keyboard_tab Contratti digitali 2019/0770 SK

(9) Táto smernica by mala v plnej miere harmonizovať určité kľúčové pravidlá, ktoré zatiaľ neboli regulované na úrovni Únie ani na vnútroštátnej úrovni.

(12) Touto smernicou by nemalo byť dotknuté vnútroštátne právo v rozsahu, v akom táto smernica neupravuje riešené oblasti, ako napríklad vnútroštátne pravidlá týkajúce sa uzavretia, platnosti, neplatnosti alebo účinkov zmlúv alebo zákonnosť digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

  Touto smernicou by sa tiež nemal určiť právny charakter zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a otázka, či takéto zmluvy predstavujú napríklad zmluvu o predaji, o službách, nájme alebo či ide o zmluvu sui generis, by mala byť ponechaná na vnútroštátne právo.

  Touto smernicou by tiež nemali byť dotknuté ani vnútroštátne pravidlá, ktoré nie sú osobitne zamerané na spotrebiteľské zmluvy a ustanovujú špecifické prostriedky nápravy v prípade určitých typov nedostatkov, ktoré v čase uzavretia zmluvy neboli zjavné, najmä vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa môžu ustanovovať osobitné pravidlá zodpovednosti obchodníka za skryté vady.

  Touto smernicou by nemali byť dotknuté ani vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa stanovujú mimozmluvné prostriedky nápravy spotrebiteľa v prípade nesúladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby vo vzťahu k osobám v predchádzajúcich článkoch reťazca transakcií, alebo iným osobám, ktoré plnia záväzky takýchto osôb.

(16) Členské štáty by tiež mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie pravidiel tejto smernice na zmluvy, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, alebo takéto zmluvy upraviť iným spôsobom.

  Napríklad, členské štáty by mali mať možnosť rozšíriť ochranu, ktorú spotrebiteľom poskytuje táto smernica, aj na fyzické alebo právnické osoby, ktoré nie sú spotrebiteľmi v zmysle tejto smernice, ako sú napríklad mimovládne organizácie, začínajúce podniky alebo MSP.

(18) Táto smernica by sa mala vzťahovať na každú zmluvu, v rámci ktorej obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodávať digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi.

  Poskytovatelia platforiem by sa mali podľa tejto smernice považovať za obchodníkov, ak konajú na účely súvisiace so svojou vlastnou obchodnou činnosťou a ako priamy zmluvný partner spotrebiteľa pre dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie tejto smernice na poskytovateľov platforiem, ktorí nespĺňajú požiadavky na to, aby boli považovaní za obchodníkov podľa tejto smernice.

(19) smernica by mala riešiť problematiku jednotlivých kategórií digitálneho obsahu, digitálnych služieb a ich dodávania.

  S cieľom reagovať na rýchly technologický vývoj a udržanie nadčasového charakteru pojmu digitálny obsah alebo digitálna služba by sa táto smernica mala vzťahovať okrem iného na počítačové programy, aplikácie, video súbory, audio súbory, hudobné súbory, digitálne hry, elektronické knihy (e-knihy) alebo iné elektronické publikácie, ale aj digitálne služby, ktoré umožňujú vytváranie, spracúvanie, prístup alebo uchovávanie dát v digitálnej forme vrátane softvéru ako služby, napríklad výmenu video súborov a audio súborov alebo hostiteľské služby pre iné súbory, textové editory alebo hry ponúkané v prostredí kumulovaných serverových výpočtov (cloud computing) a sociálnych médií.

  Keďže existuje veľa spôsobov dodávania digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, napríklad prenos na hmotnom nosiči, jeho sťahovanie spotrebiteľmi na ich zariadenia, internetové vysielanie, umožnenie prístupu k skladovacím kapacitám digitálneho obsahu alebo prístup k využívaniu sociálnych médií, táto smernica by sa mala uplatňovať na všetok digitálny obsah bez ohľadu na médium použité na prenos digitálneho obsahu alebo digitálnej služby alebo na poskytnutie prístupu k digitálnemu obsahu alebo k digitálnej službe.

  Táto smernica by sa však nemala vzťahovať na služby prístupu k internetu.

(20) Táto smernica a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 (3) by sa mali navzájom dopĺňať.

  Zatiaľ čo v tejto smernici sa stanovujú pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, v smernici (EÚ) 2019/771 sa stanovujú pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv o predaji tovaru.

  S cieľom splniť očakávania spotrebiteľov a zabezpečiť jasný a jednoduchý právny rámec pre obchodníkov s digitálnym obsahom by sa táto smernica mala vzťahovať aj na digitálny obsah, ktorý sa dodáva na hmotnom nosiči, ako sú DVD, CD, USB kľúče a pamäťové karty, ako aj na samotný hmotný nosič za predpokladu, že hmotný nosič slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu.

  Namiesto ustanovení tejto smernice o povinnosti obchodníka dodávať a o prostriedkoch nápravy pre spotrebiteľa v prípade nedodania tovaru by sa však mali uplatňovať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (4) o povinnostiach týkajúcich sa dodávok tovaru a prostriedkov nápravy v prípade nedodania.

  Okrem toho by sa ustanovenia smernice 2011/83/EÚ, napríklad o práve na ukončenie zmluvy a povahe zmluvy, podľa ktorej sa predmetný tovar dodáva, mali naďalej uplatňovať aj na takýto hmotný nosič a na digitálny obsah, ktorý sa na ňom dodáva.

  Touto smernicou nie sú dotknuté ani práva šírenia uplatniteľné na tieto tovary podľa autorského práva.

(21) smernica (EÚ) 2019/771 by sa mala uplatňovať na zmluvy o predaji tovaru vrátane tovaru s digitálnymi prvkami.

  Pojem tovar s digitálnymi prvkami by sa mal vzťahovať na tovar, ktorý obsahuje digitálny obsah alebo digitálnu službu alebo je s digitálnym obsahom alebo digitálnou službou prepojený takým spôsobom, že absencia tohto digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by zabránila tovaru plniť jeho funkcie.

  Digitálny obsah alebo digitálna služba, ktoré sú týmto spôsobom súčasťou tovaru alebo sú s ním prepojené, by mali patriť do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2019/771, ak sa dodávajú s tovarom na základe kúpnej zmluvy týkajúcej sa tohto tovaru. Či je dodanie začleneného alebo prepojeného digitálneho obsahu alebo digitálnej služby súčasťou kúpnej zmluvy s predávajúcim by malo závisieť od obsahu tejto zmluvy.

  Malo by to zahŕňať začlenený alebo prepojený digitálny obsah alebo digitálne služby, ktorých dodanie sa výslovne vyžaduje na základe zmluvy.

  Malo by to tiež zahŕňať kúpne zmluvy, ktoré možno chápať ako zmluvy upravujúce dodanie špecifického digitálneho obsahu alebo špecifickej digitálnej služby, pretože sú bežné pre tovar rovnakého druhu a spotrebiteľ by ich mohol odôvodnene očakávať vzhľadom na charakter tovaru a vzhľadom na akékoľvek verejné vyhlásenia vydané predávajúcim alebo v jeho mene, alebo inými osobami v rámci predchádzajúcich článkov reťazca transakcií vrátane výrobcu.

  Ak sa napríklad inzerovala hybridná televízia ako zahŕňajúca konkrétnu video aplikáciou, uvedená video aplikácia by sa považovala za súčasť kúpnej zmluvy.

  Platilo by to bez ohľadu na to, či sa digitálny obsah alebo digitálna služba predinštaluje v tovare samotnom alebo sa musí následne stiahnuť na iné zariadenie a s tovarom sa len prepojí.

(22) Naopak, ak absencia začleneného alebo prepojeného digitálneho obsahu alebo digitálnej služby nebráni tomu, aby tovar plnil svoje funkcie, alebo ak spotrebiteľ uzavrie zmluvu o dodaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorá nie je súčasťou kúpnej zmluvy týkajúcej sa tovaru s digitálnymi prvkami, uvedená zmluva by sa považovala za oddelenú od zmluvy o predaji tovaru aj vtedy, keď predávajúci koná ako sprostredkovateľ uvedenej druhej zmluvy s obchodníkom, ktorý je treťou stranou, a mohla by patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

  Napríklad, ak si spotrebiteľ stiahne hernú aplikáciu z obchodu s aplikáciami do smartfónu, zmluva o dodaní hernej aplikácie je oddelená od zmluvy o predaji samotného smartfónu.

  smernica (EÚ) 2019/771 by sa preto mala uplatňovať len na kúpne zmluvy týkajúce sa smartfónov, zatiaľ čo dodanie hernej aplikácie by mohlo patriť do pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené podmienky tejto smernice. Ďalším príkladom by bolo, ak je výslovne dohodnuté, že si spotrebiteľ kúpi smartfón bez špecifického operačného systému a následne uzavrie zmluvu o dodaní operačného systému od tretej strany.

  V takomto prípade by dodanie samostatne zakúpeného operačného systému nebolo súčasťou kúpnej zmluvy, a preto by nepatrilo do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2019/771, ale by mohlo patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené podmienky tejto smernice.

(24) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa často dodávajú aj vtedy, ak spotrebiteľ neplatí ako cenu peňažnú úhradu, ale poskytuje obchodníkovi osobné údaje.

  Takéto obchodné modely sa už v rôznych formách používajú na značnej časti trhu.

  Hoci sa v plnej miere uznáva, že ochrana osobných údajov je základným právom, a preto osobné údaje nemožno považovať za komoditu, táto smernica by mala zabezpečiť, aby mali spotrebitelia v kontexte takýchto obchodných modelov nárok na zmluvné prostriedky nápravy.

  Táto smernica by sa preto mala uplatňovať na zmluvy, podľa ktorých obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodávať digitálny obsah alebo digitálnu službu spotrebiteľovi a spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytovať osobné údaje.

  Osobné údaje by sa obchodníkovi mohli poskytnúť buď v čase uzavretia zmluvy alebo neskôr, napríklad keď spotrebiteľ poskytne obchodníkovi súhlas s tým, že obchodník použije akékoľvek osobné údaje, ktoré môže spotrebiteľ nahrať alebo vytvoriť s použitím digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

  V práve Únie o ochrane osobných údajov sa stanovuje úplný zoznam právnych dôvodov zákonného spracúvania osobných údajov.

  Táto smernica by sa mala uplatňovať na každú zmluvu, v rámci ktorej spotrebiteľ dodáva alebo sa zaväzuje dodať osobné údaje obchodníkovi.

  Táto smernica by sa napríklad mala uplatňovať v prípadoch, keď si spotrebiteľ otvorí účet na sociálnych médiách a poskytuje meno a e-mailovú adresu, ktoré sa používajú na iné účely, než je len dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby alebo na iné účely, než je dodržiavanie zákonných požiadaviek.

  Rovnako by sa mala uplatňovať na prípady, keď spotrebiteľ udelí súhlas s tým, aby obchodník použil akýkoľvek materiál, ktorý predstavuje osobné údaje, ako sú fotografie alebo príspevky, ktoré spotrebiteľ nahrá, na marketingové účely. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť určiť, či sú splnené požiadavky na vytvorenie, existenciu a platnosť zmluvy podľa vnútroštátneho práva.

(25) V prípade, keď sa digitálny obsah a digitálne služby nedodávajú výmenou za cenu, táto smernica by sa nemala uplatňovať na situácie, keď obchodník zhromažďuje osobné údaje výlučne s cieľom dodať digitálny obsah alebo digitálnu službu, alebo výlučne na účel splnenia zákonných požiadaviek.

  Takéto situácie môžu zahŕňať napríklad prípady, keď registráciu spotrebiteľa vyžadujú platné zákony z dôvodu bezpečnosti a na identifikačné účely.

  Táto smernica by sa takisto nemala uplatňovať na situácie, keď obchodník zhromažďuje iba metaúdaje, ako sú informácie týkajúce sa zariadenia spotrebiteľa alebo histórie prehľadávania, s výnimkou prípadov, keď sa táto situácia považuje za zmluvu podľa vnútroštátneho práva.

  Nemala by sa uplatňovať ani na situácie, keď je spotrebiteľ bez uzavretia zmluvy s obchodníkom vystavený reklamným oznamom výlučne s cieľom získať prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie tejto smernice na takéto situácie alebo situácie, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, upraviť iným spôsobom.

(26) Táto smernica by sa mala uplatňovať na zmluvy týkajúce sa rozvoja digitálneho obsahu, ktorý je prispôsobený na mieru podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa, vrátane softvéru na mieru.

  Táto smernica by sa mala takisto uplatňovať na dodávanie elektronických súborov vyžadovaných na 3D tlač tovaru, pokiaľ sa na takéto súbory vzťahuje vymedzenie pojmu digitálny obsah alebo digitálne služby v zmysle tejto smernice.

  Touto smernicou by sa však nemali upravovať žiadne práva či povinnosti týkajúce sa tovaru vyrobeného s využitím technológie 3D tlače.

(27) Keďže táto smernica by sa mala uplatňovať na zmluvy, ktorých predmetom je dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby spotrebiteľovi, nemala by sa uplatňovať vtedy, keď je hlavným predmetom poskytovanie odborných služieb, napríklad prekladateľských, architektonických služieb, právnych služieb alebo iných služieb odborného poradenstva, ktoré často poskytuje obchodník osobne, a to bez ohľadu na to, či obchodník používa digitálne prostriedky na produkciu výstupu ako služby alebo na jeho dodanie alebo postúpenie spotrebiteľovi.

  Podobne by sa táto smernica nemala uplatňovať na verejné služby, ako sú napríklad služby sociálneho zabezpečenia alebo verejné registre, pri ktorých sa digitálne prostriedky používajú len na prenos alebo doručenie služby spotrebiteľovi.

  Táto smernica by sa tiež nemala uplatňovať na verejné listiny a iné notárske úkony bez ohľadu na to, či sa vykonávajú, zaznamenávajú, reprodukujú alebo prenášajú digitálnymi prostriedkami.

(28) Trh interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania, ktoré nie sú spojené s verejne pridelenými číslovacími prostriedkami, sa rýchlo vyvíja.

  Vznik nových digitálnych služieb, ktoré umožňujú interpersonálnu komunikáciu cez internet, ako sú webové e-mailové služby a služby posielania správ online, viedol v posledných rokoch k nárastu počtu spotrebiteľov, ktorí takéto služby využívajú.

  Z týchto dôvodov je v súvislosti s takýmito službami potrebné poskytnúť účinnú ochranu spotrebiteľa.

  Táto smernica by sa preto mala uplatňovať aj na interpersonálne komunikačné služby bez číslovania.

(29) Táto smernica by sa nemala uplatňovať na zdravotnú starostlivosť v zmysle v vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ (5).

  Vylúčenie „zdravotnej starostlivosti“ z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa malo uplatňovať aj na akýkoľvek digitálny obsah alebo digitálnu službu, ktorá predstavuje zdravotnícku pomôcku v zmysle vymedzenia v smernici Rady 93/42/EHS (6) alebo 90/385/EHS (7) alebo smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/79/ES (8), ak takéto zdravotnícke pomôcky predpisuje alebo poskytuje zdravotnícky pracovník v zmysle vymedzenia v smernici 2011/24/EÚ.

  Táto smernica by sa však mala uplatňovať na akýkoľvek digitálny obsah alebo digitálnu službu, ktorá predstavuje zdravotnícku pomôcku, napríklad na zdravotné aplikácie, ktorú môže spotrebiteľ získať bez toho, aby ju predpisoval alebo poskytoval zdravotnícky pracovník.

(31) Táto smernica by sa nemala uplatňovať na digitálny obsah alebo digitálnu službu, ktorá sa poskytuje verejnému publiku ako súčasť umeleckého výkonu alebo iného podujatia, ako napríklad digitálna kinematografická projekcia alebo audiovizuálne scénické predstavenie.

  Táto smernica by sa však mala uplatňovať, ak sa digitálny obsah alebo digitálna služba poskytujú verejnému publiku prostredníctvom prenosu signálu, ako napríklad služby digitálnej televízie.

(32) Voľný softvér a softvér s otvoreným zdrojovým kódom, kde je zdrojový kód voľne zdieľaný a používatelia môžu voľne využívať, používať, upravovať a distribuovať softvér alebo jeho upravené verzie, môžu prispievať k výskumu a inováciám na trhu s digitálnym obsahom a digitálnymi službami.

  Aby sa zabránilo vytváraniu prekážok brániacich tomuto vývoju trhu, táto smernica by sa nemala uplatňovať ani na voľný softvér a softvér s otvoreným zdrojovým kódom za predpokladu, že sa nedodáva výmenou za cenu a že osobné údaje spotrebiteľa sa používajú výlučne na zvýšenie bezpečnosti, kompatibility alebo interoperability softvéru.

(33) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa často kombinujú s poskytovaním tovaru alebo iných služieb a ponúkajú sa spotrebiteľovi v rámci tej istej zmluvy obsahujúcej balík rozličných prvkov, ako je napríklad poskytovanie digitálnej televízie a nákup elektronického zariadenia.

  V takýchto prípadoch zmluva medzi spotrebiteľom a obchodníkom obsahuje prvky zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ale tiež prvky iných typov zmlúv, ako sú napríklad zmluvy o predaji tovaru alebo služieb.

  Táto smernica by sa mala uplatňovať len na tie prvky celkovej zmluvy, ktorých podstatou je dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb.

  Ostatné prvky zmluvy by mali podliehať pravidlám uplatniteľným na takéto zmluvy podľa vnútroštátneho práva alebo prípadne pravidlám podľa iného práva Únie, ktorými sa upravuje konkrétne odvetvie alebo predmet.

  Podobne aj všetky účinky, ktoré by mohlo mať ukončenie jedného prvku kombinovanej zmluvy na ostatné prvky uvedenej kombinovanej zmluvy, by sa mali upravovať vnútroštátnym právom.

  S cieľom zabezpečiť súlad s odvetvovými ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (10), ktorý upravuje kombinované zmluvy, v prípade, keď obchodník ponúka v zmysle uvedenej smernice digitálny obsah alebo digitálnu službu v kombinácii s interpersonálnou komunikačnou službou s číslovaním alebo službu prístupu k internetu, ustanovenia tejto smernice o zmene digitálneho obsahu by sa nemali uplatňovať na prvok balíka týkajúci sa digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

  Príslušné ustanovenia smernice (EÚ) 2018/1972 by sa mali namiesto toho uplatňovať na všetky prvky balíka vrátane digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

(36) Táto smernica by sa nemala dotýkať iného práva Únie, ktorým sa riadi konkrétne odvetvie alebo predmet ochrany, ako sú telekomunikácie, elektronický obchod a ochrana spotrebiteľa.

  Nemalo by ňou byť dotknuté právo Únie ani vnútroštátne právo v oblasti autorských práv a s nimi súvisiacich práv vrátane prenosnosti online obsahových služieb.

(37) Výkon činností patriacich do pôsobnosti tejto smernice by mohol zahŕňať aj spracovanie osobných údajov.

  V práve Únie sa stanovuje komplexný rámec pre ochranu osobných údajov.

  Predovšetkým, touto smernicou nie je dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (12) ani smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (13).

  Uvedený rámec sa uplatňuje na akékoľvek osobné údaje spracúvané v súvislosti so zmluvami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

  Osobné údaje by sa preto mali zhromažďovať alebo inak spracúvať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou 2002/58/ES.

  V prípade konfliktu medzi touto smernicou a právom Únie v oblasti ochrany osobných údajov by malo mať prednosť právo Únie.

(38) Touto smernicou by sa nemali upravovať podmienky pre zákonné spracúvanie osobných údajov, keďže táto záležitosť je upravená najmä v nariadení (EÚ) 2016/679.

  V dôsledku toho je akékoľvek spracovanie osobných údajov v súvislosti so zmluvou, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, zákonné, len ak je v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2016/679, pokiaľ ide o právny základ spracovania osobných údajov.

  Ak k spracovaniu osobných údajov dochádza na základe súhlasu, najmä podľa článku 6 ods. 1 písm.

  a) nariadenia (EÚ) 2016/679, uplatňujú sa osobitné ustanovenia uvedeného nariadenia vrátane tých, ktoré sa týkajú podmienok hodnotenia toho, či bol súhlas vyjadrený slobodne.

  Táto smernica by nemala upravovať platnosť udeleného súhlasu.

  Nariadenie (EÚ) 2016/679 obsahuje aj komplexné práva týkajúce sa vymazania údajov a prenosnosti údajov.

  Touto smernicou nie sú dotknuté uvedené práva, ktoré sa uplatňujú na akékoľvek osobné údaje, ktoré poskytne spotrebiteľ obchodníkovi alebo ktoré získava obchodník v súvislosti s akoukoľvek zmluvou, ktorá spadá do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a keď spotrebiteľ ukončí zmluvu v súlade s touto smernicou.

(39) Právo na vymazanie a právo spotrebiteľa odvolať súhlas so spracúvaním osobných údajov by sa mali uplatňovať v plnom rozsahu aj v súvislosti so zmluvami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

  Právom spotrebiteľa na ukončenie zmluvy v súlade s touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo spotrebiteľa odvolať akýkoľvek súhlas vyjadrený v súvislosti so spracúvaním osobných údajov spotrebiteľa podľa nariadenia (EÚ) 2016/679.

(40) Touto smernicou by sa nemali upravovať dôsledky odvolania súhlasu spotrebiteľa so spracúvaním osobných údajov spotrebiteľa na zmluvy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

  Takéto dôsledky by mali aj naďalej zostať predmetom vnútroštátneho práva.

(47) V záujme zachovania súladu a bezpečnosti digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by mal obchodník počas obdobia, ktoré by spotrebiteľ odôvodnene očakával, poskytovať spotrebiteľovi aktualizácie vrátane bezpečnostných aktualizácií.

  Napríklad pokiaľ ide o digitálny obsah alebo digitálnu službu, ktorých účel je časovo obmedzený, povinnosť poskytovať aktualizácie by sa mala obmedziť na daný čas, zatiaľ čo v prípade iných druhov digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by obdobie, počas ktorého by sa spotrebiteľovi mali poskytovať aktualizácie, mohlo byť rovnaké ako obdobie zodpovednosti za nesúlad alebo by sa mohlo predĺžiť nad rámec tohto obdobia, čo by sa mohlo týkať najmä bezpečnostných aktualizácií.

  Malo by byť na spotrebiteľovi, aby sa rozhodol, či poskytnuté aktualizácie nainštaluje.

  Ak sa spotrebiteľ rozhodne aktualizácie neinštalovať, nemal by očakávať, že sa zachová súlad digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

  Obchodník by mal informovať spotrebiteľa, že rozhodnutie spotrebiteľa neinštalovať aktualizácie, ktoré sú potrebné na zachovania súladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, vrátane bezpečnostných aktualizácií, bude mať dosah na zodpovednosť obchodníka za súlad týchto prvkov digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorých príslušné aktualizácie majú zachovať súlad.

  Táto smernica by nemala mať vplyv na povinnosť poskytovať bezpečnostné aktualizácie stanovenú v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve.

(58) Členské štáty by mali mať naďalej možnosť upravovať vnútroštátne premlčacie doby.

  Takéto premlčacie doby by však nemali byť prekážkou toho, aby si spotrebitelia mohli uplatňovať svoje práva počas celého obdobia, počas ktorého je obchodník zodpovedný za nesúlad.

  Preto aj napriek tomu, že táto smernica by nemala harmonizovať začiatok plynutia vnútroštátnych premlčacích dôb, mala by zabezpečiť, aby takéto doby stále umožnili spotrebiteľom uplatňovať prostriedky nápravy za akýkoľvek nesúlad, ktorý sa prejaví aspoň počas obdobia, počas ktorého je obchodník zodpovedný za nesúlad.

(74) Táto smernica by sa mala zaoberať aj otázkou zmien, ako sú napríklad aktualizácie a inovácie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby uskutočňované obchodníkmi, ktoré obchodník dodáva alebo sprístupňuje spotrebiteľovi počas určitého obdobia.

  Vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúcu povahu digitálneho obsahu a digitálnych služieb môžu byť takéto aktualizácie, inovácie a podobné zmeny nevyhnutné a pre spotrebiteľa často predstavujú výhodu.

  Niektoré zmeny, napríklad tie, ktoré sú zakotvené v zmluve ako aktualizácie, môžu predstavovať súčasť zmluvných záväzkov.

  V prípade iných zmien sa môže požadovať, aby spĺňali objektívne požiadavky súladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby stanovené v tejto smernici.

  Ostatné zmeny, ktoré by sa líšili od objektívnych požiadaviek súladu a ktoré sú predvídateľné v čase uzavretia zmluvy, by však museli byť výslovne dohodnuté pri uzavretí zmluvy.

(86) Keďže ciele tejto smernice, a to prispieť k fungovaniu vnútorného trhu konzistentným odstraňovaním prekážok súvisiacich so zmluvným právom týkajúcim sa dodávania digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, a zároveň predísť právnej fragmentácii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov zabezpečenia celkového súladu vnútroštátnych zákonov prostredníctvom harmonizovaných pravidiel zmluvného práva, ktorým by sa zároveň uľahčili koordinované opatrenia na presadzovanie práva, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

  V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(87) Táto smernica rešpektuje základné práva a slobody a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, vrátane zásad zakotvených v článkoch 16, 38 a 47,