keyboard_tab Diritto d'autore 2019/0790 SK

(5) V oblasti výskumu, inovácií, vzdelávania a zachovávania kultúrneho dedičstva umožňujú digitálne technológie nové typy použitia, ktoré nie sú jasne zahrnuté v existujúcich pravidlách Únie týkajúcich sa výnimiek a obmedzení.

  Okrem toho by mohol mať dobrovoľný charakter výnimiek a obmedzení stanovených v smerniciach 96/9/ES, 2001/29/ES a 2009/24/ES v uvedených oblastiach nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

  To je obzvlášť dôležité v prípade cezhraničného použitia, ktoré má v digitálnom prostredí čoraz väčší význam.

  Preto by sa vzhľadom na tieto nové spôsoby použitia mali prehodnotiť existujúce výnimky a obmedzenia v práve Únie, ktoré sú relevantné z hľadiska vedeckého výskumu, inovácií, vyučovania a zachovávania kultúrneho dedičstva.

  Mali by sa zaviesť povinné výnimky alebo obmedzenia pre používanie technológií vyťažovania textov a dát, na účely názornej ukážky pri výučbe v digitálnom prostredí a na zachovávanie kultúrneho dedičstva.

  Existujúce výnimky a obmedzenia v práve Únie by sa mali aj naďalej uplatňovať, a to aj na činnosti vyťažovania textov a dát, vzdelávania a činnosti spojené so zachovávaním kultúrneho dedičstva, pokiaľ neobmedzujú rozsah pôsobnosti povinných výnimiek alebo obmedzení stanovených v tejto smernici, ktorú musia členské štáty zaviesť do svojho vnútroštátneho práva.

  Smernice 96/9/ES a 2001/29/ES by sa mali preto zmeniť.

(25) Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva sa podieľajú na zachovávaní svojich zbierok pre potreby budúcich generácií.

  Pri úkone zachovávania diela alebo iného predmetu ochrany v zbierke inštitúcie správy kultúrneho dedičstva by mohla byť potrebná rozmnoženina a následne súhlas od príslušných nositeľov práv.

  Digitálne technológie ponúkajú nové možnosti na zachovanie dedičstva uloženého v týchto zbierkach, ale prinášajú aj nové výzvy.

  Vzhľadom na uvedené nové výzvy je potrebné prispôsobiť existujúci právny rámec, a to poskytnutím povinnej výnimky týkajúcej sa práva na rozmnožovanie, aby tieto inštitúcie mohli takéto úkony zachovávania realizovať.

(26) Existencia rozdielnych prístupov členských štátov k úkonom rozmnožovania na účely zachovávania zo strany inštitúcií správy kultúrneho dedičstva znemožňujú cezhraničnú spoluprácu, spoločné využívanie prostriedkov zachovávania a zriaďovanie cezhraničných sietí zachovávania takýmito inštitúciami na vnútornom trhu, čo vedie k neefektívnemu využívaniu zdrojov.

  To môže mať negatívny vplyv na zachovávanie kultúrneho dedičstva.

(27) Členské štáty by preto mali mať povinnosť stanoviť výnimku umožňujúcu inštitúciám správy kultúrneho dedičstva rozmnožovať diela a iné predmety ochrany, ktoré majú vo svojich stálych zbierkach, na účely zachovávania, napríklad s cieľom riešiť technologickú zastaranosť alebo zhoršenie stavu pôvodných podkladov alebo zaistiť takéto diela a iné predmety ochrany.

  Na základe takejto výnimky by malo byť možné zhotovovať rozmnoženiny s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovávania, v akomkoľvek formáte alebo na akomkoľvek nosiči, v požadovanom množstve, v ktoromkoľvek štádiu životnosti diela alebo iného predmetu ochrany a v rozsahu potrebnom na účely zachovávania. Úkony rozmnožovania zo strany inštitúcie správy kultúrneho dedičstva na iné účely než na zachovávanie diel a iných predmetov ochrany v ich stálych zbierkach by mali naďalej podliehať súhlasu od nositeľov práv, okrem prípadov, keď to povoľujú iné výnimky alebo obmedzenia stanovené v práve Únie.

(28) Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva nevyhnutne nedisponujú technickými prostriedkami alebo odbornými znalosťami na to, aby samy vykonávali úkony potrebné na zachovanie svojich zbierok, najmä v digitálnom prostredí, a preto by mohli na tento účel využiť pomoc iných kultúrnych inštitúcií a iných tretích strán.

  Na základe výnimky pre účely zachovávania stanovenej v tejto smernici, by sa inštitúciám správy kultúrneho dedičstva malo umožniť, aby sa pri vyhotovovaní rozmnoženín spoľahli na tretie strany konajúce v ich mene a na ich zodpovednosť vrátane tých, ktoré majú sídlo v iných členských štátoch.