Digital Service Act 2022/2065 SK

Dohľad, vyšetrovanie, presadzovanie práva a monitorovanie v súvislosti s poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov

1 Článok 76 Pravidelné penále

ODDIEL 5

Spoločné ustanovenia o presadzovaní predpisov

ODDIEL 6

Delegované a vykonávacie akty

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

whereas obsahu:

definitions:

cloud tag:

and the number of total unique words without stopwords is: 2809

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„služby informačnej spoločnosti“ sú „služby“ vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

b)	„príjemca služby“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva sprostredkovateľskú službu, najmä na účely vyhľadávania alebo sprístupňovania informácií;

c)	„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba konajúca na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

d)	„ponúkať služby v Únii“ je poskytovať fyzickým alebo právnickým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch možnosť využívať služby poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ktorý má podstatnú väzbu s Úniou;

„podstatná väzba s Úniou“ je väzba poskytovateľa sprostredkovateľských služieb na Úniu vyplývajúca buď z jeho sídla v Únii, alebo z konkrétnych skutkových kritérií, ako sú:

—	významný počet príjemcov služby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch vo vzťahu k počtu obyvateľov daného členského štátu alebo členských štátov; alebo

—	zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov;

„obchodník“ je každá fyzická osoba alebo každá právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet;

„sprostredkovateľská služba“ je jedna z týchto služieb informačnej spoločnosti:

i)	služba „obyčajný prenos“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti alebo z poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti,

ii)	služba „kešing“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, pri ktorom sa tieto informácie automaticky, dočasne a prechodne uchovávajú, vykonávaná výlučne na účely zefektívnenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom na ich žiadosť,

iii)	služba „hosting“ pozostávajúca z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby na jeho žiadosť;

„nezákonný obsah“ je akákoľvek informácia, ktorá sama osebe alebo tým, že odkazuje na nejakú činnosť vrátane predaja výrobkov alebo poskytovania služieb, nie je v súlade s právnymi predpismi Únie alebo niektorého členského štátu, a to bez ohľadu na presný predmet alebo povahu týchto právnych predpisov;

„online platforma“ je hostingová služba, ktorá na žiadosť príjemcu služby uchováva a verejne šíri informácie, pokiaľ táto činnosť nie je nepodstatným a čisto vedľajším prvkom inej služby alebo nepodstatnou funkciou hlavnej služby, ktorý z objektívnych a technických dôvodov nemožno použiť bez tejto inej služby, a začlenenie tohto prvku alebo funkcie do inej služby nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti tohto nariadenia;

„internetový vyhľadávač“ je sprostredkovateľská služba, ktorá umožňuje používateľom zadávať výrazy s cieľom vyhľadávať v zásade všetky webové stránky alebo všetky webové stránky v konkrétnom jazyku na základe výrazu týkajúceho sa akejkoľvek témy v podobe kľúčového slova, hlasovej požiadavky, vety alebo iných zadaných údajov, a ktorá ako výsledok vyhľadávania poskytuje výsledky v akomkoľvek formáte, prostredníctvom ktorých možno nájsť informácie súvisiace s požadovaným obsahom;

k)	„verejné šírenie“ je sprístupnenie informácií potenciálne neobmedzenému počtu tretích strán na žiadosť príjemcu služby, ktorý informácie poskytol;

l)	„zmluva uzavretá na diaľku“ je „zmluva uzavretá na diaľku“ vymedzená článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ;

m)	„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti a aplikácie vrátane mobilných aplikácií;

n)	„koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa sprostredkovateľskej služby alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca;

o)	„koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa sprostredkovateľská služba poskytuje;

p)	„aktívny príjemca online platformy“ je príjemca služby, ktorý využíva online platformu tak, že buď požiada online platformu, aby uložila informácie, alebo je vystavený informáciám, ktoré sa nachádzajú na online platforme a ktoré sa šíria prostredníctvom jej online rozhrania;

q)	„aktívny príjemca internetového vyhľadávača“ je príjemca služby, ktorý zadal vyhľadávanie internetovému vyhľadávaču a bol vystavený indexovaným informáciám, ktoré sú prezentované v jeho online rozhraní;

r)	„reklama“ sú informácie určené na propagáciu posolstva právnickej alebo fyzickej osoby bez ohľadu na to, či sa majú dosiahnuť komerčné alebo nekomerčné účely, pričom tieto informácie online platforma prezentuje na svojom online rozhraní za odplatu, ktorá sa poskytuje konkrétne za ich propagáciu;

„odporúčací systém“ je úplne alebo čiastočne automatizovaný systém, ktorý online platforma používa na odporúčanie konkrétnych informácií príjemcom služby vo svojom online rozhraní alebo na uprednostňovanie uvedených informácií, a to aj v dôsledku vyhľadávania iniciovaného príjemcom služby alebo iného určenia relatívneho poradia alebo významnosti zobrazovaných informácií;

„moderovanie obsahu“ sú automatizované alebo neautomatizované činnosti vykonávané poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktoré sú zamerané najmä na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu alebo informácií, ktoré poskytujú príjemcovia služby a ktoré nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami, a na boj proti takémuto obsahu alebo informáciám vrátane prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť tohto nezákonného obsahu alebo týchto informácií, ako je napríklad zhoršenie ich pozície, demonetizácia, znemožnenie prístupu k nim alebo ich odstránenie, alebo ktoré ovplyvňujú schopnosť príjemcov služby poskytovať tieto informácie, ako napríklad zrušenie alebo zablokovanie konta príjemcu;

u)	„obchodné podmienky“ sú ustanovenia bez ohľadu na ich názov alebo formu, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a príjemcom služby;

v)	„osoby so zdravotným postihnutím“ sú „osoby so zdravotným postihnutím“, ako sa uvádza v článku 3 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (38);

w)	„komerčná komunikácia“ je „komerčná komunikácia“ vymedzená v článku 2 písm. f) smernice 2000/31/ES;

x)	„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (39).

KAPITOLA II

ZODPOVEDNOSŤ POSKYTOVATEĽOV SPROSTREDKOVATEĽSKÝCH SLUŽIEB

Článok 6

Hosting

1. Ak poskytovaná služba informačnej spoločnosti pozostáva z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby, poskytovateľ služby nie je zodpovedný za informácie uchovávané na žiadosť príjemcu služby pod podmienkou, že poskytovateľ:

a)	nemá skutočnú vedomosť o nezákonnej činnosti alebo nezákonnom obsahu a vzhľadom na nároky na náhradu škody si nie je vedomý skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo nezákonný obsah alebo

b)	po získaní takejto vedomosti alebo povedomia urýchlene koná, aby nezákonný obsah odstránil alebo k nemu znemožnil prístup.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak príjemca služby podlieha poskytovateľovi alebo je pod jeho kontrolou.

3. Odsek 1 sa neuplatňuje, pokiaľ ide o zodpovednosť online platforiem podľa právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorá umožňuje spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku, ak takáto online platforma predkladá konkrétnu informáciu alebo inak umožňuje konkrétnu transakciu takým spôsobom, ktorý by viedol priemerného spotrebiteľa k presvedčeniu, že informácie alebo výrobok či službu, ktoré sú predmetom transakcie, poskytuje buď samotná online platforma, alebo príjemca služby, ktorý jej podlieha alebo je pod jej kontrolou.

4. Tento článok nemá vplyv na možnosť justičného alebo správneho orgánu požiadať v súlade s právnym systémom členského štátu poskytovateľa služieb, aby ukončil porušovanie predpisov alebo mu zabránil.

Článok 7

Dobrovoľné vyšetrovania z vlastnej iniciatívy a dodržiavanie právnych predpisov

Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb sa nepovažujú za nespôsobilých na výnimky zo zodpovednosti uvedené v článkoch 4, 5 a 6 len z toho dôvodu, že v dobrej viere a svedomite vykonávajú dobrovoľné vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo prijímajú iné opatrenia zamerané na odhaľovanie, identifikáciu a odstraňovanie nezákonného obsahu alebo prijímajú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s požiadavkami práva Únie a vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie vrátane požiadaviek stanovených v tomto nariadení.

Článok 9

Príkazy konať proti nezákonnému obsahu

1. Po prijatí príkazu konať proti jednej alebo viacerým konkrétnym položkám nezákonného obsahu vydaného príslušnými vnútroštátnymi justičnými alebo správnymi orgánmi na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán uvedený v príkaze o vykonaní príkazu, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)	odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)	odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo informácie predstavujú nezákonný obsah, s odkazom na jedno alebo viaceré konkrétne ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie,

iii)	identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iv)	jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať a lokalizovať dotknutý nezákonný obsah, ako napríklad jeden alebo viac presných URL a v prípade potreby aj dodatočné informácie,

v)	informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ sprostredkovateľských služieb a príjemca služby, ktorý obsah poskytol,

vi)	v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o spôsobe vykonania daných príkazov;

b)	územnú pôsobnosť uvedeného príkazu na základe uplatniteľných pravidiel práva Únie a vnútroštátneho práva vrátane charty a prípadne všeobecných zásad medzinárodného práva, ktorá je obmedzená na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie jeho cieľa;

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb podľa článku 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov dohodnutom medzi orgánom vydávajúcim príkaz a uvedeným poskytovateľom, a zasiela sa do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ v súlade s článkom 11; ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom dvojstranne dohodnutom jazyku, príkaz sa môže zaslať v jazyku orgánu, ktorý príkaz vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3. Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle daný príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb o vykonaní uvedeného príkazu koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

4. Koordinátor digitálnych služieb dotknutého členského štátu po prijatí príkazu od justičného alebo správneho orgánu bez zbytočného odkladu prostredníctvom systému zriadeného v súlade s článkom 85 zašle kópiu príkazu uvedeného v odseku 1 tohto článku všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb.

5. Najneskôr pri vykonaní príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie, existujúce možnosti nápravy a opis územnej pôsobnosti príkazu v súlade s odsekom 2.

6. Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie je dotknuté vnútroštátne občianske právo a trestné právo procesné.

Článok 10

Príkazy na poskytnutie informácií

1. Po prijatí príkazu na poskytnutie konkrétnej informácie o jednom alebo viacerých konkrétnych jednotlivých príjemcoch služby, ktorý vydali príslušné vnútroštátne justičné alebo správne orgány na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán, ktorý je v príkaze uvedený, o jeho prijatí a o tom, ako bol príkaz vykonaný, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)	odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)	identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iii)	jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať konkrétneho príjemcu alebo príjemcov, o ktorých sa požadujú informácie, ako napríklad jeden alebo viacero názvov účtov alebo jedinečných identifikátorov,

iv)

odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje cieľ, na ktorý sa informácie požadujú, a prečo je požiadavka na poskytnutie informácií nevyhnutná a primeraná na určenie toho, či príjemcovia sprostredkovateľských služieb dodržiavajú uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, okrem prípadov, keď takéto odôvodnenie nemožno poskytnúť z dôvodov súvisiacich s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním,

v)	informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ a dotknutí príjemcovia služby,

vi)	v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o vykonaní príkazov;

b)	v uvedenom príkaze sa vyžaduje od poskytovateľa len poskytnutie informácií, ktoré už boli zhromaždené na účely poskytovania služby a ktoré má pod kontrolou;

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov, na ktorom sa orgán vydávajúci príkaz a poskytovateľ dvojstranne dohodli, a to do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11;ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom jazyku, na ktorom sa dvojstranne dohodlo, môže sa zaslať v jazyku orgánu, ktorý ho vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň tých prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3. Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, pokiaľ ide o vykonanie uvedeného príkazu, koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

5. Najneskôr v čase vykonania príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie a existujúce možnosti nápravy v súlade s odsekom 2.

6. Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy občianskeho práva procesného a trestného práva procesného.

KAPITOLA III

POVINNOSTI NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI PRE TRANSPARENTNÉ A BEZPEČNÉ ONLINE PROSTREDIE

ODDIEL 1

Ustanovenia uplatniteľné na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb

Článok 14

Obchodné podmienky

1. Do svojich obchodných podmienok zahrnú poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informácie o všetkých obmedzeniach, ktoré v súvislosti s využívaním svojej služby zavedú vo vzťahu k informáciám poskytovaným príjemcami služby. Tieto informácie musia zahŕňať informácie o všetkých politikách, postupoch, opatreniach a nástrojoch používaných na účely moderovania obsahu vrátane algoritmického rozhodovania a ľudskej kontroly, ako aj o rokovacom poriadku svojho vnútorného systému vybavovania sťažností. Musia byť podané jasným, jednoduchým, zrozumiteľným, používateľsky ústretovým a jednoznačným jazykom a verejne dostupné v ľahko prístupnom a strojovo čitateľnom formáte.

2. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú príjemcov služby o každej významnej zmene obchodných podmienok.

3. Ak je sprostredkovateľská služba primárne zameraná na maloletých alebo ju v prevažnej miere využívajú maloletí, poskytovateľ danej sprostredkovateľskej služby vysvetlí podmienky a akékoľvek obmedzenia využívania služby tak, aby im maloletí rozumeli.

4. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb pri uplatňovaní a presadzovaní obmedzení uvedených v odseku 1 konajú dôsledne, objektívne a primerane, pričom náležite zohľadňujú práva a oprávnené záujmy všetkých zainteresovaných strán vrátane základných práv príjemcov služieb, ako sú sloboda prejavu, sloboda a pluralita médií a ďalšie základné práva a slobody zakotvené v charte.

5. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov poskytnú príjemcom služieb stručné a ľahko dostupné, strojovo čitateľné zhrnutie obchodných podmienok v jasnom, používateľsky ústretovom a jednoznačnom jazyku vrátane dostupných prostriedkov nápravy a mechanizmov nápravy v jasnom a jednoznačnom jazyku.

6. Veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače v zmysle článku 33 uverejnia svoje obchodné podmienky v úradných jazykoch všetkých členských štátov Únie, v ktorých ponúkajú svoje služby.

Článok 15

Povinnosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb podávať správy o transparentnosti

1. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb sprístupnia verejnosti v strojovo čitateľnom formáte a ľahko dostupným spôsobom aspoň raz ročne v štandardizovanom a strojovo čitateľnom formáte a ľahko dostupným spôsobom zverejnia jasné, ľahko zrozumiteľné správy o akomkoľvek moderovaní obsahu, ktoré počas príslušného obdobia uskutočnili. Tieto správy podľa vhodnosti obsahujú najmä informácie o:

v prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, počte príkazov prijatých od orgánov členských štátov vrátane príkazov vydaných v súlade s článkami 9 a 10 rozdelených podľa druhu dotknutého nezákonného obsahu, o členskom štáte, ktorý príkaz vydal, a mediáne času potrebnom na informovanie orgánu, ktorý príkaz vydal, alebo akéhokoľvek iného orgánu uvedeného v príkaze o jeho prijatí a na vykonanie príkazu;

v prípade poskytovateľov hostingových služieb o počte oznámení predložených v súlade s článkom 16 rozdelených podľa druhu dotknutého údajne nezákonného obsahu, počte oznámení predložených dôveryhodnými nahlasovateľmi, akýchkoľvek opatreniach prijatých na základe týchto oznámení rozlíšených podľa toho, či sa opatrenie prijalo na základe zákona alebo obchodných podmienok poskytovateľa, počte oznámení spracovaných výlučne automatizovanými prostriedkami a o mediáne času potrebnom na prijatie opatrení;

v prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb zmysluplné a zrozumiteľné informácie o moderovaní obsahu z vlastnej iniciatívy poskytovateľov vrátane používania automatizovaných nástrojov, opatrení prijatých na poskytovanie odbornej prípravy a pomoci osobám zodpovedným za moderovanie obsahu, počtu a druhu prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť informácií poskytovaných príjemcami služby, a schopnosti príjemcov poskytovať informácie prostredníctvom služby, ako aj o iných súvisiacich obmedzeniach služby; poskytnuté informácie sa delia podľa druhu nezákonného obsahu alebo porušenia obchodných podmienok poskytovateľa služieb, podľa metódy detekcie a druhu uplatneného obmedzenia;

v prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb o počte sťažností prijatých prostredníctvom vnútorných systémov vybavovania sťažností v súlade s obchodnými podmienkami poskytovateľa a okrem toho v prípade poskytovateľov online platforiem v súlade s článkom 20, základe týchto sťažností, rozhodnutiach prijatých v súvislosti s týmito sťažnosťami, mediáne času potrebnom na prijatie týchto rozhodnutí a počte prípadov, v ktorých boli tieto rozhodnutia zrušené;

e)	akomkoľvek použití automatizovaných prostriedkov na účely moderovania obsahu vrátane kvalitatívneho opisu, špecifikácie presných účelov, ukazovateľov presnosti a možnej chybovosti automatizovaných prostriedkov použitých pri plnení týchto účelov a akýchkoľvek uplatnených záruk.

2. Odsek 1 tohto článku sa nevzťahuje na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí sa považujú za mikropodniky alebo malé podniky, ako je vymedzené v odporúčaní 2003/361/ES, a ktorí nie sú veľmi veľkými online platformami v zmysle článku 33 tohto nariadenia.

3. Na stanovenie vzorov, pokiaľ ide o formu, obsah a ďalšie podrobnosti správ podľa odseku 1 tohto článku vrátane harmonizovaných lehôt podávania správ, môže Komisia prijať vykonávacie akty. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 88.

ODDIEL 2

Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na poskytovateľov hostingových služieb vrátane online platforiem

Článok 16

Mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení

1. Poskytovatelia hostingových služieb zavedú mechanizmy, ktoré každému jednotlivcovi alebo subjektu umožnia oznámiť im prítomnosť konkrétnych informácií, ktoré tento jednotlivec alebo subjekt považuje za nezákonný obsah, v ich službe. Tieto mechanizmy musia byť ľahko prístupné a používateľsky ústretové a musia umožňovať predkladanie oznámení výlučne elektronickým spôsobom.

2. Mechanizmy uvedené v odseku 1 musia byť také, aby uľahčovali predkladanie dostatočne presných a primerane odôvodnených oznámení. Na tento účel prijmú poskytovatelia hostingových služieb opatrenia potrebné na to, aby umožnili a uľahčili predkladanie oznámení obsahujúcich všetky tieto prvky:

a)	dostatočne podložené vysvetlenie dôvodov, prečo jednotlivec alebo subjekt tvrdí, že sú predmetné informácie nezákonným obsahom;

b)	jasné uvedenie presnej elektronickej polohy týchto informácií, ako sú presná adresa alebo adresy URL, alebo v prípade potreby aj dodatočné informácie umožňujúce identifikáciu nezákonného obsahu prispôsobené druhu obsahu a konkrétneho druhu hostingovej služby;

c)	meno a adresu e-mailovej adresy jednotlivca alebo subjektu predkladajúceho oznámenie, s výnimkou prípadov, keď ide o informácie, pri ktorých sa predpokladá, že sa týkajú jedného z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7 smernice 2011/93/EÚ;

d)	vyhlásenie potvrdzujúce dobrú vieru jednotlivca alebo subjektu predkladajúceho oznámenie v to, že informácie a tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené, sú presné a úplné.

3. Oznámenia uvedené v tomto článku sa považujú za oznámenia, ktoré vedú na účely článku 6 k získaniu skutočnej vedomosti alebo povedomia, pokiaľ ide o dotknutú konkrétnu informáciu, ak umožňujú starostlivému poskytovateľovi hostingových služieb identifikovať nezákonnosť príslušnej činnosti alebo informácie bez podrobného právneho skúmania.

4. Ak oznámenie obsahuje elektronické kontaktné údaje jednotlivca alebo subjektu, ktorý ho predložil, poskytovateľ hostingových služieb bez zbytočného odkladu zašle tomuto jednotlivcovi alebo subjektu potvrdenie o prijatí oznámenia.

5. Poskytovateľ tiež bez zbytočného odkladu oznámi tomuto jednotlivcovi alebo subjektu svoje rozhodnutie v súvislosti s informáciami, na ktoré sa oznámenie vzťahuje, pričom poskytne informácie o prostriedkoch nápravy v súvislosti s týmto rozhodnutím.

6. Poskytovatelia hostingových služieb spracujú všetky oznámenia, ktoré v rámci mechanizmov uvedených v odseku 1 dostanú, a včas, dôsledne, nesvojvoľne a objektívne prijímajú rozhodnutia vo vzťahu k informáciám, ktorých sa oznámenia týkajú. Ak na toto spracovanie alebo rozhodovanie používajú automatizované prostriedky, informácie o ich použití uvedú v oznámení uvedenom v odseku 5.

Článok 17

Odôvodnenie

1. Poskytovatelia hostingových služieb poskytnú všetkým dotknutým príjemcom služby jasné a konkrétne odôvodnenie v prípade každého z týchto obmedzení uložených z dôvodu, že informácie poskytnuté príjemcom služby sú nezákonným obsahom alebo nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami:

a)	akékoľvek obmedzenie viditeľnosti konkrétnych informácií poskytnutých príjemcom služby vrátane odstránenia obsahu, znemožnenia prístupu k obsahu alebo zhoršenie pozície obsahu;

b)	pozastavenie, ukončenie alebo iné obmedzenie peňažných platieb;

c)	úplné alebo čiastočné pozastavenie alebo ukončenie poskytovania služby;

d)	zablokovanie alebo zrušenie účtu príjemcu služby.

2. Odsek 1 sa uplatňuje len vtedy, ak poskytovateľ pozná príslušné elektronické kontaktné údaje. Uplatní sa najneskôr od dátumu uloženia obmedzenia bez ohľadu na to, prečo alebo ako bolo uložené.

Odsek 1 sa neuplatňuje, ak ide o klamlivý komerčný obsah s vysokým objemom.

3. Odôvodnenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať aspoň tieto informácie:

informácie o tom, či má rozhodnutie za následok odstránenie informácií, znemožnenie prístupu k nim, zhoršenie ich pozície alebo obmedzenie ich viditeľnosti, alebo pozastavenie alebo ukončenie peňažných platieb súvisiacich s týmito informáciami, alebo ukladá v súvislosti s informáciami iné opatrenia uvedené v odseku 1, a ak je to relevantné, územný rozsah pôsobnosti rozhodnutia a jeho trvanie;

skutočnosti a okolnosti, z ktorých sa pri prijímaní rozhodnutia vychádzalo, prípadne vrátane informácií o tom, či sa rozhodnutie prijalo na základe oznámenia predloženého v súlade s článkom 16, alebo na základe dobrovoľného vyšetrovania z vlastnej iniciatívy a, ak je to nevyhnutne potrebné, totožnosti oznamovateľa;

c)	prípadne informácie o použití automatizovaných prostriedkov pri prijímaní rozhodnutia vrátane informácií o tom, či sa rozhodnutie prijalo v súvislosti s obsahom odhaleným alebo identifikovaným automatizovanými prostriedkami;

d)	ak sa rozhodnutie týka údajne nezákonného obsahu, odkaz na právny základ, z ktorého sa vychádza, a vysvetlenia, prečo sa informácie považujú za nezákonný obsah na tomto základe;

e)	ak sa rozhodnutie zakladá na údajnej nezlučiteľnosti informácií s obchodnými podmienkami poskytovateľa hostingových služieb, odkaz na zmluvný základ, z ktorého sa vychádza, a vysvetlenia, prečo sa informácie považujú za nezlučiteľné s týmto základom;

f)	jasné a používateľsky ústretové informácie o prostriedkoch nápravy, ktoré má príjemca služby k dispozícii v súvislosti s opatrením, v uplatniteľnom prípade najmä prostredníctvom vnútorných mechanizmov vybavovania sťažností, mimosúdneho riešenia sporov a súdneho prostriedku nápravy.

4. Informácie, ktoré poskytovatelia hostingových služieb poskytujú v súlade s týmto článkom, musia byť jasné a ľahko zrozumiteľné a čo najpresnejšie a najkonkrétnejšie za daných okolností. Tieto informácie musia byť najmä také, aby dotknutému príjemcovi služby primerane umožnili účinne uplatniť prostriedky nápravy uvedené v odseku 3 písm. f).

5. Tento článok sa nevzťahuje na žiadne príkazy uvedené v článku 9.

Článok 20

Vnútorný systém vybavovania sťažností

1. Poskytovatelia online platforiem poskytujú príjemcom služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, počas obdobia najmenej šiestich mesiacov od rozhodnutia uvedeného v tomto odseku prístup k účinnému vnútornému systému vybavovania sťažností, ktorý im umožňuje elektronicky a bezplatne podávať sťažnosti proti rozhodnutiu poskytovateľa online platformy nekonať v nadväznosti na prijatie oznámenia alebo proti nasledujúcim rozhodnutiam prijatým poskytovateľom online platformy z dôvodov, že informácie poskytnuté príjemcami predstavujú nezákonný obsah alebo nie sú v súlade s jeho obchodnými podmienkami:

a)	rozhodnutia o tom, či odstrániť informácie alebo k nim znemožniť prístup, alebo obmedziť ich viditeľnosť;

b)	rozhodnutia o tom či, úplne alebo čiastočne pozastaviť alebo ukončiť poskytovanie služby príjemcom;

c)	rozhodnutia o tom, či zablokovať alebo zrušiť konto príjemcu;

d)	rozhodnutia o tom, či pozastaviť, ukončiť alebo inak obmedziť možnosť speňažovať informácie poskytnuté príjemcami.

2. Obdobie najmenej šiestich mesiacov uvedené v odseku 1 začína plynúť dňom, keď je príjemca služby informovaný o rozhodnutí v súlade s článkom 16 ods. 5 alebo článkom 17.

3. Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby ich vnútorné systémy vybavovania sťažností boli ľahko dostupné, používateľsky ústretové a umožňovali a uľahčovali podávanie dostatočne presných a primerane odôvodnených sťažností.

4. Poskytovatelia online platforiem vybavujú sťažnosti podané prostredníctvom ich vnútorných systémov vybavovania sťažností včas, nediskriminačným spôsobom, dôsledne a nesvojvoľne. Ak sťažnosť obsahuje dostatočné dôvody na to, aby sa poskytovateľ online platformy domnieval, že jeho rozhodnutie nekonať na základe oznámenia je neopodstatnené alebo že informácie, ktorých sa sťažnosť týka, nie sú nezákonné a nie sú v rozpore s jej obchodnými podmienkami, alebo obsahuje informácie o tom, že konanie sťažovateľa neodôvodňuje prijaté opatrenie, svoje rozhodnutie podľa odseku 1 bez zbytočného odkladu zruší.

5. Poskytovatelia online platforiem bez zbytočného odkladu informujú sťažovateľov o ich odôvodnenom rozhodnutí v súvislosti s informáciami, ktorých sa sťažnosť týka a o možnosti mimosúdneho riešenia sporov podľa článku 21 a o iných dostupných prostriedkoch nápravy.

6. Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby sa rozhodnutia uvedené v odseku 5 prijímali pod dohľadom primerane kvalifikovaného personálu, a nie iba na základe automatizovaných prostriedkov.

Článok 21

Mimosúdne riešenie sporov

1. Príjemcovia služieb vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 20 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré neboli vyriešené prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby informácie o možnosti príjemcov služby mať prístup k mimosúdnemu riešeniu sporov, ako sa uvádza v prvom pododseku, boli na ich online rozhraní ľahko dostupné, jasné a používateľsky ústretové.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu služby začať v ktoromkoľvek štádiu konanie s cieľom napadnúť rozhodnutia poskytovateľov online platforiem na súde v súlade s uplatniteľným právom.

2. Obe strany v dobrej viere spolupracujú s vybraným certifikovaným orgánom mimosúdneho riešenia sporov s cieľom vyriešiť spor.

Poskytovatelia online platforiem môžu odmietnuť spolupracovať s takýmto orgánom mimosúdneho riešenia sporov, ak sa už vyriešil spor týkajúci sa rovnakých informácií a rovnakých dôvodov údajnej nezákonnosti obsahu alebo jeho nesúladu s obchodnými podmienkami.

Certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov nemá právomoc uložiť stranám záväzné riešenie sporu.

3. Koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je orgán mimosúdneho riešenia sporov usadený, tento orgán na jeho žiadosť certifikuje na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré možno obnoviť, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	je nestranný a nezávislý, a to aj finančne nezávislý, od poskytovateľov online platforiem a od príjemcov služieb poskytovaných poskytovateľmi online platforiem vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia;

má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)	jeho členovia sú odmeňovaní spôsobom, ktorý nie je spojený s výsledkom konania;

d)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie a poskytuje možnosť začať urovnávanie sporov a predložiť potrebné podporné dokumenty online;

e)	je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

f)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami, ktoré sú ľahko a verejne dostupné, a ktoré sú v súlade s platnými právom vrátane tohto článku.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie:

a)	konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a

b)	úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. e).

4. Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov každoročne podávajú správu koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý ich certifikoval, o svojom fungovaní, pričom v nej uvedú aspoň počet sporov, ktoré dostali, informácie o výsledkoch týchto sporov, priemerný čas potrebný na ich vyriešenie a prípadné nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli. Na žiadosť koordinátora digitálnych služieb poskytnú dodatočné informácie.

Koordinátori digitálnych služieb každé dva roky vypracujú správu o fungovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali. V tejto správe sa predovšetkým:

a)	uvedie počet sporov, ktoré každý certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov každoročne dostal;

b)	uvedú výsledky konaní pred týmito orgánmi a priemerný čas potrebný na vyriešenie sporov;

c)	identifikujú a vysvetlia akékoľvek systémové alebo odvetvové nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním týchto subjektov;

d)	identifikujú najlepšie postupy týkajúce sa uvedeného fungovania;

e)	uvedú odporúčania, ako prípadne zlepšiť uvedené fungovanie.

Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov sprístupnia svoje rozhodnutia stranám v primeranej lehote, najneskôr však do 90 kalendárnych dní od prijatia sťažnosti. V prípade veľmi zložitých sporov môže certifikovaný orgán podľa vlastného uváženia predĺžiť lehotu 90 kalendárnych dní o ďalšiu dobu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní, s celkovým trvaním lehoty maximálne 180 dní.

5. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech príjemcu služby vrátane jednotlivca alebo subjektu, ktorí predložili oznámenie, poskytovateľ online platformy hradí všetky poplatky účtované orgánom mimosúdneho riešenia sporov a nahradí uvedenému príjemcovi vrátane jednotlivca alebo subjektu všetky primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech poskytovateľa online platformy, príjemca služby vrátane jednotlivca alebo subjektu nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré poskytovateľ online platformy zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu, pokiaľ orgán mimosúdneho riešenia sporov nezistí, že uvedený príjemca konal zjavne v zlej viere.

Poplatky, ktoré orgán mimosúdneho riešenia sporov účtuje poskytovateľom online platformy za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady vzniknuté orgánu. Pre príjemcov služby je riešenie sporov bezplatné alebo dostupné za nominálny poplatok.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, a dotknutému poskytovateľovi online platformy pred začatím riešenia sporu.

6. Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 3.

7. Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý certifikoval orgán mimosúdneho riešenia sporov, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami usúdi, že orgán mimosúdneho riešenia sporov už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 3, certifikáciu zruší. Pred zrušením certifikácie poskytne koordinátor digitálnych služieb uvedenému orgánu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť certifikáciu orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

8. Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku, ako aj orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorých certifikáciu zrušili. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom ľahko prístupnom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

9. Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

Článok 22

Dôveryhodní nahlasovatelia

1. Poskytovatelia online platforiem prijmú potrebné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie toho, aby oznámenia predložené dôveryhodnými nahlasovateľmi konajúcimi v rámci ich určenej odbornosti prostredníctvom mechanizmov uvedených v článku 16 mali prednosť a aby sa spracúvali a rozhodlo sa o nich bez zbytočného odkladu.

2. Štatút dôveryhodných nahlasovateľov podľa tohto nariadenia udeľuje na žiadosť akýchkoľvek subjektov koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je žiadateľ usadený, žiadateľovi, ktorý preukázal, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	má osobitné odborné znalosti a spôsobilosť na účely odhaľovania, identifikácie a oznamovania nezákonného obsahu;

b)	nie je závislý od žiadneho poskytovateľa online platforiem;

c)	svoju činnosť vykonáva na účely dôsledného, presného a objektívneho predkladania oznámení.

3. Dôveryhodní nahlasovatelia zverejňujú aspoň raz ročne ľahko zrozumiteľné a podrobné správy o oznámeniach predložených v súlade s článkom 16 počas príslušného obdobia. V správe sa uvedie aspoň počet oznámení zoradených podľa:

a)	totožnosti poskytovateľa hostingových služieb;

b)	druhu údajne nezákonného oznámeného obsahu;

c)	krokov prijatých poskytovateľom.

Uvedené správy obsahujú vysvetlenie zavedených postupov na zabezpečenie zachovania nezávislosti dôveryhodného nahlasovateľa.

Dôveryhodní nahlasovatelia uvedené správy zasielajú koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý udeľuje štatút, a uvedené správy zverejnia. Informácie v uvedených správach nesmú obsahovať osobné údaje.

4. Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii a výboru názvy, adresy a e-mailové adresy subjektov, ktorým v súlade s odsekom 2 udelili štatút dôveryhodného nahlasovateľa alebo ktorých štatút dôveryhodného nahlasovateľa pozastavili v súlade s odsekom 6 alebo zrušili v súlade s odsekom 7.

5. Komisia informácie uvedené v odseku 4 uverejní v prístupnom a strojovo čitateľnom formáte vo verejne dostupnej databáze, ktorú priebežne aktualizuje.

6. Ak má poskytovateľ online platforiem informácie o tom, že dôveryhodný nahlasovateľ prostredníctvom mechanizmov uvedených v článku 16 predložil značný počet nedostatočne presných, nepresných alebo nedostatočne podložených oznámení, a to vrátane informácií zhromaždených v súvislosti so spracovaním sťažností prostredníctvom vnútorných systémov vybavovania sťažností uvedených v článku 20 ods. 4, oznámi tieto informácie koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý udelil dotknutému subjektu štatút dôveryhodného nahlasovateľa, pričom poskytne potrebné vysvetlenia a podporné dokumenty. Po prijatí informácií od poskytovateľa online platforiem a ak koordinátor digitálnych služieb usúdi, že existujú legitímne dôvody na začatie vyšetrovania, status dôveryhodného nahlasovateľa sa pozastaví počas obdobia vyšetrovania. Uvedené vyšetrovanie sa vykoná bez zbytočného odkladu.

7. Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý subjektu udelil štatút dôveryhodného nahlasovateľa, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných od tretích strán vrátane informácií poskytnutých poskytovateľom online platforiem podľa odseku 6 usúdi, že subjekt už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 2, štatút zruší. Pred zrušením štatútu poskytne koordinátor digitálnych služieb subjektu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť štatút subjektu ako dôveryhodného nahlasovateľa.

8. Komisia po konzultácii s výborom v prípade potreby vydá usmernenia na pomoc poskytovateľom online platforiem a koordinátorom digitálnych služieb pri uplatňovaní odsekov 2, 6 a 7.

Článok 23

Opatrenia a ochrana proti zneužitiu

1. Poskytovatelia online platforiem na primeraný čas a po vydaní predchádzajúceho varovania pozastavia poskytovanie svojich služieb príjemcom služby, ktorí často poskytujú zjavne nezákonný obsah.

2. Poskytovatelia online platforiem na primeraný čas a po vydaní predchádzajúceho varovania prerušia spracúvanie oznámení a sťažností podaných prostredníctvom mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení a interných systémov vybavovania sťažností uvedených v článkoch 16 a 20 jednotlivcami alebo subjektmi či sťažovateľmi, ktorí často podávajú zjavne neopodstatnené oznámenia alebo sťažnosti.

3. Poskytovatelia online platforiem pri rozhodovaní o prerušení v jednotlivých prípadoch a včas, dôsledne a objektívne posúdia, či sa príjemca služby, jednotlivec, subjekt alebo sťažovateľ dopustil zneužitia uvedeného v odsekoch 1 a 2, pričom zohľadnia všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, ktoré vyplývajú z informácií dostupných poskytovateľovi online platforiem. Medzi uvedené okolnosti patria aspoň tieto:

a)	absolútny počet položiek zjavne nezákonného obsahu alebo zjavne neopodstatnených oznámení alebo sťažností predložených v stanovenom časovom rámci;

b)	ich pomerný podiel vo vzťahu k celkovému počtu poskytnutých informácií alebo oznámení predložených v stanovenom časovom rámci;

c)	závažnosť zneužitia vrátane povahy nezákonného obsahu a jeho dôsledkov;

d)	ak je možné ho identifikovať, úmysel príjemcu služby, jednotlivca, subjektu alebo sťažovateľa.

4. Poskytovatelia online platforiem stanovia vo svojich obchodných podmienkach jasne a podrobne svoju politiku týkajúcu sa zneužívania uvedeného v odsekoch 1 a 2, a uvedú príklady skutočností a okolností, ktoré zohľadňujú pri posudzovaní toho, či určité správanie predstavuje zneužitie, a o trvanie pozastavenia.

Článok 24

Povinnosti poskytovateľov online platforiem podávať správy o transparentnosti

1. Okrem informácií uvedených v článku 15 poskytovatelia online platforiem zahrnú do správ uvedených v danom článku informácie o:

a)	počte sporov predložených orgánom mimosúdneho riešenia sporov uvedeným v článku 21, výsledky riešenia sporov a medián času potrebný na dokončenie postupov riešenia sporov, ako aj podiel sporov, v prípade ktorých poskytovateľ online platformy vykonal rozhodnutia orgánu;

b)	počte pozastavení uložených podľa článku 23, rozčlenených na pozastavenia uložené za poskytovanie zjavne nezákonného obsahu, predkladanie zjavne neopodstatnených oznámení a podávanie zjavne neopodstatnených sťažností.

2. Do 17. februára 2023 a potom aspoň raz za šesť mesiacov poskytovatelia uverejnia pre každú online platformu alebo internetový vyhľadávač vo verejne dostupnej časti svojho online rozhrania informácie o priemernom mesačnom počte aktívnych príjemcoch služby v Únii, ktorý sa vypočíta ako priemer za obdobie posledných šiestich mesiacov, a v súlade s metodikou stanovenou v delegovaných aktoch uvedených v článku 33 ods. 3, ak boli uvedené akty prijaté.

3. Poskytovatelia online platforiem alebo internetových vyhľadávačov oznámia koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a Komisii na ich žiadosť a bezodkladne informácie uvedené v odseku 2 aktualizované k okamihu takejto žiadosti. Dotknutý koordinátor digitálnych služieb alebo Komisia môže od poskytovateľa online platformy alebo internetového vyhľadávača požadovať, aby poskytol dodatočné informácie, pokiaľ ide o výpočet uvedený v danom odseku, vrátane vysvetlení a odôvodnenia použitých údajov. Tieto informácie nesmú obsahovať osobné údaje.

4. Ak koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia na základe informácií získaných podľa odsekov 2 a 3 tohto článku má dôvody domnievať sa, že poskytovateľ online platforiem alebo internetových vyhľadávačov spĺňa prahovú hodnotu priemerných mesačných aktívnych príjemcov služby v Únii stanovenú v článku 33 ods. 1, informuje o tom Komisiu.

5. Poskytovatelia online platforiem bez zbytočného odkladu predložia Komisii rozhodnutia a odôvodnenia uvedené v článku 17 ods. 1, aby sa mohli vložiť do verejne prístupnej, strojovo čitateľnej databázy spravovanej Komisiou. Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby predložené informácie neobsahovali osobné údaje.

6. Na stanovenie vzorov, pokiaľ ide o formu, obsah a ďalšie podrobnosti správ podľa odseku 1 tohto článku, môže Komisia prijať vykonávacie akty. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 88.

Článok 26

Reklama na online platformách

1. Poskytovatelia online platforiem, ktorí vo svojich online rozhraniach prezentujú reklamy, zabezpečia, aby v prípade každej konkrétnej reklamy prezentovanej každému jednotlivému príjemcovi mohli príjemcovia služby jasným, stručným a jednoznačným spôsobom a v reálnom čase identifikovať:

a)	že informácie sú reklamou, a to aj prostredníctvom zreteľných označení, ktoré by mohli byť štandardizované podľa článku 44;

b)	fyzickú alebo právnickú osobu, v mene ktorej sa reklama prezentuje;

c)	fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá túto reklamu zaplatila, ak je uvedená osoba odlišná od fyzickej alebo právnickej osoby uvedenej v písmene b);

d)	zmysluplné informácie priamo a ľahko prístupné z reklamy o hlavných parametroch použitých na určenie príjemcu, ktorému sa reklama prezentuje, a prípadne o tom, ako tieto parametre zmeniť.

2. Poskytovatelia online platforiem poskytnú príjemcom služby funkciu na vyhlásenie, či obsah, ktorý poskytujú, je komerčnou komunikáciou alebo ju obsahuje.

Keď príjemca služby predloží vyhlásenie podľa tohto odseku, poskytovateľ online platformy zabezpečí, aby ostatní príjemcovia služby mohli jasným a jednoznačným spôsobom a v reálnom čase, a to aj prostredníctvom zreteľných označení, ktoré by mohli byť štandardizované podľa článku 44, identifikovať, či obsah, ktorý poskytuje príjemca služby, je komerčnou komunikáciou alebo ju obsahuje, ako sa uvádza v uvedenom vyhlásení.

3. Poskytovatelia online platforiem nesmú prezentovať reklamy príjemcom služby na základe profilovania, ako sa vymedzuje v článku 4 bodu 4 nariadenia (EÚ) 2016/679 s použitím osobitných kategórií osobných údajov uvedených v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 34

Posudzovanie rizík

1. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov dôsledne identifikujú, analyzujú a posudzujú všetky systémové riziká v Únii vyplývajúce z návrhu alebo fungovania ich služby a jej príslušných systémov vrátane algoritmických systémov, alebo z využívania ich služieb.

Posudzovanie rizík vykonávajú do dňa začatia uplatňovania uvedeného v článku 33 ods. 6 druhom pododseku a potom aspoň raz ročne a v každom prípade pred zavedením funkcií, ktoré by mohli mať kritický vplyv na riziká identifikované podľa tohto článku. Toto posudzovanie rizík musí byť špecifické z hľadiska ich služieb a primerané systémovým rizikám z hľadiska ich závažnosti a pravdepodobnosti a musí zahŕňať tieto systémové riziká:

a)	šírenie nezákonného obsahu prostredníctvom ich služieb;

akékoľvek skutočné alebo predvídateľné negatívne účinky na výkon základných práv, najmä základných práv na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti zakotvených v článku 1 charty, rešpektovanie súkromného a rodinného života zakotveného v článku 7 charty, ochranu osobných údajov zakotvených v článku 8 charty, na slobody prejavu a práva na informácie, vrátane slobody a plurality médií zakotvené v článku 11 charty, na nediskrimináciu zakotvenú v článku 21 charty, na rešpektovanie práv dieťaťa zakotvených v článku 24 charty a na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa zakotvenú v článku 38 charty;

c)	akékoľvek skutočné alebo predvídateľné negatívne účinky na občiansku diskusiu a volebné procesy a verejnú bezpečnosť;

d)	akékoľvek skutočné alebo predvídateľné negatívne účinky v súvislosti s rodovo motivovaným násilím, ochranou verejného zdravia a maloletými osobami a závažné negatívne dôsledky na telesnú a duševnú pohodu osoby.

2. Pri posudzovaní rizík poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zohľadňujú najmä to, či a ako nasledujúce faktory ovplyvňujú ktorékoľvek zo systémových rizík uvedených v odseku 1:

a)	riešenie ich odporúčacích systémov a akéhokoľvek iného príslušného algoritmického systému;

b)	ich systémy moderovania obsahu;

c)	platné obchodné podmienky a ich presadzovanie;

d)	systémy na výber a zobrazovanie reklamy;

e)	postupy poskytovateľa súvisiace s údajmi.

V posúdeniach sa takisto analyzuje, či a ako sú riziká podľa odseku 1 ovplyvnené úmyselnou manipuláciou s ich službou, a to aj neautentickým používaním alebo automatizovaným využívaním služby, ako aj amplifikáciou a potenciálne rýchlym a rozsiahlym šírením nezákonného obsahu a informácií, ktoré nie sú zlučiteľné s ich obchodnými podmienkami.

V posudku sa zohľadnia osobitné regionálne alebo jazykové aspekty, a to aj vtedy, ak sú špecifické pre niektorý členský štát.

3. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov uchovávajú podklady k posudzovaniu rizík aspoň tri roky po ich vykonaní a na požiadanie ich poskytnú Komisii a koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia.

Článok 35

Zmierňovanie rizík

1. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zavedú vhodné, primerané a účinné zmierňujúce opatrenia prispôsobené špecifickým systémovým rizikám zisteným podľa článku 34, pričom osobitnú pozornosť venujú vplyvu takýchto opatrení na základné práva. Takéto opatrenia môžu podľa potreby zahŕňať:

a)	prispôsobenie riešenia, vlastností alebo fungovania ich služieb vrátane ich online rozhraní;

b)	prispôsobenie ich obchodných podmienok a ich presadzovanie;

prispôsobenie postupov moderovania obsahu vrátane rýchlosti a kvality spracovania oznámení o konkrétnych druhoch nezákonného obsahu a v prípade potreby urýchlené odstránenie oznámeného obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu, najmä pokiaľ ide o nezákonné nenávistné prejavy alebo kybernetické násilie; ako aj úpravu všetkých relevantných rozhodovacích procesov a zdrojov vyhradených na moderovanie obsahu;

d)	testovanie a úpravu ich algoritmických systémov vrátane ich odporúčacích systémov;

e)	úpravu ich reklamných systémov a prijatie cielených opatrení zameraním na obmedzenie alebo nastavenie zobrazovania reklamy v spojení so službou, ktorú poskytujú;

f)	posilnenie vnútorných procesov, zdrojov, testovania, dokumentácie alebo dohľadu nad ktoroukoľvek z ich činností, najmä pokiaľ ide o odhaľovanie systémových rizík;

g)	začatie alebo nastavenie spolupráce s dôveryhodnými nahlasovateľmi podľa článku 22 a vykonávanie rozhodnutí orgánov mimosúdneho riešenia sporov podľa článku 21;

h)	začatie alebo nastavenie spolupráce s inými poskytovateľmi online platforiem alebo internetových vyhľadávačov prostredníctvom kódexov správania a krízových protokolov uvedených v článkoch 45 a 48;

i)	prijatie opatrení na zvýšenie informovanosti a úpravu ich online rozhrania, aby príjemcom služby poskytli viac informácií;

j)	prijatie cielených opatrení na ochranu práv dieťaťa vrátane nástrojov na overovanie veku a nástrojov rodičovskej kontroly, podľa potreby nástrojov zameraných na pomoc maloletým osobám pri nahlasovaní zneužívania alebo na získanie podpory;

zabezpečenie, aby informácia, či už ide o vytvorený alebo zmanipulovaný obrazový, audio alebo video obsah, ktorý sa výrazne podobá na existujúce osoby, objekty, miesta či iné subjekty alebo udalosti a osobe sa mylne javí ako autentický alebo pravdivý, sa dala rozlíšiť vďaka nápadnému označeniu pri jej zobrazovaní na online rozhraniach a ďalej poskytnutím ľahko použiteľnej funkcie, ktorá príjemcom služby umožňuje takúto informáciu označiť.

2. Výbor v spolupráci s Komisiou raz ročne uverejňuje komplexné správy. Tieto správy obsahujú:

identifikáciu a posúdenie najvýznamnejších a opakujúcich sa systémových rizík nahlásených poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov alebo identifikovaných prostredníctvom iných informačných zdrojov, najmä tých, ktoré sa poskytujú v súlade s článkami 39, 40 a 42;

b)	najlepšie postupy pre poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov na zmiernenie zistených systémových rizík.

V uvedených správach sa uvedú systémové riziká rozčlenené podľa členských štátov, v ktorých sa vyskytli, prípadne za Úniu ako celok.

3. Komisia môže v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb vydať usmernenia o uplatňovaní odseku 1 v súvislosti so špecifickými rizikami, najmä s cieľom predstaviť najlepšie postupy a odporučiť možné opatrenia, pričom náležite zohľadní možné dôsledky opatrení na základné práva všetkých zúčastnených strán zakotvené v charte. Pri príprave týchto usmernení Komisia uskutoční verejné konzultácie.

Článok 36

Mechanizmus reakcie na krízu

1. Ak nastane kríza, Komisia môže na základe odporúčania výboru prijať rozhodnutie vyžadujúce od jedného alebo viacerých poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, aby prijali jedno alebo viac z týchto opatrení:

a)	posúdiť, či, v akom rozsahu a ako fungovanie a využívanie ich služieb významne prispieva k závažnému ohrozeniu podľa odseku 2, alebo k nemu môže významne prispieť;

b)	identifikovať a uplatňovať osobitné, účinné a primerané opatrenia, ako napríklad niektoré z opatrení stanovených v článku 35 ods. 1 alebo článku 48 ods. 2, s cieľom predísť závažnému ohrozeniu identifikovanému podľa písmena a) tohto odseku, odstrániť ho alebo ho obmedziť;

do určitého dátumu alebo v pravidelných intervaloch uvedených v rozhodnutí podávať Komisii správu o posudkoch uvedených v písmene a), o presnom obsahu, vykonávaní a kvalitatívnom a kvantitatívnom vplyve osobitných opatrení prijatých podľa písmena b) a o akýchkoľvek iných otázkach súvisiacich s týmito posúdeniami alebo opatreniami, ako sa uvádza v rozhodnutí.

Pri identifikácii a uplatňovaní opatrení podľa písmena b) tohto odseku poskytovateľ alebo poskytovatelia služieb náležite zohľadnia dôležitosť závažného ohrozenia uvedeného v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočné alebo potenciálne dôsledky pre práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného zlyhania opatrení na dodržiavanie základných práv zakotvených v charte.

2. Na účely tohto článku sa za vznik krízy považuje situácia, keď mimoriadne okolnosti vedú k závažnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v Únii alebo v jej podstatných častiach.

3. Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v odseku 1 Komisia zabezpečí, aby boli splnené všetky tieto požiadavky:

opatrenia požadované rozhodnutím sú nevyhnutne potrebné, oprávnené a primerané najmä s ohľadom na rozsah závažného ohrozenia uvedeného v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočné alebo potenciálne dôsledky pre práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného zlyhania opatrení na dodržiavanie základných práv zakotvených v charte;

b)	v rozhodnutí sa stanoví primeraná lehota, v ktorej sa majú prijať osobitné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b), najmä so zreteľom na naliehavosť týchto opatrení a čas potrebný na ich prípravu a vykonanie;

c)	opatrenia, ktoré sa vyžadujú v rozhodnutí, sú obmedzené na obdobie nepresahujúce tri mesiace.

4. Po prijatí rozhodnutia uvedeného v odseku 1 Komisia bez zbytočného odkladu zabezpečí, aby boli splnené tieto požiadavky:

a)	rozhodnutie oznámi poskytovateľovi alebo poskytovateľom, ktorým je určené;

b)	rozhodnutie zverejní; a

c)	informuje radu o rozhodnutí, vyzve ju, aby k nemu predložila svoje stanovisko, a priebežne ju informuje o všetkých následných udalostiach v súvislosti s rozhodnutím.

5. Výber osobitných opatrení, ktoré sa majú prijať podľa odseku 1 písm. b) a odseku 7 druhého pododseku, zostáva na poskytovateľovi alebo poskytovateľoch, ktorým je rozhodnutie Komisie určené.

6. Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť poskytovateľa nadviazať dialóg s poskytovateľom, aby určila, či sú zamýšľané alebo zavedené opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b) vzhľadom na osobitné okolnosti poskytovateľa účinné a primerané na dosiahnutie sledovaných cieľov. Komisia predovšetkým zabezpečí, aby opatrenia prijaté poskytovateľom služieb podľa odseku 1 písm. b) spĺňali požiadavky uvedené v odseku 3 písm. a) a c).

7. Komisia monitoruje uplatňovanie osobitných opatrení prijatých podľa rozhodnutia uvedeného v odseku 1 tohto článku na základe správ uvedených v písmene c) uvedeného odseku a akýchkoľvek iných relevantných informácií vrátane informácií, ktoré môže požadovať podľa článku 40 alebo 67, s ohľadom na vývoj krízy. O uvedenom monitorovaní Komisia pravidelne podáva výboru správy, a to aspoň raz mesačne.

Ak sa Komisia domnieva, že zamýšľané alebo vykonané osobitné opatrenia podľa odseku 1 písm. b) nie sú účinné alebo primerané, po porade s výborom môže prijať rozhodnutie, ktorým požaduje, aby poskytovateľ prehodnotil identifikáciu alebo uplatňovanie týchto osobitných opatrení.

8. Ak je to vzhľadom na vývoj krízy vhodné, môže Komisia na základe odporúčania výboru zmeniť rozhodnutie uvedené v odseku 1 alebo v druhom pododseku odseku 7 tým, že:

a)	zruší rozhodnutie, prípadne požiada, aby veľmi veľká online platforma alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače prestali uplatňovať opatrenia určené a zavedené podľa odseku 1 písm. b) alebo odseku 7 druhého pododseku, najmä ak dôvody na takéto opatrenia už neexistujú;

b)	predĺži lehotu uvedenú v odseku 3 písm. c) najviac o tri mesiace;

c)	zohľadní skúseností získané pri uplatňovaní opatrení, najmä možné zlyhanie opatrení dodržiavať základné práva zakotvené v charte.

9. Požiadavky odsekov 1 až 6 sa vzťahujú na rozhodnutie a jeho zmeny uvedené v tomto článku.

10. Komisia čo najviac zohľadní odporúčania výboru vydané podľa tohto článku.

11. Komisia každoročne po prijatí rozhodnutí podľa tohto článku a v každom prípade tri mesiace po skončení krízy informuje Európsky parlament a Radu o uplatnení osobitných opatrení prijatých na základe uvedených rozhodnutí.

Článok 37

Nezávislý audit

1. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov sa aspoň raz ročne na vlastné náklady podrobia nezávislému auditu s cieľom posúdiť dodržiavanie:

a)	povinností stanovených v kapitole III;

b)	všetkých záväzkov prijatých podľa kódexov správania uvedených v článkoch 45 a 46 a krízových protokolov uvedených v článku 48.

2. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov poskytujú organizáciám vykonávajúcim audit podľa tohto článku súčinnosť a pomoc potrebnú na to, aby mohli tieto audity vykonávať účinne, efektívne a načas, a to aj tým, že im poskytnú prístup k všetkým relevantným údajom a do všetkých relevantných priestorov a zodpovedajú ústne alebo písomné otázky. Zdržia sa obmedzovania, neprimeraného ovplyvňovania alebo narušovania výkonu auditu.

Takéto audity zabezpečia dostatočnú úroveň dôvernosti a zachovanie služobného tajomstva v súvislosti s informáciami nadobudnutými od poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a tretích strán v súvislosti s auditom, a to aj po jeho skončení. Splnenie tejto požiadavky však nesmie nepriaznivo ovplyvniť vykonávanie auditov a iných ustanovení tohto nariadenia, najmä ustanovení o transparentnosti, dohľade a presadzovaní. Ak je to potrebné na účely informovania o transparentnosti podľa článku 42 ods. 4, k správe z auditu a správe o výkone odporúčaní auditu uvedené v odsekoch 4 a 6 tohto článku sa priložia verzie, ktoré neobsahujú žiadne informácie, ktoré by sa mohli odôvodnene považovať za dôverné.

3. Audity vykonávané podľa odseku 1 uskutočňujú organizácie, ktoré:

sú nezávislé od poskytovateľa dotknutých veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a akejkoľvek právnickej osoby prepojenej s uvedeným poskytovateľom a nie sú s nimi v žiadnom konflikte záujmov; najmä:

počas 12 mesiacov pred začatím auditu neposkytovali dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača a žiadnej právnickej osobe prepojenej s uvedeným poskytovateľom žiadne neaudítorské služby súvisiace so záležitosťami, ktoré sú predmetom auditu, a zaviazala sa, že im do 12 mesiacov od ukončenia auditu takéto služby nebude poskytovať;

ii)	neposkytovali audítorské služby podľa tohto článku dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača a žiadnej právnickej osobe prepojenej s uvedeným poskytovateľom v období dlhšom ako 10 po sebe nasledujúcich rokov;

iii)	nevykonávali audit výmenou za poplatky, ktoré závisia od výsledku auditu;

b)	majú preukázateľné odborné znalosti v oblasti riadenia rizík, technickú spôsobilosť a spôsobilosti;

c)	majú preukázanú objektívnosť a profesionálnu etiku, najmä na základe dodržiavania kódexov postupov alebo vhodných noriem.

4. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zabezpečia, že organizácie, ktoré audity vykonávajú, vypracujú správu z auditu za každý audit. Uvedená správa je odôvodnená v písomnej podobe a musí obsahovať aspoň:

a)	názov, adresu a elektronické kontaktné miesto poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, ktorý je predmetom auditu, ako aj obdobie, ktorého sa audit týka;

b)	názov a adresu organizácie alebo organizácií vykonávajúcich audit;

c)	vyhlásenie o záujmoch;

d)	opis konkrétnych prvkov, ktoré boli predmetom auditu, a použitej metodiky;

e)	opis a zhrnutie hlavných zistení vyplývajúcich z auditu;

f)	zoznam tretích strán, s ktorými sa viedli porady v rámci auditu;

g)	stanovisko audítora k tomu, či poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, ktorý je predmetom auditu, dodržiaval povinnosti a záväzky uvedené v odseku 1, a to „kladné“, „kladné s pripomienkami“ alebo „záporné“;

h)	ak stanovisko audítora nie je „kladné“, operatívne odporúčania týkajúce sa konkrétnych opatrení na dosiahnutie súladu a predpokladaný časový rámec na dosiahnutie súladu.

5. Ak organizácia vykonávajúca audit nebola schopná vykonať audit určitých konkrétnych prvkov alebo vyjadriť audítorské stanovisko na základe svojich zistení, v správe z auditu uvedie vysvetlenie okolností a dôvodov, prečo uvedené prvky nemohli byť predmetom auditu.

6. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ktorí dostanú správu z auditu a táto správa nie je „kladná“, náležite zohľadnia operatívne odporúčania, ktoré im boli určené, a prijmú potrebné opatrenia na ich vykonanie. Do jedného mesiaca od prijatia odporúčaní prijmú správu o vykonávaní odporúčaní auditu, v ktorej uvedené opatrenia stanovia. V prípadoch, keď operatívne odporúčania nevykonajú, uvedú v správe o vykonávaní odporúčaní auditu dôvody, prečo ich nevykonali, a stanovia alternatívne opatrenia, ktoré prípadne prijali na riešenie akýchkoľvek zistených prípadov nesúladu.

7. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 87 prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel potrebných na vykonávanie auditov podľa tohto článku, najmä pokiaľ ide o nevyhnutné pravidlá týkajúce sa procesných krokov, metodiky auditu a vzorové správy z auditu vykonávaného podľa tohto článku. V uvedených delegovaných aktoch sa zohľadnia všetky dobrovoľné audítorské štandardy uvedené v článku 44 ods. 1 písm. e).

Článok 39

Dodatočná transparentnosť online reklamy

1. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ktoré na svojich online rozhraniach zobrazujú reklamu, zostavia a v osobitnej časti svojho online rozhrania prostredníctvom spoľahlivého nástroja s možnosťou vyhľadávania na základe dopytov podľa viacerých kritérií prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní zverejnia archív s informáciami uvedenými v odseku 2 za celé obdobie, počas ktorého prezentovali reklamu,, a to až na obdobie jedného roka od posledného zobrazenia danej reklamy na online rozhraní, a sprístupnia tento archív prostredníctvom ľahko dostupných, účinných a spoľahlivých nástrojov. Zabezpečia, aby archív neobsahoval žiadne osobné údaje príjemcov služby, ktorým sa reklama zobrazovala alebo mohla zobraziť a vynaložia primerané úsilie na zabezpečenie presnosti a úplnosti informácií.

2. Archív musí obsahovať minimálne všetky tieto informácie:

a)	obsah reklamy vrátane názvu produktu, služby alebo značky a predmetu reklamy;

b)	fyzickú alebo právnickú osobu, v mene ktorej sa reklama zobrazuje;

c)	fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá za reklamu zaplatila, ak je to osoba iná ako uvedená v písmene b);

d)	obdobie, počas ktorého bola reklama zobrazovaná;

e)	informácie o tom, či sa reklama mala zobrazovať osobitne jednej alebo viacerým konkrétnym skupinám príjemcov služby, a ak áno, hlavné parametre použité na tento účel vrátane prípadných hlavných parametrov použitých na vylúčenie jednej alebo viacerých takýchto konkrétnych skupín;

f)	komerčné oznámenia zverejňované na veľmi veľkých online platformách a identifikované podľa článku 26 ods. 2;

g)	celkový počet oslovených príjemcov služby a prípadne súhrnné počty rozčlenené podľa členských štátov za skupinu alebo skupiny príjemcov, ktorým bola reklama konkrétne určená.

3. Pokiaľ ide o odsek 2 písm. a), b) a c), ak poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača odstránil alebo znemožnil prístup ku konkrétnej reklame na základe údajnej nezákonnosti alebo nezlučiteľnosti so svojimi obchodnými podmienkami, register neobsahuje informácie uvedené v týchto písmenách. V takomto prípade register v súvislosti s konkrétnou dotknutou reklamou obsahuje informácie uvedené v článku 17 ods. 3 písm. a) až e) alebo v článku 9 ods. 2 písm. a) bode i).

Komisia po porade s výborom, príslušnými preverenými výskumnými pracovníkmi uvedenými v článku 40 a verejnosťou môže vydať usmernenia o zložení, organizácii a funkciách registrov uvedených v tomto článku.

Článok 42

Povinnosť informovať o transparentnosti

1. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zverejňujú správy uvedené v článku 15 najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa začatia uplatňovania uvedeného v článku 33 ods. 6 druhom pododseku a potom aspoň každých šesť mesiacov.

2. V správach uvedených v odseku 1 tohto článku zverejnených poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem sa okrem informácií uvedených v článku 15 a článku 24 ods. 1 uvedú:

ľudské zdroje, ktoré poskytovateľ veľmi veľkých online platforiem venuje moderovaniu obsahu v súvislosti so službou poskytovanou v Únii, pre každý uplatniteľný úradný jazyk členských štátov vrátane dodržiavania povinností stanovených v článkoch 16 a 22, ako aj dodržiavania povinností stanovených v článku 20;

b)	kvalifikáciu a jazykové znalosti osôb vykonávajúcich činnosti uvedené v písmene a), ako aj odbornú prípravu a podporu pre takýchto pracovníkov;

c)	ukazovatele presnosti a súvisiace informácie uvedené v článku 15 ods. 1 písm. e) podľa každého úradného jazyka členských štátov.

Správy musia byť zverejnené aspoň v jednom z úradných jazykov členských štátov.

3. Okrem informácií uvedených v článku 24 ods. 2 poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov v správach podľa odseku 1 tohto článku uvedú informácie o priemernom mesačnom počte príjemcov služby za každý členský štát.

4. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov predkladajú koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a Komisii bez zbytočného odkladu po ich dokončení a zverejňujú najneskôr tri mesiace po doručení každej správy z auditu podľa článku 37 ods. 4:

a)	správu, v ktorej sa uvádzajú výsledky posúdenia rizík podľa článku 34;

b)	konkrétne opatrenia na zmiernenie zavedené podľa článku 35 ods. 1;

c)	správu z auditu podľa článku 37 ods. 4;

d)	správu o plnení odporúčaní auditu podľa článku 37 ods. 6.

e)	v prípade potreby informácie o konzultáciách, ktoré poskytovateľ uskutočnil na podporu posudzovania rizík, a návrh opatrení na ich zmiernenie.

5. Ak sa poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača domnieva, že zverejnenie informácií podľa odseku 4 by mohlo viesť k sprístupneniu dôverných informácií uvedeného poskytovateľa alebo príjemcov služby, spôsobiť významné ohrozenie z hľadiska bezpečnosti jeho služby, ťažko narušiť verejnú bezpečnosť alebo poškodiť príjemcov, poskytovateľ môže takéto informácie z verejne dostupných správ odstrániť. V takom prípade poskytovateľ predloží koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a Komisii úplné správy spolu s dôvodmi pre vypustenie informácií z týchto verejne dostupných správ.

Článok 45

Kódexy správania

1. S cieľom prispieť k riadnemu uplatňovaniu tohto nariadenia Komisia a výbor podporujú a uľahčujú vypracovanie dobrovoľných kódexov správania na úrovni Únie, pričom zohľadňujú najmä osobitné výzvy spojené s bojom proti rôznym druhom nezákonného obsahu a riešením systémových rizík podľa práva Únie, najmä s právnymi predpismi pre hospodársku súťaž a ochranu osobných údajov.

2. Ak sa vyskytne významné systémové riziko v zmysle článku 34 ods. 1, ktoré sa týka viacerých veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, Komisia môže podľa potreby vyzvať dotknutých poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo dotknutých poskytovateľov veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, a ďalších poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem, veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, online platforiem a ďalších sprostredkovateľských služieb, ako aj relevantné príslušné orgány, organizácie občianskej spoločnosti a iné relevantné zainteresované strany, aby sa zapojili do vypracovania kódexov správania, v ktorých sa okrem iného stanovia záväzky prijať konkrétne opatrenia na zmiernenie rizík, ako aj rámec pravidelného podávania správ o všetkých prijatých opatreniach a ich výsledkoch.

3. Pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 sa Komisia, výbor a prípadne iné orgány zamerajú na zabezpečenie toho, aby sa v kódexoch správania jasne stanovili ich konkrétne ciele, aby obsahovali kľúčové ukazovatele výkonnosti na meranie dosahovania týchto cieľov a aby sa v nich náležite zohľadnili potreby a záujmy všetkých zainteresovaných strán na úrovni Únie, a najmä občanov. Komisia a výbor sa tiež zamerajú na zabezpečenie toho, aby účastníci pravidelne podávali Komisii a svojim koordinátorom digitálnych služieb v mieste usadenia správy o všetkých prijatých opatreniach a ich výsledkoch meraných na základe kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré obsahujú. Pri kľúčových ukazovateľoch výkonnosti a záväzkoch týkajúcich sa podávania správ sa zohľadňujú rozdiely vo veľkosti a kapacite jednotlivých účastníkov.

4. Komisia a výbor posúdia, či kódexy správania vyhovujú účelom uvedený v odsekoch 1 a 3, a dosahovanie ich cieľov pravidelne monitorujú a vyhodnocujú s ohľadom na kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré by mohli obsahovať. Svoje závery zverejnia.

Komisia a výbor tiež podporujú a uľahčujú pravidelnú revíziu a úpravu kódexov správania.

V prípade systematického porušovania kódexov správania môžu Komisia a výbor vyzvať ich signatárov, aby vykonali potrebné opatrenia.

Článok 55

Správa o činnosti

1. Koordinátori digitálnych služieb vypracúvajú výročné správy o činnosti podľa tohto nariadenia, v ktorých uvedú aj počet sťažností doručených podľa článku 53 a prehľad následných opatrení. Koordinátori digitálnych služieb zverejňujú výročné správy v strojovo čitateľnom formáte v súlade s platnými pravidlami o dôvernosti informácií podľa článku 84, a dávajú ich na vedomie Komisii a výboru.

2. Výročná správa musí obsahovať aj tieto informácie:

a)	počet a predmet príkazov konať proti nezákonnému obsahu a príkazov na poskytnutie informácií vydaných podľa článkov 9 a 10 ktorýmkoľvek vnútroštátnym justičným alebo správnym orgánom členského štátu dotknutého koordinátora digitálnych služieb;

b)	spôsob vykonania týchto príkazov oznámených koordinátorovi digitálnych služieb podľa článkov 9 a 10.

3. Ak členský štát podľa článku 49 určil niekoľko príslušných orgánov, zabezpečí, aby koordinátor digitálnych služieb vypracoval jednu správu o činnosti všetkých príslušných orgánov a aby koordinátor digitálnych služieb od ostatných dotknutých príslušných orgánov dostal všetky relevantné informácie a podporu potrebnú na tento účel.

ODDIEL 2

Právomoci, koordinované vyšetrovanie a mechanizmy konzistentnosti

Článok 76

Pravidelné penále

1. Komisia môže prijať rozhodnutie, ktorým sa dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, prípadne inej osobe uvedenej v článku 67 ods. 1 ukladajú pravidelné penále nepresahujúce 5 % priemerného denného príjmu alebo celosvetového ročného obratu za predchádzajúce účtovné obdobie za deň vypočítané od dátumu uvedeného v rozhodnutí s cieľom prinútiť ich, aby:

a)	v reakcii na rozhodnutie, ktorým sa požadujú informácie podľa článku 67, poskytli správne a úplné informácie;

b)	sa podrobili kontrole, ktorú nariadila rozhodnutím podľa článku 69;

c)	dodržali rozhodnutie, ktorým im boli nariadené predbežné opatrenia podľa článku 70 ods. 1;

d)	splnili záväzky, ktoré boli rozhodnutím podľa článku 71 ods. 1 vyhlásené za právne záväzné;

e)	dodržali rozhodnutie podľa článku 73 ods. 1 vrátane prípadných požiadaviek, ktoré obsahuje v súvislosti s akčným plánom uvedeným v článku 75.

2. Ak dotknutý poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo iná osoba uvedená v článku 67 ods. 1 splnili povinnosť, ktorú malo pravidelné penále vynútiť, Komisia môže určiť konečnú sumu pravidelného penále vo výške, ktorá je nižšia ako suma určená podľa pôvodného rozhodnutia.

Článok 93

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje od 17. februára 2024.

Článok 24 ods. 2, 3 a 6, článok 33 ods. 3 až 6, článok 37 ods. 7, článok 40 ods. 13, článok 43 a kapitola IV oddiely 4, 5 a 6 sa však uplatňujú od 16. novembra 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 19. októbra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK

(1) Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 70.

(2) Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. októbra 2022.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1148 z 20. júna 2019 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1907/2006 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 98/2013 (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 79).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1232 zo 14. júla 2021 o dočasnej výnimke z určitých ustanovení smernice 2002/58/ES, pokiaľ ide o používanie technológií poskytovateľmi interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania na spracúvanie osobných a iných údajov na účely boja proti online sexuálnemu zneužívaniu detí (Ú. v. EÚ L 274, 30.7.2021, s. 41).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2020/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).

(19) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(25) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodnik, malý a stredný podnik (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).

(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(30) Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021, s. 1).

(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(35) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(37) Ú. v. EÚ C 149, 27.4.2021, s. 3.

(38) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(39) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

whereas

keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

Digital Service Act 2022/2065 SK