keyboard_tab EIDAS 2014/0910 SK

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES (3) sa vzťahovala na elektronické podpisy bez toho, aby poskytla komplexný cezhraničný a medziodvetvový rámec pre bezpečné, dôveryhodné a ľahko použiteľné elektronické transakcie.

  týmto nariadením sa posilňuje a rozširuje acquis uvedenej smernice.

(14) V tomto nariadení je potrebné stanoviť určité podmienky, pokiaľ ide o to, ktoré prostriedky elektronickej identifikácie sa majú uznávať a ako by sa mali schémy elektronickej identifikácie oznamovať.

  Uvedené podmienky by členským štátom mali pomôcť pri budovaní potrebnej vzájomnej dôvery, pokiaľ ide o schémy elektronickej identifikácie, a pri vzájomnom uznávaní prostriedkov elektronickej identifikácie v rámci ich oznámených schém.

  Zásada vzájomného uznávania by sa mala uplatňovať vtedy, keď schéma elektronickej identifikácie oznamujúceho členského štátu spĺňa podmienky oznámenia a oznámenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

  Zásada vzájomného uznávania by sa však mala týkať len autentifikácie služby online.

  Prístup k týmto službám online a ich konečné poskytnutie žiadateľovi by mali byť úzko spojené s právom na využívanie takýchto služieb na základe podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

(21) týmto nariadením by sa ďalej mal stanoviť všeobecný právny rámec pre používanie dôveryhodných služieb.

  Nemala by sa ním však stanoviť všeobecná povinnosť používať tieto služby, ani zriadiť prístupový bod pre všetky existujúce dôveryhodné služby.

  Predovšetkým by sa nemalo vzťahovať na poskytovanie služieb, ktoré sa používajú výhradne v uzatvorených systémoch medzi vymedzenými skupinami účastníkov a ktoré nemajú žiaden vplyv na tretie strany.

  Požiadavky tohto nariadenia by sa napríklad nemali týkať systémov, ktoré zriadili podniky alebo orgány verejnej správy na riadenie vnútorných postupov a v rámci ktorých sa využívajú dôveryhodné služby.

  Požiadavky tohto nariadenia by mali spĺňať len dôveryhodné služby poskytované verejnosti, ktoré majú vplyv na tretie strany.

  Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať ani na aspekty súvisiace s uzatváraním a platnosťou zmlúv alebo iných právnych záväzkov, pri ktorých existujú požiadavky na formu stanovené vo vnútroštátnom práve alebo práve Únie.

  Nemalo by mať ani vplyv na vnútroštátne požiadavky na formu v súvislosti s verejnými registrami, a to konkrétne obchodným registrom a katastrom nehnuteľností.

(24) Členské štáty môžu v súlade s právom Únie zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa dôveryhodných služieb, pokiaľ tieto služby nie sú plne harmonizované týmto nariadením.

  Na vnútornom trhu by však mal byť možný voľný obeh dôveryhodných služieb, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

(37) V tomto nariadení by sa mala ustanoviť zodpovednosť všetkých poskytovateľov dôveryhodných služieb.

  Predovšetkým sa v ňom ustanovuje režim zodpovednosti, v rámci ktorého by mali všetci poskytovatelia dôveryhodných služieb zodpovedať za škody spôsobené akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe z dôvodu nesplnenia si povinnosti podľa tohto nariadenia.

  Na uľahčenie posudzovania finančného rizika, ktoré by asi poskytovatelia dôveryhodných služieb museli znášať alebo ktoré by mali vykrývať poistením, im toto nariadenia umožňuje stanovovať za určitých podmienok obmedzenia týkajúce sa používania služieb, ktoré poskytujú, a nezodpovedať za škody, ktoré vyplynú z používania služieb presahujúcich takéto obmedzenia.

  Zákazníci by mali byť o takýchto obmedzeniach vopred riadne informovaní.

  Uvedené obmedzenia by mala byť schopná pochopiť aj tretia strana, napríklad prostredníctvom začlenenia informácií o týchto obmedzeniach do podmienok poskytovania danej služby alebo prostredníctvom iných pochopiteľných prostriedkov.

  Na účely nadobudnutia účinnosti týchto zásad by sa malo toto nariadenie uplatňovať v súlade s vnútroštátnymi normami o zodpovednosti.

  Preto týmto nariadením nie sú dotknuté uvedené vnútroštátne normy, napríklad o vymedzení pojmu škoda, úmysel, nedbanlivosť, alebo príslušné uplatniteľné procesné normy.

(39) Aby Komisia a členské štáty mohli posúdiť efektívnosť mechanizmu oznamovania narušenia zavedeného týmto nariadením, malo by sa vyžadovať, aby orgány dohľadu poskytovali Komisii a Agentúre Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) súhrnné informácie.

(40) Aby Komisia a členské štáty mohli posúdiť efektívnosť rozšíreného mechanizmu dohľadu zavedeného týmto nariadením, malo by sa vyžadovať, aby orgány dohľadu podávali správy o svojich činnostiach.

  Bolo by to dôležité pre uľahčenie výmeny osvedčených postupov medzi orgánmi dohľadu a zabezpečilo by sa tým overenie konzistentného a účinného vykonávania základných požiadaviek dohľadu vo všetkých členských štátoch.

(49) týmto nariadením by sa mala ustanoviť zásada, že elektronickému podpisu by sa nemal odopierať právny účinok z dôvodu, že je v elektronickej forme alebo že nespĺňa požiadavky na kvalifikovaný elektronický podpis.

  Ponecháva sa však na vnútroštátne právo, aby vymedzilo právny účinok elektronických podpisov s výnimkou požiadavky stanovenej v tomto nariadení, podľa ktorej má kvalifikovaný elektronický podpis rovnocenný právny účinok ako vlastnoručný podpis.

(53) Pozastavovanie kvalifikovaných certifikátov je tradičnou prevádzkovou praxou poskytovateľov dôveryhodných služieb vo viacerých členských štátoch a odlišuje sa od zrušenia a vyznačuje sa dočasnou stratou platnosti certifikátu.

  V záujme právnej istoty je nevyhnutné, aby bol štatút pozastavenia certifikátu vždy jasne uvedený.

  Poskytovatelia dôveryhodných služieb by preto mali niesť zodpovednosť za jasné uvedenie štatútu certifikátu, a ak je tento pozastavený, presného obdobia, počas ktorého je certifikát pozastavený.

  týmto nariadením by sa nemalo poskytovateľom dôveryhodných služieb alebo členským štátom ukladať, aby pozastavovanie využívali, ale mali by sa ním ustanoviť pravidlá transparentnosti v prípadoch, keď sa takýto postup využíva.

(61) týmto nariadením by sa malo zaručiť dlhodobé uchovávanie informácií, aby sa zabezpečila právna platnosť elektronických podpisov a elektronických pečatí počas dlhších období, a aby sa zaručilo, že sa môžu validovať bez ohľadu na budúce technologické zmeny.

(62) Na zaistenie bezpečnosti kvalifikovaných elektronických časových pečiatok by sa týmto nariadením malo vyžadovať používanie zdokonalenej elektronickej pečate alebo zdokonaleného elektronického podpisu, alebo iných rovnocenných metód.

  Predpokladá sa, že inovácia môže viesť k novým technológiám, ktoré môžu zaistiť rovnocennú úroveň bezpečnosti časových pečiatok.

  Ak sa použije iná metóda ako zdokonalená elektronická pečať alebo zdokonalený elektronický podpis, kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb by mal v súlade s posúdením zhody preukázať, že táto metóda zaručuje rovnocennú úroveň bezpečnosti a je v súlade s povinnosťami stanovenými v tomto nariadení.

(63) Elektronické dokumenty sú dôležité pre ďalší rozvoj cezhraničných elektronických transakcií na vnútornom trhu.

  týmto nariadením by sa mala ustanoviť zásada, že elektronickému dokumentu by sa nemal odopierať právny účinok z dôvodu, že je v elektronickej forme, aby sa zabezpečilo, že elektronický transakcia nebude odmietnutá len z dôvodu, že dokument je v elektronickej forme.