keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

1.   Príjemcovia služieb vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 20 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré neboli vyriešené prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby informácie o možnosti príjemcov služby mať prístup k mimosúdnemu riešeniu sporov, ako sa uvádza v prvom pododseku, boli na ich online rozhraní ľahko dostupné, jasné a používateľsky ústretové.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu služby začať v ktoromkoľvek štádiu konanie s cieľom napadnúť rozhodnutia poskytovateľov online platforiem na súde v súlade s uplatniteľným právom.

2.   Obe strany v dobrej viere spolupracujú s vybraným certifikovaným orgánom mimosúdneho riešenia sporov s cieľom vyriešiť spor.

Poskytovatelia online platforiem môžu odmietnuť spolupracovať s takýmto orgánom mimosúdneho riešenia sporov, ak sa už vyriešil spor týkajúci sa rovnakých informácií a rovnakých dôvodov údajnej nezákonnosti obsahu alebo jeho nesúladu s obchodnými podmienkami.

Certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov nemá právomoc uložiť stranám záväzné riešenie sporu.

3.   Koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je orgán mimosúdneho riešenia sporov usadený, tento orgán na jeho žiadosť certifikuje na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré možno obnoviť, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	je nestranný a nezávislý, a to aj finančne nezávislý, od poskytovateľov online platforiem a od príjemcov služieb poskytovaných poskytovateľmi online platforiem vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia;

b)

má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)	jeho členovia sú odmeňovaní spôsobom, ktorý nie je spojený s výsledkom konania;

d)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie a poskytuje možnosť začať urovnávanie sporov a predložiť potrebné podporné dokumenty online;

e)	je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

f)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami, ktoré sú ľahko a verejne dostupné, a ktoré sú v súlade s platnými právom vrátane tohto článku.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie:

a)	konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a

b)	úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. e).

4.   Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov každoročne podávajú správu koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý ich certifikoval, o svojom fungovaní, pričom v nej uvedú aspoň počet sporov, ktoré dostali, informácie o výsledkoch týchto sporov, priemerný čas potrebný na ich vyriešenie a prípadné nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli. Na žiadosť koordinátora digitálnych služieb poskytnú dodatočné informácie.

Koordinátori digitálnych služieb každé dva roky vypracujú správu o fungovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali. V tejto správe sa predovšetkým:

a)	uvedie počet sporov, ktoré každý certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov každoročne dostal;

b)	uvedú výsledky konaní pred týmito orgánmi a priemerný čas potrebný na vyriešenie sporov;

c)	identifikujú a vysvetlia akékoľvek systémové alebo odvetvové nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním týchto subjektov;

d)	identifikujú najlepšie postupy týkajúce sa uvedeného fungovania;

e)	uvedú odporúčania, ako prípadne zlepšiť uvedené fungovanie.

Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov sprístupnia svoje rozhodnutia stranám v primeranej lehote, najneskôr však do 90 kalendárnych dní od prijatia sťažnosti. V prípade veľmi zložitých sporov môže certifikovaný orgán podľa vlastného uváženia predĺžiť lehotu 90 kalendárnych dní o ďalšiu dobu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní, s celkovým trvaním lehoty maximálne 180 dní.

5.   Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech príjemcu služby vrátane jednotlivca alebo subjektu, ktorí predložili oznámenie, poskytovateľ online platformy hradí všetky poplatky účtované orgánom mimosúdneho riešenia sporov a nahradí uvedenému príjemcovi vrátane jednotlivca alebo subjektu všetky primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech poskytovateľa online platformy, príjemca služby vrátane jednotlivca alebo subjektu nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré poskytovateľ online platformy zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu, pokiaľ orgán mimosúdneho riešenia sporov nezistí, že uvedený príjemca konal zjavne v zlej viere.

Poplatky, ktoré orgán mimosúdneho riešenia sporov účtuje poskytovateľom online platformy za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady vzniknuté orgánu. Pre príjemcov služby je riešenie sporov bezplatné alebo dostupné za nominálny poplatok.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, a dotknutému poskytovateľovi online platformy pred začatím riešenia sporu.

6.   Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 3.

7.   Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý certifikoval orgán mimosúdneho riešenia sporov, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami usúdi, že orgán mimosúdneho riešenia sporov už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 3, certifikáciu zruší. Pred zrušením certifikácie poskytne koordinátor digitálnych služieb uvedenému orgánu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť certifikáciu orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

8.   Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku, ako aj orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorých certifikáciu zrušili. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom ľahko prístupnom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

9.   Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

1.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zavedú vhodné, primerané a účinné zmierňujúce opatrenia prispôsobené špecifickým systémovým rizikám zisteným podľa článku 34, pričom osobitnú pozornosť venujú vplyvu takýchto opatrení na základné práva. Takéto opatrenia môžu podľa potreby zahŕňať:

a)	prispôsobenie riešenia, vlastností alebo fungovania ich služieb vrátane ich online rozhraní;

b)	prispôsobenie ich obchodných podmienok a ich presadzovanie;

c)

prispôsobenie postupov moderovania obsahu vrátane rýchlosti a kvality spracovania oznámení o konkrétnych druhoch nezákonného obsahu a v prípade potreby urýchlené odstránenie oznámeného obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu, najmä pokiaľ ide o nezákonné nenávistné prejavy alebo kybernetické násilie; ako aj úpravu všetkých relevantných rozhodovacích procesov a zdrojov vyhradených na moderovanie obsahu;

d)	testovanie a úpravu ich algoritmických systémov vrátane ich odporúčacích systémov;

e)	úpravu ich reklamných systémov a prijatie cielených opatrení zameraním na obmedzenie alebo nastavenie zobrazovania reklamy v spojení so službou, ktorú poskytujú;

f)	posilnenie vnútorných procesov, zdrojov, testovania, dokumentácie alebo dohľadu nad ktoroukoľvek z ich činností, najmä pokiaľ ide o odhaľovanie systémových rizík;

g)	začatie alebo nastavenie spolupráce s dôveryhodnými nahlasovateľmi podľa článku 22 a vykonávanie rozhodnutí orgánov mimosúdneho riešenia sporov podľa článku 21;

h)	začatie alebo nastavenie spolupráce s inými poskytovateľmi online platforiem alebo internetových vyhľadávačov prostredníctvom kódexov správania a krízových protokolov uvedených v článkoch 45 a 48;

i)	prijatie opatrení na zvýšenie informovanosti a úpravu ich online rozhrania, aby príjemcom služby poskytli viac informácií;

j)	prijatie cielených opatrení na ochranu práv dieťaťa vrátane nástrojov na overovanie veku a nástrojov rodičovskej kontroly, podľa potreby nástrojov zameraných na pomoc maloletým osobám pri nahlasovaní zneužívania alebo na získanie podpory;

k)

zabezpečenie, aby informácia, či už ide o vytvorený alebo zmanipulovaný obrazový, audio alebo video obsah, ktorý sa výrazne podobá na existujúce osoby, objekty, miesta či iné subjekty alebo udalosti a osobe sa mylne javí ako autentický alebo pravdivý, sa dala rozlíšiť vďaka nápadnému označeniu pri jej zobrazovaní na online rozhraniach a ďalej poskytnutím ľahko použiteľnej funkcie, ktorá príjemcom služby umožňuje takúto informáciu označiť.

2.   Výbor v spolupráci s Komisiou raz ročne uverejňuje komplexné správy. Tieto správy obsahujú:

a)

identifikáciu a posúdenie najvýznamnejších a opakujúcich sa systémových rizík nahlásených poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov alebo identifikovaných prostredníctvom iných informačných zdrojov, najmä tých, ktoré sa poskytujú v súlade s článkami 39, 40 a 42;

b)	najlepšie postupy pre poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov na zmiernenie zistených systémových rizík.

V uvedených správach sa uvedú systémové riziká rozčlenené podľa členských štátov, v ktorých sa vyskytli, prípadne za Úniu ako celok.

3.   Komisia môže v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb vydať usmernenia o uplatňovaní odseku 1 v súvislosti so špecifickými rizikami, najmä s cieľom predstaviť najlepšie postupy a odporučiť možné opatrenia, pričom náležite zohľadní možné dôsledky opatrení na základné práva všetkých zúčastnených strán zakotvené v charte. Pri príprave týchto usmernení Komisia uskutoční verejné konzultácie.

1.   Komisia podporuje a uľahčuje vypracovanie kódexov správania na úrovni Únie za účasti poskytovateľov online platforiem a ďalších relevantných poskytovateľov služieb, organizácií zastupujúcich príjemcov služieb a organizácií občianskej spoločnosti alebo relevantných orgánov, s cieľom podporiť plnú a účinnú rovnocennú účasť zlepšením prístupu k online službám, ktorých prvotná koncepcia alebo následná úprava riešia osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím.

2.   Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby kódexy správania sledovali cieľ zabezpečiť, aby boli uvedené služby prístupné, v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, aby sa na maximum zvýšilo ich predvídateľné využívanie osobami so zdravotným postihnutím. Komisia sa usiluje zabezpečiť, aby sa kódexy správania zameriavali aspoň na tieto ciele:

a)	taká koncepcia a úprava služieb, aby boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím a tieto ich mohli vnímať, ovládať, rozumieť im a spoľahnúť sa na ne;

b)	vysvetlenie toho, ako služby spĺňajú príslušné požiadavky na prístupnosť, a sprístupňovanie týchto informácií verejnosti spôsobom prístupným pre osoby so zdravotným postihnutím;

c)	sprístupňovanie informácií, formulárov a opatrení poskytovaných podľa tohto nariadenia tak, aby ich bolo možné ľahko vyhľadať, pochopiť a boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím.

3.   Komisia podporí vypracovanie kódexov správania do 18. februára 2025 a ich uplatňovanie do 18. augusta 2025.

1.   Členské štáty určia jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia (ďalej len „príslušné orgány“).

2.   Za svojho koordinátora digitálnych služieb určí každý členský štát jeden z príslušných orgánov. Koordinátor digitálnych služieb je zodpovedný za všetky záležitosti týkajúce sa dohľadu a presadzovania tohto nariadenia v danom členskom štáte, pokiaľ dotknutý členský štát nevyhradil niektoré konkrétne úlohy alebo segment iným príslušným orgánom. Koordinátor digitálnych služieb je v každom prípade zodpovedný za zabezpečenie koordinácie týchto záležitostí na vnútroštátnej úrovni a za prínos k účinnému a konzistentnému dohľadu a presadzovaniu tohto nariadenia v celej Únii.

Na tento účel koordinátori digitálnych služieb spolupracujú navzájom, s ostatnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, výborom a Komisiou bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov zabezpečiť mechanizmy spolupráce a pravidelnú výmenu názorov medzi koordinátorom digitálnych služieb a inými vnútroštátnymi orgánmi, ak je to relevantné pre plnenie ich príslušných úloh.

Ak členský štát okrem koordinátora digitálnych služieb určí jeden alebo viac príslušných orgánov, zabezpečí, aby boli príslušné úlohy týchto orgánov a koordinátora digitálnych služieb jasne vymedzené a aby pri plnení svojich úloh úzko a účinne spolupracovali.

3.   Členské štáty určia koordinátora digitálnych služieb do 17. februára 2024.

Členské štáty zverejnia a Komisii a výboru oznámia názov svojho príslušného orgánu určeného za koordinátora digitálnych služieb a informácie o tom, ako ho možno kontaktovať. Dotknutý členský štát oznámi Komisii aj výboru názvy ostatných príslušných orgánov uvedených v odseku 2, ako aj ich príslušné úlohy.

4.   Ustanovenia vzťahujúce sa na koordinátorov digitálnych služieb stanovené v článkoch 50, 51 a 56 sa vzťahujú aj na všetky ostatné príslušné orgány, ktoré členské štáty určia podľa odseku 1 tohto článku.

1.   Koordinátori digitálnych služieb vypracúvajú výročné správy o činnosti podľa tohto nariadenia, v ktorých uvedú aj počet sťažností doručených podľa článku 53 a prehľad následných opatrení. Koordinátori digitálnych služieb zverejňujú výročné správy v strojovo čitateľnom formáte v súlade s platnými pravidlami o dôvernosti informácií podľa článku 84, a dávajú ich na vedomie Komisii a výboru.

2.   Výročná správa musí obsahovať aj tieto informácie:

a)	počet a predmet príkazov konať proti nezákonnému obsahu a príkazov na poskytnutie informácií vydaných podľa článkov 9 a 10 ktorýmkoľvek vnútroštátnym justičným alebo správnym orgánom členského štátu dotknutého koordinátora digitálnych služieb;

b)	spôsob vykonania týchto príkazov oznámených koordinátorovi digitálnych služieb podľa článkov 9 a 10.

3.   Ak členský štát podľa článku 49 určil niekoľko príslušných orgánov, zabezpečí, aby koordinátor digitálnych služieb vypracoval jednu správu o činnosti všetkých príslušných orgánov a aby koordinátor digitálnych služieb od ostatných dotknutých príslušných orgánov dostal všetky relevantné informácie a podporu potrebnú na tento účel.

1.   Zriaďuje sa nezávislá poradná skupina koordinátorov digitálnych služieb pre dohľad nad poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb s názvom Európsky výbor pre digitálne služby (ďalej len „výbor“).

2.   Výbor poskytuje koordinátorom digitálnych služieb a Komisii poradenstvo podľa tohto nariadenia s cieľom dosiahnuť tieto ciele:

a)	prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu tohto nariadenia a účinnej spolupráci koordinátorov digitálnych služieb a Komisie vo veciach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

b)	koordinovať usmernenia a analýzu Komisie, koordinátorov digitálnych služieb a iných príslušných orgánov v súvislosti s nastupujúcimi problémami na celom vnútornom trhu vo veciach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a prispievať k tomuto usmerňovaniu a analýzam;

c)	pomáhať koordinátorom digitálnych služieb a Komisii pri dohľade nad veľmi veľkými online platformami.

1.   Komisia v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb a výborom rozvíja odborné znalosti a spôsobilosti Únie, a to aj prípadným vysielaním zamestnancov členských štátov.

2.   Komisia okrem toho v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb a výborom koordinuje posudzovanie systémových a vznikajúcich problémov v celej Únii v súvislosti s veľmi veľkými online platformami alebo veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

3.   Komisia môže koordinátorov digitálnych služieb, výbor a iné orgány, úrady a agentúry Únie s príslušnými odbornými znalosťami požiadať, aby posudzovanie systémových a vznikajúcich problémov v celej Únii podľa tohto nariadenia podporili.

4.   Členské štáty spolupracujú s Komisiou najmä prostredníctvom svojich príslušných koordinátorov digitálnych služieb, prípadne iných príslušných orgánov, a to aj poskytovaním ich odborných znalostí a spôsobilostí.

1.   V záujme plnenia úloh, ktoré jej prislúchajú podľa tohto oddielu, môže Komisia vykonávať všetky potrebné kontroly v priestoroch dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej osoby uvedenej v článku 67 ods. 1.

2.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou na vykonávanie kontroly sú splnomocnené:

a)	vstupovať do všetkých priestorov, na pozemky a do všetkých dopravných prostriedkov dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej dotknutej osoby;

b)	nahliadať do účtovných kníh a iných záznamov súvisiacich s poskytovaním dotknutej služby bez ohľadu na to, na akom médiu sú uložené;

c)	vyhotovovať alebo získavať kópie alebo výňatky z takýchto účtovných kníh alebo iných záznamov;

d)

požadovať od poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej dotknutej osoby, aby poskytli prístup a vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, informačnom systéme, algoritmoch, manipulácii s údajmi a obchodných postupoch, a poskytnuté vysvetlenia zaznamenávať alebo dokumentovať;

e)

zapečatiť akékoľvek priestory používané na účely súvisiace s obchodom, podnikaním, remeslom alebo profesiou dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej osoby, ako aj účtovné alebo iné záznamy, a to na obdobie a v rozsahu potrebných na kontrolu;

f)	požiadať ktoréhokoľvek zástupcu alebo zamestnanca dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej osoby o vysvetlenie skutočností alebo dokumentov súvisiacich s predmetom a účelom kontroly a odpovede zaznamenávať;

g)	klásť všetkým zástupcom alebo zamestnancom otázky súvisiace s predmetom a účelom kontroly a odpovede zaznamenávať.

3.   Kontroly sa môžu vykonávať s pomocou audítorov alebo znalcov menovaných Komisiou podľa článku 72 ods. 2 a koordinátora digitálnych služieb alebo iných príslušných vnútroštátnych orgánov členského štátu, na ktorého území sa kontrola vykonáva.

4.   Ak účtovné knihy alebo iné záznamy súvisiace s poskytovaním dotknutej služby sú neúplné alebo že odpovede na otázky podľa odseku 2 tohto článku sú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce, úradníci a iné sprevádzajúce osoby určené Komisiou na vykonávanie kontroly uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sa uvádza predmet a účel kontroly a sankcie podľa článkov 74 a 76. Komisia o tom v dostatočnom predstihu pred kontrolou informuje koordinátora digitálnych služieb členského štátu, na území ktorého sa má táto kontrola vykonať.

5.   Počas kontrol úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou, audítori a znalci menovaní Komisiou, koordinátor digitálnych služieb alebo iné príslušné orgány členského štátu, na území ktorého sa kontrola vykonáva, môžu od poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej dotknutej osoby požadovať, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, informačnom systéme, algoritmoch, zaobchádzaní s údajmi, podnikovej stratégii a správaní a môžu sa s otázkami obrátiť na svojich kľúčových zamestnancov.

6.   Dotknutý poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo iná fyzická či právnická osoba sú povinní podrobiť sa kontrole nariadenej rozhodnutím Komisie. V rozhodnutí musí byť uvedený predmet a účel kontroly, stanovený dátum jej začatia, a musia v ňom byť uvedené sankcie podľa článkov 74 a 76, ako aj právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie. Komisia sa pred prijatím uvedeného rozhodnutia poradí s koordinátorom digitálnych služieb členského štátu, na ktorého území sa má kontrola vykonať.

7.   Úradníci a iné osoby poverené alebo menované koordinátorom digitálnych služieb členského štátu, na ktorého území sa má kontrola vykonať, na žiadosť koordinátora digitálnych služieb alebo Komisie aktívne pomáhajú úradníkom a iným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou v súvislosti s kontrolou. Na tento účel majú k dispozícii právomoci uvedené v odseku 2.

8.   Ak úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo iná dotknutá osoba sa bránia kontrole nariadenej podľa tohto článku, členský štát, na území ktorého sa má kontrola vykonať, im na žiadosť uvedených úradníkov alebo iných sprevádzajúcich osôb a v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu poskytnú potrebnú pomoc, a to v prípade potreby vo forme donucovacích opatrení prijatých príslušným orgánom presadzovania práva podľa daného vnútroštátneho práva, aby mohli kontrolu vykonať.

9.   Ak si pomoc stanovená v odseku 8 vyžaduje povolenie vnútroštátneho justičného orgánu v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu, o takéto povolenie požiada koordinátor digitálnych služieb tohto členského štátu na žiadosť úradníkov a iných sprevádzajúcich osôb poverených Komisiou. Žiadosťou o takéto povolenie môže byť aj žiadosť o predbežné opatrenie.

10.   Keď sa žiada o povolenie uvedené v odseku 9, vnútroštátny justičný orgán, ktorému bola vec predložená, skontroluje pravosť rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariaďuje kontrola, a či plánované donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neúmerné. Pri vykonávaní takéhoto overovania môže vnútroštátny justičný orgán požiadať Komisiu priamo alebo prostredníctvom koordinátorov digitálnych služieb dotknutého členského štátu o podrobné vysvetlenia najmä tie, ktoré sa týkajú dôvodov, na základe ktorých má Komisia podozrenie z porušenia tohto nariadenia, závažnosti podozrenia z porušenia a povahy účasti poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej dotknutej osoby. Vnútroštátny justičný orgán však nesmie spochybniť potrebu kontroly ani požadovať informácie zo spisu Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha iba preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie.

1.   Komisia môže v záujme plnenia úloh, ktoré jej prislúchajú podľa tohto oddielu, prijať opatrenia potrebné na monitorovanie účinného vykonávania a dodržiavania tohto nariadenia dotknutým poskytovateľom veľmi veľkej online platformy a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov. Komisia im môže nariadiť, aby poskytli prístup k svojim databázam a algoritmom a vysvetlenia k nim. Takéto opatrenia môžu zahŕňať najmä uloženie povinnosti poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača uchovávať všetky dokumenty považované za potrebné na posúdenie toho, či sú povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávané a dodržiavané.

2.   Opatrenia podľa odseku 1 môžu zahŕňať menovanie nezávislých externých znalcov a audítorov, ako aj znalcov a audítorov z príslušných vnútroštátnych orgánov so súhlasom dotknutého orgánu, na pomoc Komisii pri monitorovaní efektívneho vykonávania a dodržiavania príslušných ustanovení tohto nariadenia, ktorí jej poskytnú osobitné odborné znalosti alebo poznatky.

1.   Pred prijatím rozhodnutia podľa článku 73 ods. 1, článkov 74 alebo 76 poskytne Komisia dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej osobe uvedenej v článku 67 ods. 1 príležitosť byť vypočutý v súvislosti s:

a)	predbežnými zisteniami Komisie vrátane akejkoľvek záležitosti, voči ktorej Komisia vzniesla námietky; ako aj

b)	opatreniami, ktoré Komisia môže mať v úmysle prijať vzhľadom na predbežné zistenia uvedené v písmene a).

2.   Dotknutý poskytovateľ veľmi veľkej online platformy, veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo iná osoba uvedená v článku 67 ods. 1 môže predložiť svoje pripomienky k predbežným zisteniam Komisie v primeranej lehote stanovenej Komisiou v jej predbežných zisteniach, ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní.

3.   Vo svojich rozhodnutiach vychádza Komisia len z námietok, ku ktorým sa dotknuté strany mali možnosť vyjadriť.

4.   V konaniach sa plne rešpektuje právo dotknutých strán na obhajobu. Na prístup k spisu Komisie majú právo za podmienok dohody o sprístupnení spisu s výhradou oprávneného záujmu dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej osoby uvedenej v článku 52 ods. 1 na ochrane obchodného tajomstva. Komisia má v prípade nezhody medzi stranami právomoc prijímať rozhodnutia stanovujúce takéto podmienky sprístupnenia. Právo na prístup k spisu Komisie sa nevzťahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie, výboru, koordinátorov digitálnych služieb, iných príslušných orgánov alebo iných verejných orgánov členských štátov. Právo na prístup k spisu sa najmä nevzťahuje na korešpondenciu medzi Komisiou a týmito orgánmi. Nič v tomto odseku nebráni Komisii zverejňovať a využívať informácie potrebné na preukázanie porušovania.

5.   Informácie zhromaždené podľa článkov 67, 68 a 69 sa použijú len na účely tohto nariadenia.

1.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2020/1828 alebo iný spôsob zastupovania v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, majú príjemcovia sprostredkovateľských služieb právo minimálne poveriť výkonom práv priznaných týmto nariadením vo svojom mene nejaký subjekt, organizáciu alebo združenie za predpokladu, že tento subjekt, organizácia alebo združenie spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)	vykonávajú neziskovú činnosť;

b)	boli náležite zriadené podľa práva členského štátu;

c)	k ich štatutárnym cieľom patrí oprávnený záujem o zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

2.   Poskytovatelia online platforiem prijmú potrebné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa sťažnosti orgánov, organizácií alebo združení uvedených v odseku 1 tohto článku v mene príjemcov služby mechanizmami uvedenými v článku 20 ods. 1 spracúvali a aby sa o nich rozhodovalo prednostne a bez zbytočného odkladu.