(6) Pravidlá Únie uplatniteľné na predaj tovaru sú naďalej fragmentované, hoci pravidlá týkajúce sa podmienok dodania a, pokiaľ ide o zmluvy uzavreté na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, požiadaviek na predzmluvné informácie a právo ukončiť zmluvu už boli v plnej miere harmonizované smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/38/EÚ (3). Ďalšie kľúčové zmluvné prvky, ako sú napr.
kritériá súladu, prostriedky nápravy v prípade nesúladu so zmluvou a hlavné podmienky ich uplatnenia, sú v súčasnosti predmetom minimálnej harmonizácie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (4). Členským štátom sa umožnilo ísť nad rámec noriem Únie a zaviesť alebo zachovať pravidlá, ktoré zaručujú dosiahnutie ešte vyššej úrovne ochrany spotrebiteľa.
Pri zavádzaní týchto pravidiel riešili rôzne aspekty, a to v rôznom rozsahu.
Vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica 1999/44/ES, sa tak dnes do značnej miery líšia, pokiaľ ide o základné prvky, ako sú absencia alebo existencia hierarchie prostriedkov nápravy.
- = -
(16) Naopak, ak absencia začleneného alebo prepojeného digitálneho obsahu alebo digitálnej služby nebráni tomu, aby tovar plnil svoje funkcie, alebo ak spotrebiteľ uzavrie zmluvu o dodaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorá nie je súčasťou zmluvy týkajúcej sa predaja tovaru s digitálnymi prvkami, uvedená zmluva by sa mala považovať za oddelenú od zmluvy o predaji tovaru aj vtedy, keď predávajúci koná ako sprostredkovateľ uvedenej druhej zmluvy s dodávateľom, ktorý je treťou stranou, a mohla by patriť do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2019/770, ak sú splnené podmienky uvedenej smernice.
Napríklad, ak si spotrebiteľ stiahne hernú aplikáciu z obchodu s aplikáciami do smartfónu, zmluva o dodaní hernej aplikácie je oddelená od zmluvy o predaji samotného smartfónu.
Táto smernica by sa preto mala uplatňovať len na kúpnu zmluvu týkajúcu sa smartfónu, zatiaľ čo dodanie hernej aplikácie by malo patriť do pôsobnosti smernice (EÚ) 2019/770, ak sa splnia podmienky uvedenej smernice. Ďalším príkladom by bolo“ ak by sa výslovne dohodlo, že si spotrebiteľ kúpi smartfón bez špecifického operačného systému a následne uzavrie zmluvu o dodaní operačného systému od tretej strany.
V takomto prípade by dodanie samostatne zakúpeného operačného systému nebolo súčasťou kúpnej zmluvy, a preto by nepatrilo do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ale mohlo by patriť do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2019/770, ak sa splnia podmienky uvedenej smernice.
- = -
(17) Na účely právnej istoty by táto smernica mala stanoviť vymedzenie pojmu kúpna zmluva a tiež jasne vymedziť jej rozsah pôsobnosti.
Rozsah pôsobnosti tejto smernice by sa mal tiež vzťahovať na zmluvy týkajúce sa tovaru, ktorý sa ešte len musí zhotoviť alebo vyrobiť, okrem iného aj na základe špecifikácií spotrebiteľa.
Okrem toho by do rozsahu pôsobnosti tejto smernice mohla patriť inštalácia tovaru, ak je táto inštalácia súčasťou kúpnej zmluvy a musí ju vykonať predávajúci alebo sa inštalácia musí vykonať na jeho zodpovednosť.
Ak zmluva zahŕňa tak prvky predaja tovaru, ako aj dodávania služieb, to, či je za kúpnu zmluvu v zmysle tejto smernice možné označiť celú zmluvu, by malo stanoviť vnútroštátne právo.
- = -
(19) Táto smernica by nemala mať vplyv na slobodu členských štátov umožniť spotrebiteľom zvoliť si konkrétny prostriedok nápravy, ak sa nesúlad tovaru prejaví krátko po jeho dodaní, najmä na vnútroštátne ustanovenia, ktoré ustanovujú právo spotrebiteľa odmietnuť vadný tovar počas špecifickej krátkej lehoty po dodaní tovaru, ktorá by nemala presiahnuť 30 dní, a považovať zmluvu za vypovedanú alebo požiadať o okamžitú výmenu.
- = -
(23) Táto smernica by sa mala vzťahovať na každú zmluvu, v rámci ktorej predávajúci prevádza alebo sa zaväzuje previesť vlastníctvo tovaru na spotrebiteľa.
Poskytovatelia platforiem by mohli byť považovaní za predajcov podľa tejto smernice, ak konajú na účely, ktoré sa týkajú ich vlastného podnikania a ako priami zmluvní partneri spotrebiteľa pri predaji tovaru. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie tejto smernice na poskytovateľov platforiem, ktorí nespĺňajú požiadavky na to, aby boli považovaní za predávajúceho podľa tejto smernice.
- = -
(53) S cieľom zachovať rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán by spotrebiteľ mal mať právo ukončiť zmluvu len v prípadoch, keď nesúlad nie je zanedbateľný.
- = -
(58) Aby spotrebitelia mohli účinne uplatňovať právo na ukončenie zmluvy, v situáciách, keď spotrebiteľ nadobudne viac tovarov a nesúlad sa týka iba niektorých tovarov dodaných na základe zmluvy, mal by mať spotrebiteľ právo ukončiť zmluvu aj vo vzťahu k ostatnému tovaru nadobudnutému spolu s tovarom, ktorý nie je v súlade, a to aj v prípade, že tento ostatný tovar je v súlade, pokiaľ od spotrebiteľa nemožno odôvodnene očakávať, že si ponechá iba tovar, ktorý je v súlade.
- = -
(59) Keď spotrebiteľ ukončí zmluvu z dôvodu nesúladu, v tejto smernici by sa mali stanoviť pravidlá len pokiaľ ide o hlavné účinky práva na ukončenie zmluvy a spôsoby jeho uplatnenia, najmä povinnosť zmluvných strán vrátiť, čo dostali.
Predávajúci by teda mal byť povinný vrátiť sumu, ktorú spotrebiteľ uhradil ako cenu, a spotrebiteľ by mal vrátiť tovar.
- = -