keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

1.   Komisia môže, konajúc na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu alebo z vlastnej iniciatívy, prijať vykonávací akt, v ktorom rozhodne, že dotknutému strážcovi prístupu udelí úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania konkrétnej povinnosti stanovenej v článku 5, 6 alebo 7 v súvislosti so základnou platformovou službou uvedenou v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, ak je takáto výnimka podložená dôvodmi uvedenými v odseku 3 tohto článku (ďalej len „rozhodnutie o výnimke“). Komisia prijme rozhodnutie o výnimke do troch mesiacov po prijatí úplnej odôvodnenej žiadosti a poskytne odôvodnené stanovisko, v ktorom vysvetlí dôvody udelenia výnimky. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2.   Ak sa udelí výnimka podľa odseku 1, Komisia preskúma svoje rozhodnutie o výnimke, ak dôvod jej udelenia zanikne, alebo aspoň raz za rok. Po takomto preskúmaní Komisia buď úplne alebo čiastočne zruší výnimku, alebo rozhodne, že podmienky odseku 1 sú naďalej splnené.

3.   Výnimku podľa odseku 1 možno udeliť len z dôvodov verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti.

4.   Komisia môže v naliehavých prípadoch, konajúc na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu alebo z vlastnej iniciatívy, dočasne pozastaviť uplatňovanie konkrétnej povinnosti uvedenej v odseku 1 na jednu alebo viaceré jednotlivé základné platformové služby ešte pred prijatím rozhodnutia podľa daného odseku. Takúto žiadosť možno predložiť a vyhovieť jej kedykoľvek pred ukončením posúdenia Komisiou podľa odseku 1.

5.   Pri posudzovaní žiadosti uvedenej v odseku 1 a 4 Komisia zohľadňuje najmä vplyv plnenia konkrétnej povinnosti na dôvody uvedené v odseku 3, ako aj účinky na dotknutého strážcu prístupu a na tretie strany. Komisia môže pozastavenie podmieniť podmienkami a povinnosťami, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu medzi cieľmi dôvodov uvedených v odseku 3 a cieľmi tohto nariadenia.

1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 na účely doplnenia tohto nariadenia, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6. Uvedené delegované akty sa zakladajú na prieskume trhu podľa článku 19, ktorý viedol k zisteniu potreby udržiavať uvedené povinnosti aktualizované s cieľom riešiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé rovnako ako praktiky, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6.

2.   Rozsah pôsobnosti delegovaného aktu prijatého v súlade s odsekom 1 sa obmedzuje na:

a)	rozšírenie povinnosti, ktorá sa uplatňuje len vo vzťahu k niektorým základným platformovým službám, na iné základné platformové služby uvedené v článku 2 bode 2;

b)	rozšírenie povinnosti, z ktorej majú prospech niektorí komerční používatelia alebo koncoví používatelia, s cieľom prinášať prospech ostatným komerčným používateľom alebo koncovým používateľom;

c)	upresnenie spôsobu, akým majú strážcovia prístupu plniť povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6, s cieľom zabezpečiť účinné dodržiavanie týchto povinností;

d)	rozšírenie povinnosti, ktorá sa uplatňuje len v súvislosti s určitými službami poskytovanými spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu, na iné služby poskytované spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu;

e)	rozšírenie povinnosti, ktorá sa uplatňuje len vo vzťahu k niektorým typom údajov, s cieľom uplatňovať ju vo vzťahu k iným typom údajov;

f)	doplnenie ďalších podmienok, ak sa povinnosťou ukladajú určité podmienky na správanie strážcu prístupu; alebo

g)	uplatňovanie povinnosti, ktorá upravuje vzťah medzi viacerými základnými platformovými službami strážcu prístupu, na vzťah medzi základnou platformovou službou a inými službami strážcu prístupu.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom zmeniť toto nariadenie, pokiaľ ide o zoznam základných funkcií uvedených v článku 7 ods. 2, doplnením alebo odstránením funkcií interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania.

Uvedené delegované akty sa zakladajú na prieskume trhu podľa článku 19, ktorý viedol k zisteniu potreby udržiavať uvedené povinnosti aktualizované s cieľom riešiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé rovnako ako praktiky, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené v článku 7.

4.   Komisia je tiež splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o povinnosti uvedené v článku 7, spresnením spôsobu, akým sa tieto povinnosti majú plniť, aby sa zabezpečilo ich účinné dodržiavanie. Uvedené delegované akty sa zakladajú na prieskume trhu podľa článku 19, ktorý viedol k zisteniu potreby udržiavať uvedené povinnosti aktualizované s cieľom riešiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé rovnako ako praktiky, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené v článku 7.

5.   Praktika uvedená v odsekoch 1, 3 a 4 sa považuje za obmedzujúcu súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo za nekalú, ak:

a)

takúto praktiku uplatňujú strážcovia prístupu a dokáže brániť inovácii a obmedzovať výber pre komerčných používateľov a koncových používateľov, pretože: i) trvale ovplyvňuje alebo hrozí, že bude ovplyvňovať súťažeschopnosť základnej platformovej služby alebo iných služieb v digitálnom sektore tým, že pre ostatné podniky vytvára alebo posilňuje prekážky, ktoré im bránia vstúpiť na trh alebo v ňom expandovať ako poskytovatelia základnej platformovej služby alebo iných služieb v digitálnom sektore; alebo ii) bráni iným účastníkom v tom, aby mali rovnaký prístup ku kľúčovému vstupu ako strážca prístupu; alebo

b)	existuje nerovnováha medzi právami a povinnosťami komerčných používateľov a strážca prístupu získa od komerčných používateľov výhodu, ktorá je neúmerná službe, ktorú uvedený strážca prístupu poskytuje týmto komerčným používateľom.

1.   Podnik poskytujúci základné platformové služby nesmie segmentovať, rozdeľovať, prerozdeľovať, fragmentovať alebo deliť tieto služby prostredníctvom zmluvných, obchodných, technických alebo akýchkoľvek iných prostriedkov s cieľom obchádzať kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2. Takéto konanie podniku nebráni Komisii, aby ho označila za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 4.

2.   Ak má Komisia podozrenie, že podnik poskytujúci základné platformové služby je zapojený do praktík uvedených v odseku 1, môže od tohto podniku vyžadovať akékoľvek informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na to, aby určila, či sa dotknutý podnik podieľal na takýchto praktikách.

3.   Strážca prístupu zabezpečí úplné a účinné plnenie povinností vyplývajúcich z článkov 5, 6 a 7.

4.   Strážca prístupu sa nesmie zapojiť do konania, ktorým je ohrozené plnenie povinností podľa článkov 5, 6 a 7, a to bez ohľadu na to, či uvedené konanie má zmluvný, obchodný, technický alebo akýkoľvek iný charakter alebo zahŕňa použitie behaviorálnych techník alebo rozhrania.

5.   Ak sa na zabezpečenie súladu s týmto nariadením vyžaduje súhlas so získavaním, spracúvaním, krížovým používaním a zdieľaním osobných údajov, strážca prístupu prijme potrebné kroky, aby komerčným používateľom buď umožnil priamo získať potrebný súhlas so spracúvaním, ak sa takýto súhlas vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo smernice 2002/58/ES, alebo aby súlad s pravidlami a zásadami Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia zabezpečil inak, a to aj tak, že komerčným používateľom poskytne vo vhodných prípadoch riadne anonymizované údaje. Strážca prístupu nesmie komerčnému používateľovi sťažovať získanie tohto súhlasu v porovnaní so získavaním súhlasu pre jeho vlastné služby.

6.   Strážca prístupu nesmie zhoršovať podmienky ani kvalitu žiadnej zo základných platformových služieb poskytovaných komerčným alebo koncovým používateľom, ktorí využívajú práva alebo možnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, ani neprimerane sťažovať využívanie týchto práv alebo možností, a to ani tým, že by koncovým používateľom ponúkal možnosti voľby iným než neutrálnym spôsobom, alebo že by prostredníctvom štruktúry, návrhu, funkcie alebo spôsobu fungovania používateľského rozhrania alebo jeho časti oslaboval autonómiu koncových používateľov alebo komerčných používateľov, ich rozhodovanie alebo slobodný výber.

7.   Ak strážca prístupu obchádza alebo sa snaží obísť niektorú z povinností uvedených v článku 5, 6 alebo 7 spôsobom opísaným v odsekoch 4, 5 a 6 tohto článku, Komisia môže začať konanie podľa článku 20 a prijať vykonávací akt podľa článku 8 ods. 2 s cieľom stanoviť opatrenia, ktoré príslušný strážca prístupu musí vykonať.

8.   Odsekom 6 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

1.   Komisia môže prijať rozhodnutie, ktorým podnikom, vrátane strážcov prístupu v príslušných prípadoch, a združeniam podnikov uloží pravidelné penále nepresahujúce 5 % priemerného denného celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku za deň vypočítané odo dňa určeného rozhodnutím s cieľom prinútiť ich k tomu, aby:

a)	dodržiavali opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

b)	dodržiavali rozhodnutie podľa článku 18 ods. 1;

c)	poskytli správne a úplné informácie v lehote, ktorá sa požaduje v žiadosti o informácie podanej na základe rozhodnutia podľa článku 21;

d)	zabezpečili prístup k údajom, algoritmom a informáciám o testovaní v reakcii na žiadosť podľa článku 21 ods. 3 a poskytli k nim vysvetlenia, ako sa vyžaduje v rozhodnutí podľa článku 21;

e)	sa podrobili inšpekcii nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 23;

f)	dodržiavali rozhodnutie, ktorým sa nariaďujú predbežné opatrenia, podľa článku 24;

g)	splnili záväzky, ktoré sa rozhodnutím podľa článku 25 ods. 1 stali právne záväznými;

h)	dodržiavali rozhodnutie podľa článku 29 ods. 1.

2.   Ak si podniky alebo združenia podnikov splnili povinnosť, ktorú malo vynútiť pravidelné penále, Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom stanoví konečnú sumu pravidelného penále vo výške, ktorá je nižšia ako suma určená podľa pôvodného rozhodnutia. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

1.   V konaniach týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia môžu vnútroštátne súdy požiadať Komisiu, aby im poskytla informácie, ktoré má k dispozícii, alebo svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Členské štáty zašlú Komisii kópiu každého písomného rozsudku vnútroštátnych súdov, ktorým sa rozhodlo o uplatňovaní tohto nariadenia. Takáto kópia sa zašle bezodkladne po tom, čo bol stranám oznámený úplný písomný rozsudok.

3.   Ak si to vyžaduje jednotné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia môže z vlastnej iniciatívy predložiť vnútroštátnym súdom písomné pripomienky. S povolením príslušného súdu môže Komisia predložiť pripomienky aj ústnou formou.

4.   Komisia môže výlučne na účely vypracovania svojich pripomienok požiadať príslušný vnútroštátny súd, aby jej poskytol všetky dokumenty, ktoré sú potrebné na posúdenie danej veci, alebo aby poskytnutie týchto dokumentov zabezpečil.

5.   Vnútroštátne súdy nevydajú žiadne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Vyhýbajú sa aj vydaniu takých rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, ktoré zvažuje Komisia v konaní začatom podľa tohto nariadenia. Na tento účel môže vnútroštátny súd posúdiť, či je nevyhnutné, aby sa konanie, ktoré začal, prerušilo. Týmto nie je dotknutá možnosť vnútroštátnych súdov podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ.