keyboard_tab Media online 2019/0789 SK

(8) Táto smernica by sa mala vzťahovať na doplnkové online služby ponúkané vysielateľom, ktoré sú v jasnom podriadenom vzťahu voči vysielaniu tohto vysielateľa.

  K uvedeným službám patria služby poskytujúce prísne lineárny prístup k televíznym a rozhlasovým programom súbežne s vysielaním a služby, ktoré v rámci vymedzenej časovej lehoty po odvysielaní poskytujú prístup k televíznym a rozhlasovým programom, ktoré už vysielateľ odvysielal, takzvané služby spätného sledovania.

  K doplnkovým online službám, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, okrem toho patria služby poskytujúce prístup k materiálu, ktorý obohacuje alebo inak dopĺňa vysielanie televíznych a rozhlasových programov vysielané vysielateľmi, vrátane upútaviek na obsah príslušného programu, jeho rozšírenia, doplnenia alebo recenzie.

  Táto smernica by sa mala vzťahovať na doplnkové online služby, ktoré používateľom poskytujú vysielatelia spolu so službou vysielania.

  Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na doplnkové online služby, ku ktorým – hoci sú v jasnom podriadenom vzťahu voči vysielaniu – môžu mať používatelia prístup nezávisle od služby vysielania bez toho, aby museli vopred získať prístup ku službe vysielania, napríklad prostredníctvom predplatného. Tým nie je dotknutá sloboda vysielateľov ponúkať takéto doplnkové online služby bezplatne alebo za poplatok.

  Poskytovanie prístupu k jednotlivým dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré boli začlenené do televízneho alebo rozhlasového programu, alebo k dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré nesúvisia so žiadnym programom vysielaným vysielateľom, ako sú služby poskytujúce prístup k jednotlivým hudobným alebo audiovizuálnym dielam, hudobným albumom či videám, napríklad služby videa na požiadanie, by nemalo patriť do rozsahu služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

(12) Keďže poskytovanie doplnkovej online služby, prístup k nej alebo jej používanie sa v súlade s touto smernicou posudzuje, akoby sa odohrávali výhradne v členskom štáte, v ktorom má vysielateľ svoje hlavné sídlo, zatiaľ čo doplnková online služba sa môže de facto poskytovať cezhranične aj do iných členských štátov, strany pri stanovovaní výšky platby za predmetné práva zohľadnia všetky aspekty doplnkovej online služby, ako sú vlastnosti služby vrátane trvania online dostupnosti programov zahrnutých v službe, publikum vrátane divákov v členskom štáte, v ktorom má vysielateľ hlavné sídlo, a v iných členských štátoch, v ktorých sa poskytuje prístup k doplnkovej online službe a v ktorých sa táto služba používa, a poskytované jazykové verzie.

  Naďalej by však malo byť možné používať osobitné metódy výpočtu výšky platby za práva podliehajúce zásade krajiny pôvodu, ako sú metódy založené na príjmoch vysielateľa z online služby, ktoré používajú najmä rozhlasoví vysielatelia.

(13) Na základe zásady zmluvnej slobody bude možné naďalej obmedzovať využívanie práv, ktorých sa týka zásada krajiny pôvodu stanovená v tejto smernici, za predpokladu, že akékoľvek takéto obmedzenie je v súlade s právom Únie.

(14) Prevádzkovatelia retransmisie môžu používať rôzne technológie, keď pre verejnosť uskutočňujú súčasnú, nezmenenú a neskrátenú retransmisiu pôvodného vysielania televíznych alebo rozhlasových programov z iného členského štátu.

  Signál nesúci programy môžu prevádzkovatelia retransmisie získať od vysielateľov, ktorí ho sami prenášajú verejnosti, a to rôznymi spôsobmi, napríklad zachytávaním signálu prenášaného vysielateľmi alebo prijímaním signálu priamo od nich prostredníctvom techniky známej ako priamy vstup. Služby takýchto prevádzkovateľov sa môžu ponúkať prostredníctvom satelitných, digitálnych pozemských, mobilných sietí alebo sietí s uzavretým okruhom založených na internetovom protokole a podobných sietí alebo prostredníctvom služieb prístupu k internetu vymedzených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 (6).

  Prevádzkovatelia retransmisie, ktorí na retransmisiu používajú takéto technológie, by preto mali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a mali by využívať výhody vyplývajúce z mechanizmu, ktorým sa zavádza povinná kolektívna správa práv.

  S cieľom zabezpečiť dostatočnú ochranu proti neoprávnenému použitiu diel a iných predmetov ochrany, čo je osobitne dôležité v prípade platených služieb, by sa služby retransmisie ponúkané prostredníctvom služieb prístupu k internetu mali zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice len v prípade, keď sa tieto služby retransmisie poskytujú v prostredí, v ktorom môžu mať k retransmisii prístup len oprávnení používatelia, a keď je úroveň poskytovanej bezpečnosti obsahu porovnateľná s úrovňou bezpečnosti obsahu prenášaného prostredníctvom spravovaných sietí, ako sú káblové siete alebo siete s uzavretým okruhom založené na internetovom protokole, v ktorých je retransmitovaný obsah šifrovaný.

  Uvedené požiadavky by mali byť uskutočniteľné a primerané.

(16) Táto smernica by mala umožňovať, aby sa dohody uzatvárané medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľmi retransmisie, pokiaľ ide o práva, na ktoré sa vzťahuje povinná kolektívna správa práv podľa tejto smernice, rozšírili aj na práva nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy nezastupuje, a to bez toho, aby mali uvedení nositelia práv možnosť vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z pôsobnosti tohto mechanizmu.

  V prípadoch, keď existuje viac než jedna organizácia kolektívnej správy, ktorá spravuje práva určitej kategórie pre dané územie členského štátu, by malo byť úlohou členského štátu, pre ktorého územie sa prevádzkovateľ retransmisie snaží vysporiadať práva na retransmisiu, aby určil, ktorá organizácia, resp. organizácie kolektívnej správy majú právo udeliť alebo odmietnuť súhlas na retransmisiu.

(17) Predmetom povinnej kolektívnej správy práv uplatňovanej na retransmisie by nemali byť žiadne práva vysielateľov týkajúce sa ich vysielaní, vrátane práv k obsahu programov.

  Prevádzkovatelia retransmisie a vysielatelia majú vo všeobecnosti pretrvávajúce obchodné vzťahy, v dôsledku čoho prevádzkovatelia retransmisie poznajú vysielateľov.

  Vysporiadanie práv s vysielateľmi je preto pre týchto prevádzkovateľov pomerne jednoduché.

  V dôsledku toho získanie potrebných licencií od vysielateľov nepredstavuje pre prevádzkovateľov retransmisie takú záťaž ako získavanie licencií od nositeľov práv k dielam a iným predmetom ochrany, ktoré sú súčasťou televíznych a rozhlasových programov, ktoré retransmitujú.

  Proces udeľovania licencií na práva, ktorých nositeľmi sú vysielatelia, preto nie je potrebné zjednodušovať.

  Treba však zabezpečiť, aby v prípade, keď vysielatelia a prevádzkovatelia retransmisie začnú rokovať, rokovali o udeľovaní licencií na práva na retransmisiu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v dobrej viere.

  V smernici 2014/26/EÚ sa stanovujú podobné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na organizácie kolektívnej správy.

(20) S cieľom zabezpečiť právnu istotu a zachovať vysokú úroveň ochrany nositeľov práv je vhodné stanoviť, že v prípade, keď vysielatelia prenášajú prostredníctvom priameho vstupu signál nesúci programy len distribútorom signálu bez toho, aby priamo prenášali svoje programy verejnosti, a distribútori signálu prenášajú tento signál nesúci programy svojim používateľom, aby mohli sledovať alebo počúvať programy, posudzuje sa to, akoby dochádzalo len k jednému jedinému verejnému prenosu, na ktorom sa svojou časťou podieľajú vysielatelia, ako aj distribútori signálu.

  Vysielatelia a distribútori signálu by preto od nositeľov práv mali získať súhlas na svoju vlastnú konkrétnu časť tohto jediného verejného prenosu. Účasť vysielateľa a distribútora signálu na tomto jedinom verejnom prenose by nemala viesť k vzniku spoločnej zodpovednosti vysielateľa a distribútora signálu za tento verejný prenos. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť stanoviť na vnútroštátnej úrovni pravidlá na získanie súhlasu na takýto jediný verejný prenos, vrátane príslušných platieb dotknutým nositeľom práv, s prihliadnutím na používanie diel a iných predmetov ochrany vysielateľom a distribútorom signálu v súvislosti s jediným verejným prenosom.

  Distribútori signálu, podobne ako prevádzkovatelia retransmisie, sú vystavení značnej záťaži súvisiacej s vysporiadaním práv, s výnimkou práv, ktorých nositeľmi sú vysielatelia. Členské štáty by preto mali mať možnosť zabezpečiť, aby distribútori signálu pri svojich prenosoch využívali mechanizmus povinnej kolektívnej správy práv rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako prevádzkovatelia retransmisie využívajú pri retransmisii, na ktorú sa vzťahuje smernica 93/83/EHS a táto smernica.

  Ak distribútori signálu vysielateľom poskytujú len technické prostriedky v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na zaistenie príjmu vysielania alebo na zlepšenie príjmu tohto vysielania, distribútori signálu by sa nemali považovať za účastníkov verejného prenosu.

(21) Pokiaľ vysielatelia prenášajú signál nesúci programy priamo verejnosti, čím vykonávajú pôvodné vysielanie, a tiež prenášajú uvedený signál iným organizáciám prostredníctvom techniky priameho vstupu, napríklad na zabezpečenie kvality signálov na účely retransmisie, prenosy týchto iných organizácií predstavujú samostatný verejný prenos, ktorý je odlišný od prenosu vykonávaného vysielateľom.

  V uvedených situáciách by sa mali uplatňovať pravidlá retransmisie stanovené v tejto smernici a v smernici 93/83/EHS, zmenenej touto smernicou.

(22) V záujme zabezpečenia efektívnej kolektívnej správy práv a presného rozdelenia príjmov získaných prostredníctvom mechanizmu povinnej kolektívnej správy práv, ktorý zavádza táto smernica, je dôležité, aby organizácie kolektívnej správy viedli v súlade s povinnosťami týkajúcimi sa transparentnosti stanovenými v smernici 2014/26/EÚ riadne záznamy o členstve, licenciách a použití diel a iných predmetov ochrany.

(26) Keďže ciele tejto smernice, a to podpora cezhraničného poskytovania doplnkových online služieb pre určité typy programov a uľahčenie retransmisií televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

  V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

  Pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie doplnkových online služieb, touto smernicou nevzniká vysielateľom povinnosť takéto služby cezhranične poskytovať.

  Touto smernicou nevzniká ani prevádzkovateľom retransmisie povinnosť začleniť do svojich služieb televízne alebo rozhlasové programy s pôvodom v iných členských štátoch.

  Táto smernica sa týka iba výkonu niektorých práv na retransmisiu v rozsahu potrebnom na zjednodušenie licencovania autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom pre dané služby a s ohľadom na televízne a rozhlasové programy s pôvodom v iných členských štátoch.