search


keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/1925 SK cercato: 'požiada' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index požiada:


whereas požiada:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 2547

 

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„strážca prístupu“ je podnik poskytujúci základné platformové služby označený podľa článku 3;

2.

„základná platformová služba“ je ktorákoľvek z týchto služieb:

a)

online sprostredkovateľské služby;

b)

internetové vyhľadávače;

c)

online služby sociálnej siete;

d)

služby platformy na zdieľanie videí;

e)

interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania;

f)

operačné systémy;

g)

webové prehliadače;

h)

virtuálni asistenti;

i)

služby cloud computingu;

j)

online reklamné služby vrátane akýchkoľvek reklamných sietí, reklamných búrz a akýchkoľvek iných služieb sprostredkovania reklamy, ktoré poskytuje podnik poskytujúci ktorúkoľvek zo základných platformových služieb uvedených v písmenách a) až i);

3.

„služba informačnej spoločnosti“ je akákoľvek služba vymedzená v článku 1 bode 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

4.

„digitálny sektor“ je sektor produktov a služieb poskytovaných prostredníctvom alebo s využitím služieb informačnej spoločnosti;

5.

„online sprostredkovateľské služby“ sú online sprostredkovateľské služby vymedzené v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2019/1150;

6.

„internetový vyhľadávač“ je internetový vyhľadávač vymedzený v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) 2019/1150;

7.

„online služba sociálnej siete“ je platforma, ktorá koncovým používateľom umožňuje vzájomné prepojenie a komunikáciu, zdieľanie obsahu a spoznávanie ďalších používateľov a obsahu prostredníctvom rôznych zariadení, a najmä prostredníctvom chatov, príspevkov, videí a odporúčaní;

8.

„služba platformy na zdieľanie videí“ je služba platformy na zdieľanie videí vymedzená v článku 1 bode 1 písm. aa) smernice 2010/13/EÚ;

9.

„interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania“ je interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania vymedzená v článku 2 bode 7 smernice (EÚ) 2018/1972;

10.

„operačný systém“ je systémový softvér, ktorý riadi základné funkcie hardvéru alebo softvéru a umožňuje prevádzku softvérových aplikácií;

11.

„webový prehliadač“ je softvérová aplikácia, ktorá koncovým používateľom umožňuje prístup k obsahu webových stránok na serveroch, ktoré sú pripojené k sieťam, ako je internet, a interakciu s ním, vrátane samostatných webových prehliadačov, ako aj webových prehliadačov, ktoré sú integrované alebo zabudované do softvéru alebo podobne;

12.

„virtuálny asistent“ je softvér, ktorý dokáže spracúvať požiadavky, úlohy alebo otázky vrátane tých, ktoré sú zadané prostredníctvom zvuku, obrazu, písomne, gestami alebo pohybom, a ktorý na základe týchto požiadaviek, úloh alebo otázok poskytuje prístup k iným službám alebo riadi pripojené fyzické zariadenia;

13.

„služba cloud computingu“ je služba v oblasti cloud computingu vymedzená v článku 4 bode 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (24);

14.

„obchody so softvérovými aplikáciami“ je typ online sprostredkovateľských služieb, ktorý sa zameriava na softvérové aplikácie ako sprostredkovaný produkt alebo službu;

15.

„softvérová aplikácia“ je akýkoľvek digitálny produkt alebo služba, ktoré pracujú v operačnom systéme;

16.

„platobná služba“ je platobná služba vymedzená v článku 4 bode 3 smernice (EÚ) 2015/2366;

17.

„technická služba na podporu platobnej služby“ je služba v zmysle článku 3 písm. j) smernice (EÚ) 2015/2366;

18.

„platobný systém na nákupy v rámci aplikácie“ je softvérová aplikácia, služba alebo používateľské rozhranie, ktorými sa uľahčuje nákup digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb v softvérovej aplikácii vrátane obsahu, predplatného, prvkov alebo funkcií a platby za takéto nákupy;

19.

„identifikačná služba“ je typ služby poskytovanej spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu, ktorý umožňuje akýkoľvek druh overenia totožnosti koncových používateľov alebo komerčných používateľov bez ohľadu na použitú technológiu;

20.

„koncový používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva základné platformové služby a nie je komerčným používateľom;

21.

„komerčný používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba konajúca v rámci svojej obchodnej alebo odbornej činnosti, ktorá využíva základné platformové služby na poskytovanie alebo pri poskytovaní tovaru alebo služieb koncovým používateľom;

22.

„poradie“ je relatívne uprednostňovanie tovaru alebo služieb ponúkaných prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb, online služieb sociálnej siete, služieb platformy na zdieľanie videí alebo virtuálnych asistentov alebo relevantnosť pripisovaná výsledkom vyhľadávania internetovými vyhľadávačmi, ako ich podniky poskytujúce online sprostredkovateľské služby, online služby sociálnej siete, služby platformy na zdieľanie videí, virtuálnych asistentov alebo internetové vyhľadávače prezentujú, usporadúvajú alebo oznamujú, a to bez ohľadu na technologické prostriedky použité na takúto prezentáciu, usporiadanie alebo oznamovanie, ako aj bez ohľadu na to, či sa prezentuje alebo oznamuje len jeden výsledok;

23.

„výsledky vyhľadávania“ sú akékoľvek informácie v akomkoľvek formáte vrátane textových, grafických, hlasových alebo iných výstupov, ktoré sú odpoveďou na vyhľadávanie a súvisia s ním, bez ohľadu na to, či sú tieto informácie plateným alebo neplateným výsledkom vyhľadávania, priamou odpoveďou alebo akýmkoľvek produktom, službou alebo informáciou, ktoré sú ponúkané v súvislosti s organickými výsledkami vyhľadávania alebo sú zobrazené popri nich alebo sú čiastočne či úplne do nich začlenené;

24.

„údaje“ sú všetky digitálne znázornenia úkonov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých úkonov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;

25.

„osobné údaje“ sú osobné údaje vymedzené v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

26.

„iné ako osobné údaje“ sú údaje iné ako osobné údaje;

27.

„podnik“ je subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu alebo spôsob, akým je financovaný, vrátane všetkých prepojených podnikov, ktoré tvoria skupinu na základe priamej alebo nepriamej kontroly podniku iným podnikom;

28.

„kontrola“ je možnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na podnik v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 139/2004;

29.

„interoperabilita“ je schopnosť vymieňať si informácie a vzájomne využívať informácie, ktoré boli vymenené prostredníctvom rozhraní alebo iných riešení, tak, aby všetky prvky hardvéru alebo softvéru fungovali s iným hardvérom a softvérom a plnili príkazy používateľov všetkými spôsobmi, ktorými ich majú plniť;

30.

„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 139/2004;

31.

„profilovanie“ je profilovanie vymedzené v článku 4 bode 4 nariadenia (EÚ) 2016/679;

32.

„súhlas“ je súhlas dotknutej osoby vymedzený v článku 4 bode 11 nariadenia (EÚ) 2016/679;

33.

„vnútroštátny súd“ je akýkoľvek súdny orgán členského štátu v zmysle článku 267 ZFEÚ.

KAPITOLA II

STRÁŽCOVIA PRÍSTUPU

Článok 3

Označenie strážcov prístupu

1.   Podnik sa označí za strážcu prístupu, ak:

a)

má významný vplyv na vnútorný trh;

b)

poskytuje základnú platformovú službu, ktorá je dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom; a

c)

má vo svojej činnosti pevne zakotvené a trvalé postavenie alebo je možné predpokladať, že takéto postavenie dosiahne v blízkej budúcnosti.

2.   Predpokladá sa, že podnik spĺňa príslušné požiadavky uvedené v odseku 1:

a)

pokiaľ ide o odsek 1 písm. a), ak dosiahol ročný obrat v Únii v každom z posledných troch finančných rokoch najmenej 7,5 miliardy EUR alebo ak jeho priemerná trhová kapitalizácia alebo jeho zodpovedajúca objektívna trhová hodnota v poslednom finančnom roku dosiahla aspoň 75 miliárd EUR a poskytuje tú istú základnú platformovú službu najmenej v troch členských štátoch;

b)

pokiaľ ide o odsek 1 písm. b), ak poskytuje základnú platformovú službu, ktorá mala v poslednom finančnom roku mesačne aspoň 45 miliónov aktívnych koncových používateľov usadených alebo nachádzajúcich sa v Únii a ročne aspoň 10 000 aktívnych komerčných používateľov usadených v Únii, ktorí sa identifikujú a spočítavajú v súlade s metodikou a ukazovateľmi stanovenými v prílohe;

c)

pokiaľ ide o odsek 1 písm. c), ak boli prahové hodnoty uvedené v písmene b) tohto odseku dosiahnuté v každom z posledných troch finančných rokov.

3.   Ak podnik poskytujúci základné platformové služby dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, bezodkladne to oznámi Komisii, a to najneskôr do 2 mesiacov od dosiahnutia týchto prahových hodnôt, a poskytne jej príslušné informácie podľa odseku 2. Uvedené oznámenie obsahuje príslušné informácie podľa odseku 2 za každú zo základných platformových služieb podniku, ktorá dosiahla prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b). Vždy, keď ďalšia základná platformová služba poskytovaná podnikom, ktorý bol predtým označený za strážcu prístupu, dosiahne prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b) a c), podnik to oznámi Komisii do dvoch mesiacov od dosiahnutia uvedených prahových hodnôt.

Ak podnik poskytujúci základnú platformovú službu neinformuje Komisiu v súlade s prvým pododsekom tohto odseku a neposkytne jej v lehote, ktorú stanovila v žiadosti o informácie podľa článku 21, všetky relevantné informácie, ktoré Komisia potrebuje na označenie dotknutého podniku za strážcu prístupu podľa odseku 4 tohto článku, Komisia je aj napriek tomu oprávnená označiť tento podnik za strážcu prístupu na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

Ak podnik poskytujúci základné platformové služby splní žiadosť o informácie v súlade s druhým pododsekom tohto odseku alebo ak sa informácie poskytnú po uplynutí lehoty stanovenej v uvedenom odseku, Komisia uplatní postup stanovený v odseku 4.

4.   Komisia bez zbytočného odkladu a najneskôr do 45 pracovných dní po doručení úplných informácií uvedených v odseku 3 označí podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, za strážcu prístupu.

5.   Podnik poskytujúci základné platformové služby môže spolu s oznámením predložiť dostatočne podložené argumenty na preukázanie toho, že výnimočne, aj keď spĺňa všetky prahové hodnoty v odseku 2, za okolností, za ktorých príslušná základná platformová služba funguje, nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1.

Ak Komisia dospeje k záveru, že argumenty, ktoré podnik poskytujúci základné platformové služby predložil podľa prvého pododseku, nie sú dostatočne podložené, pretože zjavne nespochybňujú predpoklady stanovené v odseku 2 tohto článku, môže tieto argumenty zamietnuť v lehote uvedenej v odseku 4 bez uplatnenia postupu stanoveného v článku 17 ods. 3.

Ak podnik poskytujúci základné platformové služby predloží takéto dostatočne podložené argumenty zjavne spochybňujúce predpoklady uvedené v odseku 2 tohto článku, Komisia môže bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku v lehote uvedenej v odseku 4 tohto článku začať postup stanovený v článku 17 ods. 3.

Ak Komisia dospeje k záveru, že podnik poskytujúci základné platformové služby nebol schopný preukázať, že príslušné základné platformové služby, ktoré poskytuje, nespĺňajú požiadavky odseku 1 tohto článku, označí tento podnik za strážcu prístupu v súlade s postupom stanoveným v článku 17 ods. 3.

6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením metodiky na určenie toho, či sa dosiahli kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v odseku 2 tohto článku, a v prípade potreby túto metodiku pravidelne prispôsobovať trhovému a technologickému vývoju.

7.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom zmeniť toto nariadenie aktualizáciou metodiky a zoznamu ukazovateľov uvedených v prílohe.

8.   Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 17 označí za strážcu prístupu každý podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý spĺňa všetky požiadavky uvedené v odseku 1 tohto článku, ale nedosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2 tohto článku.

Na uvedený účel Komisia zohľadní niektoré alebo všetky z týchto prvkov, pokiaľ sú relevantné pre posudzovaný podnik poskytujúci základné platformové služby:

a)

veľkosť, vrátane obratu a trhovej kapitalizácie, činnosť a postavenie dotknutého podniku;

b)

počet komerčných používateľov, ktorí základnú platformovú službu využívajú na oslovenie koncových používateľov, a počet koncových používateľov;

c)

sieťové účinky a výhody založené na údajoch, najmä vo vzťahu k prístupu dotknutého podniku k osobným údajom a iným ako osobným údajom a k ich získavaniu alebo analytickým možnostiam;

d)

akékoľvek účinky vyplývajúce z rozsahu a sortimentu, ktoré podnik využíva, a to aj pokiaľ ide o údaje, a v príslušných prípadoch, aj pokiaľ ide o jeho činnosť mimo Únie;

e)

odkázanosť komerčných používateľov alebo koncových používateľov na dodávateľa vrátane nákladov na zmenu poskytovateľa behaviorálnej predpojatosti, ktoré znižujú schopnosť komerčných používateľov a koncových používateľov zmeniť poskytovateľa alebo využívať multihoming;

f)

konglomerátnu podnikovú štruktúru alebo vertikálnu integráciu dotknutého podniku, ktorá podniku umožňuje napríklad krížové financovanie, kombinovanie údajov z rôznych zdrojov alebo využívanie svojho postavenia; alebo

g)

iné štrukturálne charakteristiky obchodu alebo služieb.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto odseku zohľadňuje predpokladaný vývoj v súvislosti s prvkami uvedenými v druhom pododseku vrátane akýchkoľvek plánovaných koncentrácií, ktoré zahŕňajú ďalší podnik poskytujúci základné platformové služby alebo poskytujúci akékoľvek iné služby v digitálnom sektore alebo umožňujúci získavanie dát.

Ak podnik poskytujúci základnú platformovú službu, ktorý nedosiahol kvantitatívne prahové hodnoty uvedené v odseku 2, výrazným spôsobom nedodržiava vyšetrovacie opatrenia nariadené Komisiou, pričom toto neplnenie povinnosti pretrváva po tom, ako bol dotknutý podnik vyzvaný, aby splnil požiadavky v primeranej lehote a predložil pripomienky, Komisia môže označiť tento podnik za strážcu prístupu na základe faktov, ktoré má k dispozícii.

9.   V prípade každého podniku označeného za strážcu prístupu podľa odseku 4 alebo 8 Komisia v rozhodnutí o označení uvedie príslušné základné platformové služby, ktoré sa poskytujú v rámci tohto podniku a ktoré sú samé osebe dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b).

10.   Strážca prístupu musí splniť povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7 do šiestich mesiacov od uvedenia základnej platformovej služby v rozhodnutí o označení podľa odseku 9 tohto článku.

Článok 4

Preskúmanie postavenia strážcu prístupu

1.   Komisia môže na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy kedykoľvek prehodnotiť, zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie o označení prijaté podľa článku 3 z jedného z týchto dôvodov:

a)

nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie o označení založené;

b)

rozhodnutie o označení bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách.

2.   Komisia pravidelne a aspoň raz za tri roky preskúma, či strážcovia prístupu naďalej spĺňajú požiadavky stanovené v článku 3 ods. 1. V uvedenom preskúmaní tiež preskúma, či je potrebné zmeniť zoznam základných platformových služieb strážcu prístupu, ktoré sú samé osebe dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 písm. b). Takéto preskúmania nemajú žiadny odkladný účinok na povinnosti strážcu prístupu.

Komisia tiež aspoň raz ročne preskúma, či nové podniky poskytujúce základné platformové služby spĺňajú uvedené požiadavky.

Ak Komisia na základe preskúmaní podľa prvého pododseku zistí, že skutočnosti, na ktorých sa zakladalo označenie podnikov poskytujúcich základné platformové služby za strážcov prístupu, sa zmenili, prijme rozhodnutie, ktorým potvrdí, zmení alebo zruší rozhodnutie o označení.

3.   Komisia priebežne uverejňuje a aktualizuje zoznam strážcov prístupu a zoznam základných platformových služieb, v súvislosti s ktorými musia dodržiavať povinnosti stanovené v kapitole III.

KAPITOLA III

PRAKTIKY STRÁŽCOV PRÍSTUPU, KTORÉ OBMEDZUJÚ SÚŤAŽESCHOPNOSŤ ALEBO SÚ NEKALÉ

Článok 7

Povinnosť strážcov prístupu týkajúca sa interoperability interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania

1.   Ak strážca prístupu poskytuje interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, zabezpečí interoperabilitu základných funkcií svojich interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania iného poskytovateľa, ktorý takéto služby ponúka alebo má v úmysle ponúkať v Únii, tak, že na požiadanie a bezodplatne poskytne potrebné technické rozhrania alebo podobné riešenia, ktoré uľahčujú interoperabilitu.

2.   Strážca prístupu zabezpečí interoperabilitu aspoň týchto základných funkcií podľa odseku 1, pokiaľ on sám poskytuje takéto funkcie svojim vlastným koncovým používateľom:

a)

po zaradení do zoznamu v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9:

i)

zasielanie textových správ medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

ii)

zdieľanie obrázkov, hlasových správ, videí a iných pripojených súborov v rámci komunikácie medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

b)

do dvoch rokov po označení:

i)

zasielanie textových správ medzi koncovými bodmi v rámci skupín individuálnych koncových používateľov;

ii)

zdieľanie obrázkov, hlasových správ, videí a iných pripojených súborov v rámci komunikácie medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom;

c)

do štyroch rokov po označení:

i)

hlasové volania medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

ii)

videohovory medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

iii)

hlasové volania medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom;

iv)

videohovory medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom.

3.   Úroveň bezpečnosti vrátane prípadného šifrovania medzi koncovými bodmi, ktorú strážca prístupu poskytuje svojim vlastným koncovým používateľom, sa zachová v rámci všetkých interoperabilných služieb.

4.   Strážca prístupu uverejní referenčnú ponuku, v ktorej stanoví technické podrobnosti a všeobecné podmienky interoperability so svojimi interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislých od číslovania vrátane potrebných podrobností o úrovni bezpečnosti a šifrovaní medzi koncovými bodmi. Strážca prístupu uverejní takúto referenčnú ponuku v lehote stanovenej v článku 3 ods. 10 a v prípade potreby ju aktualizuje.

5.   Po uverejnení referenčnej ponuky podľa odseku 4 môže každý poskytovateľ interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorý ponúka alebo má v úmysle ponúkať takéto služby v Únii, požiadať o interoperabilitu s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania, ktoré poskytuje strážca prístupu. Takáto žiadosť sa môže vzťahovať na niektoré alebo všetky základné funkcie uvedené v odseku 2. Strážca prístupu vyhovie každej primeranej žiadosti o zabezpečenie interoperability do troch mesiacov od jej prijatia tak, že uvedie do prevádzky požadované základné funkcie.

6.   Komisia môže výnimočne na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu predĺžiť lehoty splnenia podmienok podľa odseku 2 a 5, ak strážca prístupu preukáže, že je to potrebné na zabezpečenie účinnej interoperability a zachovanie potrebnej úrovne bezpečnosti vrátane prípadného šifrovania medzi koncovými bodmi.

7.   Koncoví používatelia interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania strážcu prístupu a žiadajúceho poskytovateľa interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania majú naďalej možnosť rozhodnúť sa, či využijú interoperabilné základné funkcie, ktoré strážca prístupu môže poskytnúť podľa odseku 1.

8.   Strážca prístupu získava a vymieňa si s poskytovateľom interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorý požiadal o zabezpečenie interoperability, len tie osobné údaje koncových používateľov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na poskytnutie účinnej interoperability. Takéto získavanie a výmena osobných údajov koncových používateľom je v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou 2002/58/ES.

9.   Strážcovi prístupu nemožno brániť, aby prijímal opatrenia na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorí sú tretími stranami a žiadajú o zabezpečenie interoperability, neohrozili integritu, bezpečnosť a ochranu súkromia v rámci jeho služieb za predpokladu, že takéto opatrenia sú nevyhnutne potrebné a primerané a strážca prístupu ich náležite odôvodní.

Článok 8

Dodržiavanie povinností strážcov prístupu

1.   Strážca prístupu zabezpečí a preukáže dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia. Opatrenia, ktoré vykonáva strážca prístupu na zabezpečenie dodržiavania uvedených článkov, musia byť účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti. Strážca prístupu zabezpečí, aby vykonávanie týchto opatrení bolo v súlade s príslušným právom, najmä s nariadením (EÚ) 2016/679, so smernicou 2002/58/ES a s právnymi predpismi o kybernetickej bezpečnosti, ochrane spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov, ako aj s požiadavkami na prístupnosť.

2.   Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť strážcu prístupu podľa odseku 3 tohto článku začať konanie podľa článku 20.

Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom určí opatrenia, ktoré má dotknutý strážca prístupu vykonať na účinné splnenie povinností stanovených v článkoch 6 a 7. Uvedený vykonávací akt sa prijme do šiestich mesiacov od začatia konania podľa článku 20 v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

V prípade začatia konania z vlastnej iniciatívy z dôvodu obchádzania povinností podľa článku 13 sa takéto opatrenia môžu týkať povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7.

3.   Strážca prístupu môže požiadať Komisiu o zapojenie sa do procesu s cieľom určiť, či sú opatrenia, ktoré má daný strážca prístupu v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal s cieľom zabezpečiť súlad s článkami 6 a 7, účinné na dosiahnutie cieľa príslušnej povinnosti za konkrétnych okolností strážcu prístupu. Komisia podľa vlastného uváženia rozhodne, či sa do takéhoto procesu zapojí, pričom zohľadňuje zásady rovnakého zaobchádzania, proporcionality a dobrej správy.

Strážca prístupu vo svojej žiadosti poskytne odôvodnené stanovisko, v ktorom vysvetlí opatrenia, ktoré má v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal. Strážca prístupu zároveň poskytne verziu odôvodneného stanoviska, ktorá nemá dôverný charakter a ktorú možno poskytnúť tretím stranám podľa odseku 6.

4.   Odsekmi 2 a 3 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

5.   S cieľom prijať rozhodnutie podľa odseku 2 Komisia oznámi svoje predbežné zistenia strážcovi prístupu do troch mesiacov od začatia konania podľa článku 20. Komisia v predbežných zisteniach vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu s cieľom účinne riešiť tieto predbežné zistenia.

6.   S cieľom účinne umožniť zainteresovaným tretím stranám predkladať pripomienky Komisia súčasne s oznámením svojich predbežných zistení strážcovi prístupu podľa odseku 5 alebo čo najskôr potom uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu. Komisia určí primeranú lehotu na predkladanie takýchto pripomienok.

7.   Pri určovaní opatrení podľa odseku 2 Komisia zabezpečí, aby opatrenia boli účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti a primerané vzhľadom na osobitné okolnosti strážcu prístupu a príslušnej služby.

8.   Na účely stanovenia povinností podľa článku 6 ods. 11 a 12 Komisia posúdi aj to, či sa zamýšľanými alebo vykonanými opatreniami zabezpečuje, aby nedošlo k nerovnováhe medzi právami a povinnosťami komerčných používateľov, a či opatrenia samy osebe neposkytujú strážcovi prístupu výhodu neúmernú službe, ktorú strážca prístupu poskytuje komerčným používateľom.

9.   Komisia môže rozhodnúť, že konanie podľa odseku 2 na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy obnoví, ak:

a)

nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené; alebo

b)

rozhodnutie bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách; alebo

c)

opatrenia uvedené v rozhodnutí nie sú účinné.

Článok 14

Povinnosť informovať o koncentráciách

1.   Strážca prístupu informuje Komisiu o akejkoľvek zamýšľanej koncentrácii v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, ak účastníci fúzie alebo cieľ koncentrácie poskytuje základné platformové služby alebo akékoľvek iné služby poskytované v digitálnom sektore alebo umožňuje získavanie údajov, a to bez ohľadu na to, či podlieha povinnosti oznámenia Komisii podľa uvedeného nariadenia alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

Strážca prístupu informuje Komisiu o takejto koncentrácii pred jej uskutočnením a po uzavretí dohody, oznámení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu.

2.   Strážca prístupu v informáciách poskytnutých podľa odseku 1 uvedie aspoň podniky, ktorých sa koncentrácia týka, ich ročné obraty v Únii a celosvetové ročné obraty, ich oblasti činnosti vrátane činností priamo súvisiacich s koncentráciou, a hodnotu transakcie dohody alebo jej odhad, ako aj súhrnné údaje o koncentrácii vrátane jej povahy a odôvodnenia, a zoznam členských štátov, ktorých sa koncentrácia týka.

Strážca prístupu zároveň za všetky relevantné základné platformové služby uvedie ich príslušné ročné obraty v Únii, počty ich aktívnych komerčných používateľov ročne a počty ich aktívnych koncových používateľov mesačne.

3.   Ak po akejkoľvek koncentrácii uvedenej v odseku 1 tohto článku dodatočné základné platformové služby samostatne dosahujú prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), dotknutý strážca prístupu o tom informuje Komisiu do dvoch mesiacov od uskutočnenia koncentrácie a poskytne Komisii informácie uvedené v článku 3 ods. 2.

4.   Komisia informuje príslušné orgány členských štátov o všetkých informáciách prijatých podľa odseku 1 a každoročne uverejňuje zoznam nadobudnutí, o ktorých ju strážcovia prístupu informovali podľa uvedeného odseku.

Komisia zohľadní oprávnený záujem podnikov na ochrane ich obchodného tajomstva.

5.   Príslušné orgány členských štátov môžu použiť informácie získané podľa odseku 1 tohto článku na požiadanie Komisie o preskúmanie koncentrácie podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 139/2004.

Článok 16

Začatie prieskumu trhu

1.   Ak má Komisia v úmysle uskutočniť prieskum trhu na účely možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 17, 18 a 19, prijme rozhodnutie o začatí prieskumu trhu.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 môže Komisia vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci podľa tohto nariadenia pred začatím prieskumu trhu podľa uvedeného odseku.

3.   V rozhodnutí podľa odseku 1 sa uvádza:

a)

dátum začatia prieskumu trhu;

b)

opis otázky, ktorej sa prieskum trhu týka;

c)

účel prieskumu trhu.

4.   Komisia môže opätovne začať prieskum trhu, ktorý už ukončila, ak:

a)

nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie prijaté podľa článku 17, 18 alebo 19 založené; alebo

b)

rozhodnutie prijaté podľa článku 17, 18 alebo 19 bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách.

5.   Komisia môže o pomoc pri prieskume trhu požiadať jeden alebo viacero príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 18

Prieskum trhu týkajúci sa systematického neplnenia povinností

1.   Komisia môže viesť prieskum trhu s cieľom preskúmať, či sa strážca prístupu dopustil systematického neplnenia povinností. Komisia ukončí tento prieskum trhu do 12 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Ak z prieskumu trhu vyplynie, že strážca prístupu systematicky porušoval jednu alebo viaceré povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 alebo 7 a udržiaval, posilňoval alebo rozširoval svoje postavenie strážcu prístupu v súvislosti s požiadavkami stanovenými v článku 3 ods. 1, Komisia môže prijať vykonávací akt, ktorým uloží takémuto strážcovi prístupu akékoľvek behaviorálne alebo štrukturálne nápravné opatrenia, ktoré sú úmerné a potrebné na zabezpečenie účinného súladu s týmto nariadením. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2

2.   Nápravným opatrením uloženým v súlade s odsekom 1 tohto článku možno za predpokladu, že je úmerné a potrebné na zachovanie alebo obnovenie spravodlivosti a súťažeschopnosti, ktoré boli narušené systematickým neplnením povinností, strážcovi prístupu zakázať na obmedzený čas zúčastňovať sa na koncentrácii v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, pokiaľ ide o základné platformové služby alebo iné služby poskytované v digitálnom sektore, alebo služby umožňujúce získavanie údajov, ktoré sú ovplyvnené systematickým neplnením povinností.

3.   Má sa za to, že strážca prístupu sa dopustil systematického neplnenia povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7, ak Komisia v období ôsmich rokov pred prijatím rozhodnutia o začatí prieskumu trhu na účely možného prijatia rozhodnutia podľa tohto článku vydala najmenej tri rozhodnutia o neplnení povinností podľa článku 29 proti strážcovi prístupu v súvislosti s ktoroukoľvek z jeho základných platformových služieb.

4.   Komisia oznámi dotknutému strážcovi prístupu svoje predbežné zistenia do šiestich mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Komisia vo svojich predbežných zisteniach vysvetlí, či sa predbežne domnieva, že sú podmienky odseku 1 tohto článku splnené, a aké nápravné opatrenie alebo opatrenia predbežne považuje za nevyhnutné a primerané.

5.   S cieľom umožniť zainteresovaným tretím stranám účinne predkladať pripomienky Komisia súčasne s oznámením svojich predbežných zistení strážcovi prístupu podľa odseku 4 alebo čo najskôr potom uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj nápravné opatrenia, ktoré zvažuje prijať. Komisia určí primeranú lehotu na predkladanie takýchto pripomienok.

6.   Ak má Komisia v úmysle prijať rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku, v ktorom stanoví, že záväzky, ktoré ponúkol strážca prístupu podľa článku 25, sú záväzné, uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj hlavný obsah uvedených záväzkov. Zainteresované tretie strany môžu predložiť svoje pripomienky v primeranej lehote, ktorú stanoví Komisia.

7.   Komisia môže počas prieskumu trhu predĺžiť jeho trvanie, ak je takéto predĺženie objektívne odôvodnené a primerané. Predĺženie sa môže vzťahovať na lehotu, v rámci ktorej musí Komisia vydať predbežné zistenia, alebo na lehotu na prijatie konečného rozhodnutia. Celkové trvanie akéhokoľvek predĺženia alebo predĺžení podľa tohto odseku nesme presiahnuť šesť mesiacov.

8.   S cieľom zabezpečiť, aby strážca prístupu účinne dodržiaval svoje povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, Komisia pravidelne preskúmava nápravné opatrenia, ktoré ukladá v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku. Komisia je oprávnená upravovať uvedené nápravné opatrenia, ak po novom prieskume trhu zistí, že nie sú účinné.

Článok 22

Právomoc klásť otázky a zaznamenávať výpovede

1.   Komisia môže na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia klásť otázky akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá s tým súhlasí, s cieľom získať informácie týkajúce sa predmetu preskúmania. Komisia je oprávnená zaznamenať takéto kladenie otázok akýmikoľvek technickými prostriedkami.

2.   Ak sa kladenie otázok podľa odseku 1 tohto článku uskutočňuje v priestoroch podniku, Komisia informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa kladenie otázok uskutoční. Ak o to uvedený orgán požiada, jeho úradníci môžu pomáhať úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou viesť kladenie otázok.

Článok 23

Právomoc vykonávať inšpekcie

1.   Komisia môže na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné inšpekcie podniku alebo združenia podnikov.

2.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou na vykonávanie inšpekcie sú oprávnené:

a)

vstupovať do priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podnikov a združení podnikov;

b)

skúmať účtovné knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikateľskej činnosti bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

c)

vyhotoviť alebo získať kópie alebo výňatky z týchto účtovných kníh a iných záznamov;

d)

požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodných postupoch a prístup k nim a zaznamenávať alebo dokumentovať poskytnuté vysvetlenia akýmikoľvek technickými prostriedkami;

e)

zapečatiť podnikové priestory a účtovné knihy alebo záznamy počas trvania inšpekcie v rozsahu nevyhnutnom na jej vykonanie;

f)

požadovať od každého zástupcu podniku alebo združenia podnikov alebo od ich zamestnancov, aby podali vysvetlenie k skutočnostiam alebo dokumentom, ktoré súvisia s predmetom a účelom inšpekcie, a zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

3.   Komisia môže na účely inšpekcie požiadať o pomoc audítorov alebo expertov vymenovaných Komisiou podľa článku 26 ods. 2, ako aj o pomoc príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať.

4.   Počas inšpekcií môže Komisia, audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodnom správaní a prístup k nim. Komisia a audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, môžu adresovať otázky ktorémukoľvek zástupcovi alebo zamestnancovi.

5.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby, ktoré Komisia poverila vykonávaním inšpekcie, uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet a účel inšpekcie a uplatniteľné pokuty stanovené v článku 30 v prípade, že sú predložené neúplné účtovné knihy alebo iné záznamy súvisiace s podnikaním alebo že odpovede na otázky položené podľa odsekov 2 a 4 tohto článku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia pred inšpekciou o nej včas informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na ktorého území sa má inšpekcia vykonávať.

6.   Podniky alebo združenia podnikov sú povinné podrobiť sa inšpekcii nariadenej rozhodnutím Komisie. V uvedenom rozhodnutí sa uvedie predmet a účel inšpekcie, stanovený dátum, kedy sa má začať, a uvedú sa v ňom pokuty a pravidelné penále podľa článkov 30 a 31, ako aj právo na preskúmanie uvedeného rozhodnutia Súdnym dvorom.

7.   Úradníci príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, a osoby ním poverené alebo vymenované, na žiadosť tohto orgánu alebo Komisie aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento účel majú k dispozícii právomoci stanovené v odsekoch 2 a 4 tohto článku.

8.   Keď úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že sa podnik alebo združenie podnikov bráni inšpekcii nariadenej podľa tohto článku, príslušný členský štát im poskytne nevyhnutnú pomoc, a to vo vhodných prípadoch požiadaním o pomoc polície alebo zodpovedajúceho orgánu presadzovania práva tak, aby im umožnili vykonať inšpekciu.

9.   Ak je podľa vnútroštátnych pravidiel na pomoc uvedenú v odseku 8 tohto článku potrebné povolenie súdneho orgánu, požiada oň Komisia alebo príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo úradníci poverení týmito orgánmi. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

10.   Keď sa žiada o povolenie podľa odseku 9 tohto článku, vnútroštátny súdny orgán overí, či je rozhodnutie Komisie pravé a či navrhované donucovacie opatrenia nie sú svojvoľné ani neprimerané vzhľadom na predmet inšpekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať Komisiu, priamo alebo prostredníctvom príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podrobné vysvetlenie, najmä pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porušení tohto nariadenia, ako aj o závažnosť predpokladaného porušenia a o spôsob účasti dotknutého podniku na ňom. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže spochybniť potrebu inšpekcie ani požadovať predloženie informácií zo spisu Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha preskúmaniu iba Súdnym dvorom.

Článok 25

Záväzky

1.   Ak dotknutý strážca prístupu ponúkne počas konania podľa článku 18 záväzky týkajúce sa príslušných základných platformových služieb s cieľom zabezpečiť plnenie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7, Komisia môže prijať vykonávací akt, ktorým sa tieto záväzky stanú pre daného strážcu prístupu záväznými, a vyhlásiť, že neexistujú žiadne ďalšie dôvody na prijatie opatrení. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2.   Komisia môže na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy rozhodnutím príslušné konanie obnoviť, ak:

a)

nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené;

b)

dotknutý strážca prístupu koná v rozpore so svojimi záväzkami;

c)

rozhodnutie bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých stranami;

d)

záväzky nie sú účinné.

3.   Ak Komisia usúdi, že záväzkami, ktoré predložil dotknutý strážca prístupu, sa nemôže zabezpečiť účinné plnenie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7, vysvetlí dôvody, prečo v rozhodnutí o ukončení príslušného konania nestanovila, že sú uvedené záväzky záväzné.

Článok 29

Neplnenie povinností

1.   Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom rozhodne o neplnení povinností (ďalej len „rozhodnutie o neplnení povinností“), ak dospeje k záveru, že strážca prístupu nedodržiava jednu alebo viaceré z týchto požiadaviek:

a)

ktorúkoľvek z povinností stanovených v článku 5, 6 alebo 7;

b)

opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

c)

nápravné opatrenia uložené podľa článku 18 ods. 1;

d)

predbežné opatrenia nariadené podľa článku 24; alebo

e)

záväzky, ktoré sa podľa článku 25 stali právne záväznými.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2.   Komisia sa usiluje prijať rozhodnutie o neplnení povinností do 12 mesiacov od začatia konania podľa článku 20.

3.   Pred prijatím rozhodnutia o neplnení povinností Komisia oznámi dotknutému strážcovi prístupu svoje predbežné zistenia. V uvedených predbežných zisteniach Komisia vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať strážca prístupu s cieľom účinne riešiť predbežné zistenia.

4.   Komisia v prípadoch, keď má v úmysle prijať rozhodnutie o neplnení povinností, môže konzultovať s tretími stranami.

5.   V rozhodnutí o neplnení povinností Komisia nariadi strážcovi prístupu, aby v primeranej lehote upustil od neplnenia povinností a podal vysvetlenie, ako plánuje dosiahnuť súlad s týmto rozhodnutím.

6.   Strážca prístupu poskytne Komisii opis opatrení, ktoré prijal na zabezpečenie súladu s rozhodnutím o neplnení povinností.

7.   Ak Komisia rozhodne, že rozhodnutie o neplnení povinností neprijme, ukončí príslušné konanie rozhodnutím.

Článok 30

Pokuty

1.   V rozhodnutí o neplnení povinností môže Komisia uložiť strážcovi prístupu pokuty, ktoré nepresahujú 10 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak zistí, že strážca prístupu úmyselne alebo z nedbanlivosti nedodržiaval:

a)

ktorúkoľvek z povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7;

b)

opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

c)

nápravné opatrenia uložené podľa článku 18 ods. 1;

d)

predbežné opatrenia nariadené podľa článku 24; alebo

e)

záväzky, ktoré sa podľa článku 25 stali právne záväznými.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môže Komisia v rozhodnutí o neplnení povinností uložiť strážcovi prístupu pokuty až do výšky 20 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak dospeje k záveru, že strážca prístupu sa dopustil rovnakého alebo podobného porušenia povinnosti stanovenej v článkoch 5, 6 alebo 7 v súvislosti s rovnakou základnou platformovou službou, aké mu bolo preukázané v jednom z rozhodnutí o neplnení povinností prijatých v ôsmich predchádzajúcich rokoch.

3.   Komisia môže prijať rozhodnutie, ktorým podnikom, vrátane strážcov prístupu v príslušných prípadoch, a združeniam podnikov uloží pokuty, ktoré nepresahujú 1 % ich celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak úmyselne alebo z nedbanlivosti:

a)

neposkytnú v stanovenej lehote informácie, ktoré sa vyžadujú na posúdenie ich označenia za strážcov prístupu podľa článku 3, alebo poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie;

b)

nesplnia povinnosť informovať Komisiu podľa článku 3 ods. 3;

c)

neoznámia informácie, ktoré sa vyžadujú podľa článku 14, alebo ich poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce;

d)

nepredložia opis, ktorý sa vyžaduje podľa článku 15, alebo ho poskytnú nesprávny, neúplný alebo zavádzajúci;

e)

neposkytnú prístup k údajom, algoritmom alebo informáciám o testovaní v reakcii na žiadosť podľa článku 21 ods. 3;

f)

neposkytnú informácie vyžiadané v lehote stanovenej podľa článku 21 ods. 3 alebo poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie alebo vysvetlenia vyžiadané podľa článku 21 alebo poskytnuté počas kladenia otázok podľa článku 22;

g)

v lehote stanovenej Komisiou neopravia nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie, ktoré poskytol zástupca alebo zamestnanec, alebo neposkytnú či odmietnu poskytnúť úplné informácie o skutočnostiach týkajúcich sa predmetu a účelu inšpekcie podľa článku 23;

h)

odmietnu podrobiť sa inšpekcii podľa článku 23;

i)

nesplnia povinnosti, ktoré Komisia uložila podľa článku 26;

j)

nezavedú funkciu dodržiavania súladu s predpismi v súlade s článkom 28; alebo

k)

nesplnia podmienky na prístup k spisu Komisie podľa článku 34 ods. 4.

4.   Pri stanovovaní výšky pokuty Komisia zohľadňuje závažnosť, trvanie a opakovaný výskyt a v prípade pokút uložených podľa odseku 3 omeškanie v konaní.

5.   Ak je pokuta uložená združeniu podnikov, pričom sa zohľadnil celosvetový obrat jeho členov, a uvedené združenie je v platobnej neschopnosti, združenie je povinné požadovať od svojich členov príspevok na krytie výšky pokuty.

Ak združenie podnikov tieto príspevky nedostane v rámci lehoty stanovenej Komisiou, Komisia môže požadovať uhradenie pokuty priamo od ktoréhokoľvek z podnikov, ktorého zástupcovia boli členmi príslušných rozhodovacích orgánov uvedeného združenia.

Po tom, čo Komisia požiadala o uhradenie v súlade s druhým pododsekom, môže požadovať uhradenie zostatku od ktoréhokoľvek člena združenia podnikov, ak je to potrebné na zabezpečenie úplného uhradenia pokuty.

Komisia však nepožaduje uhradenie podľa druhého alebo tretieho pododseku od podnikov, ktoré preukážu, že nevykonali rozhodnutie združenia podnikov, ktoré viedlo k porušeniu tohto nariadenia, a že predtým, ako Komisia začala konanie podľa článku 20, o tomto porušení nevedeli alebo sa od neho aktívne dištancovali.

Finančná zodpovednosť každého podniku za uhradenie pokuty nepresiahne 20 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku.

Článok 38

Spolupráca a koordinácia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré presadzujú pravidlá hospodárskej súťaže

1.   Komisia a príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, spolupracujú a prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž (ďalej len „ESHS“) sa navzájom informujú o svojich príslušných opatreniach na presadzovanie práva. Majú právomoc poskytovať si navzájom informácie o akýchkoľvek skutkových alebo právnych záležitostiach vrátane dôverných informácií. Ak príslušný orgán nie je členom ESHS, Komisia prijme potrebné opatrenia na spoluprácu takýchto orgánov a výmenu ich informácií o prípadoch týkajúcich sa presadzovania tohto nariadenia a presadzovania pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6. Komisia môže takéto opatrenia stanoviť vo vykonávacích aktoch podľa článku 46 ods. 1 písm. l).

2.   Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle začať vyšetrovanie týkajúce sa strážcov prístupu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 6, písomne informuje Komisiu o prvom formálnom vyšetrovacom opatrení, a to pred začatím jeho vykonávania alebo bezprostredne po ňom. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

3.   Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle uložiť strážcom prístupu povinnosti na základe vnútroštátneho práva podľa článku 1 ods. 6, oznámi Komisii návrh opatrenia a jeho odôvodnenie, a to najneskôr 30 dní pred jeho prijatím. V prípade predbežných opatrení príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, oznamuje Komisii návrh plánovaných opatrení čo najskôr, najneskôr však ihneď po ich prijatí. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

4.   Mechanizmus informovania stanovený v odsekoch 2 a 3 sa nevzťahuje na rozhodnutia plánované podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

5.   Informácie vymieňané podľa odsekov 1 až 3 tohto článku sa vymieňajú a používajú len na účely koordinácie presadzovania tohto nariadenia a pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6.

6.   Komisia môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podporu pri ktoromkoľvek zo svojich prieskumov trhu podľa tohto nariadenia.

7.   Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, môže z vlastnej iniciatívy vyšetriť prípad možného neplnenia článkov 5, 6 a 7 tohto nariadenia na svojom území, ak podľa vnútroštátneho práva je na to oprávnený a má na to vyšetrovacie právomoci. Pred prijatím prvého formálneho vyšetrovacieho opatrenia tento orgán písomne informuje Komisiu.

Začatie konania Komisiou podľa článku 20 oslobodzuje príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, od možnosti viesť takéto vyšetrovanie alebo ho ukončí ak už prebieha. Uvedené orgány podajú Komisii správu o zisteniach takéhoto vyšetrovania s cieľom podporiť ju v jej úlohe jediného orgánu presadzovania tohto nariadenia.

Článok 39

Spolupráca s vnútroštátnymi súdmi

1.   V konaniach týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia môžu vnútroštátne súdy požiadať Komisiu, aby im poskytla informácie, ktoré má k dispozícii, alebo svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Členské štáty zašlú Komisii kópiu každého písomného rozsudku vnútroštátnych súdov, ktorým sa rozhodlo o uplatňovaní tohto nariadenia. Takáto kópia sa zašle bezodkladne po tom, čo bol stranám oznámený úplný písomný rozsudok.

3.   Ak si to vyžaduje jednotné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia môže z vlastnej iniciatívy predložiť vnútroštátnym súdom písomné pripomienky. S povolením príslušného súdu môže Komisia predložiť pripomienky aj ústnou formou.

4.   Komisia môže výlučne na účely vypracovania svojich pripomienok požiadať príslušný vnútroštátny súd, aby jej poskytol všetky dokumenty, ktoré sú potrebné na posúdenie danej veci, alebo aby poskytnutie týchto dokumentov zabezpečil.

5.   Vnútroštátne súdy nevydajú žiadne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Vyhýbajú sa aj vydaniu takých rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, ktoré zvažuje Komisia v konaní začatom podľa tohto nariadenia. Na tento účel môže vnútroštátny súd posúdiť, či je nevyhnutné, aby sa konanie, ktoré začal, prerušilo. Týmto nie je dotknutá možnosť vnútroštátnych súdov podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ.

Článok 40

Skupina na vysokej úrovni

1.   Komisia zriadi skupinu na vysokej úrovni pre akt o digitálnych trhoch (ďalej len „skupina na vysokej úrovni“).

2.   Skupina na vysokej úrovni sa skladá z týchto európskych orgánov a sietí:

a)

orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie;

b)

európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a Európsky výbor pre ochranu údajov;

c)

Európska sieť pre hospodársku súťaž;

d)

sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa; a

e)

skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby.

3.   Všetky európske orgány a siete uvedené v odseku 2 majú v skupine na vysokej úrovni rovnaký počet zástupcov. Maximálny počet členov skupiny na vysokej úrovni je 30.

4.   Komisia poskytuje skupine na vysokej úrovni na uľahčenie jej práce služby sekretariátu. Skupine na vysokej úrovni predsedá Komisia, ktorá sa zúčastňuje na jej zasadnutiach. Skupina na vysokej úrovni zasadá na žiadosť Komisie aspoň raz za kalendárny rok. Komisia zvoláva zasadnutia skupiny aj vtedy, ak o to požiada väčšina jej členov s cieľom riešiť konkrétnu otázku.

5.   Skupina na vysokej úrovni môže Komisii poskytovať poradenstvo a odborné znalosti v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti jej členov, vrátane:

a)

poradenstva a odporúčaní v rámci ich odborných znalostí relevantných pre všetky všeobecné záležitosti týkajúce sa vykonávania alebo presadzovania tohto nariadenia; alebo

b)

poradenstva a odborných znalostí na podporu jednotného regulačného prístupu v rámci rôznych regulačných nástrojov.

6.   Skupina na vysokej úrovni môže najmä identifikovať a posudzovať súčasné a potenciálne vzájomné pôsobenie medzi týmto nariadením a pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach, ktoré uplatňujú vnútroštátne orgány, ktoré sú súčasťou európskych orgánov a sietí uvedených v odseku 2, a predkladať Komisii výročnú správu, v ktorej uvedie výsledky takéhoto posúdenia a určí potenciálne prierezové otázky týkajúce sa regulácie. K takejto správe môžu byť pripojené odporúčania, ktorých cieľom je priblížiť sa k súdržnému transdisciplinárnemu prístupu a synergii pri vykonávaní tohto nariadenia a iných odvetvových predpisov. Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

7.   V kontexte prieskumov trhu zameraných na nové služby a nové postupy môže skupina na vysokej úrovni poskytovať Komisii odborné znalosti o potrebe upraviť, doplniť alebo odstrániť pravidlá uvedené v tomto nariadení s cieľom zabezpečiť, aby digitálne trhy v celej Únii boli súťažeschopné a spravodlivé.

Článok 41

Žiadosť o prieskum trhu

1.   Tri alebo viaceré členské štáty môžu požiadať Komisiu o začatie prieskumu trhu podľa článku 17, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že by určitý podnik mal byť označený za strážcu prístupu.

2.   Jeden alebo viaceré členské štáty môžu požiadať Komisiu o začatie prieskumu trhu podľa článku 18, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že strážca prístupu systematicky porušoval jednu alebo viaceré povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7 a udržiaval, posilňoval alebo rozširoval svoje postavenie strážcu prístupu v súvislosti s požiadavkami podľa článku 3 ods. 1.

3.   Tri alebo viaceré členské štáty môžu požiadať Komisiu o vykonanie prieskumu trhu podľa článku 19, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že:

a)

do zoznamu základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2 by sa mala doplniť jedna alebo viac služieb v rámci digitálneho sektora; alebo

b)

v tomto nariadení sa účinne neupravuje jedna alebo viaceré praktiky, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu súťažeschopnosti základných platformových služieb alebo by mohli byť nekalé.

4.   Členské štáty predložia dôkazy na podporu svojich žiadostí podľa odsekov 1, 2 a 3. V prípade žiadostí podľa odseku 3 môžu takéto dôkazy zahŕňať informácie o novozavedených ponukách produktov, služieb, softvéru alebo funkcií, ktoré vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o súťažeschopnosť alebo spravodlivosť, či už sa vykonávajú v kontexte existujúcich základných platformových služieb alebo inak.

5.   Komisia do 4 mesiacov od podania žiadosti podľa tohto článku preskúma, či existujú opodstatnené dôvody na začatie prieskumu trhu podľa odsekov 1, 2 alebo 3. Komisia zverejní výsledky svojho posúdenia.

Článok 50

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor („poradný výbor pre digitálne trhy“). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, uvedený postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Komisia oznámi stanovisko výboru adresátovi individuálneho rozhodnutia spolu s uvedeným rozhodnutím. Stanovisko uverejní spolu s individuálnym rozhodnutím so zreteľom na oprávnený záujem na ochrane služobného tajomstva.

Článok 54

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 2. mája 2023.

Článok 3 ods. 6 a 7 a články 40, 46, 47, 48, 49 a 50 sa však uplatňujú od 1. novembra 2022 a články 42 a 43 sa uplatňujú od 25. júna 2023.

Ak je však dátum uplatňovania uvedený v druhom pododseku tohto článku neskôr ako 25. júna 2023, uplatňovanie článkov 42 a 43 sa odkladá do dňa uplatňovania uvedeného v druhom pododseku tohto článku.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 14. septembra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK


(1)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 64.

(2)  Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 18. júla 2022.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(12)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(18)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(19)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(22)  Ú. v. EÚ C 147, 26.4.2021, s. 4.

(23)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).


PRÍLOHA

A.   „Všeobecne“

1.

Cieľom tejto prílohy je upresniť metodiku identifikácie a určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ pre každú základnú platformovú službu uvedenú v článku 2 bode 2. Poskytuje referenčný rámec, ktorým sa podniku umožňuje posúdiť, či jeho základné platformové služby spĺňajú kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 písm. b), a preto sa predpokladá, že spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 3 ods. 1 písm. b). Takýto referenčný rámec bude preto rovnako relevantný pre každé širšie posúdenie podľa článku 3 ods. 8. Je povinnosťou podniku dosiahnuť čo najlepší odhad v súlade so spoločnými zásadami a osobitnou metodikou, ktoré sú stanovené v tejto prílohe. Nič v tejto prílohe nebráni Komisii v tom, aby v lehotách stanovených v príslušných ustanoveniach tohto nariadenia od podniku poskytujúceho základné platformové služby požadovala, aby poskytol všetky informácie potrebné na identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“. Žiadne ustanovenie tejto prílohy by nemalo predstavovať právny základ pre sledovanie používateľov. Metodikou uvedenou v tejto prílohe nie sú dotknuté ani žiadne povinnosti stanovené v tomto nariadení, a to najmä v článku 3 ods. 3 a 8 a článku 13 ods. 3. Požadovaný súlad s článkom 13 ods. 3 konkrétne tiež znamená identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ na základe presného súčtu alebo najlepšieho dostupného odhadu v súlade so skutočnými kapacitami na identifikáciu a určenie počtu, ktoré má podnik poskytujúci základné platformové služby v príslušnom čase k dispozícii. Tieto súčty alebo najlepší dostupný odhad musia byť v súlade so súčtami oznámenými podľa článku 15 a musia ich zahŕňať.

2.

V článku 2 bodoch 20 a 21 sa stanovujú vymedzenia pojmov „koncový používateľ“ a „komerčný používateľ“, ktoré sú spoločné pre všetky základné platformové služby.

3.

S cieľom identifikovať a určiť počet „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ sa v tejto prílohe odkazuje na pojem „jedineční používatelia“. Pojem „jedineční používatelia“ zahŕňa „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“, ktorí sa pre príslušnú základnú platformovú službu započítajú len raz počas stanoveného časového obdobia (t. j. mesiac v prípade „aktívnych koncových používateľov“ a rok v prípade „aktívnych komerčných používateľov“), a to bez ohľadu na to, koľkokrát počas tohto obdobia použili príslušnú základnú platformovú službu. Nie je tým dotknutá skutočnosť, že tá istá fyzická alebo právnická osoba môže súčasne byť „aktívnym koncovým používateľom“ alebo „aktívnym komerčným používateľom“ pre rôzne základné platformové služby.

B.   „Aktívni koncoví používatelia“

1.

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych koncových používateľov“ sa určí podľa najpresnejšieho výpočtu, ktorý oznámil podnik poskytujúci ktorúkoľvek zo základných platformových služieb, konkrétne:

a)

Usudzuje sa, že získavanie údajov o používaní základných platformových služieb z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, by prima facie predstavoval najnižšie riziko duplicity, napríklad vo vzťahu k správaniu používateľov v rámci zariadení alebo platforiem. Podnik preto predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov na príslušnú základnú platformovú službu, vychádzajúc z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ak takéto údaje existujú.

b)

V prípade základných platformových služieb, ku ktorým majú prístup aj koncoví používatelia mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, podnik okrem toho predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov príslušnej základnej platformovej služby na základe alternatívneho výpočtu zahŕňajúceho aj koncových používateľov mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ako sú napríklad adresy internetového protokolu, identifikátory cookie alebo iné identifikátory, ako sú napríklad rádiofrekvenčné identifikačné štítky, za predpokladu, že tieto adresy alebo identifikátory sú objektívne potrebné na poskytovanie základných platformových služieb.

2.

Počet „mesačne aktívnych koncových používateľov“ sa zakladá na priemernom počte mesačne aktívnych koncových používateľov v priebehu najdlhšej časti posledného finančného roka. Formuláciou „najdlhšia časť posledného finančného roka“ sa má podniku poskytujúcemu základné platformové služby umožniť, aby v danom roku nezohľadňoval extrémne hodnoty. Extrémne hodnoty sú vo svojej podstate hodnoty výrazne mimo normálnych a predvídateľných hodnôt. Nepredvídaný nárast alebo pokles v zapojení používateľov, ku ktorému došlo počas jedného mesiaca finančného roka, je príkladom toho, čo by sa mohlo považovať za takéto extrémne hodnoty. Hodnoty súvisiace s každoročne sa opakujúcimi udalosťami, ako napríklad každoročné výpredaje, nie sú extrémnymi hodnotami.

C.   „Aktívni komerční používatelia“

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych komerčných používateľov“ sa má v príslušných prípadoch určiť na úrovni účtu, pričom každý samostatný komerčný účet, ktorý je spojený s používaním základnej platformovej služby poskytovanej podnikom, predstavuje jedného jedinečného komerčného používateľa tejto príslušnej základnej platformovej služby. Ak sa pojem „komerčný účet“ nevzťahuje na danú základnú platformovú službu, príslušný podnik poskytujúci základné platformové služby určí počet jedinečných komerčných používateľov odkazom na príslušný podnik.

D.   „Predkladanie informácií“

1.

Podnik, ktorý Komisii podľa článku 3 ods. 3 predkladá informácie týkajúce sa počtu aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov na jednu základnú platformovú službu je zodpovedný za zabezpečenie úplnosti a presnosti týchto informácií. V tejto súvislosti:

a)

Podnik je zodpovedný za predkladanie údajov za príslušnú základnú platformovú službu, pričom je potrebné zabezpečiť, aby neboli aktívni koncoví používatelia a aktívni komerční používatelia sčítaní v nedostatočnom ani v nadmernom počte (napríklad ak používatelia majú prístup k základným platformovým službám prostredníctvom rôznych platforiem alebo zariadení).

b)

Podnik je zodpovedný za poskytovanie presných a stručných vysvetlení, pokiaľ ide o metodiku použitú na získanie informácií a za každé riziko sčítania aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov v nedostatočnom alebo nadmernom počte pre príslušnú základnú platformovú službu, ako aj za opatrenia prijaté na riešenie tohto rizika.

c)

Podnik poskytne údaje založené na alternatívnom výpočte, ak má Komisia obavy v súvislosti s presnosťou údajov, ktoré predložil podnik poskytujúci základné platformové služby.

2.

Na účely určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“:

a)

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) neidentifikuje základné platformové služby, ktoré patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2, ako samostatné, a to najmä na základe skutočnosti, že sa poskytujú s použitím rôznych mien domén – či už domén najvyššej úrovne s kódom krajiny (ccTLD) alebo generických domén najvyššej úrovne (gTLD) – alebo akýchkoľvek geografických atribútov.

b)

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) považuje za samostatné základné platformové služby tie základné platformové služby, ktoré sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

c)

Podnik poskytujúci základné platformové služby považuje za samostatné základné platformové služby tie služby, ktoré príslušný podnik ponúka integrovaným spôsobom, ale ktoré:

i)

nepatria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2; alebo

ii)

sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

E.   „Osobitné vymedzenia pojmov“

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú osobitné vymedzenia pojmov „aktívni koncoví používatelia“ a „aktívni komerční používatelia“ pre každú základnú platformovú službu.

Základná platformová služba

Aktívni koncoví používatelia

Aktívni komerční používatelia

Online sprostredkovateľské služby

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online sprostredkovateľskú službu, napríklad aktívnym prihlásením sa, vyhľadávaním, kliknutím alebo skrolovaním, alebo prostredníctvom online sprostredkovateľskej služby aspoň raz za mesiac uzavreli transakciu.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí mali v online sprostredkovateľskej službe počas celého roka uvedenú aspoň jednu položku alebo ktorí počas roka cez online sprostredkovateľskú službu uzavreli transakciu.

Internetové vyhľadávače

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili internetový vyhľadávač, napríklad zadaním vyhľadávania.

Počet jedinečných komerčných používateľov s komerčnými webovými sídlami (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely), ktoré sú počas roka indexované internetovým vyhľadávačom alebo sú súčasťou indexu internetového vyhľadávača.

Online služby sociálnej siete

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online služby sociálnej siete, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku alebo komentovaním.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí majú komerčnú ponuku alebo komerčný účet v rámci online služby sociálnej siete a ktorí túto službu akýmkoľvek spôsobom aspoň raz ročne využili, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku, komentovaním alebo použitím jej nástrojov pre podniky.

Služby platformy na zdieľanie videí

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili službu platformy na zdieľanie videí, napríklad prehrávaním časti audiovizuálneho obsahu, vyhľadávaním alebo nahraním prvku audiovizuálneho obsahu, okrem iného najmä videí vytvorených používateľmi.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytli aspoň jeden prvok audiovizuálneho obsahu, ktorý bol v rámci služby platformy na zdieľanie videí nahratý alebo prehratý.

Interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej akýmkoľvek spôsobom zúčastnili.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí aspoň raz za rok využili komerčný účet alebo akýmkoľvek iným spôsobom iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej zúčastnili s cieľom komunikovať priamo s koncovým používateľom.

Operačné systémy

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí používali zariadenie s operačným systémom, ktorý bol aspoň raz za mesiac aktivovaný, aktualizovaný alebo použitý.

Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka uverejnili, aktualizovali alebo ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu alebo softvérový program, ktoré využívajú programovací jazyk alebo akýkoľvek nástroj na vývoj softvéru daného operačného systému alebo ktoré nejakým spôsobom pracujú v danom operačnom systéme.

Virtuálny asistent

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac akýmkoľvek spôsobom použili virtuálneho asistenta, napríklad aktiváciou, zadaním otázky, prístupom k službe prostredníctvom príkazu alebo riadením inteligentného domáceho zariadenia.

Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu virtuálneho asistenta alebo funkciu na sprístupnenie existujúcej softvérovej aplikácie prostredníctvom virtuálneho asistenta.

Webové prehliadače

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac použili webový prehliadač, napríklad zadaním vyhľadávania alebo adresy webového sídla do URL riadku webového prehliadača.

Počet jedinečných komerčných používateľov, na ktorých komerčné webové sídla (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely) sa aspoň raz za rok vykonal prístup cez webový prehliadač alebo ktorí počas roka ponúkali zásuvné a prídavné moduly (plug-in, add-on) a rozšírenia používané na webovom prehliadači.

Služby cloud computingu

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili akékoľvek služby cloud computingu od príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu za akýkoľvek druh odmeny, bez ohľadu na to, či sa odmena zrealizuje v tom istom mesiaci.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytovali akékoľvek služby cloud computingu v rámci cloudovej infraštruktúry príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu.

Online reklamné služby

V prípade vlastného predaja reklamného priestoru:

počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama.

V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy):

počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama, ktorá aktivovala službu sprostredkovania reklamy.

V prípade vlastného predaja reklamného priestoru:

počet jedinečných inzerentov, ktorým sa počas roka zobrazila aspoň jedna reklama.

V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy):

počet jedinečných komerčných používateľov (vrátane inzerentov, vydavateľov alebo iných sprostredkovateľov), ktorí počas roka prostredníctvom služby sprostredkovania reklamy komunikovali alebo túto službu využili.



whereas









keyboard_arrow_down