Digital Service Act 2022/2065 SK

Dohľad, vyšetrovanie, presadzovanie práva a monitorovanie v súvislosti s poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov

ODDIEL 5

Spoločné ustanovenia o presadzovaní predpisov

ODDIEL 6

Delegované a vykonávacie akty

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

whereas konkrétne:

definitions:

cloud tag:

and the number of total unique words without stopwords is: 1799

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„služby informačnej spoločnosti“ sú „služby“ vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

b)	„príjemca služby“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva sprostredkovateľskú službu, najmä na účely vyhľadávania alebo sprístupňovania informácií;

c)	„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba konajúca na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

d)	„ponúkať služby v Únii“ je poskytovať fyzickým alebo právnickým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch možnosť využívať služby poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ktorý má podstatnú väzbu s Úniou;

„podstatná väzba s Úniou“ je väzba poskytovateľa sprostredkovateľských služieb na Úniu vyplývajúca buď z jeho sídla v Únii, alebo z konkrétnych skutkových kritérií, ako sú:

—	významný počet príjemcov služby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch vo vzťahu k počtu obyvateľov daného členského štátu alebo členských štátov; alebo

—	zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov;

„obchodník“ je každá fyzická osoba alebo každá právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet;

„sprostredkovateľská služba“ je jedna z týchto služieb informačnej spoločnosti:

i)	služba „obyčajný prenos“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti alebo z poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti,

ii)	služba „kešing“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, pri ktorom sa tieto informácie automaticky, dočasne a prechodne uchovávajú, vykonávaná výlučne na účely zefektívnenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom na ich žiadosť,

iii)	služba „hosting“ pozostávajúca z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby na jeho žiadosť;

„nezákonný obsah“ je akákoľvek informácia, ktorá sama osebe alebo tým, že odkazuje na nejakú činnosť vrátane predaja výrobkov alebo poskytovania služieb, nie je v súlade s právnymi predpismi Únie alebo niektorého členského štátu, a to bez ohľadu na presný predmet alebo povahu týchto právnych predpisov;

„online platforma“ je hostingová služba, ktorá na žiadosť príjemcu služby uchováva a verejne šíri informácie, pokiaľ táto činnosť nie je nepodstatným a čisto vedľajším prvkom inej služby alebo nepodstatnou funkciou hlavnej služby, ktorý z objektívnych a technických dôvodov nemožno použiť bez tejto inej služby, a začlenenie tohto prvku alebo funkcie do inej služby nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti tohto nariadenia;

„internetový vyhľadávač“ je sprostredkovateľská služba, ktorá umožňuje používateľom zadávať výrazy s cieľom vyhľadávať v zásade všetky webové stránky alebo všetky webové stránky v konkrétnom jazyku na základe výrazu týkajúceho sa akejkoľvek témy v podobe kľúčového slova, hlasovej požiadavky, vety alebo iných zadaných údajov, a ktorá ako výsledok vyhľadávania poskytuje výsledky v akomkoľvek formáte, prostredníctvom ktorých možno nájsť informácie súvisiace s požadovaným obsahom;

k)	„verejné šírenie“ je sprístupnenie informácií potenciálne neobmedzenému počtu tretích strán na žiadosť príjemcu služby, ktorý informácie poskytol;

l)	„zmluva uzavretá na diaľku“ je „zmluva uzavretá na diaľku“ vymedzená článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ;

m)	„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti a aplikácie vrátane mobilných aplikácií;

n)	„koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa sprostredkovateľskej služby alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca;

o)	„koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa sprostredkovateľská služba poskytuje;

p)	„aktívny príjemca online platformy“ je príjemca služby, ktorý využíva online platformu tak, že buď požiada online platformu, aby uložila informácie, alebo je vystavený informáciám, ktoré sa nachádzajú na online platforme a ktoré sa šíria prostredníctvom jej online rozhrania;

q)	„aktívny príjemca internetového vyhľadávača“ je príjemca služby, ktorý zadal vyhľadávanie internetovému vyhľadávaču a bol vystavený indexovaným informáciám, ktoré sú prezentované v jeho online rozhraní;

r)	„reklama“ sú informácie určené na propagáciu posolstva právnickej alebo fyzickej osoby bez ohľadu na to, či sa majú dosiahnuť komerčné alebo nekomerčné účely, pričom tieto informácie online platforma prezentuje na svojom online rozhraní za odplatu, ktorá sa poskytuje konkrétne za ich propagáciu;

„odporúčací systém“ je úplne alebo čiastočne automatizovaný systém, ktorý online platforma používa na odporúčanie konkrétnych informácií príjemcom služby vo svojom online rozhraní alebo na uprednostňovanie uvedených informácií, a to aj v dôsledku vyhľadávania iniciovaného príjemcom služby alebo iného určenia relatívneho poradia alebo významnosti zobrazovaných informácií;

„moderovanie obsahu“ sú automatizované alebo neautomatizované činnosti vykonávané poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktoré sú zamerané najmä na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu alebo informácií, ktoré poskytujú príjemcovia služby a ktoré nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami, a na boj proti takémuto obsahu alebo informáciám vrátane prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť tohto nezákonného obsahu alebo týchto informácií, ako je napríklad zhoršenie ich pozície, demonetizácia, znemožnenie prístupu k nim alebo ich odstránenie, alebo ktoré ovplyvňujú schopnosť príjemcov služby poskytovať tieto informácie, ako napríklad zrušenie alebo zablokovanie konta príjemcu;

u)	„obchodné podmienky“ sú ustanovenia bez ohľadu na ich názov alebo formu, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a príjemcom služby;

v)	„osoby so zdravotným postihnutím“ sú „osoby so zdravotným postihnutím“, ako sa uvádza v článku 3 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (38);

w)	„komerčná komunikácia“ je „komerčná komunikácia“ vymedzená v článku 2 písm. f) smernice 2000/31/ES;

x)	„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (39).

KAPITOLA II

ZODPOVEDNOSŤ POSKYTOVATEĽOV SPROSTREDKOVATEĽSKÝCH SLUŽIEB

Článok 9

Príkazy konať proti nezákonnému obsahu

1. Po prijatí príkazu konať proti jednej alebo viacerým konkrétnym položkám nezákonného obsahu vydaného príslušnými vnútroštátnymi justičnými alebo správnymi orgánmi na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán uvedený v príkaze o vykonaní príkazu, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)	odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)	odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo informácie predstavujú nezákonný obsah, s odkazom na jedno alebo viaceré konkrétne ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie,

iii)	identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iv)	jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať a lokalizovať dotknutý nezákonný obsah, ako napríklad jeden alebo viac presných URL a v prípade potreby aj dodatočné informácie,

v)	informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ sprostredkovateľských služieb a príjemca služby, ktorý obsah poskytol,

vi)	v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o spôsobe vykonania daných príkazov;

b)	územnú pôsobnosť uvedeného príkazu na základe uplatniteľných pravidiel práva Únie a vnútroštátneho práva vrátane charty a prípadne všeobecných zásad medzinárodného práva, ktorá je obmedzená na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie jeho cieľa;

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb podľa článku 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov dohodnutom medzi orgánom vydávajúcim príkaz a uvedeným poskytovateľom, a zasiela sa do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ v súlade s článkom 11; ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom dvojstranne dohodnutom jazyku, príkaz sa môže zaslať v jazyku orgánu, ktorý príkaz vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3. Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle daný príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb o vykonaní uvedeného príkazu koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

4. Koordinátor digitálnych služieb dotknutého členského štátu po prijatí príkazu od justičného alebo správneho orgánu bez zbytočného odkladu prostredníctvom systému zriadeného v súlade s článkom 85 zašle kópiu príkazu uvedeného v odseku 1 tohto článku všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb.

5. Najneskôr pri vykonaní príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie, existujúce možnosti nápravy a opis územnej pôsobnosti príkazu v súlade s odsekom 2.

6. Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie je dotknuté vnútroštátne občianske právo a trestné právo procesné.

Článok 10

Príkazy na poskytnutie informácií

1. Po prijatí príkazu na poskytnutie konkrétnej informácie o jednom alebo viacerých konkrétnych jednotlivých príjemcoch služby, ktorý vydali príslušné vnútroštátne justičné alebo správne orgány na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán, ktorý je v príkaze uvedený, o jeho prijatí a o tom, ako bol príkaz vykonaný, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)	odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)	identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iii)	jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať konkrétneho príjemcu alebo príjemcov, o ktorých sa požadujú informácie, ako napríklad jeden alebo viacero názvov účtov alebo jedinečných identifikátorov,

iv)

odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje cieľ, na ktorý sa informácie požadujú, a prečo je požiadavka na poskytnutie informácií nevyhnutná a primeraná na určenie toho, či príjemcovia sprostredkovateľských služieb dodržiavajú uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, okrem prípadov, keď takéto odôvodnenie nemožno poskytnúť z dôvodov súvisiacich s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním,

v)	informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ a dotknutí príjemcovia služby,

vi)	v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o vykonaní príkazov;

b)	v uvedenom príkaze sa vyžaduje od poskytovateľa len poskytnutie informácií, ktoré už boli zhromaždené na účely poskytovania služby a ktoré má pod kontrolou;

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov, na ktorom sa orgán vydávajúci príkaz a poskytovateľ dvojstranne dohodli, a to do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11;ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom jazyku, na ktorom sa dvojstranne dohodlo, môže sa zaslať v jazyku orgánu, ktorý ho vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň tých prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3. Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, pokiaľ ide o vykonanie uvedeného príkazu, koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

5. Najneskôr v čase vykonania príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie a existujúce možnosti nápravy v súlade s odsekom 2.

6. Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy občianskeho práva procesného a trestného práva procesného.

KAPITOLA III

POVINNOSTI NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI PRE TRANSPARENTNÉ A BEZPEČNÉ ONLINE PROSTREDIE

ODDIEL 1

Ustanovenia uplatniteľné na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb

Článok 16

Mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení

1. Poskytovatelia hostingových služieb zavedú mechanizmy, ktoré každému jednotlivcovi alebo subjektu umožnia oznámiť im prítomnosť konkrétnych informácií, ktoré tento jednotlivec alebo subjekt považuje za nezákonný obsah, v ich službe. Tieto mechanizmy musia byť ľahko prístupné a používateľsky ústretové a musia umožňovať predkladanie oznámení výlučne elektronickým spôsobom.

2. Mechanizmy uvedené v odseku 1 musia byť také, aby uľahčovali predkladanie dostatočne presných a primerane odôvodnených oznámení. Na tento účel prijmú poskytovatelia hostingových služieb opatrenia potrebné na to, aby umožnili a uľahčili predkladanie oznámení obsahujúcich všetky tieto prvky:

a)	dostatočne podložené vysvetlenie dôvodov, prečo jednotlivec alebo subjekt tvrdí, že sú predmetné informácie nezákonným obsahom;

b)	jasné uvedenie presnej elektronickej polohy týchto informácií, ako sú presná adresa alebo adresy URL, alebo v prípade potreby aj dodatočné informácie umožňujúce identifikáciu nezákonného obsahu prispôsobené druhu obsahu a konkrétneho druhu hostingovej služby;

c)	meno a adresu e-mailovej adresy jednotlivca alebo subjektu predkladajúceho oznámenie, s výnimkou prípadov, keď ide o informácie, pri ktorých sa predpokladá, že sa týkajú jedného z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7 smernice 2011/93/EÚ;

d)	vyhlásenie potvrdzujúce dobrú vieru jednotlivca alebo subjektu predkladajúceho oznámenie v to, že informácie a tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené, sú presné a úplné.

3. Oznámenia uvedené v tomto článku sa považujú za oznámenia, ktoré vedú na účely článku 6 k získaniu skutočnej vedomosti alebo povedomia, pokiaľ ide o dotknutú konkrétnu informáciu, ak umožňujú starostlivému poskytovateľovi hostingových služieb identifikovať nezákonnosť príslušnej činnosti alebo informácie bez podrobného právneho skúmania.

4. Ak oznámenie obsahuje elektronické kontaktné údaje jednotlivca alebo subjektu, ktorý ho predložil, poskytovateľ hostingových služieb bez zbytočného odkladu zašle tomuto jednotlivcovi alebo subjektu potvrdenie o prijatí oznámenia.

5. Poskytovateľ tiež bez zbytočného odkladu oznámi tomuto jednotlivcovi alebo subjektu svoje rozhodnutie v súvislosti s informáciami, na ktoré sa oznámenie vzťahuje, pričom poskytne informácie o prostriedkoch nápravy v súvislosti s týmto rozhodnutím.

6. Poskytovatelia hostingových služieb spracujú všetky oznámenia, ktoré v rámci mechanizmov uvedených v odseku 1 dostanú, a včas, dôsledne, nesvojvoľne a objektívne prijímajú rozhodnutia vo vzťahu k informáciám, ktorých sa oznámenia týkajú. Ak na toto spracovanie alebo rozhodovanie používajú automatizované prostriedky, informácie o ich použití uvedú v oznámení uvedenom v odseku 5.

Článok 17

Odôvodnenie

1. Poskytovatelia hostingových služieb poskytnú všetkým dotknutým príjemcom služby jasné a konkrétne odôvodnenie v prípade každého z týchto obmedzení uložených z dôvodu, že informácie poskytnuté príjemcom služby sú nezákonným obsahom alebo nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami:

a)	akékoľvek obmedzenie viditeľnosti konkrétnych informácií poskytnutých príjemcom služby vrátane odstránenia obsahu, znemožnenia prístupu k obsahu alebo zhoršenie pozície obsahu;

b)	pozastavenie, ukončenie alebo iné obmedzenie peňažných platieb;

c)	úplné alebo čiastočné pozastavenie alebo ukončenie poskytovania služby;

d)	zablokovanie alebo zrušenie účtu príjemcu služby.

2. Odsek 1 sa uplatňuje len vtedy, ak poskytovateľ pozná príslušné elektronické kontaktné údaje. Uplatní sa najneskôr od dátumu uloženia obmedzenia bez ohľadu na to, prečo alebo ako bolo uložené.

Odsek 1 sa neuplatňuje, ak ide o klamlivý komerčný obsah s vysokým objemom.

3. Odôvodnenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať aspoň tieto informácie:

informácie o tom, či má rozhodnutie za následok odstránenie informácií, znemožnenie prístupu k nim, zhoršenie ich pozície alebo obmedzenie ich viditeľnosti, alebo pozastavenie alebo ukončenie peňažných platieb súvisiacich s týmito informáciami, alebo ukladá v súvislosti s informáciami iné opatrenia uvedené v odseku 1, a ak je to relevantné, územný rozsah pôsobnosti rozhodnutia a jeho trvanie;

skutočnosti a okolnosti, z ktorých sa pri prijímaní rozhodnutia vychádzalo, prípadne vrátane informácií o tom, či sa rozhodnutie prijalo na základe oznámenia predloženého v súlade s článkom 16, alebo na základe dobrovoľného vyšetrovania z vlastnej iniciatívy a, ak je to nevyhnutne potrebné, totožnosti oznamovateľa;

c)	prípadne informácie o použití automatizovaných prostriedkov pri prijímaní rozhodnutia vrátane informácií o tom, či sa rozhodnutie prijalo v súvislosti s obsahom odhaleným alebo identifikovaným automatizovanými prostriedkami;

d)	ak sa rozhodnutie týka údajne nezákonného obsahu, odkaz na právny základ, z ktorého sa vychádza, a vysvetlenia, prečo sa informácie považujú za nezákonný obsah na tomto základe;

e)	ak sa rozhodnutie zakladá na údajnej nezlučiteľnosti informácií s obchodnými podmienkami poskytovateľa hostingových služieb, odkaz na zmluvný základ, z ktorého sa vychádza, a vysvetlenia, prečo sa informácie považujú za nezlučiteľné s týmto základom;

f)	jasné a používateľsky ústretové informácie o prostriedkoch nápravy, ktoré má príjemca služby k dispozícii v súvislosti s opatrením, v uplatniteľnom prípade najmä prostredníctvom vnútorných mechanizmov vybavovania sťažností, mimosúdneho riešenia sporov a súdneho prostriedku nápravy.

4. Informácie, ktoré poskytovatelia hostingových služieb poskytujú v súlade s týmto článkom, musia byť jasné a ľahko zrozumiteľné a čo najpresnejšie a najkonkrétnejšie za daných okolností. Tieto informácie musia byť najmä také, aby dotknutému príjemcovi služby primerane umožnili účinne uplatniť prostriedky nápravy uvedené v odseku 3 písm. f).

5. Tento článok sa nevzťahuje na žiadne príkazy uvedené v článku 9.

Článok 21

Mimosúdne riešenie sporov

1. Príjemcovia služieb vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 20 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré neboli vyriešené prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby informácie o možnosti príjemcov služby mať prístup k mimosúdnemu riešeniu sporov, ako sa uvádza v prvom pododseku, boli na ich online rozhraní ľahko dostupné, jasné a používateľsky ústretové.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu služby začať v ktoromkoľvek štádiu konanie s cieľom napadnúť rozhodnutia poskytovateľov online platforiem na súde v súlade s uplatniteľným právom.

2. Obe strany v dobrej viere spolupracujú s vybraným certifikovaným orgánom mimosúdneho riešenia sporov s cieľom vyriešiť spor.

Poskytovatelia online platforiem môžu odmietnuť spolupracovať s takýmto orgánom mimosúdneho riešenia sporov, ak sa už vyriešil spor týkajúci sa rovnakých informácií a rovnakých dôvodov údajnej nezákonnosti obsahu alebo jeho nesúladu s obchodnými podmienkami.

Certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov nemá právomoc uložiť stranám záväzné riešenie sporu.

3. Koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je orgán mimosúdneho riešenia sporov usadený, tento orgán na jeho žiadosť certifikuje na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré možno obnoviť, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	je nestranný a nezávislý, a to aj finančne nezávislý, od poskytovateľov online platforiem a od príjemcov služieb poskytovaných poskytovateľmi online platforiem vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia;

má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)	jeho členovia sú odmeňovaní spôsobom, ktorý nie je spojený s výsledkom konania;

d)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie a poskytuje možnosť začať urovnávanie sporov a predložiť potrebné podporné dokumenty online;

e)	je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

f)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami, ktoré sú ľahko a verejne dostupné, a ktoré sú v súlade s platnými právom vrátane tohto článku.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie:

a)	konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a

b)	úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. e).

4. Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov každoročne podávajú správu koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý ich certifikoval, o svojom fungovaní, pričom v nej uvedú aspoň počet sporov, ktoré dostali, informácie o výsledkoch týchto sporov, priemerný čas potrebný na ich vyriešenie a prípadné nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli. Na žiadosť koordinátora digitálnych služieb poskytnú dodatočné informácie.

Koordinátori digitálnych služieb každé dva roky vypracujú správu o fungovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali. V tejto správe sa predovšetkým:

a)	uvedie počet sporov, ktoré každý certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov každoročne dostal;

b)	uvedú výsledky konaní pred týmito orgánmi a priemerný čas potrebný na vyriešenie sporov;

c)	identifikujú a vysvetlia akékoľvek systémové alebo odvetvové nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním týchto subjektov;

d)	identifikujú najlepšie postupy týkajúce sa uvedeného fungovania;

e)	uvedú odporúčania, ako prípadne zlepšiť uvedené fungovanie.

Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov sprístupnia svoje rozhodnutia stranám v primeranej lehote, najneskôr však do 90 kalendárnych dní od prijatia sťažnosti. V prípade veľmi zložitých sporov môže certifikovaný orgán podľa vlastného uváženia predĺžiť lehotu 90 kalendárnych dní o ďalšiu dobu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní, s celkovým trvaním lehoty maximálne 180 dní.

5. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech príjemcu služby vrátane jednotlivca alebo subjektu, ktorí predložili oznámenie, poskytovateľ online platformy hradí všetky poplatky účtované orgánom mimosúdneho riešenia sporov a nahradí uvedenému príjemcovi vrátane jednotlivca alebo subjektu všetky primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech poskytovateľa online platformy, príjemca služby vrátane jednotlivca alebo subjektu nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré poskytovateľ online platformy zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu, pokiaľ orgán mimosúdneho riešenia sporov nezistí, že uvedený príjemca konal zjavne v zlej viere.

Poplatky, ktoré orgán mimosúdneho riešenia sporov účtuje poskytovateľom online platformy za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady vzniknuté orgánu. Pre príjemcov služby je riešenie sporov bezplatné alebo dostupné za nominálny poplatok.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, a dotknutému poskytovateľovi online platformy pred začatím riešenia sporu.

6. Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 3.

7. Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý certifikoval orgán mimosúdneho riešenia sporov, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami usúdi, že orgán mimosúdneho riešenia sporov už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 3, certifikáciu zruší. Pred zrušením certifikácie poskytne koordinátor digitálnych služieb uvedenému orgánu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť certifikáciu orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

8. Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku, ako aj orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorých certifikáciu zrušili. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom ľahko prístupnom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

9. Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

Článok 26

Reklama na online platformách

1. Poskytovatelia online platforiem, ktorí vo svojich online rozhraniach prezentujú reklamy, zabezpečia, aby v prípade každej konkrétnej reklamy prezentovanej každému jednotlivému príjemcovi mohli príjemcovia služby jasným, stručným a jednoznačným spôsobom a v reálnom čase identifikovať:

a)	že informácie sú reklamou, a to aj prostredníctvom zreteľných označení, ktoré by mohli byť štandardizované podľa článku 44;

b)	fyzickú alebo právnickú osobu, v mene ktorej sa reklama prezentuje;

c)	fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá túto reklamu zaplatila, ak je uvedená osoba odlišná od fyzickej alebo právnickej osoby uvedenej v písmene b);

d)	zmysluplné informácie priamo a ľahko prístupné z reklamy o hlavných parametroch použitých na určenie príjemcu, ktorému sa reklama prezentuje, a prípadne o tom, ako tieto parametre zmeniť.

2. Poskytovatelia online platforiem poskytnú príjemcom služby funkciu na vyhlásenie, či obsah, ktorý poskytujú, je komerčnou komunikáciou alebo ju obsahuje.

Keď príjemca služby predloží vyhlásenie podľa tohto odseku, poskytovateľ online platformy zabezpečí, aby ostatní príjemcovia služby mohli jasným a jednoznačným spôsobom a v reálnom čase, a to aj prostredníctvom zreteľných označení, ktoré by mohli byť štandardizované podľa článku 44, identifikovať, či obsah, ktorý poskytuje príjemca služby, je komerčnou komunikáciou alebo ju obsahuje, ako sa uvádza v uvedenom vyhlásení.

3. Poskytovatelia online platforiem nesmú prezentovať reklamy príjemcom služby na základe profilovania, ako sa vymedzuje v článku 4 bodu 4 nariadenia (EÚ) 2016/679 s použitím osobitných kategórií osobných údajov uvedených v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 27

Transparentnosť odporúčacieho systému

1. Poskytovatelia online platforiem, ktorí používajú odporúčacie systémy, uvedú vo svojich podmienkach jasným a zrozumiteľným jazykom hlavné parametre používané v ich systémoch odporúčaní, ako aj všetky možnosti, ktoré príjemcovia služby majú na úpravu alebo ovplyvňovanie týchto hlavných parametrov.

2. Hlavné parametre uvedené v odseku 1 vysvetlia, prečo sa príjemcovi služby navrhujú určité informácie. Zahŕňajú aspoň:

a)	kritériá, ktoré sú najvýznamnejšie pri určovaní informácií navrhovaných príjemcovi služby;

b)	dôvody relatívneho významu týchto parametrov.

3. Ak je podľa odseku 1 k dispozícii viacero možností pre odporúčacie systémy, ktoré určujú relatívne poradie informácií prezentovaných príjemcom služby, poskytovatelia online platforiem sprístupnia funkciu, ktorá umožňuje príjemcovi služby kedykoľvek si vybrať a zmeniť uprednostňovanú možnosť. Uvedená funkcia musí byť priamo a ľahko prístupná z konkrétnej časti online rozhrania online platformy, kde sa informácie priorizujú.

Článok 39

Dodatočná transparentnosť online reklamy

1. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ktoré na svojich online rozhraniach zobrazujú reklamu, zostavia a v osobitnej časti svojho online rozhrania prostredníctvom spoľahlivého nástroja s možnosťou vyhľadávania na základe dopytov podľa viacerých kritérií prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní zverejnia archív s informáciami uvedenými v odseku 2 za celé obdobie, počas ktorého prezentovali reklamu,, a to až na obdobie jedného roka od posledného zobrazenia danej reklamy na online rozhraní, a sprístupnia tento archív prostredníctvom ľahko dostupných, účinných a spoľahlivých nástrojov. Zabezpečia, aby archív neobsahoval žiadne osobné údaje príjemcov služby, ktorým sa reklama zobrazovala alebo mohla zobraziť a vynaložia primerané úsilie na zabezpečenie presnosti a úplnosti informácií.

2. Archív musí obsahovať minimálne všetky tieto informácie:

a)	obsah reklamy vrátane názvu produktu, služby alebo značky a predmetu reklamy;

b)	fyzickú alebo právnickú osobu, v mene ktorej sa reklama zobrazuje;

c)	fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá za reklamu zaplatila, ak je to osoba iná ako uvedená v písmene b);

d)	obdobie, počas ktorého bola reklama zobrazovaná;

e)	informácie o tom, či sa reklama mala zobrazovať osobitne jednej alebo viacerým konkrétnym skupinám príjemcov služby, a ak áno, hlavné parametre použité na tento účel vrátane prípadných hlavných parametrov použitých na vylúčenie jednej alebo viacerých takýchto konkrétnych skupín;

f)	komerčné oznámenia zverejňované na veľmi veľkých online platformách a identifikované podľa článku 26 ods. 2;

g)	celkový počet oslovených príjemcov služby a prípadne súhrnné počty rozčlenené podľa členských štátov za skupinu alebo skupiny príjemcov, ktorým bola reklama konkrétne určená.

3. Pokiaľ ide o odsek 2 písm. a), b) a c), ak poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača odstránil alebo znemožnil prístup ku konkrétnej reklame na základe údajnej nezákonnosti alebo nezlučiteľnosti so svojimi obchodnými podmienkami, register neobsahuje informácie uvedené v týchto písmenách. V takomto prípade register v súvislosti s konkrétnou dotknutou reklamou obsahuje informácie uvedené v článku 17 ods. 3 písm. a) až e) alebo v článku 9 ods. 2 písm. a) bode i).

Komisia po porade s výborom, príslušnými preverenými výskumnými pracovníkmi uvedenými v článku 40 a verejnosťou môže vydať usmernenia o zložení, organizácii a funkciách registrov uvedených v tomto článku.

Článok 42

Povinnosť informovať o transparentnosti

1. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zverejňujú správy uvedené v článku 15 najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa začatia uplatňovania uvedeného v článku 33 ods. 6 druhom pododseku a potom aspoň každých šesť mesiacov.

2. V správach uvedených v odseku 1 tohto článku zverejnených poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem sa okrem informácií uvedených v článku 15 a článku 24 ods. 1 uvedú:

ľudské zdroje, ktoré poskytovateľ veľmi veľkých online platforiem venuje moderovaniu obsahu v súvislosti so službou poskytovanou v Únii, pre každý uplatniteľný úradný jazyk členských štátov vrátane dodržiavania povinností stanovených v článkoch 16 a 22, ako aj dodržiavania povinností stanovených v článku 20;

b)	kvalifikáciu a jazykové znalosti osôb vykonávajúcich činnosti uvedené v písmene a), ako aj odbornú prípravu a podporu pre takýchto pracovníkov;

c)	ukazovatele presnosti a súvisiace informácie uvedené v článku 15 ods. 1 písm. e) podľa každého úradného jazyka členských štátov.

Správy musia byť zverejnené aspoň v jednom z úradných jazykov členských štátov.

3. Okrem informácií uvedených v článku 24 ods. 2 poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov v správach podľa odseku 1 tohto článku uvedú informácie o priemernom mesačnom počte príjemcov služby za každý členský štát.

4. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov predkladajú koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a Komisii bez zbytočného odkladu po ich dokončení a zverejňujú najneskôr tri mesiace po doručení každej správy z auditu podľa článku 37 ods. 4:

a)	správu, v ktorej sa uvádzajú výsledky posúdenia rizík podľa článku 34;

b)	konkrétne opatrenia na zmiernenie zavedené podľa článku 35 ods. 1;

c)	správu z auditu podľa článku 37 ods. 4;

d)	správu o plnení odporúčaní auditu podľa článku 37 ods. 6.

e)	v prípade potreby informácie o konzultáciách, ktoré poskytovateľ uskutočnil na podporu posudzovania rizík, a návrh opatrení na ich zmiernenie.

5. Ak sa poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača domnieva, že zverejnenie informácií podľa odseku 4 by mohlo viesť k sprístupneniu dôverných informácií uvedeného poskytovateľa alebo príjemcov služby, spôsobiť významné ohrozenie z hľadiska bezpečnosti jeho služby, ťažko narušiť verejnú bezpečnosť alebo poškodiť príjemcov, poskytovateľ môže takéto informácie z verejne dostupných správ odstrániť. V takom prípade poskytovateľ predloží koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a Komisii úplné správy spolu s dôvodmi pre vypustenie informácií z týchto verejne dostupných správ.

Článok 45

Kódexy správania

1. S cieľom prispieť k riadnemu uplatňovaniu tohto nariadenia Komisia a výbor podporujú a uľahčujú vypracovanie dobrovoľných kódexov správania na úrovni Únie, pričom zohľadňujú najmä osobitné výzvy spojené s bojom proti rôznym druhom nezákonného obsahu a riešením systémových rizík podľa práva Únie, najmä s právnymi predpismi pre hospodársku súťaž a ochranu osobných údajov.

2. Ak sa vyskytne významné systémové riziko v zmysle článku 34 ods. 1, ktoré sa týka viacerých veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, Komisia môže podľa potreby vyzvať dotknutých poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo dotknutých poskytovateľov veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, a ďalších poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem, veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, online platforiem a ďalších sprostredkovateľských služieb, ako aj relevantné príslušné orgány, organizácie občianskej spoločnosti a iné relevantné zainteresované strany, aby sa zapojili do vypracovania kódexov správania, v ktorých sa okrem iného stanovia záväzky prijať konkrétne opatrenia na zmiernenie rizík, ako aj rámec pravidelného podávania správ o všetkých prijatých opatreniach a ich výsledkoch.

3. Pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 sa Komisia, výbor a prípadne iné orgány zamerajú na zabezpečenie toho, aby sa v kódexoch správania jasne stanovili ich konkrétne ciele, aby obsahovali kľúčové ukazovatele výkonnosti na meranie dosahovania týchto cieľov a aby sa v nich náležite zohľadnili potreby a záujmy všetkých zainteresovaných strán na úrovni Únie, a najmä občanov. Komisia a výbor sa tiež zamerajú na zabezpečenie toho, aby účastníci pravidelne podávali Komisii a svojim koordinátorom digitálnych služieb v mieste usadenia správy o všetkých prijatých opatreniach a ich výsledkoch meraných na základe kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré obsahujú. Pri kľúčových ukazovateľoch výkonnosti a záväzkoch týkajúcich sa podávania správ sa zohľadňujú rozdiely vo veľkosti a kapacite jednotlivých účastníkov.

4. Komisia a výbor posúdia, či kódexy správania vyhovujú účelom uvedený v odsekoch 1 a 3, a dosahovanie ich cieľov pravidelne monitorujú a vyhodnocujú s ohľadom na kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré by mohli obsahovať. Svoje závery zverejnia.

Komisia a výbor tiež podporujú a uľahčujú pravidelnú revíziu a úpravu kódexov správania.

V prípade systematického porušovania kódexov správania môžu Komisia a výbor vyzvať ich signatárov, aby vykonali potrebné opatrenia.

Článok 48

Krízové protokoly

1. Výbor môže odporučiť, aby Komisia podľa odsekov 2, 3 a 4 iniciovala vypracovanie dobrovoľných krízových protokolov na riešenie krízových situácií. Uvedené situácie sa prísne obmedzia na mimoriadne okolnosti ovplyvňujúce verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie.

2. Komisia podporuje a uľahčuje, aby sa poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem, veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a prípadne aj poskytovatelia iných online platforiem alebo iných internetových vyhľadávačov zapojili do vypracovania, testovania auplatňovania týchto krízových protokolov. Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby tieto krízové protokoly zahŕňali jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)	neprehliadnuteľné zobrazovanie informácií o krízovej situácii poskytovaných orgánmi členských štátov, na úrovni Únie alebo inými relevantnými spoľahlivými orgánmi podľa okolností krízy;

zabezpečenie toho, aby poskytovateľ sprostredkovateľských služieb určil konkrétne kontaktné miesto pre krízové riadenie; podľa potreby to môže byť elektronické kontaktné miesto uvedené v článku 11 alebo v prípade poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov pracovník zodpovedný za súlad s predpismi uvedený v článku 41;

c)	prípadná úprava zdrojov určených na dosahovanie súladu s predpismi stanovených v článkoch 16, 20, 22, 23 a 35 potrebám, ktoré vznikli v dôsledku krízovej situácie.

3. Do vypracovania, testovania a dohľadu nad uplatňovaním krízových protokolov Komisia podľa potreby zapojí orgány členských štátov a môže zapojiť aj orgány, úrady a agentúry Únie. Ak je to potrebné a vhodné, môže do vypracovania krízových protokolov zapojiť aj organizácie občianskej spoločnosti alebo iné relevantné organizácie.

4. Komisia sa zameria na zabezpečenie toho, aby sa v krízových protokoloch jasne stanovili všetky tieto prvky:

a)	konkrétne parametre na určenie osobitnej mimoriadnej situácie, ktorú krízový protokol má riešiť, a ciele, ktoré sleduje;

b)	úloha každého zúčastneného a opatrenia, ktoré majú zaviesť na prípravu a po aktivácii krízového protokolu;

c)	jasný postup na určenie toho, kedy sa má krízový protokol aktivovať;

d)	jasný postup na určenie obdobia, počas ktorého sa majú vykonávať opatrenia prijaté po aktivácii krízového protokolu a ktorý sa prísne obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na riešenie príslušných osobitných mimoriadnych okolností;

e)	záruky riešenia akýchkoľvek negatívnych účinkov na výkon základných práv zakotvených v charte, najmä slobody prejavu, práva na informácie a práva na nediskrimináciu;

f)	postup verejného informovania o všetkých prijatých opatreniach, ich trvaní a výsledkoch po skončení krízovej situácie.

5. Ak sa Komisia domnieva, že krízový protokol účinne nerieši krízovú situáciu alebo nezaručuje uplatňovanie základných práv uvedených v odseku 4 písm. e), požiada zúčastnených, aby krízový protokol prepracovali, a to aj tak, že prijmú dodatočné opatrenia.

KAPITOLA IV

VYKONÁVANIE, SPOLUPRÁCA, SANKCIE A PRESADZOVANIE

ODDIEL 1

Príslušné orgány a vnútroštátni koordinátori digitálnych služieb

Článok 49

Príslušné orgány a koordinátori digitálnych služieb

1. Členské štáty určia jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia (ďalej len „príslušné orgány“).

2. Za svojho koordinátora digitálnych služieb určí každý členský štát jeden z príslušných orgánov. Koordinátor digitálnych služieb je zodpovedný za všetky záležitosti týkajúce sa dohľadu a presadzovania tohto nariadenia v danom členskom štáte, pokiaľ dotknutý členský štát nevyhradil niektoré konkrétne úlohy alebo segment iným príslušným orgánom. Koordinátor digitálnych služieb je v každom prípade zodpovedný za zabezpečenie koordinácie týchto záležitostí na vnútroštátnej úrovni a za prínos k účinnému a konzistentnému dohľadu a presadzovaniu tohto nariadenia v celej Únii.

Na tento účel koordinátori digitálnych služieb spolupracujú navzájom, s ostatnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, výborom a Komisiou bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov zabezpečiť mechanizmy spolupráce a pravidelnú výmenu názorov medzi koordinátorom digitálnych služieb a inými vnútroštátnymi orgánmi, ak je to relevantné pre plnenie ich príslušných úloh.

Ak členský štát okrem koordinátora digitálnych služieb určí jeden alebo viac príslušných orgánov, zabezpečí, aby boli príslušné úlohy týchto orgánov a koordinátora digitálnych služieb jasne vymedzené a aby pri plnení svojich úloh úzko a účinne spolupracovali.

3. Členské štáty určia koordinátora digitálnych služieb do 17. februára 2024.

Členské štáty zverejnia a Komisii a výboru oznámia názov svojho príslušného orgánu určeného za koordinátora digitálnych služieb a informácie o tom, ako ho možno kontaktovať. Dotknutý členský štát oznámi Komisii aj výboru názvy ostatných príslušných orgánov uvedených v odseku 2, ako aj ich príslušné úlohy.

4. Ustanovenia vzťahujúce sa na koordinátorov digitálnych služieb stanovené v článkoch 50, 51 a 56 sa vzťahujú aj na všetky ostatné príslušné orgány, ktoré členské štáty určia podľa odseku 1 tohto článku.

Článok 57

Vzájomná pomoc

1. V záujme konzistentného a účinného uplatňovania tohto nariadenia koordinátori digitálnych služieb a Komisia úzko spolupracujú a navzájom si poskytujú pomoc. Vzájomná pomoc zahŕňa najmä výmenu informácií podľa tohto článku a povinnosť koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia informovať všetkých koordinátorov digitálnych služieb v mieste určenia, výbor a Komisiu o začatí vyšetrovania v súvislosti s konkrétnym poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a zámere prijať konečné rozhodnutie vrátane jeho posúdenia.

2. Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia môže na účely vyšetrovania požiadať iných koordinátorov digitálnych služieb, aby poskytli konkrétne informácie, ktoré majú k dispozícii o konkrétnom poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb, alebo aby uplatnili svoje vyšetrovacie právomoci uvedené v článku 51 ods. 1, pokiaľ ide o konkrétne informácie na území ich členského štátu. Koordinátor digitálnych služieb, ktorému je žiadosť doručená, môže v prípade potreby zapojiť ďalšie príslušné orgány alebo iné orgány verejnej moci dotknutého členského štátu.

3. Koordinátor digitálnych služieb, ktorému je doručená žiadosť podľa odseku 2, takejto žiadosti vyhovie bez zbytočného odkladu a najneskôr do dvoch mesiacov od jej doručenia informuje koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia o prijatých opatreniach, pokiaľ:

a)	rozsah alebo predmet žiadosti nie je vzhľadom na účely vyšetrovania dostatočne špecifikovaný, odôvodnený alebo primeraný; alebo

b)	ani dožiadaný koordinátor digitálnych služieb, ani ďalší príslušný orgán alebo iný verejný orgán v danom členskom štáte nemá požadované informácie ani nemôže mať prístup k nim; alebo

c)	žiadosti nie je možné vyhovieť bez porušenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

Koordinátor digitálnych služieb, ktorému bola žiadosť doručená, odôvodní svoje zamietnutie preložením odôvodnenej odpovede v lehote stanovenej v prvom pododseku.

whereas

keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

Digital Service Act 2022/2065 SK