search


keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/2065 SK cercato: 'Únie' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index Únie:


whereas Únie:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 2468

 

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na sprostredkovateľské služby ponúkané príjemcom služieb, ktorí majú miesto usadenia v Únii alebo sa v nej nachádzajú, a to bez ohľadu na to, kde majú poskytovatelia uvedených sprostredkovateľských služieb miesto usadenia.

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na žiadnu službu, ktorá nie je sprostredkovateľskou službou, ani na žiadne požiadavky uložené v súvislosti s takouto službou, a to bez ohľadu na to, či sa táto služba poskytuje prostredníctvom sprostredkovateľskej služby.

3.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice 2000/31/ES.

4.   Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá stanovené v iných právnych aktoch Únie, ktoré upravujú iné aspekty poskytovania sprostredkovateľských služieb na vnútornom trhu alebo ktoré upresňujú a dopĺňajú toto nariadenie, a to najmä:

a)

smernica 2010/13/EÚ;

b)

právo Únie v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv;

c)

nariadenie (EÚ) 2021/784;

d)

nariadenie (EÚ) 2019/1148;

e)

nariadenie (EÚ) 2019/1150;

f)

právo Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov vrátane nariadení (EÚ) 2017/2394 a (EÚ) 2019/1020 a smerníc 2001/95/ES a 2013/11/EÚ;

g)

právo Únie o ochrane osobných údajov, najmä nariadenie (EÚ) 2016/679 a smernica 2002/58/ES;

h)

právo Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, najmä nariadenie (EÚ) č. 1215/2012, alebo akékoľvek právo Únie stanovujúce pravidlá rozhodného práva pre zmluvné a mimozmluvné záväzky;

i)

právo Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, najmä nariadenie o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach;

j)

smernica ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„služby informačnej spoločnosti“ sú „služby“ vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

b)

„príjemca služby“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva sprostredkovateľskú službu, najmä na účely vyhľadávania alebo sprístupňovania informácií;

c)

„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba konajúca na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

d)

„ponúkať služby v Únii“ je poskytovať fyzickým alebo právnickým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch možnosť využívať služby poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ktorý má podstatnú väzbu s Úniou;

e)

„podstatná väzba s Úniou“ je väzba poskytovateľa sprostredkovateľských služieb na Úniu vyplývajúca buď z jeho sídla v Únii, alebo z konkrétnych skutkových kritérií, ako sú:

významný počet príjemcov služby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch vo vzťahu k počtu obyvateľov daného členského štátu alebo členských štátov; alebo

zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov;

f)

„obchodník“ je každá fyzická osoba alebo každá právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet;

g)

„sprostredkovateľská služba“ je jedna z týchto služieb informačnej spoločnosti:

i)

služba „obyčajný prenos“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti alebo z poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti,

ii)

služba „kešing“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, pri ktorom sa tieto informácie automaticky, dočasne a prechodne uchovávajú, vykonávaná výlučne na účely zefektívnenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom na ich žiadosť,

iii)

služba „hosting“ pozostávajúca z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby na jeho žiadosť;

h)

„nezákonný obsah“ je akákoľvek informácia, ktorá sama osebe alebo tým, že odkazuje na nejakú činnosť vrátane predaja výrobkov alebo poskytovania služieb, nie je v súlade s právnymi predpismi Únie alebo niektorého členského štátu, a to bez ohľadu na presný predmet alebo povahu týchto právnych predpisov;

i)

„online platforma“ je hostingová služba, ktorá na žiadosť príjemcu služby uchováva a verejne šíri informácie, pokiaľ táto činnosť nie je nepodstatným a čisto vedľajším prvkom inej služby alebo nepodstatnou funkciou hlavnej služby, ktorý z objektívnych a technických dôvodov nemožno použiť bez tejto inej služby, a začlenenie tohto prvku alebo funkcie do inej služby nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti tohto nariadenia;

j)

„internetový vyhľadávač“ je sprostredkovateľská služba, ktorá umožňuje používateľom zadávať výrazy s cieľom vyhľadávať v zásade všetky webové stránky alebo všetky webové stránky v konkrétnom jazyku na základe výrazu týkajúceho sa akejkoľvek témy v podobe kľúčového slova, hlasovej požiadavky, vety alebo iných zadaných údajov, a ktorá ako výsledok vyhľadávania poskytuje výsledky v akomkoľvek formáte, prostredníctvom ktorých možno nájsť informácie súvisiace s požadovaným obsahom;

k)

„verejné šírenie“ je sprístupnenie informácií potenciálne neobmedzenému počtu tretích strán na žiadosť príjemcu služby, ktorý informácie poskytol;

l)

„zmluva uzavretá na diaľku“ je „zmluva uzavretá na diaľku“ vymedzená článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ;

m)

„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti a aplikácie vrátane mobilných aplikácií;

n)

„koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa sprostredkovateľskej služby alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca;

o)

„koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa sprostredkovateľská služba poskytuje;

p)

„aktívny príjemca online platformy“ je príjemca služby, ktorý využíva online platformu tak, že buď požiada online platformu, aby uložila informácie, alebo je vystavený informáciám, ktoré sa nachádzajú na online platforme a ktoré sa šíria prostredníctvom jej online rozhrania;

q)

„aktívny príjemca internetového vyhľadávača“ je príjemca služby, ktorý zadal vyhľadávanie internetovému vyhľadávaču a bol vystavený indexovaným informáciám, ktoré sú prezentované v jeho online rozhraní;

r)

„reklama“ sú informácie určené na propagáciu posolstva právnickej alebo fyzickej osoby bez ohľadu na to, či sa majú dosiahnuť komerčné alebo nekomerčné účely, pričom tieto informácie online platforma prezentuje na svojom online rozhraní za odplatu, ktorá sa poskytuje konkrétne za ich propagáciu;

s)

„odporúčací systém“ je úplne alebo čiastočne automatizovaný systém, ktorý online platforma používa na odporúčanie konkrétnych informácií príjemcom služby vo svojom online rozhraní alebo na uprednostňovanie uvedených informácií, a to aj v dôsledku vyhľadávania iniciovaného príjemcom služby alebo iného určenia relatívneho poradia alebo významnosti zobrazovaných informácií;

t)

„moderovanie obsahu“ sú automatizované alebo neautomatizované činnosti vykonávané poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktoré sú zamerané najmä na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu alebo informácií, ktoré poskytujú príjemcovia služby a ktoré nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami, a na boj proti takémuto obsahu alebo informáciám vrátane prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť tohto nezákonného obsahu alebo týchto informácií, ako je napríklad zhoršenie ich pozície, demonetizácia, znemožnenie prístupu k nim alebo ich odstránenie, alebo ktoré ovplyvňujú schopnosť príjemcov služby poskytovať tieto informácie, ako napríklad zrušenie alebo zablokovanie konta príjemcu;

u)

„obchodné podmienky“ sú ustanovenia bez ohľadu na ich názov alebo formu, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a príjemcom služby;

v)

„osoby so zdravotným postihnutím“ sú „osoby so zdravotným postihnutím“, ako sa uvádza v článku 3 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (38);

w)

„komerčná komunikácia“ je „komerčná komunikácia“ vymedzená v článku 2 písm. f) smernice 2000/31/ES;

x)

„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (39).

KAPITOLA II

ZODPOVEDNOSŤ POSKYTOVATEĽOV SPROSTREDKOVATEĽSKÝCH SLUŽIEB

Článok 7

Dobrovoľné vyšetrovania z vlastnej iniciatívy a dodržiavanie právnych predpisov

Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb sa nepovažujú za nespôsobilých na výnimky zo zodpovednosti uvedené v článkoch 4, 5 a 6 len z toho dôvodu, že v dobrej viere a svedomite vykonávajú dobrovoľné vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo prijímajú iné opatrenia zamerané na odhaľovanie, identifikáciu a odstraňovanie nezákonného obsahu alebo prijímajú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s požiadavkami práva Únie a vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie vrátane požiadaviek stanovených v tomto nariadení.

Článok 9

Príkazy konať proti nezákonnému obsahu

1.   Po prijatí príkazu konať proti jednej alebo viacerým konkrétnym položkám nezákonného obsahu vydaného príslušnými vnútroštátnymi justičnými alebo správnymi orgánmi na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán uvedený v príkaze o vykonaní príkazu, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

a)

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)

odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)

odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo informácie predstavujú nezákonný obsah, s odkazom na jedno alebo viaceré konkrétne ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie,

iii)

identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iv)

jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať a lokalizovať dotknutý nezákonný obsah, ako napríklad jeden alebo viac presných URL a v prípade potreby aj dodatočné informácie,

v)

informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ sprostredkovateľských služieb a príjemca služby, ktorý obsah poskytol,

vi)

v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o spôsobe vykonania daných príkazov;

b)

územnú pôsobnosť uvedeného príkazu na základe uplatniteľných pravidiel práva Únie a vnútroštátneho práva vrátane charty a prípadne všeobecných zásad medzinárodného práva, ktorá je obmedzená na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie jeho cieľa;

c)

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb podľa článku 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov dohodnutom medzi orgánom vydávajúcim príkaz a uvedeným poskytovateľom, a zasiela sa do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ v súlade s článkom 11; ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom dvojstranne dohodnutom jazyku, príkaz sa môže zaslať v jazyku orgánu, ktorý príkaz vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3.   Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle daný príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb o vykonaní uvedeného príkazu koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

4.   Koordinátor digitálnych služieb dotknutého členského štátu po prijatí príkazu od justičného alebo správneho orgánu bez zbytočného odkladu prostredníctvom systému zriadeného v súlade s článkom 85 zašle kópiu príkazu uvedeného v odseku 1 tohto článku všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb.

5.   Najneskôr pri vykonaní príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie, existujúce možnosti nápravy a opis územnej pôsobnosti príkazu v súlade s odsekom 2.

6.   Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie je dotknuté vnútroštátne občianske právo a trestné právo procesné.

Článok 10

Príkazy na poskytnutie informácií

1.   Po prijatí príkazu na poskytnutie konkrétnej informácie o jednom alebo viacerých konkrétnych jednotlivých príjemcoch služby, ktorý vydali príslušné vnútroštátne justičné alebo správne orgány na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán, ktorý je v príkaze uvedený, o jeho prijatí a o tom, ako bol príkaz vykonaný, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

a)

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)

odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)

identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iii)

jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať konkrétneho príjemcu alebo príjemcov, o ktorých sa požadujú informácie, ako napríklad jeden alebo viacero názvov účtov alebo jedinečných identifikátorov,

iv)

odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje cieľ, na ktorý sa informácie požadujú, a prečo je požiadavka na poskytnutie informácií nevyhnutná a primeraná na určenie toho, či príjemcovia sprostredkovateľských služieb dodržiavajú uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, okrem prípadov, keď takéto odôvodnenie nemožno poskytnúť z dôvodov súvisiacich s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním,

v)

informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ a dotknutí príjemcovia služby,

vi)

v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o vykonaní príkazov;

b)

v uvedenom príkaze sa vyžaduje od poskytovateľa len poskytnutie informácií, ktoré už boli zhromaždené na účely poskytovania služby a ktoré má pod kontrolou;

c)

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov, na ktorom sa orgán vydávajúci príkaz a poskytovateľ dvojstranne dohodli, a to do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11;ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom jazyku, na ktorom sa dvojstranne dohodlo, môže sa zaslať v jazyku orgánu, ktorý ho vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň tých prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3.   Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, pokiaľ ide o vykonanie uvedeného príkazu, koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

4.   Koordinátor digitálnych služieb dotknutého členského štátu po prijatí príkazu od justičného alebo správneho orgánu bez zbytočného odkladu prostredníctvom systému zriadeného v súlade s článkom 85 zašle kópiu príkazu uvedeného v odseku 1 tohto článku všetkým koordinátorom digitálnych služieb.

5.   Najneskôr v čase vykonania príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie a existujúce možnosti nápravy v súlade s odsekom 2.

6.   Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy občianskeho práva procesného a trestného práva procesného.

KAPITOLA III

POVINNOSTI NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI PRE TRANSPARENTNÉ A BEZPEČNÉ ONLINE PROSTREDIE

ODDIEL 1

Ustanovenia uplatniteľné na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb

Článok 11

Kontaktné miesta pre orgány členských štátov, Komisiu a výbor

1.   Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb určia jednotné kontaktné miesto, ktoré im umožní komunikovať na účely uplatňovania tohto nariadenia priamo elektronickými prostriedkami s orgánmi členských štátov, Komisiou a výborom uvedeným v článku 61 elektronickým spôsobom.

2.   Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb zverejnia informácie potrebné na jednoduchú identifikáciu jednotných kontaktných miest a komunikáciu s nimi. Uvedené informácie musia byť ľahko prístupné a aktualizované.

3.   V informáciách uvedených v odseku 2 poskytovatelia sprostredkovateľských služieb špecifikujú úradný jazyk alebo jazyky členských štátov, ktoré možno popri jazyku, ktorému vo všeobecnosti rozumie najväčší počet obyvateľov Únie, použiť na komunikáciu s ich kontaktnými miestami a medzi ktorými je aspoň jeden z úradných jazykov členského štátu, v ktorom má poskytovateľ sprostredkovateľských služieb svoje hlavné miesto podnikateľskej činnosti alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca.

Článok 14

Obchodné podmienky

1.   Do svojich obchodných podmienok zahrnú poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informácie o všetkých obmedzeniach, ktoré v súvislosti s využívaním svojej služby zavedú vo vzťahu k informáciám poskytovaným príjemcami služby. Tieto informácie musia zahŕňať informácie o všetkých politikách, postupoch, opatreniach a nástrojoch používaných na účely moderovania obsahu vrátane algoritmického rozhodovania a ľudskej kontroly, ako aj o rokovacom poriadku svojho vnútorného systému vybavovania sťažností. Musia byť podané jasným, jednoduchým, zrozumiteľným, používateľsky ústretovým a jednoznačným jazykom a verejne dostupné v ľahko prístupnom a strojovo čitateľnom formáte.

2.   Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú príjemcov služby o každej významnej zmene obchodných podmienok.

3.   Ak je sprostredkovateľská služba primárne zameraná na maloletých alebo ju v prevažnej miere využívajú maloletí, poskytovateľ danej sprostredkovateľskej služby vysvetlí podmienky a akékoľvek obmedzenia využívania služby tak, aby im maloletí rozumeli.

4.   Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb pri uplatňovaní a presadzovaní obmedzení uvedených v odseku 1 konajú dôsledne, objektívne a primerane, pričom náležite zohľadňujú práva a oprávnené záujmy všetkých zainteresovaných strán vrátane základných práv príjemcov služieb, ako sú sloboda prejavu, sloboda a pluralita médií a ďalšie základné práva a slobody zakotvené v charte.

5.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov poskytnú príjemcom služieb stručné a ľahko dostupné, strojovo čitateľné zhrnutie obchodných podmienok v jasnom, používateľsky ústretovom a jednoznačnom jazyku vrátane dostupných prostriedkov nápravy a mechanizmov nápravy v jasnom a jednoznačnom jazyku.

6.   Veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače v zmysle článku 33 uverejnia svoje obchodné podmienky v úradných jazykoch všetkých členských štátov Únie, v ktorých ponúkajú svoje služby.

Článok 21

Mimosúdne riešenie sporov

1.   Príjemcovia služieb vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 20 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré neboli vyriešené prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby informácie o možnosti príjemcov služby mať prístup k mimosúdnemu riešeniu sporov, ako sa uvádza v prvom pododseku, boli na ich online rozhraní ľahko dostupné, jasné a používateľsky ústretové.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu služby začať v ktoromkoľvek štádiu konanie s cieľom napadnúť rozhodnutia poskytovateľov online platforiem na súde v súlade s uplatniteľným právom.

2.   Obe strany v dobrej viere spolupracujú s vybraným certifikovaným orgánom mimosúdneho riešenia sporov s cieľom vyriešiť spor.

Poskytovatelia online platforiem môžu odmietnuť spolupracovať s takýmto orgánom mimosúdneho riešenia sporov, ak sa už vyriešil spor týkajúci sa rovnakých informácií a rovnakých dôvodov údajnej nezákonnosti obsahu alebo jeho nesúladu s obchodnými podmienkami.

Certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov nemá právomoc uložiť stranám záväzné riešenie sporu.

3.   Koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je orgán mimosúdneho riešenia sporov usadený, tento orgán na jeho žiadosť certifikuje na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré možno obnoviť, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

je nestranný a nezávislý, a to aj finančne nezávislý, od poskytovateľov online platforiem a od príjemcov služieb poskytovaných poskytovateľmi online platforiem vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia;

b)

má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)

jeho členovia sú odmeňovaní spôsobom, ktorý nie je spojený s výsledkom konania;

d)

mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie a poskytuje možnosť začať urovnávanie sporov a predložiť potrebné podporné dokumenty online;

e)

je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

f)

mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami, ktoré sú ľahko a verejne dostupné, a ktoré sú v súlade s platnými právom vrátane tohto článku.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie:

a)

konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a

b)

úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. e).

4.   Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov každoročne podávajú správu koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý ich certifikoval, o svojom fungovaní, pričom v nej uvedú aspoň počet sporov, ktoré dostali, informácie o výsledkoch týchto sporov, priemerný čas potrebný na ich vyriešenie a prípadné nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli. Na žiadosť koordinátora digitálnych služieb poskytnú dodatočné informácie.

Koordinátori digitálnych služieb každé dva roky vypracujú správu o fungovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali. V tejto správe sa predovšetkým:

a)

uvedie počet sporov, ktoré každý certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov každoročne dostal;

b)

uvedú výsledky konaní pred týmito orgánmi a priemerný čas potrebný na vyriešenie sporov;

c)

identifikujú a vysvetlia akékoľvek systémové alebo odvetvové nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním týchto subjektov;

d)

identifikujú najlepšie postupy týkajúce sa uvedeného fungovania;

e)

uvedú odporúčania, ako prípadne zlepšiť uvedené fungovanie.

Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov sprístupnia svoje rozhodnutia stranám v primeranej lehote, najneskôr však do 90 kalendárnych dní od prijatia sťažnosti. V prípade veľmi zložitých sporov môže certifikovaný orgán podľa vlastného uváženia predĺžiť lehotu 90 kalendárnych dní o ďalšiu dobu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní, s celkovým trvaním lehoty maximálne 180 dní.

5.   Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech príjemcu služby vrátane jednotlivca alebo subjektu, ktorí predložili oznámenie, poskytovateľ online platformy hradí všetky poplatky účtované orgánom mimosúdneho riešenia sporov a nahradí uvedenému príjemcovi vrátane jednotlivca alebo subjektu všetky primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech poskytovateľa online platformy, príjemca služby vrátane jednotlivca alebo subjektu nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré poskytovateľ online platformy zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu, pokiaľ orgán mimosúdneho riešenia sporov nezistí, že uvedený príjemca konal zjavne v zlej viere.

Poplatky, ktoré orgán mimosúdneho riešenia sporov účtuje poskytovateľom online platformy za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady vzniknuté orgánu. Pre príjemcov služby je riešenie sporov bezplatné alebo dostupné za nominálny poplatok.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, a dotknutému poskytovateľovi online platformy pred začatím riešenia sporu.

6.   Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 3.

7.   Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý certifikoval orgán mimosúdneho riešenia sporov, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami usúdi, že orgán mimosúdneho riešenia sporov už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 3, certifikáciu zruší. Pred zrušením certifikácie poskytne koordinátor digitálnych služieb uvedenému orgánu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť certifikáciu orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

8.   Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku, ako aj orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorých certifikáciu zrušili. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom ľahko prístupnom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

9.   Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

Článok 30

Sledovateľnosť obchodníkov

1.   Poskytovatelia online platforiem umožňujúci spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku zabezpečia, aby obchodníci mohli využívať uvedené online platformy na propagáciu posolstiev o produktoch alebo službách alebo na ich ponúkanie spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii len vtedy, ak pred použitím ich služieb na uvedené účely získali, v náležitých prípadoch od obchodníka, tieto informácie:

a)

meno/názov, adresu, telefónne číslo a e-mailovú adresu obchodníka;

b)

kópiu identifikačného dokumentu obchodníka alebo akúkoľvek inú elektronickú identifikáciu v zmysle článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (40);

c)

údaje o platobnom účte obchodníka;

d)

ak je obchodník zapísaný v obchodnom alebo podobnom verejnom registri, obchodný register, v ktorom je obchodník zapísaný a jeho registračné číslo alebo rovnocenný prostriedok identifikácie v tomto registri;

e)

čestné vyhlásenie obchodníka, ktorým sa zaväzuje ponúkať len produkty alebo služby, ktoré sú v súlade s uplatniteľnými pravidlami práva Únie.

2.   Poskytovateľ online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi po prijatí informácií uvedených v odseku 1 a predtým, ako dotknutému obchodníkovi umožní využívať svoje služby, vynaloží maximálne úsilie na overenie toho, či sú informácie uvedené v odseku 1 písm. a) až e ) spoľahlivé a úplné, pričom využije akúkoľvek voľne prístupnú oficiálnu online databázu alebo online rozhranie, ktoré sprístupnil členský štát alebo Únia, údajmi spracúvanými online platformou alebo požiada obchodníka o poskytnutie podporných dokumentov zo spoľahlivých zdrojov. Na účely tohto nariadenia sú obchodníci zodpovední za presnosť poskytnutých informácií.

Pokiaľ ide o obchodníkov, ktorí už využívajú služby poskytovateľov online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi na účely uvedené v odseku 1 k 17. februáru 2024, poskytovatelia vynaložia maximálne úsilie na získanie uvedených informácií od dotknutých obchodníkov do 12 mesiacov. Ak dotknutí obchodníci neposkytnú informácie v uvedenej lehote, poskytovatelia pozastavia poskytovanie svojich služieb týmto obchodníkom dovtedy, kým neposkytnú všetky informácie.

3.   Ak poskytovateľ online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi zistí dostatočné náznaky toho, alebo má dôvod sa domnievať, že akákoľvek informácia uvedená v odseku 1 získaná od dotknutého obchodníka je nepresná, neúplná alebo neaktuálna, tento poskytovateľ požiada uvedeného obchodníka, aby túto situáciu bezodkladne alebo v lehote stanovenej právom Únie a vnútroštátnym právom napravil.

Ak obchodník uvedené informácie neopraví alebo nedoplní, poskytovateľ online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi urýchlene pozastaví poskytovanie svojej služby uvedenému obchodníkovi v súvislosti s ponúkaním výrobkov alebo služieb spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii dovtedy, kým žiadosti plne nevyhovie.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 nariadenia (EÚ) 2019/1150, ak poskytovateľ online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi odmietne obchodníkovi povoliť využívanie svojej služby podľa odseku 1 alebo pozastaví poskytovanie svojej služby podľa odseku 3 tohto článku, dotknutý obchodník má právo podať sťažnosť, ako sa stanovuje v článkoch 20 a 21 tohto nariadenia.

5.   Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi bezpečne uchovávajú informácie získané podľa odsekov 1 a 2 počas doby šiestich mesiacov po skončení trvania svojho zmluvného vzťahu s dotknutým obchodníkom. Následne tieto informácie odstránia.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, poskytovatelia online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi sprístupnia informácie tretím stranám len vtedy, ak sa to vyžaduje v súlade s uplatniteľným právom vrátane príkazov uvedených v článku 10 a akýchkoľvek príkazov vydaných príslušnými orgánmi členských štátov alebo Komisiou na účely plnenia ich úloh podľa tohto nariadenia.

7.   Poskytovateľ online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi sprístupní na svojej online platforme príjemcom služby informácie uvedené v odseku 1 písm. a), d) a e) jasným, ľahko dostupným a zrozumiteľným spôsobom. Uvedené informácie musia byť k dispozícii aspoň na online rozhraní online platformy, kde sa uvádzajú informácie o produkte alebo službe.

Článok 31

Dodržiavanie predpisov už v štádiu návrhu

1.   Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku zabezpečia, aby jeho online rozhranie bolo navrhnuté a usporiadané tak, aby obchodníci mohli podľa uplatniteľného práva Únie plniť svoje povinnosti týkajúce sa predzmluvných informácií a informácií o bezpečnosti výrobkov.

Dotknutý poskytovateľ predovšetkým zabezpečí, aby jeho online rozhranie umožňovalo obchodníkom poskytovať informácie o mene/názve, adrese, telefónnom čísle a e-mailovej adrese hospodárskeho subjektu v zmysle článku 3 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2019/1020 a iných právnych predpisov Únie.

2.   Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku zabezpečí, aby jeho online rozhranie bolo navrhnuté a usporiadané tak, aby obchodníkom umožňovalo poskytovať aspoň:

a)

informácie potrebné na jasnú a jednoznačnú identifikáciu výrobkov alebo služieb propagovaných alebo ponúkaných spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii prostredníctvom služieb poskytovateľov;

b)

akýkoľvek znak identifikujúci obchodníka, ako je ochranná známka, symbol alebo logo a

c)

prípadne informácie týkajúce sa označovania a značenia v súlade s pravidlami uplatniteľného práva Únie v oblasti bezpečnosti a súladu výrobkov.

3.   Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku vynaložia maximálne úsilie na posúdenie toho, či takíto obchodníci poskytli informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 predtým, ako im umožní ponúkať ich výrobky alebo služby na uvedených platformách. Po tom, ako poskytovateľ umožní obchodníkovi ponúkať výrobky a služby na svojej online platforme umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi, vynaloží primerané úsilie na náhodnú kontrolu v akejkoľvek oficiálnej, voľne prístupnej a strojovo čitateľnej online databáze alebo online rozhraní, či ponúkané výrobky alebo služby boli identifikované ako nezákonné.

Článok 33

Veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače

1.   Tento oddiel sa vzťahuje na online platformy a internetové vyhľadávače, ktoré majú priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby v Únii, ktorý sa rovná 45 miliónom alebo je vyšší, a ktoré sú určené ako veľmi veľké online platformy alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače v súlade s odsekom 4.

2.   Ak sa počet obyvateľov Únie zvýši alebo zníži aspoň o 5 % v porovnaní s počtom obyvateľov v roku 2020 alebo s počtom obyvateľov po úprave prostredníctvom delegovaného aktu v roku, v ktorom bol prijatý posledný delegovaný akt, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 87 s cieľom upraviť priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služieb v Únii uvedený v odseku 1. V takomto prípade upraví počet tak, aby zodpovedal 10 % počtu obyvateľov Únie v roku, v ktorom prijme delegovaný akt, zaokrúhlenému nahor alebo nadol, aby sa počet mohol vyjadriť v miliónoch.

3.   Komisia môže po porade s výborom prijať delegované akty v súlade s článkom 87 na doplnenie ustanovení tohto nariadenia stanovením metodiky výpočtu priemerného mesačného počtu aktívnych príjemcov služieb v Únii na účely odseku 1 tohto článku a článku 24 ods. 2, pričom sa zabezpečí, aby metodika zohľadňovala trhový a technologický vývoj.

4.   Komisia po konzultácii s členským štátom usadenia alebo po zohľadnení informácií, ktoré poskytol koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia podľa článku 24 ods. 4, prijme rozhodnutie, ktorým sa za veľmi veľkú online platformu alebo za veľmi veľký internetový vyhľadávač na účely tohto nariadenia určí online platforma alebo internetový vyhľadávač, ktorých priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby je rovnaký alebo vyšší ako počet uvedený v odseku 1 tohto článku. Komisia prijme rozhodnutie na základe údajov nahlásených poskytovateľom online platformy alebo internetového vyhľadávača podľa článku 24 ods. 2 alebo informácií požadovaných podľa článku 24 ods. 3 alebo akýchkoľvek iných informácií, ktoré má Komisia k dispozícii.

Skutočnosť, že poskytovateľ online platformy alebo internetového vyhľadávača nedodržiava článok 24 ods. 2 alebo nevyhovie žiadosti koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia alebo Komisie podľa článku 24 ods. 3, nebráni Komisii v tom, aby určila tohto poskytovateľa za poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača podľa tohto odseku.

Ak Komisia pri svojom rozhodnutí vychádza z iných informácií, ktoré má k dispozícii podľa prvého pododseku tohto odseku, alebo na základe dodatočných informácií požadovaných podľa článku 24 ods. 3, poskytne dotknutému poskytovateľovi online platformy alebo internetového vyhľadávača 10 pracovných dní na predloženie stanoviska k predbežným zisteniam Komisie a na svoj zámer určiť online platformu alebo internetový vyhľadávač ako veľmi veľkú online platformu alebo ako veľmi veľký internetový vyhľadávač. Komisia náležite zohľadní stanoviská preložené dotknutým poskytovateľom.

Ak dotknutý poskytovateľ online platformy alebo internetového vyhľadávača stanovisko podľa tretieho pododseku nepredloží, nebráni to Komisii označiť túto online platformu alebo tento internetový vyhľadávač za veľmi veľkú online platformu alebo za veľmi veľký internetový vyhľadávač na základe iných informácií, ktoré má Komisia k dispozícii.

5.   Komisia toto určenie ukončí, ak počas neprerušeného obdobia jedného roka online platforma alebo internetový vyhľadávač nemá priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby, ktorý sa rovná počtu uvedenému v odseku 1 alebo je vyšší.

6.   Komisia oznámi svoje rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5 bez zbytočného odkladu dotknutému poskytovateľovi online platformy alebo internetového vyhľadávača, výboru a koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia.

Komisia zabezpečí, aby sa zoznam určených veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie, a priebežne ho aktualizuje. Povinnosti stanovené v tomto oddiele sa uplatňujú alebo sa prestanú uplatňovať na príslušné veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače štyri mesiace po oznámení príslušnému poskytovateľovi uvedenému v prvom pododseku.

Článok 45

Kódexy správania

1.   S cieľom prispieť k riadnemu uplatňovaniu tohto nariadenia Komisia a výbor podporujú a uľahčujú vypracovanie dobrovoľných kódexov správania na úrovni Únie, pričom zohľadňujú najmä osobitné výzvy spojené s bojom proti rôznym druhom nezákonného obsahu a riešením systémových rizík podľa práva Únie, najmä s právnymi predpismi pre hospodársku súťaž a ochranu osobných údajov.

2.   Ak sa vyskytne významné systémové riziko v zmysle článku 34 ods. 1, ktoré sa týka viacerých veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, Komisia môže podľa potreby vyzvať dotknutých poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo dotknutých poskytovateľov veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, a ďalších poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem, veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, online platforiem a ďalších sprostredkovateľských služieb, ako aj relevantné príslušné orgány, organizácie občianskej spoločnosti a iné relevantné zainteresované strany, aby sa zapojili do vypracovania kódexov správania, v ktorých sa okrem iného stanovia záväzky prijať konkrétne opatrenia na zmiernenie rizík, ako aj rámec pravidelného podávania správ o všetkých prijatých opatreniach a ich výsledkoch.

3.   Pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 sa Komisia, výbor a prípadne iné orgány zamerajú na zabezpečenie toho, aby sa v kódexoch správania jasne stanovili ich konkrétne ciele, aby obsahovali kľúčové ukazovatele výkonnosti na meranie dosahovania týchto cieľov a aby sa v nich náležite zohľadnili potreby a záujmy všetkých zainteresovaných strán na úrovni Únie, a najmä občanov. Komisia a výbor sa tiež zamerajú na zabezpečenie toho, aby účastníci pravidelne podávali Komisii a svojim koordinátorom digitálnych služieb v mieste usadenia správy o všetkých prijatých opatreniach a ich výsledkoch meraných na základe kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré obsahujú. Pri kľúčových ukazovateľoch výkonnosti a záväzkoch týkajúcich sa podávania správ sa zohľadňujú rozdiely vo veľkosti a kapacite jednotlivých účastníkov.

4.   Komisia a výbor posúdia, či kódexy správania vyhovujú účelom uvedený v odsekoch 1 a 3, a dosahovanie ich cieľov pravidelne monitorujú a vyhodnocujú s ohľadom na kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré by mohli obsahovať. Svoje závery zverejnia.

Komisia a výbor tiež podporujú a uľahčujú pravidelnú revíziu a úpravu kódexov správania.

V prípade systematického porušovania kódexov správania môžu Komisia a výbor vyzvať ich signatárov, aby vykonali potrebné opatrenia.

Článok 46

Kódex správania pre online reklamu

1.   Komisia podporuje a uľahčuje vypracovanie dobrovoľných kódexov správania na úrovni Únie poskytovateľmi online platforiem a ďalšími relevantnými poskytovateľmi služieb, ako sú poskytovatelia sprostredkovateľských služieb online reklamy, inými subjektami zapojenými do hodnotového reťazca programatickej reklamy alebo organizáciami zastupujúcimi príjemcov služby a organizáciami občianskej spoločnosti alebo relevantnými orgánmi, s cieľom prispieť k väčšej transparentnosti pre subjekty v hodnotovom reťazci online reklamy nad rámec požiadaviek stanovených v článkoch 26 a 39.

2.   Komisia sa usiluje zabezpečiť, aby boli kódexy správania zamerané na účinný prenos informácií pri plnom rešpektovaní práv a záujmov všetkých zúčastnených strán ako aj konkurenčného, transparentného a spravodlivého prostredia v oblasti online reklamy podľa práva Únie a vnútroštátneho práva, najmä podľa právnych predpisov pre hospodársku súťaž a ochranu súkromia a osobných údajov. Komisia sa usiluje zabezpečiť, aby sa kódexy správania vzťahovali aspoň na:

a)

prenos informácií, ktoré majú k dispozícii poskytovatelia sprostredkovateľských služieb online reklamy, príjemcom služby týkajúci sa požiadaviek stanovených v článku 26 ods. 1 písm. b), c) a d);

b)

prenos informácií, ktoré majú k dispozícii poskytovatelia sprostredkovateľských služieb online reklamy, do archívov podľa článku 39;

c)

zmysluplné informácie o speňažení údajov.

3.   Komisia podporí vypracovanie kódexov správania do 18. februára 2025 a ich uplatňovanie do 18. augusta 2025.

4.   Všetky subjekty v hodnotovom reťazci online reklamy uvedenom v odseku 1 Komisia podporí, aby prijali záväzky uvedené v kódexoch správania a dodržiavali ich.

Článok 47

Kódex správania pre prístup

1.   Komisia podporuje a uľahčuje vypracovanie kódexov správania na úrovni Únie za účasti poskytovateľov online platforiem a ďalších relevantných poskytovateľov služieb, organizácií zastupujúcich príjemcov služieb a organizácií občianskej spoločnosti alebo relevantných orgánov, s cieľom podporiť plnú a účinnú rovnocennú účasť zlepšením prístupu k online službám, ktorých prvotná koncepcia alebo následná úprava riešia osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím.

2.   Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby kódexy správania sledovali cieľ zabezpečiť, aby boli uvedené služby prístupné, v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, aby sa na maximum zvýšilo ich predvídateľné využívanie osobami so zdravotným postihnutím. Komisia sa usiluje zabezpečiť, aby sa kódexy správania zameriavali aspoň na tieto ciele:

a)

taká koncepcia a úprava služieb, aby boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím a tieto ich mohli vnímať, ovládať, rozumieť im a spoľahnúť sa na ne;

b)

vysvetlenie toho, ako služby spĺňajú príslušné požiadavky na prístupnosť, a sprístupňovanie týchto informácií verejnosti spôsobom prístupným pre osoby so zdravotným postihnutím;

c)

sprístupňovanie informácií, formulárov a opatrení poskytovaných podľa tohto nariadenia tak, aby ich bolo možné ľahko vyhľadať, pochopiť a boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím.

3.   Komisia podporí vypracovanie kódexov správania do 18. februára 2025 a ich uplatňovanie do 18. augusta 2025.

Článok 48

Krízové protokoly

1.   Výbor môže odporučiť, aby Komisia podľa odsekov 2, 3 a 4 iniciovala vypracovanie dobrovoľných krízových protokolov na riešenie krízových situácií. Uvedené situácie sa prísne obmedzia na mimoriadne okolnosti ovplyvňujúce verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie.

2.   Komisia podporuje a uľahčuje, aby sa poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem, veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a prípadne aj poskytovatelia iných online platforiem alebo iných internetových vyhľadávačov zapojili do vypracovania, testovania auplatňovania týchto krízových protokolov. Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby tieto krízové protokoly zahŕňali jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)

neprehliadnuteľné zobrazovanie informácií o krízovej situácii poskytovaných orgánmi členských štátov, na úrovni Únie alebo inými relevantnými spoľahlivými orgánmi podľa okolností krízy;

b)

zabezpečenie toho, aby poskytovateľ sprostredkovateľských služieb určil konkrétne kontaktné miesto pre krízové riadenie; podľa potreby to môže byť elektronické kontaktné miesto uvedené v článku 11 alebo v prípade poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov pracovník zodpovedný za súlad s predpismi uvedený v článku 41;

c)

prípadná úprava zdrojov určených na dosahovanie súladu s predpismi stanovených v článkoch 16, 20, 22, 23 a 35 potrebám, ktoré vznikli v dôsledku krízovej situácie.

3.   Do vypracovania, testovania a dohľadu nad uplatňovaním krízových protokolov Komisia podľa potreby zapojí orgány členských štátov a môže zapojiť aj orgány, úrady a agentúry Únie. Ak je to potrebné a vhodné, môže do vypracovania krízových protokolov zapojiť aj organizácie občianskej spoločnosti alebo iné relevantné organizácie.

4.   Komisia sa zameria na zabezpečenie toho, aby sa v krízových protokoloch jasne stanovili všetky tieto prvky:

a)

konkrétne parametre na určenie osobitnej mimoriadnej situácie, ktorú krízový protokol má riešiť, a ciele, ktoré sleduje;

b)

úloha každého zúčastneného a opatrenia, ktoré majú zaviesť na prípravu a po aktivácii krízového protokolu;

c)

jasný postup na určenie toho, kedy sa má krízový protokol aktivovať;

d)

jasný postup na určenie obdobia, počas ktorého sa majú vykonávať opatrenia prijaté po aktivácii krízového protokolu a ktorý sa prísne obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na riešenie príslušných osobitných mimoriadnych okolností;

e)

záruky riešenia akýchkoľvek negatívnych účinkov na výkon základných práv zakotvených v charte, najmä slobody prejavu, práva na informácie a práva na nediskrimináciu;

f)

postup verejného informovania o všetkých prijatých opatreniach, ich trvaní a výsledkoch po skončení krízovej situácie.

5.   Ak sa Komisia domnieva, že krízový protokol účinne nerieši krízovú situáciu alebo nezaručuje uplatňovanie základných práv uvedených v odseku 4 písm. e), požiada zúčastnených, aby krízový protokol prepracovali, a to aj tak, že prijmú dodatočné opatrenia.

KAPITOLA IV

VYKONÁVANIE, SPOLUPRÁCA, SANKCIE A PRESADZOVANIE

ODDIEL 1

Príslušné orgány a vnútroštátni koordinátori digitálnych služieb

Článok 51

Právomoci koordinátorov digitálnych služieb

1.   Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, tieto vyšetrovacie právomoci:

a)

právomoc požadovať od týchto poskytovateľov, ako aj od akýchkoľvek iných osôb konajúcich na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, o ktorých možno primerane predpokladať, že sú informovaní o podozrení z porušenia tohto nariadenia, vrátane organizácií vykonávajúcich audity uvedené v článku 37 a článku 75 ods. 2, aby takéto informácie poskytli bez zbytočného odkladu;

b)

právomoc vykonávať kontroly v akýchkoľvek priestoroch, ktoré títo poskytovatelia alebo tieto osoby používajú na účely súvisiace s svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte alebo iné orgány verejnej moci, a to s cieľom preskúmať, zadržať, vyhotoviť alebo získať kópie informácií v súvislosti s podozrenia z porušenia v akejkoľvek forme bez ohľadu na pamäťové médium;

c)

právomoc požiadať ktoréhokoľvek zamestnanca alebo zástupcu týchto poskytovateľov alebo týchto osôb, aby poskytli vysvetlenia v súvislosti s akýmikoľvek informáciami týkajúcimi sa podozrenia z porušenia predpisov, a s ich súhlasom zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

2.   Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, tieto právomoci v oblasti presadzovania práva:

a)

právomoc akceptovať záväzky, ktoré títo poskytovatelia ponúkajú v súvislosti s dodržovaním tohto nariadenia, a stanoviť, aby boli tieto záväzky záväzné;

b)

právomoc nariadiť ukončenie porušovania právnych predpisov a prípadne uložiť nápravné opatrenia primerané porušovaniu a potrebné na účinné ukončenie porušovania právnych predpisov alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

c)

právomoc ukladať pokuty podľa článku 52 za nedodržanie tohto nariadenia vrátane akýchkoľvek vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 tohto článku alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

d)

právomoc ukladať pravidelné penále podľa článku 52 alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte, aby sa zabezpečilo ukončenie porušovania v súlade s príkazom vydaným podľa písmena b) tohto pododseku, alebo za nesplnenie ktoréhokoľvek z vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 tohto článku;

e)

právomoc prijímať primerané predbežné opatrenia alebo požiadať príslušný justičný orgán, aby tak urobil s cieľom vyvarovať sa rizika vážnej ujmy.

Pokiaľ ide o písmená c) a d) prvého pododseku, majú koordinátori digitálnych služieb právomoci v oblasti presadzovania práva stanovené v týchto písmenách aj vo vzťahu k ďalším osobám uvedeným v odseku 1, a to za nedodržanie ktoréhokoľvek z príkazov, ktoré im boli vydané podľa uvedeného odseku. Tieto právomoci presadzovania práva vykonávajú len vtedy, ak uvedeným ďalším osobám včas poskytli všetky relevantné informácie týkajúce sa takýchto príkazov, a to aj informácie o príslušnej lehote, pokutách alebo pravidelné penále, ktoré možno uložiť za nedodržanie predpisov, ako aj o prostriedkoch nápravy.

3.   Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú tiež koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu k poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, v prípade, že sa na ukončenie porušovania právnych predpisov vyčerpali všetky ostatné právomoci podľa tohto článku a porušovanie nebolo napravené alebo pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu, ktorej sa nemožno vyhnúť výkonom iných právomocí dostupných v rámci práva Únie alebo vnútroštátneho práva, právomoc prijať tieto opatrenia:

a)

požadovať od riadiaceho orgánu týchto poskytovateľov bez zbytočného odkladu, aby v primeranej lehote preskúmal situáciu a prijal a predložil akčný plán, v ktorom stanoví opatrenia potrebné na ukončenie porušovania právnych predpisov, zabezpečil, aby poskytovateľ tieto opatrenia prijal, a informoval o prijatých opatreniach;

b)

ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že poskytovateľ sprostredkovateľských služieb dostatočne nesplnil požiadavky uvedené v písmene a), že porušenie nebolo napravené alebo pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu a že uvedené porušenie predstavuje trestný čin ohrozujúci život alebo bezpečnosť osôb, požiada príslušný justičný orgán svojho členského štátu, aby nariadil dočasné obmedzenie prístupu príjemcov k službe, ktorej sa porušenie týka, alebo len ak to nie je technicky možné, k online rozhraniu poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, na ktorom k porušeniu došlo.

Okrem prípadov, v ktorých koná na žiadosť Komisie uvedenú v článku 82, koordinátor digitálnych služieb pred predložením žiadosti uvedenej v prvom pododseku písm. b) tohto odseku vyzve zainteresované strany, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako dva týždne, predložili písomné pripomienky, pričom opíše opatrenia, ktoré má v úmysle požadovať, a uvedie ich plánovaného adresáta alebo adresátov. Poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, plánovaný adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukáže oprávnený záujem, majú právo zúčastniť sa na konaní pred príslušným justičným orgánom. Každé nariadené opatrenie musí byť primerané povahe, závažnosti, opakovanie výskytu a trvaniu porušenia bez toho, aby zbytočne obmedzovalo prístup príjemcov dotknutej služby k zákonným informáciám.

Obmedzenie prístupu je ohraničené na obdobie štyroch týždňov, pričom príslušný justičný orgán môže vo svojom príkaze umožniť koordinátorovi digitálnych služieb predĺžiť túto lehotu o ďalšie obdobia rovnakej dĺžky s výhradou maximálneho počtu predĺžení stanoveného týmto justičným orgánom. Koordinátor digitálnych služieb predĺži lehotu, len ak sa domnieva, že vzhľadom na práva a záujmy všetkých strán dotknutých týmto obmedzením a všetky relevantné okolnosti vrátane akýchkoľvek informácií, ktoré mu poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukázala oprávnený záujem, môžu poskytnúť, boli splnené obe tieto podmienky:

a)

poskytovateľ sprostredkovateľských služieb neprijal potrebné opatrenia na ukončenie porušovania právnych predpisov;

b)

dočasné obmedzenie neprimerane neobmedzuje prístup príjemcov služby k zákonným informáciám vzhľadom na počet dotknutých príjemcov a existenciu primeraných a ľahko dostupných iných možností.

Ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že podmienky stanovené v treťom pododseku písmenách a) a b) boli splnené, ale už nemôže predĺžiť lehotu podľa tretieho pododseku, predloží príslušnému justičnému orgánu novú žiadosť uvedenú v prvom pododseku písm. b).

4.   Právomocami uvedenými v odsekoch 1, 2 a 3 nie je dotknutý oddiel 3.

5.   Opatrenia, ktoré prijali koordinátori digitálnych služieb pri výkone svojich právomocí uvedených v odsekoch 1, 2 a 3, musia byť účinné, odrádzajúce a primerané, najmä vzhľadom na povahu, závažnosť, opakovanie výskytu a trvanie porušenia alebo údajného porušenia právnych predpisov, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, a prípadne na ekonomickú, technickú a prevádzkovú kapacitu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb.

6.   Členské štáty stanovia osobitné podmienky a postupy pre výkon právomocí podľa odsekov 1, 2 a 3 a zabezpečia, aby každý výkon týchto právomocí podliehal primeraným zárukám stanoveným v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch v súlade s chartou a všeobecnými zásadami práva Únie. Uvedené opatrenia sa najmä prijímajú výlučne podľa práva na rešpektovanie súkromného života a práva na obhajobu vrátane práva na vypočutie a na prístup k spisu, s výhradou práva na účinný súdny prostriedok nápravy pre všetky dotknuté strany.

Článok 54

Náhrada

Podľa príslušných právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov majú príjemcovia služieb právo žiadať od poskytovateľov sprostredkovateľských služieb náhradu v súvislosti s akoukoľvek škodou alebo stratou, ktorú utrpeli v dôsledku toho, že títo poskytovatelia sprostredkovateľských služieb porušili povinnosti podľa tohto nariadenia.

Článok 57

Vzájomná pomoc

1.   V záujme konzistentného a účinného uplatňovania tohto nariadenia koordinátori digitálnych služieb a Komisia úzko spolupracujú a navzájom si poskytujú pomoc. Vzájomná pomoc zahŕňa najmä výmenu informácií podľa tohto článku a povinnosť koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia informovať všetkých koordinátorov digitálnych služieb v mieste určenia, výbor a Komisiu o začatí vyšetrovania v súvislosti s konkrétnym poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a zámere prijať konečné rozhodnutie vrátane jeho posúdenia.

2.   Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia môže na účely vyšetrovania požiadať iných koordinátorov digitálnych služieb, aby poskytli konkrétne informácie, ktoré majú k dispozícii o konkrétnom poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb, alebo aby uplatnili svoje vyšetrovacie právomoci uvedené v článku 51 ods. 1, pokiaľ ide o konkrétne informácie na území ich členského štátu. Koordinátor digitálnych služieb, ktorému je žiadosť doručená, môže v prípade potreby zapojiť ďalšie príslušné orgány alebo iné orgány verejnej moci dotknutého členského štátu.

3.   Koordinátor digitálnych služieb, ktorému je doručená žiadosť podľa odseku 2, takejto žiadosti vyhovie bez zbytočného odkladu a najneskôr do dvoch mesiacov od jej doručenia informuje koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia o prijatých opatreniach, pokiaľ:

a)

rozsah alebo predmet žiadosti nie je vzhľadom na účely vyšetrovania dostatočne špecifikovaný, odôvodnený alebo primeraný; alebo

b)

ani dožiadaný koordinátor digitálnych služieb, ani ďalší príslušný orgán alebo iný verejný orgán v danom členskom štáte nemá požadované informácie ani nemôže mať prístup k nim; alebo

c)

žiadosti nie je možné vyhovieť bez porušenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

Koordinátor digitálnych služieb, ktorému bola žiadosť doručená, odôvodní svoje zamietnutie preložením odôvodnenej odpovede v lehote stanovenej v prvom pododseku.

Článok 62

Zloženie výboru

1.   Výbor sa skladá z koordinátorov digitálnych služieb, ktorých zastupujú vysokopostavení úradníci. Ak jeden alebo viacero členských štátov neurčí koordinátora digitálnych služieb, nebráni to výboru pri výkone jeho úloh podľa tohto nariadenia. Ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve, môžu sa na práci výboru zúčastňovať aj iné príslušné orgány, ktorým bola popri koordinátoroch digitálnych služieb zverená osobitná operačná zodpovednosť za uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia. Ak sa na zasadnutiach výboru rokuje o otázkach relevantných pre iné vnútroštátne orgány, môžu byť na zasadnutia prizvané aj tieto orgány.

2.   Výboru predsedá Komisia. V súlade s úlohami výboru podľa tohto nariadenia a v súlade s jeho rokovacím poriadkom zasadnutia zvoláva a ich program pripravuje Komisia. Ak sa od výboru požaduje prijať odporúčanie podľa tohto nariadenia, okamžite sprístupní žiadosť ostatným koordinátorom digitálnych služieb prostredníctvom systému na výmenu informácií stanoveného v článku 85.

3.   Každý členský štát má jeden hlas. Komisia nie je oprávnená hlasovať.

Výbor prijíma svoje rozhodnutia jednoduchou väčšinou hlasov. Pri prijímaní odporúčania Komisii uvedeného v článku 36 ods. 1 prvom pododseku výbor hlasuje do 48 hodín od žiadosti predsedu výboru.

4.   Komisia poskytuje činnostiam výboru podľa tohto nariadenia administratívnu a analytickú podporu.

5.   Výbor môže na svoje zasadnutia prizvať odborníkov a pozorovateľov a podľa potreby môže spolupracovať s inými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie, ako aj s externými expertmi. Výsledky tejto spolupráce výbor zverejňuje.

6.   Výbor môže konzultovať so zainteresovanými stranami a výsledky takýchto konzultácií zverejňuje.

7.   Svoj rokovací poriadok výbor prijme po súhlase Komisie.

Článok 64

Rozvoj odborných znalostí a spôsobilostí

1.   Komisia v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb a výborom rozvíja odborné znalosti a spôsobilosti Únie, a to aj prípadným vysielaním zamestnancov členských štátov.

2.   Komisia okrem toho v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb a výborom koordinuje posudzovanie systémových a vznikajúcich problémov v celej Únii v súvislosti s veľmi veľkými online platformami alebo veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

3.   Komisia môže koordinátorov digitálnych služieb, výbor a iné orgány, úrady a agentúry Únie s príslušnými odbornými znalosťami požiadať, aby posudzovanie systémových a vznikajúcich problémov v celej Únii podľa tohto nariadenia podporili.

4.   Členské štáty spolupracujú s Komisiou najmä prostredníctvom svojich príslušných koordinátorov digitálnych služieb, prípadne iných príslušných orgánov, a to aj poskytovaním ich odborných znalostí a spôsobilostí.

Článok 82

Žiadosti o obmedzenie prístupu a spolupráca s vnútroštátnymi súdmi

1.   Ak sa na ukončenie porušovania tohto nariadenia vyčerpali všetky právomoci podľa tohto oddielu, porušovanie pretrváva a spôsobuje vážnu ujmu, ktorej nemožno zabrániť výkonom iných právomocí, ktoré sú k dispozícii podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, môže Komisia požiadať koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, aby konal podľa článku 51 ods. 3.

Pred podaním takejto žiadosti koordinátorovi digitálnych služieb vyzve Komisia zainteresované strany, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 14 pracovných dní, predložili písomné pripomienky, pričom opíše opatrenia, ktoré má v úmysle požadovať, a označí ich predpokladaného adresáta alebo adresátov.

2.   Ak si to vyžaduje jednotné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia môže z vlastnej iniciatívy predložiť písomné pripomienky príslušnému justičnému orgánu uvedenému v článku 51 ods. 3. So súhlasom príslušného justičného orgánu môže tiež predložiť ústne pripomienky.

Výlučne na účely vypracovania pripomienok môže Komisia požiadať tento justičný orgán, aby jej zaslal alebo zabezpečil zaslanie akýchkoľvek dokumentov potrebných na posúdenie veci.

3.   Ak vnútroštátny súd rozhoduje vo veci, ktorá už je predmetom rozhodnutia prijatého Komisiou podľa tohto nariadenia, uvedený vnútroštátny súd nesmie prijať žiadne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s uvedeným rozhodnutím Komisie. Vnútroštátne súdy sa vyvarujú aj prijímania rozhodnutí, ktoré by mohli byť v rozpore s rozhodnutím, ktoré zvažuje Komisia v konaní začatom podľa tohto nariadenia. Na tento účel môže vnútroštátny súd posúdiť, či netreba prerušiť konanie, ktoré začal. Tým nie je dotknutý článok 267 ZFEÚ.

Článok 93

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje od 17. februára 2024.

Článok 24 ods. 2, 3 a 6, článok 33 ods. 3 až 6, článok 37 ods. 7, článok 40 ods. 13, článok 43 a kapitola IV oddiely 4, 5 a 6 sa však uplatňujú od 16. novembra 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 19. októbra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK


(1)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 70.

(2)  Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. októbra 2022.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1148 z 20. júna 2019 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1907/2006 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 98/2013 (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 79).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1232 zo 14. júla 2021 o dočasnej výnimke z určitých ustanovení smernice 2002/58/ES, pokiaľ ide o používanie technológií poskytovateľmi interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania na spracúvanie osobných a iných údajov na účely boja proti online sexuálnemu zneužívaniu detí (Ú. v. EÚ L 274, 30.7.2021, s. 41).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2020/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).

(19)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(25)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodnik, malý a stredný podnik (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(30)  Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021, s. 1).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(35)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(37)  Ú. v. EÚ C 149, 27.4.2021, s. 3.

(38)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(39)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(40)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(41)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).



whereas









keyboard_arrow_down