keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

1.   Strážca prístupu musí spĺňať všetky povinnosti stanovené v tomto článku v súvislosti s každou z jeho základných platformových služieb uvedených v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9.

2.   Strážca prístupu nesmie:

a)	spracúvať na účely poskytovania online reklamných služieb osobné údaje koncových používateľov využívajúcich služby tretích strán, ktoré využívajú jeho základné platformové služby;

b)	prepájať osobné údaje z príslušnej základnej platformovej služby s osobnými údajmi z akýchkoľvek ďalších základných platformových služieb alebo z akýchkoľvek iných služieb, ktoré poskytuje, ani s osobnými údajmi zo služieb tretích strán;

c)	krížovo využívať osobné údaje z príslušnej základnej platformovej služby v iných službách, ktoré poskytuje osobitne, vrátane iných základných platformových služieb a naopak; a

d)	prihlasovať koncových používateľov do iných svojich služieb na účely prepájania osobných údajov,

pokiaľ nebol koncový používateľ oboznámený s konkrétnou voľbou a neposkytol súhlas v zmysle článku 4 bodu 11 a článku 7 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Ak koncový používateľ súhlas udelený na účely prvého pododseku neposkytol alebo ho odvolal, strážca prístupu nesmie svoju žiadosť o súhlas na ten istý účel zopakovať častejšie ako raz v priebehu jedného roka.

Týmto odsekom nie je dotknutá možnosť strážcu prístupu odvolať sa v príslušných prípadoch na článok 6 ods. 1 písm. c), d) a e) nariadenia (EÚ) 2016/679.

3.   Strážca prístupu nebráni komerčným používateľom ponúkať koncovým používateľom rovnaké produkty alebo služby prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb tretích strán alebo prostredníctvom ich vlastných priamych online predajných kanálov za ceny alebo za podmienok, ktoré sa líšia od cien alebo podmienok ponúkaných prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb strážcu prístupu.

4.   Strážca prístupu povolí komerčným používateľom bezodplatne oznamovať a propagovať ponuky, a to aj za rôznych podmienok, koncovým používateľom získaným prostredníctvom jeho základnej platformovej služby alebo iných kanálov a uzatvárať zmluvy s týmito koncovými používateľmi bez ohľadu na to, či na tento účel využívajú základné platformové služby strážcu prístupu.

5.   Strážca prístupu povolí koncovým používateľom prostredníctvom svojich základných platformových služieb prístup k obsahu, predplatnému, funkciám alebo iným položkám a ich používanie, s využitím softvérovej aplikácie komerčného používateľa, a to aj vtedy, ak títo koncoví používatelia získali takéto položky od príslušného komerčného používateľa bez toho, aby využívali základné platformové služby strážcu prístupu.

6.   Strážca prístupu priamo ani nepriamo nebráni komerčným používateľom alebo koncovým používateľom ani ich neobmedzuje v tom, aby akémukoľvek príslušnému orgánu verejnej moci vrátane vnútroštátnych súdov nahlasovali akýkoľvek prípad nedodržiavania príslušného práva Únie alebo vnútroštátneho práva zo strany strážcu prístupu v súvislosti s akoukoľvek praktikou strážcu prístupu. Nie je tým dotknuté právo komerčných používateľov a strážcov prístupu stanoviť si vo svojich dohodách podmienky používania zákonných mechanizmov riešenia sťažností.

7.   Strážca prístupu nežiada, aby koncoví používatelia používali identifikačnú službu, jadro webového prehliadača alebo platobnú službu alebo technické služby na podporu poskytovania platobných služieb, ako sú platobné systémy na nákupy v rámci aplikácie, tohto strážcu prístupu v kontexte služieb, ktoré poskytujú komerční používatelia využívajúci základné platformové služby tohto strážcu prístupu, a v prípade komerčných používateľov nežiada, aby takéto služby používali, ponúkali alebo s nimi spolupracovali.

8.   Strážca prístupu nežiada, aby si komerční používatelia alebo koncoví používatelia predplatili akékoľvek ďalšie základné platformové služby, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9 alebo ktoré dosiahli prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), ani aby sa do takýchto služieb zaregistrovali, na to, aby získali možnosť prístupu, prihlásenia alebo registrácie do akýchkoľvek základných platformových služieb dotknutého strážcu prístupu uvedených v rozhodnutí podľa uvedeného článku alebo aby ich mohli využívať.

9.   Strážca prístupu poskytuje každému inzerentovi, ktorému poskytuje online reklamné služby, alebo tretím stranám, ktoré inzerenti poverili, na žiadosť inzerenta každý deň a bezodplatne informácie o každej reklame, ktorú inzerent uverejnil, zahŕňajúce:

a)	cenu a poplatky, ktoré daný inzerent zaplatil, vrátane všetkých zrážok a prirážok za každú z príslušných online reklamných služieb poskytnutých strážcom prístupu;

b)	odmenu vyplatenú vydavateľovi vrátane všetkých zrážok a prirážok pod podmienkou jeho súhlasu; a

c)	vzorec výpočtu jednotlivých cien, poplatkov a odmien.

V prípade, že vydavateľ nesúhlasí s poskytnutím informácií o vyplatenej odmene v súlade s prvým pododsekom písmenom b), strážca prístupu poskytne každému inzerentovi bezodplatne informácie o dennej priemernej odmene vyplatenej uvedenému vydavateľovi vrátane všetkých zrážok a prirážok za príslušné reklamy.

10.   Strážca prístupu poskytuje každému inzerentovi, ktorému poskytuje online reklamné služby, alebo tretím stranám, ktoré inzerenti poverili, na žiadosť inzerenta každý deň a bezodplatne informácie o každej reklame zo súboru vydavateľa, ktorú inzerent zobrazil, zahŕňajúce:

a)	odmenu vyplatenú vydavateľovi a poplatky, ktoré zaplatil, vrátane všetkých zrážok a prirážok za každú z príslušných online reklamných služieb poskytnutých strážcom prístupu;

b)	cenu, ktorú zaplatil inzerent, vrátane všetkých zrážok a prirážok pod podmienkou jeho súhlasu; a

c)	vzorec výpočtu jednotlivých cien a odmien.

V prípade, že inzerent nesúhlasí s poskytnutím informácií, strážca prístupu poskytne každému vydavateľovi bezodplatne informácie o dennej priemernej cene, ktorú zaplatil uvedený inzerent, vrátane všetkých zrážok a prirážok za príslušné reklamy.

1.   Strážca prístupu informuje Komisiu o akejkoľvek zamýšľanej koncentrácii v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, ak účastníci fúzie alebo cieľ koncentrácie poskytuje základné platformové služby alebo akékoľvek iné služby poskytované v digitálnom sektore alebo umožňuje získavanie údajov, a to bez ohľadu na to, či podlieha povinnosti oznámenia Komisii podľa uvedeného nariadenia alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

Strážca prístupu informuje Komisiu o takejto koncentrácii pred jej uskutočnením a po uzavretí dohody, oznámení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu.

2.   Strážca prístupu v informáciách poskytnutých podľa odseku 1 uvedie aspoň podniky, ktorých sa koncentrácia týka, ich ročné obraty v Únii a celosvetové ročné obraty, ich oblasti činnosti vrátane činností priamo súvisiacich s koncentráciou, a hodnotu transakcie dohody alebo jej odhad, ako aj súhrnné údaje o koncentrácii vrátane jej povahy a odôvodnenia, a zoznam členských štátov, ktorých sa koncentrácia týka.

Strážca prístupu zároveň za všetky relevantné základné platformové služby uvedie ich príslušné ročné obraty v Únii, počty ich aktívnych komerčných používateľov ročne a počty ich aktívnych koncových používateľov mesačne.

3.   Ak po akejkoľvek koncentrácii uvedenej v odseku 1 tohto článku dodatočné základné platformové služby samostatne dosahujú prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), dotknutý strážca prístupu o tom informuje Komisiu do dvoch mesiacov od uskutočnenia koncentrácie a poskytne Komisii informácie uvedené v článku 3 ods. 2.

4.   Komisia informuje príslušné orgány členských štátov o všetkých informáciách prijatých podľa odseku 1 a každoročne uverejňuje zoznam nadobudnutí, o ktorých ju strážcovia prístupu informovali podľa uvedeného odseku.

Komisia zohľadní oprávnený záujem podnikov na ochrane ich obchodného tajomstva.

5.   Príslušné orgány členských štátov môžu použiť informácie získané podľa odseku 1 tohto článku na požiadanie Komisie o preskúmanie koncentrácie podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 139/2004.

1.   Ak má Komisia v úmysle uskutočniť prieskum trhu na účely možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 17, 18 a 19, prijme rozhodnutie o začatí prieskumu trhu.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 môže Komisia vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci podľa tohto nariadenia pred začatím prieskumu trhu podľa uvedeného odseku.

3.   V rozhodnutí podľa odseku 1 sa uvádza:

a)	dátum začatia prieskumu trhu;

b)	opis otázky, ktorej sa prieskum trhu týka;

c)	účel prieskumu trhu.

4.   Komisia môže opätovne začať prieskum trhu, ktorý už ukončila, ak:

a)	nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie prijaté podľa článku 17, 18 alebo 19 založené; alebo

b)	rozhodnutie prijaté podľa článku 17, 18 alebo 19 bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách.

5.   Komisia môže o pomoc pri prieskume trhu požiadať jeden alebo viacero príslušných vnútroštátnych orgánov.

1.   Komisia môže na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné inšpekcie podniku alebo združenia podnikov.

2.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou na vykonávanie inšpekcie sú oprávnené:

a)	vstupovať do priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podnikov a združení podnikov;

b)	skúmať účtovné knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikateľskej činnosti bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

c)	vyhotoviť alebo získať kópie alebo výňatky z týchto účtovných kníh a iných záznamov;

d)	požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodných postupoch a prístup k nim a zaznamenávať alebo dokumentovať poskytnuté vysvetlenia akýmikoľvek technickými prostriedkami;

e)	zapečatiť podnikové priestory a účtovné knihy alebo záznamy počas trvania inšpekcie v rozsahu nevyhnutnom na jej vykonanie;

f)	požadovať od každého zástupcu podniku alebo združenia podnikov alebo od ich zamestnancov, aby podali vysvetlenie k skutočnostiam alebo dokumentom, ktoré súvisia s predmetom a účelom inšpekcie, a zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

3.   Komisia môže na účely inšpekcie požiadať o pomoc audítorov alebo expertov vymenovaných Komisiou podľa článku 26 ods. 2, ako aj o pomoc príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať.

4.   Počas inšpekcií môže Komisia, audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodnom správaní a prístup k nim. Komisia a audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, môžu adresovať otázky ktorémukoľvek zástupcovi alebo zamestnancovi.

5.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby, ktoré Komisia poverila vykonávaním inšpekcie, uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet a účel inšpekcie a uplatniteľné pokuty stanovené v článku 30 v prípade, že sú predložené neúplné účtovné knihy alebo iné záznamy súvisiace s podnikaním alebo že odpovede na otázky položené podľa odsekov 2 a 4 tohto článku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia pred inšpekciou o nej včas informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na ktorého území sa má inšpekcia vykonávať.

6.   Podniky alebo združenia podnikov sú povinné podrobiť sa inšpekcii nariadenej rozhodnutím Komisie. V uvedenom rozhodnutí sa uvedie predmet a účel inšpekcie, stanovený dátum, kedy sa má začať, a uvedú sa v ňom pokuty a pravidelné penále podľa článkov 30 a 31, ako aj právo na preskúmanie uvedeného rozhodnutia Súdnym dvorom.

7.   Úradníci príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, a osoby ním poverené alebo vymenované, na žiadosť tohto orgánu alebo Komisie aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento účel majú k dispozícii právomoci stanovené v odsekoch 2 a 4 tohto článku.

8.   Keď úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že sa podnik alebo združenie podnikov bráni inšpekcii nariadenej podľa tohto článku, príslušný členský štát im poskytne nevyhnutnú pomoc, a to vo vhodných prípadoch požiadaním o pomoc polície alebo zodpovedajúceho orgánu presadzovania práva tak, aby im umožnili vykonať inšpekciu.

9.   Ak je podľa vnútroštátnych pravidiel na pomoc uvedenú v odseku 8 tohto článku potrebné povolenie súdneho orgánu, požiada oň Komisia alebo príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo úradníci poverení týmito orgánmi. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

10.   Keď sa žiada o povolenie podľa odseku 9 tohto článku, vnútroštátny súdny orgán overí, či je rozhodnutie Komisie pravé a či navrhované donucovacie opatrenia nie sú svojvoľné ani neprimerané vzhľadom na predmet inšpekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať Komisiu, priamo alebo prostredníctvom príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podrobné vysvetlenie, najmä pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porušení tohto nariadenia, ako aj o závažnosť predpokladaného porušenia a o spôsob účasti dotknutého podniku na ňom. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže spochybniť potrebu inšpekcie ani požadovať predloženie informácií zo spisu Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha preskúmaniu iba Súdnym dvorom.

1.   Komisia prijme potrebné opatrenia na monitorovanie účinného vykonávania a plnenia povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 a rozhodnutí prijatých podľa článkov 8, 18, 24, 25 a 29. Uvedené opatrenia môžu zahŕňať najmä uloženie povinnosti strážcovi prístupu uchovávať všetky dokumenty, ktoré sa považujú za relevantné na posúdenie vykonávania a plnenia uvedených povinností a rozhodnutí.

2.   Opatrenia podľa odseku 1 môžu zahŕňať vymenovanie nezávislých externých expertov a audítorov, ako aj vymenovanie úradníkov z príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov, aby Komisii pomáhali pri monitorovaní povinností a opatrení a poskytovali jej osobitné odborné znalosti alebo vedomosti.

1.   Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú na účely tohto nariadenia.

2.   Informácie získané podľa článku 14 sa použijú na účely tohto nariadenia, nariadenia (ES) č. 139/2004 a vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

3.   Informácie získané podľa článku 15 sa použijú na účely tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2016/679.

4.   Bez toho, aby bola dotknutá výmena a využívanie informácií poskytnutých na účely použitia podľa článkov 38, 39, 41 a 43, Komisia, príslušné orgány členských štátov, ich úradníci, zamestnanci a iné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov, ani žiadna fyzická ani právnická osoba vrátane audítorov a expertov vymenovaných podľa článku 26 ods. 2 nezverejnia informácie, ktoré získali alebo si vymenili podľa tohto nariadenia a na ktoré sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.

1.   Komisia a príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, spolupracujú a prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž (ďalej len „ESHS“) sa navzájom informujú o svojich príslušných opatreniach na presadzovanie práva. Majú právomoc poskytovať si navzájom informácie o akýchkoľvek skutkových alebo právnych záležitostiach vrátane dôverných informácií. Ak príslušný orgán nie je členom ESHS, Komisia prijme potrebné opatrenia na spoluprácu takýchto orgánov a výmenu ich informácií o prípadoch týkajúcich sa presadzovania tohto nariadenia a presadzovania pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6. Komisia môže takéto opatrenia stanoviť vo vykonávacích aktoch podľa článku 46 ods. 1 písm. l).

2.   Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle začať vyšetrovanie týkajúce sa strážcov prístupu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 6, písomne informuje Komisiu o prvom formálnom vyšetrovacom opatrení, a to pred začatím jeho vykonávania alebo bezprostredne po ňom. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

3.   Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle uložiť strážcom prístupu povinnosti na základe vnútroštátneho práva podľa článku 1 ods. 6, oznámi Komisii návrh opatrenia a jeho odôvodnenie, a to najneskôr 30 dní pred jeho prijatím. V prípade predbežných opatrení príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, oznamuje Komisii návrh plánovaných opatrení čo najskôr, najneskôr však ihneď po ich prijatí. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

4.   Mechanizmus informovania stanovený v odsekoch 2 a 3 sa nevzťahuje na rozhodnutia plánované podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

5.   Informácie vymieňané podľa odsekov 1 až 3 tohto článku sa vymieňajú a používajú len na účely koordinácie presadzovania tohto nariadenia a pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6.

6.   Komisia môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podporu pri ktoromkoľvek zo svojich prieskumov trhu podľa tohto nariadenia.

7.   Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, môže z vlastnej iniciatívy vyšetriť prípad možného neplnenia článkov 5, 6 a 7 tohto nariadenia na svojom území, ak podľa vnútroštátneho práva je na to oprávnený a má na to vyšetrovacie právomoci. Pred prijatím prvého formálneho vyšetrovacieho opatrenia tento orgán písomne informuje Komisiu.

Začatie konania Komisiou podľa článku 20 oslobodzuje príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, od možnosti viesť takéto vyšetrovanie alebo ho ukončí ak už prebieha. Uvedené orgány podajú Komisii správu o zisteniach takéhoto vyšetrovania s cieľom podporiť ju v jej úlohe jediného orgánu presadzovania tohto nariadenia.

1.   V konaniach týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia môžu vnútroštátne súdy požiadať Komisiu, aby im poskytla informácie, ktoré má k dispozícii, alebo svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Členské štáty zašlú Komisii kópiu každého písomného rozsudku vnútroštátnych súdov, ktorým sa rozhodlo o uplatňovaní tohto nariadenia. Takáto kópia sa zašle bezodkladne po tom, čo bol stranám oznámený úplný písomný rozsudok.

3.   Ak si to vyžaduje jednotné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia môže z vlastnej iniciatívy predložiť vnútroštátnym súdom písomné pripomienky. S povolením príslušného súdu môže Komisia predložiť pripomienky aj ústnou formou.

4.   Komisia môže výlučne na účely vypracovania svojich pripomienok požiadať príslušný vnútroštátny súd, aby jej poskytol všetky dokumenty, ktoré sú potrebné na posúdenie danej veci, alebo aby poskytnutie týchto dokumentov zabezpečil.

5.   Vnútroštátne súdy nevydajú žiadne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Vyhýbajú sa aj vydaniu takých rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, ktoré zvažuje Komisia v konaní začatom podľa tohto nariadenia. Na tento účel môže vnútroštátny súd posúdiť, či je nevyhnutné, aby sa konanie, ktoré začal, prerušilo. Týmto nie je dotknutá možnosť vnútroštátnych súdov podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ.