keyboard_tab EIDAS 2014/0910 SK

whereas môžu:

• whereas (9) 1
• whereas (13) 1
• whereas (17) 1
• whereas (24) 1
• whereas (47) 1
• whereas (57) 2
• whereas (61) 1
• whereas (62) 1
• whereas (65) 1

definitions:

Článok 6

Vzájomné uznávanie

1.   Keď sa podľa vnútroštátneho práva alebo administratívnej praxe na prístup k službe, ktorú poskytuje subjekt verejného sektora online v jednom členskom štáte, vyžaduje elektronická identifikácia pomocou prostriedkov elektronickej identifikácie a autentifikácia, prostriedky elektronickej identifikácie vydané v inom členskom štáte sa v prvom členskom štáte uznávajú na účely cezhraničnej autentifikácie pre danú službu online, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	prostriedky elektronickej identifikácie sa vydali v rámci schémy elektronickej identifikácie, ktorá je uvedená na zozname, ktorý Komisia uverejňuje podľa článku 9;

b)

úroveň zabezpečenia prostriedkov elektronickej identifikácie zodpovedá úrovni zabezpečenia, ktorá je rovnaká alebo vyššia ako úroveň zabezpečenia, ktorú vyžaduje príslušný subjekt verejného sektora na prístup k danej službe online v prvom členskom štáte, za predpokladu, že úroveň zabezpečenia daných prostriedkov elektronickej identifikácie zodpovedá úrovni zabezpečenia „pokročilá“ alebo „vysoká“;

c)	príslušný subjekt verejného sektora používa vo vzťahu k prístupu k danej službe online úroveň zabezpečenia „pokročilá“ alebo „vysoká“.

Takéto uznávanie sa začne najneskôr 12 mesiacov po tom, ako Komisia uverejní zoznam uvedený v písmene a) prvého pododseku.

2.   Prostriedky elektronickej identifikácie vydané v rámci schémy elektronickej identifikácie, ktorá je uvedená na zozname, ktorý Komisia uverejňuje podľa článku 9, a ktoré zodpovedajú úrovni zabezpečenia „nízka“, môžu subjekty verejného sektora uznávať na účely cezhraničnej autentifikácie v prípade služieb, ktoré poskytujú online.

Článok 7

Podmienky pre oznamovanie schém elektronickej identifikácie

Schéma elektronickej identifikácie sa oznamuje podľa článku 9 ods. 1 za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	prostriedky elektronickej identifikácie v rámci schémy elektronickej identifikácie: i) vydáva oznamujúci členský štát; ii) sa vydávajú na základe poverenia oznamujúceho členského štátu alebo iii) sa vydávajú nezávisle od oznamujúceho členského štátu, ktorý ich uznáva;

b)	prostriedky elektronickej identifikácie v rámci schémy elektronickej identifikácie sa môžu použiť na prístup aspoň k jednej službe, ktorú poskytuje subjekt verejného sektora a ktorá vyžaduje elektronickú identifikáciu v oznamujúcom členskom štáte;

c)	schéma elektronickej identifikácie a prostriedky elektronickej identifikácie, ktoré sa v rámci nej vydávajú, spĺňajú požiadavky pre aspoň jednu z úrovní zabezpečenia stanovených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 8 ods. 3;

d)

oznamujúci členský štát zabezpečuje, že osobné identifikačné údaje, ktoré jedinečne identifikujú dotknutú osobu, sa priraďujú v súlade s technickými špecifikáciami, normami a postupmi pre príslušnú úroveň zabezpečenia stanovenými vo vykonávacom akte uvedenom v článku 8 ods. 3 fyzickej alebo právnickej osobe uvedenej v článku 3 bode 1 v čase, keď sú prostriedky elektronickej identifikácie v rámci danej schémy vydané;

e)

strana vydávajúca prostriedky elektronickej identifikácie v rámci danej schémy zabezpečuje, že prostriedky elektronickej identifikácie sa priradia osobe uvedenej v písmene d) tohto článku v súlade s technickými špecifikáciami, normami a postupmi pre príslušnú úroveň zabezpečenia stanovenými vo vykonávacom akte uvedenom v článku 8 ods. 3;

f)

oznamujúci členský štát zabezpečuje dostupnosť autentifikácie online, aby ktorákoľvek spoliehajúca sa strana usadená na území iného členského štátu mohla potvrdiť osobné identifikačné údaje doručené v elektronickej forme. Pre spoliehajúce sa strany, ktoré nie sú subjektmi verejného sektora, môže oznamujúci členský štát stanoviť podmienky prístupu k takejto autentifikácii. Cezhraničná autentifikácia sa poskytuje bezplatne, ak sa vykonáva vo vzťahu k službe online, ktorú poskytuje subjekt verejného sektora. Členské štáty nesmú spoliehajúcim sa stranám, ktoré chcú vykonať takúto autentifikáciu, ukladať žiadne konkrétne neprimerané technické požiadavky, ak takéto požiadavky bránia alebo podstatne sťažujú interoperabilitu oznámených schém elektronickej identifikácie;

g)	oznamujúci členský štát aspoň šesť mesiacov pred oznámením podľa článku 9 ods. 1 poskytne ostatným členským štátom na účely povinnosti podľa článku 12 ods. 5 opis danej schémy v súlade s dojednaniami o postupe stanovenými vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 12 ods. 7;

h)	schéma elektronickej identifikácie spĺňa požiadavky stanovené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 12 ods. 8.

Článok 17

Orgán dohľadu

1.   Členské štáty určia orgán dohľadu usadený na ich území alebo po vzájomnej dohode s iným členským štátom orgán dohľadu usadený v danom inom členskom štáte. Tento orgán je zodpovedný za úlohy dohľadu v určujúcom členskom štáte.

Orgánom dohľadu sa poskytnú potrebné právomoci a primerané zdroje na výkon ich úloh.

2.   Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy svojich určených orgánov dohľadu.

3.   Orgán dohľadu plní túto úlohu:

a)

dohliada na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb usadených na území určujúceho členského štátu s cieľom zaručiť prostredníctvom dohľadu ex ante a ex post, aby títo kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, spĺňali požiadavky stanovené v tomto nariadení;

b)

podľa potreby koná prostredníctvom dohľadu ex post vo vzťahu k nekvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb usadeným na území určujúceho členského štátu, ak má informácie, že títo nekvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb alebo dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, údajne nespĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

4.   Na účely odseku 3 a s výhradou obmedzení, ktoré sú v ňom ustanovené, medzi úlohy orgánu dohľadu patrí najmä:

a)	spolupracovať s ostatnými orgánmi dohľadu a poskytovať im pomoc v súlade s článkom 18;

b)	analyzovať správy o posudzovaní zhody uvedené v článku 20 ods. 1 a článku 21 ods. 1;

c)	informovať ostatné orgány dohľadu a verejnosť o narušení bezpečnosti alebo integrity v súlade s článkom 19 ods. 2;

d)	podávať Komisii správy o svojich hlavných činnostiach v súlade s odsekom 6 tohto článku;

e)	vykonávať audity alebo žiadať orgán posudzovania zhody o posúdenie zhody týkajúce sa kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb v súlade s článkom 20 ods. 2;

f)	spolupracovať s orgánmi pre ochranu osobných údajov a najmä ich bez zbytočného odkladu informovať o výsledkoch auditov kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb v prípade podozrenia z porušenia predpisov o ochrane osobných údajov;

g)	udeľovať poskytovateľom dôveryhodných služieb a službám, ktoré poskytujú, kvalifikovaný štatút a odnímať ho v súlade s článkami 20 a 21;

h)	informovať orgán zodpovedný za národný dôveryhodný zoznam uvedený v článku 22 ods. 3 o svojich rozhodnutiach týkajúcich sa udeľovania alebo odnímania kvalifikovaného štatútu, pokiaľ tento orgán nie je aj orgánom dohľadu;

i)	overovať existenciu a správne uplatňovanie ustanovení o plánoch ukončenia činnosti v prípade, že kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb prestane vykonávať svoju činnosť, a to aj pokiaľ ide o spôsob, ako zachovať prístupnosť informácií v súlade s článkom 24 ods. 2 písm. h);

j)	vyžadovať, aby poskytovatelia dôveryhodných služieb napravili akékoľvek nesplnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení.

5.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby orgán dohľadu zriadil, udržiaval a aktualizoval dôveryhodnú infraštruktúru v súlade s podmienkami podľa vnútroštátneho práva.

6.   Všetky orgány dohľadu každoročne do 31. marca predložia Komisii správu o svojich hlavných činnostiach za predchádzajúci kalendárny rok spolu so súhrnom oznámení o narušeniach, ktoré dostali od poskytovateľov dôveryhodných služieb v súlade s článkom 19 ods. 2.

7.   Komisia sprístupní výročnú správu uvedenú v odseku 6 členským štátom.

8.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov vymedziť formáty a postupy týkajúce sa správy uvedenej v odseku 6. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 18

Vzájomná pomoc

1.   Orgány dohľadu navzájom spolupracujú s cieľom vymieňať si osvedčené postupy.

Orgán dohľadu poskytuje inému orgánu dohľadu na jeho odôvodnenú žiadosť pomoc, aby sa mohli činnosti orgánov dohľadu vykonávať konzistentným spôsobom. Vzájomná pomoc môže zahŕňať najmä žiadosti o informácie a opatrenia dohľadu, ako sú žiadosti o vykonanie inšpekcií súvisiacich so správami o posúdení zhody podľa článkov 20 a 21.

2.   Orgán dohľadu, ktorému je adresovaná žiadosť o pomoc, môže túto žiadosť zamietnuť z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

a)	orgán dohľadu nie je na poskytnutie požadovanej pomoci príslušný;

b)	požadovaná pomoc nie je primeraná činnostiam dohľadu, ktoré orgán dohľadu vykonáva v súlade s článkom 17;

c)	poskytnutie požadovanej pomoci by nebolo v súlade s týmto nariadením.

3.   Ak je to vhodné, členské štáty môžu oprávniť svoje orgány dohľadu na vykonávanie spoločných vyšetrovaní, do ktorých sa zapojí personál orgánov dohľadu z iných členských štátov. Dotknuté členské štáty dohodnú a ustanovia dojednania a postupy týkajúce sa takýchto spoločných akcií v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

Článok 21

Začatie poskytovania kvalifikovanej dôveryhodnej služby

1.   Ak poskytovatelia dôveryhodných služieb bez kvalifikovaného štatútu zamýšľajú začať poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby, predložia orgánu dohľadu oznámenie o svojom zámere spolu so správou o posúdení zhody, ktorú vydal orgán posudzovania zhody.

2.   Orgán dohľadu overí, či poskytovateľ dôveryhodných služieb a dôveryhodné služby, ktoré poskytuje, spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení, a to najmä požiadavky na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú.

Ak orgán dohľadu usúdi, že poskytovateľ dôveryhodných služieb a dôveryhodné služby, ktoré poskytuje, spĺňajú požiadavky uvedené v prvom pododseku, udelí tomuto poskytovateľovi dôveryhodných služieb a dôveryhodným službám, ktoré poskytuje, kvalifikovaný štatút a informuje orgán uvedený v článku 22 ods. 3 na účely aktualizácie dôveryhodných zoznamov uvedených v článku 22 ods. 1, a to najneskôr do troch mesiacov po oznámení v súlade s odsekom 1 tohto článku.

Ak sa overovanie neukončí do troch mesiacov od oznámenia, orgán dohľadu o tom informuje poskytovateľa dôveryhodných služieb a oznámi mu dôvody omeškania a lehotu, v ktorej sa overovanie má ukončiť.

3.   Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb môžu začať poskytovať kvalifikovanú dôveryhodnú službu po tom, čo sa kvalifikovaný štatút uvedie v dôveryhodných zoznamoch uvedených v článku 22 ods. 1.

4.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov vymedziť formáty a postupy na účely odsekov 1 a 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 23

Značka dôvery EÚ pre kvalifikované dôveryhodné služby

1.   Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb môžu značku dôvery EÚ používať na jednoduché, rozpoznateľné a jasné označenie kvalifikovaných dôveryhodných služieb, ktoré poskytujú po tom, čo sa kvalifikovaný štatút uvedený v článku 21 ods. 2 druhom pododseku uvedie v dôveryhodnom zozname uvedenom v článku 22 ods. 1.

2.   Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb pri používaní značky dôvery EÚ pre kvalifikované dôveryhodné služby uvedenej v odseku 1 zaručia, aby sa na ich webovom sídle uvádzal odkaz na príslušný dôveryhodný zoznam.

3.   Komisia do 1. júla 2015 prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví špecifikácie týkajúce sa formy, a najmä prezentáciu, kompozíciu, veľkosť a dizajn značky dôvery EÚ pre kvalifikované dôveryhodné služby. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 28

Kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy

1.   Kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy musia spĺňať požiadavky stanovené v prílohe I.

2.   Kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy nesmú podliehať žiadnym povinným požiadavkám nad rámec požiadaviek stanovených v prílohe I.

3.   Kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy môžu obsahovať nepovinné dodatočné osobitné atribúty. Uvedené atribúty nesmú mať vplyv na interoperabilitu a uznávanie kvalifikovaných elektronických podpisov.

4.   Ak sa po počiatočnej aktivácii kvalifikovaný certifikát pre elektronické podpisy zruší, stráca svoju platnosť okamihom jeho zrušenia a jeho štatút sa za žiadnych okolností nezmení na pôvodný.

5.   Členské štáty môžu ustanoviť vnútroštátne predpisy o dočasnom pozastavení kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis, a to za týchto podmienok:

a)	ak sa kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis dočasne pozastaví, certifikát stráca platnosť na obdobie pozastavenia;

b)	obdobie pozastavenia sa jasne uvedie v databáze certifikátov a štatút pozastavenia musí byť počas obdobia pozastavenia viditeľný zo služby, ktorou sa poskytujú informácie o štatúte certifikátu.

6.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť referenčné čísla noriem pre kvalifikované certifikáty pre elektronický podpis. Ak kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis spĺňa uvedené normy, má sa za to, že je v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe I. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 38

Kvalifikované certifikáty pre elektronické pečate

1.   Kvalifikované certifikáty pre elektronické pečate musia spĺňať požiadavky stanovené v prílohe III.

2.   Kvalifikované certifikáty pre elektronické pečate nesmú podliehať žiadnym povinným požiadavkám nad rámec požiadaviek stanovených v prílohe III.

3.   Kvalifikované certifikáty pre elektronické pečate môžu obsahovať nepovinné dodatočné osobitné atribúty. Týmito atribútmi sa neovplyvní interoperabilita a uznávanie kvalifikovaných elektronických pečatí.

4.   Ak sa po počiatočnej aktivácii kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať zruší, stráca svoju platnosť okamihom zrušenia a jeho štatút sa za žiadnych okolností nezmení na pôvodný.

5.   Členské štáty môžu ustanoviť vnútroštátne predpisy o dočasnom pozastavení kvalifikovaných certifikátov pre elektronické pečate, a to za týchto podmienok:

a)	ak sa kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať dočasne pozastaví, tento certifikát stráca platnosť na obdobie pozastavenia;

b)	obdobie pozastavenia sa jasne uvedie v databáze certifikátov a štatút pozastavenia musí byť počas obdobia pozastavenia viditeľný zo služby, ktorou sa poskytujú informácie o štatúte certifikátu.

6.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť referenčné čísla noriem pre kvalifikované certifikáty pre elektronické pečate. Ak kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať spĺňa uvedené normy, má sa za to, že je v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe III. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 52

Nadobudnutie účinnosti

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje od 1. júla 2016 okrem týchto ustanovení:

a)

článok 8 ods. 3, článok 9 ods. 5, článok 12 ods. 2 až 9, článok 17 ods. 8, článok 19 ods. 4, článok 20 ods. 4, článok 21 ods. 4, článok 22 ods. 5, článok 23 ods. 3, článok 24 ods. 5, článok 27 ods. 4 a 5, článok 28 ods. 6, článok 29 ods. 2, článok 30 ods. 3 a 4, článok 31 ods. 3, článok 32 ods. 3, článok 33 ods. 2, článok 34 ods. 2, článok 37 ods. 4 a 5, článok 38 ods. 6, článok 42 ods. 2, článok 44 ods. 2, článok 45 ods. 2 a články 47 a 48 sa uplatňujú od 17. septembra 2014;

b)	článok 7, článok 8 ods. 1 a 2, články 9, 10 a 11 a článok 12 ods. 1 sa uplatňujú odo dňa začiatku uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v článku 8 ods. 3 a článku 12 ods. 8;

c)	článok 6 sa uplatňuje po uplynutí troch rokov od dátumu začiatku uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v článku 8 ods. 3 a článku 12 ods. 8.

3.   Ak je oznámená schéma elektronickej identifikácie uvedená na zozname, ktorý uverejnila Komisia podľa článku 9 pred dátumom uvedeným v odseku 2 písm. c) tohto článku, prostriedky elektronickej identifikácie v rámci tejto schémy sa uznajú podľa článku 6 najneskôr do 12 mesiacov po uverejnení uvedenej schémy, nie však skôr ako v deň uvedený v odseku 2 písm. c) tohto článku.

4.   Členský štát sa môže bez ohľadu na odsek 2 písm. c) tohto článku rozhodnúť, že na jeho území sa prostriedky elektronickej identifikácie v rámci schémy elektronickej identifikácie oznámenej zo strany iného členského štátu podľa článku 9 ods. 1 uznajú odo dňa začiatku uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v článku 8 ods. 3 a článku 12 ods. 8. Dotknuté členské štáty informujú Komisiu. Komisia tieto informácie zverejní.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 73.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 3. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 23. júla 2014.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12).

(4)  Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 1.

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(8)  Rozhodnutie Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(10)  Rozhodnutie Komisie 2009/767/ES zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie postupov elektronickými spôsobmi prostredníctvom „miest jednotného kontaktu“ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 274, 20.10.2009, s. 36).

(11)  Rozhodnutie Komisie 2011/130/EÚ z 25. februára 2011, ktorým sa ustanovujú minimálne požiadavky na cezhraničné spracovanie dokumentov elektronicky podpísaných príslušnými orgánmi v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 53, 26.2.2011, s. 66).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(14)  Ú. v. EÚ C 28, 30.1.2013, s. 6.

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

---

---

---

---