Diritto d'autore 2019/0790 SK

1. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá, ktorých cieľom je ďalšie zosúladenie práva Únie vzťahujúce sa na autorské právo a práva súvisiace s autorským právom v rámci vnútorného trhu, najmä s prihliadnutím na digitálne a cezhraničné používanie chráneného obsahu. Stanovujú sa ňou aj pravidlá výnimiek a obmedzení autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, uľahčenia licencií, ako aj pravidlá zamerané na zabezpečenie dobre fungujúceho trhu využívania diel a iných predmetov ochrany.

2. S výnimkou prípadov uvedených v článku 24 sa táto smernica netýka a žiadnym spôsobom neovplyvňuje existujúce pravidlá stanovené smernicami platnými v tejto oblasti, najmä smernicami 96/9/ES, 2000/31/ES, 2001/29/ES, 2006/115/ES, 2009/24/ES, 2012/28/EÚ a 2014/26/EÚ.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„výskumná organizácia“ je univerzita vrátane univerzitných knižníc, výskumný ústav alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorého základným cieľom je vykonávať vedecký výskum alebo vykonávať vzdelávacie činnosti, a to aj vrátane vedeckého výskumu:

a)	na neziskovom základe alebo vložením celého svojho zisku do vedeckého výskumu; alebo

b)	v súlade s poslaním vo verejnom záujme uznaným členským štátom,

takým spôsobom, aby prístup k vytvoreným výsledkom takéhoto vedeckého výskumu nemohol prednostne využívať podnik, ktorý má nad takouto organizáciou rozhodujúci vplyv;

2.	„vyťažovanie textov a dát“ je akákoľvek automatizovaná analytická technika zameraná na analýzu textu a údajov v digitálnej forme s cieľom vytvárať informácie, okrem iného aj vzory, trendy a korelácie;

3.	„inštitúcia správy kultúrneho dedičstva“ je verejne prístupná knižnica alebo múzeum, archív alebo inštitúcia spravujúca filmové alebo zvukové dedičstvo;

„tlačová publikácia“ je súbor zložený prevažne z literárnych diel novinárskej povahy, ale ktorý môže obsahovať aj iné diela alebo iné predmety ochrany, a ktorý:

a)	predstavuje samostatnú položku v rámci periodickej alebo pravidelne aktualizovanej publikácie pod jedným názvom, ako sú noviny alebo časopisy všeobecného alebo osobitného zamerania;

b)	jeho účelom je poskytovanie informácií týkajúcich sa správ alebo iných tém pre verejnosť; a

c)	je vydaný na akomkoľvek nosiči z podnetu, v redakčnej zodpovednosti a pod kontrolou poskytovateľa služieb.

Periodiká, ktoré sa vydávajú na vedecké alebo akademické účely, ako sú vedecké časopisy, sa nepovažujú za tlačové publikácie na účely tejto smernice;

5.	„služba informačnej spoločnosti“ je služba v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

„poskytovateľ online služieb zdieľania obsahu“ je poskytovateľ služby informačnej spoločnosti, ktorej hlavný účel alebo jeden z hlavných účelov je uchovávať veľký objem diel chránených autorským právom alebo iné predmety ochrany, ktoré nahrávajú jej používatelia a ktoré organizuje a propaguje na účely dosiahnutia zisku, a umožniť prístup verejnosti k nim.

Poskytovatelia služieb, ako sú neziskové online encyklopédie, neziskové platformy pre vzdelávacie a vedecké archívy, platformy na vývoj a spoločné využívanie softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, poskytovatelia elektronických komunikačných služieb podľa vymedzenia v smernici (EÚ) 2018/1972, elektronické trhoviská a cloudové služby medzi podnikmi a cloudové služby, ktoré používateľom umožňujú nahrať obsah pre svoje vlastné použitie, sa nepovažujú za poskytovateľov online služieb zdieľania obsahu v zmysle tejto smernice.

HLAVA II

OPATRENIA NA PRISPÔSOBENIE VÝNIMIEK A OBMEDZENÍ DIGITÁLNEMU A CEZHRANIČNÉMU PROSTREDIU

Článok 3

Vyťažovanie textov a dát na účely vedeckého výskumu

1. Členské štáty ustanovia výnimku z práv stanovených v článku 5 písm. a) a článku 7 ods. 1 smernice 96/9/ES, článku 2 smernice 2001/29/ES a článku 15 ods. 1 tejto smernice, pokiaľ ide o rozmnožovanie a extrakciu vykonávané výskumnými organizáciami a inštitúciami správy kultúrneho dedičstva s cieľom vyťažovať texty a dáta diel alebo iných predmetov ochrany, ku ktorým majú zákonný prístup na vedecko-výskumné účely.

2. Rozmnoženiny diel alebo iných predmetov ochrany vykonané v súlade s odsekom 1 sa uchovávajú s primeranou úrovňou bezpečnosti a môžu sa uchovávať na účely vedeckého výskumu vrátane overovania výsledkov výskumu.

3. Nositelia práv majú možnosť uplatňovať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a integrity sietí a databáz, kde sa nachádzajú diela alebo iné predmety ochrany. Takéto opatrenia nesmú prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

4. Členské štáty povzbudzujú nositeľov práv, výskumné organizácie a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva k tomu, aby vymedzili spoločne dohodnuté osvedčené postupy uplatňovania povinností a opatrení uvedených v odsekoch 2 a 3.

Článok 5

Používanie diel a iných predmetov ochrany pri digitálnych a cezhraničných vyučujúcich činnostiach

1. Členské štáty ustanovia výnimku alebo obmedzenie týkajúce sa práv stanovených v článku 5 písm. a), b), d) a e) a článku 7 ods. 1 smernice 96/9/ES, článkoch 2 a 3 smernice 2001/29/ES, článku 4 ods. 1 smernice 2009/24/ES a článku 15 ods. 1 tejto smernice s cieľom umožniť digitálne používanie diela a iných predmetov ochrany na výhradný účel názornej ukážky pri výučbe, a to v odôvodnenom rozsahu na neobchodný účel, ktorý sa tým má dosiahnuť, pod podmienkou, že také používanie:

a)	prebieha pod vedením vzdelávacieho zariadenia, v jeho priestoroch alebo na iných miestach, alebo prostredníctvom zabezpečeného elektronického prostredia prístupného len žiakom alebo študentom a pedagógom vzdelávacieho zariadenia; a

b)	sprevádza označenie zdroja vrátane mena autora, pokiaľ sa to neukáže ako nemožné.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 1, môžu členské štáty stanoviť, že výnimka alebo obmedzenie prijaté podľa odseku 1 sa neuplatňuje alebo sa neuplatňuje v súvislosti s konkrétnym použitím alebo konkrétnymi druhmi diel alebo inými predmetmi ochrany, napríklad s materiálmi určenými v prvom rade pre vzdelávací trh alebo s notovými zápismi, pokiaľ sú na trhu ľahko dostupné primerané licencie povoľujúce úkony uvedené v odseku 1 tohto článku a zodpovedajúce potrebám a špecifikám vzdelávacích zariadení.

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú využiť prvý pododsek tohto odseku, prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby licencie povoľujúce úkony uvedené v odseku 1 tohto článku boli primeraným spôsobom dostupné a viditeľné.

3. Použitie diel a iných predmetov ochrany na výhradný účel názornej ukážky pri výučbe prostredníctvom zabezpečeného elektronického prostredia, ku ktorému dochádza v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva prijatých podľa tohto článku, sa považuje za vykonané výlučne v členskom štáte, v ktorom je vzdelávacie zariadenie usadené.

4. Členské štáty môžu stanoviť náhradu odmeny pre nositeľov práv za používanie ich diel alebo iných predmetov ochrany podľa odseku 1.

Článok 8

Používanie obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany inštitúciami správy kultúrneho dedičstva

1. Členské štáty ustanovia, aby organizácia kolektívnej správy v súlade so svojimi povereniami od nositeľov práv mohla uzatvoriť nevýhradnú licenčnú zmluvu na neobchodné účely s inštitúciou kultúrneho dedičstva o rozmnožovaní, rozširovaní, verejnom prenose alebo sprístupňovaní verejnosti obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú trvalo súčasťou zbierok danej inštitúcie, bez ohľadu na to, či všetci nositelia práv, na ktorých sa vzťahuje táto licencia, poverili organizáciu kolektívnej správy, a to pod podmienkou, že:

a)	organizácia kolektívnej správy na základe svojich poverení predstavuje dostatočné zastúpenie nositeľov práv v príslušnom druhu diel alebo iných predmetov ochrany, ako aj práv, ktoré sú predmetom licencie; a

b)	všetci nositelia práv majú zaručené rovnaké zaobchádzanie v súvislosti s podmienkami licencie.

2. Členské štáty ustanovia výnimku alebo obmedzenie práv uvedených v článku 5 písm. a), b), d) a e) a článku 7 ods. 1 smernice 96/9/ES, článkoch 2 a 3 smernice 2001/29/ES, článku 4 ods. 1 smernice 2009/24/ES a článku 15 ods. 1 tejto smernice s cieľom umožniť inštitúciám správy kultúrneho dedičstva sprístupňovanie obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú trvalo súčasťou zbierok danej inštitúcie, na neobchodné účely, pod podmienkou, že:

a)	je uvedené meno autora alebo iného identifikovateľného nositeľa práv, pokiaľ sa neukáže, že je to nemožné; a

b)	takéto diela alebo iné predmety ochrany sa sprístupnia na neobchodných webových sídlach.

3. Členské štáty ustanovia, aby sa výnimka alebo obmedzenie stanovené v odseku 2 vzťahovalo len na tie druhy diel alebo iných predmetov ochrany, pre ktoré neexistuje žiadna organizácia kolektívnej správy, ktorá by spĺňala podmienky uvedené v odseku 1 písm. a).

4. Členské štáty ustanovia, aby všetci nositelia práv mohli kedykoľvek, jednoducho a účinne vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z licenčného mechanizmu uvedeného v odseku 1 alebo z uplatňovania výnimky alebo obmedzenia ustanovených v odseku 2, buď vo všeobecnosti, alebo v osobitných prípadoch, a to aj po uzavretí licenčnej zmluvy alebo po začiatku zmieneného používania.

5. Dielo alebo iný predmet ochrany sa považujú za obchodne nedostupné, keď sa dá v dobrej viere predpokladať, že celé dielo alebo iný predmet ochrany nie sú verejne dostupné prostredníctvom obvyklých obchodných kanálov potom, ako bolo vynaložené primerané úsilie na zistenie, či sú dostupné verejnosti.

Členské štáty môžu stanoviť osobitné požiadavky, ako je konečný termín, na určenie toho, či diela a iné predmety ochrany môžu byť predmetom licencie v súlade s odsekom 1, alebo či sa môžu používať na základe výnimky alebo obmedzenia stanoveného v odseku 2. Takéto požiadavky nesmú presahovať rámec toho, čo je nevyhnutné a primerané, a nesmú znemožňovať určenie súboru diel alebo iných predmetov ochrany ako celku za obchodne nedostupné, ak je opodstatnené domnievať sa, že všetky diela alebo iné predmety ochrany sú obchodne nedostupné.

6. Členské štáty zabezpečia, aby o licencie uvedené v odseku 1 bola požiadaná reprezentatívna organizácia kolektívnej správy za daný členský štát, kde je inštitúcia správy kultúrneho dedičstva usadená.

7. Tento článok sa nevzťahuje na súbory obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, ak na základe primeraného úsilia uvedeného v odseku 5 existujú dôkazy o tom, že takéto súbory pozostávajú prevažne z:

a)	diel alebo iných predmetov ochrany iných než kinematografických alebo audiovizuálnych diel, prvýkrát zverejnených alebo ak neboli zverejnené, prvýkrát odvysielaných v tretej krajine;

b)	kinematografických alebo audiovizuálnych diel, ktorých výrobcovia majú sídlo alebo obvyklý pobyt v tretej krajine; alebo

c)	diel alebo iných predmetov ochrany štátnych príslušníkov tretej krajiny, ak nie je ani po vynaložení primeraného úsilia možné určiť členský štát alebo tretiu krajinu podľa písmen a) a b);

Odchylne od prvého pododseku sa tento článok uplatní, ak je organizácia kolektívnej správy dostatočne reprezentatívna v zmysle odseku 1 písm. a), vzhľadom na nositeľov práv príslušnej tretej krajiny.

Článok 14

Voľné diela výtvarného umenia

Členské štáty ustanovia, že v prípade uplynutia doby ochrany diela výtvarného umenia žiadny materiál, ktorý bol vyhotovený rozmnožením takéhoto diela, nepodlieha autorskému právu alebo právam súvisiacim s autorským právom, pokiaľ materiál, ktorý bol vyhotovený rozmnožením, nie je originálny v tom zmysle, že ide o vlastnú duševnú tvorbu autora.

HLAVA IV

OPATRENIA NA DOSIAHNUTIE DOBRE FUNGUJÚCEHO TRHU AUTORSKÝCH PRÁV

KAPITOLA 1

Práva k publikáciám

Článok 15

Ochrana tlačových publikácií pri online používaní

1. Členské štáty poskytnú vydavateľom tlačových publikácií usadeným v členskom štáte práva stanovené v článku 2 a v článku 3 ods. 2 smernice 2001/29/ES na online používanie ich tlačových publikácií poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti.

Práva stanovené v prvom pododseku sa nevzťahujú na súkromné a neobchodné používanie tlačových publikácií individuálnymi používateľmi.

Ochrana priznaná podľa prvého pododseku sa nevzťahuje na úkony nakladania s hypertextovými odkazmi (tzv. hyperlinking).

Práva stanovené v prvom pododseku sa neuplatňujú, pokiaľ ide o použitie individuálnych slov alebo veľmi krátkych úryvkov z tlačovej publikácie.

2. Právami stanovenými v odseku 1 nie sú dotknuté ani žiadnym spôsobom ovplyvnené akékoľvek práva autorov a iných nositeľov práv stanovené v práve Únie v súvislosti s dielami a inými predmetmi ochrany, ktoré sú zahrnuté do tlačovej publikácie. Vo vzťahu k uvedeným autorom a iným nositeľom práv sa práv stanovených v odseku 1 nemožno dovolávať, a najmä ich takéto práva nesmú zbavovať práva využívať ich diela a iné predmety ochrany nezávisle od tlačovej publikácie, do ktorej sú zahrnuté.

Ak je dielo alebo iný predmet ochrany zahrnutý do tlačovej publikácie na základe nevýhradnej licencie, práv stanovených v odseku 1 sa nemožno dovolávať s cieľom zakázať používanie inými oprávnenými používateľmi. Práv stanovených v odseku 1 sa nemožno dovolávať s cieľom zakázať používanie diel alebo iných predmetov ochrany, ktorých ochrana uplynula.

3. Články 5 až 8 smernice 2001/29/ES, smernice 2012/28/EÚ a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1564 (19) sa uplatňujú mutatis mutandis v súvislosti s právami stanovenými v odseku 1 tohto článku.

4. Trvanie práv stanovených v odseku 1 uplynie dva roky po vydaní tlačovej publikácie. Uvedené obdobie sa počíta od 1. januára roku nasledujúceho po dátume vydania tejto tlačovej publikácie.

Odsek 1 sa nevzťahuje na tlačové publikácie, ktoré boli prvý raz vydané pred 6. júnom 2019.

5. Členské štáty ustanovia, aby autori diel zahrnutých do tlačovej publikácie dostali náležitý podiel z príjmov, ktoré vydavatelia tlačových publikácií získali za používanie tlačových publikácií poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti.

Článok 17

Použitie chráneného obsahu poskytovateľmi online služieb zdieľania obsahu

1. Členské štáty ustanovia, že poskytovateľ online služieb zdieľania obsahu uskutočňuje na účely tejto smernice akt verejného prenosu alebo akt sprístupňovania verejnosti, keď verejnosti umožňuje prístup k dielam chráneným autorským právom alebo k iným predmetom ochrany, ktoré nahrali ich používatelia.

Poskytovateľ online služieb zdieľania obsahu preto získa súhlas od nositeľov práv uvedený v článku 3 ods. 1 a 2 smernice 2001/29/ES, napríklad uzavretím licenčnej zmluvy, s cieľom verejne prenášať alebo sprístupniť verejnosti diela alebo iné predmety ochrany.

2. Členské štáty ustanovia, že ak poskytovateľ online služieb zdieľania obsahu získal súhlas, napríklad uzavretím licenčnej zmluvy, tento súhlas sa vzťahuje aj na úkony vykonávané používateľmi služieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 3 smernice 2001/29/ES, ak nekonajú na obchodnom základe alebo ich činnosť nevytvára výrazné príjmy.

3. Ak poskytovateľ online služieb zdieľania obsahu vykonáva úkon verejného prenosu alebo úkon sprístupnenia verejnosti podľa podmienok ustanovených v tejto smernici, obmedzenie zodpovednosti stanovené v článku 14 ods. 1 smernice 2000/31/ES sa neuplatňuje na situácie, na ktoré sa vzťahuje tento článok.

Prvým pododsekom tohto odseku nie je dotknuté prípadné uplatňovanie článku 14 ods. 1 smernice 2000/31/ES na uvedených poskytovateľov služieb na účely, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

4. Ak nie je udelený súhlas, poskytovatelia online služieb zdieľania obsahu sú zodpovední za nepovolené úkony verejného prenosu diel chránených autorským právom a iných predmetov ochrany, vrátane ich sprístupnenia verejnosti, pokiaľ poskytovatelia služieb nepreukážu, že:

a)	vynaložili najlepšiu snahu na získanie súhlasu; a

b)	v súlade s vysokými normami odbornej starostlivosti v sektore vynaložili najlepšiu snahu na zabezpečenie nedostupnosti konkrétnych diel a iných predmetov ochrany, pre ktoré nositelia práv poskytli poskytovateľom služieb relevantné a nevyhnutné informácie; a v každom prípade

urýchlene konali, po tom, ako dostali dostatočne podložené oznámenie od nositeľov práv, aby znemožnili prístup k svojim webovým sídlam alebo odstránili zo svojich webových sídiel oznámené diela alebo iné predmety ochrany, a vynaložili najlepšiu snahu na to, aby predišli ich budúcemu nahrávaniu v súlade s písmenom b).

5. Pri určovaní, či poskytovateľ služby splnil svoje povinnosti podľa odseku 4, a so zreteľom na zásadu proporcionality, by sa mal okrem iného zohľadniť:

a)	druh, publikum a rozsah služieb a druh diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré nahrali používatelia služby; a

b)	dostupnosť vhodných a účinných prostriedkov a náklady na ne pre poskytovateľov služieb.

6. Členské štáty ustanovia, pokiaľ ide o nových poskytovateľov online služieb zdieľania obsahu, ktorých služby sú v Únii dostupné menej ako tri roky a ktorých ročný obrat je nižší ako 10 miliónov EUR, vypočítaný v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES (20), aby sa podmienky podľa režimu zodpovednosti uvedeného v odseku 4 obmedzovali na súlad s odsekom 4 písm. a) a na urýchlené konanie, po prijatí dostatočne odôvodneného oznámenia, aby znemožnili prístup k oznámeným dielam alebo k iným predmetom ochrany alebo odstránili tieto diela alebo iné predmety ochrany z ich webových sídiel.

Ak priemerný počet jednotlivých návštevníkov u takýchto poskytovateľov služieb vypočítaný na základe predchádzajúceho kalendárneho roka presahuje mesačne 5 miliónov návštevníkov, musia tiež preukázať, že vynaložili najlepšiu snahu s cieľom zabrániť ďalšiemu nahrávaniu oznámených diel a iných predmetov ochrany, pre ktoré nositelia práv poskytli relevantné a potrebné informácie.

7. Spolupráca medzi poskytovateľmi online služieb zdieľania obsahu a nositeľmi práv nesmie mať za následok zabránenie dostupnosti diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré nahrali používatelia, ktorí neporušujú autorské právo a práva súvisiace s autorským právom, a to ani v prípadoch, keď sa na takéto diela alebo iné predmety ochrany vzťahuje výnimka alebo obmedzenie.

Členské štáty zabezpečia, aby sa používatelia v každom členskom štáte mohli spoľahnúť na ktorékoľvek nasledujúce existujúce výnimky alebo obmedzenia pri nahrávaní a sprístupňovaní obsahu vytvoreného používateľmi v oblasti online služieb zdieľania obsahu:

a)	citácia, kritika, zhrnutie;

b)	použitie na účel karikatúry, paródie alebo pastiša.

8. Uplatňovanie tohto článku nesmie viesť k všeobecnej povinnosti monitorovania.

Členské štáty ustanovia, že poskytovatelia online služieb zdieľania obsahu poskytnú nositeľom práv na ich žiadosť primerané informácie o fungovaní ich postupov so zreteľom na spoluprácu uvedenú v odseku 4 a v prípade, že poskytovatelia služieb a nositelia práv uzatvoria licenčné zmluvy, informácie o používaní obsahu, na ktorý sa zmluvy vzťahujú.

9. Členské štáty ustanovia, že poskytovatelia online služieb zdieľania obsahu zavedú účinný a pohotový mechanizmus na vybavovanie sťažností a nápravu, ktorý bude dostupný používateľom ich služieb v prípade sporov o znemožnení prístupu k dielam alebo iným predmetom ochrany, alebo o odstránení diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré nahrali.

Ak nositelia práv požadujú, aby prístup k ich konkrétnym dielam alebo iným predmetom ochrany bol znemožnený alebo tieto diela alebo iné predmety ochrany boli odstránené, svoje žiadosti náležite odôvodnia. Sťažnosti predložené v rámci mechanizmu stanovenom v prvom pododseku sa bez zbytočného odkladu spracujú a rozhodnutia na znemožnenie prístupu k nahranému obsahu alebo jeho odstránenie podliehajú ľudskému preskúmaniu. Členské štáty takisto zabezpečia, aby pri riešení sporov boli k dispozícii mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov. Takéto mechanizmy umožnia nestranné riešenie sporov a nesmú oberať používateľov o právnu ochranu, ktorú im poskytuje vnútroštátne právo, bez toho, aby boli dotknuté práva používateľov využívať účinné súdne opravné prostriedky. Členské štáty by predovšetkým mali zabezpečiť, aby používatelia mali prístup k súdu alebo inému príslušnému súdnemu orgánu na uplatnenie výnimky alebo obmedzenia pravidiel v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.

Táto smernica nesmie mať v žiadnom prípade vplyv na legitímne použitie, ako je použitie na základe výnimiek alebo obmedzení stanovených v práve Únie, a nesmie viesť k identifikácii jednotlivých používateľov ani k spracúvaniu osobných údajov inak ako v súlade so smernicou 2002/58/ES a nariadením (EÚ) 2016/679.

Poskytovatelia online služieb zdieľania obsahu vo svojich obchodných podmienkach informujú svojich používateľov, že môžu používať diela a iné predmety ochrany na základe výnimiek alebo obmedzení autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom stanovených v práve Únie.

10. Od 6. júna 2019 Komisia v spolupráci s členskými štátmi zorganizuje dialóg zainteresovaných strán s cieľom prediskutovať osvedčené postupy týkajúce sa spolupráce medzi poskytovateľmi online služieb zdieľania obsahu a nositeľmi práv. Komisia po porade s poskytovateľmi online služieb zdieľania obsahu, nositeľmi práv, organizáciami používateľov a inými príslušnými zainteresovanými stranami a pri zohľadnení výsledkov dialógov so zainteresovanými stranami vydá usmernenie o uplatňovaní tohto článku, najmä pokiaľ ide o spoluprácu uvedenú v odseku 4. Pri diskusiách o najlepších postupoch sa okrem iného osobitne prihliada na rovnováhu medzi základnými právami a využívaním výnimiek a obmedzení. Na účely dialógov so zainteresovanými stranami majú organizácie používateľov prístup k zodpovedajúcim informáciám od poskytovateľov online služieb zdieľania obsahu o fungovaní ich postupov so zreteľom na odsek 4

KAPITOLA 3

Spravodlivé odmeňovanie autorov a výkonných umelcov v zmluvách o využívaní diel

Článok 19

Povinnosť transparentnosti

1. Členské štáty zabezpečia, aby autori a výkonní umelci pravidelne, najmenej raz ročne, a s prihliadnutím na osobitosti každého sektora dostávali aktualizované, relevantné a komplexné informácie o využívaní svojich diel a umeleckých výkonov od strán, ktorým udelili licenciu, alebo na ktoré previedli svoje práva alebo od ich právnych nástupcov, najmä pokiaľ ide o spôsoby využívania, všetky vytvorené zisky a splatnú odmenu.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že v súvislosti s právami uvedenými v odseku 1 boli následne udelené licencie, autori a výkonní umelci alebo ich zástupcovia na požiadanie získali od držiteľov sublicencie ďalšie informácie, ak ich prvá zmluvná protistrana nemá všetky informácie, ktoré sú potrebné na účely odseku 1.

Ak sa dodatočné informácie požadujú, prvá zmluvná protistrana autorov a výkonných umelcov poskytne informácie o totožnosti týchto držiteľov sublicencie.

Členské štáty môžu stanoviť, že každá požiadavka na držiteľov sublicencie podľa prvého pododseku sa uskutoční priamo alebo nepriamo prostredníctvom zmluvnej protistrany autora alebo výkonného umelca.

3. Povinnosť stanovená v odseku 1 musí byť primeraná a účinná pri zabezpečovaní vysokej úrovne transparentnosti v každom sektore. Členské štáty môžu stanoviť, že v riadne odôvodnených prípadoch, keď by sa administratívne zaťaženie vyplývajúce z povinnosti stanovenej v odseku 1 stalo neprimerané vzhľadom na príjmy plynúce z využívania diela alebo umeleckého výkonu, je táto povinnosť obmedzená na druhy a úroveň informácií, ktoré možno v takýchto prípadoch odôvodnene očakávať.

4. Členské štáty môžu rozhodnúť, že sa povinnosť stanovená v odseku 1 tohto článku neuplatňuje, ak nie je podiel autora alebo výkonného umelca na celkovom diele alebo umeleckom výkone významný, pokiaľ autor alebo výkonný umelec nepreukáže, že požaduje informácie na účely výkonu svojich práv podľa článku 20 ods. 1 a žiada informácie na tento účel.

5. Členské štáty môžu ustanoviť, že v prípade dohôd, na ktoré sa vzťahujú dohody o kolektívnom vyjednávaní alebo ktoré z nich vychádzajú, sa pravidlá transparentnosti v príslušnej dohode o kolektívnom vyjednávaní uplatňujú pod podmienkou, že uvedené pravidlá spĺňajú kritériá stanovené v odsekoch 1 až 4.

6. Ak sa uplatňuje článok 18 smernice 2014/26/EÚ, povinnosť stanovená v odseku 1 tohto článku sa neuplatňuje v súvislosti s dohodami uzatvorenými subjektmi vymedzenými v článku 3 písm. a) a b) uvedenej smernice alebo inými subjektmi, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne pravidlá, ktorými sa vykonáva uvedená smernica.

Článok 20

Mechanizmus úpravy zmlúv

1. V prípade absencie uplatniteľnej kolektívnej zmluvy, ktorá by ustanovovala mechanizmus porovnateľný s mechanizmom stanoveným v tomto článku, členské štáty zabezpečia, aby mali autori a výkonní umelci alebo ich zástupcovia právo nárokovať si dodatočnú primeranú a spravodlivú odmenu od strany, s ktorou uzavreli zmluvu o využívaní ich práv, alebo od právnych nástupcov takejto strany, ak sa ukáže, že pôvodne dohodnutá odmena je neúmerne nízka v porovnaní so všetkými následnými príslušnými príjmami, ktoré vyplývajú z využívania diel alebo umeleckých výkonov.

2. Odsek 1 tohto článku sa neuplatňuje na dohody uzavreté subjektmi vymedzenými v článku 3 písm. a) a b) smernice 2014/26/EÚ alebo inými subjektmi, na ktoré sa už vzťahujú vnútroštátne pravidlá, ktorými sa vykonáva uvedená smernica.

Článok 22

Právo na odvolanie

1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že autor alebo výkonný umelec udelil licenciu alebo previedol svoje práva k dielu alebo inému predmetu ochrany na výhradnom základe, mal autor alebo výkonný umelec právo na celkové alebo čiastočné odvolanie licencie alebo prevodu práv v prípade, že nedošlo k využitiu uvedeného diela alebo iného predmetu ochrany.

2. Osobitné ustanovenia týkajúce sa mechanizmu odvolania stanovenom v odseku 1 môžu byť stanovené vo vnútroštátnom práve, pričom sa zohľadnia:

a)	osobitosti rôznych sektorov a rôzne druhy diel a umeleckých výkonov; a

b)	v prípadoch, keď dielo alebo iný predmet ochrany obsahuje príspevok viac ako jedného autora alebo výkonného umelca, relatívny význam jednotlivých príspevkov a oprávnené záujmy všetkých autorov a výkonných umelcov, ktorých sa týka uplatnenie mechanizmu odvolania autorom alebo výkonným umelcom.

Členské štáty môžu z uplatňovania mechanizmu odvolania vylúčiť diela alebo iné predmety ochrany, ak takéto diela alebo iné predmety ochrany zvyčajne obsahujú príspevky viacerých autorov alebo výkonných umelcov.

Členské štáty môžu stanoviť, že mechanizmus odvolania sa uplatňuje len v konkrétnom časovom rámci, ak je takéto obmedzenie náležite odôvodnené osobitosťami príslušného sektora alebo druhom daného diela alebo iného predmetu ochrany.

Členské štáty môžu stanoviť, že autori alebo výkonní umelci môžu rozhodnúť, že namiesto odvolania licencie alebo prevodu práv ukončia výhradnosť zmluvy.

3. Členské štáty ustanovia, aby sa odvolanie stanovené v odseku 1 mohlo uplatňovať až po primeranom čase po uzavretí licenčnej zmluvy alebo prevode práv. Autor alebo výkonný umelec oznámi osobe, ktorá v súvislosti s právami získala licenciu alebo na ktorú boli prevedené práva, a stanoví primeranú lehotu, v rámci ktorej sa má uskutočniť využívanie práv vychádzajúcich z licenčnej zmluvy alebo prevedených práv. Po uplynutí tejto lehoty môže autor alebo výkonný umelec rozhodnúť, že namiesto odvolania licencie alebo prevodu práv ukončí exkluzivitu zmluvy.

4. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak je nevyužívanie prevažne spôsobené okolnosťami, ktorých nápravu možno od autora alebo výkonného umelca oprávnene očakávať.

5. Členské štáty môžu ustanoviť, že akékoľvek zmluvné ustanovenie odchyľujúce sa od mechanizmu odvolania stanovenom v odseku 1 bude vykonateľné, len ak je založené na kolektívnej zmluve.

Článok 24

Zmeny smerníc 96/9/ES and 2001/29/ES

1. Smernica 96/9/ES sa mení takto:

V článku 6 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

ak ide o použitie výhradne na účely názornej ukážky pri výučbe alebo pri vedeckom výskume, pokiaľ je uvedený zdroj a v rozsahu opodstatnenom nekomerčným účelom, ktorý sa tým má dosiahnuť, bez toho, aby boli dotknuté výnimky a obmedzenia ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 (*1);

(*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).“"

V článku 9 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	v prípade extrakcie na účely názornej ukážky pri výučbe alebo vedeckom výskume, pokiaľ je uvedený zdroj a v rozsahu opodstatnenom nekomerčným účelom, ktorý sa tým má dosiahnuť, bez toho, aby boli dotknuté výnimky a obmedzenia stanovené v smernici (EÚ) 2019/790;“.

2. Smernica 2001/29/ES sa mení takto:

V článku 5 ods. 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

vo vzťahu k osobitným úkonom rozmnožovania uskutočneným verejne prístupnými knižnicami, vzdelávacími inštitúciami alebo múzeami alebo archívmi, ktorých účelom nie je priamy alebo nepriamy ekonomický alebo obchodný prospech, bez toho, aby boli dotknuté výnimky a obmedzenia stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 (*2);

(*2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).“"

V článku 5 ods. 3 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

použitie na výhradný účel názornej ukážky pri výučbe alebo vedeckom výskume, pokiaľ je uvedený zdroj vrátane mena autora, ak sa to neukáže ako nemožné a v rozsahu opodstatnenom neobchodným účelom, ktorý sa tým má dosiahnuť, bez toho, aby boli dotknuté výnimky a obmedzenia stanovené v smernici (EÚ) 2019/790;“

V článku 12 ods. 4 sa dopĺňajú tieto písmená:

„e)	skúmať vplyv transpozície smernice (EÚ) 2019/790 na fungovanie vnútorného trhu a upozorňovať na prípadné problémy pri transpozícii;

f)	uľahčovať výmenu informácií o príslušnom vývoji právnych predpisov a judikatúry, ako aj o praktickom uplatňovaní opatrení prijatých členskými štátmi na vykonávanie smernice (EÚ) 2019/790;

g)	diskutovať o akýchkoľvek iných otázkach vyplývajúcich z uplatňovania smernice (EÚ) 2019/790 .“.

Článok 30

Preskúmanie

1. Najskôr 7. júna 2026 Komisia preskúma túto smernicu a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Komisia do 7. júna 2024 posúdi vplyv osobitného režimu zodpovednosti stanovenom v článku 17 uplatniteľného na poskytovateľov online služieb zdieľania obsahu, ktorých ročný obrat nepresahuje 10 miliónov EUR a ktorých služby boli v Únii dostupné menej ako tri roky podľa článku 17 ods. 6, a v prípade potreby prijme opatrenia v súlade so závermi svojho posúdenia.

2. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na prípravu správy uvedenej v odseku 1.

Článok 32

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 17. apríla 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 27.

(2) Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 80.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 15. apríla 2019.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(5) Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 28).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. EÚ L 111, 5.5.2009, s. 16).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (Ú. v. EÚ L 299, 27.10.2012, s. 5).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 72).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 z 19. apríla 2012 o poverení Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) úlohami súvisiacimi s vymožiteľnosťou práv duševného vlastníctva vrátane zhromažďovania zástupcov verejného a súkromného sektora ako Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 129, 16.5.2012, s. 1).

(12) Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6.10.1993, s. 15).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).

(18) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1564 z 13. septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 242, 20.9.2017, s. 6).

(20) Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

whereas

(1) Zmluvou o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa stanovuje vytvorenie vnútorného trhu a ustanovenie systému, ktorý zabezpečuje, aby na vnútornom trhu nedochádzalo k narušeniu hospodárskej súťaže. Ďalšie zosúladenie právnych predpisov členských štátov o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom by malo prispievať k dosahovaniu týchto cieľov.

- = -

(3) Rýchly technologický rozvoj naďalej mení spôsob, akým sa diela a iné predmety ochrany vyrábajú, produkujú, distribuujú a využívajú.
Stále sa objavujú nové obchodné modely a nové subjekty.
Príslušné právne predpisy musia obstáť aj v budúcnosti, aby neobmedzovali technologický rozvoj.
Ciele a zásady stanovené rámcom Únie pre autorské práva sú naďalej platné.
Pretrváva však právna neistota nositeľov práv, ako aj používateľov, pokiaľ ide o niektoré spôsoby použitia vrátane cezhraničných používaní diel a iných predmetov ochrany v digitálnom prostredí.
Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 9. decembra 2015 s názvom „Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv“, v niektorých oblastiach je potrebné prispôsobiť a doplniť existujúci rámec Únie, ktorým sa upravujú autorské práva, pri súčasnom zachovaní vysokej miery ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.
Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na prispôsobenie niektorých výnimiek a obmedzení autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom digitálnemu a cezhraničnému prostrediu, ako aj opatrenia na uľahčenie niektorých postupov udeľovania licencií, okrem iného predovšetkým pokiaľ ide o šírenie obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany a online dostupnosť audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie s cieľom zabezpečiť širší prístup k obsahu.
Obsahuje aj pravidlá na uľahčenie využívania voľných diel.
V záujme dosiahnutia dobre fungujúceho a spravodlivého trhu autorských práv by sa mali zaviesť aj pravidlá týkajúce sa práv na publikácie používania diel alebo iných predmetov ochrany poskytovateľmi online služieb, ktorí uchovávajú a sprístupňujú obsah nahratý používateľmi, transparentnosti zmlúv autorov a výkonných umelcov, odmeňovania autorov a výkonných umelcov, ako aj mechanizmu odvolania práv, ktoré autori a výkonní umelci previedli na výhradnom základe.

- = -

(6) Účelom výnimiek a obmedzení stanovených v tejto smernici je dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi právami a záujmami autorov a iných nositeľov práv na jednej strane a používateľov na strane druhej.
Môžu sa uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza k rozporu s bežným využívaním diel alebo iných predmetov ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľov práv.

- = -

(7) Ochrana technologických opatrení stanovených v smernici 2001/29/ES je aj naďalej nevyhnutná na zabezpečenie ochrany a účinného vykonávania práv, ktoré autorom a ostatným nositeľom práv priznáva právo Únie.
Takáto ochrana by sa mala zachovať a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby použitie technologických opatrení nebránilo využívaniu výnimiek a obmedzení stanovených v tejto smernici.
Nositelia práv by mali mať možnosť zabezpečiť to prostredníctvom dobrovoľných opatrení.
Mali by mať aj naďalej možnosť zvoliť si vhodné prostriedky, ktorými umožnia príjemcom týchto výnimiek a obmedzení stanovených v tejto smernici ich využitie.
Pri absencii dobrovoľných opatrení by mali členské štáty prijať primerané opatrenia v súlade s článkom 6 ods. 4 prvým pododsekom smernice 2001/29/ES, a to aj v prípade sprístupňovania diel alebo iných predmetov ochrany verejnosti prostredníctvom služieb na požiadanie.

- = -

(8) Nové technológie umožňujú automatizovanú výpočtovú analýzu informácií v digitálnej forme, ako napríklad text, zvuk, obraz alebo údaje, vo všeobecnosti známu ako vyťažovanie textov a dát.
Vyťažovanie textov a dát umožňuje spracúvať veľké množstvo informácií s cieľom získavať nové vedomosti a objavovať nové trendy.
Technológie vyťažovania textov a dát sú rozšírené v celom digitálnom hospodárstve, avšak vyťažovanie textov a dát sa vo všeobecnosti považuje za prospešné najmä pre výskumné spoločenstvo, a tak podporuje inovácie.
Takéto technológie sú prospešné pre univerzity a iné výskumné organizácie, ako aj pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, keďže by sa mohli v rámci svojich hlavných činností tiež venovať výskumu.
Takéto organizácie a inštitúcie však v Únii čelia právnej neistote, pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu vykonávať vyťažovanie textov a dát z obsahu.
V niektorých prípadoch môže vyťažovanie textov a dát zahŕňať akty chránené autorským právom, a/alebo databázovým právom sui generis, najmä rozmnožovanie diel alebo iných predmetov ochrany a/alebo extrakciu obsahu z databázy, k čomu dochádza napríklad pri normalizácii údajov v rámci postupu vyťažovania textov a dát.
Ak neexistuje žiadna uplatniteľná výnimka alebo obmedzenie, od nositeľov práv sa vyžaduje udelenie súhlasu na takéto úkony.

- = -

(9) Vyťažovanie textov a dát sa môže vykonávať aj vo vzťahu k faktom alebo údajom, ktoré nie sú chránené autorským právom, a v takýchto prípadoch nie je potrebný žiadny súhlas podľa autorského práva.
V niektorých prípadoch vyťažovania textov a dát zase nemusí dochádzať k vyhotoveniu rozmnoženiny diela, prípadne sa na rozmnoženiny vzťahuje povinná výnimka pre dočasné vyhotovenie rozmnoženiny diela stanovená v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29/ES, ktorá by sa mala aj naďalej uplatňovať na postupy vyťažovania textov a dát, ktoré nezahŕňajú zhotovovanie rozmnoženín nad rámec rozsahu pôsobnosti uvedenej výnimky.

- = -

(12) Výskumné organizácie v celej Únii zahŕňajú široké spektrum subjektov, ktorých primárnym cieľom je vykonávať vedecký výskum alebo ho vykonávať spolu s poskytovaním vzdelávacích služieb.
Pojem „vedecký výskum“ v zmysle tejto smernice by sa mal chápať tak, že sa vzťahuje na prírodné aj humanitné vedy.
Z dôvodu rôznorodosti takýchto subjektov je dôležité spoločné porozumenie toho, kto sú výskumné organizácie.
Okrem univerzít alebo iných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a ich knižníc by k nim mali patriť aj subjekty ako výskumné ústavy a nemocnice vykonávajúce výskum.
Napriek rozdielnym právnym formám a štruktúram majú výskumné organizácie v členských štátoch vo všeobecnosti spoločné to, že konajú buď na neziskovom základe alebo vo verejnom záujme uznanom štátom.
Takéto poslanie vo verejnom záujme by mohlo byť napríklad vyjadrené prostredníctvom financovania z verejných prostriedkov alebo ustanovení vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo verejných zákazkách.
Za výskumné organizácie na účely tejto smernice by sa naopak nemali považovať organizácie, na ktoré majú obchodné podniky rozhodujúci vplyv, ktorý takýmto podnikom umožňuje vykonávať kontrolu v dôsledku štrukturálnych faktorov, napríklad prostredníctvom ich postavenia ako akcionár alebo člen, čo by mohlo mať za následok prednostný prístup k výsledkom výskumu.

- = -

(14) Na výskumné organizácie a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva vrátane osôb, ktoré sú k nim pridružené, by sa mala vzťahovať výnimka týkajúca sa vyťažovania textov a dát, pokiaľ ide o obsah, ku ktorému majú zákonný prístup. Zákonný prístup by sa mal chápať tak, že sa vzťahuje na prístup k obsahu na základe politiky otvoreného prístupu alebo prostredníctvom zmluvných dohôd medzi nositeľmi práv a výskumnými organizáciami alebo inštitúciami správy kultúrneho dedičstva, ako je predplatné, alebo prostredníctvom iných zákonných prostriedkov.
Napríklad v prípade predplatného, ktoré si zaplatia výskumné organizácie alebo inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, platí, že osoby, ktoré sú k nim pridružené a na ktoré sa vzťahuje uvedené predplatné by sa mali považovať za majúce zákonný prístup. Zákonný prístup by mal zahŕňať aj prístup k obsahu, ktorý je voľne dostupný online.

- = -

(18) Techniky vyťažovania textov a dát majú význam nielen v kontexte vedeckého výskumu; súkromné aj verejné subjekty ich v širokej miere používajú aj na analýzu veľkých objemov údajov v rôznych oblastiach života a na rôzne účely vrátane vládnych služieb, zložitých obchodných rozhodnutí a vývoja nových aplikácií alebo technológií.
Nositelia práv by mali mať aj naďalej možnosť udeľovať licencie na spôsoby použitia svojich diel alebo iných predmetov ochrany, na ktoré sa nevzťahuje povinná výnimka stanovená v tejto smernici pre vyťažovanie textov a dát na vedecko-výskumné účely, a existujúce výnimky a obmedzenia stanovené v smernici 2001/29/ES. Zároveň by sa mala venovať pozornosť skutočnosti, že používatelia vyťažovania textov a dát by mohli čeliť právnej neistote v otázke toho, či na účely vyťažovania textov a dát možno vyhotoviť rozmnoženiny a vykonať extrakcie diel alebo iných predmetov ochrany, ku ktorým majú zákonný prístup, najmä ak rozmnoženiny a extrakcie vyhotovené na účely technického postupu nespĺňajú všetky podmienky existujúcej výnimky pre dočasné vyhotovenie rozmnoženiny diela stanovené v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29/ES. S cieľom zabezpečiť väčšiu právnu istotu v takýchto prípadoch a podporiť inováciu aj v súkromnom sektore by táto smernica mala za určitých podmienok stanoviť výnimku alebo obmedzenie rozmnožovania a extrakcie diel alebo iných predmetov ochrany na účely vyťažovania textov a dát a umožniť uchovávanie rozmnoženín tak dlho, ako je to potrebné na účely vyťažovania uvedených textov a dát.

- = -

(32) Ustanovenia o hromadných licenčných zmluvách obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany zavedených touto smernicou možno neposkytnú riešenie pre všetky prípady, v ktorých sa inštitúcie správy kultúrneho dedičstva stretávajú s ťažkosťami pri získavaní všetkých potrebných súhlasov od nositeľov práv na používanie takýchto obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany.
Mohlo by to byť napríklad v prípade, keď neexistuje prax kolektívnej správy práv pre určitý druh diela alebo iného predmetu ochrany, alebo keď príslušná organizácia kolektívnej správy nie je dostatočne reprezentatívna pre kategóriu nositeľov práv a dotknutých práv.
V takýchto osobitých prípadoch by inštitúcie správy kultúrneho dedičstva mali mať možnosť sprístupňovať online obchodne nedostupné diela alebo iné predmety ochrany, ktoré sú trvalo v ich zbierkach, vo všetkých členských štátoch na základe zosúladenej výnimky alebo obmedzenia autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.
Je dôležité, aby sa spôsoby použitia na základe takejto výnimky alebo obmedzenia umožňovali až po splnení určitých podmienok, najmä pokiaľ ide o dostupnosť licenčných riešení.
Chýbajúca dohoda o podmienkach licencie by sa nemala vykladať ako chýbajúca dostupnosť licenčných riešení.

- = -

(33) Členské štáty by v rozsahu stanovenom touto smernicou mali mať voľnosť pri výbere konkrétneho druhu licenčného mechanizmu, napríklad rozšírených hromadných licenčných zmlúv alebo právnych predpokladov zastúpenia, ktorý zavedú, aby inštitúcie správy kultúrneho dedičstva mohli používať obchodne nedostupné diela alebo iné predmety ochrany, a to v súlade so svojimi právnymi tradíciami, zvyklosťami alebo okolnosťami. Členské štáty by takisto mali mať voľnosť pri určovaní požiadaviek na dostatočnú reprezentatívnosť organizácií kolektívnej správy, pokiaľ toto určenie vychádza z toho, že významný počet nositeľov práv k príslušnému druhu diel alebo iných predmetov ochrany udelil poverenie, ktoré umožňuje udelenie licencie na príslušný druh použitia. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť osobitné pravidlá uplatniteľné na prípady, keď príslušné diela alebo iné predmety ochrany zastupuje viac ako jedna organizácia kolektívnej správy, čo si vyžaduje napríklad spoločné licencie alebo dohodu medzi príslušnými organizáciami.

- = -

(39) Z dôvodov pravidiel medzinárodnej zvyklosti by sa licenčné mechanizmy a výnimka alebo obmedzenie stanovené v tejto smernici týkajúce sa digitalizácie a šírenia obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany nemali vzťahovať na súbory obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, ak existujú dôkazy, na základe ktorých možno predpokladať, že prevažne pozostávajú z diel alebo iných predmetov ochrany tretích krajín, okrem prípadov, keď príslušná organizácia kolektívnej správy dostatočne zastupuje danú tretiu krajinu, napríklad prostredníctvom dohody o zastúpení.
Uvedené posúdenie by sa mohlo zakladať na dôkazoch, ktoré sú k dispozícii po vynaložení primeraného úsilia o určenie, či diela alebo iné predmety ochrany sú obchodne nedostupné, bez toho, aby bolo potrebné hľadať ďalšie dôkazy.
Posudzovanie pôvodu jednotlivých obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany by sa malo vyžadovať len vtedy, ak je to potrebné aj na vynaloženie primeraného úsilia na určenie, či sú obchodne dostupné.

- = -

(41) Primeraným spôsobom by sa mali uverejňovať informácie o prebiehajúcom a budúcom používaní obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany inštitúciami správy kultúrneho dedičstva na základe tejto smernice a opatrenia pre všetkých nositeľov práv zavedené s cieľom vylúčiť ich diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania licencií alebo výnimky či obmedzenia, a to pred použitím a počas použitia na základe licencie alebo na základe výnimky či obmedzenia.
Takéto uverejňovanie je obzvlášť dôležité v prípade cezhraničného použitia na vnútornom trhu.
Preto je vhodné stanoviť vytvorenie jednotného verejne prístupného online portálu Únie s cieľom sprístupniť takéto informácie verejnosti v primeranom predstihu pred použitím.
Takýto portál by mal nositeľom práv uľahčiť možnosť vylúčiť ich diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania licencií alebo výnimky či obmedzenia.
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 (11) sa Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo poveruje niektorými úlohami a činnosťami financovanými s využitím vlastných rozpočtových prostriedkov a zameranými na uľahčenie a podporu činnosti vnútroštátnych orgánov, súkromného sektora a inštitúcií Únie v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva a pri predchádzaní takéhoto porušenia.
Preto je vhodné prenechať tomuto úradu vytvorenie a správu portálu, kde budú tieto informácie dostupné.

- = -

(44) Mechanizmy rozšírených hromadných licenčných umožňujú organizácii kolektívnej správy, aby poskytovala licencie ako kolektívny licenčný orgán v mene nositeľov práv bez ohľadu na to, či tým danú organizáciu poverili.
Systémy založené na mechanizmoch, ako napríklad rozšírené hromadné licenčné zmluvy, právne poverenia alebo právne predpoklady zastúpenia, patria vo viacerých členských štátoch k zaužívaným postupom a možno ich využiť v rôznych oblastiach.
Fungujúci rámec autorských práv, ktorý vyhovuje všetkým stranám, si vyžaduje dostupnosť primeraných právnych mechanizmov na udeľovanie licencií na diela alebo iné predmety ochrany. Členské štáty by teda mali mať možnosť spoľahnúť sa na riešenia, ktoré umožňujú organizáciám kolektívnej správy ponúkať licencie vzťahujúce sa na potenciálne veľký počet diel alebo iných predmetov ochrany pre určité druhy použitia a rozdeliť príjmy získané z takýchto licencií medzi nositeľov práv v súlade so smernicou 2014/26/EÚ.

- = -

(45) Vzhľadom na povahu niektorých použití a zvyčajne veľkého počtu dotknutých diel alebo iných predmetov ochrany sú neúnosne vysoké aj transakčné náklady na vysporiadanie individuálnych práv s každým príslušným nositeľom práv.
V dôsledku toho je nepravdepodobné, aby sa bez účinných mechanizmov udeľovania hromadných licencií uskutočnili všetky transakcie v príslušných oblastiach, ktoré sú potrebné, aby sa umožnilo použitie takýchto diel alebo iných predmetov ochrany.
Rozšírené hromadné licenčné zmluvy organizácií kolektívnej správy a podobné mechanizmy môžu umožniť uzatváranie zmlúv v uvedených oblastiach v prípadoch, keď hromadné licenčné zmluvy na základe súhlasu od nositeľov práv neposkytujú vyčerpávajúce riešenie na pokrytie všetkých diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sa majú použiť.
Takéto mechanizmy dopĺňajú kolektívnu správu práv na základe individuálneho súhlasu od nositeľov práv, keďže v niektorých prípadoch zabezpečujú používateľom úplnú právnu istotu.
Zároveň sú pre nositeľov práv príležitosťou, ako mať úžitok z legitímneho používania svojich diel.

- = -

(47) Je dôležité, aby sa mechanizmy rozšírených hromadných licenčných zmlúv uplatňovali len v jasne vymedzených oblastiach použitia, v ktorých získavanie súhlasov od nositeľov práv na individuálnom základe je zvyčajne zložité a nepraktické, a to do takej miery, že vzhľadom na povahu spôsobu použitia alebo druhov dotknutých diel alebo iných predmetov ochrany je nepravdepodobné, že sa požadovaná licenčná transakcia, konkrétne transakcia v súvislosti s udelením licencie, ktorá sa vzťahuje na všetkých dotknutých nositeľov práv, uskutoční.
Takéto mechanizmy by mali byť založené na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách, pokiaľ ide o zaobchádzanie s nositeľmi práv vrátane nositeľov práv, ktorí nie sú členmi organizácií kolektívnej správy.
Najmä samotná skutočnosť, že dotknutí nositelia práv nie sú štátnymi príslušníkmi ani obyvateľmi členského štátu používateľa, ktorý žiada o licenciu, ani v danom členskom štáte nie sú usadení, by nemala byť sama osebe dôvodom na to, aby sa vysporiadanie práv považovalo za také zložité a nepraktické, že by to odôvodňovalo používanie takýchto mechanizmov.
Rovnako dôležité je, aby používanie vychádzajúce z licenčnej zmluvy nemalo nepriaznivý vplyv na hospodársku hodnotu príslušných práv ani nepripravovalo nositeľov práv o významné obchodné výhody.

- = -

(48) Členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie primeraných záruk na ochranu oprávnených záujmov nositeľov práv, ktorí nedali poverenie organizácii ponúkajúcej licenciu, a uplatňovanie uvedených záruk nediskriminačným spôsobom.
Konkrétne by takáto organizácia mala byť – v záujme odôvodnenia rozšíreného účinku mechanizmov – na základe poverení od nositeľov práv dostatočne reprezentatívna, pokiaľ ide o druhy diel alebo iných predmetov ochrany a práva, ktoré sú predmetom licencie. Členské štáty by mali pre tieto organizácie stanoviť požiadavky, aby boli považované za dostatočne reprezentatívne, a to so zreteľom na kategóriu práv, ktoré spravuje organizácia, schopnosť organizácie účinne spravovať práva, kreatívny sektor, v ktorom pôsobí, a na to, či organizácia pokrýva značný počet nositeľov práv v súvislosti s príslušným druhom diel alebo iných predmetov ochrany, ktorí dali poverenie umožňujúce udeliť licenciu na príslušný druh použitia, a to v súlade so smernicou 2014/26/EÚ.
S cieľom poskytnúť právnu istotu a zabezpečiť dôveru v mechanizmy by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, kto bude mať právnu zodpovednosť, pokiaľ ide o spôsoby použitia povolené v licenčnej zmluve.
Všetkým nositeľom práv, ktorých diela sa na základe licencie využívajú, by sa malo zaručiť rovnaké zaobchádzanie, okrem iného najmä v súvislosti s prístupom k informáciám o udeľovaní licencií a o rozdelení odmien.
Propagačné opatrenia by mali byť účinné počas celého obdobia trvania licencie a nemali by zahŕňať ukladanie neprimeraného administratívneho zaťaženia pre používateľov, organizácie kolektívnej správy alebo nositeľov práv, a bez nutnosti individuálne informovať každého nositeľa práv.

- = -

(49) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby účel a rozsah pôsobnosti každej licencie udelenej na základe mechanizmov rozšírených hromadných licenčných zmlúv, ako aj možné spôsoby použitia boli vždy starostlivo a jasne vymedzené v právnych predpisoch alebo, ak je základným právnym predpisom všeobecné ustanovenie, v licenčných postupoch uplatňovaných na základe takýchto všeobecných ustanovení, alebo v udelených licenciách.
Možnosť spravovať licenciu podľa takýchto mechanizmov by sa tiež mala obmedziť na organizácie kolektívnej správy, ktoré podliehajú vnútroštátnemu právu, ktorým sa vykonáva smernica 2014/26/EÚ.

- = -

(52) S cieľom zjednodušiť licencovanie práv na audiovizuálne diela pre služby videa na požiadanie by sa od členských štátov malo vyžadovať zabezpečiť rokovací mechanizmus umožňujúci stranám, ktoré chcú uzavrieť dohodu, využiť pomoc nestranného orgánu alebo jedného či viacerých mediátorov.
Na tento účel by členské štáty mali mať možnosť vytvoriť nový orgán alebo využiť existujúci orgán, ktorý spĺňa podmienky stanovené v tejto smernici. Členské štáty by mali mať možnosť určiť jeden alebo viacero príslušných orgánov alebo mediátorov.
Tento orgán alebo mediátori by sa mali s príslušnými stranami stretnúť a pomôcť pri rokovaniach poskytnutím odborných, nestranných a externých odporúčaní.
Ak sa rokovanie týka strán z rôznych členských štátov a tieto strany sa rozhodnú využiť rokovací mechanizmus, mali by sa vopred dohodnúť na príslušnom členskom štáte.
Tento orgán alebo mediátori by sa mohli stretnúť s danými stranami s cieľom uľahčiť začatie rokovaní alebo počas rokovaní s cieľom uľahčiť uzatvorenie dohody. Účasť na uvedenom rokovacom mechanizme a následné uzavretie dohôd by mali byť dobrovoľné a nemali by mať vplyv na zmluvnú slobodu strán. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o konkrétnom fungovaní takéhoto rokovacieho mechanizmu vrátane harmonogramu a trvania pomoci pri rokovaniach, ako aj úhrady nákladov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby administratívne a finančné zaťaženie zostalo primerané s cieľom zaručiť efektívnosť rokovacieho mechanizmu. Členské štáty by mali podnecovať dialóg medzi zastupujúcimi organizáciami bez toho, aby to bola povinnosť členských štátov.

- = -

(54) Sloboda a pluralita tlače je nevyhnutným prostriedkom zabezpečenia kvalitnej žurnalistiky a prístupu občanov k informáciám.
Zásadným spôsobom prispieva k verejnej diskusii a riadnemu fungovaniu demokratickej spoločnosti. Široká dostupnosť tlačových publikácií online viedla k vzniku nových online služieb, ako sú agregátory správ alebo služby monitorovania médií, v prípade ktorých je opakované použitie tlačových publikácií dôležitou súčasťou ich obchodných modelov a zdrojom príjmov.
Vydavatelia tlačových publikácií čelia problémom, pokiaľ ide o udeľovanie licencií na online používanie ich publikácií poskytovateľom uvedených druhov služieb, čo im komplikuje návratnosť investícií.
V situácii, keď vydavatelia tlačových publikácií nie sú uznaní za nositeľov práv, je udeľovanie licencií a presadzovanie práv v oblasti tlačových publikácií, pokiaľ ide o online použitia poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti, v digitálnom prostredí často zložité a neefektívne.

- = -

(58) Spôsoby použitia tlačových publikácií poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti môžu spočívať v použití celých publikácií alebo článkov, ale aj častí tlačových publikácií.
Takéto použitia častí tlačových publikácií získali aj hospodársky význam.
Zároveň, používanie jednotlivých slov alebo veľmi krátkych úryvkov z tlačových publikácií poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti nemusí oslabovať investície vydavateľov tlačových publikácií do tvorby obsahu.
Preto je vhodné stanoviť, že používanie jednotlivých slov alebo veľmi krátkych úryvkov z tlačových publikácií by nemalo patriť do rozsahu pôsobnosti práv uvedených v tejto smernici.
Vzhľadom na rozsiahlu agregáciu a používanie tlačových publikácií poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti je dôležité, aby sa vylúčenie veľmi krátkych úryvkov interpretovalo spôsobom, ktorý neovplyvní účinnosť práv stanovených v tejto smernici.

- = -

(59) Ochranou priznanou vydavateľom tlačových publikácií podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté práva autorov a iných nositeľov práv na diela a iné predmety ochrany, ktoré sú v nich zahrnuté, a to aj pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu autori a iní nositelia práv využívať svoje diela alebo iné predmety ochrany nezávisle od tlačovej publikácie, v ktorej sú zahrnuté.
Vydavatelia tlačových publikácií by preto nemali mať možnosť odvolávať sa na im priznanú ochranu podľa tejto smernice voči autorom a iným nositeľom práv alebo voči ďalším oprávneným používateľom tých istých diel alebo iných predmetov ochrany.
Tým by nemali byť dotknuté zmluvné dohody uzavreté medzi vydavateľmi tlačových publikácií na jednej strane a autormi a inými nositeľmi práv na strane druhej.
Autori, ktorých diela sú zahrnuté do tlačovej publikácie, by mali mať nárok na primeraný podiel z príjmov, ktoré vydavatelia tlače dostanú za použitia ich tlačových publikácií poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti.
Tým by nemali byť dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vlastníctva alebo výkonu práv v súvislosti s pracovnými zmluvami za predpokladu, že takéto právne predpisy sú v súlade s právom Únie.

- = -

(60) Vydavatelia vrátane vydavateľov tlačových publikácií, kníh alebo vedeckých publikácií a hudobných publikácií často pôsobia na základe prevodu autorských práv prostredníctvom zmluvných dohôd alebo zákonných ustanovení.
V uvedenej súvislosti vydavatelia vynakladajú investície s cieľom využívania diel uvedených vo svojich publikáciách a v niektorých prípadoch im môžu byť odopreté príjmy, ak sa takéto diela používajú na základe výnimiek alebo obmedzení, ako napríklad pri rozmnožovaní pre súkromnú potrebu a rozmnožovaní prostredníctvom reprografického zariadenia vrátane príslušných existujúcich vnútroštátnych systémov reprografie v členských štátoch alebo v rámci verejných výpožičných systémov.
Vo viacerých členských štátoch sa náhrada odmeny za používanie na základe takýchto výnimiek alebo obmedzení rozdeľuje medzi autorov a vydavateľov.
S cieľom zohľadniť túto situáciu a zvýšiť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany umožňuje táto smernica členským štátom, ktoré majú zavedené existujúce systémy na rozdeľovanie náhrady odmeny medzi autorov a vydavateľov, aby ich zachovali.
To je obzvlášť dôležité pre členské štáty, ktoré mali takéto mechanizmy rozdeľovania náhrady odmeny pred 12.
novembrom 2015, hoci v iných členských štátoch sa náhrada odmeny nerozdeľuje a prináleží výlučne autorom v súlade s vnútroštátnymi politikami v oblasti kultúry.
Hoci by sa táto smernica mala uplatňovať nediskriminačným spôsobom na všetky členské štáty, mala by rešpektovať tradície v tejto oblasti a nezaväzovať členské štáty, ktoré v súčasnosti nemajú také systémy rozdeľovania náhrady odmeny, aby ich zaviedli.
Nemala by mať vplyv na súčasné alebo budúce opatrenia v členských štátoch, pokiaľ ide o odmeňovanie v súvislosti s verejným vypožičiavaním.

- = -

(61) V uplynulých rokoch sa zvyšuje zložitosť fungovania trhu s online obsahom.
Online služby zdieľania obsahu poskytujúce prístup k veľkému množstvu obsahu chráneného autorským právom, ktorý nahrali ich používatelia, sa stali hlavným zdrojom prístupu k online obsahu.
Online služby sú prostriedkom na poskytnutie širšieho prístupu ku kultúrnym a kreatívnym dielam a ponúkajú kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu výborné príležitosti na rozvoj nových obchodných modelov.
No hoci umožňujú rôznorodosť a jednoduchý prístup k obsahu, prinášajú aj výzvy, ak je obsah chránený autorským právom nahratý bez predchádzajúceho súhlasu od nositeľov práv.
Právna neistota panuje v súvislosti s tým, či poskytovatelia takýchto služieb vykonávajú úkony týkajúce sa autorského práva a musia získať od nositeľov práv súhlas na obsah nahratý ich používateľmi, ktorí nemajú príslušné práva na nahraný obsah, a to bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie výnimiek a obmedzení stanovených v práve Únie.
Uvedená neistota má vplyv na možnosť nositeľov práv určiť, či a za akých podmienok sa používajú ich diela a iné predmety ochrany, ako aj na ich možnosti získať za takéto použitia náležitú odmenu.
Preto je dôležité podporovať rozvoj trhu s licenciami medzi nositeľmi práv a poskytovateľmi online služieb zdieľania obsahu.
Uvedené licenčné zmluvy by mali byť spravodlivé a mali by zachovať primeranú rovnováhu medzi obomi stranami.
Nositelia práv by za použitie svojich diel alebo iných predmetov ochrany mali získať náležitú odmenu.
Keďže však uvedené ustanovenia by nemali mať vplyv na zmluvnú slobodu, nositelia práv by nemali byť povinní udeľovať súhlas ani uzatvárať licenčné zmluvy.

- = -

(62) Niektoré služby informačnej spoločnosti sú určené v rámci ich bežného používania na umožnenie prístupu verejnosti k obsahu chránenému autorským právom alebo iným predmetom ochrany, ktoré nahrali ich používatelia.
Vymedzenie poskytovateľa online služieb zdieľania obsahu v tejto smernici by sa malo zamerať len na online služby, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu na trhu s online obsahom, a to prostredníctvom súťaženia s inými online obsahovými službami, ako sú online služby audio a video streamingu, pre rovnaké cieľové skupiny.
Služby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sú služby, ktorých hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je uchovávať a umožniť používateľom nahrať a spoločne používať veľké množstvo obsahu chráneného autorským právom za účelom dosiahnutia zisku, buď priamo, alebo nepriamo, prostredníctvom jeho usporiadania a propagácie s cieľom prilákať širšie publikum, a to aj jeho kategorizáciou a využívaním cielenej propagácie v rámci obsahu.
Takéto služby by nemali zahŕňať služby, ktoré majú iný hlavný účel než umožniť používateľom nahrať a spoločne používať veľké množstvo obsahu chráneného autorským právom za účelom dosiahnutia zisku z uvedenej činnosti.
Patria medzi ne napríklad elektronické komunikačné služby v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (14), ako aj poskytovatelia cloudových služieb medzi podnikmi a cloudových služieb, ktoré umožňujú používateľom nahrávať obsah na súkromné účely, ako sú napríklad kybernetické úložiská alebo elektronické trhoviská, ktorých hlavnou činnosťou je online maloobchodný predaj, a ktoré neposkytujú prístup k obsahu chránenému autorskými právami.

- = -

(66) Vzhľadom na skutočnosť, že poskytovatelia online služieb zdieľania obsahu poskytujú prístup k obsahu, ktorý nenahrali oni, ale ich používatelia, je vhodné stanoviť na účely tejto smernice osobitný mechanizmus zodpovednosti pre prípady, v ktorých nebol udelený súhlas. Tým by nemali byť dotknuté prostriedky nápravy podľa vnútroštátneho práva v prípadoch, ktoré sa netýkajú zodpovednosti za porušovanie autorských práv, a možnosť vnútroštátnych súdov alebo správnych orgánov vydávať súdne príkazy ukladajúce povinnosť zdržať sa určitého konania v súlade s právom Únie.
Predovšetkým by osobitný režim uplatniteľný na nových poskytovateľov online služieb zdieľania obsahu s ročným obratom nižším ako 10 miliónov EUR, v prípade ktorých priemerný mesačný počet jednotlivých návštevníkov v Únii nepresahuje 5 miliónov, nemal mať vplyv na dostupnosť prostriedkov nápravy podľa práva Únie a vnútroštátneho práva.
Ak poskytovateľom služieb nebol udelený súhlas, mali by v súlade s vysokými sektorovými normami odbornej starostlivosti vynaložiť najlepšiu snahu o to, aby v rámci svojich služieb zamedzili dostupnosti nepovolených diel a iných predmetov ochrany, ktoré určia príslušní nositelia práv.
Na tento účel by nositelia práv mali poskytovateľom služieb poskytnúť relevantné a potrebné informácie s prihliadnutím okrem iného na veľkosť nositeľov práv a druh ich diel a iných predmetov ochrany.
Opatrenia prijaté poskytovateľmi online služieb zdieľania obsahu v spolupráci s nositeľmi práv by nemali viesť k tomu, že nebude dostupný obsah neporušujúci práva vrátane diel alebo iných predmetov ochrany, na ktoré sa vzťahuje licenčná zmluva alebo výnimka alebo obmedzenie autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.
Opatrenia prijaté takýmito poskytovateľmi služieb by preto mali zabezpečiť, aby používatelia, ktorí využívajú online služby zdieľania obsahu na legálne nahrávanie informácií a prístup k informáciám o takýchto službách, neboli dotknutí.

- = -

(67) Podobné tomu, čo sa stanovuje v článku 16 ods. 2 smernice 2014/26/EÚ, táto smernica stanovuje pravidlá, pokiaľ ide o nové online služby.
Pravidlá stanovené v tejto smernici majú zohľadniť špecifický prípad startupov, ktoré používajú obsah nahratý používateľmi na vytváranie nových obchodných modelov.
Konkrétny režim, ktorý sa vzťahuje na nových poskytovateľov služieb s malým obratom a cieľovou skupinou, by mal prinášať výhody skutočne novým podnikom, a preto by sa mal prestať uplatňovať tri roky po tom, ako sa ich služby v Únii stanú prvýkrát dostupnými online.
Uvedený režim by sa nemal zneužívať opatreniami, ktorých cieľom je predĺžiť výhody po uplynutí prvých troch rokov.
Predovšetkým by sa nemal uplatňovať na novovytvorené služby alebo na služby poskytované pod novým názvom, ktoré však vykonávajú činnosť už existujúceho poskytovateľa online služieb zdieľania obsahu, ktorý by nemohol alebo už nemôže využívať výhody uvedeného režimu.

- = -

(72) Autori a výkonní umelci sú zvyčajne v slabšom zmluvnom postavení pri udeľovaní licencií alebo prevode svojich práv, a to aj prostredníctvom svojich vlastných spoločností, na účely využívania za odmenu a uvedené fyzické osoby potrebujú ochranu stanovenú v tejto smernici, aby mohli v plnej miere využívať práva harmonizované podľa práva Únie.
Uvedená potreba ochrany nevzniká, keď zmluvná protistrana koná ako koncový používateľ a nevyužíva samotné dielo ani umelecký výkon, čo by napríklad mohlo platiť v prípade niektorých pracovných zmlúv.

- = -

(75) Keďže autori a výkonní umelci sú zvyčajne v slabšom zmluvnom postavení pri udeľovaní licencií alebo prevode svojich práv, potrebujú informácie na posúdenie pretrvávajúcej hospodárskej hodnoty svojich práv v porovnaní s odmenou za licenciu alebo prevod, často však musia čeliť nedostatočnej transparentnosti.
Preto je poskytnutie príslušných a presných informácií zo strany ich zmluvných protistrán alebo ich právnych nástupcov dôležité z hľadiska transparentnosti a vyváženosti systému, ktorý sa vzťahuje na odmeňovanie autorov a výkonných umelcov.
Uvedené informácie by mali byť aktuálne na umožnenie prístupu k najnovším údajom, relevantné pre využívanie diela alebo umeleckého výkonu a komplexné spôsobom, ktorý pokrýva všetky zdroje príjmov súvisiace s daným prípadom vrátane prípadných príjmov z reklamy.
Kým pokračuje využívanie, zmluvné protistrany autorov a výkonných umelcov by mali poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii, o všetkých spôsoboch využívania a všetkých relevantných príjmoch na celom svete s pravidelnosťou, ktorá je vhodná v príslušnom sektore, ale najmenej raz ročne.
Informácie by sa mali poskytovať spôsobom, ktorý je pre autora alebo výkonného umelca zrozumiteľný, a mali by umožniť účinné posúdenie hospodárskej hodnoty daných práv.
Povinnosť transparentnosti by sa však mala uplatňovať len vtedy, ak ide o autorské práva.
Spracúvanie osobných údajov, ako sú kontaktné údaje a informácie o odmeňovaní, ktoré sú potrebné na informovanie autorov a výkonných umelcov v súvislosti s využívaním ich diel a umeleckých výkonov by sa malo vykonávať v súlade s článkom 6 ods. 1 písm.
c) nariadenia (EÚ) 2016/679.

- = -

(77) Pri zavádzaní povinnosti transparentnosti stanovenej v tejto smernici by členské štáty mali prihliadať na osobitosti rôznych sektorov obsahu, ako napríklad hudobného sektora, audiovizuálneho sektora a vydavateľského sektora, a všetky príslušné zainteresované strany by mali byť zapojené do určovania sektorovo špecifických povinností.
V prípade potreby by sa mal vziať do úvahy aj význam prínosu autorov a výkonných umelcov k celkovému dielu alebo umeleckému výkonu.
Ako jedna z možností na dosiahnutie dohody medzi príslušnými zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o transparentnosť, by sa malo zvážiť kolektívne vyjednávanie.
Takéto dohody by mali autorom a výkonným umelcom zabezpečiť rovnakú úroveň transparentnosti alebo vyššiu úroveň transparentnosti ako minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici.
S cieľom umožniť prispôsobenie existujúcich postupov vykazovania povinnostiam týkajúcim sa transparentnosti by sa malo stanoviť prechodné obdobie.
Nemalo by byť potrebné uplatňovať povinnosť transparentnosti v súvislosti s dohodami uzatvorenými medzi nositeľmi práv a organizáciami kolektívnej správy, nezávislými subjektmi správy alebo inými subjektmi, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne pravidlá, ktorými sa vykonáva smernica 2014/26/EÚ, keďže dané organizácie alebo subjekty už podliehajú povinnostiam transparentnosti podľa článku 18 smernice 2014/26/EÚ. Článok 18 smernice 2014/26/EÚ sa vzťahuje na organizácie, ktoré spravujú autorské právo alebo práva súvisiace s autorským právom v mene viac ako jedného nositeľa práv v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv.
Individuálne vyjednané dohody uzatvorené medzi nositeľmi práv a ich zmluvnými protistranami, ktoré konajú vo vlastnom záujme, by však mali podliehať povinnosti transparentnosti stanovenej v tejto smernici.

- = -

(79) Autori a výkonní umelci sa často zdráhajú uplatňovať si svoje práva voči svojim zmluvným partnerom pred súdom alebo tribunálom. Členské štáty by preto mali zabezpečiť postup alternatívneho riešenia sporov, ktorý rieši nároky autorov a výkonných umelcov alebo ich zástupcov v ich mene súvisiace s povinnosťou transparentnosti a mechanizmom úpravy zmlúv.
Na uvedený účel by členské štáty mali mať možnosť buď vytvoriť nový orgán alebo mechanizmus, alebo využiť existujúci orgán alebo mechanizmus, ktorý spĺňa podmienky stanovené v tejto smernici, bez ohľadu na to, či sú uvedené orgány alebo mechanizmy riadené sektorom alebo sú verejné, a to aj keď sú súčasťou vnútroštátneho súdneho systému. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodovať o tom, ako rozdeliť náklady na postup riešenia sporov.
Takýmto postupom alternatívneho riešenia sporov by nemalo byť dotknuté právo strán presadzovať a brániť svoje práva podaním žaloby na súd.

- = -

(80) Keď autori a výkonní umelci udelia licenciu alebo prevedú svoje práva, očakávajú, že ich dielo alebo umelecký výkon sa bude využívať.
Môže však nastať prípad, že diela alebo umelecké výkony, ku ktorým bola udelená licencia alebo ku ktorým boli prevedené práva, sa vôbec nevyužívajú.
Ak dôjde k prevodu uvedených práv na výhradnom základe, autori a výkonní umelci sa nemôžu obrátiť na iného partnera, ktorý by mohol využívať ich diela alebo umelecké výkony.
V takom prípade by autori a výkonní umelci mali mať po uplynutí primeraného času možnosť využiť mechanizmus odvolania práv, ktorý by im umožnil previesť svoje práva na inú osobu alebo na ne udeliť inej osobe licenciu.
Keďže využívanie diel alebo umeleckých výkonov sa môže líšiť v závislosti od sektora, na vnútroštátnej úrovni by sa mohli prijať osobitné ustanovenia s cieľom zohľadniť osobitosti jednotlivých sektorov, napríklad audiovizuálneho sektora, alebo diel alebo umeleckých výkonov, najmä pokiaľ ide o stanovenie časových rámcov na uplatnenie práva na odvolanie.
S cieľom chrániť oprávnené záujmy nadobúdateľov licencií a práv a predchádzať zneužívaniu a vzhľadom na skutočnosť, že pred skutočným využívaním diela alebo umeleckého výkonu je potrebný určitý čas, by autori a výkonní umelci mali mať možnosť uplatniť si právo na odvolanie v súlade s určitými procesnými požiadavkami a až po uplynutí určitého času od uzavretia licenčnej zmluvy alebo dohody o prevode práv.
V prípade diel alebo umeleckých výkonov, na ktorých sa podieľa viac ako jeden autor alebo výkonný umelec, by členským štátom malo byť povolené upravovať vykonávanie práva na odvolanie s prihliadnutím na relatívny význam jednotlivých príspevkov.

- = -

(83) Keďže cieľ tejto smernice, a to modernizácia niektorých aspektov rámca Únie v oblasti autorských práv s cieľom zohľadniť technologický vývoj a nové distribučné kanály chráneného obsahu na vnútornom trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov a cezhraničného rozmeru ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o EÚ.
V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

- = -

keyboard_tab Diritto d'autore 2019/0790 SK

Diritto d'autore 2019/0790 SK