Contratti digitali 2019/0770 SK

1. Táto smernica sa vzťahuje na každú zmluvu, na základe ktorej obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi a spotrebiteľ platí alebo sa zaväzuje zaplatiť cenu.

Táto smernica sa vzťahuje aj na prípady, keď obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi, a spotrebiteľ poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť obchodníkovi osobné údaje, s výnimkou prípadov, keď osobné údaje, ktoré poskytol spotrebiteľ, obchodník spracúva výlučne na účely dodania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v súlade s touto smernicou alebo na to, aby bolo obchodníkovi umožnené dodržať právne požiadavky, ktorým obchodník podlieha, a obchodník uvedené údaje nespracúva na žiadne iné účely.

2. Táto smernica sa tiež vzťahuje na prípady, keď sa digitálny obsah alebo digitálna služba vyvíjajú v súlade so špecifikáciami spotrebiteľa.

3. S výnimkou článkov 5 a 13 sa táto smernica uplatňuje aj na akýkoľvek hmotný nosič, ktorý slúži výhradne ako nosič digitálneho obsahu.

4. Táto smernica sa neuplatňuje na digitálny obsah alebo digitálne služby, ktoré sú súčasťou tovaru alebo sú s ním prepojené v zmysle článku 2 bodu 3 a ktoré sa poskytujú spolu s tovarom na základe kúpnej zmluvy týkajúcej sa tohto tovaru bez ohľadu na to, či takýto digitálny obsah alebo digitálnu službu dodáva predávajúci alebo tretia strana. V prípade pochybností o tom, či je dodanie začleneného alebo prepojeného digitálneho obsahu alebo začlenenej alebo prepojenej digitálnej služby súčasťou kúpnej zmluvy, sa digitálny obsah alebo digitálna služba považujú za súčasť kúpnej zmluvy.

5. Táto smernica sa neuplatňuje na zmluvy týkajúce sa:

a)	poskytovania iných služieb, ako sú digitálne služby, bez ohľadu na to, či obchodník používa digitálne formy alebo prostriedky na produkciu výstupu služby alebo na jeho dodanie, alebo prenos spotrebiteľovi;

b)	elektronických komunikačných služieb v zmysle ich vymedzenia v článku 2 bode 4 smernice (EÚ) 2018/1972, s výnimkou interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania v zmysle ich vymedzenia v článku 2 bode 7 uvedenej smernice;

c)	služieb zdravotnej starostlivosti podľa vymedzenia v článku 3 písm. a) smernice 2011/24/EÚ;

služieb v oblasti hazardných hier, najmä služieb, ktoré zahŕňajú stávky v peňažnej hodnote pri hazardných hrách vrátane tých, ktoré obsahujú prvok zručnosti, napríklad lotérie, kasínové hry, pokrové hry a stávkové transakcie, poskytované elektronickými prostriedkami alebo akoukoľvek inou technológiou na uľahčenie komunikácie a na individuálnu žiadosť príjemcu služby;

e)	finančných služieb podľa vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice 2002/65/ES;

f)	softvéru, ktorý ponúka obchodník v rámci bezplatnej licencie s otvoreným zdrojovým kódom v prípade, že spotrebiteľ neplatí cenu a osobné údaje poskytnuté spotrebiteľom obchodník spracúva výlučne na účely zvýšenia bezpečnosti, kompatibility alebo interoperability uvedeného konkrétneho softvéru;

g)	dodávania digitálneho obsahu, keď sa digitálny obsah sprístupňuje verejnosti v rámci predstavenia alebo podujatia, ako je napríklad digitálne filmové premietanie, okrem prenosu signálu;

h)	digitálneho obsahu poskytovaného v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES (21) orgánmi verejného sektora členských štátov.

6. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto článku, ak jediná zmluva medzi tým istým obchodníkom a tým istým spotrebiteľom predstavuje balík pozostávajúci z prvkov dodávania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a prvkov dodávania iných služieb alebo tovarov, táto smernica sa uplatňuje len na tie prvky zmluvy, ktoré sa týkajú digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

Článok 19 tejto smernice sa neuplatňuje, ak balík v zmysle smernice (EÚ) 2018/1972 zahŕňa prvky služby prístupu na internet v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 (22) alebo interpersonálnu komunikačnú službu s číslovaním podľa vymedzenia v článku 2 bode 6 smernice (EÚ) 2018/1972.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 107 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/1972, účinky, ktoré môže mať ukončenie jedného prvku kombinovanej zmluvy na ostatné prvky kombinovanej zmluvy, sa upravujú vnútroštátnym právom.

7. Ak je akékoľvek ustanovenie tejto smernice v rozpore s niektorým ustanovením iného aktu Únie, ktorým sa riadi konkrétna oblasť alebo predmet, ustanovenia uvedeného iného aktu Únie majú prednosť pred touto smernicou.

8. Právo Únie vzťahujúce sa na ochranu osobných údajov sa uplatňuje na všetky osobné údaje spracúvané v súvislosti so zmluvami uvedenými v odseku 1.

Touto smernicou predovšetkým nie je dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679 a smernice 2002/58/ES. V prípade konfliktu medzi ustanoveniami tejto smernice a právom Únie vzťahujúcim sa na ochranu osobných údajov má prednosť právo Únie.

9. Touto smernicou nie je dotknuté právo Únie ani vnútroštátne právo v oblasti autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES (23).

10. Touto smernicou nie je dotknutá sloboda členských štátov upraviť aspekty všeobecného zmluvného práva, ako sú napríklad pravidlá vzniku zmluvného vzťahu, platnosti, neplatnosti alebo účinkov zmlúv vrátane dôsledkov ukončenia zmluvy, pokiaľ nie sú upravené v tejto smernici, alebo právo na náhradu škody.

Článok 8

Objektívne požiadavky súladu

1. Digitálny obsah alebo digitálna služba musia okrem subjektívnych požiadaviek súladu:

byť vhodné na účely, na aké by sa rovnaký druh digitálneho obsahu alebo digitálnej služby bežne používal, a to podľa potreby zohľadňujúc akékoľvek existujúce právo Únie a vnútroštátne právo, technické normy alebo – ak takéto technické normy neexistujú – kódexy správania platné pre dané konkrétne odvetvie;

byť v množstve a mať vlastnosti a výkonnostné charakteristiky, a to aj čo sa týka funkčnosti, kompatibility, prístupnosti, kontinuity a bezpečnosti, ktoré sú bežné pre digitálny obsah alebo digitálne služby rovnakého druhu a ktoré môže spotrebiteľ odôvodnene očakávať vzhľadom na povahu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a s prihliadnutím na akékoľvek verejné vyhlásenie zo strany obchodníka alebo v jeho mene, alebo v mene osôb v predchádzajúcich článkoch reťazca transakcií, najmä pri propagácii alebo na označení, pokiaľ obchodník nepreukáže, že:

i)	obchodník si z opodstatnených dôvodov nebol alebo nemohol byť vedomý predmetného verejného vyhlásenia;

ii)	v čase uzavretia zmluvy bolo verejné vyhlásenie opravené rovnakým alebo porovnateľným spôsobom, akým bolo vydané; alebo

iii)	rozhodnutie nadobudnúť digitálny obsah alebo digitálnu službu nemohlo byť ovplyvnené verejným vyhlásením;

c)	podľa konkrétnych okolností byť dodané spolu so všetkým príslušenstvom a pokynmi, ktoré spotrebiteľ môže odôvodnene očakávať; a

d)	zodpovedať skúšobnej verzii alebo ukážke digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ku ktorej obchodník poskytol prístup pred uzavretím zmluvy.

2. Obchodník musí zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ informovaný o aktualizáciách digitálneho obsahu alebo digitálnej služby vrátane bezpečnostných aktualizácií, ktoré sú potrebné, aby sa zabezpečil súlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, a aby mu boli takéto aktualizácie dodané, a to počas obdobia:

a)	počas ktorého sa digitálny obsah alebo digitálna služba majú dodať na základe zmluvy, ak zmluva stanovuje nepretržitú dodávku počas určitého obdobia; alebo

b)	ktoré môže spotrebiteľ odôvodnene očakávať vzhľadom na druh a účel digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a vzhľadom na okolnosti a povahu zmluvy, pokiaľ je v zmluve stanovená jediná dodávka alebo súbor jednotlivých dodaní.

3. Ak spotrebiteľ v primeranom čase nenainštaluje aktualizácie, ktoré mu obchodník dodal v súlade s odsekom 2, obchodník nie je zodpovedný za nesúlad vyplývajúci výlučne z nedostatku príslušnej aktualizácie za predpokladu, že:

a)	obchodník informoval spotrebiteľa o dostupnosti aktualizácie a dôsledkoch v prípade, že ju spotrebiteľ nenainštaluje; a

b)	nenainštalovanie alebo nesprávna inštalácia aktualizácie zo strany spotrebiteľa neboli spôsobené nedostatkami v návode na inštaláciu, ktorý poskytol obchodník.

4. Ak sa v zmluve stanovuje, že sa digitálny obsah alebo digitálna služba dodávajú nepretržite počas určitého obdobia, tento digitálny obsah alebo digitálna služba musia byť v súlade po celý čas trvania uvedeného obdobia.

5. Za nesúlad v zmysle odseku 1 alebo 2 sa nepovažuje prípad, keď v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľ výslovne informovaný o tom, že určité vlastnosti digitálneho obsahu alebo digitálnej služby sa odchyľujú od objektívnych požiadaviek súladu stanovených v odseku 1 alebo 2, a spotrebiteľ výslovne a osobitným spôsobom vyjadril súhlas s takouto odchýlkou pri uzavretí zmluvy.

6. Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, dodáva sa digitálny obsah alebo digitálna služba v najnovšej verzii, ktorá je k dispozícii v čase uzavretia zmluvy.

Článok 12

Dôkazné bremeno

1. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o to, či sa digitálny obsah alebo digitálna služba dodali v súlade s článkom 5, znáša obchodník.

2. V prípadoch uvedených v článku 11 ods. 2, pokiaľ ide o to, či boli digitálny obsah alebo digitálna služba dodané v súlade v čase dodania, obchodník znáša dôkazné bremeno v súvislosti s nesúladom, ktorý sa prejaví počas doby jedného roka od okamihu dodania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

3. V prípadoch uvedených v článku 11 ods. 3, pokiaľ ide o to, či boli digitálny obsah alebo digitálna služba v súlade počas doby, počas ktorej sa digitálny obsah alebo digitálna služba majú dodať na základe zmluvy, obchodník znáša dôkazné bremeno v súvislosti s nesúladom, ktorý sa prejaví počas uvedenej doby.

4. Odseky 2 a 3 sa neuplatnia, ak obchodník preukáže, že digitálne prostredie spotrebiteľa nie je kompatibilné s technickými požiadavkami digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, a ak obchodník informoval spotrebiteľa o takýchto požiadavkách jasným a zrozumiteľným spôsobom pred uzavretím zmluvy.

5. Spotrebiteľ spolupracuje s obchodníkom v rámci primeraných možností a potrieb s cieľom zistiť, či sa príčina nesúladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v čase uvedenom, podľa okolností, v článku 11 ods. 2 alebo 3, nachádza v digitálnom prostredí spotrebiteľa. Povinnosť spolupracovať sa obmedzuje na technicky dostupné prostriedky, ktoré sú najmenej rušivé pre spotrebiteľa. Ak spotrebiteľ nespolupracuje a ak obchodník jasne a zrozumiteľne informoval spotrebiteľa o takejto požiadavke pred uzavretím zmluvy, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o to, či nesúlad existoval v čase uvedenom, podľa okolností, v článku 11 ods. 2 alebo 3, znáša spotrebiteľ.

Článok 19

Zmena digitálneho obsahu alebo digitálnej služby

1. Ak sa v zmluve stanovuje, že digitálny obsah alebo digitálna služba sa majú spotrebiteľovi dodať alebo sprístupniť počas určitej lehoty, obchodník môže zmeniť digitálny obsah alebo digitálnu službu nad rámec toho, čo je potrebné na zachovanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v súlade podľa článkov 7 a 8, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	v zmluve sa to umožňuje a poskytuje sa v nej oprávnený dôvod na takúto zmenu;

b)	takáto zmena sa vykoná bez dodatočných nákladov pre spotrebiteľa;

c)	spotrebiteľ je o zmene informovaný jasným a zrozumiteľným spôsobom; a

v prípadoch uvedených v odseku 2 sa spotrebiteľovi v dostatočnom predstihu poskytnú na trvanlivom nosiči informácie o vlastnostiach a čase vykonania modifikácie a o práve ukončiť zmluvu v súlade s odsekom 2 alebo o možnosti ponechať digitálny obsah alebo digitálnu službu bez takejto zmeny v súlade s článkom 4.

2. Spotrebiteľ má nárok ukončiť zmluvu, ak zmena negatívne ovplyvňuje prístup spotrebiteľa k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe alebo ich používanie zo strany spotrebiteľa, okrem prípadov, keď je takýto negatívny vplyv zanedbateľný. V takom prípade má spotrebiteľ nárok bezplatne ukončiť zmluvu v lehote 30 dní odo dňa doručenia informácie alebo odo dňa zmeny digitálneho obsahu alebo digitálnej služby obchodníkom, podľa toho, k čomu dôjde neskôr.

3. Ak spotrebiteľ ukončí zmluvu podľa odseku 2 tohto článku, uplatňujú sa primeraným spôsobom články 15 až 18.

4. Odseky 2 a 3 tohto článku sa neuplatňujú, ak obchodník spotrebiteľovi umožní ponechať si bez dodatočných nákladov digitálny obsah alebo digitálnu službu bez zmeny a digitálny obsah alebo digitálna služba sú naďalej v súlade.

Článok 21

Presadzovanie

1. Členské štáty zabezpečia, aby existovali primerané a účinné prostriedky na zabezpečenie súladu s touto smernicou.

2. Prostriedky uvedené v odseku 1 musia obsahovať ustanovenia, ktoré umožnia jednému alebo viacerým z nasledujúcich orgánov určených podľa vnútroštátneho práva podať návrh na začatie konania pred súdmi alebo príslušnými správnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť uplatnenie vnútroštátnych predpisov na transpozíciu tejto smernice:

a)	orgány verejnej moci alebo ich zástupcovia;

b)	spotrebiteľské organizácie, ktoré majú legitímny záujem na ochrane spotrebiteľov;

c)	profesijné organizácie, ktoré majú legitímny záujem na konaní;

d)	neziskové subjekty, organizácie alebo združenia pôsobiace v oblasti ochrany práv a slobôd dotknutých osôb v zmysle článku 80 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 25

Preskúmanie

Komisia najneskôr do 12. júna 2024 preskúma uplatňovanie tejto smernice a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V správe sa okrem iného preskúmajú dôvody na harmonizáciu pravidiel uplatniteľných na zmluvy na dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb za iné protiplnenie, než na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a to aj pokiaľ ide o dodávky za reklamu.

whereas

(5) Spotrebitelia nemajú vždy istotu pri cezhraničných nákupoch, najmä pri nákupoch online.
Jedným z hlavných faktorov, ktoré zapríčiňujú tento nedostatok dôvery spotrebiteľov, je neistota týkajúca sa ich kľúčových zmluvných práv a chýbajúci jasný zmluvný rámec pre digitálny obsah alebo digitálne služby.
Mnohí spotrebitelia sa stretli s problémami súvisiacimi s kvalitou digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, alebo s prístupom k tomuto obsahu či službám.
Napríklad dostávajú nesprávny alebo chybný digitálny obsah alebo digitálne služby, alebo im nefunguje prístup k danému digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe.
V dôsledku toho vzniká spotrebiteľom finančná a nefinančná ujma.

- = -

(13) Členské štáty majú takisto naďalej možnosť napríklad upraviť pohľadávky spotrebiteľa voči inej tretej strane, než je obchodník, ktorý dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálny obsah alebo digitálnu službu, ako je napríklad vývojový pracovník, ktorý nie je zároveň obchodníkom podľa tejto smernice.

- = -

(23) Spotrebitelia využívajú digitálne vyjadrenie hodnoty, ako sú elektronické poukážky alebo elektronické kupóny, na platbu za rôzne tovary alebo služby na jednotnom digitálnom trhu.
Takéto digitálne vyjadrenie hodnoty nadobúda význam v súvislosti s dodaním digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, a preto by sa malo považovať za spôsob platby v zmysle tejto smernice.
Digitálne vyjadrenie hodnoty by sa malo chápať tak, že zahŕňa aj virtuálne meny, pokiaľ sú uznané podľa vnútroštátneho práva.
Diferenciácia podľa metód platby by mohla viesť k diskriminácii a mohla by vytvoriť nespravodlivý stimul pre podniky, ktoré majú tendenciu ponúkať digitálny obsah alebo digitálnu službu za digitálne vyjadrenie hodnoty.
Keďže však digitálne vyjadrenie hodnoty neslúži na žiadny iný účel, len ako spôsob platby, ako také by sa nemalo považovať za digitálny obsah ani za digitálnu službu v zmysle tejto smernice.

- = -

(47) V záujme zachovania súladu a bezpečnosti digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by mal obchodník počas obdobia, ktoré by spotrebiteľ odôvodnene očakával, poskytovať spotrebiteľovi aktualizácie vrátane bezpečnostných aktualizácií.
Napríklad pokiaľ ide o digitálny obsah alebo digitálnu službu, ktorých účel je časovo obmedzený, povinnosť poskytovať aktualizácie by sa mala obmedziť na daný čas, zatiaľ čo v prípade iných druhov digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by obdobie, počas ktorého by sa spotrebiteľovi mali poskytovať aktualizácie, mohlo byť rovnaké ako obdobie zodpovednosti za nesúlad alebo by sa mohlo predĺžiť nad rámec tohto obdobia, čo by sa mohlo týkať najmä bezpečnostných aktualizácií.
Malo by byť na spotrebiteľovi, aby sa rozhodol, či poskytnuté aktualizácie nainštaluje.
Ak sa spotrebiteľ rozhodne aktualizácie neinštalovať, nemal by očakávať, že sa zachová súlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Obchodník by mal informovať spotrebiteľa, že rozhodnutie spotrebiteľa neinštalovať aktualizácie, ktoré sú potrebné na zachovania súladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, vrátane bezpečnostných aktualizácií, bude mať dosah na zodpovednosť obchodníka za súlad týchto prvkov digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorých príslušné aktualizácie majú zachovať súlad.
Táto smernica by nemala mať vplyv na povinnosť poskytovať bezpečnostné aktualizácie stanovenú v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve.

- = -

(56) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa spotrebiteľom môžu dodávať ako jediné dodanie, napríklad ak si spotrebitelia stiahnu e-knihu a uložia si ju na svojom osobnom zariadení.
Podobne môže dodanie pozostávať zo série takýchto jednotlivých dodaní, napríklad ak spotrebitelia dostanú odkaz na stiahnutie novej e-knihy každý týždeň.
Rozlišujúcim prvkom tejto kategórie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby je skutočnosť, že spotrebitelia potom majú možnosť prístupu k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe a ich využívania po neobmedzenú dobu.
V takýchto prípadoch by sa súlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby mal posudzovať v čase dodania, a preto by mal byť obchodník zodpovedný len za nesúlad, ktorý existuje v čase jediného dodania alebo každého jednotlivého dodania.
V záujme zabezpečenia právnej istoty by obchodníci a spotrebitelia mali mať možnosť spoľahnúť sa na harmonizované minimálne obdobie, počas ktorého by mal byť obchodník zodpovedný za nesúlad.
Pokiaľ ide o zmluvy, v ktorých sa stanovuje jediné dodanie alebo súbor jednotlivých dodaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, členské štáty by mali zabezpečiť, aby obchodníci niesli zodpovednosť počas obdobia nie kratšieho ako dva roky odo dňa dodania, ak je obchodník podľa ich príslušného vnútroštátneho práva zodpovedný len za akýkoľvek nesúlad, ktorý sa prejaví počas obdobia po dodaní.

- = -

(79) Osoby alebo organizácie, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva legitímny záujem na ochrane zmluvných práv spotrebiteľov a práv spotrebiteľov na ochranu údajov, by mali mať právo podať návrh na začatie konania s cieľom zabezpečiť uplatňovanie vnútroštátneho práva na transpozíciu tejto smernice, a to či už pred súdom, alebo správnym orgánom, ktorý má právomoc rozhodovať o sťažnostiach, alebo dať podnet na začatie príslušného právneho konania.

- = -

keyboard_tab Contratti digitali 2019/0770 SK

Contratti digitali 2019/0770 SK