Contratti di vendita di beni conformi 2019/0771 SK

Ak obmedzenie vyplývajúce z porušenia akéhokoľvek práva tretej strany, najmä práv duševného vlastníctva, zabraňuje alebo obmedzuje používanie tovaru v súlade s článkami 6 a 7, členské štáty zabezpečia, aby mal spotrebiteľ nárok na prostriedky nápravy v prípade nesúladu, ktoré sa stanovujú v článku 13, pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje v takýchto prípadoch neplatnosť kúpnej zmluvy alebo jej zrušenie.

Článok 10

Zodpovednosť predávajúceho

1. Predávajúci vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedá za akýkoľvek nesúlad, ktorý existuje v čase dodania tovaru a ktorý sa prejaví do dvoch rokov od jeho dodania. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 3, sa tento odsek uplatňuje aj na tovar s digitálnymi prvkami.

2. Ak sa v prípade tovaru s digitálnymi prvkami v kúpnej zmluve stanovuje nepretržité dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby počas určitej doby, predávajúci je zodpovedný aj za každý nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ku ktorému dôjde alebo ktorý sa prejaví do dvoch rokov od dodania tovaru s digitálnymi prvkami. Ak sa v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie počas viac ako dvoch rokov, predávajúci nesie zodpovednosť za akýkoľvek nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ku ktorému dôjde alebo ktorý sa prejaví počas doby, počas ktorej sa podľa kúpnej zmluvy má dodávať digitálny obsah alebo digitálna služba.

3. Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť dlhšie lehoty ako lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2.

4. Ak sa podľa vnútroštátneho práva na prostriedky nápravy stanovené v článku 13 vzťahuje aj premlčacia doba, členské štáty zabezpečia, aby takáto premlčacia doba umožnila spotrebiteľovi uplatniť prostriedky nápravy stanovené v článku 13 v prípade akéhokoľvek nesúladu, za ktorý je predávajúci zodpovedný podľa odsekov 1 a 2 tohto článku a ktorý sa prejaví počas doby uvedenej v uvedených odsekoch.

5. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 tohto článku môžu členské štáty zachovať alebo zaviesť len premlčaciu dobu pre prostriedky nápravy ustanovené v článku 13. Členské štáty zabezpečia, aby takáto premlčacia doba umožnila spotrebiteľovi uplatniť prostriedky nápravy stanovené v článku 13 v prípade akéhokoľvek nesúladu, za ktorý je predávajúci zodpovedný podľa odsekov 1 a 2 tohto článku a ktorý sa prejaví počas doby uvedenej v uvedených odsekoch.

6. Členské štáty môžu stanoviť, že v prípade použitého tovaru sa predávajúci a spotrebiteľ môžu dohodnúť na zmluvných podmienkach alebo dohodách s dobou zodpovednosti alebo premlčacou dobou kratšou než lehoty uvedené v odsekoch 1, 2 a 5, za predpokladu, že takéto doby nesmú byť kratšie ako jeden rok.

Článok 11

Dôkazné bremeno

1. Každý nesúlad, ktorý sa prejaví do jedného roka od dodania tovaru, sa pokladá za nesúlad, ktorý existoval už v čase dodania tovaru, pokiaľ sa nepreukáže inak alebo pokiaľ tento predpoklad nie je nezlučiteľný s povahou tovaru alebo nesúladu. Tento odsek sa uplatňuje aj na tovar s digitálnymi prvkami.

2. Namiesto jednoročnej lehoty stanovenej v odseku 1 môžu členské štáty zachovať alebo zaviesť dvojročnú lehotu od momentu dodania tovaru.

3. Ak sa v prípade tovaru s digitálnymi prvkami v kúpnej zmluve stanovuje nepretržité dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby počas určitej doby, dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti, či digitálny obsah alebo digitálna služba boli počas doby uvedenej v článku 10 ods. 2 v súlade, nesie v prípade nesúladu, ktorý sa prejaví počas doby uvedenej v uvedenom článku, predávajúci.

Článok 16

Ukončenie kúpnej zmluvy

1. Spotrebiteľ si uplatní svoje právo ukončiť kúpnu zmluvu vyhlásením, v ktorom predávajúcemu oznámi svoje rozhodnutie ukončiť kúpnu zmluvu.

2. Ak sa nesúlad týka iba niektorých tovarov dodaných na základe kúpnej zmluvy a existuje dôvod na ukončenie kúpnej zmluvy podľa článku 13, spotrebiteľ môže ukončiť kúpnu zmluvu len vo vzťahu k tomuto tovaru a vo vzťahu k akémukoľvek inému tovaru, ktorý spotrebiteľ nadobudol spolu s tovarom, ktorý nie je v súlade, ak od spotrebiteľa nemožno odôvodnene očakávať, že bude súhlasiť s ponechaním si iba tovaru, ktorý je v súlade.

3. Ak spotrebiteľ ukončí kúpnu zmluvu ako celok alebo, v súlade s odsekom 2, vo vzťahu k určitému tovaru dodanému na základe kúpnej zmluvy:

a)	spotrebiteľ na náklady predávajúceho vráti tovar predávajúcemu a

b)	predávajúci vráti spotrebiteľovi sumu zaplatenú za tovar po prijatí tovaru alebo poskytnutí dôkazov od spotrebiteľa, že tovar zaslal späť.

Na účely tohto odseku môžu členské štáty určiť spôsoby vrátenia tovaru a peňazí.

Článok 24

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia pred 1. júlom 2021 ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2022.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Členské štáty oznámia Komisii znenie opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

2. Ustanovenia tejto smernice sa neuplatňujú na zmluvy uzavreté pred 1. januárom 2022.

whereas

(8) Hoci spotrebitelia požívajú vysokú úroveň ochrany pri nákupe zo zahraničia v dôsledku uplatňovania nariadenia (ES) č. 593/2008, právna fragmentácia negatívne ovplyvňuje aj úroveň dôvery spotrebiteľov v cezhraničné transakcie.
I keď niektoré faktory k tejto nedôvere prispievajú, hlavným zdrojom obavy spotrebiteľov je neistota v oblasti kľúčových zmluvných práv.
Táto neistota existuje nezávisle od toho, či spotrebitelia sú alebo nie sú chránení záväznými pravidlami spotrebiteľského zmluvného práva svojho vlastného členského štátu v prípade, že na nich predávajúci orientujú svoje cezhraničné činnosti, alebo či spotrebitelia uzavierajú alebo neuzavierajú cezhraničné zmluvy s predávajúcimi, ktorý nevykonáva svoje obchodné činnosti v členskom štáte spotrebiteľa.

- = -

(18) Touto smernicou by nemalo byť dotknuté vnútroštátne právo v rozsahu, v akom príslušné otázky nie sú upravené v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o otázky zákonnosti tovaru, škody a aspektov všeobecného zmluvného práva, ako je napríklad uzavretie, platnosť, neplatnosť alebo účinky zmlúv.
To isté by malo platiť vo vzťahu k dôsledkom ukončenia zmluvy a určitým aspektom súvisiacim s opravou a výmenou tovaru, ktoré nie sú upravené touto smernicou.
Pri úprave práva zmluvných strán pozastaviť plnenie ich záväzkov alebo ich časti, kým si záväzky nesplní druhá strana, by členské štáty mali mať naďalej možnosť upravovať podmienky a spôsoby týkajúce sa odloženia zaplatenia ceny spotrebiteľom. Členské štáty by tiež mali mať naďalej možnosť upravovať nárok spotrebiteľa na náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia tejto smernice zo strany predávajúceho.
Touto smernicou by tiež nemali byť dotknuté ani vnútroštátne pravidlá, ktoré sa osobitne netýkajú spotrebiteľských zmlúv a stanovujú špecifické prostriedky nápravy v prípade určitých typov nedostatkov, ktoré v čase uzavretia kúpnej zmluvy neboli zjavné, predovšetkým vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa môžu ustanovovať osobitné pravidlá zodpovednosti predávajúceho za skryté vady.
Touto smernicou by nemali byť dotknuté ani vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa stanovujú mimozmluvné prostriedky nápravy spotrebiteľa v prípade nesúladu tovaru vo vzťahu k osobám v predchádzajúcich článkoch reťazca transakcií, ako sú napríklad výrobcovia alebo iné osoby, ktoré plnia záväzky takýchto osôb.

- = -

(22) Vymedzenie pojmu spotrebiteľ by sa malo vzťahovať na fyzické osoby konajúce na účely, ktoré sa netýkajú ich obchodnej ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania.
V prípade dvojúčelových zmlúv by však členské štáty tiež mali mať naďalej možnosť stanoviť, ak sa zmluva uzavrie na účely čiastočne v rámci a čiastočne mimo obchodnej činnosti príslušnej osoby a ak obchodný účel je obmedzený tak, aby neprevažoval v celkovom kontexte zmluvy, či a za akých podmienok by sa takáto osoba tiež mala považovať za spotrebiteľa.

- = -

(41) Aby sa zabezpečila právna istota pre predávajúcich a celková dôvera spotrebiteľov v cezhraničné nakupovanie, je potrebné stanoviť dobu, počas ktorej má spotrebiteľ nárok na prostriedky nápravy v prípade akéhokoľvek nesúladu, ktorý existoval v čase relevantnom pre stanovenie súladu.
Vzhľadom na to, že veľká väčšina členských štátov pri vykonávaní smernice 1999/44/ES stanovila dobu dvoch rokov a účastníci trhu v praxi považujú uvedenú dobu za primeranú, mala by sa zachovať.
tá istá doba by mala platiť v prípade tovaru s digitálnymi prvkami.
Ak sa však v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie počas viac ako dvoch rokov, spotrebiteľ by mal mať nárok na prostriedky nápravy v prípade akéhokoľvek nesúladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ku ktorému dôjde alebo ktorý sa prejaví počas lehoty, počas ktorej sa podľa zmluvy má dodávať digitálny obsah alebo digitálna služba.
Aby sa zabezpečilo, že členské štáty budú disponovať flexibilitou v súvislosti so zvyšovaním úrovne ochrany spotrebiteľov v ich vnútroštátnom práve, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť dlhšie doby zodpovednosti predávajúceho, ako sú lehoty stanovené v tejto smernici.

- = -

(42) Z dôvodov súladu s existujúcimi vnútroštátnymi právnymi systémami by členské štáty mali mať možnosť stanoviť buď to, že predávajúci je zodpovedný za nesúlad, ktorý sa prejaví v rámci špecifickej doby, pričom táto možnosť by prípadne mohla byť spojená s premlčacou dobou, alebo to, že na prostriedky nápravy dostupné spotrebiteľovi sa uplatňuje len premlčacia doba.
V prvom prípade by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa doba zodpovednosti predávajúceho neobchádzala premlčacou dobou pre prostriedky nápravy dostupné spotrebiteľovi.
Preto aj napriek tomu, že by sa touto smernicou nemal harmonizovať začiatok plynutia vnútroštátnych premlčacích dôb, mala by zabezpečiť, aby takéto premlčacie doby neobmedzili právo spotrebiteľov uplatňovať prostriedky nápravy pri akomkoľvek nesúlade, ktorý sa prejaví v dobe, keď predávajúci nesie zodpovednosť za nesúlad.
V druhom prípade by členské štáty mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť len premlčaciu dobu pre prostriedky nápravy dostupné spotrebiteľovi bez zavedenia špecifickej doby, počas ktorej sa nesúlad musí prejaviť nato, aby zodpovednosť niesol predávajúci.
S cieľom zabezpečiť, aby boli spotrebitelia chránení rovnako aj v takýchto prípadoch, by členské štáty mali zabezpečiť, aby v prípade, keď sa uplatňuje iba premlčacia doba, malo by to spotrebiteľom stále umožniť uplatňovať prostriedky nápravy pri akomkoľvek nesúlade, ktorý sa prejaví aspoň počas doby stanovenej v tejto smernici ako doba zodpovednosti.

- = -

(45) V lehote jedného roka, alebo v lehote dvoch rokov, ak si členské štáty zvolia uplatňovanie dvojročného obdobia, by spotrebiteľ mal preukázať iba nesúlad tovaru bez toho, aby bolo potrebné preukazovať aj to, že nesúlad v skutočnosti existoval už v čase relevantnom pre stanovenie súladu.
Na vyvrátenie tvrdenia spotrebiteľa by predávajúci musel preukázať, že nesúlad v danom čase neexistoval.
Domnienka, že nesúlad existoval už v čase relevantnom pre stanovenie súladu, by mohla byť navyše v niektorých prípadoch nezlučiteľná s povahou tovaru alebo povahou nesúladu.
Prvý prípad by mohol platiť pre tovary, ktorých kvalita sa zhoršuje v dôsledku ich povahy, ako sú rýchlo sa kaziace produkty, napríklad kvety, alebo tovar, ktorý je určený iba na jedno použitie.
Príkladom druhého prípadu by bol nesúlad, ktorý môže byť len dôsledkom činnosti spotrebiteľa alebo zrejmej externej príčiny, ktoré nastali po tom, čo bol tovar dodaný spotrebiteľovi.
Ak sa v prípade tovaru s digitálnymi prvkami v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, spotrebiteľ by nemal mať povinnosť dokazovať, že digitálny obsah alebo digitálna služba nebola v súlade počas príslušnej doby na stanovenie súladu.
Na vyvrátenie tvrdenia spotrebiteľa by predajca mal preukázať, že v danej dobe bol digitálny obsah alebo digitálna služba v súlade.

- = -

(55) S cieľom chrániť spotrebiteľov pred rizikom závažného oneskorenia by sa každá oprava alebo výmena mala úspešne dokončiť v primeranej lehote.
Primeraná lehota na dokončenie opravy alebo výmeny by mala zodpovedať najkratšiemu možnému času potrebnému na dokončenie opravy alebo výmeny.
Uvedená lehota by sa mala objektívne určiť s ohľadom na povahu a zložitosť tovaru, povahu a závažnosť nesúladu a úsilie potrebné na dokončenie opravy alebo výmeny.
Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty mali byť schopné poskytnúť výklad pojmu primeraná lehota na vykonanie opravy alebo výmeny stanovením konkrétnych lehôt, ktoré by sa mohli vo všeobecnosti považovať za primerané na opravu alebo výmenu, najmä so zreteľom na konkrétne kategórie výrobkov.

- = -

(63) Vzhľadom na to, že predávajúci má voči spotrebiteľovi zodpovednosť za akýkoľvek nesúlad tovaru, ktorý je dôsledkom konania alebo opomenutia predávajúceho alebo tretej strany, predávajúci by mal možnosť uplatniť si nárok na nápravu voči osobe zodpovednej v predchádzajúcich článkoch reťazca transakcií.
Takéto nápravné opatrenia by mali zahŕňať nápravné opatrenia v prípade nesúladu, ktorý je dôsledkom opomenutia aktualizácie vrátane bezpečnostnej aktualizácie, ktorá by bola potrebná na zachovanie tovaru s digitálnymi prvkami v súlade.
Táto smernica by sa však nemala dotknúť zásady zmluvnej slobody medzi predávajúcim a ostatnými zmluvnými stranami v reťazci transakcií.
Podrobnosti týkajúce sa uplatňovania tohto práva, najmä podrobnosti o tom, voči komu a akým spôsobom sa tieto prostriedky nápravy majú uplatňovať a či sú tieto prostriedky nápravy povinného charakteru, by mali stanoviť členské štáty.
Otázka, či aj spotrebiteľ môže vzniesť nárok priamo voči osobe v predchádzajúcich článkoch reťazca transakcií, by sa v tejto smernici nemala upravovať, s výnimkou prípadov, keď výrobca ponúkne spotrebiteľovi obchodnú záruku na tovar.

- = -

(66) Smernica 1999/44/ES by sa mala zrušiť.
Dátum jej zrušenia by mal zodpovedať dátumu transpozície tejto smernice.
Aby sa zaistilo, že zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné nato, aby členské štáty dosiahli súlad s touto smernicou, budú v prípade zmlúv uzavretých od dátumu transpozície uplatňované jednotným spôsobom, táto smernica by sa nemala uplatňovať na zmluvy uzavreté pred dátumom jej transpozície.

- = -

(69) V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28.
septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (10) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.
V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

- = -

keyboard_tab Contratti di vendita di beni conformi 2019/0771 SK

Contratti di vendita di beni conformi 2019/0771 SK