Contratti di vendita di beni conformi 2019/0771 SK

Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a zároveň poskytnúť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa tým, že sa stanovia spoločné pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa kúpnych zmlúv uzavretých medzi predávajúcimi a spotrebiteľmi, najmä pravidlá týkajúce sa súladu tovaru so zmluvou, prostriedkov nápravy v prípade nesúladu so zmluvou, postupov na uplatnenie týchto prostriedkov nápravy, ako aj obchodných záruk.

Článok 9

Práva tretích osôb

Ak obmedzenie vyplývajúce z porušenia akéhokoľvek práva tretej strany, najmä práv duševného vlastníctva, zabraňuje alebo obmedzuje používanie tovaru v súlade s článkami 6 a 7, členské štáty zabezpečia, aby mal spotrebiteľ nárok na prostriedky nápravy v prípade nesúladu, ktoré sa stanovujú v článku 13, pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje v takýchto prípadoch neplatnosť kúpnej zmluvy alebo jej zrušenie.

Článok 10

Zodpovednosť predávajúceho

1. Predávajúci vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedá za akýkoľvek nesúlad, ktorý existuje v čase dodania tovaru a ktorý sa prejaví do dvoch rokov od jeho dodania. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 3, sa tento odsek uplatňuje aj na tovar s digitálnymi prvkami.

2. Ak sa v prípade tovaru s digitálnymi prvkami v kúpnej zmluve stanovuje nepretržité dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby počas určitej doby, predávajúci je zodpovedný aj za každý nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ku ktorému dôjde alebo ktorý sa prejaví do dvoch rokov od dodania tovaru s digitálnymi prvkami. Ak sa v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie počas viac ako dvoch rokov, predávajúci nesie zodpovednosť za akýkoľvek nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ku ktorému dôjde alebo ktorý sa prejaví počas doby, počas ktorej sa podľa kúpnej zmluvy má dodávať digitálny obsah alebo digitálna služba.

3. Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť dlhšie lehoty ako lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2.

4. Ak sa podľa vnútroštátneho práva na prostriedky nápravy stanovené v článku 13 vzťahuje aj premlčacia doba, členské štáty zabezpečia, aby takáto premlčacia doba umožnila spotrebiteľovi uplatniť prostriedky nápravy stanovené v článku 13 v prípade akéhokoľvek nesúladu, za ktorý je predávajúci zodpovedný podľa odsekov 1 a 2 tohto článku a ktorý sa prejaví počas doby uvedenej v uvedených odsekoch.

5. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 tohto článku môžu členské štáty zachovať alebo zaviesť len premlčaciu dobu pre prostriedky nápravy ustanovené v článku 13. Členské štáty zabezpečia, aby takáto premlčacia doba umožnila spotrebiteľovi uplatniť prostriedky nápravy stanovené v článku 13 v prípade akéhokoľvek nesúladu, za ktorý je predávajúci zodpovedný podľa odsekov 1 a 2 tohto článku a ktorý sa prejaví počas doby uvedenej v uvedených odsekoch.

6. Členské štáty môžu stanoviť, že v prípade použitého tovaru sa predávajúci a spotrebiteľ môžu dohodnúť na zmluvných podmienkach alebo dohodách s dobou zodpovednosti alebo premlčacou dobou kratšou než lehoty uvedené v odsekoch 1, 2 a 5, za predpokladu, že takéto doby nesmú byť kratšie ako jeden rok.

Článok 11

Dôkazné bremeno

1. Každý nesúlad, ktorý sa prejaví do jedného roka od dodania tovaru, sa pokladá za nesúlad, ktorý existoval už v čase dodania tovaru, pokiaľ sa nepreukáže inak alebo pokiaľ tento predpoklad nie je nezlučiteľný s povahou tovaru alebo nesúladu. Tento odsek sa uplatňuje aj na tovar s digitálnymi prvkami.

2. Namiesto jednoročnej lehoty stanovenej v odseku 1 môžu členské štáty zachovať alebo zaviesť dvojročnú lehotu od momentu dodania tovaru.

3. Ak sa v prípade tovaru s digitálnymi prvkami v kúpnej zmluve stanovuje nepretržité dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby počas určitej doby, dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti, či digitálny obsah alebo digitálna služba boli počas doby uvedenej v článku 10 ods. 2 v súlade, nesie v prípade nesúladu, ktorý sa prejaví počas doby uvedenej v uvedenom článku, predávajúci.

Článok 13

Prostriedky nápravy v prípade nesúladu

1. V prípade nesúladu má spotrebiteľ nárok na uvedenie tovaru do súladu alebo na primeranú zľavu z ceny, alebo na ukončenie zmluvy podľa podmienok stanovených v tomto článku.

2. Pokiaľ ide o uvedenie tovaru do súladu, spotrebiteľ si môže vybrať medzi opravou a výmenou, pokiaľ zvolený prostriedok nápravy nie je nemožný alebo v porovnaní s iným prostriedkom nápravy by nespôsobil predávajúcemu neprimerané náklady, pričom sa zohľadňujú všetky okolnosti vrátane:

a)	hodnoty, ktorý by mal tovar v prípade, ak by neexistoval nesúlad;

b)	závažnosti nesúladu a

c)	toho, či by bolo možné poskytnúť alternatívnu nápravu bez značných ťažkostí pre spotrebiteľa.

3. Predávajúci môže odmietnuť uviesť tovar do súladu, ak oprava a výmena nie sú možné alebo by mu spôsobovali neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti vrátane tých, ktoré sú uvedené v odseku 2 písm. a) a b).

4. Spotrebiteľ má nárok buď na primeranú zľavu z ceny v súlade s článkom 15 alebo na ukončenie kúpnej zmluvy v súlade s článkom 16 v každom z týchto prípadov:

a)	predávajúci tovar neopravil ani nevymenil alebo v relevantných prípadoch tovar neopravil ani nevymenil v súlade s článkom 14 ods. 2 a 3, alebo predávajúci odmietol uviesť tovar do súladu v súlade s odsekom 3 tohto článku;

b)	nesúlad sa prejaví napriek snahe obchodníka uviesť tovar do súladu;

c)	nesúlad je takej závažnej povahy, že odôvodňuje okamžitú zľavu z ceny alebo ukončenie kúpnej zmluvy, alebo

d)	predávajúci vyhlásil alebo je z okolností zrejmé, že predávajúci neuvedie tovar do súladu v primeranej lehote alebo bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa.

5. Spotrebiteľ nemá nárok na ukončenie zmluvy, ak je nesúlad len zanedbateľný. Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania toho, že nesúlad je zanedbateľný, nesie predávajúci.

6. Spotrebiteľ má právo odložiť platbu akejkoľvek nesplatenej časti ceny alebo jej časť, kým si predávajúci nesplní svoje povinnosti vyplývajúce z tejto smernice. Členské štáty môžu určiť podmienky a spôsoby, ako môže spotrebiteľ uplatniť právo odložiť platbu.

7. Členské štáty môžu upraviť, či a v akom rozsahu má podiel spotrebiteľa na nesúlade vplyv na jeho právo na prostriedky nápravy.

Článok 17

Obchodné záruky

1. Každá obchodná záruka je pre poskytovateľa záruky záväzná za podmienok stanovených v záručnom liste a v rámci súvisiacej reklamy dostupnej v čase uzavretia zmluvy alebo pred jej uzavretím. Za podmienok stanovených v tomto článku a bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné uplatniteľné ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva, keď výrobca ponúkne spotrebiteľovi obchodnú záruku týkajúcu si životnosti určitého tovaru počas určitého obdobia, výrobca je zodpovedný priamo voči spotrebiteľovi počas celej doby obchodnej záruky na životnosť na účely opravy alebo výmeny tovaru v súlade s článkom 14. Výrobca môže v záručnom liste ponúknuť spotrebiteľovi výhodnejšie podmienky týkajúce sa životnosti.

Ak sú podmienky stanovené v záručnom liste pre spotrebiteľa menej výhodné než podmienky uvedené v súvisiacej reklame, platia podmienky obchodnej záruky uvedené v reklame týkajúcej sa obchodnej záruky, pokiaľ sa pred uzavretím zmluvy súvisiaca reklama neupravila rovnakým alebo porovnateľným spôsobom, akým bola poskytnutá obchodná záruka.

2. Záručný list sa spotrebiteľovi poskytne na trvalom nosiči najneskôr v čase dodania tovaru. Záručný list musí formulovaný v jasnom a zrozumiteľnom jazyku. Musí zahŕňať tieto údaje:

a)	jasné vyhlásenie, že spotrebiteľ má v prípade nesúladu tovaru zákonný nárok na bezplatné prostriedky nápravy zo strany predávajúci a že tieto prostriedky nápravy nie sú dotknuté obchodnou zárukou;

b)	názov a adresu poskytovateľa záruky;

c)	postup, ktorý musí spotrebiteľ dodržať, aby dosiahol plnenie obchodnej záruky;

d)	označenie tovaru, na ktorý sa vzťahuje obchodná záruka, a

e)	podmienky obchodnej záruky.

3. Nedodržanie odseku 2 nemá vplyv na záväznú povahu tejto obchodnej záruky pre poskytovateľa záruky.

4. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá týkajúce sa iných aspektov obchodných záruk, ktoré neupravuje tento článok, vrátane pravidiel týkajúcich sa jazyka alebo jazykov, v ktorých sa záručný list má poskytnúť spotrebiteľovi.

whereas

(6) Pravidlá Únie uplatniteľné na predaj tovaru sú naďalej fragmentované, hoci pravidlá týkajúce sa podmienok dodania a, pokiaľ ide o zmluvy uzavreté na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, požiadaviek na predzmluvné informácie a právo ukončiť zmluvu už boli v plnej miere harmonizované smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/38/EÚ (3). Ďalšie kľúčové zmluvné prvky, ako sú napr.
kritériá súladu, prostriedky nápravy v prípade nesúladu so zmluvou a hlavné podmienky ich uplatnenia, sú v súčasnosti predmetom minimálnej harmonizácie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (4). Členským štátom sa umožnilo ísť nad rámec noriem Únie a zaviesť alebo zachovať pravidlá, ktoré zaručujú dosiahnutie ešte vyššej úrovne ochrany spotrebiteľa.
Pri zavádzaní týchto pravidiel riešili rôzne aspekty, a to v rôznom rozsahu.
Vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica 1999/44/ES, sa tak dnes do značnej miery líšia, pokiaľ ide o základné prvky, ako sú absencia alebo existencia hierarchie prostriedkov nápravy.

- = -

(10) Táto smernica by sa mala vzťahovať na pravidlá, ktoré sa uplatňujú na predaj tovaru vrátane tovaru s digitálnymi prvkami, len pokiaľ ide o kľúčové prvky zmluvy potrebné na prekonanie prekážok na vnútornom trhu súvisiacich so zmluvným právom.
Na tento účel by sa mali plne harmonizovať pravidlá týkajúce sa požiadaviek na súlad, prostriedkov nápravy dostupných pre spotrebiteľov v prípade nesúladu tovaru so zmluvou a hlavných podmienok ich uplatnenia, a mala by sa zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľa v porovnaní s úrovňou ochrany poskytovanou v smernici 1999/44/ES.
Plne harmonizované pravidlá týkajúce sa niektorých základných prvkov spotrebiteľského zmluvného práva by uľahčili podnikom, najmä MSP, ponúkať ich výrobky v iných členských štátoch.
Plne harmonizované hlavné pravidlá by mali priniesť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a vyššiu prosperitu.

- = -

(11) Táto smernica dopĺňa smernicu 2011/83/EÚ.
Zatiaľ čo v smernici 2011/83/EÚ sa uvádzajú najmä ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na predzmluvné informácie, práva na ukončiť zmluvy uzavreté na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov a pravidiel o dodaní a prechode rizika, táto smernica zavádza pravidlá týkajúce sa súladu tovaru, prostriedkov nápravy v prípade nesúladu a spôsobov ich uplatnenia.

- = -

(18) Touto smernicou by nemalo byť dotknuté vnútroštátne právo v rozsahu, v akom príslušné otázky nie sú upravené v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o otázky zákonnosti tovaru, škody a aspektov všeobecného zmluvného práva, ako je napríklad uzavretie, platnosť, neplatnosť alebo účinky zmlúv.
To isté by malo platiť vo vzťahu k dôsledkom ukončenia zmluvy a určitým aspektom súvisiacim s opravou a výmenou tovaru, ktoré nie sú upravené touto smernicou.
Pri úprave práva zmluvných strán pozastaviť plnenie ich záväzkov alebo ich časti, kým si záväzky nesplní druhá strana, by členské štáty mali mať naďalej možnosť upravovať podmienky a spôsoby týkajúce sa odloženia zaplatenia ceny spotrebiteľom. Členské štáty by tiež mali mať naďalej možnosť upravovať nárok spotrebiteľa na náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia tejto smernice zo strany predávajúceho.
Touto smernicou by tiež nemali byť dotknuté ani vnútroštátne pravidlá, ktoré sa osobitne netýkajú spotrebiteľských zmlúv a stanovujú špecifické prostriedky nápravy v prípade určitých typov nedostatkov, ktoré v čase uzavretia kúpnej zmluvy neboli zjavné, predovšetkým vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa môžu ustanovovať osobitné pravidlá zodpovednosti predávajúceho za skryté vady.
Touto smernicou by nemali byť dotknuté ani vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa stanovujú mimozmluvné prostriedky nápravy spotrebiteľa v prípade nesúladu tovaru vo vzťahu k osobám v predchádzajúcich článkoch reťazca transakcií, ako sú napríklad výrobcovia alebo iné osoby, ktoré plnia záväzky takýchto osôb.

- = -

(33) Podľa tejto smernice by mal byť predávajúci povinný dodať spotrebiteľovi tovar, ktorý je v čase dodania v súlade.
Je možné, že predajcovia budú často využívať náhradné diely na splnenie svojej povinnosti opraviť tovar v prípade nesúladu v čase dodania.
Hoci by sa touto smernicou nemala ukladať povinnosť predávajúcich zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov počas určitej doby y ako objektívna požiadavka súladu, nemalo by to mať vplyv na iné ustanovenia vnútroštátneho práva, na základe ktorých sú predávajúci, výrobca alebo iné osoby tvoriace prepojenie v reťazci transakcií povinní zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov alebo o takejto dostupnosti spotrebiteľov informovať.

- = -

(35) Súlad by sa mal vzťahovať na vecné aj právne vady.
Obmedzenia vyplývajúce z porušenia práv tretej strany, predovšetkým práv duševného vlastníctva, by mohli zabrániť použitiu tovaru v súlade so zmluvou alebo takéto použitie obmedziť. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal spotrebiteľ v takýchto prípadoch nárok na prostriedky nápravy z dôvodu nesúladu, ako sa stanovuje v tejto smernici, pokiaľ vnútroštátne právo nestanovuje v takýchto prípadoch neplatnosť zmluvy alebo jej zrušenie.

- = -

(41) Aby sa zabezpečila právna istota pre predávajúcich a celková dôvera spotrebiteľov v cezhraničné nakupovanie, je potrebné stanoviť dobu, počas ktorej má spotrebiteľ nárok na prostriedky nápravy v prípade akéhokoľvek nesúladu, ktorý existoval v čase relevantnom pre stanovenie súladu.
Vzhľadom na to, že veľká väčšina členských štátov pri vykonávaní smernice 1999/44/ES stanovila dobu dvoch rokov a účastníci trhu v praxi považujú uvedenú dobu za primeranú, mala by sa zachovať.
tá istá doba by mala platiť v prípade tovaru s digitálnymi prvkami.
Ak sa však v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie počas viac ako dvoch rokov, spotrebiteľ by mal mať nárok na prostriedky nápravy v prípade akéhokoľvek nesúladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ku ktorému dôjde alebo ktorý sa prejaví počas lehoty, počas ktorej sa podľa zmluvy má dodávať digitálny obsah alebo digitálna služba.
Aby sa zabezpečilo, že členské štáty budú disponovať flexibilitou v súvislosti so zvyšovaním úrovne ochrany spotrebiteľov v ich vnútroštátnom práve, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť dlhšie doby zodpovednosti predávajúceho, ako sú lehoty stanovené v tejto smernici.

- = -

(45) V lehote jedného roka, alebo v lehote dvoch rokov, ak si členské štáty zvolia uplatňovanie dvojročného obdobia, by spotrebiteľ mal preukázať iba nesúlad tovaru bez toho, aby bolo potrebné preukazovať aj to, že nesúlad v skutočnosti existoval už v čase relevantnom pre stanovenie súladu.
Na vyvrátenie tvrdenia spotrebiteľa by predávajúci musel preukázať, že nesúlad v danom čase neexistoval.
Domnienka, že nesúlad existoval už v čase relevantnom pre stanovenie súladu, by mohla byť navyše v niektorých prípadoch nezlučiteľná s povahou tovaru alebo povahou nesúladu.
Prvý prípad by mohol platiť pre tovary, ktorých kvalita sa zhoršuje v dôsledku ich povahy, ako sú rýchlo sa kaziace produkty, napríklad kvety, alebo tovar, ktorý je určený iba na jedno použitie.
Príkladom druhého prípadu by bol nesúlad, ktorý môže byť len dôsledkom činnosti spotrebiteľa alebo zrejmej externej príčiny, ktoré nastali po tom, čo bol tovar dodaný spotrebiteľovi.
Ak sa v prípade tovaru s digitálnymi prvkami v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, spotrebiteľ by nemal mať povinnosť dokazovať, že digitálny obsah alebo digitálna služba nebola v súlade počas príslušnej doby na stanovenie súladu.
Na vyvrátenie tvrdenia spotrebiteľa by predajca mal preukázať, že v danej dobe bol digitálny obsah alebo digitálna služba v súlade.

- = -

(47) S cieľom zvýšiť právnu istotu a odstrániť jednu z hlavných prekážok vnútorného trhu by táto smernica mala v plnej miere harmonizovať prostriedky nápravy, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii v prípade nesúladu tovaru, ako aj podmienky, za ktorých možno takéto prostriedky nápravy uplatniť.
Spotrebitelia by v prípade nesúladu mali mať predovšetkým nárok na uvedenie tovaru do súladu alebo na primeranú zľavu z ceny alebo na ukončenie zmluvy.

- = -

(51) Ak oprava alebo výmena nepriniesli spotrebiteľovi riadnu nápravu nesúladu, spotrebiteľ by mal mať nárok na zľavu z ceny alebo ukončenie zmluvy.
Platí to predovšetkým v prípade, keď predávajúci opravu alebo výmenu nedokončil alebo keď je z okolností zrejmé, že predávajúci opravu alebo výmenu nedokončí, alebo keď predávajúci uvedenie tovaru do súladu odmietol, pretože oprava ani výmena nie je možná alebo by predávajúcemu spôsobili neprimerané náklady.

- = -

(52) V niektorých situáciách by mohlo byť odôvodnené, aby mal spotrebiteľ okamžite nárok na zľavu z ceny alebo na ukončenie zmluvy.
Ak predávajúci prijal opatrenia na uvedenie tovaru do súladu, ale nesúlad sa prejaví aj neskôr, malo by sa objektívne určiť, či by mal spotrebiteľ akceptovať ďalšie pokusy predávajúceho uviesť tovar do súladu, a to s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, ako napríklad druh a hodnotu tovaru a povahu a závažnosť nesúladu.
Najmä v prípade drahého alebo zložitého tovaru by mohlo byť opodstatnené, aby sa predávajúcemu umožnil ďalší pokus o nápravu nesúladu.
Zohľadniť by sa malo aj to, či od spotrebiteľa možno očakávať zachovanie dôvery v schopnosť predávajúceho uviesť tovar do súladu alebo nie, napríklad z dôvodu, že sa rovnaký problém vyskytne dvakrát.
Podobne by mohol byť nesúlad v určitých situáciách takej závažnej povahy, že spotrebiteľ si nemôže zachovať dôveru v schopnosť predávajúceho uviesť tovar do súladu ako napríklad v prípade, keď nesúlad závažne ovplyvňuje schopnosť spotrebiteľa bežným spôsobom používať tovar a od spotrebiteľa nemožno očakávať, že bude dôverovať tomu, že oprava alebo výmena zo strany predávajúceho by problém vyriešila.

- = -

(55) S cieľom chrániť spotrebiteľov pred rizikom závažného oneskorenia by sa každá oprava alebo výmena mala úspešne dokončiť v primeranej lehote.
Primeraná lehota na dokončenie opravy alebo výmeny by mala zodpovedať najkratšiemu možnému času potrebnému na dokončenie opravy alebo výmeny.
Uvedená lehota by sa mala objektívne určiť s ohľadom na povahu a zložitosť tovaru, povahu a závažnosť nesúladu a úsilie potrebné na dokončenie opravy alebo výmeny.
Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty mali byť schopné poskytnúť výklad pojmu primeraná lehota na vykonanie opravy alebo výmeny stanovením konkrétnych lehôt, ktoré by sa mohli vo všeobecnosti považovať za primerané na opravu alebo výmenu, najmä so zreteľom na konkrétne kategórie výrobkov.

- = -

(59) Keď spotrebiteľ ukončí zmluvu z dôvodu nesúladu, v tejto smernici by sa mali stanoviť pravidlá len pokiaľ ide o hlavné účinky práva na ukončenie zmluvy a spôsoby jeho uplatnenia, najmä povinnosť zmluvných strán vrátiť, čo dostali.
Predávajúci by teda mal byť povinný vrátiť sumu, ktorú spotrebiteľ uhradil ako cenu, a spotrebiteľ by mal vrátiť tovar.

- = -

(61) Zásada zodpovednosti predávajúceho za škodu je základným prvkom kúpnych zmlúv.
Spotrebitelia by preto mali mať nárok uplatňovať si náhradu akejkoľvek škody spôsobenej porušením tejto smernice predávajúcim vrátane náhrady škody spôsobenej v dôsledku nesúladu.
Takáto náhrada škody by mala čo najviac zaistiť, aby bol spotrebiteľ v situácii, v akej by sa nachádzal, ak by tovar bol v súlade.
Keďže existencia takéhoto práva na náhradu škody je už zabezpečená vo všetkých členských štátoch, touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne pravidlá týkajúce sa odškodnenia spotrebiteľov za ujmu spôsobenú porušením daných pravidiel. Členské štáty by tiež mali mať naďalej možnosť upravovať nárok spotrebiteľa na náhradu škody v situáciách, ak oprava alebo výmena spôsobila závažné ťažkosti alebo sa oneskorila.

- = -

(63) Vzhľadom na to, že predávajúci má voči spotrebiteľovi zodpovednosť za akýkoľvek nesúlad tovaru, ktorý je dôsledkom konania alebo opomenutia predávajúceho alebo tretej strany, predávajúci by mal možnosť uplatniť si nárok na nápravu voči osobe zodpovednej v predchádzajúcich článkoch reťazca transakcií.
Takéto nápravné opatrenia by mali zahŕňať nápravné opatrenia v prípade nesúladu, ktorý je dôsledkom opomenutia aktualizácie vrátane bezpečnostnej aktualizácie, ktorá by bola potrebná na zachovanie tovaru s digitálnymi prvkami v súlade.
Táto smernica by sa však nemala dotknúť zásady zmluvnej slobody medzi predávajúcim a ostatnými zmluvnými stranami v reťazci transakcií.
Podrobnosti týkajúce sa uplatňovania tohto práva, najmä podrobnosti o tom, voči komu a akým spôsobom sa tieto prostriedky nápravy majú uplatňovať a či sú tieto prostriedky nápravy povinného charakteru, by mali stanoviť členské štáty.
Otázka, či aj spotrebiteľ môže vzniesť nárok priamo voči osobe v predchádzajúcich článkoch reťazca transakcií, by sa v tejto smernici nemala upravovať, s výnimkou prípadov, keď výrobca ponúkne spotrebiteľovi obchodnú záruku na tovar.

- = -

keyboard_tab Contratti di vendita di beni conformi 2019/0771 SK

Contratti di vendita di beni conformi 2019/0771 SK