search

keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

 BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/2065 SK cercato: 'štáty' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index štáty:


whereas štáty:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 1602

 

Článok 9

Príkazy konať proti nezákonnému obsahu

1.   Po prijatí príkazu konať proti jednej alebo viacerým konkrétnym položkám nezákonného obsahu vydaného príslušnými vnútroštátnymi justičnými alebo správnymi orgánmi na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán uvedený v príkaze o vykonaní príkazu, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

a)

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)

odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)

odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo informácie predstavujú nezákonný obsah, s odkazom na jedno alebo viaceré konkrétne ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie,

iii)

identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iv)

jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať a lokalizovať dotknutý nezákonný obsah, ako napríklad jeden alebo viac presných URL a v prípade potreby aj dodatočné informácie,

v)

informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ sprostredkovateľských služieb a príjemca služby, ktorý obsah poskytol,

vi)

v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o spôsobe vykonania daných príkazov;

b)

územnú pôsobnosť uvedeného príkazu na základe uplatniteľných pravidiel práva Únie a vnútroštátneho práva vrátane charty a prípadne všeobecných zásad medzinárodného práva, ktorá je obmedzená na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie jeho cieľa;

c)

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb podľa článku 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov dohodnutom medzi orgánom vydávajúcim príkaz a uvedeným poskytovateľom, a zasiela sa do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ v súlade s článkom 11; ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom dvojstranne dohodnutom jazyku, príkaz sa môže zaslať v jazyku orgánu, ktorý príkaz vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3.   Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle daný príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb o vykonaní uvedeného príkazu koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

4.   Koordinátor digitálnych služieb dotknutého členského štátu po prijatí príkazu od justičného alebo správneho orgánu bez zbytočného odkladu prostredníctvom systému zriadeného v súlade s článkom 85 zašle kópiu príkazu uvedeného v odseku 1 tohto článku všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb.

5.   Najneskôr pri vykonaní príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie, existujúce možnosti nápravy a opis územnej pôsobnosti príkazu v súlade s odsekom 2.

6.   Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie je dotknuté vnútroštátne občianske právo a trestné právo procesné.

Článok 10

Príkazy na poskytnutie informácií

1.   Po prijatí príkazu na poskytnutie konkrétnej informácie o jednom alebo viacerých konkrétnych jednotlivých príjemcoch služby, ktorý vydali príslušné vnútroštátne justičné alebo správne orgány na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán, ktorý je v príkaze uvedený, o jeho prijatí a o tom, ako bol príkaz vykonaný, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

a)

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)

odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)

identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iii)

jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať konkrétneho príjemcu alebo príjemcov, o ktorých sa požadujú informácie, ako napríklad jeden alebo viacero názvov účtov alebo jedinečných identifikátorov,

iv)

odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje cieľ, na ktorý sa informácie požadujú, a prečo je požiadavka na poskytnutie informácií nevyhnutná a primeraná na určenie toho, či príjemcovia sprostredkovateľských služieb dodržiavajú uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, okrem prípadov, keď takéto odôvodnenie nemožno poskytnúť z dôvodov súvisiacich s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním,

v)

informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ a dotknutí príjemcovia služby,

vi)

v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o vykonaní príkazov;

b)

v uvedenom príkaze sa vyžaduje od poskytovateľa len poskytnutie informácií, ktoré už boli zhromaždené na účely poskytovania služby a ktoré má pod kontrolou;

c)

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov, na ktorom sa orgán vydávajúci príkaz a poskytovateľ dvojstranne dohodli, a to do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11;ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom jazyku, na ktorom sa dvojstranne dohodlo, môže sa zaslať v jazyku orgánu, ktorý ho vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň tých prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3.   Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, pokiaľ ide o vykonanie uvedeného príkazu, koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

4.   Koordinátor digitálnych služieb dotknutého členského štátu po prijatí príkazu od justičného alebo správneho orgánu bez zbytočného odkladu prostredníctvom systému zriadeného v súlade s článkom 85 zašle kópiu príkazu uvedeného v odseku 1 tohto článku všetkým koordinátorom digitálnych služieb.

5.   Najneskôr v čase vykonania príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie a existujúce možnosti nápravy v súlade s odsekom 2.

6.   Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy občianskeho práva procesného a trestného práva procesného.

KAPITOLA III

POVINNOSTI NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI PRE TRANSPARENTNÉ A BEZPEČNÉ ONLINE PROSTREDIE

ODDIEL 1

Ustanovenia uplatniteľné na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb

Článok 21

Mimosúdne riešenie sporov

1.   Príjemcovia služieb vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 20 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré neboli vyriešené prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby informácie o možnosti príjemcov služby mať prístup k mimosúdnemu riešeniu sporov, ako sa uvádza v prvom pododseku, boli na ich online rozhraní ľahko dostupné, jasné a používateľsky ústretové.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu služby začať v ktoromkoľvek štádiu konanie s cieľom napadnúť rozhodnutia poskytovateľov online platforiem na súde v súlade s uplatniteľným právom.

2.   Obe strany v dobrej viere spolupracujú s vybraným certifikovaným orgánom mimosúdneho riešenia sporov s cieľom vyriešiť spor.

Poskytovatelia online platforiem môžu odmietnuť spolupracovať s takýmto orgánom mimosúdneho riešenia sporov, ak sa už vyriešil spor týkajúci sa rovnakých informácií a rovnakých dôvodov údajnej nezákonnosti obsahu alebo jeho nesúladu s obchodnými podmienkami.

Certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov nemá právomoc uložiť stranám záväzné riešenie sporu.

3.   Koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je orgán mimosúdneho riešenia sporov usadený, tento orgán na jeho žiadosť certifikuje na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré možno obnoviť, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

je nestranný a nezávislý, a to aj finančne nezávislý, od poskytovateľov online platforiem a od príjemcov služieb poskytovaných poskytovateľmi online platforiem vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia;

b)

má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)

jeho členovia sú odmeňovaní spôsobom, ktorý nie je spojený s výsledkom konania;

d)

mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie a poskytuje možnosť začať urovnávanie sporov a predložiť potrebné podporné dokumenty online;

e)

je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

f)

mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami, ktoré sú ľahko a verejne dostupné, a ktoré sú v súlade s platnými právom vrátane tohto článku.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie:

a)

konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a

b)

úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. e).

4.   Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov každoročne podávajú správu koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý ich certifikoval, o svojom fungovaní, pričom v nej uvedú aspoň počet sporov, ktoré dostali, informácie o výsledkoch týchto sporov, priemerný čas potrebný na ich vyriešenie a prípadné nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli. Na žiadosť koordinátora digitálnych služieb poskytnú dodatočné informácie.

Koordinátori digitálnych služieb každé dva roky vypracujú správu o fungovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali. V tejto správe sa predovšetkým:

a)

uvedie počet sporov, ktoré každý certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov každoročne dostal;

b)

uvedú výsledky konaní pred týmito orgánmi a priemerný čas potrebný na vyriešenie sporov;

c)

identifikujú a vysvetlia akékoľvek systémové alebo odvetvové nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním týchto subjektov;

d)

identifikujú najlepšie postupy týkajúce sa uvedeného fungovania;

e)

uvedú odporúčania, ako prípadne zlepšiť uvedené fungovanie.

Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov sprístupnia svoje rozhodnutia stranám v primeranej lehote, najneskôr však do 90 kalendárnych dní od prijatia sťažnosti. V prípade veľmi zložitých sporov môže certifikovaný orgán podľa vlastného uváženia predĺžiť lehotu 90 kalendárnych dní o ďalšiu dobu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní, s celkovým trvaním lehoty maximálne 180 dní.

5.   Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech príjemcu služby vrátane jednotlivca alebo subjektu, ktorí predložili oznámenie, poskytovateľ online platformy hradí všetky poplatky účtované orgánom mimosúdneho riešenia sporov a nahradí uvedenému príjemcovi vrátane jednotlivca alebo subjektu všetky primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech poskytovateľa online platformy, príjemca služby vrátane jednotlivca alebo subjektu nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré poskytovateľ online platformy zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu, pokiaľ orgán mimosúdneho riešenia sporov nezistí, že uvedený príjemca konal zjavne v zlej viere.

Poplatky, ktoré orgán mimosúdneho riešenia sporov účtuje poskytovateľom online platformy za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady vzniknuté orgánu. Pre príjemcov služby je riešenie sporov bezplatné alebo dostupné za nominálny poplatok.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, a dotknutému poskytovateľovi online platformy pred začatím riešenia sporu.

6.   Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 3.

7.   Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý certifikoval orgán mimosúdneho riešenia sporov, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami usúdi, že orgán mimosúdneho riešenia sporov už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 3, certifikáciu zruší. Pred zrušením certifikácie poskytne koordinátor digitálnych služieb uvedenému orgánu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť certifikáciu orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

8.   Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku, ako aj orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorých certifikáciu zrušili. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom ľahko prístupnom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

9.   Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

Článok 49

Príslušné orgány a koordinátori digitálnych služieb

1.   Členské štáty určia jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia (ďalej len „príslušné orgány“).

2.   Za svojho koordinátora digitálnych služieb určí každý členský štát jeden z príslušných orgánov. Koordinátor digitálnych služieb je zodpovedný za všetky záležitosti týkajúce sa dohľadu a presadzovania tohto nariadenia v danom členskom štáte, pokiaľ dotknutý členský štát nevyhradil niektoré konkrétne úlohy alebo segment iným príslušným orgánom. Koordinátor digitálnych služieb je v každom prípade zodpovedný za zabezpečenie koordinácie týchto záležitostí na vnútroštátnej úrovni a za prínos k účinnému a konzistentnému dohľadu a presadzovaniu tohto nariadenia v celej Únii.

Na tento účel koordinátori digitálnych služieb spolupracujú navzájom, s ostatnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, výborom a Komisiou bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov zabezpečiť mechanizmy spolupráce a pravidelnú výmenu názorov medzi koordinátorom digitálnych služieb a inými vnútroštátnymi orgánmi, ak je to relevantné pre plnenie ich príslušných úloh.

Ak členský štát okrem koordinátora digitálnych služieb určí jeden alebo viac príslušných orgánov, zabezpečí, aby boli príslušné úlohy týchto orgánov a koordinátora digitálnych služieb jasne vymedzené a aby pri plnení svojich úloh úzko a účinne spolupracovali.

3.   Členské štáty určia koordinátora digitálnych služieb do 17. februára 2024.

Členské štáty zverejnia a Komisii a výboru oznámia názov svojho príslušného orgánu určeného za koordinátora digitálnych služieb a informácie o tom, ako ho možno kontaktovať. Dotknutý členský štát oznámi Komisii aj výboru názvy ostatných príslušných orgánov uvedených v odseku 2, ako aj ich príslušné úlohy.

4.   Ustanovenia vzťahujúce sa na koordinátorov digitálnych služieb stanovené v článkoch 50, 51 a 56 sa vzťahujú aj na všetky ostatné príslušné orgány, ktoré členské štáty určia podľa odseku 1 tohto článku.

Článok 50

Požiadavky na koordinátorov digitálnych služieb

1.   Členské štáty zabezpečia, aby ich koordinátori digitálnych služieb vykonávali svoje úlohy podľa tohto nariadenia nestranne, transparentne a načas. Členské štáty zabezpečia, aby ich koordinátori digitálnych služieb mali všetky potrebné zdroje na výkon svojich úloh vrátane dostatočných technických, finančných a ľudských zdrojov na výkon primeraného dohľadu nad všetkými poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do ich právomoci. V záujme nezávislosti koordinátora digitálnych služieb každý členský štát zabezpečí, aby jeho koordinátor digitálnych služieb mal pri správe svojho rozpočtu dostatočnú autonómiu v rámci limitov celkového rozpočtu.

2.   Pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí podľa tohto nariadenia konajú koordinátori digitálnych služieb úplne nezávisle. Nesmú podliehať žiadnemu vonkajšiemu vplyvu, či už priamemu alebo nepriamemu, a nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadneho iného verejného orgánu ani od žiadneho súkromného subjektu.

3.   Odsekom 2 tohto článku nie sú dotknuté úlohy koordinátorov digitálnych služieb v rámci systému dohľadu a presadzovania stanoveného v tomto nariadení ani spolupráca s inými príslušnými orgánmi podľa článku 49 ods. 2. Odsek 2 tohto článku nebráni výkonu súdneho preskúmania a nie sú ním dotknuté ani primerané požiadavky na zodpovednosť v súvislosti so všeobecnou činnosťou koordinátorov digitálnych služieb, ako sú finančné výdavky alebo informovanie národných parlamentov, za predpokladu, že uvedené požiadavky neohrozia dosahovanie cieľov tohto nariadenia.

Článok 51

Právomoci koordinátorov digitálnych služieb

1.   Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, tieto vyšetrovacie právomoci:

a)

právomoc požadovať od týchto poskytovateľov, ako aj od akýchkoľvek iných osôb konajúcich na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, o ktorých možno primerane predpokladať, že sú informovaní o podozrení z porušenia tohto nariadenia, vrátane organizácií vykonávajúcich audity uvedené v článku 37 a článku 75 ods. 2, aby takéto informácie poskytli bez zbytočného odkladu;

b)

právomoc vykonávať kontroly v akýchkoľvek priestoroch, ktoré títo poskytovatelia alebo tieto osoby používajú na účely súvisiace s svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte alebo iné orgány verejnej moci, a to s cieľom preskúmať, zadržať, vyhotoviť alebo získať kópie informácií v súvislosti s podozrenia z porušenia v akejkoľvek forme bez ohľadu na pamäťové médium;

c)

právomoc požiadať ktoréhokoľvek zamestnanca alebo zástupcu týchto poskytovateľov alebo týchto osôb, aby poskytli vysvetlenia v súvislosti s akýmikoľvek informáciami týkajúcimi sa podozrenia z porušenia predpisov, a s ich súhlasom zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

2.   Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, tieto právomoci v oblasti presadzovania práva:

a)

právomoc akceptovať záväzky, ktoré títo poskytovatelia ponúkajú v súvislosti s dodržovaním tohto nariadenia, a stanoviť, aby boli tieto záväzky záväzné;

b)

právomoc nariadiť ukončenie porušovania právnych predpisov a prípadne uložiť nápravné opatrenia primerané porušovaniu a potrebné na účinné ukončenie porušovania právnych predpisov alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

c)

právomoc ukladať pokuty podľa článku 52 za nedodržanie tohto nariadenia vrátane akýchkoľvek vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 tohto článku alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

d)

právomoc ukladať pravidelné penále podľa článku 52 alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte, aby sa zabezpečilo ukončenie porušovania v súlade s príkazom vydaným podľa písmena b) tohto pododseku, alebo za nesplnenie ktoréhokoľvek z vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 tohto článku;

e)

právomoc prijímať primerané predbežné opatrenia alebo požiadať príslušný justičný orgán, aby tak urobil s cieľom vyvarovať sa rizika vážnej ujmy.

Pokiaľ ide o písmená c) a d) prvého pododseku, majú koordinátori digitálnych služieb právomoci v oblasti presadzovania práva stanovené v týchto písmenách aj vo vzťahu k ďalším osobám uvedeným v odseku 1, a to za nedodržanie ktoréhokoľvek z príkazov, ktoré im boli vydané podľa uvedeného odseku. Tieto právomoci presadzovania práva vykonávajú len vtedy, ak uvedeným ďalším osobám včas poskytli všetky relevantné informácie týkajúce sa takýchto príkazov, a to aj informácie o príslušnej lehote, pokutách alebo pravidelné penále, ktoré možno uložiť za nedodržanie predpisov, ako aj o prostriedkoch nápravy.

3.   Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú tiež koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu k poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, v prípade, že sa na ukončenie porušovania právnych predpisov vyčerpali všetky ostatné právomoci podľa tohto článku a porušovanie nebolo napravené alebo pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu, ktorej sa nemožno vyhnúť výkonom iných právomocí dostupných v rámci práva Únie alebo vnútroštátneho práva, právomoc prijať tieto opatrenia:

a)

požadovať od riadiaceho orgánu týchto poskytovateľov bez zbytočného odkladu, aby v primeranej lehote preskúmal situáciu a prijal a predložil akčný plán, v ktorom stanoví opatrenia potrebné na ukončenie porušovania právnych predpisov, zabezpečil, aby poskytovateľ tieto opatrenia prijal, a informoval o prijatých opatreniach;

b)

ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že poskytovateľ sprostredkovateľských služieb dostatočne nesplnil požiadavky uvedené v písmene a), že porušenie nebolo napravené alebo pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu a že uvedené porušenie predstavuje trestný čin ohrozujúci život alebo bezpečnosť osôb, požiada príslušný justičný orgán svojho členského štátu, aby nariadil dočasné obmedzenie prístupu príjemcov k službe, ktorej sa porušenie týka, alebo len ak to nie je technicky možné, k online rozhraniu poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, na ktorom k porušeniu došlo.

Okrem prípadov, v ktorých koná na žiadosť Komisie uvedenú v článku 82, koordinátor digitálnych služieb pred predložením žiadosti uvedenej v prvom pododseku písm. b) tohto odseku vyzve zainteresované strany, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako dva týždne, predložili písomné pripomienky, pričom opíše opatrenia, ktoré má v úmysle požadovať, a uvedie ich plánovaného adresáta alebo adresátov. Poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, plánovaný adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukáže oprávnený záujem, majú právo zúčastniť sa na konaní pred príslušným justičným orgánom. Každé nariadené opatrenie musí byť primerané povahe, závažnosti, opakovanie výskytu a trvaniu porušenia bez toho, aby zbytočne obmedzovalo prístup príjemcov dotknutej služby k zákonným informáciám.

Obmedzenie prístupu je ohraničené na obdobie štyroch týždňov, pričom príslušný justičný orgán môže vo svojom príkaze umožniť koordinátorovi digitálnych služieb predĺžiť túto lehotu o ďalšie obdobia rovnakej dĺžky s výhradou maximálneho počtu predĺžení stanoveného týmto justičným orgánom. Koordinátor digitálnych služieb predĺži lehotu, len ak sa domnieva, že vzhľadom na práva a záujmy všetkých strán dotknutých týmto obmedzením a všetky relevantné okolnosti vrátane akýchkoľvek informácií, ktoré mu poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukázala oprávnený záujem, môžu poskytnúť, boli splnené obe tieto podmienky:

a)

poskytovateľ sprostredkovateľských služieb neprijal potrebné opatrenia na ukončenie porušovania právnych predpisov;

b)

dočasné obmedzenie neprimerane neobmedzuje prístup príjemcov služby k zákonným informáciám vzhľadom na počet dotknutých príjemcov a existenciu primeraných a ľahko dostupných iných možností.

Ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že podmienky stanovené v treťom pododseku písmenách a) a b) boli splnené, ale už nemôže predĺžiť lehotu podľa tretieho pododseku, predloží príslušnému justičnému orgánu novú žiadosť uvedenú v prvom pododseku písm. b).

4.   Právomocami uvedenými v odsekoch 1, 2 a 3 nie je dotknutý oddiel 3.

5.   Opatrenia, ktoré prijali koordinátori digitálnych služieb pri výkone svojich právomocí uvedených v odsekoch 1, 2 a 3, musia byť účinné, odrádzajúce a primerané, najmä vzhľadom na povahu, závažnosť, opakovanie výskytu a trvanie porušenia alebo údajného porušenia právnych predpisov, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, a prípadne na ekonomickú, technickú a prevádzkovú kapacitu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb.

6.   Členské štáty stanovia osobitné podmienky a postupy pre výkon právomocí podľa odsekov 1, 2 a 3 a zabezpečia, aby každý výkon týchto právomocí podliehal primeraným zárukám stanoveným v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch v súlade s chartou a všeobecnými zásadami práva Únie. Uvedené opatrenia sa najmä prijímajú výlučne podľa práva na rešpektovanie súkromného života a práva na obhajobu vrátane práva na vypočutie a na prístup k spisu, s výhradou práva na účinný súdny prostriedok nápravy pre všetky dotknuté strany.

Článok 52

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá sankcií za porušenie tohto nariadenia poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do ich právomoci, a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania podľa článku 51.

2.   Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby maximálna výška pokút, ktoré môžu byť uložené za nedodržanie povinnosti stanovenej v tomto nariadení, bola 6 % ročného svetového obratu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb za predchádzajúce účtovné obdobie. Členské štáty zabezpečia, aby maximálna výška pokút, ktoré možno uložiť za poskytnutie nesprávnych, neúplných alebo zavádzajúcich informácií, neposkytnutie odpovede alebo neopravenie nesprávnych, neúplných alebo zavádzajúcich informácií a nepodrobenie sa kontrole, bola 1 % ročného príjmu alebo svetového obratu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb alebo osoby za predchádzajúce účtovné obdobie.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby maximálna výška pravidelného penále bola 5 % priemerného denného svetového obratu alebo príjmu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb za predchádzajúce účtovné obdobie vypočítaného od dátumu uvedeného v príslušnom rozhodnutí.

Článok 56

Právomoci

1.   Výlučnú právomoc vykonávať dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia a presadzovať ho s výnimkou právomocí stanovených v odsekoch 2, 3 a 4 má členský štát, v ktorom je usadený poskytovateľ sprostredkovateľských služieb.

2.   Komisia má výlučné právomoci vykonávať dohľad nad dodržiavaním kapitoly III oddielu 5 a presadzovať jej dodržiavanie.

3.   Komisia má voči poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých vyhľadávačov právomoci vykonávať dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia, ktoré nie sú stanovené v kapitole III oddiele 5 tohto nariadenia, a presadzovať jeho dodržiavanie.

4.   Ak Komisia nezačala konanie vo veci toho istého porušenia, členský štát, v ktorom sa nachádza hlavná prevádzka poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, má vo vzťahu k uvedeným poskytovateľom právomoci vykonávať dohľad nad povinnosťami podľa tohto nariadenia, ktoré nie sú stanovené v kapitole III oddiele 5, a presadzovať ich dodržiavanie.

5.   Pri výkone dohľadu nad ustanoveniami tohto nariadenia a pri presadzovaní ich dodržiavania členské štáty a Komisia úzko spolupracujú.

6.   Ak poskytovateľ sprostredkovateľských služieb nemá v Únii prevádzku, členský štát pobytu alebo usadenia jeho právneho zástupcu alebo Komisia majú podľa potreby v súlade s odsekmi 1 a 4 tohto článku právomoc vykonávať dohľad nad príslušnými povinnosťami podľa tohto nariadenia a presadzovať ich dodržiavanie.

7.   Ak poskytovateľ sprostredkovateľských služieb nevymenuje právneho zástupcu podľa článku 13, uvedené právomoci podľa tohto článku majú všetky členské štáty a v prípade poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača má právomoci vykonávať dohľad a presadzovať dodržiavanie Komisia.

Ak koordinátor digitálnych služieb mieni vykonávať právomoci podľa tohto odseku, oznámi to všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb a Komisii a zabezpečí, aby sa dodržiavali príslušné záruky stanovené v charte, najmä s cieľom predísť tomu, aby sa rovnaký skutok porušenia povinností stanovených v tomto nariadení sankcionoval viackrát. Ak má Komisia v úmysle vykonávať svoje právomoci podľa tohto odseku, oznámi uvedený zámer všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb. Po oznámení podľa tohto odseku ostatné členské štáty nezačnú konanie v súvislosti s tým istým porušením, aké sa uvádza v oznámení.

Článok 64

Rozvoj odborných znalostí a spôsobilostí

1.   Komisia v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb a výborom rozvíja odborné znalosti a spôsobilosti Únie, a to aj prípadným vysielaním zamestnancov členských štátov.

2.   Komisia okrem toho v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb a výborom koordinuje posudzovanie systémových a vznikajúcich problémov v celej Únii v súvislosti s veľmi veľkými online platformami alebo veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

3.   Komisia môže koordinátorov digitálnych služieb, výbor a iné orgány, úrady a agentúry Únie s príslušnými odbornými znalosťami požiadať, aby posudzovanie systémových a vznikajúcich problémov v celej Únii podľa tohto nariadenia podporili.

4.   Členské štáty spolupracujú s Komisiou najmä prostredníctvom svojich príslušných koordinátorov digitálnych služieb, prípadne iných príslušných orgánov, a to aj poskytovaním ich odborných znalostí a spôsobilostí.

Článok 91

Preskúmanie

1.   Do 18. februára 2027 Komisia vyhodnotí potenciálny vplyv tohto nariadenia na rozvoj a hospodársky rast malých a stredných podnikov a podá o ňom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Do 17. novembra 2025 Komisia vyhodnotí a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o:

a)

uplatňovaní článku 33 vrátane rozsahu pôsobnosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, na ktorých sa vzťahujú povinnosti stanovené v kapitole III oddiele 5 tohto nariadenia;

b)

spôsob vzájomného pôsobenia tohto nariadenia s inými právnymi aktmi, najmä aktmi uvedenými v článku 2 ods. 3 a 4.

2.   Do 17. novembra 2027 a následne každých päť rokov Komisia vypracuje hodnotenie tohto nariadenia a správu o hodnotení tohto nariadenia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Táto správa sa zameria najmä na:

a)

uplatňovanie odseku 1 druhý pododsek písm. a) a b);

b)

prínos tohto nariadenia k prehĺbeniu a efektívnemu fungovaniu vnútorného trhu so sprostredkovateľskými službami, najmä pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie digitálnych služieb;

c)

uplatňovanie článkov 13, 16, 20, 21, 45 a 46;

d)

rozsah povinností pre malé podniky a mikropodniky;

e)

účinnosť mechanizmov dohľadu a presadzovania;

f)

vplyv na dodržiavanie práva na slobodu prejavu a práva na informácie.

3.   V prípade potreby sa k správe uvedenej v odsekoch 1 a 2 pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia.

4.   Komisia v správe uvedenej v odseku 2 tohto článku vyhodnotí aj výročné správy koordinátorov digitálnych služieb o ich činnostiach, ktoré jej a výboru poskytujú podľa článku 55 ods. 1, a podá o nich správu.

5.   Na účely odseku 2 členské štáty a výbor zasielajú Komisii informácie na jej žiadosť.

6.   Pri hodnoteniach uvedených v odseku 2 Komisia zohľadní stanoviská a zistenia Európskeho parlamentu, Rady a iných relevantných subjektov alebo zdrojov a venuje mimoriadnu pozornosť malým a stredným podnikom a situácii novej konkurencie.

7.   Do 18. februára 2027 Komisia po porade s výborom posúdi jeho fungovanie a uplatňovanie článku 43 a podá o ňom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, pričom zohľadní prvé roky uplatňovania nariadenia. Na základe zistení a pri maximálnom zohľadnení stanoviska výboru sa k uvedenej správe v prípade potreby pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia, pokiaľ ide o štruktúru výboru.

Článok 93

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje od 17. februára 2024.

Článok 24 ods. 2, 3 a 6, článok 33 ods. 3 až 6, článok 37 ods. 7, článok 40 ods. 13, článok 43 a kapitola IV oddiely 4, 5 a 6 sa však uplatňujú od 16. novembra 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 19. októbra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK

(1)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 70.

(2)  Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. októbra 2022.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1148 z 20. júna 2019 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1907/2006 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 98/2013 (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 79).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1232 zo 14. júla 2021 o dočasnej výnimke z určitých ustanovení smernice 2002/58/ES, pokiaľ ide o používanie technológií poskytovateľmi interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania na spracúvanie osobných a iných údajov na účely boja proti online sexuálnemu zneužívaniu detí (Ú. v. EÚ L 274, 30.7.2021, s. 41).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2020/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).

(19)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(25)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodnik, malý a stredný podnik (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(30)  Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021, s. 1).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(35)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(37)  Ú. v. EÚ C 149, 27.4.2021, s. 3.

(38)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(39)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(40)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(41)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).


whereas
keyboard_arrow_down