keyboard_tab Diritto d'autore 2019/0790 SK

(13) Pod inštitúciami správy kultúrneho dedičstva by sa mali chápať verejne prístupné knižnice a múzeá bez ohľadu na druh diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré majú vo svojich stálych zbierkach, ako aj archívy a ústavy filmového alebo zvukového dedičstva.

  Mali by sa pod nimi chápať, okrem iného, aj národné knižnice a národné archívy a, pokiaľ ide o ich archívy a verejne prístupné knižnice, vzdelávacie zariadenia, výskumné organizácie a verejnoprávni vysielatelia.

(19) V článku 5 ods. 3 písm.

  a) smernice 2001/29/ES sa umožňuje členským štátom zaviesť výnimku alebo obmedzenie práva rozmnožovania, verejného prenosu a sprístupňovania diel alebo iných predmetov ochrany verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktorí si sama zvolí na výhradný účel názornej ukážky pri výučbe.

  Okrem toho sa v článkoch 6 ods. 2 písm.

  b) a 9 písm.

  b) smernice 96/9/ES povoľuje používanie databázy a extrakcia podstatnej časti jej obsahu na účely názornej ukážky pri výučbe.

  Rozsah pôsobnosti týchto výnimiek alebo obmedzení pri ich uplatňovaní na digitálne spôsoby použitia je nejasný.

  Navyše nie je jasné, či by sa tieto výnimky alebo obmedzenia uplatňovali pri poskytovaní výučby online a na diaľku.

  Okrem toho súčasný právny rámec neumožňuje cezhraničný účinok.

  Táto situácia by mohla brániť rozvoju digitálne podporovaných vyučovacích činností a vzdelávania na diaľku.

  Preto je nevyhnutné zaviesť novú povinnú výnimku alebo obmedzenie s cieľom zabezpečiť, aby vzdelávacie zariadenia mali plnú právnu istotu pri používaní diel alebo iných predmetov ochrany v rámci digitálnych vyučovacích činností, a to online aj cezhranične.

(20) Hoci sú programy vzdelávania na diaľku a cezhraničného vzdelávania najviac rozvinuté na úrovni vysokoškolského vzdelávania, digitálne nástroje a zdroje sa čoraz častejšie používajú na všetkých úrovniach vzdelávania, a to najmä s cieľom zlepšiť a obohatiť učenie.

  Z výnimky alebo obmedzenia stanoveného v tejto smernici by preto mali profitovať všetky vzdelávacie zariadenia uznané členským štátom vrátane tých, ktoré sú súčasťou primárneho, sekundárneho, odborného aj vysokoškolského vzdelávania.

  Mali by sa uplatňovať, len pokiaľ sú spôsoby použitia odôvodnené neobchodným účelom konkrétnej vyučovacej činnosti.

  Organizačná štruktúra a spôsoby financovania vzdelávacieho zariadenia by nemali byť rozhodujúcimi faktormi na určenie toho, či ide o činnosť neobchodnej povahy.

(22) Diela alebo iné predmety ochrany by sa mali na základe výnimky alebo obmedzenia na výhradný účel názornej ukážky pri výučbe stanoveného v tejto smernici používať iba v súvislosti s vyučovacími a vzdelávacími činnosťami vykonávanými pod vedením vzdelávacích zariadení, a to aj počas skúšok alebo vyučovacích činností mimo priestorov vzdelávacích zariadení, napríklad v múzeách, knižniciach či v iných inštitúciách správy kultúrneho dedičstva, pričom by sa mali používať iba v rozsahu nevyhnutnom na účely takýchto činností.

  Výnimka alebo obmedzenie by sa mali vzťahovať jednak na použitie diel alebo iných predmetov ochrany v triedach alebo na iných miestach prostredníctvom digitálnych prostriedkov, napríklad elektronických tabúľ alebo digitálnych zariadení, ktoré by mohli byť pripojené na internet, a jednak na použitie na diaľku prostredníctvom zabezpečeného elektronického prostredia, napríklad v kontexte online kurzov alebo prístupu k učebným materiálom dopĺňajúcim daný kurz.

  Zabezpečené elektronické prostredie by sa malo chápať ako digitálne vyučovacie a vzdelávacie prostredie, ku ktorému majú najmä na základe náležitého postupu autentifikácie, a to aj na základe hesla, vyhradený prístup len pedagogický personál vzdelávacieho zariadenia a žiaci alebo študenti zaradení do študijného programu.

(23) Vo viacerých členských štátoch sú zavedené rôzne opatrenia na základe uplatňovania výnimky alebo obmedzenia stanoveného v smernici 2001/29/ES alebo na základe licenčných zmlúv upravujúcich ďalšie používanie s cieľom uľahčiť používanie diel a iných predmetov ochrany na vzdelávacie účely.

  Takéto opatrenia sú zvyčajne vypracované s prihliadnutím na potreby vzdelávacích inštitúcií a rozličných úrovní vzdelávania.

  Hoci je dôležité zosúladiť rozsah novej povinnej výnimky alebo obmedzenia vo vzťahu k digitálnym spôsobom použitia a k cezhraničným vyučujúcim činnostiam, opatrenia na jej vykonávanie sa však môžu líšiť od jedného členského štátu k druhému, pokiaľ nebudú obmedzovať účinné uplatňovanie výnimiek alebo obmedzení či cezhraničné spôsoby použitia. Členské štáty by napríklad mali mať aj naďalej možnosť vyžadovať, aby sa pri používaní diel alebo iných predmetov ochrany rešpektovali osobnostné práva autorov a výkonných umelcov. Členské štáty by tak mali mať možnosť využiť existujúce opatrenia ustanovené na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty by sa najmä mohli rozhodnúť, že uplatňovanie výnimky alebo obmedzenia úplne alebo čiastočne podmienia dostupnosťou vhodných licencií, ktoré by sa vzťahovali prinajmenšom na tie isté spôsoby použitia ako tie, ktoré sú povolené na základe výnimky alebo obmedzenia.

(24) Členské štáty by mali mať naďalej možnosť stanoviť, že nositelia práv dostanú primeranú náhradu odmeny za digitálne použitie ich diel alebo iných predmetov ochrany na základe výnimky alebo obmedzenia stanovených v tejto smernici na účely názornej ukážky pri výučbe.

  Pri určovaní výšky primeranej náhrady odmeny by sa mali náležite zohľadniť okrem iného vzdelávacie ciele členských štátov a ujma spôsobená nositeľom práv. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú poskytovať primeranú náhradu odmeny, by mali podporovať využívanie systémov, ktoré nevytvárajú administratívnu záťaž pre vzdelávacie zariadenie.