Contratti digitali 2019/0770 SK

Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov tým, že sa stanovia spoločné pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, najmä pravidlá týkajúce sa:

—	súladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby so zmluvou,

—	prostriedkov nápravy v prípade nedostatku takéhoto súladu alebo nedodania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a predpokladov na uplatnenie týchto prostriedkov nápravy, a

—	zmeny digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa vzťahuje na každú zmluvu, na základe ktorej obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi a spotrebiteľ platí alebo sa zaväzuje zaplatiť cenu.

Táto smernica sa vzťahuje aj na prípady, keď obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi, a spotrebiteľ poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť obchodníkovi osobné údaje, s výnimkou prípadov, keď osobné údaje, ktoré poskytol spotrebiteľ, obchodník spracúva výlučne na účely dodania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v súlade s touto smernicou alebo na to, aby bolo obchodníkovi umožnené dodržať právne požiadavky, ktorým obchodník podlieha, a obchodník uvedené údaje nespracúva na žiadne iné účely.

2. Táto smernica sa tiež vzťahuje na prípady, keď sa digitálny obsah alebo digitálna služba vyvíjajú v súlade so špecifikáciami spotrebiteľa.

3. S výnimkou článkov 5 a 13 sa táto smernica uplatňuje aj na akýkoľvek hmotný nosič, ktorý slúži výhradne ako nosič digitálneho obsahu.

4. Táto smernica sa neuplatňuje na digitálny obsah alebo digitálne služby, ktoré sú súčasťou tovaru alebo sú s ním prepojené v zmysle článku 2 bodu 3 a ktoré sa poskytujú spolu s tovarom na základe kúpnej zmluvy týkajúcej sa tohto tovaru bez ohľadu na to, či takýto digitálny obsah alebo digitálnu službu dodáva predávajúci alebo tretia strana. V prípade pochybností o tom, či je dodanie začleneného alebo prepojeného digitálneho obsahu alebo začlenenej alebo prepojenej digitálnej služby súčasťou kúpnej zmluvy, sa digitálny obsah alebo digitálna služba považujú za súčasť kúpnej zmluvy.

5. Táto smernica sa neuplatňuje na zmluvy týkajúce sa:

a)	poskytovania iných služieb, ako sú digitálne služby, bez ohľadu na to, či obchodník používa digitálne formy alebo prostriedky na produkciu výstupu služby alebo na jeho dodanie, alebo prenos spotrebiteľovi;

b)	elektronických komunikačných služieb v zmysle ich vymedzenia v článku 2 bode 4 smernice (EÚ) 2018/1972, s výnimkou interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania v zmysle ich vymedzenia v článku 2 bode 7 uvedenej smernice;

c)	služieb zdravotnej starostlivosti podľa vymedzenia v článku 3 písm. a) smernice 2011/24/EÚ;

služieb v oblasti hazardných hier, najmä služieb, ktoré zahŕňajú stávky v peňažnej hodnote pri hazardných hrách vrátane tých, ktoré obsahujú prvok zručnosti, napríklad lotérie, kasínové hry, pokrové hry a stávkové transakcie, poskytované elektronickými prostriedkami alebo akoukoľvek inou technológiou na uľahčenie komunikácie a na individuálnu žiadosť príjemcu služby;

e)	finančných služieb podľa vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice 2002/65/ES;

f)	softvéru, ktorý ponúka obchodník v rámci bezplatnej licencie s otvoreným zdrojovým kódom v prípade, že spotrebiteľ neplatí cenu a osobné údaje poskytnuté spotrebiteľom obchodník spracúva výlučne na účely zvýšenia bezpečnosti, kompatibility alebo interoperability uvedeného konkrétneho softvéru;

g)	dodávania digitálneho obsahu, keď sa digitálny obsah sprístupňuje verejnosti v rámci predstavenia alebo podujatia, ako je napríklad digitálne filmové premietanie, okrem prenosu signálu;

h)	digitálneho obsahu poskytovaného v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES (21) orgánmi verejného sektora členských štátov.

6. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto článku, ak jediná zmluva medzi tým istým obchodníkom a tým istým spotrebiteľom predstavuje balík pozostávajúci z prvkov dodávania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a prvkov dodávania iných služieb alebo tovarov, táto smernica sa uplatňuje len na tie prvky zmluvy, ktoré sa týkajú digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

Článok 19 tejto smernice sa neuplatňuje, ak balík v zmysle smernice (EÚ) 2018/1972 zahŕňa prvky služby prístupu na internet v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 (22) alebo interpersonálnu komunikačnú službu s číslovaním podľa vymedzenia v článku 2 bode 6 smernice (EÚ) 2018/1972.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 107 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/1972, účinky, ktoré môže mať ukončenie jedného prvku kombinovanej zmluvy na ostatné prvky kombinovanej zmluvy, sa upravujú vnútroštátnym právom.

7. Ak je akékoľvek ustanovenie tejto smernice v rozpore s niektorým ustanovením iného aktu Únie, ktorým sa riadi konkrétna oblasť alebo predmet, ustanovenia uvedeného iného aktu Únie majú prednosť pred touto smernicou.

8. Právo Únie vzťahujúce sa na ochranu osobných údajov sa uplatňuje na všetky osobné údaje spracúvané v súvislosti so zmluvami uvedenými v odseku 1.

Touto smernicou predovšetkým nie je dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679 a smernice 2002/58/ES. V prípade konfliktu medzi ustanoveniami tejto smernice a právom Únie vzťahujúcim sa na ochranu osobných údajov má prednosť právo Únie.

9. Touto smernicou nie je dotknuté právo Únie ani vnútroštátne právo v oblasti autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES (23).

10. Touto smernicou nie je dotknutá sloboda členských štátov upraviť aspekty všeobecného zmluvného práva, ako sú napríklad pravidlá vzniku zmluvného vzťahu, platnosti, neplatnosti alebo účinkov zmlúv vrátane dôsledkov ukončenia zmluvy, pokiaľ nie sú upravené v tejto smernici, alebo právo na náhradu škody.

Článok 5

Dodanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby

1. Obchodník dodá digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi. Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, obchodník dodá digitálny obsah alebo digitálnu službu bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.

2. Obchodník si splní povinnosť dodania, keď:

a)	sa umožní dostupnosť digitálneho obsahu alebo akýchkoľvek prostriedkov vhodných na prístup k digitálnemu obsahu alebo jeho stiahnutie alebo sa umožní prístup k nim spotrebiteľovi alebo do fyzického alebo virtuálneho priestoru, ktorý si spotrebiteľ na tento účel spotrebiteľ zvolil;

b)	sa digitálna služba sprístupní spotrebiteľovi alebo do fyzického alebo virtuálneho priestoru, ktorý si spotrebiteľ na tento účel zvolil.

Článok 11

Zodpovednosť obchodníka

1. Obchodník zodpovedá za akékoľvek nedodanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v súlade s článkom 5.

2. Ak zmluva stanovuje jediné dodanie alebo súbor jednotlivých dodaní, obchodník zodpovedá za každý nesúlad podľa článkov 7, 8 a 9, ktorý existuje v čase dodania, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 2 písm. b).

Ak je podľa vnútroštátneho práva obchodník zodpovedný len za nesúlad, ktorý sa prejaví v čase po dodaní, uvedená lehota nesmie byť kratšia než dva roky od dátumu dodania bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 2 písm. b).

Ak sa podľa vnútroštátneho práva na práva stanovené v článku 14 vzťahuje aj premlčacia doba alebo sa na ne vzťahuje len premlčacia doba, členské štáty zabezpečia, aby takáto premlčacia doba umožnila spotrebiteľovi uplatniť prostriedky nápravy stanovené v článku 14 v prípade akéhokoľvek nesúladu, ktorý existuje v čase uvedenom v prvom pododseku, a prejaví sa v lehote uvedenej v druhom pododseku.

3. Ak sa v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie počas určitej doby, obchodník zodpovedá za akýkoľvek nesúlad podľa článkov 7, 8 a 9, ku ktorému dôjde alebo ktorý sa prejaví počas doby, počas ktorej sa podľa zmluvy má digitálny obsah alebo digitálna služba dodávať.

Ak sa podľa vnútroštátneho práva na práva stanovené v článku 14 vzťahuje aj premlčacia doba alebo sa na ne vzťahuje len premlčacia doba, členské štáty zabezpečia, aby takáto premlčacia doba umožnila spotrebiteľovi uplatniť prostriedky nápravy stanovené v článku 14 v prípade akéhokoľvek nesúladu, ktorý sa prejaví počas doby uvedenej v prvom pododseku.

Článok 12

Dôkazné bremeno

1. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o to, či sa digitálny obsah alebo digitálna služba dodali v súlade s článkom 5, znáša obchodník.

2. V prípadoch uvedených v článku 11 ods. 2, pokiaľ ide o to, či boli digitálny obsah alebo digitálna služba dodané v súlade v čase dodania, obchodník znáša dôkazné bremeno v súvislosti s nesúladom, ktorý sa prejaví počas doby jedného roka od okamihu dodania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

3. V prípadoch uvedených v článku 11 ods. 3, pokiaľ ide o to, či boli digitálny obsah alebo digitálna služba v súlade počas doby, počas ktorej sa digitálny obsah alebo digitálna služba majú dodať na základe zmluvy, obchodník znáša dôkazné bremeno v súvislosti s nesúladom, ktorý sa prejaví počas uvedenej doby.

4. Odseky 2 a 3 sa neuplatnia, ak obchodník preukáže, že digitálne prostredie spotrebiteľa nie je kompatibilné s technickými požiadavkami digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, a ak obchodník informoval spotrebiteľa o takýchto požiadavkách jasným a zrozumiteľným spôsobom pred uzavretím zmluvy.

5. Spotrebiteľ spolupracuje s obchodníkom v rámci primeraných možností a potrieb s cieľom zistiť, či sa príčina nesúladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v čase uvedenom, podľa okolností, v článku 11 ods. 2 alebo 3, nachádza v digitálnom prostredí spotrebiteľa. Povinnosť spolupracovať sa obmedzuje na technicky dostupné prostriedky, ktoré sú najmenej rušivé pre spotrebiteľa. Ak spotrebiteľ nespolupracuje a ak obchodník jasne a zrozumiteľne informoval spotrebiteľa o takejto požiadavke pred uzavretím zmluvy, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o to, či nesúlad existoval v čase uvedenom, podľa okolností, v článku 11 ods. 2 alebo 3, znáša spotrebiteľ.

Článok 13

Náprava v prípade nedodania

1. Ak obchodník nedodá digitálny obsah alebo digitálnu službu v súlade s článkom 5, spotrebiteľ vyzve obchodníka, aby digitálny obsah alebo digitálnu službu dodal. Ak obchodník ani potom nedodá digitálny obsah alebo digitálnu službu bez zbytočného odkladu alebo v dodatočnej lehote, na ktorej sa zmluvné strany výslovne dohodnú, spotrebiteľ má nárok ukončiť zmluvu.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje a spotrebiteľ má nárok okamžite ukončiť zmluvu, ak:

a)	obchodník vyhlási alebo je rovnako z okolností zrejmé, že obchodník digitálny obsah alebo digitálnu službu nedodá;

b)	sa spotrebiteľ a obchodník dohodnú alebo to jednoznačne vyplýva z okolností uzavretia zmluvy, že konkrétny čas dodania je pre spotrebiteľa dôležitý, a obchodník v uvedenom čase digitálny obsah alebo digitálnu službu nedodá.

3. Ak spotrebiteľ ukončí zmluvu podľa odseku 1 alebo 2 tohto článku, uplatňujú sa primeraným spôsobom články 15 až 18.

whereas

(11) V tejto smernici by sa mali stanoviť spoločné pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Na tento účel by sa mali v plnej miere harmonizovať pravidlá týkajúce sa súladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby so zmluvou, prostriedkov nápravy v prípade nesúladu alebo nedodania a spôsobov uplatnenia týchto prostriedkov nápravy, ako aj úpravy digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Plne harmonizované pravidlá týkajúce sa niektorých základných prvkov spotrebiteľského zmluvného práva by mali uľahčiť podnikom, najmä MSP, ponúkať ich výrobky v iných členských štátoch.
Plne harmonizované hlavné pravidlá by mali priniesť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a vyššiu prosperitu. Členským štátom sa v rozsahu pôsobnosti tejto smernice bráni v tom, aby stanovili ďalšie formálne alebo hmotnoprávne požiadavky. Členské štáty by napríklad nemali stanoviť pravidlá prenesenia dôkazného bremena odlišné od tých, ktoré sú stanovené v tejto smernici, alebo povinnosť spotrebiteľa informovať obchodníka o nesúlade v určitej lehote.

- = -

(14) Členské štáty by tiež mali mať možnosť napríklad regulovať dôsledky nedodania alebo nesúladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v prípade, že príčinou takéhoto nedodania alebo nesúladu je prekážka, ktorá je mimo kontroly obchodníka a ak od obchodníka nebolo možné očakávať, že prekážke zabráni alebo ju odstráni alebo jej následky, ako napríklad v prípade vyššej moci.

- = -

(20) Táto smernica a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 (3) by sa mali navzájom dopĺňať.
Zatiaľ čo v tejto smernici sa stanovujú pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, v smernici (EÚ) 2019/771 sa stanovujú pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv o predaji tovaru.
S cieľom splniť očakávania spotrebiteľov a zabezpečiť jasný a jednoduchý právny rámec pre obchodníkov s digitálnym obsahom by sa táto smernica mala vzťahovať aj na digitálny obsah, ktorý sa dodáva na hmotnom nosiči, ako sú DVD, CD, USB kľúče a pamäťové karty, ako aj na samotný hmotný nosič za predpokladu, že hmotný nosič slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu.
Namiesto ustanovení tejto smernice o povinnosti obchodníka dodávať a o prostriedkoch nápravy pre spotrebiteľa v prípade nedodania tovaru by sa však mali uplatňovať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (4) o povinnostiach týkajúcich sa dodávok tovaru a prostriedkov nápravy v prípade nedodania.
Okrem toho by sa ustanovenia smernice 2011/83/EÚ, napríklad o práve na ukončenie zmluvy a povahe zmluvy, podľa ktorej sa predmetný tovar dodáva, mali naďalej uplatňovať aj na takýto hmotný nosič a na digitálny obsah, ktorý sa na ňom dodáva.
Touto smernicou nie sú dotknuté ani práva šírenia uplatniteľné na tieto tovary podľa autorského práva.

- = -

(55) Obchodník by mal mať zodpovednosť voči spotrebiteľovi v prípade nesúladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ako aj nedodania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Keďže digitálny obsah alebo digitálne služby sa spotrebiteľom môžu dodávať ako jediné dodanie alebo viac jednotlivých dodaní alebo nepretržite v priebehu určitého obdobia, je vhodné, aby sa príslušný čas na účely stanovenia súladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby určil podľa týchto rozličných typov dodania.

- = -

(56) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa spotrebiteľom môžu dodávať ako jediné dodanie, napríklad ak si spotrebitelia stiahnu e-knihu a uložia si ju na svojom osobnom zariadení.
Podobne môže dodanie pozostávať zo série takýchto jednotlivých dodaní, napríklad ak spotrebitelia dostanú odkaz na stiahnutie novej e-knihy každý týždeň.
Rozlišujúcim prvkom tejto kategórie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby je skutočnosť, že spotrebitelia potom majú možnosť prístupu k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe a ich využívania po neobmedzenú dobu.
V takýchto prípadoch by sa súlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby mal posudzovať v čase dodania, a preto by mal byť obchodník zodpovedný len za nesúlad, ktorý existuje v čase jediného dodania alebo každého jednotlivého dodania.
V záujme zabezpečenia právnej istoty by obchodníci a spotrebitelia mali mať možnosť spoľahnúť sa na harmonizované minimálne obdobie, počas ktorého by mal byť obchodník zodpovedný za nesúlad.
Pokiaľ ide o zmluvy, v ktorých sa stanovuje jediné dodanie alebo súbor jednotlivých dodaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, členské štáty by mali zabezpečiť, aby obchodníci niesli zodpovednosť počas obdobia nie kratšieho ako dva roky odo dňa dodania, ak je obchodník podľa ich príslušného vnútroštátneho práva zodpovedný len za akýkoľvek nesúlad, ktorý sa prejaví počas obdobia po dodaní.

- = -

(59) Vzhľadom na špecifický charakter a vysokú komplexnosť digitálneho obsahu a digitálnych služieb, ako aj vzhľadom na lepšie vedomosti obchodníka a jeho prístup k know-how, technickým informáciám a vyspelej technickej pomoci, dokáže obchodník v porovnaní so spotrebiteľom pravdepodobne lepšie posúdiť, prečo digitálny obsah alebo digitálna služba nie sú dodané alebo nie sú v súlade.
Obchodník môže takisto pravdepodobne lepšie posúdiť, či je nedodanie alebo nesúlad zapríčinený nekompatibilitou digitálneho prostredia spotrebiteľa s technickými požiadavkami pre digitálny obsah alebo digitálnu službu.
Preto v prípade sporu je síce na spotrebiteľovi, aby poskytol dôkaz o tom, že digitálny obsah alebo digitálna služba nie je v súlade, ale spotrebiteľ by nemal mať povinnosť preukázať, že nesúlad existoval v čase dodania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, alebo v prípade nepretržitej dodávky, počas trvania zmluvy.

- = -

(60) Bez toho, aby bolo dotknuté základné právo na ochranu súkromného života vrátane dôvernosti komunikácií a na ochranu osobných údajov spotrebiteľa by mal spotrebiteľ spolupracovať s obchodníkom s cieľom umožniť, aby sa obchodník uistil, či príčina nesúladu spočíva v digitálnom prostredí spotrebiteľa pri použití technicky dostupných prostriedkov, ktoré sú pre spotrebiteľa najmenej narúšajúce. Často tak možno urobiť napríklad tým, že sa obchodníkovi poskytnú automaticky generované správy o incidentoch alebo s podrobnosťami o internetovom pripojení spotrebiteľa.
Len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, napriek tomu, že sa čo najlepšie využili všetky iné prostriedky a iný spôsob už nie je možný, budú spotrebitelia musieť umožniť virtuálny prístup k svojmu digitálnemu prostrediu.
Ak však spotrebiteľ nespolupracuje s obchodníkom a spotrebiteľ bol informovaný o dôsledkoch odmietnutia spolupráce, malo by byť na spotrebiteľovi, aby preukázal nielen to, že digitálny obsah alebo digitálna služba nie sú v súlade, ale aj to, že digitálny obsah alebo digitálna služba neboli v súlade v čase dodania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ak sa v zmluve stanovuje jediné dodanie alebo súbor jednotlivých dodaní, alebo počas doby trvania zmluvy, ak sa v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie počas určitého obdobia.

- = -

keyboard_tab Contratti digitali 2019/0770 SK

Contratti digitali 2019/0770 SK