search

keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

 BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/2065 SK cercato: 'poskytovaných' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index poskytovaných:

    KAPITOLA I
    VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

    KAPITOLA II
    ZODPOVEDNOSŤ POSKYTOVATEĽOV SPROSTREDKOVATEĽSKÝCH SLUŽIEB
  • 3 Článok 3 Vymedzenie pojmov
    •
  • 1 Článok 4 „Obyčajný prenos“
    •
  • 1 Článok 5 „Kešing“
    •
  • 1 Článok 6 Hosting

    • KAPITOLA III
    POVINNOSTI NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI PRE TRANSPARENTNÉ A BEZPEČNÉ ONLINE PROSTREDIE

    ODDIEL 1
    Ustanovenia uplatniteľné na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb

    ODDIEL 2
    Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na poskytovateľov hostingových služieb vrátane online platforiem
  • 1 Článok 15 Povinnosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb podávať správy o transparentnosti

    • ODDIEL 3
    Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na poskytovateľov online platforiem
  • 1 Článok 21 Mimosúdne riešenie sporov

    • ODDIEL 4
    Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na poskytovateľov online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku

    ODDIEL 5
    Dodatočné povinnosti poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov na riadenie systémových rizík

    ODDIEL 6
    Ostatné ustanovenia o povinnostiach náležitej starostlivosti
  • 1 Článok 47 Kódex správania pre prístup

    • KAPITOLA IV
    VYKONÁVANIE, SPOLUPRÁCA, SANKCIE A PRESADZOVANIE

    ODDIEL 1
    Príslušné orgány a vnútroštátni koordinátori digitálnych služieb
  • 1 Článok 48 Krízové protokoly

    • ODDIEL 2
    Právomoci, koordinované vyšetrovanie a mechanizmy konzistentnosti

    ODDIEL 3
    Európsky výbor pre digitálne služby

    ODDIEL 4
    Dohľad, vyšetrovanie, presadzovanie práva a monitorovanie v súvislosti s poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov

    ODDIEL 5
    Spoločné ustanovenia o presadzovaní predpisov

    ODDIEL 6
    Delegované a vykonávacie akty

    KAPITOLA V
    ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA


whereas poskytovaných:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 1244

 

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„služby informačnej spoločnosti“ sú „služby“ vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

b)

„príjemca služby“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva sprostredkovateľskú službu, najmä na účely vyhľadávania alebo sprístupňovania informácií;

c)

„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba konajúca na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

d)

„ponúkať služby v Únii“ je poskytovať fyzickým alebo právnickým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch možnosť využívať služby poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ktorý má podstatnú väzbu s Úniou;

e)

„podstatná väzba s Úniou“ je väzba poskytovateľa sprostredkovateľských služieb na Úniu vyplývajúca buď z jeho sídla v Únii, alebo z konkrétnych skutkových kritérií, ako sú:

—

významný počet príjemcov služby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch vo vzťahu k počtu obyvateľov daného členského štátu alebo členských štátov; alebo

—

zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov;

f)

„obchodník“ je každá fyzická osoba alebo každá právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet;

g)

„sprostredkovateľská služba“ je jedna z týchto služieb informačnej spoločnosti:

i)

služba „obyčajný prenos“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti alebo z poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti,

ii)

služba „kešing“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, pri ktorom sa tieto informácie automaticky, dočasne a prechodne uchovávajú, vykonávaná výlučne na účely zefektívnenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom na ich žiadosť,

iii)

služba „hosting“ pozostávajúca z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby na jeho žiadosť;

h)

„nezákonný obsah“ je akákoľvek informácia, ktorá sama osebe alebo tým, že odkazuje na nejakú činnosť vrátane predaja výrobkov alebo poskytovania služieb, nie je v súlade s právnymi predpismi Únie alebo niektorého členského štátu, a to bez ohľadu na presný predmet alebo povahu týchto právnych predpisov;

i)

„online platforma“ je hostingová služba, ktorá na žiadosť príjemcu služby uchováva a verejne šíri informácie, pokiaľ táto činnosť nie je nepodstatným a čisto vedľajším prvkom inej služby alebo nepodstatnou funkciou hlavnej služby, ktorý z objektívnych a technických dôvodov nemožno použiť bez tejto inej služby, a začlenenie tohto prvku alebo funkcie do inej služby nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti tohto nariadenia;

j)

„internetový vyhľadávač“ je sprostredkovateľská služba, ktorá umožňuje používateľom zadávať výrazy s cieľom vyhľadávať v zásade všetky webové stránky alebo všetky webové stránky v konkrétnom jazyku na základe výrazu týkajúceho sa akejkoľvek témy v podobe kľúčového slova, hlasovej požiadavky, vety alebo iných zadaných údajov, a ktorá ako výsledok vyhľadávania poskytuje výsledky v akomkoľvek formáte, prostredníctvom ktorých možno nájsť informácie súvisiace s požadovaným obsahom;

k)

„verejné šírenie“ je sprístupnenie informácií potenciálne neobmedzenému počtu tretích strán na žiadosť príjemcu služby, ktorý informácie poskytol;

l)

„zmluva uzavretá na diaľku“ je „zmluva uzavretá na diaľku“ vymedzená článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ;

m)

„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti a aplikácie vrátane mobilných aplikácií;

n)

„koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa sprostredkovateľskej služby alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca;

o)

„koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa sprostredkovateľská služba poskytuje;

p)

„aktívny príjemca online platformy“ je príjemca služby, ktorý využíva online platformu tak, že buď požiada online platformu, aby uložila informácie, alebo je vystavený informáciám, ktoré sa nachádzajú na online platforme a ktoré sa šíria prostredníctvom jej online rozhrania;

q)

„aktívny príjemca internetového vyhľadávača“ je príjemca služby, ktorý zadal vyhľadávanie internetovému vyhľadávaču a bol vystavený indexovaným informáciám, ktoré sú prezentované v jeho online rozhraní;

r)

„reklama“ sú informácie určené na propagáciu posolstva právnickej alebo fyzickej osoby bez ohľadu na to, či sa majú dosiahnuť komerčné alebo nekomerčné účely, pričom tieto informácie online platforma prezentuje na svojom online rozhraní za odplatu, ktorá sa poskytuje konkrétne za ich propagáciu;

s)

„odporúčací systém“ je úplne alebo čiastočne automatizovaný systém, ktorý online platforma používa na odporúčanie konkrétnych informácií príjemcom služby vo svojom online rozhraní alebo na uprednostňovanie uvedených informácií, a to aj v dôsledku vyhľadávania iniciovaného príjemcom služby alebo iného určenia relatívneho poradia alebo významnosti zobrazovaných informácií;

t)

„moderovanie obsahu“ sú automatizované alebo neautomatizované činnosti vykonávané poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktoré sú zamerané najmä na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu alebo informácií, ktoré poskytujú príjemcovia služby a ktoré nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami, a na boj proti takémuto obsahu alebo informáciám vrátane prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť tohto nezákonného obsahu alebo týchto informácií, ako je napríklad zhoršenie ich pozície, demonetizácia, znemožnenie prístupu k nim alebo ich odstránenie, alebo ktoré ovplyvňujú schopnosť príjemcov služby poskytovať tieto informácie, ako napríklad zrušenie alebo zablokovanie konta príjemcu;

u)

„obchodné podmienky“ sú ustanovenia bez ohľadu na ich názov alebo formu, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a príjemcom služby;

v)

„osoby so zdravotným postihnutím“ sú „osoby so zdravotným postihnutím“, ako sa uvádza v článku 3 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (38);

w)

„komerčná komunikácia“ je „komerčná komunikácia“ vymedzená v článku 2 písm. f) smernice 2000/31/ES;

x)

„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (39).

KAPITOLA II

ZODPOVEDNOSŤ POSKYTOVATEĽOV SPROSTREDKOVATEĽSKÝCH SLUŽIEB

Článok 4

„Obyčajný prenos“

1.   Ak poskytovaná služba informačnej spoločnosti pozostáva z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti alebo z poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti, poskytovateľ služby nie je zodpovedný za informácie, ktoré sú predmetom prenosu alebo prístupu pod podmienkou, že poskytovateľ:

a)

neiniciuje prenos;

b)

nevyberá príjemcu prenosu a

c)

nevyberá ani neupravuje informácie, ktoré sú prenášané.

2.   Akty prenosu a poskytnutia prístupu uvedené v odseku 1 zahŕňajú automatické, dočasné a prechodné uchovávanie prenášaných informácií, pokiaľ k nemu dochádza výlučne na účely uskutočnenia prenosu v komunikačnej sieti a za predpokladu, že sa informácie neuchovávajú dlhšie, než je primerane nevyhnutné na prenos.

3.   Tento článok nemá vplyv na možnosť justičného alebo správneho orgánu požiadať v súlade s právnym systémom členského štátu poskytovateľa služieb, aby ukončil porušovanie predpisov alebo mu zabránil.

Článok 5

„Kešing“

1.   Ak poskytovaná služba informačnej spoločnosti pozostáva z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, poskytovateľ služby nie je zodpovedný za automatické, dočasné a prechodné uchovávanie týchto informácií uskutočňované výlučne na účely zefektívnenia alebo lepšieho zabezpečenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom služby na ich žiadosť pod podmienkou, že poskytovateľ:

a)

neupravuje informácie;

b)

dodržiava podmienky prístupu k informáciám;

c)

dodržiava pravidlá týkajúce sa aktualizácie informácií, ktoré sú špecifikované spôsobom všeobecne uznávaným a používaným v odvetví;

d)

nezasahuje do zákonného používania technológie, ktorá je všeobecne uznávaná a používaná v príslušnom odvetví, na získavanie údajov o používaní informácií a

e)

poskytovateľ urýchlene koná, aby odstránil informácie, ktoré uchováva, alebo k nim znemožnil prístup, hneď ako získa skutočnú vedomosť o tom, že informácie boli na pôvodnom zdroji prenosu odstránené zo siete alebo k nim bol znemožnený prístup, alebo že ich odstránenie alebo znemožnenie prístupu k nim nariadil justičný alebo správny orgán.

2.   Tento článok nemá vplyv na možnosť justičného alebo správneho orgánu požiadať v súlade s právnym systémom členského štátu poskytovateľa služieb, aby ukončil porušovanie predpisov alebo mu zabránil.

Článok 6

Hosting

1.   Ak poskytovaná služba informačnej spoločnosti pozostáva z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby, poskytovateľ služby nie je zodpovedný za informácie uchovávané na žiadosť príjemcu služby pod podmienkou, že poskytovateľ:

a)

nemá skutočnú vedomosť o nezákonnej činnosti alebo nezákonnom obsahu a vzhľadom na nároky na náhradu škody si nie je vedomý skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo nezákonný obsah alebo

b)

po získaní takejto vedomosti alebo povedomia urýchlene koná, aby nezákonný obsah odstránil alebo k nemu znemožnil prístup.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak príjemca služby podlieha poskytovateľovi alebo je pod jeho kontrolou.

3.   Odsek 1 sa neuplatňuje, pokiaľ ide o zodpovednosť online platforiem podľa právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorá umožňuje spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku, ak takáto online platforma predkladá konkrétnu informáciu alebo inak umožňuje konkrétnu transakciu takým spôsobom, ktorý by viedol priemerného spotrebiteľa k presvedčeniu, že informácie alebo výrobok či službu, ktoré sú predmetom transakcie, poskytuje buď samotná online platforma, alebo príjemca služby, ktorý jej podlieha alebo je pod jej kontrolou.

4.   Tento článok nemá vplyv na možnosť justičného alebo správneho orgánu požiadať v súlade s právnym systémom členského štátu poskytovateľa služieb, aby ukončil porušovanie predpisov alebo mu zabránil.

Článok 15

Povinnosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb podávať správy o transparentnosti

1.   Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb sprístupnia verejnosti v strojovo čitateľnom formáte a ľahko dostupným spôsobom aspoň raz ročne v štandardizovanom a strojovo čitateľnom formáte a ľahko dostupným spôsobom zverejnia jasné, ľahko zrozumiteľné správy o akomkoľvek moderovaní obsahu, ktoré počas príslušného obdobia uskutočnili. Tieto správy podľa vhodnosti obsahujú najmä informácie o:

a)

v prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, počte príkazov prijatých od orgánov členských štátov vrátane príkazov vydaných v súlade s článkami 9 a 10 rozdelených podľa druhu dotknutého nezákonného obsahu, o členskom štáte, ktorý príkaz vydal, a mediáne času potrebnom na informovanie orgánu, ktorý príkaz vydal, alebo akéhokoľvek iného orgánu uvedeného v príkaze o jeho prijatí a na vykonanie príkazu;

b)

v prípade poskytovateľov hostingových služieb o počte oznámení predložených v súlade s článkom 16 rozdelených podľa druhu dotknutého údajne nezákonného obsahu, počte oznámení predložených dôveryhodnými nahlasovateľmi, akýchkoľvek opatreniach prijatých na základe týchto oznámení rozlíšených podľa toho, či sa opatrenie prijalo na základe zákona alebo obchodných podmienok poskytovateľa, počte oznámení spracovaných výlučne automatizovanými prostriedkami a o mediáne času potrebnom na prijatie opatrení;

c)

v prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb zmysluplné a zrozumiteľné informácie o moderovaní obsahu z vlastnej iniciatívy poskytovateľov vrátane používania automatizovaných nástrojov, opatrení prijatých na poskytovanie odbornej prípravy a pomoci osobám zodpovedným za moderovanie obsahu, počtu a druhu prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť informácií poskytovaných príjemcami služby, a schopnosti príjemcov poskytovať informácie prostredníctvom služby, ako aj o iných súvisiacich obmedzeniach služby; poskytnuté informácie sa delia podľa druhu nezákonného obsahu alebo porušenia obchodných podmienok poskytovateľa služieb, podľa metódy detekcie a druhu uplatneného obmedzenia;

d)

v prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb o počte sťažností prijatých prostredníctvom vnútorných systémov vybavovania sťažností v súlade s obchodnými podmienkami poskytovateľa a okrem toho v prípade poskytovateľov online platforiem v súlade s článkom 20, základe týchto sťažností, rozhodnutiach prijatých v súvislosti s týmito sťažnosťami, mediáne času potrebnom na prijatie týchto rozhodnutí a počte prípadov, v ktorých boli tieto rozhodnutia zrušené;

e)

akomkoľvek použití automatizovaných prostriedkov na účely moderovania obsahu vrátane kvalitatívneho opisu, špecifikácie presných účelov, ukazovateľov presnosti a možnej chybovosti automatizovaných prostriedkov použitých pri plnení týchto účelov a akýchkoľvek uplatnených záruk.

2.   Odsek 1 tohto článku sa nevzťahuje na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí sa považujú za mikropodniky alebo malé podniky, ako je vymedzené v odporúčaní 2003/361/ES, a ktorí nie sú veľmi veľkými online platformami v zmysle článku 33 tohto nariadenia.

3.   Na stanovenie vzorov, pokiaľ ide o formu, obsah a ďalšie podrobnosti správ podľa odseku 1 tohto článku vrátane harmonizovaných lehôt podávania správ, môže Komisia prijať vykonávacie akty. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 88.

ODDIEL 2

Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na poskytovateľov hostingových služieb vrátane online platforiem

Článok 21

Mimosúdne riešenie sporov

1.   Príjemcovia služieb vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 20 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré neboli vyriešené prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby informácie o možnosti príjemcov služby mať prístup k mimosúdnemu riešeniu sporov, ako sa uvádza v prvom pododseku, boli na ich online rozhraní ľahko dostupné, jasné a používateľsky ústretové.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu služby začať v ktoromkoľvek štádiu konanie s cieľom napadnúť rozhodnutia poskytovateľov online platforiem na súde v súlade s uplatniteľným právom.

2.   Obe strany v dobrej viere spolupracujú s vybraným certifikovaným orgánom mimosúdneho riešenia sporov s cieľom vyriešiť spor.

Poskytovatelia online platforiem môžu odmietnuť spolupracovať s takýmto orgánom mimosúdneho riešenia sporov, ak sa už vyriešil spor týkajúci sa rovnakých informácií a rovnakých dôvodov údajnej nezákonnosti obsahu alebo jeho nesúladu s obchodnými podmienkami.

Certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov nemá právomoc uložiť stranám záväzné riešenie sporu.

3.   Koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je orgán mimosúdneho riešenia sporov usadený, tento orgán na jeho žiadosť certifikuje na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré možno obnoviť, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

je nestranný a nezávislý, a to aj finančne nezávislý, od poskytovateľov online platforiem a od príjemcov služieb poskytovaných poskytovateľmi online platforiem vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia;

b)

má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)

jeho členovia sú odmeňovaní spôsobom, ktorý nie je spojený s výsledkom konania;

d)

mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie a poskytuje možnosť začať urovnávanie sporov a predložiť potrebné podporné dokumenty online;

e)

je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

f)

mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami, ktoré sú ľahko a verejne dostupné, a ktoré sú v súlade s platnými právom vrátane tohto článku.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie:

a)

konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a

b)

úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. e).

4.   Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov každoročne podávajú správu koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý ich certifikoval, o svojom fungovaní, pričom v nej uvedú aspoň počet sporov, ktoré dostali, informácie o výsledkoch týchto sporov, priemerný čas potrebný na ich vyriešenie a prípadné nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli. Na žiadosť koordinátora digitálnych služieb poskytnú dodatočné informácie.

Koordinátori digitálnych služieb každé dva roky vypracujú správu o fungovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali. V tejto správe sa predovšetkým:

a)

uvedie počet sporov, ktoré každý certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov každoročne dostal;

b)

uvedú výsledky konaní pred týmito orgánmi a priemerný čas potrebný na vyriešenie sporov;

c)

identifikujú a vysvetlia akékoľvek systémové alebo odvetvové nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním týchto subjektov;

d)

identifikujú najlepšie postupy týkajúce sa uvedeného fungovania;

e)

uvedú odporúčania, ako prípadne zlepšiť uvedené fungovanie.

Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov sprístupnia svoje rozhodnutia stranám v primeranej lehote, najneskôr však do 90 kalendárnych dní od prijatia sťažnosti. V prípade veľmi zložitých sporov môže certifikovaný orgán podľa vlastného uváženia predĺžiť lehotu 90 kalendárnych dní o ďalšiu dobu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní, s celkovým trvaním lehoty maximálne 180 dní.

5.   Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech príjemcu služby vrátane jednotlivca alebo subjektu, ktorí predložili oznámenie, poskytovateľ online platformy hradí všetky poplatky účtované orgánom mimosúdneho riešenia sporov a nahradí uvedenému príjemcovi vrátane jednotlivca alebo subjektu všetky primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech poskytovateľa online platformy, príjemca služby vrátane jednotlivca alebo subjektu nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré poskytovateľ online platformy zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu, pokiaľ orgán mimosúdneho riešenia sporov nezistí, že uvedený príjemca konal zjavne v zlej viere.

Poplatky, ktoré orgán mimosúdneho riešenia sporov účtuje poskytovateľom online platformy za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady vzniknuté orgánu. Pre príjemcov služby je riešenie sporov bezplatné alebo dostupné za nominálny poplatok.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, a dotknutému poskytovateľovi online platformy pred začatím riešenia sporu.

6.   Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 3.

7.   Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý certifikoval orgán mimosúdneho riešenia sporov, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami usúdi, že orgán mimosúdneho riešenia sporov už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 3, certifikáciu zruší. Pred zrušením certifikácie poskytne koordinátor digitálnych služieb uvedenému orgánu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť certifikáciu orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

8.   Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku, ako aj orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorých certifikáciu zrušili. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom ľahko prístupnom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

9.   Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

Článok 47

Kódex správania pre prístup

1.   Komisia podporuje a uľahčuje vypracovanie kódexov správania na úrovni Únie za účasti poskytovateľov online platforiem a ďalších relevantných poskytovateľov služieb, organizácií zastupujúcich príjemcov služieb a organizácií občianskej spoločnosti alebo relevantných orgánov, s cieľom podporiť plnú a účinnú rovnocennú účasť zlepšením prístupu k online službám, ktorých prvotná koncepcia alebo následná úprava riešia osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím.

2.   Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby kódexy správania sledovali cieľ zabezpečiť, aby boli uvedené služby prístupné, v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, aby sa na maximum zvýšilo ich predvídateľné využívanie osobami so zdravotným postihnutím. Komisia sa usiluje zabezpečiť, aby sa kódexy správania zameriavali aspoň na tieto ciele:

a)

taká koncepcia a úprava služieb, aby boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím a tieto ich mohli vnímať, ovládať, rozumieť im a spoľahnúť sa na ne;

b)

vysvetlenie toho, ako služby spĺňajú príslušné požiadavky na prístupnosť, a sprístupňovanie týchto informácií verejnosti spôsobom prístupným pre osoby so zdravotným postihnutím;

c)

sprístupňovanie informácií, formulárov a opatrení poskytovaných podľa tohto nariadenia tak, aby ich bolo možné ľahko vyhľadať, pochopiť a boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím.

3.   Komisia podporí vypracovanie kódexov správania do 18. februára 2025 a ich uplatňovanie do 18. augusta 2025.

Článok 48

Krízové protokoly

1.   Výbor môže odporučiť, aby Komisia podľa odsekov 2, 3 a 4 iniciovala vypracovanie dobrovoľných krízových protokolov na riešenie krízových situácií. Uvedené situácie sa prísne obmedzia na mimoriadne okolnosti ovplyvňujúce verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie.

2.   Komisia podporuje a uľahčuje, aby sa poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem, veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a prípadne aj poskytovatelia iných online platforiem alebo iných internetových vyhľadávačov zapojili do vypracovania, testovania auplatňovania týchto krízových protokolov. Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby tieto krízové protokoly zahŕňali jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)

neprehliadnuteľné zobrazovanie informácií o krízovej situácii poskytovaných orgánmi členských štátov, na úrovni Únie alebo inými relevantnými spoľahlivými orgánmi podľa okolností krízy;

b)

zabezpečenie toho, aby poskytovateľ sprostredkovateľských služieb určil konkrétne kontaktné miesto pre krízové riadenie; podľa potreby to môže byť elektronické kontaktné miesto uvedené v článku 11 alebo v prípade poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov pracovník zodpovedný za súlad s predpismi uvedený v článku 41;

c)

prípadná úprava zdrojov určených na dosahovanie súladu s predpismi stanovených v článkoch 16, 20, 22, 23 a 35 potrebám, ktoré vznikli v dôsledku krízovej situácie.

3.   Do vypracovania, testovania a dohľadu nad uplatňovaním krízových protokolov Komisia podľa potreby zapojí orgány členských štátov a môže zapojiť aj orgány, úrady a agentúry Únie. Ak je to potrebné a vhodné, môže do vypracovania krízových protokolov zapojiť aj organizácie občianskej spoločnosti alebo iné relevantné organizácie.

4.   Komisia sa zameria na zabezpečenie toho, aby sa v krízových protokoloch jasne stanovili všetky tieto prvky:

a)

konkrétne parametre na určenie osobitnej mimoriadnej situácie, ktorú krízový protokol má riešiť, a ciele, ktoré sleduje;

b)

úloha každého zúčastneného a opatrenia, ktoré majú zaviesť na prípravu a po aktivácii krízového protokolu;

c)

jasný postup na určenie toho, kedy sa má krízový protokol aktivovať;

d)

jasný postup na určenie obdobia, počas ktorého sa majú vykonávať opatrenia prijaté po aktivácii krízového protokolu a ktorý sa prísne obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na riešenie príslušných osobitných mimoriadnych okolností;

e)

záruky riešenia akýchkoľvek negatívnych účinkov na výkon základných práv zakotvených v charte, najmä slobody prejavu, práva na informácie a práva na nediskrimináciu;

f)

postup verejného informovania o všetkých prijatých opatreniach, ich trvaní a výsledkoch po skončení krízovej situácie.

5.   Ak sa Komisia domnieva, že krízový protokol účinne nerieši krízovú situáciu alebo nezaručuje uplatňovanie základných práv uvedených v odseku 4 písm. e), požiada zúčastnených, aby krízový protokol prepracovali, a to aj tak, že prijmú dodatočné opatrenia.

KAPITOLA IV

VYKONÁVANIE, SPOLUPRÁCA, SANKCIE A PRESADZOVANIE

ODDIEL 1

Príslušné orgány a vnútroštátni koordinátori digitálnych služieb


whereas
keyboard_arrow_down