(26) Existencia rozdielnych prístupov členských štátov k úkonom rozmnožovania na účely zachovávania zo strany inštitúcií správy kultúrneho dedičstva znemožňujú cezhraničnú spoluprácu, spoločné využívanie prostriedkov zachovávania a zriaďovanie cezhraničných sietí zachovávania takýmito inštitúciami na vnútornom trhu, čo vedie k neefektívnemu využívaniu zdrojov.
To môže mať negatívny vplyv na zachovávanie kultúrneho dedičstva.
- = -
(27) Členské štáty by preto mali mať povinnosť stanoviť výnimku umožňujúcu inštitúciám správy kultúrneho dedičstva rozmnožovať diela a iné predmety ochrany, ktoré majú vo svojich stálych zbierkach, na účely zachovávania, napríklad s cieľom riešiť technologickú zastaranosť alebo zhoršenie stavu pôvodných podkladov alebo zaistiť takéto diela a iné predmety ochrany.
Na základe takejto výnimky by malo byť možné zhotovovať rozmnoženiny s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovávania, v akomkoľvek formáte alebo na akomkoľvek nosiči, v požadovanom množstve, v ktoromkoľvek štádiu životnosti diela alebo iného predmetu ochrany a v rozsahu potrebnom na účely zachovávania. Úkony rozmnožovania zo strany inštitúcie správy kultúrneho dedičstva na iné účely než na zachovávanie diel a iných predmetov ochrany v ich stálych zbierkach by mali naďalej podliehať súhlasu od nositeľov práv, okrem prípadov, keď to povoľujú iné výnimky alebo obmedzenia stanovené v práve Únie.
- = -
(28) Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva nevyhnutne nedisponujú technickými prostriedkami alebo odbornými znalosťami na to, aby samy vykonávali úkony potrebné na zachovanie svojich zbierok, najmä v digitálnom prostredí, a preto by mohli na tento účel využiť pomoc iných kultúrnych inštitúcií a iných tretích strán.
Na základe výnimky pre účely zachovávania stanovenej v tejto smernici, by sa inštitúciám správy kultúrneho dedičstva malo umožniť, aby sa pri vyhotovovaní rozmnoženín spoľahli na tretie strany konajúce v ich mene a na ich zodpovednosť vrátane tých, ktoré majú sídlo v iných členských štátoch.
- = -
(35) Mali by byť k dispozícii primerané záruky pre všetkých nositeľov práv, ktorí by mali mať možnosť vylúčiť uplatňovanie licenčných mechanizmov a výnimiek alebo obmedzení, zavedených touto smernicou, pre používanie obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, v súvislosti so všetkými svojimi dielami alebo inými predmetmi ochrany, v súvislosti so všetkými licenciami alebo všetkými spôsobmi použitia na základe výnimky alebo obmedzenia, v súvislosti s určitými dielami alebo inými predmetmi ochrany, alebo v súvislosti s konkrétnymi licenciami alebo spôsobmi použitia na základe výnimky alebo obmedzenia, a to kedykoľvek pred začiatkom alebo počas trvania licencie alebo pred začiatkom alebo počas používania na základe výnimky alebo obmedzenia.
Podmienky upravujúce tieto licenčné mechanizmy by nemali ovplyvniť ich praktický význam pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva.
Je dôležité, aby v prípade, že nositeľ práv vylúči z uplatňovania takýchto mechanizmov alebo takejto výnimky alebo obmedzenia jedno alebo viacero diel alebo iných predmetov ochrany, boli všetky prebiehajúce spôsoby použitia ukončené v primeranej lehote, a aby v prípade, že sa uskutočňujú na základe hromadnej licenčnej zmluvy, organizácia kolektívnej správy, po tom, ako je o tom informovaná, prestala vydávať licencie vzťahujúce sa na príslušné spôsoby použitia.
Uvedené vylúčenie zo strany nositeľov práv by nemalo mať vplyv na ich nárok na odmenu za skutočné používanie diela alebo iného predmetu ochrany na základe licencie.
- = -
(52) S cieľom zjednodušiť licencovanie práv na audiovizuálne diela pre služby videa na požiadanie by sa od členských štátov malo vyžadovať zabezpečiť rokovací mechanizmus umožňujúci stranám, ktoré chcú uzavrieť dohodu, využiť pomoc nestranného orgánu alebo jedného či viacerých mediátorov.
Na tento účel by členské štáty mali mať možnosť vytvoriť nový orgán alebo využiť existujúci orgán, ktorý spĺňa podmienky stanovené v tejto smernici. Členské štáty by mali mať možnosť určiť jeden alebo viacero príslušných orgánov alebo mediátorov.
Tento orgán alebo mediátori by sa mali s príslušnými stranami stretnúť a pomôcť pri rokovaniach poskytnutím odborných, nestranných a externých odporúčaní.
Ak sa rokovanie týka strán z rôznych členských štátov a tieto strany sa rozhodnú využiť rokovací mechanizmus, mali by sa vopred dohodnúť na príslušnom členskom štáte.
Tento orgán alebo mediátori by sa mohli stretnúť s danými stranami s cieľom uľahčiť začatie rokovaní alebo počas rokovaní s cieľom uľahčiť uzatvorenie dohody. Účasť na uvedenom rokovacom mechanizme a následné uzavretie dohôd by mali byť dobrovoľné a nemali by mať vplyv na zmluvnú slobodu strán. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o konkrétnom fungovaní takéhoto rokovacieho mechanizmu vrátane harmonogramu a trvania pomoci pri rokovaniach, ako aj úhrady nákladov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby administratívne a finančné zaťaženie zostalo primerané s cieľom zaručiť efektívnosť rokovacieho mechanizmu. Členské štáty by mali podnecovať dialóg medzi zastupujúcimi organizáciami bez toho, aby to bola povinnosť členských štátov.
- = -
(55) Na zabezpečenie udržateľnosti vydavateľského sektora, v dôsledku čoho sa podporí dostupnosť spoľahlivých informácií, je potrebné uznávať a naďalej podporovať organizačnú a finančnú pomoc vydavateľov pri vytváraní tlačových publikácií.
Na úrovni Únie je preto potrebné stanoviť zosúladenú právnu ochranu tlačových publikácií, pokiaľ ide o online použitia poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti, pričom súčasné pravidlá v oblasti autorského práva Únie, ktoré sa vzťahujú na súkromné alebo neobchodné spôsoby použitia tlačových publikácií jednotlivými používateľmi, a to aj ak takýto používatelia zdieľajú tlačové publikácie online, zostanú nedotknuté.
Takáto ochrana by mala byť účinne zabezpečená zavedením práv súvisiacich s autorským právom do práva Únie, pokiaľ ide o rozmnožovanie a verejné sprístupňovanie tlačových publikácií vydavateľov, ktorí sú usadení v členskom štáte, v súvislosti s online použitiami zo strany poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (13).
Právna ochrana tlačových publikácií stanovená v tejto smernici by mala byť prospešná pre vydavateľov usadených v členskom štáte, ktorí majú svoje registrované sídlo, ústredie alebo hlavnú prevádzku v Únii.
- = -
(60) Vydavatelia vrátane vydavateľov tlačových publikácií, kníh alebo vedeckých publikácií a hudobných publikácií často pôsobia na základe prevodu autorských práv prostredníctvom zmluvných dohôd alebo zákonných ustanovení.
V uvedenej súvislosti vydavatelia vynakladajú investície s cieľom využívania diel uvedených vo svojich publikáciách a v niektorých prípadoch im môžu byť odopreté príjmy, ak sa takéto diela používajú na základe výnimiek alebo obmedzení, ako napríklad pri rozmnožovaní pre súkromnú potrebu a rozmnožovaní prostredníctvom reprografického zariadenia vrátane príslušných existujúcich vnútroštátnych systémov reprografie v členských štátoch alebo v rámci verejných výpožičných systémov.
Vo viacerých členských štátoch sa náhrada odmeny za používanie na základe takýchto výnimiek alebo obmedzení rozdeľuje medzi autorov a vydavateľov.
S cieľom zohľadniť túto situáciu a zvýšiť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany umožňuje táto smernica členským štátom, ktoré majú zavedené existujúce systémy na rozdeľovanie náhrady odmeny medzi autorov a vydavateľov, aby ich zachovali.
To je obzvlášť dôležité pre členské štáty, ktoré mali takéto mechanizmy rozdeľovania náhrady odmeny pred 12.
novembrom 2015, hoci v iných členských štátoch sa náhrada odmeny nerozdeľuje a prináleží výlučne autorom v súlade s vnútroštátnymi politikami v oblasti kultúry.
Hoci by sa táto smernica mala uplatňovať nediskriminačným spôsobom na všetky členské štáty, mala by rešpektovať tradície v tejto oblasti a nezaväzovať členské štáty, ktoré v súčasnosti nemajú také systémy rozdeľovania náhrady odmeny, aby ich zaviedli.
Nemala by mať vplyv na súčasné alebo budúce opatrenia v členských štátoch, pokiaľ ide o odmeňovanie v súvislosti s verejným vypožičiavaním.
- = -
(69) Ak poskytovatelia online služieb zdieľania obsahu získajú súhlasy, a to aj prostredníctvom licenčných zmlúv, na to, aby v rámci svojej služby používali obsah nahratý používateľmi služby, uvedené súhlasy by sa mali vzťahovať aj na úkony súvisiace s autorským právom, pokiaľ ide o obsah nahratý používateľmi v rámci súhlasu udeleného poskytovateľom služieb, ale len v prípadoch, keď uvedení používatelia konajú na neobchodné účely, ako je zdieľanie ich obsahu bez toho, aby ich zámerom bolo dosiahnutie zisku, alebo ak príjem vytvorený ich nahratým obsahom nie je významný vo vzťahu k úkonom používateľov súvisiacim s autorským právom, na ktoré sa vzťahuje také súhlasy.
Ak nositelia práv výslovne povolili používateľom nahrávať a sprístupňovať diela alebo iné predmety ochrany prostredníctvom online služby zdieľania obsahu, úkon verejného prenosu zo strany poskytovateľa služby je povolený v rámci súhlasu udeleného nositeľmi práv.
Nemala by však existovať domnienka v prospech poskytovateľov online služieb zdieľania obsahu, že ich používatelia vysporiadali všetky príslušné práva.
- = -
(75) Keďže autori a výkonní umelci sú zvyčajne v slabšom zmluvnom postavení pri udeľovaní licencií alebo prevode svojich práv, potrebujú informácie na posúdenie pretrvávajúcej hospodárskej hodnoty svojich práv v porovnaní s odmenou za licenciu alebo prevod, často však musia čeliť nedostatočnej transparentnosti.
Preto je poskytnutie príslušných a presných informácií zo strany ich zmluvných protistrán alebo ich právnych nástupcov dôležité z hľadiska transparentnosti a vyváženosti systému, ktorý sa vzťahuje na odmeňovanie autorov a výkonných umelcov.
Uvedené informácie by mali byť aktuálne na umožnenie prístupu k najnovším údajom, relevantné pre využívanie diela alebo umeleckého výkonu a komplexné spôsobom, ktorý pokrýva všetky zdroje príjmov súvisiace s daným prípadom vrátane prípadných príjmov z reklamy.
Kým pokračuje využívanie, zmluvné protistrany autorov a výkonných umelcov by mali poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii, o všetkých spôsoboch využívania a všetkých relevantných príjmoch na celom svete s pravidelnosťou, ktorá je vhodná v príslušnom sektore, ale najmenej raz ročne.
Informácie by sa mali poskytovať spôsobom, ktorý je pre autora alebo výkonného umelca zrozumiteľný, a mali by umožniť účinné posúdenie hospodárskej hodnoty daných práv.
Povinnosť transparentnosti by sa však mala uplatňovať len vtedy, ak ide o autorské práva.
Spracúvanie osobných údajov, ako sú kontaktné údaje a informácie o odmeňovaní, ktoré sú potrebné na informovanie autorov a výkonných umelcov v súvislosti s využívaním ich diel a umeleckých výkonov by sa malo vykonávať v súlade s článkom 6 ods. 1 písm.
c) nariadenia (EÚ) 2016/679.
- = -
(76) S cieľom zabezpečiť riadne poskytovanie informácií autorom a výkonným umelcom o využívaní aj v prípadoch, keď boli práva sublicencované iným stranám, ktoré tieto práva využívajú, oprávňuje táto smernica autorov a výkonných umelcov požiadať o ďalšie relevantné informácie o využívaní práv v prípadoch, keď prvá zmluvná strana poskytne informácie, ktoré má k dispozícii, ale uvedené informácie nepostačujú na posúdenie hospodárskej hodnoty ich práv.
Táto požiadavka by sa mala predložiť buď priamo držiteľom sublicencií, alebo prostredníctvom zmluvných protistrán autorov a výkonných umelcov.
Autori a výkonní umelci a ich zmluvné protistrany by mali mať možnosť dohodnúť sa na zachovaní dôvernosti vymieňaných informácií, ale autori a výkonní umelci by vždy mali mať možnosť využívať vymieňané informácie na účely uplatňovania svojich práv podľa tejto smernice. Členské štáty by mali mať možnosť zabezpečiť v súlade s právom Únie ďalšie opatrenia na zaistenie transparentnosti pre autorov a výkonných umelcov.
- = -
(77) Pri zavádzaní povinnosti transparentnosti stanovenej v tejto smernici by členské štáty mali prihliadať na osobitosti rôznych sektorov obsahu, ako napríklad hudobného sektora, audiovizuálneho sektora a vydavateľského sektora, a všetky príslušné zainteresované strany by mali byť zapojené do určovania sektorovo špecifických povinností.
V prípade potreby by sa mal vziať do úvahy aj význam prínosu autorov a výkonných umelcov k celkovému dielu alebo umeleckému výkonu.
Ako jedna z možností na dosiahnutie dohody medzi príslušnými zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o transparentnosť, by sa malo zvážiť kolektívne vyjednávanie.
Takéto dohody by mali autorom a výkonným umelcom zabezpečiť rovnakú úroveň transparentnosti alebo vyššiu úroveň transparentnosti ako minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici.
S cieľom umožniť prispôsobenie existujúcich postupov vykazovania povinnostiam týkajúcim sa transparentnosti by sa malo stanoviť prechodné obdobie.
Nemalo by byť potrebné uplatňovať povinnosť transparentnosti v súvislosti s dohodami uzatvorenými medzi nositeľmi práv a organizáciami kolektívnej správy, nezávislými subjektmi správy alebo inými subjektmi, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne pravidlá, ktorými sa vykonáva smernica 2014/26/EÚ, keďže dané organizácie alebo subjekty už podliehajú povinnostiam transparentnosti podľa článku 18 smernice 2014/26/EÚ. Článok 18 smernice 2014/26/EÚ sa vzťahuje na organizácie, ktoré spravujú autorské právo alebo práva súvisiace s autorským právom v mene viac ako jedného nositeľa práv v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv.
Individuálne vyjednané dohody uzatvorené medzi nositeľmi práv a ich zmluvnými protistranami, ktoré konajú vo vlastnom záujme, by však mali podliehať povinnosti transparentnosti stanovenej v tejto smernici.
- = -
(81) Ustanovenia týkajúce sa transparentnosti, mechanizmov úpravy zmlúv a postupov alternatívneho riešenia sporov stanovené v tejto smernici by mali mať záväzný charakter a strany by nemali mať možnosť odchýliť sa od uvedených ustanovení bez ohľadu na to, či sú zahrnuté v zmluvách medzi autormi, výkonnými umelcami a ich zmluvnými protistranami alebo v dohodách medzi týmito protistranami a tretími stranami, ako sú dohody o zachovaní mlčanlivosti.
V dôsledku toho by sa článok 3 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (17) mal uplatňovať v tom zmysle, že ak sa v čase voľby rozhodného práva všetky ostatné prvky súvisiace so situáciou nachádzajú v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, voľba iného rozhodného práva stranami, než je právo členského štátu, nemá vplyv na uplatnenie ustanovení týkajúcich sa transparentnosti, mechanizmov úpravy zmlúv a postupov alternatívneho riešenia sporov stanovených v tejto smernici, ako sa vykonávajú v členskom štáte konajúceho súdu.
- = -