Contratti di vendita di beni conformi 2019/0771 SK

a)	zodpovedať opisu, druhu, byť v množstve a kvalite a vyznačovať sa funkčnosťou, kompatibilitou, interoperabilitou a ďalšími vlastnosťami vyžadovanými v kúpnej zmluve;

b)	byť vhodný na každý konkrétny účel, na ktorý ho spotrebiteľ žiada a s ktorým bol predávajúci oboznámený najneskôr v čase uzavretia kúpnej zmluvy a s ktorého účelom predávajúci súhlasil;

c)	byť dodaný so všetkým príslušenstvom a návodmi na použitie vrátane návodov na inštaláciu, ako stanovuje kúpna zmluva, a

d)	byť dodaný s aktualizáciami, ako stanovuje kúpna zmluva.

Článok 10

Zodpovednosť predávajúceho

1. Predávajúci vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedá za akýkoľvek nesúlad, ktorý existuje v čase dodania tovaru a ktorý sa prejaví do dvoch rokov od jeho dodania. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 3, sa tento odsek uplatňuje aj na tovar s digitálnymi prvkami.

2. Ak sa v prípade tovaru s digitálnymi prvkami v kúpnej zmluve stanovuje nepretržité dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby počas určitej doby, predávajúci je zodpovedný aj za každý nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ku ktorému dôjde alebo ktorý sa prejaví do dvoch rokov od dodania tovaru s digitálnymi prvkami. Ak sa v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie počas viac ako dvoch rokov, predávajúci nesie zodpovednosť za akýkoľvek nesúlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ku ktorému dôjde alebo ktorý sa prejaví počas doby, počas ktorej sa podľa kúpnej zmluvy má dodávať digitálny obsah alebo digitálna služba.

3. Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť dlhšie lehoty ako lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2.

4. Ak sa podľa vnútroštátneho práva na prostriedky nápravy stanovené v článku 13 vzťahuje aj premlčacia doba, členské štáty zabezpečia, aby takáto premlčacia doba umožnila spotrebiteľovi uplatniť prostriedky nápravy stanovené v článku 13 v prípade akéhokoľvek nesúladu, za ktorý je predávajúci zodpovedný podľa odsekov 1 a 2 tohto článku a ktorý sa prejaví počas doby uvedenej v uvedených odsekoch.

5. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 tohto článku môžu členské štáty zachovať alebo zaviesť len premlčaciu dobu pre prostriedky nápravy ustanovené v článku 13. Členské štáty zabezpečia, aby takáto premlčacia doba umožnila spotrebiteľovi uplatniť prostriedky nápravy stanovené v článku 13 v prípade akéhokoľvek nesúladu, za ktorý je predávajúci zodpovedný podľa odsekov 1 a 2 tohto článku a ktorý sa prejaví počas doby uvedenej v uvedených odsekoch.

6. Členské štáty môžu stanoviť, že v prípade použitého tovaru sa predávajúci a spotrebiteľ môžu dohodnúť na zmluvných podmienkach alebo dohodách s dobou zodpovednosti alebo premlčacou dobou kratšou než lehoty uvedené v odsekoch 1, 2 a 5, za predpokladu, že takéto doby nesmú byť kratšie ako jeden rok.

Článok 13

Prostriedky nápravy v prípade nesúladu

1. V prípade nesúladu má spotrebiteľ nárok na uvedenie tovaru do súladu alebo na primeranú zľavu z ceny, alebo na ukončenie zmluvy podľa podmienok stanovených v tomto článku.

2. Pokiaľ ide o uvedenie tovaru do súladu, spotrebiteľ si môže vybrať medzi opravou a výmenou, pokiaľ zvolený prostriedok nápravy nie je nemožný alebo v porovnaní s iným prostriedkom nápravy by nespôsobil predávajúcemu neprimerané náklady, pričom sa zohľadňujú všetky okolnosti vrátane:

a)	hodnoty, ktorý by mal tovar v prípade, ak by neexistoval nesúlad;

b)	závažnosti nesúladu a

c)	toho, či by bolo možné poskytnúť alternatívnu nápravu bez značných ťažkostí pre spotrebiteľa.

3. Predávajúci môže odmietnuť uviesť tovar do súladu, ak oprava a výmena nie sú možné alebo by mu spôsobovali neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti vrátane tých, ktoré sú uvedené v odseku 2 písm. a) a b).

4. Spotrebiteľ má nárok buď na primeranú zľavu z ceny v súlade s článkom 15 alebo na ukončenie kúpnej zmluvy v súlade s článkom 16 v každom z týchto prípadov:

a)	predávajúci tovar neopravil ani nevymenil alebo v relevantných prípadoch tovar neopravil ani nevymenil v súlade s článkom 14 ods. 2 a 3, alebo predávajúci odmietol uviesť tovar do súladu v súlade s odsekom 3 tohto článku;

b)	nesúlad sa prejaví napriek snahe obchodníka uviesť tovar do súladu;

c)	nesúlad je takej závažnej povahy, že odôvodňuje okamžitú zľavu z ceny alebo ukončenie kúpnej zmluvy, alebo

d)	predávajúci vyhlásil alebo je z okolností zrejmé, že predávajúci neuvedie tovar do súladu v primeranej lehote alebo bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa.

5. Spotrebiteľ nemá nárok na ukončenie zmluvy, ak je nesúlad len zanedbateľný. Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania toho, že nesúlad je zanedbateľný, nesie predávajúci.

6. Spotrebiteľ má právo odložiť platbu akejkoľvek nesplatenej časti ceny alebo jej časť, kým si predávajúci nesplní svoje povinnosti vyplývajúce z tejto smernice. Členské štáty môžu určiť podmienky a spôsoby, ako môže spotrebiteľ uplatniť právo odložiť platbu.

7. Členské štáty môžu upraviť, či a v akom rozsahu má podiel spotrebiteľa na nesúlade vplyv na jeho právo na prostriedky nápravy.

Článok 16

Ukončenie kúpnej zmluvy

1. Spotrebiteľ si uplatní svoje právo ukončiť kúpnu zmluvu vyhlásením, v ktorom predávajúcemu oznámi svoje rozhodnutie ukončiť kúpnu zmluvu.

2. Ak sa nesúlad týka iba niektorých tovarov dodaných na základe kúpnej zmluvy a existuje dôvod na ukončenie kúpnej zmluvy podľa článku 13, spotrebiteľ môže ukončiť kúpnu zmluvu len vo vzťahu k tomuto tovaru a vo vzťahu k akémukoľvek inému tovaru, ktorý spotrebiteľ nadobudol spolu s tovarom, ktorý nie je v súlade, ak od spotrebiteľa nemožno odôvodnene očakávať, že bude súhlasiť s ponechaním si iba tovaru, ktorý je v súlade.

3. Ak spotrebiteľ ukončí kúpnu zmluvu ako celok alebo, v súlade s odsekom 2, vo vzťahu k určitému tovaru dodanému na základe kúpnej zmluvy:

a)	spotrebiteľ na náklady predávajúceho vráti tovar predávajúcemu a

b)	predávajúci vráti spotrebiteľovi sumu zaplatenú za tovar po prijatí tovaru alebo poskytnutí dôkazov od spotrebiteľa, že tovar zaslal späť.

Na účely tohto odseku môžu členské štáty určiť spôsoby vrátenia tovaru a peňazí.

Článok 19

Presadzovanie

1. Členské štáty zabezpečia, aby existovali primerané a účinné prostriedky na zabezpečenie súladu s touto smernicou.

2. Prostriedky uvedené v odseku 1 musia obsahovať ustanovenia, ktoré umožnia jednému alebo viacerým z nasledujúcich orgánov určených podľa vnútroštátneho práva podať návrh na začatie konania pred súdmi alebo príslušnými správnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť uplatnenie vnútroštátnych predpisov na transpozíciu tejto smernice:

a)	orgány verejnej moci alebo ich zástupcovia;

b)	spotrebiteľské organizácie, ktoré majú legitímny záujem na ochrane spotrebiteľov;

c)	profesijné organizácie, ktoré majú legitímny záujem na konaní.

Článok 20

Informovanie spotrebiteľov

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia mali k dispozícii informácie o právach spotrebiteľov podľa tejto smernice a o prostriedkoch na ich presadzovanie.

Článok 25

Preskúmanie

Komisia najneskôr do 12. júna 2024 preskúma uplatňovanie tejto smernice vrátane jej ustanovení o prostriedkoch nápravy a dôkaznom bremene, a to aj vzhľadom na použitý tovar a tovar predávaný na verejných aukciách, ako aj o obchodnej záruke výrobcu týkajúcej sa životnosti a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V správe sa posúdi najmä to, či uplatňovanie tejto smernice a smernice (EÚ) 2019/770 zabezpečuje konzistentný a koherentný rámec pre riadne fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o dodávanie digitálneho obsahu, digitálnych služieb a tovaru s digitálnymi prvkami v súlade so zásadami, ktorými sa riadia politiky Únie. Správa sa podľa potreby doplní legislatívnymi návrhmi.

whereas

(2) V článku 26 ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že Únia má prijať opatrenia s cieľom vytvoriť vnútorný trh alebo zabezpečiť jeho fungovanie, ktorý má zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb.
V článku 169 ods. 1 a článku 169 ods. 2 písm.
a) ZFEÚ sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku 114 ZFEÚ v rámci dobudovania vnútorného trhu.
Cieľom tejto smernice je nastoliť správnu rovnováhu medzi dosiahnutím vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a podporou konkurencieschopnosti podnikov a zároveň zaručiť dodržiavanie zásady subsidiarity.

- = -

(6) Pravidlá Únie uplatniteľné na predaj tovaru sú naďalej fragmentované, hoci pravidlá týkajúce sa podmienok dodania a, pokiaľ ide o zmluvy uzavreté na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, požiadaviek na predzmluvné informácie a právo ukončiť zmluvu už boli v plnej miere harmonizované smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/38/EÚ (3). Ďalšie kľúčové zmluvné prvky, ako sú napr.
kritériá súladu, prostriedky nápravy v prípade nesúladu so zmluvou a hlavné podmienky ich uplatnenia, sú v súčasnosti predmetom minimálnej harmonizácie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (4). Členským štátom sa umožnilo ísť nad rámec noriem Únie a zaviesť alebo zachovať pravidlá, ktoré zaručujú dosiahnutie ešte vyššej úrovne ochrany spotrebiteľa.
Pri zavádzaní týchto pravidiel riešili rôzne aspekty, a to v rôznom rozsahu.
Vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica 1999/44/ES, sa tak dnes do značnej miery líšia, pokiaľ ide o základné prvky, ako sú absencia alebo existencia hierarchie prostriedkov nápravy.

- = -

(7) Existujúce rozdiely môžu mať na podniky a spotrebiteľov nepriaznivý vplyv.
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (5) musia podniky, ktoré orientujú svoje činnosti na spotrebiteľov v iných členských štátoch, zohľadniť záväzné pravidlá zmluvného práva krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa.
Keďže uvedené pravidlá sa v jednotlivých členských štátoch líšia, podnikom môžu vznikať dodatočné náklady.
Mnohé podniky môžu preto uprednostňovať pokračovanie v obchodovaní na domácom trhu alebo iba vývoz do jedného alebo dvoch členských štátov.
Uvedená voľba minimalizácie vystavenia sa nákladom a rizikám spojeným s cezhraničným obchodom má za následok stratu príležitostí pre obchodnú expanziu a pre dosiahnutie úspor z rozsahu.
Obzvlášť sú tým dotknuté MSP.

- = -

(14) Pojem „tovar“ stanovený podľa tejto smernice by mal chápať tak, že zahŕňa „tovar s digitálnymi prvkami“ a mal by sa preto vzťahovať aj na akýkoľvek digitálny obsah alebo digitálnu službu, ktoré sú súčasťou takéhoto tovaru alebo sú s takýmto tovarom prepojené takým spôsobom, že absencia uvedeného digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by zabránila tovaru plniť jeho funkcie.
Digitálnym obsahom, ktorý je súčasťou tovaru alebo je s ním prepojený, môžu byť akékoľvek údaje, ktoré sa vytvárajú a dodávajú v digitálnej forme, ako napríklad operačné systémy, aplikácie a akýkoľvek ďalší softvér.
Digitálny obsah môže byť inštalovaný vopred v momente uzavretia kúpnej zmluvy alebo v prípade, ak to uvedená zmluva stanovuje, možno ho nainštalovať následne.
Digitálne služby prepojené s tovarom môžu zahŕňať služby, ktoré umožňujú vytváranie, spracovanie alebo uchovávanie údajov v digitálnej forme alebo prístup k nim, ako napríklad softvér ako služba ponúkaný v prostredí kumulovaných serverových výpočtov (cloud computing), nepretržité dodávanie údajov o premávke v navigačnom systéme alebo nepretržité dodávanie individuálne prispôsobených tréningových plánov v prípade inteligentných hodiniek.

- = -

(15) Táto smernica by sa mala uplatňovať na zmluvy o predaji tovaru, vrátane tovaru s digitálnymi prvkami, v prípade ktorých by absencia začleneného alebo prepojeného digitálneho obsahu alebo digitálnej služby zabránila tovaru plniť jeho funkcie a za predpokladu, že uvedený digitálny obsah alebo digitálna služba sú dodávané spolu s tovarom na základe kúpnej zmluvy týkajúcej sa tohto tovaru. Či je dodanie začleneného alebo prepojeného digitálneho obsahu alebo digitálnej služby súčasťou kúpnej zmluvy s predávajúcim by malo závisieť od obsahu danej zmluvy.
To by malo zahŕňať začlenený alebo prepojený digitálny obsah alebo digitálne služby, ktorých dodávanie je výslovne vyžadované v zmluve.
Malo by to tiež zahŕňať kúpne zmluvy, ktoré možno chápať ako zmluvy upravujúce dodanie špecifického digitálneho obsahu alebo špecifickej digitálnej služby, pretože tieto sú pre tovar rovnakého druhu bežné a spotrebiteľ by ich mohol vzhľadom na charakter tovaru odôvodnene očakávať, zohľadňujúc akékoľvek verejné vyhlásenia vydané predávajúcim alebo v jeho mene, alebo inými osobami v rámci predchádzajúcich článkov reťazca transakcií vrátane výrobcu.
Ak sa napríklad inzerovala hybridná televízia ako zahŕňajúca konkrétnu video aplikáciu, uvedená video aplikácia by bola považovaná za súčasť kúpnej zmluvy.
Malo by to platiť bez ohľadu na to, či sa digitálny obsah alebo digitálna služba predinštaluje v tovare samotnom alebo sa musí následne stiahnuť na iné zariadenie a s tovarom sa len prepojí.
Napríklad smartfón by sa mohol podľa kúpnej zmluvy dodávať s normalizovanou predinštalovanou aplikáciou, ako je budík alebo fotoaparát. Ďalším možným príkladom sú inteligentné hodinky.
V takomto prípade by sa hodinky samotné mali považovať za tovar s digitálnymi prvkami, ktorý môže svoje funkcie plniť iba prostredníctvom aplikácie, ktorá sa poskytuje na základe kúpnej zmluvy, ale spotrebiteľ si ju musí stiahnuť do smartfónu; aplikácia by potom bola prepojeným digitálnym prvkom.
Malo by to platiť aj vtedy, ak začlenený alebo prepojený digitálny obsah alebo digitálnu službu nedodáva predávajúci sám, ale ho podľa kúpnej zmluvy dodáva tretia strana.
Aby sa zamedzilo neistote pre predajcov i pre spotrebiteľov, v prípade pochybností o tom, či dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby je súčasťou kúpnej zmluvy, by sa mali uplatňovať pravidlá tejto smernice.
Okrem toho, založenie dvojstranného zmluvného vzťahu medzi predávajúcim a spotrebiteľom, ktorého súčasťou je dodanie začleneného alebo prepojeného digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, by nemalo byť ovplyvnené skutočnosťou, že na to, aby mohol spotrebiteľ využívať digitálny obsah alebo digitálnu službu, musí súhlasiť s licenčnou zmluvou s treťou stranou.

- = -

(23) Táto smernica by sa mala vzťahovať na každú zmluvu, v rámci ktorej predávajúci prevádza alebo sa zaväzuje previesť vlastníctvo tovaru na spotrebiteľa.
Poskytovatelia platforiem by mohli byť považovaní za predajcov podľa tejto smernice, ak konajú na účely, ktoré sa týkajú ich vlastného podnikania a ako priami zmluvní partneri spotrebiteľa pri predaji tovaru. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie tejto smernice na poskytovateľov platforiem, ktorí nespĺňajú požiadavky na to, aby boli považovaní za predávajúceho podľa tejto smernice.

- = -

(33) podľa tejto smernice by mal byť predávajúci povinný dodať spotrebiteľovi tovar, ktorý je v čase dodania v súlade.
Je možné, že predajcovia budú často využívať náhradné diely na splnenie svojej povinnosti opraviť tovar v prípade nesúladu v čase dodania.
Hoci by sa touto smernicou nemala ukladať povinnosť predávajúcich zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov počas určitej doby y ako objektívna požiadavka súladu, nemalo by to mať vplyv na iné ustanovenia vnútroštátneho práva, na základe ktorých sú predávajúci, výrobca alebo iné osoby tvoriace prepojenie v reťazci transakcií povinní zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov alebo o takejto dostupnosti spotrebiteľov informovať.

- = -

(41) Aby sa zabezpečila právna istota pre predávajúcich a celková dôvera spotrebiteľov v cezhraničné nakupovanie, je potrebné stanoviť dobu, počas ktorej má spotrebiteľ nárok na prostriedky nápravy v prípade akéhokoľvek nesúladu, ktorý existoval v čase relevantnom pre stanovenie súladu.
Vzhľadom na to, že veľká väčšina členských štátov pri vykonávaní smernice 1999/44/ES stanovila dobu dvoch rokov a účastníci trhu v praxi považujú uvedenú dobu za primeranú, mala by sa zachovať.
tá istá doba by mala platiť v prípade tovaru s digitálnymi prvkami.
Ak sa však v zmluve stanovuje nepretržité dodávanie počas viac ako dvoch rokov, spotrebiteľ by mal mať nárok na prostriedky nápravy v prípade akéhokoľvek nesúladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ku ktorému dôjde alebo ktorý sa prejaví počas lehoty, počas ktorej sa podľa zmluvy má dodávať digitálny obsah alebo digitálna služba.
Aby sa zabezpečilo, že členské štáty budú disponovať flexibilitou v súvislosti so zvyšovaním úrovne ochrany spotrebiteľov v ich vnútroštátnom práve, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť dlhšie doby zodpovednosti predávajúceho, ako sú lehoty stanovené v tejto smernici.

- = -

(44) Táto smernica by nemala upravovať podmienky, podľa ktorých sa môže doba zodpovednosti stanovená v tejto smernici alebo premlčacia doba pozastaviť alebo prerušiť. Členské štáty by preto mali mať možnosť stanoviť pozastavenie alebo prerušenie doby zodpovednosti alebo premlčacej doby, napríklad v prípade opravy, výmeny alebo rokovaní medzi predávajúcim a spotrebiteľom s cieľom urovnať spor zmierom.

- = -

(64) Osoby alebo organizácie, ktoré majú podľa vnútroštátnych právnych predpisov legitímny záujem na ochrane zmluvných práv spotrebiteľov, by mali mať právo podať návrh na začatie konania či už pred súdom, alebo správnym orgánom, ktorý má právomoc rozhodovať o sťažnostiach, alebo na začatie príslušného súdneho konania.

- = -

(70) Keďže cieľ tejto smernice, a to prispieť k fungovaniu vnútorného trhu konzistentným odstraňovaním prekážok cezhraničného predaja tovaru v Únii súvisiacich so zmluvným právom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu, že každý členský štát samostatne nie je schopný odstrániť existujúcu fragmentáciu právneho rámca prostredníctvom zaručenia súladu svojho práva s právnymi predpismi ostatných členských štátov, ale z dôvodov odstráneniam hlavných prekážok súvisiacich so zmluvným právom prostredníctvom úplnej harmonizácie, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

- = -

keyboard_tab Contratti di vendita di beni conformi 2019/0771 SK

Contratti di vendita di beni conformi 2019/0771 SK