(13) Členské štáty majú takisto naďalej možnosť napríklad upraviť pohľadávky spotrebiteľa voči inej tretej strane, než je obchodník, ktorý dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálny obsah alebo digitálnu službu, ako je napríklad vývojový pracovník, ktorý nie je zároveň obchodníkom podľa tejto smernice.
- = -
(22) Naopak, ak absencia začleneného alebo prepojeného digitálneho obsahu alebo digitálnej služby nebráni tomu, aby tovar plnil svoje funkcie, alebo ak spotrebiteľ uzavrie zmluvu o dodaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorá nie je súčasťou kúpnej zmluvy týkajúcej sa tovaru s digitálnymi prvkami, uvedená zmluva by sa považovala za oddelenú od zmluvy o predaji tovaru aj vtedy, keď predávajúci koná ako sprostredkovateľ uvedenej druhej zmluvy s obchodníkom, ktorý je treťou stranou, a mohla by patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
Napríklad, ak si spotrebiteľ stiahne hernú aplikáciu z obchodu s aplikáciami do smartfónu, zmluva o dodaní hernej aplikácie je oddelená od zmluvy o predaji samotného smartfónu.
Smernica (EÚ) 2019/771 by sa preto mala uplatňovať len na kúpne zmluvy týkajúce sa smartfónov, zatiaľ čo dodanie hernej aplikácie by mohlo patriť do pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené podmienky tejto smernice. Ďalším príkladom by bolo, ak je výslovne dohodnuté, že si spotrebiteľ kúpi smartfón bez špecifického operačného systému a následne uzavrie zmluvu o dodaní operačného systému od tretej strany.
V takomto prípade by dodanie samostatne zakúpeného operačného systému nebolo súčasťou kúpnej zmluvy, a preto by nepatrilo do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2019/771, ale by mohlo patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené podmienky tejto smernice.
- = -
(41) Existujú rôzne spôsoby, ako môže obchodník dodať digitálny obsah alebo digitálne služby spotrebiteľom.
Je vhodné stanoviť jednoduché a jasné pravidlá, pokiaľ ide o spôsoby a lehoty na splnenie uvedenej povinnosti dodať, ktorá je hlavnou zmluvnou povinnosťou obchodníka zabezpečením dostupnosti digitálneho obsahu alebo digitálnej služby spotrebiteľovi alebo poskytnutím prístupu k nim.
Digitálny obsah alebo digitálna služba by sa mali považovať za dostupné alebo sprístupnené spotrebiteľovi vtedy, keď digitálny obsah alebo digitálna služba alebo akékoľvek prostriedky vhodné na prístup k nim alebo na ich stiahnutie sa dostali do dosahu spotrebiteľa a nevyžaduje sa žiaden ďalší zásah obchodníka, aby sa spotrebiteľovi umožnilo používať digitálny obsah alebo digitálnu službu v súlade so zmluvou.
Berúc do úvahy, že obchodník v zásade nezodpovedá za konanie alebo opomenutie tretej strany, ktorá prevádzkuje fyzický alebo virtuálny priestor, napríklad elektronickú platformu alebo cloudové úložisko, ktorý si spotrebiteľ zvolil na dodanie alebo uchovávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, malo by postačovať, aby obchodník dodal digitálny obsah alebo digitálnu službu uvedenej tretej strane.
Fyzický alebo virtuálny priestor však nemožno považovať za priestor, ktorý si spotrebiteľ zvolil, v prípade, že ho má obchodník pod svojou kontrolou alebo je s obchodníkom zmluvne prepojený, alebo v prípade, keď si spotrebiteľ zvolil uvedený fyzický alebo virtuálny priestor na dodanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, avšak táto možnosť bola jedinou, ktorú obchodník ponúkol na dodanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby alebo na prístup k nim.
- = -
(54) Právne nedostatky sú obzvlášť dôležitou otázkou vo vzťahu k digitálnemu obsahu alebo digitálnym službám, ktoré podliehajú právam duševného vlastníctva.
Obmedzenia používania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby spotrebiteľom v súlade s touto smernicou by mohlo byť dôsledkom porušenia práv tretích strán.
Takéto porušenie by mohlo účinne zabrániť spotrebiteľovi vo využívaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby alebo niektorých jej prvkov, napríklad, keď spotrebiteľ vôbec nemá prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe, alebo keď ho nemá zákonne.
Dôvodom môže byť skutočnosť, že tretia strana oprávnene núti obchodníka, aby zastavil porušovanie týchto práv a prestal ponúkať dotknutý digitálny obsah alebo digitálnu službu, alebo k tomu, aby spotrebiteľ nemohol digitálny obsah alebo digitálnu službu využívať bez porušenia práva.
V prípade porušenia práv tretej strany, ktoré vedie k obmedzeniu brániacemu alebo obmedzujúcemu používanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v súlade so subjektívnymi a objektívnymi požiadavkami súladu, by mal mať spotrebiteľ nárok na prostriedky nápravy v prípade nesúladu, pokiaľ vnútroštátne právo neustanovuje neplatnosť zmluvy alebo jej zrušenie, napríklad z dôvodu porušenia právnej záruky proti odňatiu držby.
- = -