keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

1.   Výbor môže odporučiť, aby Komisia podľa odsekov 2, 3 a 4 iniciovala vypracovanie dobrovoľných krízových protokolov na riešenie krízových situácií. Uvedené situácie sa prísne obmedzia na mimoriadne okolnosti ovplyvňujúce verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie.

2.   Komisia podporuje a uľahčuje, aby sa poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem, veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a prípadne aj poskytovatelia iných online platforiem alebo iných internetových vyhľadávačov zapojili do vypracovania, testovania auplatňovania týchto krízových protokolov. Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby tieto krízové protokoly zahŕňali jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)	neprehliadnuteľné zobrazovanie informácií o krízovej situácii poskytovaných orgánmi členských štátov, na úrovni Únie alebo inými relevantnými spoľahlivými orgánmi podľa okolností krízy;

b)

zabezpečenie toho, aby poskytovateľ sprostredkovateľských služieb určil konkrétne kontaktné miesto pre krízové riadenie; podľa potreby to môže byť elektronické kontaktné miesto uvedené v článku 11 alebo v prípade poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov pracovník zodpovedný za súlad s predpismi uvedený v článku 41;

c)	prípadná úprava zdrojov určených na dosahovanie súladu s predpismi stanovených v článkoch 16, 20, 22, 23 a 35 potrebám, ktoré vznikli v dôsledku krízovej situácie.

3.   Do vypracovania, testovania a dohľadu nad uplatňovaním krízových protokolov Komisia podľa potreby zapojí orgány členských štátov a môže zapojiť aj orgány, úrady a agentúry Únie. Ak je to potrebné a vhodné, môže do vypracovania krízových protokolov zapojiť aj organizácie občianskej spoločnosti alebo iné relevantné organizácie.

4.   Komisia sa zameria na zabezpečenie toho, aby sa v krízových protokoloch jasne stanovili všetky tieto prvky:

a)	konkrétne parametre na určenie osobitnej mimoriadnej situácie, ktorú krízový protokol má riešiť, a ciele, ktoré sleduje;

b)	úloha každého zúčastneného a opatrenia, ktoré majú zaviesť na prípravu a po aktivácii krízového protokolu;

c)	jasný postup na určenie toho, kedy sa má krízový protokol aktivovať;

d)	jasný postup na určenie obdobia, počas ktorého sa majú vykonávať opatrenia prijaté po aktivácii krízového protokolu a ktorý sa prísne obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na riešenie príslušných osobitných mimoriadnych okolností;

e)	záruky riešenia akýchkoľvek negatívnych účinkov na výkon základných práv zakotvených v charte, najmä slobody prejavu, práva na informácie a práva na nediskrimináciu;

f)	postup verejného informovania o všetkých prijatých opatreniach, ich trvaní a výsledkoch po skončení krízovej situácie.

5.   Ak sa Komisia domnieva, že krízový protokol účinne nerieši krízovú situáciu alebo nezaručuje uplatňovanie základných práv uvedených v odseku 4 písm. e), požiada zúčastnených, aby krízový protokol prepracovali, a to aj tak, že prijmú dodatočné opatrenia.

1.   Členské štáty určia jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia (ďalej len „príslušné orgány“).

2.   Za svojho koordinátora digitálnych služieb určí každý členský štát jeden z príslušných orgánov. Koordinátor digitálnych služieb je zodpovedný za všetky záležitosti týkajúce sa dohľadu a presadzovania tohto nariadenia v danom členskom štáte, pokiaľ dotknutý členský štát nevyhradil niektoré konkrétne úlohy alebo segment iným príslušným orgánom. Koordinátor digitálnych služieb je v každom prípade zodpovedný za zabezpečenie koordinácie týchto záležitostí na vnútroštátnej úrovni a za prínos k účinnému a konzistentnému dohľadu a presadzovaniu tohto nariadenia v celej Únii.

Na tento účel koordinátori digitálnych služieb spolupracujú navzájom, s ostatnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, výborom a Komisiou bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov zabezpečiť mechanizmy spolupráce a pravidelnú výmenu názorov medzi koordinátorom digitálnych služieb a inými vnútroštátnymi orgánmi, ak je to relevantné pre plnenie ich príslušných úloh.

Ak členský štát okrem koordinátora digitálnych služieb určí jeden alebo viac príslušných orgánov, zabezpečí, aby boli príslušné úlohy týchto orgánov a koordinátora digitálnych služieb jasne vymedzené a aby pri plnení svojich úloh úzko a účinne spolupracovali.

3.   Členské štáty určia koordinátora digitálnych služieb do 17. februára 2024.

Členské štáty zverejnia a Komisii a výboru oznámia názov svojho príslušného orgánu určeného za koordinátora digitálnych služieb a informácie o tom, ako ho možno kontaktovať. Dotknutý členský štát oznámi Komisii aj výboru názvy ostatných príslušných orgánov uvedených v odseku 2, ako aj ich príslušné úlohy.

4.   Ustanovenia vzťahujúce sa na koordinátorov digitálnych služieb stanovené v článkoch 50, 51 a 56 sa vzťahujú aj na všetky ostatné príslušné orgány, ktoré členské štáty určia podľa odseku 1 tohto článku.

1.   Výbor sa skladá z koordinátorov digitálnych služieb, ktorých zastupujú vysokopostavení úradníci. Ak jeden alebo viacero členských štátov neurčí koordinátora digitálnych služieb, nebráni to výboru pri výkone jeho úloh podľa tohto nariadenia. Ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve, môžu sa na práci výboru zúčastňovať aj iné príslušné orgány, ktorým bola popri koordinátoroch digitálnych služieb zverená osobitná operačná zodpovednosť za uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia. Ak sa na zasadnutiach výboru rokuje o otázkach relevantných pre iné vnútroštátne orgány, môžu byť na zasadnutia prizvané aj tieto orgány.

2.   Výboru predsedá Komisia. V súlade s úlohami výboru podľa tohto nariadenia a v súlade s jeho rokovacím poriadkom zasadnutia zvoláva a ich program pripravuje Komisia. Ak sa od výboru požaduje prijať odporúčanie podľa tohto nariadenia, okamžite sprístupní žiadosť ostatným koordinátorom digitálnych služieb prostredníctvom systému na výmenu informácií stanoveného v článku 85.

3.   Každý členský štát má jeden hlas. Komisia nie je oprávnená hlasovať.

Výbor prijíma svoje rozhodnutia jednoduchou väčšinou hlasov. Pri prijímaní odporúčania Komisii uvedeného v článku 36 ods. 1 prvom pododseku výbor hlasuje do 48 hodín od žiadosti predsedu výboru.

4.   Komisia poskytuje činnostiam výboru podľa tohto nariadenia administratívnu a analytickú podporu.

5.   Výbor môže na svoje zasadnutia prizvať odborníkov a pozorovateľov a podľa potreby môže spolupracovať s inými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie, ako aj s externými expertmi. Výsledky tejto spolupráce výbor zverejňuje.

6.   Výbor môže konzultovať so zainteresovanými stranami a výsledky takýchto konzultácií zverejňuje.

7.   Svoj rokovací poriadok výbor prijme po súhlase Komisie.