search


keyboard_tab EIDAS 2014/0910 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2014/0910 SK cercato: 'podľa' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


just index podľa:


whereas podľa:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 1271

 

Článok 5

Spracúvanie a ochrana údajov

1.   Spracúvanie osobných údajov sa vykonáva v súlade so smernicou 95/46/ES.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý právny účinok pseudonymov podľa vnútroštátneho práva, nie je ich používanie pri elektronických transakciách zakázané.

KAPITOLA II

ELEKTRONICKÁ IDENTIFIKÁCIA

Článok 6

Vzájomné uznávanie

1.   Keď sa podľa vnútroštátneho práva alebo administratívnej praxe na prístup k službe, ktorú poskytuje subjekt verejného sektora online v jednom členskom štáte, vyžaduje elektronická identifikácia pomocou prostriedkov elektronickej identifikácie a autentifikácia, prostriedky elektronickej identifikácie vydané v inom členskom štáte sa v prvom členskom štáte uznávajú na účely cezhraničnej autentifikácie pre danú službu online, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

prostriedky elektronickej identifikácie sa vydali v rámci schémy elektronickej identifikácie, ktorá je uvedená na zozname, ktorý Komisia uverejňuje podľa článku 9;

b)

úroveň zabezpečenia prostriedkov elektronickej identifikácie zodpovedá úrovni zabezpečenia, ktorá je rovnaká alebo vyššia ako úroveň zabezpečenia, ktorú vyžaduje príslušný subjekt verejného sektora na prístup k danej službe online v prvom členskom štáte, za predpokladu, že úroveň zabezpečenia daných prostriedkov elektronickej identifikácie zodpovedá úrovni zabezpečenia „pokročilá“ alebo „vysoká“;

c)

príslušný subjekt verejného sektora používa vo vzťahu k prístupu k danej službe online úroveň zabezpečenia „pokročilá“ alebo „vysoká“.

Takéto uznávanie sa začne najneskôr 12 mesiacov po tom, ako Komisia uverejní zoznam uvedený v písmene a) prvého pododseku.

2.   Prostriedky elektronickej identifikácie vydané v rámci schémy elektronickej identifikácie, ktorá je uvedená na zozname, ktorý Komisia uverejňuje podľa článku 9, a ktoré zodpovedajú úrovni zabezpečenia „nízka“, môžu subjekty verejného sektora uznávať na účely cezhraničnej autentifikácie v prípade služieb, ktoré poskytujú online.

Článok 7

Podmienky pre oznamovanie schém elektronickej identifikácie

Schéma elektronickej identifikácie sa oznamuje podľa článku 9 ods. 1 za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

prostriedky elektronickej identifikácie v rámci schémy elektronickej identifikácie:

i)

vydáva oznamujúci členský štát;

ii)

sa vydávajú na základe poverenia oznamujúceho členského štátu alebo

iii)

sa vydávajú nezávisle od oznamujúceho členského štátu, ktorý ich uznáva;

b)

prostriedky elektronickej identifikácie v rámci schémy elektronickej identifikácie sa môžu použiť na prístup aspoň k jednej službe, ktorú poskytuje subjekt verejného sektora a ktorá vyžaduje elektronickú identifikáciu v oznamujúcom členskom štáte;

c)

schéma elektronickej identifikácie a prostriedky elektronickej identifikácie, ktoré sa v rámci nej vydávajú, spĺňajú požiadavky pre aspoň jednu z úrovní zabezpečenia stanovených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 8 ods. 3;

d)

oznamujúci členský štát zabezpečuje, že osobné identifikačné údaje, ktoré jedinečne identifikujú dotknutú osobu, sa priraďujú v súlade s technickými špecifikáciami, normami a postupmi pre príslušnú úroveň zabezpečenia stanovenými vo vykonávacom akte uvedenom v článku 8 ods. 3 fyzickej alebo právnickej osobe uvedenej v článku 3 bode 1 v čase, keď sú prostriedky elektronickej identifikácie v rámci danej schémy vydané;

e)

strana vydávajúca prostriedky elektronickej identifikácie v rámci danej schémy zabezpečuje, že prostriedky elektronickej identifikácie sa priradia osobe uvedenej v písmene d) tohto článku v súlade s technickými špecifikáciami, normami a postupmi pre príslušnú úroveň zabezpečenia stanovenými vo vykonávacom akte uvedenom v článku 8 ods. 3;

f)

oznamujúci členský štát zabezpečuje dostupnosť autentifikácie online, aby ktorákoľvek spoliehajúca sa strana usadená na území iného členského štátu mohla potvrdiť osobné identifikačné údaje doručené v elektronickej forme.

Pre spoliehajúce sa strany, ktoré nie sú subjektmi verejného sektora, môže oznamujúci členský štát stanoviť podmienky prístupu k takejto autentifikácii. Cezhraničná autentifikácia sa poskytuje bezplatne, ak sa vykonáva vo vzťahu k službe online, ktorú poskytuje subjekt verejného sektora.

Členské štáty nesmú spoliehajúcim sa stranám, ktoré chcú vykonať takúto autentifikáciu, ukladať žiadne konkrétne neprimerané technické požiadavky, ak takéto požiadavky bránia alebo podstatne sťažujú interoperabilitu oznámených schém elektronickej identifikácie;

g)

oznamujúci členský štát aspoň šesť mesiacov pred oznámením podľa článku 9 ods. 1 poskytne ostatným členským štátom na účely povinnosti podľa článku 12 ods. 5 opis danej schémy v súlade s dojednaniami o postupe stanovenými vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 12 ods. 7;

h)

schéma elektronickej identifikácie spĺňa požiadavky stanovené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 12 ods. 8.

Článok 8

Úrovne zabezpečenia schém elektronickej identifikácie

1.   Schéma elektronickej identifikácie oznámená podľa článku 9 ods. 1 obsahuje špecifikácie úrovní zabezpečenia „nízka“, „pokročilá“ a/alebo „vysoká“ pre prostriedky elektronickej identifikácie vydávané v rámci danej schémy.

2.   Úrovne zabezpečenia „nízka“, „pokročilá“ a „vysoká“ spĺňajú tieto kritériá:

a)

úroveň zabezpečenia „nízka“ sa vzťahuje na prostriedok elektronickej identifikácie v kontexte schémy elektronickej identifikácie, ktorý poskytuje obmedzený stupeň dôveryhodnosti, pokiaľ ide o údajnú alebo uvádzanú totožnosť osoby, a je charakterizovaný odkazom na technické špecifikácie, normy a postupy vrátane technických kontrol, ktoré s ním súvisia a ktorých účelom je znížiť riziko zneužitia alebo pozmenenia totožnosti;

b)

úroveň zabezpečenia „pokročilá“ sa vzťahuje na prostriedok elektronickej identifikácie v kontexte schémy elektronickej identifikácie, ktorý poskytuje pokročilý stupeň dôveryhodnosti, pokiaľ ide o údajnú alebo uvádzanú totožnosť osoby, a je charakterizovaný odkazom na technické špecifikácie, normy a postupy vrátane technických kontrol, ktoré s ním súvisia a ktorých účelom je podstatne znížiť riziko zneužitia alebo pozmenenia totožnosti;

c)

úroveň zabezpečenia „vysoká“ sa vzťahuje na prostriedok elektronickej identifikácie v kontexte schémy elektronickej identifikácie, ktorý poskytuje vyšší stupeň dôveryhodnosti ako prostriedok elektronickej identifikácie s úrovňou zabezpečenia „pokročilá“, pokiaľ ide o údajnú alebo uvádzanú totožnosť osoby, a je charakterizovaný odkazom na technické špecifikácie, normy a postupy vrátane technických kontrol, ktoré s ním súvisia a ktorých účelom je zabrániť zneužitiu alebo pozmeneniu totožnosti.

3.   S výhradou odseku 2 Komisia do 18. septembra 2015 prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví minimálne technické špecifikácie, normy a postupy, na ktoré sa na účely odseku 1 odkazuje pri špecifikácii úrovní zabezpečenia „nízka“, „pokročilá“ a „vysoká“ pre prostriedky elektronickej identifikácie, pričom zohľadní relevantné medzinárodné normy.

Uvedené minimálne technické špecifikácie, normy a postupy sa stanovia odkazom na spoľahlivosť a kvalitu týchto prvkov:

a)

postup na preukázanie a overenie totožnosti fyzických alebo právnických osôb, ktoré žiadajú o vydanie prostriedku elektronickej identifikácie;

b)

postup na vydanie požadovaného prostriedku elektronickej identifikácie;

c)

mechanizmus autentifikácie, prostredníctvom ktorého fyzická alebo právnická osoba za použitia prostriedku elektronickej identifikácie potvrdzuje svoju totožnosť spoliehajúcej sa strane;

d)

subjekt vydávajúci prostriedky elektronickej identifikácie;

e)

akýkoľvek iný subjekt podieľajúci sa na žiadosti o vydanie prostriedku elektronickej identifikácie a

f)

technické a bezpečnostné špecifikácie vydávaného prostriedku elektronickej identifikácie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 9

Oznámenie

1.   Oznamujúci členský štát oznámi Komisii nasledovné informácie a bez zbytočného odkladu všetky ich následné zmeny:

a)

opis schémy elektronickej identifikácie vrátane jej úrovní zabezpečenia a vydavateľa alebo vydavateľov prostriedkov elektronickej identifikácie v schéme;

b)

uplatniteľný režim dohľadu a informácie o režime zodpovednosti v súvislosti:

i)

so stranou vydávajúcou prostriedky elektronickej identifikácie a

ii)

so stranou realizujúcou postup autentifikácie;

c)

orgán alebo orgány zodpovedné za schému elektronickej identifikácie;

d)

informácie o subjekte alebo subjektoch, ktoré spravujú registráciu jedinečných osobných identifikačných údajov;

e)

opis spôsobu plnenia požiadaviek stanovených vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 12 ods. 8;

f)

opis autentifikácie uvedenej v článku 7 písm. f);

g)

dojednania týkajúce sa pozastavenia alebo zrušenia buď oznámenej schémy elektronickej identifikácie, alebo autentifikácie, alebo príslušných skompromitovaných častí.

2.   Rok po dni začiatku uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v článku 8 ods. 3 a článku 12 ods. 8 Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní zoznam schém elektronickej identifikácie oznámených podľa odseku 1 tohto článku a základné informácie o nich.

3.   Ak sa Komisii doručí oznámenie po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2, uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie zmeny zoznamu uvedeného v odseku 2 do dvoch mesiacov odo dňa doručenia daného oznámenia.

4.   Členský štát môže Komisii predložiť žiadosť o vypustenie schémy elektronickej identifikácie, ktorú oznámil, zo zoznamu uvedeného v odseku 2. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie príslušné zmeny zoznamu do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti členského štátu.

5.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov vymedziť okolnosti, formáty a postupy oznámení podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 10

Narušenie bezpečnosti

1.   Keď sa schéma elektronickej identifikácie oznámená podľa článku 9 ods. 1 alebo autentifikácia uvedená v článku 7 písm. f) naruší alebo čiastočne skompromituje spôsobom, ktorý ovplyvní spoľahlivosť cezhraničnej autentifikácie danej schémy, oznamujúci členský štát danú cezhraničnú autentifikáciu alebo dotknuté skompromitované časti bezodkladne pozastaví alebo zruší a informuje o tom ostatné členské štáty a Komisiu.

2.   Po náprave narušenia alebo skompromitovania uvedeného v odseku 1 oznamujúci členský štát cezhraničnú autentifikáciu opätovne zavedie a bez zbytočného odkladu o tom informuje ostatné členské štáty a Komisiu.

3.   Ak sa narušenie alebo skompromitovanie uvedené v odseku 1 neodstráni v lehote troch mesiacov od pozastavenia alebo zrušenia, oznamujúci členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o stiahnutí schémy elektronickej identifikácie.

Komisia bez zbytočného odkladu uverejní zodpovedajúce zmeny v zozname uvedenom v článku 9 ods. 2 v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 11

Zodpovednosť

1.   Oznamujúci členský štát je zodpovedný za škodu, ktorú spôsobí úmyselne alebo z nedbanlivosti akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe tým, že pri cezhraničnej transakcii nesplní svoje povinnosti uvedené v článku 7 písm. d) a f).

2.   Strana vydávajúca prostriedky elektronickej identifikácie je zodpovedná za škodu, ktorú spôsobí úmyselne alebo z nedbanlivosti akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe tým, že pri cezhraničnej transakcii nesplní svoju povinnosť uvedenú v článku 7 písm. e).

3.   Strana realizujúca postup autentifikácie je zodpovedná za škodu, ktorú spôsobí úmyselne alebo z nedbanlivosti akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe tým, že pri cezhraničnej transakcii nezabezpečí správnu realizáciu autentifikácie uvedenú v článku 7 písm. f).

4.   Odseky 1, 2 a 3 sa uplatňujú v súlade s vnútroštátnymi predpismi o zodpovednosti.

5.   Odsekmi 1, 2 a 3 nie je dotknutá zodpovednosť strán transakcie podľa vnútroštátneho práva, pri ktorej sa používajú prostriedky elektronickej identifikácie patriace do schémy elektronickej identifikácie podľa článku 9 ods. 1.

Článok 12

Spolupráca a interoperabilita

1.   Vnútroštátne schémy elektronickej identifikácie oznámené podľa článku 9 ods. 1 sú interoperabilné.

2.   Na účely odseku 1 sa zavádza rámec interoperability.

3.   Rámec interoperability musí spĺňať tieto kritériá:

a)

jeho cieľom je technologická neutralita a neznevýhodňuje žiadne konkrétne vnútroštátne technické riešenie elektronickej identifikácie v rámci členského štátu;

b)

podľa možností je v súlade s európskymi a medzinárodnými normami;

c)

uľahčuje uplatňovanie zásady ochrany súkromia už v štádiu návrhu a

d)

zabezpečuje sa ním, že osobné údaje sa spracúvajú v súlade so smernicou 95/46/ES.

4.   Súčasťou rámca interoperability je:

a)

odkaz na minimálne technické požiadavky týkajúce sa úrovní zabezpečenia podľa článku 8;

b)

mapovanie vnútroštátnych úrovní zabezpečenia oznámených schém elektronickej identifikácie na úrovne zabezpečenia podľa článku 8;

c)

odkaz na minimálne technické požiadavky týkajúce sa interoperability;

d)

odkaz na minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú alebo právnickú osobu, ktoré sú dostupné v schémach elektronickej identifikácie;

e)

procedurálne predpisy;

f)

mechanizmus urovnávania sporov a

g)

spoločné normy prevádzkovej bezpečnosti.

5.   Členské štáty spolupracujú, pokiaľ ide:

a)

o interoperabilitu schém elektronickej identifikácie oznámených podľa článku 9 ods. 1 a schém elektronickej identifikácie, ktoré členské štáty zamýšľajú oznámiť, a

b)

o bezpečnosť schém elektronickej identifikácie.

6.   Spolupráca medzi členskými štátmi spočíva:

a)

vo výmene informácií, skúseností a osvedčených postupov, pokiaľ ide o schémy elektronickej identifikácie, a najmä technické požiadavky týkajúce sa interoperability a úrovní zabezpečenia;

b)

vo výmene informácií, skúseností a osvedčených postupov, pokiaľ ide o prácu s úrovňami zabezpečenia schém elektronickej identifikácie podľa článku 8;

c)

v partnerskom preskúmaní schém elektronickej identifikácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a

d)

v skúmaní príslušného vývoja v oblasti elektronickej identifikácie.

7.   Komisia do 18. marca 2015 prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví dojednania o postupoch potrebné na uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi uvedenej v odsekoch 5 a 6 s cieľom podporiť vysokú úroveň dôvery a bezpečnosti primeranú stupňu rizika.

8.   Komisia na účely stanovenia jednotných podmienok vykonávania požiadavky podľa odseku 1, za splnenia kritérií stanovených v odseku 3 a zohľadňujúc výsledky spolupráce medzi členskými štátmi, prijme do 18. septembra 2015 vykonávacie akty o rámci interoperability, ako je stanovené v odseku 4.

9.   Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 7 a 8 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

KAPITOLA III

DÔVERYHODNÉ SLUŽBY

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 13

Zodpovednosť a dôkazné bremeno

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, sú poskytovatelia dôveryhodných služieb zodpovední za škodu, ktorú spôsobia úmyselne alebo z nedbanlivosti akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe tým, že nesplnia svoje povinnosti podľa tohto nariadenia.

Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania úmyslu alebo nedbanlivosti nekvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb spočíva na fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá žiada o náhradu škody uvedenej v prvom pododseku.

V prípade kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb sa škoda uvedená v prvom pododseku považuje za spôsobenú úmyselne alebo z nedbanlivosti, pokiaľ tento kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb nepreukáže opak.

2.   Ak poskytovatelia dôveryhodných služieb svojim zákazníkom vopred riadne oznámia obmedzenia týkajúce sa využívania služieb, ktoré poskytujú, a ak tieto obmedzenia sú rozpoznateľné tretími stranami, poskytovatelia dôveryhodných služieb nenesú zodpovednosť za škody spôsobené využívaním služieb, ktorým sa takéto oznámené obmedzenia prekročili.

3.   Odseky 1 a 2 sa uplatňujú v súlade s vnútroštátnymi predpismi o zodpovednosti.

Článok 17

Orgán dohľadu

1.   Členské štáty určia orgán dohľadu usadený na ich území alebo po vzájomnej dohode s iným členským štátom orgán dohľadu usadený v danom inom členskom štáte. Tento orgán je zodpovedný za úlohy dohľadu v určujúcom členskom štáte.

Orgánom dohľadu sa poskytnú potrebné právomoci a primerané zdroje na výkon ich úloh.

2.   Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy svojich určených orgánov dohľadu.

3.   Orgán dohľadu plní túto úlohu:

a)

dohliada na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb usadených na území určujúceho členského štátu s cieľom zaručiť prostredníctvom dohľadu ex ante a ex post, aby títo kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, spĺňali požiadavky stanovené v tomto nariadení;

b)

podľa potreby koná prostredníctvom dohľadu ex post vo vzťahu k nekvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb usadeným na území určujúceho členského štátu, ak má informácie, že títo nekvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb alebo dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, údajne nespĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

4.   Na účely odseku 3 a s výhradou obmedzení, ktoré sú v ňom ustanovené, medzi úlohy orgánu dohľadu patrí najmä:

a)

spolupracovať s ostatnými orgánmi dohľadu a poskytovať im pomoc v súlade s článkom 18;

b)

analyzovať správy o posudzovaní zhody uvedené v článku 20 ods. 1 a článku 21 ods. 1;

c)

informovať ostatné orgány dohľadu a verejnosť o narušení bezpečnosti alebo integrity v súlade s článkom 19 ods. 2;

d)

podávať Komisii správy o svojich hlavných činnostiach v súlade s odsekom 6 tohto článku;

e)

vykonávať audity alebo žiadať orgán posudzovania zhody o posúdenie zhody týkajúce sa kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb v súlade s článkom 20 ods. 2;

f)

spolupracovať s orgánmi pre ochranu osobných údajov a najmä ich bez zbytočného odkladu informovať o výsledkoch auditov kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb v prípade podozrenia z porušenia predpisov o ochrane osobných údajov;

g)

udeľovať poskytovateľom dôveryhodných služieb a službám, ktoré poskytujú, kvalifikovaný štatút a odnímať ho v súlade s článkami 20 a 21;

h)

informovať orgán zodpovedný za národný dôveryhodný zoznam uvedený v článku 22 ods. 3 o svojich rozhodnutiach týkajúcich sa udeľovania alebo odnímania kvalifikovaného štatútu, pokiaľ tento orgán nie je aj orgánom dohľadu;

i)

overovať existenciu a správne uplatňovanie ustanovení o plánoch ukončenia činnosti v prípade, že kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb prestane vykonávať svoju činnosť, a to aj pokiaľ ide o spôsob, ako zachovať prístupnosť informácií v súlade s článkom 24 ods. 2 písm. h);

j)

vyžadovať, aby poskytovatelia dôveryhodných služieb napravili akékoľvek nesplnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení.

5.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby orgán dohľadu zriadil, udržiaval a aktualizoval dôveryhodnú infraštruktúru v súlade s podmienkami podľa vnútroštátneho práva.

6.   Všetky orgány dohľadu každoročne do 31. marca predložia Komisii správu o svojich hlavných činnostiach za predchádzajúci kalendárny rok spolu so súhrnom oznámení o narušeniach, ktoré dostali od poskytovateľov dôveryhodných služieb v súlade s článkom 19 ods. 2.

7.   Komisia sprístupní výročnú správu uvedenú v odseku 6 členským štátom.

8.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov vymedziť formáty a postupy týkajúce sa správy uvedenej v odseku 6. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 18

Vzájomná pomoc

1.   Orgány dohľadu navzájom spolupracujú s cieľom vymieňať si osvedčené postupy.

Orgán dohľadu poskytuje inému orgánu dohľadu na jeho odôvodnenú žiadosť pomoc, aby sa mohli činnosti orgánov dohľadu vykonávať konzistentným spôsobom. Vzájomná pomoc môže zahŕňať najmä žiadosti o informácie a opatrenia dohľadu, ako sú žiadosti o vykonanie inšpekcií súvisiacich so správami o posúdení zhody podľa článkov 20 a 21.

2.   Orgán dohľadu, ktorému je adresovaná žiadosť o pomoc, môže túto žiadosť zamietnuť z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

a)

orgán dohľadu nie je na poskytnutie požadovanej pomoci príslušný;

b)

požadovaná pomoc nie je primeraná činnostiam dohľadu, ktoré orgán dohľadu vykonáva v súlade s článkom 17;

c)

poskytnutie požadovanej pomoci by nebolo v súlade s týmto nariadením.

3.   Ak je to vhodné, členské štáty môžu oprávniť svoje orgány dohľadu na vykonávanie spoločných vyšetrovaní, do ktorých sa zapojí personál orgánov dohľadu z iných členských štátov. Dotknuté členské štáty dohodnú a ustanovia dojednania a postupy týkajúce sa takýchto spoločných akcií v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

Článok 20

Dohľad nad kvalifikovanými poskytovateľmi dôveryhodných služieb

1.   Orgán posudzovania zhody vykonáva aspoň každých 24 mesiacov audity kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb na ich vlastné náklady. Účelom auditu je potvrdiť, že kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení. Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb predložia výslednú správu o posúdení zhody orgánu dohľadu v lehote troch pracovných dní od jej doručenia.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môže orgán dohľadu kedykoľvek vykonať audit kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb alebo požiadať orgán posudzovania zhody, aby vykonal posúdenie zhody týkajúce sa kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb, a to na náklady týchto poskytovateľov dôveryhodných služieb, s cieľom potvrdiť, že títo poskytovatelia a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení. Ak sa zdá, že boli porušené predpisy týkajúce sa ochrany osobných údajov, orgán dohľadu informuje o výsledkoch svojho auditu orgány pre ochranu údajov.

3.   Ak orgán dohľadu vyžaduje od kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb nápravu akéhokoľvek nesplnenia požiadaviek podľa tohto nariadenia a ak tento poskytovateľ tak neurobí a ani počas prípadnej lehoty stanovenej orgánom dohľadu, orgán dohľadu pri zohľadnení najmä rozsahu, trvania a následkov takéhoto nesplnenia môže tomuto poskytovateľovi alebo dotknutej službe, ktorú poskytuje, odňať kvalifikovaný štatút a informovať o tom orgán uvedený v článku 22 ods. 3 na účely aktualizácie dôveryhodných zoznamov uvedených v článku 22 ods. 1. Orgán dohľadu informuje kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb o odňatí jeho kvalifikovaného štatútu alebo kvalifikovaného štatútu dotknutej služby.

4.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť referenčné číslo týchto noriem:

a)

akreditácia orgánov posudzovania zhody a správa o posúdení zhody uvedená v odseku 1;

b)

pravidlá auditu, podľa ktorých orgány posudzovania zhody budú vykonávať posudzovanie zhody kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb podľa odseku 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 24

Požiadavky na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb

1.   Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb pri vydávaní kvalifikovaného certifikátu pre dôveryhodnú službu vhodnými prostriedkami a v súlade s vnútroštátnym právom overuje totožnosť a prípadne akékoľvek osobitné atribúty fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej vydáva kvalifikovaný certifikát.

Informácie uvedené v prvom pododseku overuje kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb buď priamo, alebo prostredníctvom spoľahnutia sa na tretiu stranu v súlade s vnútroštátnym právom:

a)

na základe fyzickej prítomnosti fyzickej osoby alebo splnomocneného zástupcu právnickej osoby, alebo

b)

na diaľku prostredníctvom prostriedkov elektronickej identifikácie, pre ktoré sa pred vydaním kvalifikovaného certifikátu zabezpečila fyzická prítomnosť fyzickej osoby alebo splnomocneného zástupcu právnickej osoby a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 8, pokiaľ ide o úroveň zabezpečenia „pokročilá“ alebo „vysoká“, alebo

c)

prostredníctvom certifikátu pre kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať vydaného v súlade s písmenom a) alebo b), alebo

d)

prostredníctvom použitia iných metód identifikácie uznávaných na vnútroštátnej úrovni, ktorými sa poskytuje rovnocenné zabezpečenie, pokiaľ ide o spoľahlivosť, ako pri fyzickej prítomnosti. Rovnocenné zabezpečenie potvrdzuje orgán posudzovania zhody.

2.   Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb, ktorý poskytuje kvalifikované dôveryhodné služby:

a)

informuje orgán dohľadu o všetkých zmenách pri poskytovaní svojich kvalifikovaných dôveryhodných služieb a o zámere ukončiť tieto činnosti;

b)

zamestnáva personál a prípadne subdodávateľov s potrebnou odbornosťou, spoľahlivosťou, skúsenosťami, kvalifikáciou a vhodnou odbornou prípravou týkajúcou sa predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany osobných údajov a uplatňuje administratívne a riadiace postupy, ktoré zodpovedajú európskym alebo medzinárodným normám;

c)

v súvislosti s rizikom zodpovednosti za škodu v súlade s článkom 13 udržiava postačujúce finančné prostriedky a/alebo uzatvára vhodné poistenie zodpovednosti za škodu v súlade s vnútroštátnym právom;

d)

pred uzavretím zmluvného vzťahu jednoznačne a vyčerpávajúco informuje každú osobu, ktorá chce využívať kvalifikovanú dôveryhodnú službu, o presných podmienkach využívania tejto služby vrátane obmedzení jej využívania;

e)

používa dôveryhodné systémy a produkty chránené proti pozmeneniu a zabezpečí technickú bezpečnosť a spoľahlivosť procesov, ktoré podporujú;

f)

používa dôveryhodné systémy na uchovávanie jemu poskytnutých údajov v overiteľnej forme tak, aby:

i)

údaje boli verejne prístupné na vyhľadanie iba po získaní súhlasu osoby, ktorej sa týkajú;

ii)

údaje mohli zadávať a uchovávané údaje meniť iba oprávnené osoby;

iii)

údaje bolo možné skontrolovať z hľadiska ich pravosti;

g)

prijíma vhodné opatrenia proti falšovaniu a krádeži údajov;

h)

zaznamenáva a po primeranú dobu, a to aj po ukončení činností kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb, uchováva prístupné všetky relevantné informácie týkajúce sa údajov, ktoré kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb vydal a prijal, najmä na účely predloženia dôkazov v súdnom konaní a na účely zabezpečenia kontinuity služby. Takéto zaznamenávanie sa môže vykonať elektronicky;

i)

má aktualizovaný plán ukončenia činností na zabezpečenie kontinuity služby v súlade s ustanoveniami overenými orgánom dohľadu podľa článku 17 ods. 4 písm. i);

j)

zabezpečí spracúvanie osobných údajov v súlade s právnymi predpismi podľa smernice 95/46/ES;

k)

v prípade kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb, ktorí vydávajú kvalifikované certifikáty, zriaďuje a aktualizuje databázu certifikátov.

3.   Ak sa kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb vydávajúci kvalifikované certifikáty rozhodne certifikát zrušiť, zaznamená takéto zrušenie vo svojej databáze certifikátov a štatút zrušenia certifikátu uverejní čo najskôr, a v každom prípade do 24 hodín od doručenia žiadosti. Zrušenie je účinné ihneď po jeho uverejnení.

4.   Pokiaľ ide o odsek 3, kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb, ktorí vydávajú kvalifikované certifikáty, každej spoliehajúcej sa strane poskytnú informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov, ktoré vydali. Tieto informácie sa poskytujú aspoň, pokiaľ ide o jednotlivé certifikáty, kedykoľvek, a to aj po uplynutí doby platnosti certifikátu, automatizovaným spôsobom, ktorý je spoľahlivý, bezplatný a efektívny.

5.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť referenčné čísla noriem pre dôveryhodné systémy a produkty, ktoré sú v súlade s požiadavkami podľa odseku 2 písm. e) a f) tohto článku. Ak dôveryhodné systémy a produkty spĺňajú uvedené normy, má sa za to, že sú v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

ODDIEL 4

Elektronické podpisy

Článok 47

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 30 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 17. septembra 2014.

3.   Delegovanie právomocí uvedené v článku 30 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 30 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 51

Prechodné opatrenia

1.   Bezpečné zariadenia na vyhotovenie podpisu, ktorých zhoda sa určila v súlade s článkom 3 ods. 4 smernice 1999/93/ES, sa podľa tohto nariadenia považujú za kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických podpisov.

2.   Kvalifikované certifikáty vydané fyzickým osobám podľa smernice 1999/93/ES sa považujú za kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy podľa tohto nariadenia do uplynutia ich platnosti.

3.   Poskytovateľ certifikačných služieb vydávajúci kvalifikované certifikáty podľa smernice 1999/93/ES čo najskôr, najneskôr však 1. júla 2017 predloží orgánu dohľadu správu o posúdení zhody. Do predloženia takejto správy o posúdení zhody a dokončenia jej posudzovania zo strany orgánu dohľadu sa takýto poskytovateľ certifikačných služieb považuje za kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb podľa tohto nariadenia.

4.   Ak poskytovateľ certifikačných služieb vydávajúci kvalifikované certifikáty podľa smernice 1999/93/ES nepredloží orgánu dohľadu správu o posúdení zhody v lehote uvedenej v odseku 3, takýto poskytovateľ certifikačných služieb sa od 2. júla 2017 nebude považovať za kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb podľa tohto nariadenia.

Článok 52

Nadobudnutie účinnosti

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje od 1. júla 2016 okrem týchto ustanovení:

a)

článok 8 ods. 3, článok 9 ods. 5, článok 12 ods. 2 až 9, článok 17 ods. 8, článok 19 ods. 4, článok 20 ods. 4, článok 21 ods. 4, článok 22 ods. 5, článok 23 ods. 3, článok 24 ods. 5, článok 27 ods. 4 a 5, článok 28 ods. 6, článok 29 ods. 2, článok 30 ods. 3 a 4, článok 31 ods. 3, článok 32 ods. 3, článok 33 ods. 2, článok 34 ods. 2, článok 37 ods. 4 a 5, článok 38 ods. 6, článok 42 ods. 2, článok 44 ods. 2, článok 45 ods. 2 a články 47 a 48 sa uplatňujú od 17. septembra 2014;

b)

článok 7, článok 8 ods. 1 a 2, články 9, 10 a 11 a článok 12 ods. 1 sa uplatňujú odo dňa začiatku uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v článku 8 ods. 3 a článku 12 ods. 8;

c)

článok 6 sa uplatňuje po uplynutí troch rokov od dátumu začiatku uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v článku 8 ods. 3 a článku 12 ods. 8.

3.   Ak je oznámená schéma elektronickej identifikácie uvedená na zozname, ktorý uverejnila Komisia podľa článku 9 pred dátumom uvedeným v odseku 2 písm. c) tohto článku, prostriedky elektronickej identifikácie v rámci tejto schémy sa uznajú podľa článku 6 najneskôr do 12 mesiacov po uverejnení uvedenej schémy, nie však skôr ako v deň uvedený v odseku 2 písm. c) tohto článku.

4.   Členský štát sa môže bez ohľadu na odsek 2 písm. c) tohto článku rozhodnúť, že na jeho území sa prostriedky elektronickej identifikácie v rámci schémy elektronickej identifikácie oznámenej zo strany iného členského štátu podľa článku 9 ods. 1 uznajú odo dňa začiatku uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v článku 8 ods. 3 a článku 12 ods. 8. Dotknuté členské štáty informujú Komisiu. Komisia tieto informácie zverejní.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. júla 2014

Za Parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

S. GOZI


(1)  Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 73.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 3. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 23. júla 2014.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12).

(4)  Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 1.

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(8)  Rozhodnutie Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(10)  Rozhodnutie Komisie 2009/767/ES zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie postupov elektronickými spôsobmi prostredníctvom „miest jednotného kontaktu“ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 274, 20.10.2009, s. 36).

(11)  Rozhodnutie Komisie 2011/130/EÚ z 25. februára 2011, ktorým sa ustanovujú minimálne požiadavky na cezhraničné spracovanie dokumentov elektronicky podpísaných príslušnými orgánmi v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 53, 26.2.2011, s. 66).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(14)  Ú. v. EÚ C 28, 30.1.2013, s. 6.

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).


PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA KVALIFIKOVANÉ CERTIFIKÁTY PRE ELEKTRONICKÉ PODPISY

Kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy obsahujú:

a)

označenie, prinajmenšom vo forme vhodnej na automatizované spracovanie, že certifikát sa vydáva ako kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis;

b)

súbor údajov jednoznačne reprezentujúcich kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb, ktorý vydáva kvalifikované certifikáty, zahŕňajúci aspoň členský štát, v ktorom je tento poskytovateľ usadený, a

v prípade právnickej osoby: názov a prípadné registračné číslo, ako sa uvádza v úradných záznamoch,

v prípade fyzickej osoby: meno osoby;

c)

aspoň meno podpisovateľa alebo pseudonym; ak sa použije pseudonym, musí to byť jasne uvedené;

d)

údaje na validáciu elektronického podpisu, ktoré zodpovedajú údajom na vyhotovenie elektronického podpisu;

e)

údaje o začiatku a konci obdobia platnosti certifikátu;

f)

identifikačný kód certifikátu, ktorý musí byť jedinečný pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb;

g)

zdokonalený elektronický podpis alebo zdokonalenú elektronickú pečať vydávajúceho kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb;

h)

lokalitu, na ktorej je certifikát pre zdokonalený elektronický podpis alebo zdokonalenú elektronickú pečať podľa písmena g) dostupný bezplatne;

i)

lokalitu služieb, ktoré možno využiť na zistenie štatútu platnosti kvalifikovaného certifikátu;

j)

ak sa údaje na vyhotovenie elektronického podpisu súvisiace s údajmi na validáciu elektronického podpisu nachádzajú v kvalifikovanom zariadení na vyhotovenie elektronického podpisu, primerané uvedenie tejto skutočnosti, prinajmenšom vo forme vhodnej na automatizované spracovanie.


PRÍLOHA II

POŽIADAVKY NA KVALIFIKOVANÉ ZARIADENIA NA VYHOTOVENIE ELEKTRONICKÝCH PODPISOV

1.

Kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických podpisov musia vhodnými technickými a procedurálnymi prostriedkami zabezpečovať prinajmenšom, aby:

a)

v primeranej miere bola zaručená dôvernosť údajov na vyhotovenie elektronického podpisu použitých na vyhotovenie elektronického podpisu;

b)

sa údaje na vyhotovenie elektronického podpisu použité na vyhotovenie elektronického podpisu mohli v praxi objaviť iba raz;

c)

údaje na vyhotovenie elektronického podpisu použité na vyhotovenie elektronického podpisu nebolo možné s primeranou úrovňou zabezpečenia odvodiť a elektronický podpis bol spoľahlivo chránený proti falšovaniu pomocou aktuálne dostupných technológií;

d)

oprávnený podpisovateľ mohol údaje na vyhotovenie elektronického podpisu použité na vyhotovenie elektronického podpisu spoľahlivo chrániť pred použitím inými osobami.

2.

Kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických podpisov nesmú meniť údaje, ktoré sa majú podpísať, ani brániť, aby sa takéto údaje podpisovateľovi pred podpísaním zobrazili.

3.

Generovať alebo spravovať údaje na vyhotovenie elektronického podpisu v mene podpisovateľa môže výhradne kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb.

4.

Bez toho, aby bol dotknutý bod 1 písm. d), kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb spravujúci údaje na vyhotovenie elektronického podpisu v mene podpisovateľa môžu údaje na vyhotovenie elektronického podpisu duplikovať len na účely zálohovania za predpokladu, že sú splnené tieto požiadavky:

a)

bezpečnosť duplikovaných súborov údajov musí byť na rovnakej úrovni ako v prípade pôvodných súborov údajov;

b)

počet duplikovaných súborov údajov nesmie prekročiť minimálne množstvo nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity služby.


PRÍLOHA III

POŽIADAVKY NA KVALIFIKOVANÉ CERTIFIKÁTY PRE ELEKTRONICKÉ PEČATE

Kvalifikované certifikáty pre elektronické pečate obsahujú:

a)

označenie, prinajmenšom vo forme vhodnej na automatizované spracovanie, že certifikát sa vydal ako kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať;

b)

súbor údajov jednoznačne reprezentujúcich kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb, ktorý vydáva kvalifikované certifikáty, zahŕňajúci aspoň členský štát, v ktorom je tento poskytovateľ usadený, a

v prípade právnickej osoby: názov a prípadné registračné číslo, ako sa uvádza v úradných záznamoch,

v prípade fyzickej osoby: meno osoby;

c)

aspoň meno vyhotoviteľa pečate a prípadné registračné číslo, ako sa uvádza v úradných záznamoch;

d)

údaje na validáciu elektronickej pečate, ktoré zodpovedajú údajom na vyhotovenie elektronickej pečate;

e)

údaje o začiatku a konci obdobia platnosti certifikátu;

f)

identifikačný kód certifikátu, ktorý musí byť jedinečný pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb;

g)

zdokonalený elektronický podpis alebo zdokonalenú elektronickú pečať vydávajúceho kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb;

h)

lokalitu, na ktorej je certifikát pre zdokonalený elektronický podpis alebo zdokonalenú elektronickú pečať podľa písmena g) dostupný bezplatne;

i)

lokalitu služieb, ktoré možno využiť na zistenie štatútu platnosti kvalifikovaného certifikátu;

j)

ak sa údaje na vyhotovenie elektronickej pečate súvisiace s údajmi na validáciu elektronickej pečate nachádzajú v kvalifikovanom zariadení na vyhotovenie elektronickej pečate, primerané uvedenie tejto skutočnosti, prinajmenšom vo forme vhodnej na automatizované spracovanie.


PRÍLOHA IV

POŽIADAVKY NA KVALIFIKOVANÉ CERTIFIKÁTY PRE AUTENTIFIKÁCIU WEBOVÝCH SÍDIEL

Kvalifikované certifikáty pre autentifikáciu webových sídiel obsahujú:

a)

označenie, prinajmenšom vo forme vhodnej na automatizované spracovanie, že certifikát sa vydáva ako kvalifikovaný certifikát pre autentifikáciu webových sídiel;

b)

súbor údajov jednoznačne reprezentujúcich kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb, ktorý vydáva kvalifikované certifikáty, zahŕňajúci aspoň členský štát, v ktorom je poskytovateľ usadený, a:

v prípade právnickej osoby: názov a prípadné registračné číslo tak, ako sa uvádza v úradných záznamoch,

v prípade fyzickej osoby: meno osoby;

c)

v prípade fyzických osôb: aspoň meno osoby, ktorej sa certifikát vydal, alebo jej pseudonym. Ak sa používa pseudonym, táto skutočnosť sa musí jednoznačne uviesť;

v prípade právnických osôb: aspoň názov právnickej osoby, ktorej sa certifikát vydáva, a prípadne registračné číslo tak, ako sa uvádza v úradných záznamoch;

d)

prvky adresy, prinajmenšom vrátane mesta a štátu, fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa certifikát vydáva, a prípadne tak, ako sa uvádza v úradných záznamoch;

e)

názvy domén prevádzkovaných fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej sa certifikát vydáva;

f)

údaje o začiatku a konci obdobia platnosti certifikátu;

g)

identifikačný kód certifikátu, ktorý musí byť jedinečný pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb;

h)

zdokonalený elektronický podpis alebo zdokonalenú elektronickú pečať vydávajúceho kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb;

i)

lokalitu, na ktorej je certifikát pre zdokonalený elektronický podpis alebo zdokonalenú elektronickú pečať uvedené v písmene h) dostupný bezplatne;

j)

lokalitu služieb súvisiacich so štatútom platnosti certifikátov, ktoré sa môžu využiť na zistenie štatútu platnosti kvalifikovaného certifikátu.


whereas









keyboard_arrow_down