Digital Service Act 2022/2065 SK

Dohľad, vyšetrovanie, presadzovanie práva a monitorovanie v súvislosti s poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov

2 Článok 63 Úlohy výboru

2 Článok 64 Rozvoj odborných znalostí a spôsobilostí

1 Článok 66 Začatie konania zo strany Komisie a spolupráca pri vyšetrovaní

1 Článok 68 Právomoc vypočúvať a zaznamenávať výpovede

1 Článok 69 Právomoc vykonávať kontroly

1 Článok 77 Premlčacia doba na uloženie sankcií

2 Článok 78 Premlčacia doba na výkon sankcií

ODDIEL 5

Spoločné ustanovenia o presadzovaní predpisov

ODDIEL 6

Delegované a vykonávacie akty

1 Článok 87 Vykonávanie delegovania právomoci

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

1 Článok 91 Preskúmanie

whereas kým:

definitions:

cloud tag:

and the number of total unique words without stopwords is: 3346

Článok 1

Predmet úpravy

1. Cieľom tohto nariadenia je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu so sprostredkovateľskými službami stanovením harmonizovaných pravidiel pre bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie, ktoré uľahčuje inováciu a v ktorom sa účinne chránia základné práva zakotvené v charte vrátane zásady ochrany spotrebiteľa.

2. Týmto nariadením sa stanovujú harmonizované pravidlá poskytovania sprostredkovateľských služieb na vnútornom trhu. Stanovujú sa ním najmä:

a)	rámec pre podmienené výnimky zo zodpovednosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb;

b)	pravidlá týkajúce sa osobitných povinností náležitej starostlivosti prispôsobených určitým konkrétnym kategóriám poskytovateľov sprostredkovateľských služieb;

c)	pravidlá vykonávania tohto nariadenia a presadzovania jeho dodržiavania, a to aj pokiaľ ide o spoluprácu a koordináciu medzi príslušnými orgánmi.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„služby informačnej spoločnosti“ sú „služby“ vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

b)	„príjemca služby“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva sprostredkovateľskú službu, najmä na účely vyhľadávania alebo sprístupňovania informácií;

c)	„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba konajúca na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

d)	„ponúkať služby v Únii“ je poskytovať fyzickým alebo právnickým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch možnosť využívať služby poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ktorý má podstatnú väzbu s Úniou;

„podstatná väzba s Úniou“ je väzba poskytovateľa sprostredkovateľských služieb na Úniu vyplývajúca buď z jeho sídla v Únii, alebo z konkrétnych skutkových kritérií, ako sú:

—	významný počet príjemcov služby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch vo vzťahu k počtu obyvateľov daného členského štátu alebo členských štátov; alebo

—	zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov;

„obchodník“ je každá fyzická osoba alebo každá právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet;

„sprostredkovateľská služba“ je jedna z týchto služieb informačnej spoločnosti:

i)	služba „obyčajný prenos“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti alebo z poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti,

ii)	služba „kešing“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, pri ktorom sa tieto informácie automaticky, dočasne a prechodne uchovávajú, vykonávaná výlučne na účely zefektívnenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom na ich žiadosť,

iii)	služba „hosting“ pozostávajúca z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby na jeho žiadosť;

„nezákonný obsah“ je akákoľvek informácia, ktorá sama osebe alebo tým, že odkazuje na nejakú činnosť vrátane predaja výrobkov alebo poskytovania služieb, nie je v súlade s právnymi predpismi Únie alebo niektorého členského štátu, a to bez ohľadu na presný predmet alebo povahu týchto právnych predpisov;

„online platforma“ je hostingová služba, ktorá na žiadosť príjemcu služby uchováva a verejne šíri informácie, pokiaľ táto činnosť nie je nepodstatným a čisto vedľajším prvkom inej služby alebo nepodstatnou funkciou hlavnej služby, ktorý z objektívnych a technických dôvodov nemožno použiť bez tejto inej služby, a začlenenie tohto prvku alebo funkcie do inej služby nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti tohto nariadenia;

„internetový vyhľadávač“ je sprostredkovateľská služba, ktorá umožňuje používateľom zadávať výrazy s cieľom vyhľadávať v zásade všetky webové stránky alebo všetky webové stránky v konkrétnom jazyku na základe výrazu týkajúceho sa akejkoľvek témy v podobe kľúčového slova, hlasovej požiadavky, vety alebo iných zadaných údajov, a ktorá ako výsledok vyhľadávania poskytuje výsledky v akomkoľvek formáte, prostredníctvom ktorých možno nájsť informácie súvisiace s požadovaným obsahom;

k)	„verejné šírenie“ je sprístupnenie informácií potenciálne neobmedzenému počtu tretích strán na žiadosť príjemcu služby, ktorý informácie poskytol;

l)	„zmluva uzavretá na diaľku“ je „zmluva uzavretá na diaľku“ vymedzená článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ;

m)	„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti a aplikácie vrátane mobilných aplikácií;

n)	„koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa sprostredkovateľskej služby alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca;

o)	„koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa sprostredkovateľská služba poskytuje;

p)	„aktívny príjemca online platformy“ je príjemca služby, ktorý využíva online platformu tak, že buď požiada online platformu, aby uložila informácie, alebo je vystavený informáciám, ktoré sa nachádzajú na online platforme a ktoré sa šíria prostredníctvom jej online rozhrania;

q)	„aktívny príjemca internetového vyhľadávača“ je príjemca služby, ktorý zadal vyhľadávanie internetovému vyhľadávaču a bol vystavený indexovaným informáciám, ktoré sú prezentované v jeho online rozhraní;

r)	„reklama“ sú informácie určené na propagáciu posolstva právnickej alebo fyzickej osoby bez ohľadu na to, či sa majú dosiahnuť komerčné alebo nekomerčné účely, pričom tieto informácie online platforma prezentuje na svojom online rozhraní za odplatu, ktorá sa poskytuje konkrétne za ich propagáciu;

„odporúčací systém“ je úplne alebo čiastočne automatizovaný systém, ktorý online platforma používa na odporúčanie konkrétnych informácií príjemcom služby vo svojom online rozhraní alebo na uprednostňovanie uvedených informácií, a to aj v dôsledku vyhľadávania iniciovaného príjemcom služby alebo iného určenia relatívneho poradia alebo významnosti zobrazovaných informácií;

„moderovanie obsahu“ sú automatizované alebo neautomatizované činnosti vykonávané poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktoré sú zamerané najmä na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu alebo informácií, ktoré poskytujú príjemcovia služby a ktoré nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami, a na boj proti takémuto obsahu alebo informáciám vrátane prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť tohto nezákonného obsahu alebo týchto informácií, ako je napríklad zhoršenie ich pozície, demonetizácia, znemožnenie prístupu k nim alebo ich odstránenie, alebo ktoré ovplyvňujú schopnosť príjemcov služby poskytovať tieto informácie, ako napríklad zrušenie alebo zablokovanie konta príjemcu;

u)	„obchodné podmienky“ sú ustanovenia bez ohľadu na ich názov alebo formu, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a príjemcom služby;

v)	„osoby so zdravotným postihnutím“ sú „osoby so zdravotným postihnutím“, ako sa uvádza v článku 3 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (38);

w)	„komerčná komunikácia“ je „komerčná komunikácia“ vymedzená v článku 2 písm. f) smernice 2000/31/ES;

x)	„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (39).

KAPITOLA II

ZODPOVEDNOSŤ POSKYTOVATEĽOV SPROSTREDKOVATEĽSKÝCH SLUŽIEB

Článok 6

Hosting

1. Ak poskytovaná služba informačnej spoločnosti pozostáva z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby, poskytovateľ služby nie je zodpovedný za informácie uchovávané na žiadosť príjemcu služby pod podmienkou, že poskytovateľ:

a)	nemá skutočnú vedomosť o nezákonnej činnosti alebo nezákonnom obsahu a vzhľadom na nároky na náhradu škody si nie je vedomý skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo nezákonný obsah alebo

b)	po získaní takejto vedomosti alebo povedomia urýchlene koná, aby nezákonný obsah odstránil alebo k nemu znemožnil prístup.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak príjemca služby podlieha poskytovateľovi alebo je pod jeho kontrolou.

3. Odsek 1 sa neuplatňuje, pokiaľ ide o zodpovednosť online platforiem podľa právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorá umožňuje spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku, ak takáto online platforma predkladá konkrétnu informáciu alebo inak umožňuje konkrétnu transakciu takým spôsobom, ktorý by viedol priemerného spotrebiteľa k presvedčeniu, že informácie alebo výrobok či službu, ktoré sú predmetom transakcie, poskytuje buď samotná online platforma, alebo príjemca služby, ktorý jej podlieha alebo je pod jej kontrolou.

4. Tento článok nemá vplyv na možnosť justičného alebo správneho orgánu požiadať v súlade s právnym systémom členského štátu poskytovateľa služieb, aby ukončil porušovanie predpisov alebo mu zabránil.

Článok 9

Príkazy konať proti nezákonnému obsahu

1. Po prijatí príkazu konať proti jednej alebo viacerým konkrétnym položkám nezákonného obsahu vydaného príslušnými vnútroštátnymi justičnými alebo správnymi orgánmi na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán uvedený v príkaze o vykonaní príkazu, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)	odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)	odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo informácie predstavujú nezákonný obsah, s odkazom na jedno alebo viaceré konkrétne ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie,

iii)	identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iv)	jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať a lokalizovať dotknutý nezákonný obsah, ako napríklad jeden alebo viac presných URL a v prípade potreby aj dodatočné informácie,

v)	informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ sprostredkovateľských služieb a príjemca služby, ktorý obsah poskytol,

vi)	v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o spôsobe vykonania daných príkazov;

b)	územnú pôsobnosť uvedeného príkazu na základe uplatniteľných pravidiel práva Únie a vnútroštátneho práva vrátane charty a prípadne všeobecných zásad medzinárodného práva, ktorá je obmedzená na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie jeho cieľa;

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb podľa článku 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov dohodnutom medzi orgánom vydávajúcim príkaz a uvedeným poskytovateľom, a zasiela sa do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ v súlade s článkom 11; ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom dvojstranne dohodnutom jazyku, príkaz sa môže zaslať v jazyku orgánu, ktorý príkaz vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3. Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle daný príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb o vykonaní uvedeného príkazu koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

4. Koordinátor digitálnych služieb dotknutého členského štátu po prijatí príkazu od justičného alebo správneho orgánu bez zbytočného odkladu prostredníctvom systému zriadeného v súlade s článkom 85 zašle kópiu príkazu uvedeného v odseku 1 tohto článku všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb.

5. Najneskôr pri vykonaní príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie, existujúce možnosti nápravy a opis územnej pôsobnosti príkazu v súlade s odsekom 2.

6. Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie je dotknuté vnútroštátne občianske právo a trestné právo procesné.

Článok 10

Príkazy na poskytnutie informácií

1. Po prijatí príkazu na poskytnutie konkrétnej informácie o jednom alebo viacerých konkrétnych jednotlivých príjemcoch služby, ktorý vydali príslušné vnútroštátne justičné alebo správne orgány na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán, ktorý je v príkaze uvedený, o jeho prijatí a o tom, ako bol príkaz vykonaný, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)	odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)	identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iii)	jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať konkrétneho príjemcu alebo príjemcov, o ktorých sa požadujú informácie, ako napríklad jeden alebo viacero názvov účtov alebo jedinečných identifikátorov,

iv)

odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje cieľ, na ktorý sa informácie požadujú, a prečo je požiadavka na poskytnutie informácií nevyhnutná a primeraná na určenie toho, či príjemcovia sprostredkovateľských služieb dodržiavajú uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, okrem prípadov, keď takéto odôvodnenie nemožno poskytnúť z dôvodov súvisiacich s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním,

v)	informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ a dotknutí príjemcovia služby,

vi)	v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o vykonaní príkazov;

b)	v uvedenom príkaze sa vyžaduje od poskytovateľa len poskytnutie informácií, ktoré už boli zhromaždené na účely poskytovania služby a ktoré má pod kontrolou;

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov, na ktorom sa orgán vydávajúci príkaz a poskytovateľ dvojstranne dohodli, a to do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11;ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom jazyku, na ktorom sa dvojstranne dohodlo, môže sa zaslať v jazyku orgánu, ktorý ho vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň tých prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3. Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, pokiaľ ide o vykonanie uvedeného príkazu, koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

5. Najneskôr v čase vykonania príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie a existujúce možnosti nápravy v súlade s odsekom 2.

6. Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy občianskeho práva procesného a trestného práva procesného.

KAPITOLA III

POVINNOSTI NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI PRE TRANSPARENTNÉ A BEZPEČNÉ ONLINE PROSTREDIE

ODDIEL 1

Ustanovenia uplatniteľné na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb

Článok 11

Kontaktné miesta pre orgány členských štátov, Komisiu a výbor

1. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb určia jednotné kontaktné miesto, ktoré im umožní komunikovať na účely uplatňovania tohto nariadenia priamo elektronickými prostriedkami s orgánmi členských štátov, Komisiou a výborom uvedeným v článku 61 elektronickým spôsobom.

2. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb zverejnia informácie potrebné na jednoduchú identifikáciu jednotných kontaktných miest a komunikáciu s nimi. Uvedené informácie musia byť ľahko prístupné a aktualizované.

3. V informáciách uvedených v odseku 2 poskytovatelia sprostredkovateľských služieb špecifikujú úradný jazyk alebo jazyky členských štátov, ktoré možno popri jazyku, ktorému vo všeobecnosti rozumie najväčší počet obyvateľov Únie, použiť na komunikáciu s ich kontaktnými miestami a medzi ktorými je aspoň jeden z úradných jazykov členského štátu, v ktorom má poskytovateľ sprostredkovateľských služieb svoje hlavné miesto podnikateľskej činnosti alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca.

Článok 12

Kontaktné miesta pre príjemcov služby

1. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb určia jednotné kontaktné miesto, ktoré príjemcom služby umožní priamo a rýchlo s nimi komunikovať elektronickými prostriedkami a používateľsky ústretovým spôsobom, a to aj tým, že príjemcom služby umožní vybrať si spôsob komunikácie, ktorý nie je založený výlučne na automatizovaných nástrojoch.

2. Okrem povinností stanovených smernicou 2000/31/ES zverejnia poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informácie, ktoré sú pre príjemcov potrebné na jednoduchú identifikáciu jednotných kontaktných miest a komunikáciu s nimi. Uvedené informácie musia byť ľahko prístupné a aktualizované.

Článok 15

Povinnosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb podávať správy o transparentnosti

1. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb sprístupnia verejnosti v strojovo čitateľnom formáte a ľahko dostupným spôsobom aspoň raz ročne v štandardizovanom a strojovo čitateľnom formáte a ľahko dostupným spôsobom zverejnia jasné, ľahko zrozumiteľné správy o akomkoľvek moderovaní obsahu, ktoré počas príslušného obdobia uskutočnili. Tieto správy podľa vhodnosti obsahujú najmä informácie o:

v prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, počte príkazov prijatých od orgánov členských štátov vrátane príkazov vydaných v súlade s článkami 9 a 10 rozdelených podľa druhu dotknutého nezákonného obsahu, o členskom štáte, ktorý príkaz vydal, a mediáne času potrebnom na informovanie orgánu, ktorý príkaz vydal, alebo akéhokoľvek iného orgánu uvedeného v príkaze o jeho prijatí a na vykonanie príkazu;

v prípade poskytovateľov hostingových služieb o počte oznámení predložených v súlade s článkom 16 rozdelených podľa druhu dotknutého údajne nezákonného obsahu, počte oznámení predložených dôveryhodnými nahlasovateľmi, akýchkoľvek opatreniach prijatých na základe týchto oznámení rozlíšených podľa toho, či sa opatrenie prijalo na základe zákona alebo obchodných podmienok poskytovateľa, počte oznámení spracovaných výlučne automatizovanými prostriedkami a o mediáne času potrebnom na prijatie opatrení;

v prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb zmysluplné a zrozumiteľné informácie o moderovaní obsahu z vlastnej iniciatívy poskytovateľov vrátane používania automatizovaných nástrojov, opatrení prijatých na poskytovanie odbornej prípravy a pomoci osobám zodpovedným za moderovanie obsahu, počtu a druhu prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť informácií poskytovaných príjemcami služby, a schopnosti príjemcov poskytovať informácie prostredníctvom služby, ako aj o iných súvisiacich obmedzeniach služby; poskytnuté informácie sa delia podľa druhu nezákonného obsahu alebo porušenia obchodných podmienok poskytovateľa služieb, podľa metódy detekcie a druhu uplatneného obmedzenia;

v prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb o počte sťažností prijatých prostredníctvom vnútorných systémov vybavovania sťažností v súlade s obchodnými podmienkami poskytovateľa a okrem toho v prípade poskytovateľov online platforiem v súlade s článkom 20, základe týchto sťažností, rozhodnutiach prijatých v súvislosti s týmito sťažnosťami, mediáne času potrebnom na prijatie týchto rozhodnutí a počte prípadov, v ktorých boli tieto rozhodnutia zrušené;

e)	akomkoľvek použití automatizovaných prostriedkov na účely moderovania obsahu vrátane kvalitatívneho opisu, špecifikácie presných účelov, ukazovateľov presnosti a možnej chybovosti automatizovaných prostriedkov použitých pri plnení týchto účelov a akýchkoľvek uplatnených záruk.

2. Odsek 1 tohto článku sa nevzťahuje na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí sa považujú za mikropodniky alebo malé podniky, ako je vymedzené v odporúčaní 2003/361/ES, a ktorí nie sú veľmi veľkými online platformami v zmysle článku 33 tohto nariadenia.

3. Na stanovenie vzorov, pokiaľ ide o formu, obsah a ďalšie podrobnosti správ podľa odseku 1 tohto článku vrátane harmonizovaných lehôt podávania správ, môže Komisia prijať vykonávacie akty. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 88.

ODDIEL 2

Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na poskytovateľov hostingových služieb vrátane online platforiem

Článok 16

Mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení

1. Poskytovatelia hostingových služieb zavedú mechanizmy, ktoré každému jednotlivcovi alebo subjektu umožnia oznámiť im prítomnosť konkrétnych informácií, ktoré tento jednotlivec alebo subjekt považuje za nezákonný obsah, v ich službe. Tieto mechanizmy musia byť ľahko prístupné a používateľsky ústretové a musia umožňovať predkladanie oznámení výlučne elektronickým spôsobom.

2. Mechanizmy uvedené v odseku 1 musia byť také, aby uľahčovali predkladanie dostatočne presných a primerane odôvodnených oznámení. Na tento účel prijmú poskytovatelia hostingových služieb opatrenia potrebné na to, aby umožnili a uľahčili predkladanie oznámení obsahujúcich všetky tieto prvky:

a)	dostatočne podložené vysvetlenie dôvodov, prečo jednotlivec alebo subjekt tvrdí, že sú predmetné informácie nezákonným obsahom;

b)	jasné uvedenie presnej elektronickej polohy týchto informácií, ako sú presná adresa alebo adresy URL, alebo v prípade potreby aj dodatočné informácie umožňujúce identifikáciu nezákonného obsahu prispôsobené druhu obsahu a konkrétneho druhu hostingovej služby;

c)	meno a adresu e-mailovej adresy jednotlivca alebo subjektu predkladajúceho oznámenie, s výnimkou prípadov, keď ide o informácie, pri ktorých sa predpokladá, že sa týkajú jedného z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7 smernice 2011/93/EÚ;

d)	vyhlásenie potvrdzujúce dobrú vieru jednotlivca alebo subjektu predkladajúceho oznámenie v to, že informácie a tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené, sú presné a úplné.

3. Oznámenia uvedené v tomto článku sa považujú za oznámenia, ktoré vedú na účely článku 6 k získaniu skutočnej vedomosti alebo povedomia, pokiaľ ide o dotknutú konkrétnu informáciu, ak umožňujú starostlivému poskytovateľovi hostingových služieb identifikovať nezákonnosť príslušnej činnosti alebo informácie bez podrobného právneho skúmania.

4. Ak oznámenie obsahuje elektronické kontaktné údaje jednotlivca alebo subjektu, ktorý ho predložil, poskytovateľ hostingových služieb bez zbytočného odkladu zašle tomuto jednotlivcovi alebo subjektu potvrdenie o prijatí oznámenia.

5. Poskytovateľ tiež bez zbytočného odkladu oznámi tomuto jednotlivcovi alebo subjektu svoje rozhodnutie v súvislosti s informáciami, na ktoré sa oznámenie vzťahuje, pričom poskytne informácie o prostriedkoch nápravy v súvislosti s týmto rozhodnutím.

6. Poskytovatelia hostingových služieb spracujú všetky oznámenia, ktoré v rámci mechanizmov uvedených v odseku 1 dostanú, a včas, dôsledne, nesvojvoľne a objektívne prijímajú rozhodnutia vo vzťahu k informáciám, ktorých sa oznámenia týkajú. Ak na toto spracovanie alebo rozhodovanie používajú automatizované prostriedky, informácie o ich použití uvedú v oznámení uvedenom v odseku 5.

Článok 17

Odôvodnenie

1. Poskytovatelia hostingových služieb poskytnú všetkým dotknutým príjemcom služby jasné a konkrétne odôvodnenie v prípade každého z týchto obmedzení uložených z dôvodu, že informácie poskytnuté príjemcom služby sú nezákonným obsahom alebo nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami:

a)	akékoľvek obmedzenie viditeľnosti konkrétnych informácií poskytnutých príjemcom služby vrátane odstránenia obsahu, znemožnenia prístupu k obsahu alebo zhoršenie pozície obsahu;

b)	pozastavenie, ukončenie alebo iné obmedzenie peňažných platieb;

c)	úplné alebo čiastočné pozastavenie alebo ukončenie poskytovania služby;

d)	zablokovanie alebo zrušenie účtu príjemcu služby.

2. Odsek 1 sa uplatňuje len vtedy, ak poskytovateľ pozná príslušné elektronické kontaktné údaje. Uplatní sa najneskôr od dátumu uloženia obmedzenia bez ohľadu na to, prečo alebo ako bolo uložené.

Odsek 1 sa neuplatňuje, ak ide o klamlivý komerčný obsah s vysokým objemom.

3. Odôvodnenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať aspoň tieto informácie:

informácie o tom, či má rozhodnutie za následok odstránenie informácií, znemožnenie prístupu k nim, zhoršenie ich pozície alebo obmedzenie ich viditeľnosti, alebo pozastavenie alebo ukončenie peňažných platieb súvisiacich s týmito informáciami, alebo ukladá v súvislosti s informáciami iné opatrenia uvedené v odseku 1, a ak je to relevantné, územný rozsah pôsobnosti rozhodnutia a jeho trvanie;

skutočnosti a okolnosti, z ktorých sa pri prijímaní rozhodnutia vychádzalo, prípadne vrátane informácií o tom, či sa rozhodnutie prijalo na základe oznámenia predloženého v súlade s článkom 16, alebo na základe dobrovoľného vyšetrovania z vlastnej iniciatívy a, ak je to nevyhnutne potrebné, totožnosti oznamovateľa;

c)	prípadne informácie o použití automatizovaných prostriedkov pri prijímaní rozhodnutia vrátane informácií o tom, či sa rozhodnutie prijalo v súvislosti s obsahom odhaleným alebo identifikovaným automatizovanými prostriedkami;

d)	ak sa rozhodnutie týka údajne nezákonného obsahu, odkaz na právny základ, z ktorého sa vychádza, a vysvetlenia, prečo sa informácie považujú za nezákonný obsah na tomto základe;

e)	ak sa rozhodnutie zakladá na údajnej nezlučiteľnosti informácií s obchodnými podmienkami poskytovateľa hostingových služieb, odkaz na zmluvný základ, z ktorého sa vychádza, a vysvetlenia, prečo sa informácie považujú za nezlučiteľné s týmto základom;

f)	jasné a používateľsky ústretové informácie o prostriedkoch nápravy, ktoré má príjemca služby k dispozícii v súvislosti s opatrením, v uplatniteľnom prípade najmä prostredníctvom vnútorných mechanizmov vybavovania sťažností, mimosúdneho riešenia sporov a súdneho prostriedku nápravy.

4. Informácie, ktoré poskytovatelia hostingových služieb poskytujú v súlade s týmto článkom, musia byť jasné a ľahko zrozumiteľné a čo najpresnejšie a najkonkrétnejšie za daných okolností. Tieto informácie musia byť najmä také, aby dotknutému príjemcovi služby primerane umožnili účinne uplatniť prostriedky nápravy uvedené v odseku 3 písm. f).

5. Tento článok sa nevzťahuje na žiadne príkazy uvedené v článku 9.

Článok 18

Oznamovanie podozrení z trestných činov

1. Ak sa poskytovateľ hostingových služieb dozvie o akýchkoľvek informáciách, ktoré vedú k podozreniu, že došlo k trestnému činu, ktorého dôsledkom je ohrozenie života alebo bezpečnosti osoby alebo osôb, dochádza k nemu alebo je pravdepodobné, že k nemu dôjde, o svojom podozrení bezodkladne informuje orgány presadzovania práva alebo justičné orgány dotknutého členského štátu alebo členských štátov a poskytne všetky dostupné relevantné informácie.

2. Ak poskytovateľ hostingových služieb nedokáže s primeranou istotou identifikovať dotknutý členský štát, informuje orgány presadzovania práva členského štátu, v ktorom je usadený alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca, alebo informuje Europol, alebo oboch.

Na účely tohto článku je dotknutým členským štátom ten členský štát, v ktorom existuje podozrenie, že došlo k trestnému činu, že k nemu dochádza alebo pravdepodobne dôjde, alebo členský štát, v ktorom má podozrivý zo spáchania trestného činu pobyt alebo sa v ňom nachádza, alebo členský štát, v ktorom má pobyt alebo sa nachádza obeť údajného trestného činu.

ODDIEL 3

Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na poskytovateľov online platforiem

Článok 21

Mimosúdne riešenie sporov

1. Príjemcovia služieb vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 20 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré neboli vyriešené prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby informácie o možnosti príjemcov služby mať prístup k mimosúdnemu riešeniu sporov, ako sa uvádza v prvom pododseku, boli na ich online rozhraní ľahko dostupné, jasné a používateľsky ústretové.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu služby začať v ktoromkoľvek štádiu konanie s cieľom napadnúť rozhodnutia poskytovateľov online platforiem na súde v súlade s uplatniteľným právom.

2. Obe strany v dobrej viere spolupracujú s vybraným certifikovaným orgánom mimosúdneho riešenia sporov s cieľom vyriešiť spor.

Poskytovatelia online platforiem môžu odmietnuť spolupracovať s takýmto orgánom mimosúdneho riešenia sporov, ak sa už vyriešil spor týkajúci sa rovnakých informácií a rovnakých dôvodov údajnej nezákonnosti obsahu alebo jeho nesúladu s obchodnými podmienkami.

Certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov nemá právomoc uložiť stranám záväzné riešenie sporu.

3. Koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je orgán mimosúdneho riešenia sporov usadený, tento orgán na jeho žiadosť certifikuje na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré možno obnoviť, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	je nestranný a nezávislý, a to aj finančne nezávislý, od poskytovateľov online platforiem a od príjemcov služieb poskytovaných poskytovateľmi online platforiem vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia;

má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)	jeho členovia sú odmeňovaní spôsobom, ktorý nie je spojený s výsledkom konania;

d)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie a poskytuje možnosť začať urovnávanie sporov a predložiť potrebné podporné dokumenty online;

e)	je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

f)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami, ktoré sú ľahko a verejne dostupné, a ktoré sú v súlade s platnými právom vrátane tohto článku.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie:

a)	konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a

b)	úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. e).

4. Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov každoročne podávajú správu koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý ich certifikoval, o svojom fungovaní, pričom v nej uvedú aspoň počet sporov, ktoré dostali, informácie o výsledkoch týchto sporov, priemerný čas potrebný na ich vyriešenie a prípadné nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli. Na žiadosť koordinátora digitálnych služieb poskytnú dodatočné informácie.

Koordinátori digitálnych služieb každé dva roky vypracujú správu o fungovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali. V tejto správe sa predovšetkým:

a)	uvedie počet sporov, ktoré každý certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov každoročne dostal;

b)	uvedú výsledky konaní pred týmito orgánmi a priemerný čas potrebný na vyriešenie sporov;

c)	identifikujú a vysvetlia akékoľvek systémové alebo odvetvové nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním týchto subjektov;

d)	identifikujú najlepšie postupy týkajúce sa uvedeného fungovania;

e)	uvedú odporúčania, ako prípadne zlepšiť uvedené fungovanie.

Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov sprístupnia svoje rozhodnutia stranám v primeranej lehote, najneskôr však do 90 kalendárnych dní od prijatia sťažnosti. V prípade veľmi zložitých sporov môže certifikovaný orgán podľa vlastného uváženia predĺžiť lehotu 90 kalendárnych dní o ďalšiu dobu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní, s celkovým trvaním lehoty maximálne 180 dní.

5. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech príjemcu služby vrátane jednotlivca alebo subjektu, ktorí predložili oznámenie, poskytovateľ online platformy hradí všetky poplatky účtované orgánom mimosúdneho riešenia sporov a nahradí uvedenému príjemcovi vrátane jednotlivca alebo subjektu všetky primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech poskytovateľa online platformy, príjemca služby vrátane jednotlivca alebo subjektu nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré poskytovateľ online platformy zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu, pokiaľ orgán mimosúdneho riešenia sporov nezistí, že uvedený príjemca konal zjavne v zlej viere.

Poplatky, ktoré orgán mimosúdneho riešenia sporov účtuje poskytovateľom online platformy za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady vzniknuté orgánu. Pre príjemcov služby je riešenie sporov bezplatné alebo dostupné za nominálny poplatok.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, a dotknutému poskytovateľovi online platformy pred začatím riešenia sporu.

6. Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 3.

7. Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý certifikoval orgán mimosúdneho riešenia sporov, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami usúdi, že orgán mimosúdneho riešenia sporov už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 3, certifikáciu zruší. Pred zrušením certifikácie poskytne koordinátor digitálnych služieb uvedenému orgánu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť certifikáciu orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

8. Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku, ako aj orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorých certifikáciu zrušili. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom ľahko prístupnom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

9. Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

Článok 30

Sledovateľnosť obchodníkov

1. Poskytovatelia online platforiem umožňujúci spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku zabezpečia, aby obchodníci mohli využívať uvedené online platformy na propagáciu posolstiev o produktoch alebo službách alebo na ich ponúkanie spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii len vtedy, ak pred použitím ich služieb na uvedené účely získali, v náležitých prípadoch od obchodníka, tieto informácie:

a)	meno/názov, adresu, telefónne číslo a e-mailovú adresu obchodníka;

b)	kópiu identifikačného dokumentu obchodníka alebo akúkoľvek inú elektronickú identifikáciu v zmysle článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (40);

c)	údaje o platobnom účte obchodníka;

d)	ak je obchodník zapísaný v obchodnom alebo podobnom verejnom registri, obchodný register, v ktorom je obchodník zapísaný a jeho registračné číslo alebo rovnocenný prostriedok identifikácie v tomto registri;

e)	čestné vyhlásenie obchodníka, ktorým sa zaväzuje ponúkať len produkty alebo služby, ktoré sú v súlade s uplatniteľnými pravidlami práva Únie.

2. Poskytovateľ online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi po prijatí informácií uvedených v odseku 1 a predtým, ako dotknutému obchodníkovi umožní využívať svoje služby, vynaloží maximálne úsilie na overenie toho, či sú informácie uvedené v odseku 1 písm. a) až e ) spoľahlivé a úplné, pričom využije akúkoľvek voľne prístupnú oficiálnu online databázu alebo online rozhranie, ktoré sprístupnil členský štát alebo Únia, údajmi spracúvanými online platformou alebo požiada obchodníka o poskytnutie podporných dokumentov zo spoľahlivých zdrojov. Na účely tohto nariadenia sú obchodníci zodpovední za presnosť poskytnutých informácií.

Pokiaľ ide o obchodníkov, ktorí už využívajú služby poskytovateľov online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi na účely uvedené v odseku 1 k 17. februáru 2024, poskytovatelia vynaložia maximálne úsilie na získanie uvedených informácií od dotknutých obchodníkov do 12 mesiacov. Ak dotknutí obchodníci neposkytnú informácie v uvedenej lehote, poskytovatelia pozastavia poskytovanie svojich služieb týmto obchodníkom dovtedy, kým neposkytnú všetky informácie.

3. Ak poskytovateľ online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi zistí dostatočné náznaky toho, alebo má dôvod sa domnievať, že akákoľvek informácia uvedená v odseku 1 získaná od dotknutého obchodníka je nepresná, neúplná alebo neaktuálna, tento poskytovateľ požiada uvedeného obchodníka, aby túto situáciu bezodkladne alebo v lehote stanovenej právom Únie a vnútroštátnym právom napravil.

Ak obchodník uvedené informácie neopraví alebo nedoplní, poskytovateľ online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi urýchlene pozastaví poskytovanie svojej služby uvedenému obchodníkovi v súvislosti s ponúkaním výrobkov alebo služieb spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii dovtedy, kým žiadosti plne nevyhovie.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 nariadenia (EÚ) 2019/1150, ak poskytovateľ online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi odmietne obchodníkovi povoliť využívanie svojej služby podľa odseku 1 alebo pozastaví poskytovanie svojej služby podľa odseku 3 tohto článku, dotknutý obchodník má právo podať sťažnosť, ako sa stanovuje v článkoch 20 a 21 tohto nariadenia.

5. Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi bezpečne uchovávajú informácie získané podľa odsekov 1 a 2 počas doby šiestich mesiacov po skončení trvania svojho zmluvného vzťahu s dotknutým obchodníkom. Následne tieto informácie odstránia.

6. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, poskytovatelia online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi sprístupnia informácie tretím stranám len vtedy, ak sa to vyžaduje v súlade s uplatniteľným právom vrátane príkazov uvedených v článku 10 a akýchkoľvek príkazov vydaných príslušnými orgánmi členských štátov alebo Komisiou na účely plnenia ich úloh podľa tohto nariadenia.

7. Poskytovateľ online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi sprístupní na svojej online platforme príjemcom služby informácie uvedené v odseku 1 písm. a), d) a e) jasným, ľahko dostupným a zrozumiteľným spôsobom. Uvedené informácie musia byť k dispozícii aspoň na online rozhraní online platformy, kde sa uvádzajú informácie o produkte alebo službe.

Článok 31

Dodržiavanie predpisov už v štádiu návrhu

1. Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku zabezpečia, aby jeho online rozhranie bolo navrhnuté a usporiadané tak, aby obchodníci mohli podľa uplatniteľného práva Únie plniť svoje povinnosti týkajúce sa predzmluvných informácií a informácií o bezpečnosti výrobkov.

Dotknutý poskytovateľ predovšetkým zabezpečí, aby jeho online rozhranie umožňovalo obchodníkom poskytovať informácie o mene/názve, adrese, telefónnom čísle a e-mailovej adrese hospodárskeho subjektu v zmysle článku 3 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2019/1020 a iných právnych predpisov Únie.

2. Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku zabezpečí, aby jeho online rozhranie bolo navrhnuté a usporiadané tak, aby obchodníkom umožňovalo poskytovať aspoň:

a)	informácie potrebné na jasnú a jednoznačnú identifikáciu výrobkov alebo služieb propagovaných alebo ponúkaných spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii prostredníctvom služieb poskytovateľov;

b)	akýkoľvek znak identifikujúci obchodníka, ako je ochranná známka, symbol alebo logo a

c)	prípadne informácie týkajúce sa označovania a značenia v súlade s pravidlami uplatniteľného práva Únie v oblasti bezpečnosti a súladu výrobkov.

3. Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku vynaložia maximálne úsilie na posúdenie toho, či takíto obchodníci poskytli informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 predtým, ako im umožní ponúkať ich výrobky alebo služby na uvedených platformách. Po tom, ako poskytovateľ umožní obchodníkovi ponúkať výrobky a služby na svojej online platforme umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi, vynaloží primerané úsilie na náhodnú kontrolu v akejkoľvek oficiálnej, voľne prístupnej a strojovo čitateľnej online databáze alebo online rozhraní, či ponúkané výrobky alebo služby boli identifikované ako nezákonné.

Článok 33

Veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače

1. Tento oddiel sa vzťahuje na online platformy a internetové vyhľadávače, ktoré majú priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby v Únii, ktorý sa rovná 45 miliónom alebo je vyšší, a ktoré sú určené ako veľmi veľké online platformy alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače v súlade s odsekom 4.

2. Ak sa počet obyvateľov Únie zvýši alebo zníži aspoň o 5 % v porovnaní s počtom obyvateľov v roku 2020 alebo s počtom obyvateľov po úprave prostredníctvom delegovaného aktu v roku, v ktorom bol prijatý posledný delegovaný akt, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 87 s cieľom upraviť priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služieb v Únii uvedený v odseku 1. V takomto prípade upraví počet tak, aby zodpovedal 10 % počtu obyvateľov Únie v roku, v ktorom prijme delegovaný akt, zaokrúhlenému nahor alebo nadol, aby sa počet mohol vyjadriť v miliónoch.

3. Komisia môže po porade s výborom prijať delegované akty v súlade s článkom 87 na doplnenie ustanovení tohto nariadenia stanovením metodiky výpočtu priemerného mesačného počtu aktívnych príjemcov služieb v Únii na účely odseku 1 tohto článku a článku 24 ods. 2, pričom sa zabezpečí, aby metodika zohľadňovala trhový a technologický vývoj.

4. Komisia po konzultácii s členským štátom usadenia alebo po zohľadnení informácií, ktoré poskytol koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia podľa článku 24 ods. 4, prijme rozhodnutie, ktorým sa za veľmi veľkú online platformu alebo za veľmi veľký internetový vyhľadávač na účely tohto nariadenia určí online platforma alebo internetový vyhľadávač, ktorých priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby je rovnaký alebo vyšší ako počet uvedený v odseku 1 tohto článku. Komisia prijme rozhodnutie na základe údajov nahlásených poskytovateľom online platformy alebo internetového vyhľadávača podľa článku 24 ods. 2 alebo informácií požadovaných podľa článku 24 ods. 3 alebo akýchkoľvek iných informácií, ktoré má Komisia k dispozícii.

Skutočnosť, že poskytovateľ online platformy alebo internetového vyhľadávača nedodržiava článok 24 ods. 2 alebo nevyhovie žiadosti koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia alebo Komisie podľa článku 24 ods. 3, nebráni Komisii v tom, aby určila tohto poskytovateľa za poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača podľa tohto odseku.

Ak Komisia pri svojom rozhodnutí vychádza z iných informácií, ktoré má k dispozícii podľa prvého pododseku tohto odseku, alebo na základe dodatočných informácií požadovaných podľa článku 24 ods. 3, poskytne dotknutému poskytovateľovi online platformy alebo internetového vyhľadávača 10 pracovných dní na predloženie stanoviska k predbežným zisteniam Komisie a na svoj zámer určiť online platformu alebo internetový vyhľadávač ako veľmi veľkú online platformu alebo ako veľmi veľký internetový vyhľadávač. Komisia náležite zohľadní stanoviská preložené dotknutým poskytovateľom.

Ak dotknutý poskytovateľ online platformy alebo internetového vyhľadávača stanovisko podľa tretieho pododseku nepredloží, nebráni to Komisii označiť túto online platformu alebo tento internetový vyhľadávač za veľmi veľkú online platformu alebo za veľmi veľký internetový vyhľadávač na základe iných informácií, ktoré má Komisia k dispozícii.

5. Komisia toto určenie ukončí, ak počas neprerušeného obdobia jedného roka online platforma alebo internetový vyhľadávač nemá priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby, ktorý sa rovná počtu uvedenému v odseku 1 alebo je vyšší.

6. Komisia oznámi svoje rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5 bez zbytočného odkladu dotknutému poskytovateľovi online platformy alebo internetového vyhľadávača, výboru a koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia.

Komisia zabezpečí, aby sa zoznam určených veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie, a priebežne ho aktualizuje. Povinnosti stanovené v tomto oddiele sa uplatňujú alebo sa prestanú uplatňovať na príslušné veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače štyri mesiace po oznámení príslušnému poskytovateľovi uvedenému v prvom pododseku.

Článok 34

Posudzovanie rizík

1. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov dôsledne identifikujú, analyzujú a posudzujú všetky systémové riziká v Únii vyplývajúce z návrhu alebo fungovania ich služby a jej príslušných systémov vrátane algoritmických systémov, alebo z využívania ich služieb.

Posudzovanie rizík vykonávajú do dňa začatia uplatňovania uvedeného v článku 33 ods. 6 druhom pododseku a potom aspoň raz ročne a v každom prípade pred zavedením funkcií, ktoré by mohli mať kritický vplyv na riziká identifikované podľa tohto článku. Toto posudzovanie rizík musí byť špecifické z hľadiska ich služieb a primerané systémovým rizikám z hľadiska ich závažnosti a pravdepodobnosti a musí zahŕňať tieto systémové riziká:

a)	šírenie nezákonného obsahu prostredníctvom ich služieb;

akékoľvek skutočné alebo predvídateľné negatívne účinky na výkon základných práv, najmä základných práv na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti zakotvených v článku 1 charty, rešpektovanie súkromného a rodinného života zakotveného v článku 7 charty, ochranu osobných údajov zakotvených v článku 8 charty, na slobody prejavu a práva na informácie, vrátane slobody a plurality médií zakotvené v článku 11 charty, na nediskrimináciu zakotvenú v článku 21 charty, na rešpektovanie práv dieťaťa zakotvených v článku 24 charty a na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa zakotvenú v článku 38 charty;

c)	akékoľvek skutočné alebo predvídateľné negatívne účinky na občiansku diskusiu a volebné procesy a verejnú bezpečnosť;

d)	akékoľvek skutočné alebo predvídateľné negatívne účinky v súvislosti s rodovo motivovaným násilím, ochranou verejného zdravia a maloletými osobami a závažné negatívne dôsledky na telesnú a duševnú pohodu osoby.

2. Pri posudzovaní rizík poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zohľadňujú najmä to, či a ako nasledujúce faktory ovplyvňujú ktorékoľvek zo systémových rizík uvedených v odseku 1:

a)	riešenie ich odporúčacích systémov a akéhokoľvek iného príslušného algoritmického systému;

b)	ich systémy moderovania obsahu;

c)	platné obchodné podmienky a ich presadzovanie;

d)	systémy na výber a zobrazovanie reklamy;

e)	postupy poskytovateľa súvisiace s údajmi.

V posúdeniach sa takisto analyzuje, či a ako sú riziká podľa odseku 1 ovplyvnené úmyselnou manipuláciou s ich službou, a to aj neautentickým používaním alebo automatizovaným využívaním služby, ako aj amplifikáciou a potenciálne rýchlym a rozsiahlym šírením nezákonného obsahu a informácií, ktoré nie sú zlučiteľné s ich obchodnými podmienkami.

V posudku sa zohľadnia osobitné regionálne alebo jazykové aspekty, a to aj vtedy, ak sú špecifické pre niektorý členský štát.

3. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov uchovávajú podklady k posudzovaniu rizík aspoň tri roky po ich vykonaní a na požiadanie ich poskytnú Komisii a koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia.

Článok 35

Zmierňovanie rizík

1. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zavedú vhodné, primerané a účinné zmierňujúce opatrenia prispôsobené špecifickým systémovým rizikám zisteným podľa článku 34, pričom osobitnú pozornosť venujú vplyvu takýchto opatrení na základné práva. Takéto opatrenia môžu podľa potreby zahŕňať:

a)	prispôsobenie riešenia, vlastností alebo fungovania ich služieb vrátane ich online rozhraní;

b)	prispôsobenie ich obchodných podmienok a ich presadzovanie;

prispôsobenie postupov moderovania obsahu vrátane rýchlosti a kvality spracovania oznámení o konkrétnych druhoch nezákonného obsahu a v prípade potreby urýchlené odstránenie oznámeného obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu, najmä pokiaľ ide o nezákonné nenávistné prejavy alebo kybernetické násilie; ako aj úpravu všetkých relevantných rozhodovacích procesov a zdrojov vyhradených na moderovanie obsahu;

d)	testovanie a úpravu ich algoritmických systémov vrátane ich odporúčacích systémov;

e)	úpravu ich reklamných systémov a prijatie cielených opatrení zameraním na obmedzenie alebo nastavenie zobrazovania reklamy v spojení so službou, ktorú poskytujú;

f)	posilnenie vnútorných procesov, zdrojov, testovania, dokumentácie alebo dohľadu nad ktoroukoľvek z ich činností, najmä pokiaľ ide o odhaľovanie systémových rizík;

g)	začatie alebo nastavenie spolupráce s dôveryhodnými nahlasovateľmi podľa článku 22 a vykonávanie rozhodnutí orgánov mimosúdneho riešenia sporov podľa článku 21;

h)	začatie alebo nastavenie spolupráce s inými poskytovateľmi online platforiem alebo internetových vyhľadávačov prostredníctvom kódexov správania a krízových protokolov uvedených v článkoch 45 a 48;

i)	prijatie opatrení na zvýšenie informovanosti a úpravu ich online rozhrania, aby príjemcom služby poskytli viac informácií;

j)	prijatie cielených opatrení na ochranu práv dieťaťa vrátane nástrojov na overovanie veku a nástrojov rodičovskej kontroly, podľa potreby nástrojov zameraných na pomoc maloletým osobám pri nahlasovaní zneužívania alebo na získanie podpory;

zabezpečenie, aby informácia, či už ide o vytvorený alebo zmanipulovaný obrazový, audio alebo video obsah, ktorý sa výrazne podobá na existujúce osoby, objekty, miesta či iné subjekty alebo udalosti a osobe sa mylne javí ako autentický alebo pravdivý, sa dala rozlíšiť vďaka nápadnému označeniu pri jej zobrazovaní na online rozhraniach a ďalej poskytnutím ľahko použiteľnej funkcie, ktorá príjemcom služby umožňuje takúto informáciu označiť.

2. Výbor v spolupráci s Komisiou raz ročne uverejňuje komplexné správy. Tieto správy obsahujú:

identifikáciu a posúdenie najvýznamnejších a opakujúcich sa systémových rizík nahlásených poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov alebo identifikovaných prostredníctvom iných informačných zdrojov, najmä tých, ktoré sa poskytujú v súlade s článkami 39, 40 a 42;

b)	najlepšie postupy pre poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov na zmiernenie zistených systémových rizík.

V uvedených správach sa uvedú systémové riziká rozčlenené podľa členských štátov, v ktorých sa vyskytli, prípadne za Úniu ako celok.

3. Komisia môže v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb vydať usmernenia o uplatňovaní odseku 1 v súvislosti so špecifickými rizikami, najmä s cieľom predstaviť najlepšie postupy a odporučiť možné opatrenia, pričom náležite zohľadní možné dôsledky opatrení na základné práva všetkých zúčastnených strán zakotvené v charte. Pri príprave týchto usmernení Komisia uskutoční verejné konzultácie.

Článok 36

Mechanizmus reakcie na krízu

1. Ak nastane kríza, Komisia môže na základe odporúčania výboru prijať rozhodnutie vyžadujúce od jedného alebo viacerých poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, aby prijali jedno alebo viac z týchto opatrení:

a)	posúdiť, či, v akom rozsahu a ako fungovanie a využívanie ich služieb významne prispieva k závažnému ohrozeniu podľa odseku 2, alebo k nemu môže významne prispieť;

b)	identifikovať a uplatňovať osobitné, účinné a primerané opatrenia, ako napríklad niektoré z opatrení stanovených v článku 35 ods. 1 alebo článku 48 ods. 2, s cieľom predísť závažnému ohrozeniu identifikovanému podľa písmena a) tohto odseku, odstrániť ho alebo ho obmedziť;

do určitého dátumu alebo v pravidelných intervaloch uvedených v rozhodnutí podávať Komisii správu o posudkoch uvedených v písmene a), o presnom obsahu, vykonávaní a kvalitatívnom a kvantitatívnom vplyve osobitných opatrení prijatých podľa písmena b) a o akýchkoľvek iných otázkach súvisiacich s týmito posúdeniami alebo opatreniami, ako sa uvádza v rozhodnutí.

Pri identifikácii a uplatňovaní opatrení podľa písmena b) tohto odseku poskytovateľ alebo poskytovatelia služieb náležite zohľadnia dôležitosť závažného ohrozenia uvedeného v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočné alebo potenciálne dôsledky pre práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného zlyhania opatrení na dodržiavanie základných práv zakotvených v charte.

2. Na účely tohto článku sa za vznik krízy považuje situácia, keď mimoriadne okolnosti vedú k závažnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v Únii alebo v jej podstatných častiach.

3. Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v odseku 1 Komisia zabezpečí, aby boli splnené všetky tieto požiadavky:

opatrenia požadované rozhodnutím sú nevyhnutne potrebné, oprávnené a primerané najmä s ohľadom na rozsah závažného ohrozenia uvedeného v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočné alebo potenciálne dôsledky pre práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného zlyhania opatrení na dodržiavanie základných práv zakotvených v charte;

b)	v rozhodnutí sa stanoví primeraná lehota, v ktorej sa majú prijať osobitné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b), najmä so zreteľom na naliehavosť týchto opatrení a čas potrebný na ich prípravu a vykonanie;

c)	opatrenia, ktoré sa vyžadujú v rozhodnutí, sú obmedzené na obdobie nepresahujúce tri mesiace.

4. Po prijatí rozhodnutia uvedeného v odseku 1 Komisia bez zbytočného odkladu zabezpečí, aby boli splnené tieto požiadavky:

a)	rozhodnutie oznámi poskytovateľovi alebo poskytovateľom, ktorým je určené;

b)	rozhodnutie zverejní; a

c)	informuje radu o rozhodnutí, vyzve ju, aby k nemu predložila svoje stanovisko, a priebežne ju informuje o všetkých následných udalostiach v súvislosti s rozhodnutím.

5. Výber osobitných opatrení, ktoré sa majú prijať podľa odseku 1 písm. b) a odseku 7 druhého pododseku, zostáva na poskytovateľovi alebo poskytovateľoch, ktorým je rozhodnutie Komisie určené.

6. Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť poskytovateľa nadviazať dialóg s poskytovateľom, aby určila, či sú zamýšľané alebo zavedené opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b) vzhľadom na osobitné okolnosti poskytovateľa účinné a primerané na dosiahnutie sledovaných cieľov. Komisia predovšetkým zabezpečí, aby opatrenia prijaté poskytovateľom služieb podľa odseku 1 písm. b) spĺňali požiadavky uvedené v odseku 3 písm. a) a c).

7. Komisia monitoruje uplatňovanie osobitných opatrení prijatých podľa rozhodnutia uvedeného v odseku 1 tohto článku na základe správ uvedených v písmene c) uvedeného odseku a akýchkoľvek iných relevantných informácií vrátane informácií, ktoré môže požadovať podľa článku 40 alebo 67, s ohľadom na vývoj krízy. O uvedenom monitorovaní Komisia pravidelne podáva výboru správy, a to aspoň raz mesačne.

Ak sa Komisia domnieva, že zamýšľané alebo vykonané osobitné opatrenia podľa odseku 1 písm. b) nie sú účinné alebo primerané, po porade s výborom môže prijať rozhodnutie, ktorým požaduje, aby poskytovateľ prehodnotil identifikáciu alebo uplatňovanie týchto osobitných opatrení.

8. Ak je to vzhľadom na vývoj krízy vhodné, môže Komisia na základe odporúčania výboru zmeniť rozhodnutie uvedené v odseku 1 alebo v druhom pododseku odseku 7 tým, že:

a)	zruší rozhodnutie, prípadne požiada, aby veľmi veľká online platforma alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače prestali uplatňovať opatrenia určené a zavedené podľa odseku 1 písm. b) alebo odseku 7 druhého pododseku, najmä ak dôvody na takéto opatrenia už neexistujú;

b)	predĺži lehotu uvedenú v odseku 3 písm. c) najviac o tri mesiace;

c)	zohľadní skúseností získané pri uplatňovaní opatrení, najmä možné zlyhanie opatrení dodržiavať základné práva zakotvené v charte.

9. Požiadavky odsekov 1 až 6 sa vzťahujú na rozhodnutie a jeho zmeny uvedené v tomto článku.

10. Komisia čo najviac zohľadní odporúčania výboru vydané podľa tohto článku.

11. Komisia každoročne po prijatí rozhodnutí podľa tohto článku a v každom prípade tri mesiace po skončení krízy informuje Európsky parlament a Radu o uplatnení osobitných opatrení prijatých na základe uvedených rozhodnutí.

Článok 37

Nezávislý audit

1. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov sa aspoň raz ročne na vlastné náklady podrobia nezávislému auditu s cieľom posúdiť dodržiavanie:

a)	povinností stanovených v kapitole III;

b)	všetkých záväzkov prijatých podľa kódexov správania uvedených v článkoch 45 a 46 a krízových protokolov uvedených v článku 48.

2. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov poskytujú organizáciám vykonávajúcim audit podľa tohto článku súčinnosť a pomoc potrebnú na to, aby mohli tieto audity vykonávať účinne, efektívne a načas, a to aj tým, že im poskytnú prístup k všetkým relevantným údajom a do všetkých relevantných priestorov a zodpovedajú ústne alebo písomné otázky. Zdržia sa obmedzovania, neprimeraného ovplyvňovania alebo narušovania výkonu auditu.

Takéto audity zabezpečia dostatočnú úroveň dôvernosti a zachovanie služobného tajomstva v súvislosti s informáciami nadobudnutými od poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a tretích strán v súvislosti s auditom, a to aj po jeho skončení. Splnenie tejto požiadavky však nesmie nepriaznivo ovplyvniť vykonávanie auditov a iných ustanovení tohto nariadenia, najmä ustanovení o transparentnosti, dohľade a presadzovaní. Ak je to potrebné na účely informovania o transparentnosti podľa článku 42 ods. 4, k správe z auditu a správe o výkone odporúčaní auditu uvedené v odsekoch 4 a 6 tohto článku sa priložia verzie, ktoré neobsahujú žiadne informácie, ktoré by sa mohli odôvodnene považovať za dôverné.

3. Audity vykonávané podľa odseku 1 uskutočňujú organizácie, ktoré:

sú nezávislé od poskytovateľa dotknutých veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a akejkoľvek právnickej osoby prepojenej s uvedeným poskytovateľom a nie sú s nimi v žiadnom konflikte záujmov; najmä:

počas 12 mesiacov pred začatím auditu neposkytovali dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača a žiadnej právnickej osobe prepojenej s uvedeným poskytovateľom žiadne neaudítorské služby súvisiace so záležitosťami, ktoré sú predmetom auditu, a zaviazala sa, že im do 12 mesiacov od ukončenia auditu takéto služby nebude poskytovať;

ii)	neposkytovali audítorské služby podľa tohto článku dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača a žiadnej právnickej osobe prepojenej s uvedeným poskytovateľom v období dlhšom ako 10 po sebe nasledujúcich rokov;

iii)	nevykonávali audit výmenou za poplatky, ktoré závisia od výsledku auditu;

b)	majú preukázateľné odborné znalosti v oblasti riadenia rizík, technickú spôsobilosť a spôsobilosti;

c)	majú preukázanú objektívnosť a profesionálnu etiku, najmä na základe dodržiavania kódexov postupov alebo vhodných noriem.

4. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zabezpečia, že organizácie, ktoré audity vykonávajú, vypracujú správu z auditu za každý audit. Uvedená správa je odôvodnená v písomnej podobe a musí obsahovať aspoň:

a)	názov, adresu a elektronické kontaktné miesto poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, ktorý je predmetom auditu, ako aj obdobie, ktorého sa audit týka;

b)	názov a adresu organizácie alebo organizácií vykonávajúcich audit;

c)	vyhlásenie o záujmoch;

d)	opis konkrétnych prvkov, ktoré boli predmetom auditu, a použitej metodiky;

e)	opis a zhrnutie hlavných zistení vyplývajúcich z auditu;

f)	zoznam tretích strán, s ktorými sa viedli porady v rámci auditu;

g)	stanovisko audítora k tomu, či poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, ktorý je predmetom auditu, dodržiaval povinnosti a záväzky uvedené v odseku 1, a to „kladné“, „kladné s pripomienkami“ alebo „záporné“;

h)	ak stanovisko audítora nie je „kladné“, operatívne odporúčania týkajúce sa konkrétnych opatrení na dosiahnutie súladu a predpokladaný časový rámec na dosiahnutie súladu.

5. Ak organizácia vykonávajúca audit nebola schopná vykonať audit určitých konkrétnych prvkov alebo vyjadriť audítorské stanovisko na základe svojich zistení, v správe z auditu uvedie vysvetlenie okolností a dôvodov, prečo uvedené prvky nemohli byť predmetom auditu.

6. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ktorí dostanú správu z auditu a táto správa nie je „kladná“, náležite zohľadnia operatívne odporúčania, ktoré im boli určené, a prijmú potrebné opatrenia na ich vykonanie. Do jedného mesiaca od prijatia odporúčaní prijmú správu o vykonávaní odporúčaní auditu, v ktorej uvedené opatrenia stanovia. V prípadoch, keď operatívne odporúčania nevykonajú, uvedú v správe o vykonávaní odporúčaní auditu dôvody, prečo ich nevykonali, a stanovia alternatívne opatrenia, ktoré prípadne prijali na riešenie akýchkoľvek zistených prípadov nesúladu.

7. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 87 prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel potrebných na vykonávanie auditov podľa tohto článku, najmä pokiaľ ide o nevyhnutné pravidlá týkajúce sa procesných krokov, metodiky auditu a vzorové správy z auditu vykonávaného podľa tohto článku. V uvedených delegovaných aktoch sa zohľadnia všetky dobrovoľné audítorské štandardy uvedené v článku 44 ods. 1 písm. e).

Článok 50

Požiadavky na koordinátorov digitálnych služieb

1. Členské štáty zabezpečia, aby ich koordinátori digitálnych služieb vykonávali svoje úlohy podľa tohto nariadenia nestranne, transparentne a načas. Členské štáty zabezpečia, aby ich koordinátori digitálnych služieb mali všetky potrebné zdroje na výkon svojich úloh vrátane dostatočných technických, finančných a ľudských zdrojov na výkon primeraného dohľadu nad všetkými poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do ich právomoci. V záujme nezávislosti koordinátora digitálnych služieb každý členský štát zabezpečí, aby jeho koordinátor digitálnych služieb mal pri správe svojho rozpočtu dostatočnú autonómiu v rámci limitov celkového rozpočtu.

2. Pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí podľa tohto nariadenia konajú koordinátori digitálnych služieb úplne nezávisle. Nesmú podliehať žiadnemu vonkajšiemu vplyvu, či už priamemu alebo nepriamemu, a nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadneho iného verejného orgánu ani od žiadneho súkromného subjektu.

3. Odsekom 2 tohto článku nie sú dotknuté úlohy koordinátorov digitálnych služieb v rámci systému dohľadu a presadzovania stanoveného v tomto nariadení ani spolupráca s inými príslušnými orgánmi podľa článku 49 ods. 2. Odsek 2 tohto článku nebráni výkonu súdneho preskúmania a nie sú ním dotknuté ani primerané požiadavky na zodpovednosť v súvislosti so všeobecnou činnosťou koordinátorov digitálnych služieb, ako sú finančné výdavky alebo informovanie národných parlamentov, za predpokladu, že uvedené požiadavky neohrozia dosahovanie cieľov tohto nariadenia.

Článok 51

Právomoci koordinátorov digitálnych služieb

1. Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, tieto vyšetrovacie právomoci:

právomoc požadovať od týchto poskytovateľov, ako aj od akýchkoľvek iných osôb konajúcich na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, o ktorých možno primerane predpokladať, že sú informovaní o podozrení z porušenia tohto nariadenia, vrátane organizácií vykonávajúcich audity uvedené v článku 37 a článku 75 ods. 2, aby takéto informácie poskytli bez zbytočného odkladu;

právomoc vykonávať kontroly v akýchkoľvek priestoroch, ktoré títo poskytovatelia alebo tieto osoby používajú na účely súvisiace s svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte alebo iné orgány verejnej moci, a to s cieľom preskúmať, zadržať, vyhotoviť alebo získať kópie informácií v súvislosti s podozrenia z porušenia v akejkoľvek forme bez ohľadu na pamäťové médium;

c)	právomoc požiadať ktoréhokoľvek zamestnanca alebo zástupcu týchto poskytovateľov alebo týchto osôb, aby poskytli vysvetlenia v súvislosti s akýmikoľvek informáciami týkajúcimi sa podozrenia z porušenia predpisov, a s ich súhlasom zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

2. Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, tieto právomoci v oblasti presadzovania práva:

a)	právomoc akceptovať záväzky, ktoré títo poskytovatelia ponúkajú v súvislosti s dodržovaním tohto nariadenia, a stanoviť, aby boli tieto záväzky záväzné;

b)	právomoc nariadiť ukončenie porušovania právnych predpisov a prípadne uložiť nápravné opatrenia primerané porušovaniu a potrebné na účinné ukončenie porušovania právnych predpisov alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

c)	právomoc ukladať pokuty podľa článku 52 za nedodržanie tohto nariadenia vrátane akýchkoľvek vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 tohto článku alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

právomoc ukladať pravidelné penále podľa článku 52 alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte, aby sa zabezpečilo ukončenie porušovania v súlade s príkazom vydaným podľa písmena b) tohto pododseku, alebo za nesplnenie ktoréhokoľvek z vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 tohto článku;

e)	právomoc prijímať primerané predbežné opatrenia alebo požiadať príslušný justičný orgán, aby tak urobil s cieľom vyvarovať sa rizika vážnej ujmy.

Pokiaľ ide o písmená c) a d) prvého pododseku, majú koordinátori digitálnych služieb právomoci v oblasti presadzovania práva stanovené v týchto písmenách aj vo vzťahu k ďalším osobám uvedeným v odseku 1, a to za nedodržanie ktoréhokoľvek z príkazov, ktoré im boli vydané podľa uvedeného odseku. Tieto právomoci presadzovania práva vykonávajú len vtedy, ak uvedeným ďalším osobám včas poskytli všetky relevantné informácie týkajúce sa takýchto príkazov, a to aj informácie o príslušnej lehote, pokutách alebo pravidelné penále, ktoré možno uložiť za nedodržanie predpisov, ako aj o prostriedkoch nápravy.

3. Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú tiež koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu k poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, v prípade, že sa na ukončenie porušovania právnych predpisov vyčerpali všetky ostatné právomoci podľa tohto článku a porušovanie nebolo napravené alebo pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu, ktorej sa nemožno vyhnúť výkonom iných právomocí dostupných v rámci práva Únie alebo vnútroštátneho práva, právomoc prijať tieto opatrenia:

požadovať od riadiaceho orgánu týchto poskytovateľov bez zbytočného odkladu, aby v primeranej lehote preskúmal situáciu a prijal a predložil akčný plán, v ktorom stanoví opatrenia potrebné na ukončenie porušovania právnych predpisov, zabezpečil, aby poskytovateľ tieto opatrenia prijal, a informoval o prijatých opatreniach;

ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že poskytovateľ sprostredkovateľských služieb dostatočne nesplnil požiadavky uvedené v písmene a), že porušenie nebolo napravené alebo pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu a že uvedené porušenie predstavuje trestný čin ohrozujúci život alebo bezpečnosť osôb, požiada príslušný justičný orgán svojho členského štátu, aby nariadil dočasné obmedzenie prístupu príjemcov k službe, ktorej sa porušenie týka, alebo len ak to nie je technicky možné, k online rozhraniu poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, na ktorom k porušeniu došlo.

Okrem prípadov, v ktorých koná na žiadosť Komisie uvedenú v článku 82, koordinátor digitálnych služieb pred predložením žiadosti uvedenej v prvom pododseku písm. b) tohto odseku vyzve zainteresované strany, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako dva týždne, predložili písomné pripomienky, pričom opíše opatrenia, ktoré má v úmysle požadovať, a uvedie ich plánovaného adresáta alebo adresátov. Poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, plánovaný adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukáže oprávnený záujem, majú právo zúčastniť sa na konaní pred príslušným justičným orgánom. Každé nariadené opatrenie musí byť primerané povahe, závažnosti, opakovanie výskytu a trvaniu porušenia bez toho, aby zbytočne obmedzovalo prístup príjemcov dotknutej služby k zákonným informáciám.

Obmedzenie prístupu je ohraničené na obdobie štyroch týždňov, pričom príslušný justičný orgán môže vo svojom príkaze umožniť koordinátorovi digitálnych služieb predĺžiť túto lehotu o ďalšie obdobia rovnakej dĺžky s výhradou maximálneho počtu predĺžení stanoveného týmto justičným orgánom. Koordinátor digitálnych služieb predĺži lehotu, len ak sa domnieva, že vzhľadom na práva a záujmy všetkých strán dotknutých týmto obmedzením a všetky relevantné okolnosti vrátane akýchkoľvek informácií, ktoré mu poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukázala oprávnený záujem, môžu poskytnúť, boli splnené obe tieto podmienky:

a)	poskytovateľ sprostredkovateľských služieb neprijal potrebné opatrenia na ukončenie porušovania právnych predpisov;

b)	dočasné obmedzenie neprimerane neobmedzuje prístup príjemcov služby k zákonným informáciám vzhľadom na počet dotknutých príjemcov a existenciu primeraných a ľahko dostupných iných možností.

Ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že podmienky stanovené v treťom pododseku písmenách a) a b) boli splnené, ale už nemôže predĺžiť lehotu podľa tretieho pododseku, predloží príslušnému justičnému orgánu novú žiadosť uvedenú v prvom pododseku písm. b).

4. Právomocami uvedenými v odsekoch 1, 2 a 3 nie je dotknutý oddiel 3.

5. Opatrenia, ktoré prijali koordinátori digitálnych služieb pri výkone svojich právomocí uvedených v odsekoch 1, 2 a 3, musia byť účinné, odrádzajúce a primerané, najmä vzhľadom na povahu, závažnosť, opakovanie výskytu a trvanie porušenia alebo údajného porušenia právnych predpisov, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, a prípadne na ekonomickú, technickú a prevádzkovú kapacitu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb.

6. Členské štáty stanovia osobitné podmienky a postupy pre výkon právomocí podľa odsekov 1, 2 a 3 a zabezpečia, aby každý výkon týchto právomocí podliehal primeraným zárukám stanoveným v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch v súlade s chartou a všeobecnými zásadami práva Únie. Uvedené opatrenia sa najmä prijímajú výlučne podľa práva na rešpektovanie súkromného života a práva na obhajobu vrátane práva na vypočutie a na prístup k spisu, s výhradou práva na účinný súdny prostriedok nápravy pre všetky dotknuté strany.

Článok 56

Právomoci

1. Výlučnú právomoc vykonávať dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia a presadzovať ho s výnimkou právomocí stanovených v odsekoch 2, 3 a 4 má členský štát, v ktorom je usadený poskytovateľ sprostredkovateľských služieb.

2. Komisia má výlučné právomoci vykonávať dohľad nad dodržiavaním kapitoly III oddielu 5 a presadzovať jej dodržiavanie.

3. Komisia má voči poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých vyhľadávačov právomoci vykonávať dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia, ktoré nie sú stanovené v kapitole III oddiele 5 tohto nariadenia, a presadzovať jeho dodržiavanie.

4. Ak Komisia nezačala konanie vo veci toho istého porušenia, členský štát, v ktorom sa nachádza hlavná prevádzka poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, má vo vzťahu k uvedeným poskytovateľom právomoci vykonávať dohľad nad povinnosťami podľa tohto nariadenia, ktoré nie sú stanovené v kapitole III oddiele 5, a presadzovať ich dodržiavanie.

5. Pri výkone dohľadu nad ustanoveniami tohto nariadenia a pri presadzovaní ich dodržiavania členské štáty a Komisia úzko spolupracujú.

6. Ak poskytovateľ sprostredkovateľských služieb nemá v Únii prevádzku, členský štát pobytu alebo usadenia jeho právneho zástupcu alebo Komisia majú podľa potreby v súlade s odsekmi 1 a 4 tohto článku právomoc vykonávať dohľad nad príslušnými povinnosťami podľa tohto nariadenia a presadzovať ich dodržiavanie.

7. Ak poskytovateľ sprostredkovateľských služieb nevymenuje právneho zástupcu podľa článku 13, uvedené právomoci podľa tohto článku majú všetky členské štáty a v prípade poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača má právomoci vykonávať dohľad a presadzovať dodržiavanie Komisia.

Ak koordinátor digitálnych služieb mieni vykonávať právomoci podľa tohto odseku, oznámi to všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb a Komisii a zabezpečí, aby sa dodržiavali príslušné záruky stanovené v charte, najmä s cieľom predísť tomu, aby sa rovnaký skutok porušenia povinností stanovených v tomto nariadení sankcionoval viackrát. Ak má Komisia v úmysle vykonávať svoje právomoci podľa tohto odseku, oznámi uvedený zámer všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb. Po oznámení podľa tohto odseku ostatné členské štáty nezačnú konanie v súvislosti s tým istým porušením, aké sa uvádza v oznámení.

Článok 58

Cezhraničná spolupráca medzi koordinátormi digitálnych služieb

1. Ak Komisia nezačala vyšetrovanie toho istého údajného porušenia, pričom koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia má dôvodné podozrenie, že poskytovateľ sprostredkovateľskej služby porušil toto nariadenie spôsobom, ktorý má negatívny vplyv na príjemcov služby v členskom štáte uvedeného koordinátora digitálnych služieb, môže požadovať, aby koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia vec posúdil a aby prijal potrebné opatrenia na vyšetrenie a presadenie práva a zaistenie súladu s týmto nariadením.

2. Ak Komisia nezačala vyšetrovanie toho istého údajného porušenia a na žiadosť aspoň troch koordinátorov digitálnych služieb v mieste určenia, ktorí majú dôvodné podozrenie, že konkrétny poskytovateľ sprostredkovateľských služieb porušil predpisy spôsobom, ktorý má negatívny vplyv na príjemcov služby v ich členskom štáte, výbor môže požiadať koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia, aby vec posúdil a prijal potrebné opatrenia na vyšetrenie a presadenie práva a zaistenie súladu s týmto nariadením.

3. Žiadosť podľa odseku 1 alebo 2 musí byť riadne odôvodnená a musí sa v nej uvádzať aspoň:

a)	kontaktné miesto dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ako sa stanovuje v článku 11;

b)	opis relevantných skutočností, dotknuté ustanovenia tohto nariadenia a dôvody, prečo má koordinátor digitálnych služieb, ktorý zaslal žiadosť, alebo výbor podozrenie, že poskytovateľ porušil toto nariadenie, vrátane opisu negatívneho vplyvu údajného porušenia;

akékoľvek ďalšie informácie, ktoré koordinátor digitálnych služieb, ktorý zaslal žiadosť, alebo výbor považujú za relevantné, v prípade potreby vrátane informácií zhromaždených z vlastnej iniciatívy alebo návrhov na prijatie konkrétnych opatrení na vyšetrenie a presadenie práva, medzi nimi aj predbežných opatrení.

4. Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia zohľadní žiadosť podľa odsekov 1 alebo 2 tohto článku v čo najväčšej miere. Ak sa domnieva, že nemá dostatočné informácie na to, aby na základe žiadosti mohol konať, a má dôvody domnievať sa, že koordinátor digitálnych služieb, ktorý žiadosť zaslal, alebo výbor by mohli poskytnúť dodatočné informácie, môže koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia buď požiadať o takéto informácie podľa článku 57, alebo začať spoločné vyšetrovanie v súlade s článkom 60 ods. 1, ktorého sa zúčastní aspoň žiadajúci koordinátor digitálnych služieb. Lehota stanovená v odseku 5 tohto článku prestáva plynúť, až kým sa neposkytnú dodatočné informácie alebo kým neodmietne pozvanie na účasť na spoločnom vyšetrovaní.

5. Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti podľa odseku 1 alebo 2 dá koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý žiadosť zaslal, a výboru na vedomie posúdenie podozrenia z porušenia a vysvetlenie všetkých opatrení na vyšetrenie alebo presadenie práva prijatých alebo plánovaných v tejto súvislosti na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Článok 60

Spoločné vyšetrovanie

1. Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia môže začať a viesť spoločné vyšetrovanie za účasti jedného alebo viacerých dotknutých koordinátorov digitálnych služieb:

a)	z vlastnej iniciatívy na vyšetrenie údajného porušenie tohto nariadenia zo strany daného poskytovateľa sprostredkovateľských služieb vo viacerých členských štátoch za účasti dotknutých koordinátorov digitálnych služieb; alebo

b)	na odporúčanie výboru, ktorý koná na žiadosť aspoň troch koordinátorov digitálnych služieb, pričom na základe odôvodneného podozrenia tvrdí, že sa konkrétny poskytovateľ sprostredkovateľských služieb dopustil porušenia predpisov, ktoré má vplyv na príjemcov služby v ich členských štátoch.

2. Ktorýkoľvek koordinátor digitálnych služieb, ktorý preukáže oprávnený záujem zúčastniť sa na spoločnom vyšetrovaní podľa odseku 1, môže o to požiadať. Spoločné vyšetrovanie sa ukončí do troch mesiacov od jeho začatia, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak.

Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia oznámi všetkým koordinátorom digitálnych služieb, Komisii a výboru svoje predbežné stanovisko k údajnému porušeniu najneskôr jeden mesiac po uplynutí lehoty uvedenej v prvom pododseku. V predbežnom stanovisku sa zohľadnia názory všetkých ostatných koordinátorov digitálnych služieb, ktorí sa zúčastnili na spoločnom vyšetrovaní. V prípade potreby sa v tomto predbežnom stanovisku uvedú aj plánované opatrenia na presadenie práva.

3. Výbor môže vec postúpiť Komisii podľa článku 59, ak:

a)	koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia neposkytol svoje predbežné stanovisko v lehote stanovenej v odseku 2;

b)	výbor zásadne nesúhlasí s predbežným stanoviskom, ktoré poskytol koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia; alebo

c)	koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia urýchlene nezačal spoločné vyšetrovanie na základe odporúčania výboru podľa odseku 1 písm. b).

4. Pri výkone spoločného vyšetrovania koordinátori digitálnych služieb navzájom úzko a v dobrej viere spolupracujú, pričom podľa potreby zohľadňujú informácie koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia a odporúčanie výboru. Koordinátori digitálnych služieb v mieste určenia, ktorí sa zúčastňujú spoločného vyšetrovania, sú na žiadosť koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia alebo po porade s ním oprávnení vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci uvedené v článku 51 ods. 1 vo vzťahu k poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, ktorých sa údajné porušenie týka, pokiaľ ide o informácie a priestory nachádzajúce sa na ich území.

ODDIEL 3

Európsky výbor pre digitálne služby

Článok 61

Európsky výbor pre digitálne služby

1. Zriaďuje sa nezávislá poradná skupina koordinátorov digitálnych služieb pre dohľad nad poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb s názvom Európsky výbor pre digitálne služby (ďalej len „výbor“).

2. Výbor poskytuje koordinátorom digitálnych služieb a Komisii poradenstvo podľa tohto nariadenia s cieľom dosiahnuť tieto ciele:

a)	prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu tohto nariadenia a účinnej spolupráci koordinátorov digitálnych služieb a Komisie vo veciach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

b)	koordinovať usmernenia a analýzu Komisie, koordinátorov digitálnych služieb a iných príslušných orgánov v súvislosti s nastupujúcimi problémami na celom vnútornom trhu vo veciach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a prispievať k tomuto usmerňovaniu a analýzam;

c)	pomáhať koordinátorom digitálnych služieb a Komisii pri dohľade nad veľmi veľkými online platformami.

Článok 63

Úlohy výboru

1. Ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 61 ods. 2, výbor najmä:

a)	podporuje koordináciu spoločných vyšetrovaní;

b)	podporuje príslušné orgány pri analýze správ a výsledkov auditov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ktoré sa majú predkladať podľa tohto nariadenia;

c)	vydáva stanoviská, odporúčania alebo rady koordinátorom digitálnych služieb podľa tohto nariadenia, pričom zohľadňuje najmä slobodu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb poskytovať služby;

d)	poskytuje Komisii rady v súvislosti s opatreniami uvedenými v článku 66 a prijíma stanoviská k veľmi veľkým online platformám alebo veľmi veľkým internetovým vyhľadávačom podľa tohto nariadenia;

v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami podporuje a presadzuje vypracovanie a zavádzanie európskych noriem, usmernení, správ, vzorov a kódexov správania, ako sa stanovuje v tomto nariadení, a to aj vydávaním stanovísk alebo odporúčaní k otázkam súvisiacim s článkom 44, ako aj identifikáciu vznikajúcich problémov v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2. Koordinátori digitálnych služieb a prípadne iné príslušné vnútroštátne orgány, ktoré sa neriadia stanoviskami, žiadosťami alebo odporúčaniami prijatými výborom, ktoré im výbor adresoval, uvedú dôvody tohto konania vrátane vysvetlenia o vyšetrovaniach, činnostiach a opatreniach, ktoré vykonali, pri podávaní správ podľa tohto nariadenia, prípadne pri prijímaní príslušných rozhodnutí.

ODDIEL 4

Dohľad, vyšetrovanie, presadzovanie práva a monitorovanie v súvislosti s poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov

Článok 64

Rozvoj odborných znalostí a spôsobilostí

1. Komisia v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb a výborom rozvíja odborné znalosti a spôsobilosti Únie, a to aj prípadným vysielaním zamestnancov členských štátov.

2. Komisia okrem toho v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb a výborom koordinuje posudzovanie systémových a vznikajúcich problémov v celej Únii v súvislosti s veľmi veľkými online platformami alebo veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

3. Komisia môže koordinátorov digitálnych služieb, výbor a iné orgány, úrady a agentúry Únie s príslušnými odbornými znalosťami požiadať, aby posudzovanie systémových a vznikajúcich problémov v celej Únii podľa tohto nariadenia podporili.

4. Členské štáty spolupracujú s Komisiou najmä prostredníctvom svojich príslušných koordinátorov digitálnych služieb, prípadne iných príslušných orgánov, a to aj poskytovaním ich odborných znalostí a spôsobilostí.

Článok 66

Začatie konania zo strany Komisie a spolupráca pri vyšetrovaní

1. Komisia môže začať konanie s cieľom možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 73 a 74 v súvislosti s príslušným správaním poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, v prípade ktorého má Komisia podozrenie, že porušil niektoré z ustanovení tohto nariadenia.

2. Ak sa Komisia rozhodne začať konanie podľa odseku 1 tohto článku, oznámi to všetkým koordinátorom digitálnych služieb a výboru prostredníctvom systému na výmenu informácií uvedenom v článku 85, ako aj dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača.

Koordinátori digitálnych služieb po prijatí informácií o začatí konania bez zbytočného odkladu postúpia Komisii všetky informácie, ktoré majú k dispozícii o predmetnom porušení predpisov.

Začatie konania podľa odseku 1 tohto článku zo strany Komisie zbavuje koordinátora digitálnych služieb, prípadne ktorýkoľvek príslušný orgán, jeho právomoci vykonávať dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia podľa článku 56 ods. 4 a presadzovať ho.

3. Komisia môže pri výkone svojich vyšetrovacích právomocí podľa tohto nariadenia požiadať o individuálnu alebo spoločnú podporu koordinátorov digitálnych služieb, ktorých sa týka podozrenie z porušenia, vrátane koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia. Koordinátori digitálnych služieb, ktorým bola takáto žiadosť doručená, a akýkoľvek iný príslušný orgán, pokiaľ sa naň koordinátor digitálnych služieb obrátil, lojálne a načas spolupracujú s Komisiou a sú oprávnení vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci uvedené v článku 51 ods. 1 v súvislosti s poskytovateľom veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača podľa žiadosti, ak sa informácie, osoby a priestory nachádzajú na území ich členského štátu.

4. Komisia poskytuje koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a výboru všetky relevantné informácie o výkone právomocí uvedených v článkoch 67 až 72 a informuje ich o predbežných zisteniach podľa článku 79 ods. 1. Výbor predloží Komisii svoje stanoviská k uvedeným predbežným zisteniam v lehote stanovenej podľa článku 79 ods. 2. Komisia vo svojom rozhodnutí v čo najväčšej miere zohľadní všetky stanoviská výboru.

Článok 68

Právomoc vypočúvať a zaznamenávať výpovede

1. V záujme plnenia úloh, ktoré jej prislúchajú podľa tohto oddielu, môže Komisia vypočuť akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá súhlasí s vypočutím na účely zhromažďovania informácií o predmete vyšetrovania v súvislosti s podozrením z porušenia predpisov. Komisia je oprávnená takéto vypočutie zaznamenať vhodnými technickými prostriedkami.

2. Ak sa vypočutie uvedené v odseku 1 uskutoční v iných priestoroch, než sú priestory Komisie, Komisia o tom informuje koordinátora digitálnych služieb členského štátu, na území ktorého sa vypočutie koná. Ak o to uvedený koordinátor digitálnych služieb požiada, jeho úradníci môžu pri vedení vypočutia pomáhať úradníkom a ďalším sprevádzajúcim osobám, ktoré Komisia poverila.

Článok 69

Právomoc vykonávať kontroly

1. V záujme plnenia úloh, ktoré jej prislúchajú podľa tohto oddielu, môže Komisia vykonávať všetky potrebné kontroly v priestoroch dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej osoby uvedenej v článku 67 ods. 1.

2. Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou na vykonávanie kontroly sú splnomocnené:

a)	vstupovať do všetkých priestorov, na pozemky a do všetkých dopravných prostriedkov dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej dotknutej osoby;

b)	nahliadať do účtovných kníh a iných záznamov súvisiacich s poskytovaním dotknutej služby bez ohľadu na to, na akom médiu sú uložené;

c)	vyhotovovať alebo získavať kópie alebo výňatky z takýchto účtovných kníh alebo iných záznamov;

požadovať od poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej dotknutej osoby, aby poskytli prístup a vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, informačnom systéme, algoritmoch, manipulácii s údajmi a obchodných postupoch, a poskytnuté vysvetlenia zaznamenávať alebo dokumentovať;

zapečatiť akékoľvek priestory používané na účely súvisiace s obchodom, podnikaním, remeslom alebo profesiou dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej osoby, ako aj účtovné alebo iné záznamy, a to na obdobie a v rozsahu potrebných na kontrolu;

f)	požiadať ktoréhokoľvek zástupcu alebo zamestnanca dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej osoby o vysvetlenie skutočností alebo dokumentov súvisiacich s predmetom a účelom kontroly a odpovede zaznamenávať;

g)	klásť všetkým zástupcom alebo zamestnancom otázky súvisiace s predmetom a účelom kontroly a odpovede zaznamenávať.

3. Kontroly sa môžu vykonávať s pomocou audítorov alebo znalcov menovaných Komisiou podľa článku 72 ods. 2 a koordinátora digitálnych služieb alebo iných príslušných vnútroštátnych orgánov členského štátu, na ktorého území sa kontrola vykonáva.

4. Ak účtovné knihy alebo iné záznamy súvisiace s poskytovaním dotknutej služby sú neúplné alebo že odpovede na otázky podľa odseku 2 tohto článku sú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce, úradníci a iné sprevádzajúce osoby určené Komisiou na vykonávanie kontroly uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sa uvádza predmet a účel kontroly a sankcie podľa článkov 74 a 76. Komisia o tom v dostatočnom predstihu pred kontrolou informuje koordinátora digitálnych služieb členského štátu, na území ktorého sa má táto kontrola vykonať.

5. Počas kontrol úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou, audítori a znalci menovaní Komisiou, koordinátor digitálnych služieb alebo iné príslušné orgány členského štátu, na území ktorého sa kontrola vykonáva, môžu od poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej dotknutej osoby požadovať, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, informačnom systéme, algoritmoch, zaobchádzaní s údajmi, podnikovej stratégii a správaní a môžu sa s otázkami obrátiť na svojich kľúčových zamestnancov.

6. Dotknutý poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo iná fyzická či právnická osoba sú povinní podrobiť sa kontrole nariadenej rozhodnutím Komisie. V rozhodnutí musí byť uvedený predmet a účel kontroly, stanovený dátum jej začatia, a musia v ňom byť uvedené sankcie podľa článkov 74 a 76, ako aj právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie. Komisia sa pred prijatím uvedeného rozhodnutia poradí s koordinátorom digitálnych služieb členského štátu, na ktorého území sa má kontrola vykonať.

7. Úradníci a iné osoby poverené alebo menované koordinátorom digitálnych služieb členského štátu, na ktorého území sa má kontrola vykonať, na žiadosť koordinátora digitálnych služieb alebo Komisie aktívne pomáhajú úradníkom a iným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou v súvislosti s kontrolou. Na tento účel majú k dispozícii právomoci uvedené v odseku 2.

8. Ak úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo iná dotknutá osoba sa bránia kontrole nariadenej podľa tohto článku, členský štát, na území ktorého sa má kontrola vykonať, im na žiadosť uvedených úradníkov alebo iných sprevádzajúcich osôb a v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu poskytnú potrebnú pomoc, a to v prípade potreby vo forme donucovacích opatrení prijatých príslušným orgánom presadzovania práva podľa daného vnútroštátneho práva, aby mohli kontrolu vykonať.

9. Ak si pomoc stanovená v odseku 8 vyžaduje povolenie vnútroštátneho justičného orgánu v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu, o takéto povolenie požiada koordinátor digitálnych služieb tohto členského štátu na žiadosť úradníkov a iných sprevádzajúcich osôb poverených Komisiou. Žiadosťou o takéto povolenie môže byť aj žiadosť o predbežné opatrenie.

10. Keď sa žiada o povolenie uvedené v odseku 9, vnútroštátny justičný orgán, ktorému bola vec predložená, skontroluje pravosť rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariaďuje kontrola, a či plánované donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neúmerné. Pri vykonávaní takéhoto overovania môže vnútroštátny justičný orgán požiadať Komisiu priamo alebo prostredníctvom koordinátorov digitálnych služieb dotknutého členského štátu o podrobné vysvetlenia najmä tie, ktoré sa týkajú dôvodov, na základe ktorých má Komisia podozrenie z porušenia tohto nariadenia, závažnosti podozrenia z porušenia a povahy účasti poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej dotknutej osoby. Vnútroštátny justičný orgán však nesmie spochybniť potrebu kontroly ani požadovať informácie zo spisu Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha iba preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie.

Článok 77

Premlčacia doba na uloženie sankcií

1. Na právomoci prenesené na Komisiu článkami 74 a 76 sa vzťahuje premlčacia doba päť rokov.

2. Lehota začína plynúť dňom, keď došlo k porušeniu predpisov. V prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušovania však lehota začína plynúť dňom ukončenia porušovania.

3. Každé opatrenie Komisie alebo koordinátora digitálnych služieb prijaté na účely vyšetrovania alebo konania v súvislosti s porušovaním predpisov preruší premlčaciu dobu na uloženie pokút alebo pravidelného penále. Opatrenia, ktorými sa prerušuje premlčacia doba, sú najmä tieto:

a)	žiadosti Komisie alebo koordinátora digitálnych služieb o informácie;

kontrola;

c)	začatie konania Komisie podľa článku 66 ods. 1.

4. Po každom prerušení začne doba plynúť nanovo. Premlčacia doba na uloženie pokút alebo pravidelného penále sa však končí najneskôr v deň, keď doba rovnajúca sa dvojnásobku premlčacej doby uplynula bez toho, aby Komisia uložila pokutu alebo pravidelné penále. Uvedená doba sa predĺži o čas, v ktorom bola premlčacia doba pozastavená podľa odseku 5.

5. Premlčacia doba na uloženie pokút alebo pravidelného penále sa pozastavuje dovtedy, kým je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskej únie.

Článok 78

Premlčacia doba na výkon sankcií

1. Premlčacia doba právomoci Komisie na výkon rozhodnutí prijatých podľa článkov 74 a 76 je päť rokov.

2. Doba začína plynúť dňom, keď sa rozhodnutie stane právoplatným.

3. Premlčacia doba na výkon sankcií sa prerušuje:

a)	oznámením rozhodnutia, ktorým sa mení pôvodná výška pokuty alebo pravidelného penále alebo zamieta žiadosť o zmenu;

b)	každým opatrením Komisie alebo členského štátu konajúceho na žiadosť Komisie, ktorým sa vymáha zaplatenie pokuty alebo pravidelného penále.

4. Po každom prerušení začne doba plynúť nanovo.

5. Premlčacia doba na vymáhanie sankcií sa pozastaví:

a)	kým plynie doba na platbu;

b)	kým je na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie alebo rozhodnutia vnútroštátneho súdu pozastavené vymáhanie platby.

Článok 87

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 24, 33, 37, 40 a 43 sa Komisii udeľuje na päť rokov od 16. novembra 2022. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 24, 33, 37, 40 a 43 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktorá sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 24, 33, 37, 40 a 43 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 91

Preskúmanie

1. Do 18. februára 2027 Komisia vyhodnotí potenciálny vplyv tohto nariadenia na rozvoj a hospodársky rast malých a stredných podnikov a podá o ňom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Do 17. novembra 2025 Komisia vyhodnotí a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o:

a)	uplatňovaní článku 33 vrátane rozsahu pôsobnosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, na ktorých sa vzťahujú povinnosti stanovené v kapitole III oddiele 5 tohto nariadenia;

b)	spôsob vzájomného pôsobenia tohto nariadenia s inými právnymi aktmi, najmä aktmi uvedenými v článku 2 ods. 3 a 4.

2. Do 17. novembra 2027 a následne každých päť rokov Komisia vypracuje hodnotenie tohto nariadenia a správu o hodnotení tohto nariadenia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Táto správa sa zameria najmä na:

a)	uplatňovanie odseku 1 druhý pododsek písm. a) a b);

b)	prínos tohto nariadenia k prehĺbeniu a efektívnemu fungovaniu vnútorného trhu so sprostredkovateľskými službami, najmä pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie digitálnych služieb;

c)	uplatňovanie článkov 13, 16, 20, 21, 45 a 46;

d)	rozsah povinností pre malé podniky a mikropodniky;

e)	účinnosť mechanizmov dohľadu a presadzovania;

f)	vplyv na dodržiavanie práva na slobodu prejavu a práva na informácie.

3. V prípade potreby sa k správe uvedenej v odsekoch 1 a 2 pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia.

4. Komisia v správe uvedenej v odseku 2 tohto článku vyhodnotí aj výročné správy koordinátorov digitálnych služieb o ich činnostiach, ktoré jej a výboru poskytujú podľa článku 55 ods. 1, a podá o nich správu.

5. Na účely odseku 2 členské štáty a výbor zasielajú Komisii informácie na jej žiadosť.

6. Pri hodnoteniach uvedených v odseku 2 Komisia zohľadní stanoviská a zistenia Európskeho parlamentu, Rady a iných relevantných subjektov alebo zdrojov a venuje mimoriadnu pozornosť malým a stredným podnikom a situácii novej konkurencie.

7. Do 18. februára 2027 Komisia po porade s výborom posúdi jeho fungovanie a uplatňovanie článku 43 a podá o ňom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, pričom zohľadní prvé roky uplatňovania nariadenia. Na základe zistení a pri maximálnom zohľadnení stanoviska výboru sa k uvedenej správe v prípade potreby pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia, pokiaľ ide o štruktúru výboru.

Článok 93

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje od 17. februára 2024.

Článok 24 ods. 2, 3 a 6, článok 33 ods. 3 až 6, článok 37 ods. 7, článok 40 ods. 13, článok 43 a kapitola IV oddiely 4, 5 a 6 sa však uplatňujú od 16. novembra 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 19. októbra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK

(1) Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 70.

(2) Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. októbra 2022.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1148 z 20. júna 2019 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1907/2006 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 98/2013 (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 79).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1232 zo 14. júla 2021 o dočasnej výnimke z určitých ustanovení smernice 2002/58/ES, pokiaľ ide o používanie technológií poskytovateľmi interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania na spracúvanie osobných a iných údajov na účely boja proti online sexuálnemu zneužívaniu detí (Ú. v. EÚ L 274, 30.7.2021, s. 41).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2020/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).

(19) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(25) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodnik, malý a stredný podnik (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).

(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(30) Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021, s. 1).

(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(35) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(37) Ú. v. EÚ C 149, 27.4.2021, s. 3.

(38) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(39) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

whereas

keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

Digital Service Act 2022/2065 SK