotrebiteľ spolupracovať s obchodníkom s cieľom umožniť, aby sa obchodník uistil, či príčina nesúladu spočíva v digitálnom prostredí spotrebiteľa pri použití technicky dostupných prostriedkov, ktoré sú pre spotrebiteľa najmenej narúšajúce. Často tak možno urobiť napríklad tým, že sa obchodníkovi poskytnú automaticky generované správy o incidentoch alebo s podrobnosťami o internetovom pripojení spotrebiteľa.

  Len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, napriek tomu, že sa čo najlepšie využili všetky iné prostriedky a iný spôsob už nie je možný, budú spotrebitelia musieť umožniť virtuálny prístup k svojmu digitálnemu prostrediu.

  Ak však spotrebiteľ nespolupracuje s obchodníkom a spotrebiteľ bol informovaný o dôsledkoch odmietnutia spolupráce, malo by byť na spotrebiteľovi, aby preukázal nielen to, že digitálny obsah alebo digitálna služba nie sú v súlade, ale aj to, že digitálny obsah alebo digitálna služba neboli v súlade v čase dodania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ak sa v zmluve stanovuje jediné dodanie alebo súbor jednotlivých dodaní, alebo počas doby trvania zmluvy, ak sa v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie počas určitého obdobia.

(77) Ak zmena negatívne ovplyvňuje viac než zanedbateľným spôsobom prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe alebo ich využívanie zo strany spotrebiteľa, spotrebiteľ by mal mať v dôsledku takejto zmeny nárok bezplatne zmluvu ukončiť.

  Alternatívne môže obchodník rozhodnúť, že umožní spotrebiteľovi zachovať prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe bez dodatočných nákladov bez zmeny a v súlade so zmluvou, pričom v takom prípade by spotrebiteľ nemal byť oprávnený ukončiť zmluvu.

  Ak však digitálny obsah alebo digitálna služba, ktorú obchodník umožnil spotrebiteľovi zachovať, už nie je v súlade so subjektívnymi a objektívnymi požiadavkami súladu, spotrebiteľ by mal mať možnosť využiť prostriedky nápravy v prípade nesúladu, ako sa stanovuje v tejto smernici.

  Ak požiadavky na takúto zmenu stanovené v tejto smernici nie sú splnené a zmena má za následok nesúlad, mali by zostať nedotknuté práva spotrebiteľa na uvedenie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby do súladu so zmluvou, na zníženie ceny alebo ukončenie zmluvy, ako sa stanovuje v tejto smernici.

  Podobne, ak v nadväznosti na zmenu vznikne nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorý však nie je spôsobený zmenou, mal by mať spotrebiteľ naďalej nárok na využitie prostriedkov nápravy, ako sa stanovuje v tejto smernici, v prípade nesúladu vo vzťahu k tomuto digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe.