(3) Rýchly technologický rozvoj naďalej mení spôsob, akým sa diela a iné predmety ochrany vyrábajú, produkujú, distribuujú a využívajú.
Stále sa objavujú nové obchodné modely a nové subjekty.
Príslušné právne predpisy musia obstáť aj v budúcnosti, aby neobmedzovali technologický rozvoj.
Ciele a zásady stanovené rámcom Únie pre autorské práva sú naďalej platné.
Pretrváva však právna neistota nositeľov práv, ako aj používateľov, pokiaľ ide o niektoré spôsoby použitia vrátane cezhraničných používaní diel a iných predmetov ochrany v digitálnom prostredí.
Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 9. decembra 2015 s názvom „Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv“, v niektorých oblastiach je potrebné prispôsobiť a doplniť existujúci rámec Únie, ktorým sa upravujú autorské práva, pri súčasnom zachovaní vysokej miery ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.
Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na prispôsobenie niektorých výnimiek a obmedzení autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom digitálnemu a cezhraničnému prostrediu, ako aj opatrenia na uľahčenie niektorých postupov udeľovania licencií, okrem iného predovšetkým pokiaľ ide o šírenie obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany a online dostupnosť audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie s cieľom zabezpečiť širší prístup k obsahu.
Obsahuje aj pravidlá na uľahčenie využívania voľných diel.
V záujme dosiahnutia dobre fungujúceho a spravodlivého trhu autorských práv by sa mali zaviesť aj pravidlá týkajúce sa práv na publikácie používania diel alebo iných predmetov ochrany poskytovateľmi online služieb, ktorí uchovávajú a sprístupňujú obsah nahratý používateľmi, transparentnosti zmlúv autorov a výkonných umelcov, odmeňovania autorov a výkonných umelcov, ako aj mechanizmu odvolania práv, ktoré autori a výkonní umelci previedli na výhradnom základe.
- = -
(4) Táto smernica je založená na pravidlách stanovených v smerniciach, ktoré sa v tejto oblasti v súčasnosti uplatňujú, najmä v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES (4), 2000/31/ES (5), 2001/29/ES (6), 2006/115/ES (7), 2009/24/ES (8), 2012/28/EÚ (9) a 2014/26/EÚ (10) a dopĺňa ich.
- = -
(5) V oblasti výskumu, inovácií, vzdelávania a zachovávania kultúrneho dedičstva umožňujú digitálne technológie nové typy použitia, ktoré nie sú jasne zahrnuté v existujúcich pravidlách Únie týkajúcich sa výnimiek a obmedzení.
Okrem toho by mohol mať dobrovoľný charakter výnimiek a obmedzení stanovených v smerniciach 96/9/ES, 2001/29/ES a 2009/24/ES v uvedených oblastiach nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu.
To je obzvlášť dôležité v prípade cezhraničného použitia, ktoré má v digitálnom prostredí čoraz väčší význam.
Preto by sa vzhľadom na tieto nové spôsoby použitia mali prehodnotiť existujúce výnimky a obmedzenia v práve Únie, ktoré sú relevantné z hľadiska vedeckého výskumu, inovácií, vyučovania a zachovávania kultúrneho dedičstva.
Mali by sa zaviesť povinné výnimky alebo obmedzenia pre používanie technológií vyťažovania textov a dát, na účely názornej ukážky pri výučbe v digitálnom prostredí a na zachovávanie kultúrneho dedičstva.
Existujúce výnimky a obmedzenia v práve Únie by sa mali aj naďalej uplatňovať, a to aj na činnosti vyťažovania textov a dát, vzdelávania a činnosti spojené so zachovávaním kultúrneho dedičstva, pokiaľ neobmedzujú rozsah pôsobnosti povinných výnimiek alebo obmedzení stanovených v tejto smernici, ktorú musia členské štáty zaviesť do svojho vnútroštátneho práva.
Smernice 96/9/ES a 2001/29/ES by sa mali preto zmeniť.
- = -
(33) Členské štáty by v rozsahu stanovenom touto smernicou mali mať voľnosť pri výbere konkrétneho druhu licenčného mechanizmu, napríklad rozšírených hromadných licenčných zmlúv alebo právnych predpokladov zastúpenia, ktorý zavedú, aby inštitúcie správy kultúrneho dedičstva mohli používať obchodne nedostupné diela alebo iné predmety ochrany, a to v súlade so svojimi právnymi tradíciami, zvyklosťami alebo okolnosťami. Členské štáty by takisto mali mať voľnosť pri určovaní požiadaviek na dostatočnú reprezentatívnosť organizácií kolektívnej správy, pokiaľ toto určenie vychádza z toho, že významný počet nositeľov práv k príslušnému druhu diel alebo iných predmetov ochrany udelil poverenie, ktoré umožňuje udelenie licencie na príslušný druh použitia. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť osobitné pravidlá uplatniteľné na prípady, keď príslušné diela alebo iné predmety ochrany zastupuje viac ako jedna organizácia kolektívnej správy, čo si vyžaduje napríklad spoločné licencie alebo dohodu medzi príslušnými organizáciami.
- = -
(34) Pokiaľ ide o uvedené licenčné mechanizmy, dôležitý je dôsledný a dobre fungujúci systém kolektívnej správy.
Takýto systém je ustanovený v smernici 2014/26/EÚ a tento systém zahŕňa najmä pravidlá dobrej správy, transparentnosti a vykazovania, ako aj pravidelné, dôkladné a presné rozdelenie a vyplácanie súm splatných jednotlivým nositeľom práv.
- = -
(37) Vzhľadom na rôznorodosť diel a iných predmetov ochrany v zbierkach inštitúcií správy kultúrneho dedičstva je dôležité, aby boli k dispozícii licenčné mechanizmy a výnimky alebo obmedzenia stanovené v tejto smernici a aby sa mohli prakticky využívať pri rôznych druhoch diel a iných predmetov ochrany vrátane fotografií, softvéru, zvukových záznamov, audiovizuálnych diel a jedinečných umeleckých diel aj keď nikdy neboli obchodne dostupné.
Medzi diela, ktoré nikdy neboli obchodne dostupné, môžu patriť plagáty, letáky, vojnové denníky alebo amatérske audiovizuálne diela, ale aj neuverejnené diela alebo iné predmety ochrany, bez toho, aby boli dotknuté iné uplatniteľné právne obmedzenia, ako sú vnútroštátne pravidlá o osobnostných právach.
Ak je dielo alebo iný predmet ochrany dostupné v ktorejkoľvek z jeho rôznych verzií, ako sú následné vydania literárnych diel a alternatívne zostrihané verzie kinematografických diel, alebo v ktorejkoľvek z jeho rôznych podôb, ako sú digitálne a tlačené formáty toho istého diela, uvedené dielo alebo iný predmet ochrany by sa nemali považovať za obchodne nedostupné.
Naopak, obchodná dostupnosť adaptácií vrátane iných jazykových verzií alebo audiovizuálnych adaptácií literárneho diela by nemala brániť tomu, aby bolo dielo alebo iný predmet ochrany v danom jazyku považované za obchodne nedostupné dielo. S cieľom zohľadniť osobitosti rôznych druhov diel a iných predmetov ochrany, pokiaľ ide o spôsoby uverejňovania a distribúcie a na uľahčenie použiteľnosti týchto mechanizmov, by mohlo byť potrebné zaviesť špecifické požiadavky a postupy praktického uplatňovania týchto licenčných mechanizmov, napríklad koľko času musí uplynúť od momentu, keď sa dielo alebo iný predmet ochrany prvý raz stalo obchodne dostupným.
Je vhodné, aby sa pri zavedení takýchto požiadaviek a postupov členské štáty poradili s nositeľmi práv, inštitúciami správy kultúrneho dedičstva a organizáciami kolektívnej správy.
- = -
(50) Vzhľadom na rôzne tradície a skúsenosti v súvislosti s mechanizmami rozšírených hromadných udeľovaní licencií v členských štátoch a ich uplatniteľnosť na nositeľov práv bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo členský štát bydliska je dôležité zabezpečiť transparentnosť a dialóg na úrovni Únie o praktickom fungovaní takýchto mechanizmov, a to aj pokiaľ ide o účinnosť záruk pre nositeľov práv, použiteľnosť takýchto mechanizmov, ich účinok na nositeľov práv, ktorí nie sú členmi organizácie kolektívnej správy, alebo na nositeľov práv, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu alebo v ňom majú bydlisko, a vplyv na cezhraničné poskytovanie služieb vrátane možnej potreby stanoviť pravidlá s cieľom zabezpečiť cezhraničný účinok takýchto mechanizmov v rámci vnútorného trhu.
V záujme zabezpečenia transparentnosti by Komisia mala pravidelne zverejňovať informácie o používaní takýchto mechanizmov podľa tejto smernice. Členské štáty, ktoré zaviedli takéto mechanizmy, by preto mali informovať Komisiu o príslušných vnútroštátnych ustanoveniach a ich uplatňovaní v praxi vrátane rozsahu pôsobnosti a druhov udeľovania licencií zavedených na základe všeobecných ustanovení, rozsahu udeľovania licencií a príslušných organizácií kolektívnej správy.
O takýchto informáciách by sa malo diskutovať s členskými štátmi v rámci Kontaktného výboru zriadeného v článku 12 ods. 3 smernice 2001/29/ES. Komisia by mala uverejniť správu o používaní takýchto mechanizmov v Únii a ich vplyve na udeľovanie licencií a nositeľov práv, o šírení kultúrneho obsahu a cezhraničnom poskytovaní služieb v oblasti kolektívnej správy autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ako aj o vplyve na hospodársku súťaž.
- = -
(55) Na zabezpečenie udržateľnosti vydavateľského sektora, v dôsledku čoho sa podporí dostupnosť spoľahlivých informácií, je potrebné uznávať a naďalej podporovať organizačnú a finančnú pomoc vydavateľov pri vytváraní tlačových publikácií.
Na úrovni Únie je preto potrebné stanoviť zosúladenú právnu ochranu tlačových publikácií, pokiaľ ide o online použitia poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti, pričom súčasné pravidlá v oblasti autorského práva Únie, ktoré sa vzťahujú na súkromné alebo neobchodné spôsoby použitia tlačových publikácií jednotlivými používateľmi, a to aj ak takýto používatelia zdieľajú tlačové publikácie online, zostanú nedotknuté.
Takáto ochrana by mala byť účinne zabezpečená zavedením práv súvisiacich s autorským právom do práva Únie, pokiaľ ide o rozmnožovanie a verejné sprístupňovanie tlačových publikácií vydavateľov, ktorí sú usadení v členskom štáte, v súvislosti s online použitiami zo strany poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (13).
Právna ochrana tlačových publikácií stanovená v tejto smernici by mala byť prospešná pre vydavateľov usadených v členskom štáte, ktorí majú svoje registrované sídlo, ústredie alebo hlavnú prevádzku v Únii.
- = -
(67) Podobné tomu, čo sa stanovuje v článku 16 ods. 2 smernice 2014/26/EÚ, táto smernica stanovuje pravidlá, pokiaľ ide o nové online služby.
pravidlá stanovené v tejto smernici majú zohľadniť špecifický prípad startupov, ktoré používajú obsah nahratý používateľmi na vytváranie nových obchodných modelov.
Konkrétny režim, ktorý sa vzťahuje na nových poskytovateľov služieb s malým obratom a cieľovou skupinou, by mal prinášať výhody skutočne novým podnikom, a preto by sa mal prestať uplatňovať tri roky po tom, ako sa ich služby v Únii stanú prvýkrát dostupnými online.
Uvedený režim by sa nemal zneužívať opatreniami, ktorých cieľom je predĺžiť výhody po uplynutí prvých troch rokov.
Predovšetkým by sa nemal uplatňovať na novovytvorené služby alebo na služby poskytované pod novým názvom, ktoré však vykonávajú činnosť už existujúceho poskytovateľa online služieb zdieľania obsahu, ktorý by nemohol alebo už nemôže využívať výhody uvedeného režimu.
- = -
(77) Pri zavádzaní povinnosti transparentnosti stanovenej v tejto smernici by členské štáty mali prihliadať na osobitosti rôznych sektorov obsahu, ako napríklad hudobného sektora, audiovizuálneho sektora a vydavateľského sektora, a všetky príslušné zainteresované strany by mali byť zapojené do určovania sektorovo špecifických povinností.
V prípade potreby by sa mal vziať do úvahy aj význam prínosu autorov a výkonných umelcov k celkovému dielu alebo umeleckému výkonu.
Ako jedna z možností na dosiahnutie dohody medzi príslušnými zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o transparentnosť, by sa malo zvážiť kolektívne vyjednávanie.
Takéto dohody by mali autorom a výkonným umelcom zabezpečiť rovnakú úroveň transparentnosti alebo vyššiu úroveň transparentnosti ako minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici.
S cieľom umožniť prispôsobenie existujúcich postupov vykazovania povinnostiam týkajúcim sa transparentnosti by sa malo stanoviť prechodné obdobie.
Nemalo by byť potrebné uplatňovať povinnosť transparentnosti v súvislosti s dohodami uzatvorenými medzi nositeľmi práv a organizáciami kolektívnej správy, nezávislými subjektmi správy alebo inými subjektmi, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne pravidlá, ktorými sa vykonáva smernica 2014/26/EÚ, keďže dané organizácie alebo subjekty už podliehajú povinnostiam transparentnosti podľa článku 18 smernice 2014/26/EÚ. Článok 18 smernice 2014/26/EÚ sa vzťahuje na organizácie, ktoré spravujú autorské právo alebo práva súvisiace s autorským právom v mene viac ako jedného nositeľa práv v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv.
Individuálne vyjednané dohody uzatvorené medzi nositeľmi práv a ich zmluvnými protistranami, ktoré konajú vo vlastnom záujme, by však mali podliehať povinnosti transparentnosti stanovenej v tejto smernici.
- = -