keyboard_tab Contratti digitali 2019/0770 SK

(4) Podniky, najmä MSP, musia často znášať dodatočné náklady vyplývajúce z rozdielov vo vnútroštátnych záväzných pravidlách spotrebiteľského zmluvného práva a z právnej neistoty pri ponúkaní cezhraničného digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb.

  Podniky takisto znášajú náklady spojené s prispôsobovaním svojich zmlúv osobitným záväzným pravidlám dodávania digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, ktoré sa uplatňujú už v niekoľkých členských štátoch, čo vytvára rozdiely medzi rozsahom a obsahom osobitných vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa takéto zmluvy riadia.

(6) S cieľom napraviť takéto problémy by podniky aj spotrebitelia mali mať možnosť opierať sa o plne harmonizované zmluvné práva v istých hlavných oblastiach týkajúcich sa dodávania digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb v Únii. Úplná harmonizácia niektorých kľúčových regulačných aspektov by podstatne zvýšila právnu istotu pre spotrebiteľov a podniky.

(7) Harmonizované pravidlá spotrebiteľského zmluvného práva vo všetkých členských štátoch by uľahčili podnikom, najmä MSP, dodávať digitálny obsah alebo digitálne služby v celej Únii.

  Poskytli by podnikom stabilné zmluvné právo pri dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb v iných členských štátoch.

  Takisto by umožnili predísť právnej fragmentácii, ktorá by inak vznikala zavádzaním nových vnútroštátnych právnych predpisov špecificky upravujúcich digitálny obsah a digitálne služby.

(8) Prínosom pre spotrebiteľov by mali byť harmonizované práva pre dodávanie digitálneho obsahu a digitálnych služieb, ktoré poskytujú vysokú úroveň ochrany.

  Spotrebitelia by mali mať jasné záväzné práva, keď dostanú digitálny obsah alebo digitálne služby alebo prístup k nim kdekoľvek v Únii.

  Takéto práva by mali zvýšiť ich dôveru pri nákupoch digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb.

  Zároveň by to malo prispieť k znižovaniu ujmy spotrebiteľov, ktorá im v súčasnosti vzniká, pretože by bol k dispozícii súbor jasných práv, ktoré im umožnia riešiť problémy, ktorým čelia v súvislosti s digitálnym obsahom alebo digitálnymi službami.

(11) V tejto smernici by sa mali stanoviť spoločné pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

  Na tento účel by sa mali v plnej miere harmonizovať pravidlá týkajúce sa súladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby so zmluvou, prostriedkov nápravy v prípade nesúladu alebo nedodania a spôsobov uplatnenia týchto prostriedkov nápravy, ako aj úpravy digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

  Plne harmonizované pravidlá týkajúce sa niektorých základných prvkov spotrebiteľského zmluvného práva by mali uľahčiť podnikom, najmä MSP, ponúkať ich výrobky v iných členských štátoch.

  Plne harmonizované hlavné pravidlá by mali priniesť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a vyššiu prosperitu. Členským štátom sa v rozsahu pôsobnosti tejto smernice bráni v tom, aby stanovili ďalšie formálne alebo hmotnoprávne požiadavky. Členské štáty by napríklad nemali stanoviť pravidlá prenesenia dôkazného bremena odlišné od tých, ktoré sú stanovené v tejto smernici, alebo povinnosť spotrebiteľa informovať obchodníka o nesúlade v určitej lehote.

(15) Členské štáty by mali mať tiež možnosť napríklad upraviť práva zmluvných strán pozastaviť plnenie ich povinností alebo časti povinností, kým si povinnosti nesplní druhá strana.

  Napríklad, členské štáty by mali mať možnosť upraviť otázku, či v situáciách, keď došlo k nesúladu, má spotrebiteľ nárok pozastaviť zaplatenie ceny alebo jej časti, až kým obchodník neuvedie digitálny obsah alebo digitálnu službu do súladu, alebo či je obchodník oprávnený pozastaviť akúkoľvek náhradu spotrebiteľovi v súvislosti s ukončením zmluvy, až kým spotrebiteľ nesplní svoju povinnosť stanovenú v tejto smernici vrátiť hmotný nosič obchodníkovi.

(20) Táto smernica a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 (3) by sa mali navzájom dopĺňať.

  Zatiaľ čo v tejto smernici sa stanovujú pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, v smernici (EÚ) 2019/771 sa stanovujú pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv o predaji tovaru.

  S cieľom splniť očakávania spotrebiteľov a zabezpečiť jasný a jednoduchý právny rámec pre obchodníkov s digitálnym obsahom by sa táto smernica mala vzťahovať aj na digitálny obsah, ktorý sa dodáva na hmotnom nosiči, ako sú DVD, CD, USB kľúče a pamäťové karty, ako aj na samotný hmotný nosič za predpokladu, že hmotný nosič slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu.

  Namiesto ustanovení tejto smernice o povinnosti obchodníka dodávať a o prostriedkoch nápravy pre spotrebiteľa v prípade nedodania tovaru by sa však mali uplatňovať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (4) o povinnostiach týkajúcich sa dodávok tovaru a prostriedkov nápravy v prípade nedodania.

  Okrem toho by sa ustanovenia smernice 2011/83/EÚ, napríklad o práve na ukončenie zmluvy a povahe zmluvy, podľa ktorej sa predmetný tovar dodáva, mali naďalej uplatňovať aj na takýto hmotný nosič a na digitálny obsah, ktorý sa na ňom dodáva.

  Touto smernicou nie sú dotknuté ani práva šírenia uplatniteľné na tieto tovary podľa autorského práva.

(23) Spotrebitelia využívajú digitálne vyjadrenie hodnoty, ako sú elektronické poukážky alebo elektronické kupóny, na platbu za rôzne tovary alebo služby na jednotnom digitálnom trhu.

  Takéto digitálne vyjadrenie hodnoty nadobúda význam v súvislosti s dodaním digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, a preto by sa malo považovať za spôsob platby v zmysle tejto smernice.

  Digitálne vyjadrenie hodnoty by sa malo chápať tak, že zahŕňa aj virtuálne meny, pokiaľ sú uznané podľa vnútroštátneho práva.

  Diferenciácia podľa metód platby by mohla viesť k diskriminácii a mohla by vytvoriť nespravodlivý stimul pre podniky, ktoré majú tendenciu ponúkať digitálny obsah alebo digitálnu službu za digitálne vyjadrenie hodnoty.

  Keďže však digitálne vyjadrenie hodnoty neslúži na žiadny iný účel, len ako spôsob platby, ako také by sa nemalo považovať za digitálny obsah ani za digitálnu službu v zmysle tejto smernice.

(24) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa často dodávajú aj vtedy, ak spotrebiteľ neplatí ako cenu peňažnú úhradu, ale poskytuje obchodníkovi osobné údaje.

  Takéto obchodné modely sa už v rôznych formách používajú na značnej časti trhu.

  Hoci sa v plnej miere uznáva, že ochrana osobných údajov je základným právom, a preto osobné údaje nemožno považovať za komoditu, táto smernica by mala zabezpečiť, aby mali spotrebitelia v kontexte takýchto obchodných modelov nárok na zmluvné prostriedky nápravy.

  Táto smernica by sa preto mala uplatňovať na zmluvy, podľa ktorých obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodávať digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi a spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytovať osobné údaje.

  Osobné údaje by sa obchodníkovi mohli poskytnúť buď v čase uzavretia zmluvy alebo neskôr, napríklad keď spotrebiteľ poskytne obchodníkovi súhlas s tým, že obchodník použije akékoľvek osobné údaje, ktoré môže spotrebiteľ nahrať alebo vytvoriť s použitím digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

  V práve Únie o ochrane osobných údajov sa stanovuje úplný zoznam právnych dôvodov zákonného spracúvania osobných údajov.

  Táto smernica by sa mala uplatňovať na každú zmluvu, v rámci ktorej spotrebiteľ dodáva alebo sa zaväzuje dodať osobné údaje obchodníkovi.

  Táto smernica by sa napríklad mala uplatňovať v prípadoch, keď si spotrebiteľ otvorí účet na sociálnych médiách a poskytuje meno a e-mailovú adresu, ktoré sa používajú na iné účely, než je len dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby alebo na iné účely, než je dodržiavanie zákonných požiadaviek.

  Rovnako by sa mala uplatňovať na prípady, keď spotrebiteľ udelí súhlas s tým, aby obchodník použil akýkoľvek materiál, ktorý predstavuje osobné údaje, ako sú fotografie alebo príspevky, ktoré spotrebiteľ nahrá, na marketingové účely. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť určiť, či sú splnené požiadavky na vytvorenie, existenciu a platnosť zmluvy podľa vnútroštátneho práva.

(25) V prípade, keď sa digitálny obsah a digitálne služby nedodávajú výmenou za cenu, táto smernica by sa nemala uplatňovať na situácie, keď obchodník zhromažďuje osobné údaje výlučne s cieľom dodať digitálny obsah alebo digitálnu službu, alebo výlučne na účel splnenia zákonných požiadaviek.

  Takéto situácie môžu zahŕňať napríklad prípady, keď registráciu spotrebiteľa vyžadujú platné zákony z dôvodu bezpečnosti a na identifikačné účely.

  Táto smernica by sa takisto nemala uplatňovať na situácie, keď obchodník zhromažďuje iba metaúdaje, ako sú informácie týkajúce sa zariadenia spotrebiteľa alebo histórie prehľadávania, s výnimkou prípadov, keď sa táto situácia považuje za zmluvu podľa vnútroštátneho práva.

  Nemala by sa uplatňovať ani na situácie, keď je spotrebiteľ bez uzavretia zmluvy s obchodníkom vystavený reklamným oznamom výlučne s cieľom získať prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie tejto smernice na takéto situácie alebo situácie, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, upraviť iným spôsobom.

(26) Táto smernica by sa mala uplatňovať na zmluvy týkajúce sa rozvoja digitálneho obsahu, ktorý je prispôsobený na mieru podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa, vrátane softvéru na mieru.

  Táto smernica by sa mala takisto uplatňovať na dodávanie elektronických súborov vyžadovaných na 3D tlač tovaru, pokiaľ sa na takéto súbory vzťahuje vymedzenie pojmu digitálny obsah alebo digitálne služby v zmysle tejto smernice.

  Touto smernicou by sa však nemali upravovať žiadne práva či povinnosti týkajúce sa tovaru vyrobeného s využitím technológie 3D tlače.

(30) Právo Únie týkajúce sa finančných služieb obsahuje viaceré pravidlá týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

  Finančné služby, ako sa vymedzujú v právne uplatniteľnom v danej oblasti, predovšetkým v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES (9), zahŕňajú aj digitálny obsah alebo digitálne služby týkajúce sa finančných služieb alebo poskytujúce prístup k finančným službám, a preto sa na ne vzťahuje ochrana podľa práva Únie v oblasti finančných služieb.

  Zmluvy týkajúce sa digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, ktoré predstavujú finančné služby, by preto mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(33) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa často kombinujú s poskytovaním tovaru alebo iných služieb a ponúkajú sa spotrebiteľovi v rámci tej istej zmluvy obsahujúcej balík rozličných prvkov, ako je napríklad poskytovanie digitálnej televízie a nákup elektronického zariadenia.

  V takýchto prípadoch zmluva medzi spotrebiteľom a obchodníkom obsahuje prvky zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ale tiež prvky iných typov zmlúv, ako sú napríklad zmluvy o predaji tovaru alebo služieb.

  Táto smernica by sa mala uplatňovať len na tie prvky celkovej zmluvy, ktorých podstatou je dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb.

  Ostatné prvky zmluvy by mali podliehať pravidlám uplatniteľným na takéto zmluvy podľa vnútroštátneho práva alebo prípadne pravidlám podľa iného práva Únie, ktorými sa upravuje konkrétne odvetvie alebo predmet.

  Podobne aj všetky účinky, ktoré by mohlo mať ukončenie jedného prvku kombinovanej zmluvy na ostatné prvky uvedenej kombinovanej zmluvy, by sa mali upravovať vnútroštátnym právom.

  S cieľom zabezpečiť súlad s odvetvovými ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (10), ktorý upravuje kombinované zmluvy, v prípade, keď obchodník ponúka v zmysle uvedenej smernice digitálny obsah alebo digitálnu službu v kombinácii s interpersonálnou komunikačnou službou s číslovaním alebo službu prístupu k internetu, ustanovenia tejto smernice o zmene digitálneho obsahu by sa nemali uplatňovať na prvok balíka týkajúci sa digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

  Príslušné ustanovenia smernice (EÚ) 2018/1972 by sa mali namiesto toho uplatňovať na všetky prvky balíka vrátane digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

(36) Táto smernica by sa nemala dotýkať iného práva Únie, ktorým sa riadi konkrétne odvetvie alebo predmet ochrany, ako sú telekomunikácie, elektronický obchod a ochrana spotrebiteľa.

  Nemalo by ňou byť dotknuté právo Únie ani vnútroštátne právo v oblasti autorských práv a s nimi súvisiacich práv vrátane prenosnosti online obsahových služieb.

(38) Touto smernicou by sa nemali upravovať podmienky pre zákonné spracúvanie osobných údajov, keďže táto záležitosť je upravená najmä v nariadení (EÚ) 2016/679.

  V dôsledku toho je akékoľvek spracovanie osobných údajov v súvislosti so zmluvou, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, zákonné, len ak je v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2016/679, pokiaľ ide o právny základ spracovania osobných údajov.

  Ak k spracovaniu osobných údajov dochádza na základe súhlasu, najmä podľa článku 6 ods. 1 písm.

  a) nariadenia (EÚ) 2016/679, uplatňujú sa osobitné ustanovenia uvedeného nariadenia vrátane tých, ktoré sa týkajú podmienok hodnotenia toho, či bol súhlas vyjadrený slobodne.

  Táto smernica by nemala upravovať platnosť udeleného súhlasu.

  Nariadenie (EÚ) 2016/679 obsahuje aj komplexné práva týkajúce sa vymazania údajov a prenosnosti údajov.

  Touto smernicou nie sú dotknuté uvedené práva, ktoré sa uplatňujú na akékoľvek osobné údaje, ktoré poskytne spotrebiteľ obchodníkovi alebo ktoré získava obchodník v súvislosti s akoukoľvek zmluvou, ktorá spadá do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a keď spotrebiteľ ukončí zmluvu v súlade s touto smernicou.

(40) Touto smernicou by sa nemali upravovať dôsledky odvolania súhlasu spotrebiteľa so spracúvaním osobných údajov spotrebiteľa na zmluvy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

  Takéto dôsledky by mali aj naďalej zostať predmetom vnútroštátneho práva.

(42) Digitálny obsah alebo digitálna služba by mali zodpovedať požiadavkám dohodnutým medzi obchodníkom a spotrebiteľom v zmluve.

  Mal by byť najmä v súlade s opisom, množstvom, napríklad počtom hudobných súborov, ktoré sú prístupné, kvalitou, napríklad rozlíšenie obrázka, ako aj s jazykom a verziou dohodnutou v zmluve.

  Mali by sa tiež vyznačovať bezpečnosťou, funkčnosťou, kompatibilitou, interoperabilitou a inými vlastnosťami, ako sa vyžaduje v zmluve.

  Požiadavky uvedené v zmluve by mali zahŕňať požiadavky vyplývajúce z predzmluvných informácií, ktoré v súlade so smernicou 2011/83/EÚ tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

  Tieto požiadavky by mohli byť stanovené aj v dohode o úrovni poskytovaných služieb, ak takýto typ dohody tvorí podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva súčasť zmluvného vzťahu medzi spotrebiteľom a obchodníkom.

(48) Na spracúvanie osobných údajov v súvislosti s akoukoľvek zmluvou, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by sa malo v plnej miere uplatňovať nariadenie (EÚ) 2016/679 alebo akékoľvek iné právne predpisy Únie v oblasti ochrany údajov.

  Okrem toho by touto smernicou nemali byť dotknuté práva, povinnosti ani mimozmluvné prostriedky nápravy stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679.

  Skutočnosti, ktoré vedú k nesúladu s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ) 2016/679 vrátane základných zásad, ako sú napríklad požiadavky na minimalizáciu údajov, špecificky navrhnutú ochranu údajov a štandardnú ochranu údajov, sa môžu v závislosti od okolností prípadu tiež považovať za nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby so subjektívnymi alebo objektívnymi požiadavkami súladu stanovenými v tejto smernici.

  Jedným príkladom by mohol byť prípad, keď obchodník výslovne prevezme v zmluve záväzok - alebo sa zmluva môže uvedeným spôsobom interpretovať - ktorý súvisí aj s povinnosťami obchodníka vyplývajúcimi z nariadenia (EÚ) 2016/679.

  V uvedenom prípade sa takýto zmluvný záväzok môže stať súčasťou subjektívnych požiadaviek súladu.

  Druhým príkladom by mohol byť prípad, keď nesúlad s povinnosťami podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 by mohol zároveň spôsobiť, že digitálny obsah alebo digitálna služba budú nevhodné na zamýšľaný účel, a preto predstavujú nesúlad s objektívnou požiadavkou súladu, ktoré vyžadujú, aby boli digitálny obsah alebo digitálne služby vhodné na účely, na ktoré sa digitálny obsah alebo digitálna služba rovnakého druhu bežne používajú.

(50) Pri uplatňovaní pravidiel tejto smernice by obchodníci mali využívať normy, otvorené technické špecifikácie, osvedčené postupy a kódexy správania, a to aj pokiaľ ide o bežne používaný a strojovo čitateľný formát údajov pre spätné získanie iného obsahu než osobné údaje, ktorý spotrebiteľ poskytol alebo vytvoril pri používaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, a to i v súvislosti s bezpečnosťou informačných systémov a digitálneho prostredia, či už sú uvedené pravidlá stanovené na medzinárodnej úrovni, na úrovni Únie alebo na úrovni konkrétneho priemyselného odvetvia.

  V tejto súvislosti by mohla Komisia požiadať obchodné združenia a iné reprezentatívne organizácie o vypracovanie medzinárodných noriem a noriem Únie a kódexu správania, ktoré by mohli podporiť jednotné uplatňovanie tejto smernice.

(54) Právne nedostatky sú obzvlášť dôležitou otázkou vo vzťahu k digitálnemu obsahu alebo digitálnym službám, ktoré podliehajú právam duševného vlastníctva.

  Obmedzenia používania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby spotrebiteľom v súlade s touto smernicou by mohlo byť dôsledkom porušenia práv tretích strán.

  Takéto porušenie by mohlo účinne zabrániť spotrebiteľovi vo využívaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby alebo niektorých jej prvkov, napríklad, keď spotrebiteľ vôbec nemá prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe, alebo keď ho nemá zákonne.

  Dôvodom môže byť skutočnosť, že tretia strana oprávnene núti obchodníka, aby zastavil porušovanie týchto práv a prestal ponúkať dotknutý digitálny obsah alebo digitálnu službu, alebo k tomu, aby spotrebiteľ nemohol digitálny obsah alebo digitálnu službu využívať bez porušenia práva.

  V prípade porušenia práv tretej strany, ktoré vedie k obmedzeniu brániacemu alebo obmedzujúcemu používanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v súlade so subjektívnymi a objektívnymi požiadavkami súladu, by mal mať spotrebiteľ nárok na prostriedky nápravy v prípade nesúladu, pokiaľ vnútroštátne právo neustanovuje neplatnosť zmluvy alebo jej zrušenie, napríklad z dôvodu porušenia právnej záruky proti odňatiu držby.

(56) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa spotrebiteľom môžu dodávať ako jediné dodanie, napríklad ak si spotrebitelia stiahnu e-knihu a uložia si ju na svojom osobnom zariadení.

  Podobne môže dodanie pozostávať zo série takýchto jednotlivých dodaní, napríklad ak spotrebitelia dostanú odkaz na stiahnutie novej e-knihy každý týždeň.

  Rozlišujúcim prvkom tejto kategórie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby je skutočnosť, že spotrebitelia potom majú možnosť prístupu k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe a ich využívania po neobmedzenú dobu.

  V takýchto prípadoch by sa súlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby mal posudzovať v čase dodania, a preto by mal byť obchodník zodpovedný len za nesúlad, ktorý existuje v čase jediného dodania alebo každého jednotlivého dodania.

  V záujme zabezpečenia právnej istoty by obchodníci a spotrebitelia mali mať možnosť spoľahnúť sa na harmonizované minimálne obdobie, počas ktorého by mal byť obchodník zodpovedný za nesúlad.

  Pokiaľ ide o zmluvy, v ktorých sa stanovuje jediné dodanie alebo súbor jednotlivých dodaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, členské štáty by mali zabezpečiť, aby obchodníci niesli zodpovednosť počas obdobia nie kratšieho ako dva roky odo dňa dodania, ak je obchodník podľa ich príslušného vnútroštátneho práva zodpovedný len za akýkoľvek nesúlad, ktorý sa prejaví počas obdobia po dodaní.

(58) Členské štáty by mali mať naďalej možnosť upravovať vnútroštátne premlčacie doby.

  Takéto premlčacie doby by však nemali byť prekážkou toho, aby si spotrebitelia mohli uplatňovať svoje práva počas celého obdobia, počas ktorého je obchodník zodpovedný za nesúlad.

  Preto aj napriek tomu, že táto smernica by nemala harmonizovať začiatok plynutia vnútroštátnych premlčacích dôb, mala by zabezpečiť, aby takéto doby stále umožnili spotrebiteľom uplatňovať prostriedky nápravy za akýkoľvek nesúlad, ktorý sa prejaví aspoň počas obdobia, počas ktorého je obchodník zodpovedný za nesúlad.

(77) Ak zmena negatívne ovplyvňuje viac než zanedbateľným spôsobom prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe alebo ich využívanie zo strany spotrebiteľa, spotrebiteľ by mal mať v dôsledku takejto zmeny nárok bezplatne zmluvu ukončiť.

  Alternatívne môže obchodník rozhodnúť, že umožní spotrebiteľovi zachovať prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe bez dodatočných nákladov bez zmeny a v súlade so zmluvou, pričom v takom prípade by spotrebiteľ nemal byť oprávnený ukončiť zmluvu.

  Ak však digitálny obsah alebo digitálna služba, ktorú obchodník umožnil spotrebiteľovi zachovať, už nie je v súlade so subjektívnymi a objektívnymi požiadavkami súladu, spotrebiteľ by mal mať možnosť využiť prostriedky nápravy v prípade nesúladu, ako sa stanovuje v tejto smernici.

  Ak požiadavky na takúto zmenu stanovené v tejto smernici nie sú splnené a zmena má za následok nesúlad, mali by zostať nedotknuté práva spotrebiteľa na uvedenie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby do súladu so zmluvou, na zníženie ceny alebo ukončenie zmluvy, ako sa stanovuje v tejto smernici.

  Podobne, ak v nadväznosti na zmenu vznikne nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorý však nie je spôsobený zmenou, mal by mať spotrebiteľ naďalej nárok na využitie prostriedkov nápravy, ako sa stanovuje v tejto smernici, v prípade nesúladu vo vzťahu k tomuto digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe.

(78) Nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorá bola dodaná spotrebiteľovi, je často spôsobený niektorou z transakcií v reťazci, ktorý spája pôvodného navrhovateľa s konečným obchodníkom.

  Hoci konečný obchodník by mal byť zodpovedný voči spotrebiteľovi v prípade nesúladu, je dôležité zaistiť, aby obchodník mal primerané práva voči jednotlivým osobám v reťazci transakcií, aby tak mohol prevziať svoju zodpovednosť voči spotrebiteľovi.

  Takéto práva by mali byť obmedzené na obchodné transakcie a preto by sa nemali vzťahovať na situácie, keď je obchodník zodpovedný voči spotrebiteľovi za nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktoré pozostávajú alebo vychádzajú zo softvéru, ktorý bol dodaný bez zaplatenia ceny na základe bezplatnej licencie s otvoreným zdrojovým kódom osobou v predchádzajúcich článkoch reťazca transakcií.

  Malo by však byť vecou členských štátov, aby podľa vnútroštátneho práva určovali osoby v reťazci transakcií, na ktorých sa konečný obchodník môže obrátiť, a spôsoby a podmienky takýchto konaní.

(79) Osoby alebo organizácie, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva legitímny záujem na ochrane zmluvných práv spotrebiteľov a práv spotrebiteľov na ochranu údajov, by mali mať právo podať návrh na začatie konania s cieľom zabezpečiť uplatňovanie vnútroštátneho práva na transpozíciu tejto smernice, a to či už pred súdom, alebo správnym orgánom, ktorý má právomoc rozhodovať o sťažnostiach, alebo dať podnet na začatie príslušného právneho konania.

(80) Žiadnym ustanovením tejto smernice by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel medzinárodného práva súkromného, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (14) a (EÚ) č. 1215/2012 (15).

(83) Spotrebitelia by mali mať možnosť využívať svoje práva podľa tejto smernice, len čo sa začnú uplatňovať zodpovedajúce vnútroštátne transpozičné opatrenia.

  Uvedené vnútroštátne transpozičné opatrenia by sa preto mali uplatňovať aj na zmluvy na dobu neurčitú alebo dobu určitú, ktoré boli uzavreté pred dátumom uplatňovania, a ktoré stanovujú dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb počas určitého obdobia, či už priebežne, alebo prostredníctvom súboru jednotlivých dodaní, ale len pokiaľ ide o digitálny obsah alebo digitálnu službu, ktoré sa dodávajú odo dňa uplatňovania vnútroštátnych transpozičných opatrení.

  Aby sa však zabezpečila rovnováha medzi oprávnenými záujmami spotrebiteľov a obchodníkov, vnútroštátne opatrenia, ktorými sa transponujú ustanovenia tejto smernice o zmene digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a práve na nápravu, by sa mali uplatňovať len na zmluvy uzavreté po dátume uplatňovania podľa tejto smernice.

(86) Keďže ciele tejto smernice, a to prispieť k fungovaniu vnútorného trhu konzistentným odstraňovaním prekážok súvisiacich so zmluvným právom týkajúcim sa dodávania digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, a zároveň predísť právnej fragmentácii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov zabezpečenia celkového súladu vnútroštátnych zákonov prostredníctvom harmonizovaných pravidiel zmluvného práva, ktorým by sa zároveň uľahčili koordinované opatrenia na presadzovanie práva, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

  V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(87) Táto smernica rešpektuje základné práva a slobody a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, vrátane zásad zakotvených v článkoch 16, 38 a 47,