keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

1.   Strážca prístupu zabezpečí a preukáže dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia. Opatrenia, ktoré vykonáva strážca prístupu na zabezpečenie dodržiavania uvedených článkov, musia byť účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti. Strážca prístupu zabezpečí, aby vykonávanie týchto opatrení bolo v súlade s príslušným právom, najmä s nariadením (EÚ) 2016/679, so smernicou 2002/58/ES a s právnymi predpismi o kybernetickej bezpečnosti, ochrane spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov, ako aj s požiadavkami na prístupnosť.

2.   Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť strážcu prístupu podľa odseku 3 tohto článku začať konanie podľa článku 20.

Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom určí opatrenia, ktoré má dotknutý strážca prístupu vykonať na účinné splnenie povinností stanovených v článkoch 6 a 7. Uvedený vykonávací akt sa prijme do šiestich mesiacov od začatia konania podľa článku 20 v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

V prípade začatia konania z vlastnej iniciatívy z dôvodu obchádzania povinností podľa článku 13 sa takéto opatrenia môžu týkať povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7.

3.   Strážca prístupu môže požiadať komisiu o zapojenie sa do procesu s cieľom určiť, či sú opatrenia, ktoré má daný strážca prístupu v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal s cieľom zabezpečiť súlad s článkami 6 a 7, účinné na dosiahnutie cieľa príslušnej povinnosti za konkrétnych okolností strážcu prístupu. Komisia podľa vlastného uváženia rozhodne, či sa do takéhoto procesu zapojí, pričom zohľadňuje zásady rovnakého zaobchádzania, proporcionality a dobrej správy.

Strážca prístupu vo svojej žiadosti poskytne odôvodnené stanovisko, v ktorom vysvetlí opatrenia, ktoré má v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal. Strážca prístupu zároveň poskytne verziu odôvodneného stanoviska, ktorá nemá dôverný charakter a ktorú možno poskytnúť tretím stranám podľa odseku 6.

4.   Odsekmi 2 a 3 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

5.   S cieľom prijať rozhodnutie podľa odseku 2 Komisia oznámi svoje predbežné zistenia strážcovi prístupu do troch mesiacov od začatia konania podľa článku 20. Komisia v predbežných zisteniach vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu s cieľom účinne riešiť tieto predbežné zistenia.

6.   S cieľom účinne umožniť zainteresovaným tretím stranám predkladať pripomienky Komisia súčasne s oznámením svojich predbežných zistení strážcovi prístupu podľa odseku 5 alebo čo najskôr potom uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu. Komisia určí primeranú lehotu na predkladanie takýchto pripomienok.

7.   Pri určovaní opatrení podľa odseku 2 Komisia zabezpečí, aby opatrenia boli účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti a primerané vzhľadom na osobitné okolnosti strážcu prístupu a príslušnej služby.

8.   Na účely stanovenia povinností podľa článku 6 ods. 11 a 12 Komisia posúdi aj to, či sa zamýšľanými alebo vykonanými opatreniami zabezpečuje, aby nedošlo k nerovnováhe medzi právami a povinnosťami komerčných používateľov, a či opatrenia samy osebe neposkytujú strážcovi prístupu výhodu neúmernú službe, ktorú strážca prístupu poskytuje komerčným používateľom.

9.   Komisia môže rozhodnúť, že konanie podľa odseku 2 na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy obnoví, ak:

a)	nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené; alebo

b)	rozhodnutie bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách; alebo

c)	opatrenia uvedené v rozhodnutí nie sú účinné.

1.   Strážca prístupu informuje komisiu o akejkoľvek zamýšľanej koncentrácii v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, ak účastníci fúzie alebo cieľ koncentrácie poskytuje základné platformové služby alebo akékoľvek iné služby poskytované v digitálnom sektore alebo umožňuje získavanie údajov, a to bez ohľadu na to, či podlieha povinnosti oznámenia Komisii podľa uvedeného nariadenia alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

Strážca prístupu informuje komisiu o takejto koncentrácii pred jej uskutočnením a po uzavretí dohody, oznámení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu.

2.   Strážca prístupu v informáciách poskytnutých podľa odseku 1 uvedie aspoň podniky, ktorých sa koncentrácia týka, ich ročné obraty v Únii a celosvetové ročné obraty, ich oblasti činnosti vrátane činností priamo súvisiacich s koncentráciou, a hodnotu transakcie dohody alebo jej odhad, ako aj súhrnné údaje o koncentrácii vrátane jej povahy a odôvodnenia, a zoznam členských štátov, ktorých sa koncentrácia týka.

Strážca prístupu zároveň za všetky relevantné základné platformové služby uvedie ich príslušné ročné obraty v Únii, počty ich aktívnych komerčných používateľov ročne a počty ich aktívnych koncových používateľov mesačne.

3.   Ak po akejkoľvek koncentrácii uvedenej v odseku 1 tohto článku dodatočné základné platformové služby samostatne dosahujú prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), dotknutý strážca prístupu o tom informuje komisiu do dvoch mesiacov od uskutočnenia koncentrácie a poskytne Komisii informácie uvedené v článku 3 ods. 2.

4.   Komisia informuje príslušné orgány členských štátov o všetkých informáciách prijatých podľa odseku 1 a každoročne uverejňuje zoznam nadobudnutí, o ktorých ju strážcovia prístupu informovali podľa uvedeného odseku.

Komisia zohľadní oprávnený záujem podnikov na ochrane ich obchodného tajomstva.

5.   Príslušné orgány členských štátov môžu použiť informácie získané podľa odseku 1 tohto článku na požiadanie Komisie o preskúmanie koncentrácie podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 139/2004.

1.   Komisia môže na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné inšpekcie podniku alebo združenia podnikov.

2.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou na vykonávanie inšpekcie sú oprávnené:

a)	vstupovať do priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podnikov a združení podnikov;

b)	skúmať účtovné knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikateľskej činnosti bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

c)	vyhotoviť alebo získať kópie alebo výňatky z týchto účtovných kníh a iných záznamov;

d)	požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodných postupoch a prístup k nim a zaznamenávať alebo dokumentovať poskytnuté vysvetlenia akýmikoľvek technickými prostriedkami;

e)	zapečatiť podnikové priestory a účtovné knihy alebo záznamy počas trvania inšpekcie v rozsahu nevyhnutnom na jej vykonanie;

f)	požadovať od každého zástupcu podniku alebo združenia podnikov alebo od ich zamestnancov, aby podali vysvetlenie k skutočnostiam alebo dokumentom, ktoré súvisia s predmetom a účelom inšpekcie, a zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

3.   Komisia môže na účely inšpekcie požiadať o pomoc audítorov alebo expertov vymenovaných Komisiou podľa článku 26 ods. 2, ako aj o pomoc príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať.

4.   Počas inšpekcií môže Komisia, audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodnom správaní a prístup k nim. Komisia a audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, môžu adresovať otázky ktorémukoľvek zástupcovi alebo zamestnancovi.

5.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby, ktoré Komisia poverila vykonávaním inšpekcie, uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet a účel inšpekcie a uplatniteľné pokuty stanovené v článku 30 v prípade, že sú predložené neúplné účtovné knihy alebo iné záznamy súvisiace s podnikaním alebo že odpovede na otázky položené podľa odsekov 2 a 4 tohto článku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia pred inšpekciou o nej včas informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na ktorého území sa má inšpekcia vykonávať.

6.   Podniky alebo združenia podnikov sú povinné podrobiť sa inšpekcii nariadenej rozhodnutím Komisie. V uvedenom rozhodnutí sa uvedie predmet a účel inšpekcie, stanovený dátum, kedy sa má začať, a uvedú sa v ňom pokuty a pravidelné penále podľa článkov 30 a 31, ako aj právo na preskúmanie uvedeného rozhodnutia Súdnym dvorom.

7.   Úradníci príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, a osoby ním poverené alebo vymenované, na žiadosť tohto orgánu alebo Komisie aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento účel majú k dispozícii právomoci stanovené v odsekoch 2 a 4 tohto článku.

8.   Keď úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že sa podnik alebo združenie podnikov bráni inšpekcii nariadenej podľa tohto článku, príslušný členský štát im poskytne nevyhnutnú pomoc, a to vo vhodných prípadoch požiadaním o pomoc polície alebo zodpovedajúceho orgánu presadzovania práva tak, aby im umožnili vykonať inšpekciu.

9.   Ak je podľa vnútroštátnych pravidiel na pomoc uvedenú v odseku 8 tohto článku potrebné povolenie súdneho orgánu, požiada oň Komisia alebo príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo úradníci poverení týmito orgánmi. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

10.   Keď sa žiada o povolenie podľa odseku 9 tohto článku, vnútroštátny súdny orgán overí, či je rozhodnutie Komisie pravé a či navrhované donucovacie opatrenia nie sú svojvoľné ani neprimerané vzhľadom na predmet inšpekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať komisiu, priamo alebo prostredníctvom príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podrobné vysvetlenie, najmä pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli komisiu k podozreniu o porušení tohto nariadenia, ako aj o závažnosť predpokladaného porušenia a o spôsob účasti dotknutého podniku na ňom. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže spochybniť potrebu inšpekcie ani požadovať predloženie informácií zo spisu Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha preskúmaniu iba Súdnym dvorom.

1.   Akákoľvek tretia strana vrátane komerčných používateľov, konkurentov alebo koncových používateľov základných platformových služieb uvedených v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, ako aj ich zástupcovia, môžu informovať príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo priamo komisiu o akýchkoľvek praktikách alebo správaní strážcov prístupu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

2.   Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, a Komisia majú výlučnú právomoc, pokiaľ ide o primerané opatrenia, a nie sú povinní prijať opatrenia v nadväznosti na poskytnuté informácie.

3.   Ak príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na základe informácií poskytnutých podľa odseku 1 tohto článku dospeje k záveru, že môže ísť o prípad nesúladu s týmto nariadením, postúpi uvedené informácie Komisii.

1.   V rozhodnutí o neplnení povinností môže Komisia uložiť strážcovi prístupu pokuty, ktoré nepresahujú 10 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak zistí, že strážca prístupu úmyselne alebo z nedbanlivosti nedodržiaval:

a)	ktorúkoľvek z povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7;

b)	opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

c)	nápravné opatrenia uložené podľa článku 18 ods. 1;

d)	predbežné opatrenia nariadené podľa článku 24; alebo

e)	záväzky, ktoré sa podľa článku 25 stali právne záväznými.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môže Komisia v rozhodnutí o neplnení povinností uložiť strážcovi prístupu pokuty až do výšky 20 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak dospeje k záveru, že strážca prístupu sa dopustil rovnakého alebo podobného porušenia povinnosti stanovenej v článkoch 5, 6 alebo 7 v súvislosti s rovnakou základnou platformovou službou, aké mu bolo preukázané v jednom z rozhodnutí o neplnení povinností prijatých v ôsmich predchádzajúcich rokoch.

3.   Komisia môže prijať rozhodnutie, ktorým podnikom, vrátane strážcov prístupu v príslušných prípadoch, a združeniam podnikov uloží pokuty, ktoré nepresahujú 1 % ich celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak úmyselne alebo z nedbanlivosti:

a)	neposkytnú v stanovenej lehote informácie, ktoré sa vyžadujú na posúdenie ich označenia za strážcov prístupu podľa článku 3, alebo poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie;

b)	nesplnia povinnosť informovať komisiu podľa článku 3 ods. 3;

c)	neoznámia informácie, ktoré sa vyžadujú podľa článku 14, alebo ich poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce;

d)	nepredložia opis, ktorý sa vyžaduje podľa článku 15, alebo ho poskytnú nesprávny, neúplný alebo zavádzajúci;

e)	neposkytnú prístup k údajom, algoritmom alebo informáciám o testovaní v reakcii na žiadosť podľa článku 21 ods. 3;

f)	neposkytnú informácie vyžiadané v lehote stanovenej podľa článku 21 ods. 3 alebo poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie alebo vysvetlenia vyžiadané podľa článku 21 alebo poskytnuté počas kladenia otázok podľa článku 22;

g)	v lehote stanovenej Komisiou neopravia nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie, ktoré poskytol zástupca alebo zamestnanec, alebo neposkytnú či odmietnu poskytnúť úplné informácie o skutočnostiach týkajúcich sa predmetu a účelu inšpekcie podľa článku 23;

h)	odmietnu podrobiť sa inšpekcii podľa článku 23;

i)	nesplnia povinnosti, ktoré Komisia uložila podľa článku 26;

j)	nezavedú funkciu dodržiavania súladu s predpismi v súlade s článkom 28; alebo

k)	nesplnia podmienky na prístup k spisu Komisie podľa článku 34 ods. 4.

4.   Pri stanovovaní výšky pokuty Komisia zohľadňuje závažnosť, trvanie a opakovaný výskyt a v prípade pokút uložených podľa odseku 3 omeškanie v konaní.

5.   Ak je pokuta uložená združeniu podnikov, pričom sa zohľadnil celosvetový obrat jeho členov, a uvedené združenie je v platobnej neschopnosti, združenie je povinné požadovať od svojich členov príspevok na krytie výšky pokuty.

Ak združenie podnikov tieto príspevky nedostane v rámci lehoty stanovenej Komisiou, Komisia môže požadovať uhradenie pokuty priamo od ktoréhokoľvek z podnikov, ktorého zástupcovia boli členmi príslušných rozhodovacích orgánov uvedeného združenia.

Po tom, čo Komisia požiadala o uhradenie v súlade s druhým pododsekom, môže požadovať uhradenie zostatku od ktoréhokoľvek člena združenia podnikov, ak je to potrebné na zabezpečenie úplného uhradenia pokuty.

Komisia však nepožaduje uhradenie podľa druhého alebo tretieho pododseku od podnikov, ktoré preukážu, že nevykonali rozhodnutie združenia podnikov, ktoré viedlo k porušeniu tohto nariadenia, a že predtým, ako Komisia začala konanie podľa článku 20, o tomto porušení nevedeli alebo sa od neho aktívne dištancovali.

Finančná zodpovednosť každého podniku za uhradenie pokuty nepresiahne 20 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku.

1.   Komisia a príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, spolupracujú a prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž (ďalej len „ESHS“) sa navzájom informujú o svojich príslušných opatreniach na presadzovanie práva. Majú právomoc poskytovať si navzájom informácie o akýchkoľvek skutkových alebo právnych záležitostiach vrátane dôverných informácií. Ak príslušný orgán nie je členom ESHS, Komisia prijme potrebné opatrenia na spoluprácu takýchto orgánov a výmenu ich informácií o prípadoch týkajúcich sa presadzovania tohto nariadenia a presadzovania pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6. Komisia môže takéto opatrenia stanoviť vo vykonávacích aktoch podľa článku 46 ods. 1 písm. l).

2.   Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle začať vyšetrovanie týkajúce sa strážcov prístupu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 6, písomne informuje komisiu o prvom formálnom vyšetrovacom opatrení, a to pred začatím jeho vykonávania alebo bezprostredne po ňom. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

3.   Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle uložiť strážcom prístupu povinnosti na základe vnútroštátneho práva podľa článku 1 ods. 6, oznámi Komisii návrh opatrenia a jeho odôvodnenie, a to najneskôr 30 dní pred jeho prijatím. V prípade predbežných opatrení príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, oznamuje Komisii návrh plánovaných opatrení čo najskôr, najneskôr však ihneď po ich prijatí. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

4.   Mechanizmus informovania stanovený v odsekoch 2 a 3 sa nevzťahuje na rozhodnutia plánované podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

5.   Informácie vymieňané podľa odsekov 1 až 3 tohto článku sa vymieňajú a používajú len na účely koordinácie presadzovania tohto nariadenia a pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6.

6.   Komisia môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podporu pri ktoromkoľvek zo svojich prieskumov trhu podľa tohto nariadenia.

7.   Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, môže z vlastnej iniciatívy vyšetriť prípad možného neplnenia článkov 5, 6 a 7 tohto nariadenia na svojom území, ak podľa vnútroštátneho práva je na to oprávnený a má na to vyšetrovacie právomoci. Pred prijatím prvého formálneho vyšetrovacieho opatrenia tento orgán písomne informuje komisiu.

Začatie konania Komisiou podľa článku 20 oslobodzuje príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, od možnosti viesť takéto vyšetrovanie alebo ho ukončí ak už prebieha. Uvedené orgány podajú Komisii správu o zisteniach takéhoto vyšetrovania s cieľom podporiť ju v jej úlohe jediného orgánu presadzovania tohto nariadenia.

1.   V konaniach týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia môžu vnútroštátne súdy požiadať komisiu, aby im poskytla informácie, ktoré má k dispozícii, alebo svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Členské štáty zašlú Komisii kópiu každého písomného rozsudku vnútroštátnych súdov, ktorým sa rozhodlo o uplatňovaní tohto nariadenia. Takáto kópia sa zašle bezodkladne po tom, čo bol stranám oznámený úplný písomný rozsudok.

3.   Ak si to vyžaduje jednotné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia môže z vlastnej iniciatívy predložiť vnútroštátnym súdom písomné pripomienky. S povolením príslušného súdu môže Komisia predložiť pripomienky aj ústnou formou.

4.   Komisia môže výlučne na účely vypracovania svojich pripomienok požiadať príslušný vnútroštátny súd, aby jej poskytol všetky dokumenty, ktoré sú potrebné na posúdenie danej veci, alebo aby poskytnutie týchto dokumentov zabezpečil.

5.   Vnútroštátne súdy nevydajú žiadne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Vyhýbajú sa aj vydaniu takých rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, ktoré zvažuje Komisia v konaní začatom podľa tohto nariadenia. Na tento účel môže vnútroštátny súd posúdiť, či je nevyhnutné, aby sa konanie, ktoré začal, prerušilo. Týmto nie je dotknutá možnosť vnútroštátnych súdov podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ.

1.   Tri alebo viaceré členské štáty môžu požiadať komisiu o začatie prieskumu trhu podľa článku 17, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že by určitý podnik mal byť označený za strážcu prístupu.

2.   Jeden alebo viaceré členské štáty môžu požiadať komisiu o začatie prieskumu trhu podľa článku 18, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že strážca prístupu systematicky porušoval jednu alebo viaceré povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7 a udržiaval, posilňoval alebo rozširoval svoje postavenie strážcu prístupu v súvislosti s požiadavkami podľa článku 3 ods. 1.

3.   Tri alebo viaceré členské štáty môžu požiadať komisiu o vykonanie prieskumu trhu podľa článku 19, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že:

a)	do zoznamu základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2 by sa mala doplniť jedna alebo viac služieb v rámci digitálneho sektora; alebo

b)	v tomto nariadení sa účinne neupravuje jedna alebo viaceré praktiky, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu súťažeschopnosti základných platformových služieb alebo by mohli byť nekalé.

4.   Členské štáty predložia dôkazy na podporu svojich žiadostí podľa odsekov 1, 2 a 3. V prípade žiadostí podľa odseku 3 môžu takéto dôkazy zahŕňať informácie o novozavedených ponukách produktov, služieb, softvéru alebo funkcií, ktoré vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o súťažeschopnosť alebo spravodlivosť, či už sa vykonávajú v kontexte existujúcich základných platformových služieb alebo inak.

5.   Komisia do 4 mesiacov od podania žiadosti podľa tohto článku preskúma, či existujú opodstatnené dôvody na začatie prieskumu trhu podľa odsekov 1, 2 alebo 3. Komisia zverejní výsledky svojho posúdenia.

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 sa Komisii udeľuje na obdobie päť rokov od 1. novembra 2022. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.