keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

1.   Poskytovatelia hostingových služieb poskytnú všetkým dotknutým príjemcom služby jasné a konkrétne odôvodnenie v prípade každého z týchto obmedzení uložených z dôvodu, že informácie poskytnuté príjemcom služby sú nezákonným obsahom alebo nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami:

a)	akékoľvek obmedzenie viditeľnosti konkrétnych informácií poskytnutých príjemcom služby vrátane odstránenia obsahu, znemožnenia prístupu k obsahu alebo zhoršenie pozície obsahu;

b)	pozastavenie, ukončenie alebo iné obmedzenie peňažných platieb;

c)	úplné alebo čiastočné pozastavenie alebo ukončenie poskytovania služby;

d)	zablokovanie alebo zrušenie účtu príjemcu služby.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje len vtedy, ak poskytovateľ pozná príslušné elektronické kontaktné údaje. Uplatní sa najneskôr od dátumu uloženia obmedzenia bez ohľadu na to, prečo alebo ako bolo uložené.

Odsek 1 sa neuplatňuje, ak ide o klamlivý komerčný obsah s vysokým objemom.

3.   Odôvodnenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať aspoň tieto informácie:

a)

informácie o tom, či má rozhodnutie za následok odstránenie informácií, znemožnenie prístupu k nim, zhoršenie ich pozície alebo obmedzenie ich viditeľnosti, alebo pozastavenie alebo ukončenie peňažných platieb súvisiacich s týmito informáciami, alebo ukladá v súvislosti s informáciami iné opatrenia uvedené v odseku 1, a ak je to relevantné, územný rozsah pôsobnosti rozhodnutia a jeho trvanie;

b)

skutočnosti a okolnosti, z ktorých sa pri prijímaní rozhodnutia vychádzalo, prípadne vrátane informácií o tom, či sa rozhodnutie prijalo na základe oznámenia predloženého v súlade s článkom 16, alebo na základe dobrovoľného vyšetrovania z vlastnej iniciatívy a, ak je to nevyhnutne potrebné, totožnosti oznamovateľa;

c)	prípadne informácie o použití automatizovaných prostriedkov pri prijímaní rozhodnutia vrátane informácií o tom, či sa rozhodnutie prijalo v súvislosti s obsahom odhaleným alebo identifikovaným automatizovanými prostriedkami;

d)	ak sa rozhodnutie týka údajne nezákonného obsahu, odkaz na právny základ, z ktorého sa vychádza, a vysvetlenia, prečo sa informácie považujú za nezákonný obsah na tomto základe;

e)	ak sa rozhodnutie zakladá na údajnej nezlučiteľnosti informácií s obchodnými podmienkami poskytovateľa hostingových služieb, odkaz na zmluvný základ, z ktorého sa vychádza, a vysvetlenia, prečo sa informácie považujú za nezlučiteľné s týmto základom;

f)	jasné a používateľsky ústretové informácie o prostriedkoch nápravy, ktoré má príjemca služby k dispozícii v súvislosti s opatrením, v uplatniteľnom prípade najmä prostredníctvom vnútorných mechanizmov vybavovania sťažností, mimosúdneho riešenia sporov a súdneho prostriedku nápravy.

4.   Informácie, ktoré poskytovatelia hostingových služieb poskytujú v súlade s týmto článkom, musia byť jasné a ľahko zrozumiteľné a čo najpresnejšie a najkonkrétnejšie za daných okolností. Tieto informácie musia byť najmä také, aby dotknutému príjemcovi služby primerane umožnili účinne uplatniť prostriedky nápravy uvedené v odseku 3 písm. f).

5.   Tento článok sa nevzťahuje na žiadne príkazy uvedené v článku 9.

1.   Poskytovatelia online platforiem poskytujú príjemcom služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, počas obdobia najmenej šiestich mesiacov od rozhodnutia uvedeného v tomto odseku prístup k účinnému vnútornému systému vybavovania sťažností, ktorý im umožňuje elektronicky a bezplatne podávať sťažnosti proti rozhodnutiu poskytovateľa online platformy nekonať v nadväznosti na prijatie oznámenia alebo proti nasledujúcim rozhodnutiam prijatým poskytovateľom online platformy z dôvodov, že informácie poskytnuté príjemcami predstavujú nezákonný obsah alebo nie sú v súlade s jeho obchodnými podmienkami:

a)	rozhodnutia o tom, či odstrániť informácie alebo k nim znemožniť prístup, alebo obmedziť ich viditeľnosť;

b)	rozhodnutia o tom či, úplne alebo čiastočne pozastaviť alebo ukončiť poskytovanie služby príjemcom;

c)	rozhodnutia o tom, či zablokovať alebo zrušiť konto príjemcu;

d)	rozhodnutia o tom, či pozastaviť, ukončiť alebo inak obmedziť možnosť speňažovať informácie poskytnuté príjemcami.

2.   Obdobie najmenej šiestich mesiacov uvedené v odseku 1 začína plynúť dňom, keď je príjemca služby informovaný o rozhodnutí v súlade s článkom 16 ods. 5 alebo článkom 17.

3.   Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby ich vnútorné systémy vybavovania sťažností boli ľahko dostupné, používateľsky ústretové a umožňovali a uľahčovali podávanie dostatočne presných a primerane odôvodnených sťažností.

4.   Poskytovatelia online platforiem vybavujú sťažnosti podané prostredníctvom ich vnútorných systémov vybavovania sťažností včas, nediskriminačným spôsobom, dôsledne a nesvojvoľne. Ak sťažnosť obsahuje dostatočné dôvody na to, aby sa poskytovateľ online platformy domnieval, že jeho rozhodnutie nekonať na základe oznámenia je neopodstatnené alebo že informácie, ktorých sa sťažnosť týka, nie sú nezákonné a nie sú v rozpore s jej obchodnými podmienkami, alebo obsahuje informácie o tom, že konanie sťažovateľa neodôvodňuje prijaté opatrenie, svoje rozhodnutie podľa odseku 1 bez zbytočného odkladu zruší.

5.   Poskytovatelia online platforiem bez zbytočného odkladu informujú sťažovateľov o ich odôvodnenom rozhodnutí v súvislosti s informáciami, ktorých sa sťažnosť týka a o možnosti mimosúdneho riešenia sporov podľa článku 21 a o iných dostupných prostriedkoch nápravy.

6.   Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby sa rozhodnutia uvedené v odseku 5 prijímali pod dohľadom primerane kvalifikovaného personálu, a nie iba na základe automatizovaných prostriedkov.

1.   Príjemcovia služieb vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 20 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré neboli vyriešené prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby informácie o možnosti príjemcov služby mať prístup k mimosúdnemu riešeniu sporov, ako sa uvádza v prvom pododseku, boli na ich online rozhraní ľahko dostupné, jasné a používateľsky ústretové.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu služby začať v ktoromkoľvek štádiu konanie s cieľom napadnúť rozhodnutia poskytovateľov online platforiem na súde v súlade s uplatniteľným právom.

2.   Obe strany v dobrej viere spolupracujú s vybraným certifikovaným orgánom mimosúdneho riešenia sporov s cieľom vyriešiť spor.

Poskytovatelia online platforiem môžu odmietnuť spolupracovať s takýmto orgánom mimosúdneho riešenia sporov, ak sa už vyriešil spor týkajúci sa rovnakých informácií a rovnakých dôvodov údajnej nezákonnosti obsahu alebo jeho nesúladu s obchodnými podmienkami.

Certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov nemá právomoc uložiť stranám záväzné riešenie sporu.

3.   Koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je orgán mimosúdneho riešenia sporov usadený, tento orgán na jeho žiadosť certifikuje na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré možno obnoviť, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	je nestranný a nezávislý, a to aj finančne nezávislý, od poskytovateľov online platforiem a od príjemcov služieb poskytovaných poskytovateľmi online platforiem vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia;

b)

má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)	jeho členovia sú odmeňovaní spôsobom, ktorý nie je spojený s výsledkom konania;

d)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie a poskytuje možnosť začať urovnávanie sporov a predložiť potrebné podporné dokumenty online;

e)	je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

f)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami, ktoré sú ľahko a verejne dostupné, a ktoré sú v súlade s platnými právom vrátane tohto článku.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie:

a)	konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a

b)	úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. e).

4.   Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov každoročne podávajú správu koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý ich certifikoval, o svojom fungovaní, pričom v nej uvedú aspoň počet sporov, ktoré dostali, informácie o výsledkoch týchto sporov, priemerný čas potrebný na ich vyriešenie a prípadné nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli. Na žiadosť koordinátora digitálnych služieb poskytnú dodatočné informácie.

Koordinátori digitálnych služieb každé dva roky vypracujú správu o fungovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali. V tejto správe sa predovšetkým:

a)	uvedie počet sporov, ktoré každý certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov každoročne dostal;

b)	uvedú výsledky konaní pred týmito orgánmi a priemerný čas potrebný na vyriešenie sporov;

c)	identifikujú a vysvetlia akékoľvek systémové alebo odvetvové nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním týchto subjektov;

d)	identifikujú najlepšie postupy týkajúce sa uvedeného fungovania;

e)	uvedú odporúčania, ako prípadne zlepšiť uvedené fungovanie.

Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov sprístupnia svoje rozhodnutia stranám v primeranej lehote, najneskôr však do 90 kalendárnych dní od prijatia sťažnosti. V prípade veľmi zložitých sporov môže certifikovaný orgán podľa vlastného uváženia predĺžiť lehotu 90 kalendárnych dní o ďalšiu dobu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní, s celkovým trvaním lehoty maximálne 180 dní.

5.   Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech príjemcu služby vrátane jednotlivca alebo subjektu, ktorí predložili oznámenie, poskytovateľ online platformy hradí všetky poplatky účtované orgánom mimosúdneho riešenia sporov a nahradí uvedenému príjemcovi vrátane jednotlivca alebo subjektu všetky primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech poskytovateľa online platformy, príjemca služby vrátane jednotlivca alebo subjektu nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré poskytovateľ online platformy zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu, pokiaľ orgán mimosúdneho riešenia sporov nezistí, že uvedený príjemca konal zjavne v zlej viere.

Poplatky, ktoré orgán mimosúdneho riešenia sporov účtuje poskytovateľom online platformy za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady vzniknuté orgánu. Pre príjemcov služby je riešenie sporov bezplatné alebo dostupné za nominálny poplatok.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, a dotknutému poskytovateľovi online platformy pred začatím riešenia sporu.

6.   Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 3.

7.   Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý certifikoval orgán mimosúdneho riešenia sporov, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami usúdi, že orgán mimosúdneho riešenia sporov už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 3, certifikáciu zruší. Pred zrušením certifikácie poskytne koordinátor digitálnych služieb uvedenému orgánu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť certifikáciu orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

8.   Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku, ako aj orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorých certifikáciu zrušili. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom ľahko prístupnom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

9.   Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

1.   Poskytovatelia online platforiem prijmú potrebné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie toho, aby oznámenia predložené dôveryhodnými nahlasovateľmi konajúcimi v rámci ich určenej odbornosti prostredníctvom mechanizmov uvedených v článku 16 mali prednosť a aby sa spracúvali a rozhodlo sa o nich bez zbytočného odkladu.

2.   Štatút dôveryhodných nahlasovateľov podľa tohto nariadenia udeľuje na žiadosť akýchkoľvek subjektov koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je žiadateľ usadený, žiadateľovi, ktorý preukázal, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	má osobitné odborné znalosti a spôsobilosť na účely odhaľovania, identifikácie a oznamovania nezákonného obsahu;

b)	nie je závislý od žiadneho poskytovateľa online platforiem;

c)	svoju činnosť vykonáva na účely dôsledného, presného a objektívneho predkladania oznámení.

3.   Dôveryhodní nahlasovatelia zverejňujú aspoň raz ročne ľahko zrozumiteľné a podrobné správy o oznámeniach predložených v súlade s článkom 16 počas príslušného obdobia. V správe sa uvedie aspoň počet oznámení zoradených podľa:

a)	totožnosti poskytovateľa hostingových služieb;

b)	druhu údajne nezákonného oznámeného obsahu;

c)	krokov prijatých poskytovateľom.

Uvedené správy obsahujú vysvetlenie zavedených postupov na zabezpečenie zachovania nezávislosti dôveryhodného nahlasovateľa.

Dôveryhodní nahlasovatelia uvedené správy zasielajú koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý udeľuje štatút, a uvedené správy zverejnia. Informácie v uvedených správach nesmú obsahovať osobné údaje.

4.   Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii a výboru názvy, adresy a e-mailové adresy subjektov, ktorým v súlade s odsekom 2 udelili štatút dôveryhodného nahlasovateľa alebo ktorých štatút dôveryhodného nahlasovateľa pozastavili v súlade s odsekom 6 alebo zrušili v súlade s odsekom 7.

5.   Komisia informácie uvedené v odseku 4 uverejní v prístupnom a strojovo čitateľnom formáte vo verejne dostupnej databáze, ktorú priebežne aktualizuje.

6.   Ak má poskytovateľ online platforiem informácie o tom, že dôveryhodný nahlasovateľ prostredníctvom mechanizmov uvedených v článku 16 predložil značný počet nedostatočne presných, nepresných alebo nedostatočne podložených oznámení, a to vrátane informácií zhromaždených v súvislosti so spracovaním sťažností prostredníctvom vnútorných systémov vybavovania sťažností uvedených v článku 20 ods. 4, oznámi tieto informácie koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý udelil dotknutému subjektu štatút dôveryhodného nahlasovateľa, pričom poskytne potrebné vysvetlenia a podporné dokumenty. Po prijatí informácií od poskytovateľa online platforiem a ak koordinátor digitálnych služieb usúdi, že existujú legitímne dôvody na začatie vyšetrovania, status dôveryhodného nahlasovateľa sa pozastaví počas obdobia vyšetrovania. Uvedené vyšetrovanie sa vykoná bez zbytočného odkladu.

7.   Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý subjektu udelil štatút dôveryhodného nahlasovateľa, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných od tretích strán vrátane informácií poskytnutých poskytovateľom online platforiem podľa odseku 6 usúdi, že subjekt už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 2, štatút zruší. Pred zrušením štatútu poskytne koordinátor digitálnych služieb subjektu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť štatút subjektu ako dôveryhodného nahlasovateľa.

8.   Komisia po konzultácii s výborom v prípade potreby vydá usmernenia na pomoc poskytovateľom online platforiem a koordinátorom digitálnych služieb pri uplatňovaní odsekov 2, 6 a 7.

1.   Poskytovatelia online platforiem na primeraný čas a po vydaní predchádzajúceho varovania pozastavia poskytovanie svojich služieb príjemcom služby, ktorí často poskytujú zjavne nezákonný obsah.

2.   Poskytovatelia online platforiem na primeraný čas a po vydaní predchádzajúceho varovania prerušia spracúvanie oznámení a sťažností podaných prostredníctvom mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení a interných systémov vybavovania sťažností uvedených v článkoch 16 a 20 jednotlivcami alebo subjektmi či sťažovateľmi, ktorí často podávajú zjavne neopodstatnené oznámenia alebo sťažnosti.

3.   Poskytovatelia online platforiem pri rozhodovaní o prerušení v jednotlivých prípadoch a včas, dôsledne a objektívne posúdia, či sa príjemca služby, jednotlivec, subjekt alebo sťažovateľ dopustil zneužitia uvedeného v odsekoch 1 a 2, pričom zohľadnia všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, ktoré vyplývajú z informácií dostupných poskytovateľovi online platforiem. Medzi uvedené okolnosti patria aspoň tieto:

a)	absolútny počet položiek zjavne nezákonného obsahu alebo zjavne neopodstatnených oznámení alebo sťažností predložených v stanovenom časovom rámci;

b)	ich pomerný podiel vo vzťahu k celkovému počtu poskytnutých informácií alebo oznámení predložených v stanovenom časovom rámci;

c)	závažnosť zneužitia vrátane povahy nezákonného obsahu a jeho dôsledkov;

d)	ak je možné ho identifikovať, úmysel príjemcu služby, jednotlivca, subjektu alebo sťažovateľa.

4.   Poskytovatelia online platforiem stanovia vo svojich obchodných podmienkach jasne a podrobne svoju politiku týkajúcu sa zneužívania uvedeného v odsekoch 1 a 2, a uvedú príklady skutočností a okolností, ktoré zohľadňujú pri posudzovaní toho, či určité správanie predstavuje zneužitie, a o trvanie pozastavenia.

1.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ktoré na svojich online rozhraniach zobrazujú reklamu, zostavia a v osobitnej časti svojho online rozhrania prostredníctvom spoľahlivého nástroja s možnosťou vyhľadávania na základe dopytov podľa viacerých kritérií prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní zverejnia archív s informáciami uvedenými v odseku 2 za celé obdobie, počas ktorého prezentovali reklamu,, a to až na obdobie jedného roka od posledného zobrazenia danej reklamy na online rozhraní, a sprístupnia tento archív prostredníctvom ľahko dostupných, účinných a spoľahlivých nástrojov. Zabezpečia, aby archív neobsahoval žiadne osobné údaje príjemcov služby, ktorým sa reklama zobrazovala alebo mohla zobraziť a vynaložia primerané úsilie na zabezpečenie presnosti a úplnosti informácií.

2.   Archív musí obsahovať minimálne všetky tieto informácie:

a)	obsah reklamy vrátane názvu produktu, služby alebo značky a predmetu reklamy;

b)	fyzickú alebo právnickú osobu, v mene ktorej sa reklama zobrazuje;

c)	fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá za reklamu zaplatila, ak je to osoba iná ako uvedená v písmene b);

d)	obdobie, počas ktorého bola reklama zobrazovaná;

e)	informácie o tom, či sa reklama mala zobrazovať osobitne jednej alebo viacerým konkrétnym skupinám príjemcov služby, a ak áno, hlavné parametre použité na tento účel vrátane prípadných hlavných parametrov použitých na vylúčenie jednej alebo viacerých takýchto konkrétnych skupín;

f)	komerčné oznámenia zverejňované na veľmi veľkých online platformách a identifikované podľa článku 26 ods. 2;

g)	celkový počet oslovených príjemcov služby a prípadne súhrnné počty rozčlenené podľa členských štátov za skupinu alebo skupiny príjemcov, ktorým bola reklama konkrétne určená.

3.   Pokiaľ ide o odsek 2 písm. a), b) a c), ak poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača odstránil alebo znemožnil prístup ku konkrétnej reklame na základe údajnej nezákonnosti alebo nezlučiteľnosti so svojimi obchodnými podmienkami, register neobsahuje informácie uvedené v týchto písmenách. V takomto prípade register v súvislosti s konkrétnou dotknutou reklamou obsahuje informácie uvedené v článku 17 ods. 3 písm. a) až e) alebo v článku 9 ods. 2 písm. a) bode i).

Komisia po porade s výborom, príslušnými preverenými výskumnými pracovníkmi uvedenými v článku 40 a verejnosťou môže vydať usmernenia o zložení, organizácii a funkciách registrov uvedených v tomto článku.

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 24, 33, 37, 40 a 43 sa Komisii udeľuje na päť rokov od 16. novembra 2022. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 24, 33, 37, 40 a 43 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktorá sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článkov 24, 33, 37, 40 a 43 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.