Contratti digitali 2019/0770 SK

Členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve neponechajú v platnosti ani nezavedú ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice, vrátane prísnejších či menej prísnych ustanovení, ktoré zabezpečujú odlišnú úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ sa v tejto smernici neustanovuje inak.

Článok 10

Práva tretích strán

Ak obmedzenie vyplývajúce z porušenia akéhokoľvek práva tretej strany, najmä práv duševného vlastníctva, zabraňuje alebo obmedzuje používanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v súlade s článkami 7 a 8, členské štáty zabezpečia, aby mal spotrebiteľ nárok na prostriedky nápravy v prípade nesúladu, ktoré sa stanovujú v článku 14, pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje v takýchto prípadoch neplatnosť alebo zrušenie zmluvy o dodaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

Článok 11

Zodpovednosť obchodníka

1. Obchodník zodpovedá za akékoľvek nedodanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v súlade s článkom 5.

2. Ak zmluva stanovuje jediné dodanie alebo súbor jednotlivých dodaní, obchodník zodpovedá za každý nesúlad podľa článkov 7, 8 a 9, ktorý existuje v čase dodania, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 2 písm. b).

Ak je podľa vnútroštátneho práva obchodník zodpovedný len za nesúlad, ktorý sa prejaví v čase po dodaní, uvedená lehota nesmie byť kratšia než dva roky od dátumu dodania bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 2 písm. b).

Ak sa podľa vnútroštátneho práva na práva stanovené v článku 14 vzťahuje aj premlčacia doba alebo sa na ne vzťahuje len premlčacia doba, členské štáty zabezpečia, aby takáto premlčacia doba umožnila spotrebiteľovi uplatniť prostriedky nápravy stanovené v článku 14 v prípade akéhokoľvek nesúladu, ktorý existuje v čase uvedenom v prvom pododseku, a prejaví sa v lehote uvedenej v druhom pododseku.

3. Ak sa v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie počas určitej doby, obchodník zodpovedá za akýkoľvek nesúlad podľa článkov 7, 8 a 9, ku ktorému dôjde alebo ktorý sa prejaví počas doby, počas ktorej sa podľa zmluvy má digitálny obsah alebo digitálna služba dodávať.

Ak sa podľa vnútroštátneho práva na práva stanovené v článku 14 vzťahuje aj premlčacia doba alebo sa na ne vzťahuje len premlčacia doba, členské štáty zabezpečia, aby takáto premlčacia doba umožnila spotrebiteľovi uplatniť prostriedky nápravy stanovené v článku 14 v prípade akéhokoľvek nesúladu, ktorý sa prejaví počas doby uvedenej v prvom pododseku.

Článok 21

Presadzovanie

1. Členské štáty zabezpečia, aby existovali primerané a účinné prostriedky na zabezpečenie súladu s touto smernicou.

2. Prostriedky uvedené v odseku 1 musia obsahovať ustanovenia, ktoré umožnia jednému alebo viacerým z nasledujúcich orgánov určených podľa vnútroštátneho práva podať návrh na začatie konania pred súdmi alebo príslušnými správnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť uplatnenie vnútroštátnych predpisov na transpozíciu tejto smernice:

a)	orgány verejnej moci alebo ich zástupcovia;

b)	spotrebiteľské organizácie, ktoré majú legitímny záujem na ochrane spotrebiteľov;

c)	profesijné organizácie, ktoré majú legitímny záujem na konaní;

d)	neziskové subjekty, organizácie alebo združenia pôsobiace v oblasti ochrany práv a slobôd dotknutých osôb v zmysle článku 80 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 24

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia pred 1. júlom 2021 ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2022.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Členské štáty oznámia Komisii znenie opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

2. Ustanovenia tejto smernice sa uplatňujú na dodanie digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, ktoré nastane od 1. januára 2022 s výnimkou článkov 19 a 20 tejto smernice, ktoré sa uplatňujú len na zmluvy, ktoré sa uzavreli od uvedeného dátumu.

whereas

(11) V tejto smernici by sa mali stanoviť spoločné pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Na tento účel by sa mali v plnej miere harmonizovať pravidlá týkajúce sa súladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby so zmluvou, prostriedkov nápravy v prípade nesúladu alebo nedodania a spôsobov uplatnenia týchto prostriedkov nápravy, ako aj úpravy digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Plne harmonizované pravidlá týkajúce sa niektorých základných prvkov spotrebiteľského zmluvného práva by mali uľahčiť podnikom, najmä MSP, ponúkať ich výrobky v iných členských štátoch.
Plne harmonizované hlavné pravidlá by mali priniesť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a vyššiu prosperitu. Členským štátom sa v rozsahu pôsobnosti tejto smernice bráni v tom, aby stanovili ďalšie formálne alebo hmotnoprávne požiadavky. Členské štáty by napríklad nemali stanoviť pravidlá prenesenia dôkazného bremena odlišné od tých, ktoré sú stanovené v tejto smernici, alebo povinnosť spotrebiteľa informovať obchodníka o nesúlade v určitej lehote.

- = -

(13) Členské štáty majú takisto naďalej možnosť napríklad upraviť pohľadávky spotrebiteľa voči inej tretej strane, než je obchodník, ktorý dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálny obsah alebo digitálnu službu, ako je napríklad vývojový pracovník, ktorý nie je zároveň obchodníkom podľa tejto smernice.

- = -

(14) Členské štáty by tiež mali mať možnosť napríklad regulovať dôsledky nedodania alebo nesúladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v prípade, že príčinou takéhoto nedodania alebo nesúladu je prekážka, ktorá je mimo kontroly obchodníka a ak od obchodníka nebolo možné očakávať, že prekážke zabráni alebo ju odstráni alebo jej následky, ako napríklad v prípade vyššej moci.

- = -

(15) Členské štáty by mali mať tiež možnosť napríklad upraviť práva zmluvných strán pozastaviť plnenie ich povinností alebo časti povinností, kým si povinnosti nesplní druhá strana.
Napríklad, členské štáty by mali mať možnosť upraviť otázku, či v situáciách, keď došlo k nesúladu, má spotrebiteľ nárok pozastaviť zaplatenie ceny alebo jej časti, až kým obchodník neuvedie digitálny obsah alebo digitálnu službu do súladu, alebo či je obchodník oprávnený pozastaviť akúkoľvek náhradu spotrebiteľovi v súvislosti s ukončením zmluvy, až kým spotrebiteľ nesplní svoju povinnosť stanovenú v tejto smernici vrátiť hmotný nosič obchodníkovi.

- = -

(16) Členské štáty by tiež mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie pravidiel tejto smernice na zmluvy, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, alebo takéto zmluvy upraviť iným spôsobom.
Napríklad, členské štáty by mali mať možnosť rozšíriť ochranu, ktorú spotrebiteľom poskytuje táto smernica, aj na fyzické alebo právnické osoby, ktoré nie sú spotrebiteľmi v zmysle tejto smernice, ako sú napríklad mimovládne organizácie, začínajúce podniky alebo MSP.

- = -

(17) Vymedzenie pojmu spotrebiteľ by sa malo vzťahovať na fyzické osoby konajúce na účely, ktoré sa netýkajú ich obchodnej ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť určiť v prípade dvojúčelových zmlúv, pri ktorých sa zmluva uzavrie na účely, ktoré patria čiastočne do rámca obchodnej činnosti príslušnej osoby a čiastočne ho presahujú a obchodný účel je obmedzený tak, aby nebol v celkovom kontexte zmluvy prevládajúci, či by mala byť uvedená osoba považovaná za spotrebiteľa a za akých podmienok.

- = -

(18) Táto smernica by sa mala vzťahovať na každú zmluvu, v rámci ktorej obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodávať digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi.
Poskytovatelia platforiem by sa mali podľa tejto smernice považovať za obchodníkov, ak konajú na účely súvisiace so svojou vlastnou obchodnou činnosťou a ako priamy zmluvný partner spotrebiteľa pre dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie tejto smernice na poskytovateľov platforiem, ktorí nespĺňajú požiadavky na to, aby boli považovaní za obchodníkov podľa tejto smernice.

- = -

(24) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa často dodávajú aj vtedy, ak spotrebiteľ neplatí ako cenu peňažnú úhradu, ale poskytuje obchodníkovi osobné údaje.
Takéto obchodné modely sa už v rôznych formách používajú na značnej časti trhu.
Hoci sa v plnej miere uznáva, že ochrana osobných údajov je základným právom, a preto osobné údaje nemožno považovať za komoditu, táto smernica by mala zabezpečiť, aby mali spotrebitelia v kontexte takýchto obchodných modelov nárok na zmluvné prostriedky nápravy.
Táto smernica by sa preto mala uplatňovať na zmluvy, podľa ktorých obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodávať digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi a spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytovať osobné údaje.
Osobné údaje by sa obchodníkovi mohli poskytnúť buď v čase uzavretia zmluvy alebo neskôr, napríklad keď spotrebiteľ poskytne obchodníkovi súhlas s tým, že obchodník použije akékoľvek osobné údaje, ktoré môže spotrebiteľ nahrať alebo vytvoriť s použitím digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
V práve Únie o ochrane osobných údajov sa stanovuje úplný zoznam právnych dôvodov zákonného spracúvania osobných údajov.
Táto smernica by sa mala uplatňovať na každú zmluvu, v rámci ktorej spotrebiteľ dodáva alebo sa zaväzuje dodať osobné údaje obchodníkovi.
Táto smernica by sa napríklad mala uplatňovať v prípadoch, keď si spotrebiteľ otvorí účet na sociálnych médiách a poskytuje meno a e-mailovú adresu, ktoré sa používajú na iné účely, než je len dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby alebo na iné účely, než je dodržiavanie zákonných požiadaviek.
Rovnako by sa mala uplatňovať na prípady, keď spotrebiteľ udelí súhlas s tým, aby obchodník použil akýkoľvek materiál, ktorý predstavuje osobné údaje, ako sú fotografie alebo príspevky, ktoré spotrebiteľ nahrá, na marketingové účely. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť určiť, či sú splnené požiadavky na vytvorenie, existenciu a platnosť zmluvy podľa vnútroštátneho práva.

- = -

(25) V prípade, keď sa digitálny obsah a digitálne služby nedodávajú výmenou za cenu, táto smernica by sa nemala uplatňovať na situácie, keď obchodník zhromažďuje osobné údaje výlučne s cieľom dodať digitálny obsah alebo digitálnu službu, alebo výlučne na účel splnenia zákonných požiadaviek.
Takéto situácie môžu zahŕňať napríklad prípady, keď registráciu spotrebiteľa vyžadujú platné zákony z dôvodu bezpečnosti a na identifikačné účely.
Táto smernica by sa takisto nemala uplatňovať na situácie, keď obchodník zhromažďuje iba metaúdaje, ako sú informácie týkajúce sa zariadenia spotrebiteľa alebo histórie prehľadávania, s výnimkou prípadov, keď sa táto situácia považuje za zmluvu podľa vnútroštátneho práva.
Nemala by sa uplatňovať ani na situácie, keď je spotrebiteľ bez uzavretia zmluvy s obchodníkom vystavený reklamným oznamom výlučne s cieľom získať prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie tejto smernice na takéto situácie alebo situácie, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, upraviť iným spôsobom.

- = -

(56) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa spotrebiteľom môžu dodávať ako jediné dodanie, napríklad ak si spotrebitelia stiahnu e-knihu a uložia si ju na svojom osobnom zariadení.
Podobne môže dodanie pozostávať zo série takýchto jednotlivých dodaní, napríklad ak spotrebitelia dostanú odkaz na stiahnutie novej e-knihy každý týždeň.
Rozlišujúcim prvkom tejto kategórie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby je skutočnosť, že spotrebitelia potom majú možnosť prístupu k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe a ich využívania po neobmedzenú dobu.
V takýchto prípadoch by sa súlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby mal posudzovať v čase dodania, a preto by mal byť obchodník zodpovedný len za nesúlad, ktorý existuje v čase jediného dodania alebo každého jednotlivého dodania.
V záujme zabezpečenia právnej istoty by obchodníci a spotrebitelia mali mať možnosť spoľahnúť sa na harmonizované minimálne obdobie, počas ktorého by mal byť obchodník zodpovedný za nesúlad.
Pokiaľ ide o zmluvy, v ktorých sa stanovuje jediné dodanie alebo súbor jednotlivých dodaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, členské štáty by mali zabezpečiť, aby obchodníci niesli zodpovednosť počas obdobia nie kratšieho ako dva roky odo dňa dodania, ak je obchodník podľa ich príslušného vnútroštátneho práva zodpovedný len za akýkoľvek nesúlad, ktorý sa prejaví počas obdobia po dodaní.

- = -

(58) Členské štáty by mali mať naďalej možnosť upravovať vnútroštátne premlčacie doby.
Takéto premlčacie doby by však nemali byť prekážkou toho, aby si spotrebitelia mohli uplatňovať svoje práva počas celého obdobia, počas ktorého je obchodník zodpovedný za nesúlad.
Preto aj napriek tomu, že táto smernica by nemala harmonizovať začiatok plynutia vnútroštátnych premlčacích dôb, mala by zabezpečiť, aby takéto doby stále umožnili spotrebiteľom uplatňovať prostriedky nápravy za akýkoľvek nesúlad, ktorý sa prejaví aspoň počas obdobia, počas ktorého je obchodník zodpovedný za nesúlad.

- = -

(84) V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28.
septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (18) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.
V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

- = -

keyboard_tab Contratti digitali 2019/0770 SK

Contratti digitali 2019/0770 SK