Digital Market Act 2022/1925 SK

1. Účelom tohto nariadenia je prispievať k správnemu fungovaniu vnútorného trhu stanovením harmonizovaných pravidiel, ktorými sa pre všetky podniky zabezpečia súťažeschopné a spravodlivé trhy digitálneho sektora v celej Únii, na ktorých pôsobia strážcovia prístupu, a to v prospech všetkých komerčných používateľov a koncových používateľov.

2. Toto nariadenie sa vzťahuje na základné platformové služby, ktoré strážcovia prístupu poskytujú alebo ponúkajú komerčným používateľom so sídlom v Únii alebo koncovým používateľom, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii, bez ohľadu na sídlo alebo bydlisko strážcov prístupu a bez ohľadu na právo, ktoré sa inak na poskytovanie služieb vzťahuje.

3. Toto nariadenie sa neuplatňuje na trhy súvisiace s:

a)	elektronickými komunikačnými sieťami v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/1972;

b)	elektronickými komunikačnými službami v zmysle článku 2 bodu 4 smernice (EÚ) 2018/1972 okrem služieb súvisiacich s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania.

4. Pokiaľ ide o interpersonálne komunikačné služby v zmysle článku 2 bodu 5 smernice (EÚ) 2018/1972, týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci a povinnosti zverené národným regulačným a iným príslušným orgánom na základe článku 61 uvedenej smernice.

5. S cieľom predísť fragmentácii vnútorného trhu členské štát nesmú ukladať strážcom prístupu ďalšie povinnosti formou zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení na účely zabezpečenia súťažeschopných a spravodlivých trhov. Žiadne z ustanovení tohto nariadenia nebráni členským štátom v tom, aby v záležitostiach, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto nariadenia, ukladali podnikom vrátane podnikov poskytujúcich základné platformové služby povinnosti pod podmienkou, že tieto povinnosti sú v súlade s právom Únie a nevyplývajú z toho, že príslušné podniky majú postavenie strážcu prístupu v zmysle tohto nariadenia.

6. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Nie je ním dotknuté ani uplatňovanie:

a)	vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich protisúťažné dohody, rozhodnutia združení podnikov, zosúladené postupy a zneužívanie dominantného postavenia;

b)	vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich iné formy jednostranného správania, pokiaľ sa uplatňujú na iné podniky než strážcov prístupu alebo je ich výsledkom uloženie ďalších povinností strážcom prístupu; a

c)	nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (23) a vnútroštátnych pravidiel kontroly koncentrácií.

7. Vnútroštátne orgány nesmú prijímať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Komisia a členské štáty úzko spolupracujú a koordinujú svoje opatrenia na presadzovanie práva na základe zásad stanovených v článkoch 37 a 38.

Článok 7

Povinnosť strážcov prístupu týkajúca sa interoperability interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania

1. Ak strážca prístupu poskytuje interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, zabezpečí interoperabilitu základných funkcií svojich interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania iného poskytovateľa, ktorý takéto služby ponúka alebo má v úmysle ponúkať v Únii, tak, že na požiadanie a bezodplatne poskytne potrebné technické rozhrania alebo podobné riešenia, ktoré uľahčujú interoperabilitu.

2. Strážca prístupu zabezpečí interoperabilitu aspoň týchto základných funkcií podľa odseku 1, pokiaľ on sám poskytuje takéto funkcie svojim vlastným koncovým používateľom:

po zaradení do zoznamu v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9:

i)	zasielanie textových správ medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

ii)	zdieľanie obrázkov, hlasových správ, videí a iných pripojených súborov v rámci komunikácie medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

do dvoch rokov po označení:

i)	zasielanie textových správ medzi koncovými bodmi v rámci skupín individuálnych koncových používateľov;

ii)	zdieľanie obrázkov, hlasových správ, videí a iných pripojených súborov v rámci komunikácie medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom;

do štyroch rokov po označení:

i)	hlasové volania medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

ii)	videohovory medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

iii)	hlasové volania medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom;

iv)	videohovory medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom.

3. Úroveň bezpečnosti vrátane prípadného šifrovania medzi koncovými bodmi, ktorú strážca prístupu poskytuje svojim vlastným koncovým používateľom, sa zachová v rámci všetkých interoperabilných služieb.

4. Strážca prístupu uverejní referenčnú ponuku, v ktorej stanoví technické podrobnosti a všeobecné podmienky interoperability so svojimi interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislých od číslovania vrátane potrebných podrobností o úrovni bezpečnosti a šifrovaní medzi koncovými bodmi. Strážca prístupu uverejní takúto referenčnú ponuku v lehote stanovenej v článku 3 ods. 10 a v prípade potreby ju aktualizuje.

5. Po uverejnení referenčnej ponuky podľa odseku 4 môže každý poskytovateľ interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorý ponúka alebo má v úmysle ponúkať takéto služby v Únii, požiadať o interoperabilitu s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania, ktoré poskytuje strážca prístupu. Takáto žiadosť sa môže vzťahovať na niektoré alebo všetky základné funkcie uvedené v odseku 2. Strážca prístupu vyhovie každej primeranej žiadosti o zabezpečenie interoperability do troch mesiacov od jej prijatia tak, že uvedie do prevádzky požadované základné funkcie.

6. Komisia môže výnimočne na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu predĺžiť lehoty splnenia podmienok podľa odseku 2 a 5, ak strážca prístupu preukáže, že je to potrebné na zabezpečenie účinnej interoperability a zachovanie potrebnej úrovne bezpečnosti vrátane prípadného šifrovania medzi koncovými bodmi.

7. Koncoví používatelia interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania strážcu prístupu a žiadajúceho poskytovateľa interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania majú naďalej možnosť rozhodnúť sa, či využijú interoperabilné základné funkcie, ktoré strážca prístupu môže poskytnúť podľa odseku 1.

8. Strážca prístupu získava a vymieňa si s poskytovateľom interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorý požiadal o zabezpečenie interoperability, len tie osobné údaje koncových používateľov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na poskytnutie účinnej interoperability. Takéto získavanie a výmena osobných údajov koncových používateľom je v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou 2002/58/ES.

9. Strážcovi prístupu nemožno brániť, aby prijímal opatrenia na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorí sú tretími stranami a žiadajú o zabezpečenie interoperability, neohrozili integritu, bezpečnosť a ochranu súkromia v rámci jeho služieb za predpokladu, že takéto opatrenia sú nevyhnutne potrebné a primerané a strážca prístupu ich náležite odôvodní.

Článok 8

Dodržiavanie povinností strážcov prístupu

1. Strážca prístupu zabezpečí a preukáže dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia. Opatrenia, ktoré vykonáva strážca prístupu na zabezpečenie dodržiavania uvedených článkov, musia byť účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti. Strážca prístupu zabezpečí, aby vykonávanie týchto opatrení bolo v súlade s príslušným právom, najmä s nariadením (EÚ) 2016/679, so smernicou 2002/58/ES a s právnymi predpismi o kybernetickej bezpečnosti, ochrane spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov, ako aj s požiadavkami na prístupnosť.

2. Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť strážcu prístupu podľa odseku 3 tohto článku začať konanie podľa článku 20.

Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom určí opatrenia, ktoré má dotknutý strážca prístupu vykonať na účinné splnenie povinností stanovených v článkoch 6 a 7. Uvedený vykonávací akt sa prijme do šiestich mesiacov od začatia konania podľa článku 20 v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

V prípade začatia konania z vlastnej iniciatívy z dôvodu obchádzania povinností podľa článku 13 sa takéto opatrenia môžu týkať povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7.

3. Strážca prístupu môže požiadať Komisiu o zapojenie sa do procesu s cieľom určiť, či sú opatrenia, ktoré má daný strážca prístupu v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal s cieľom zabezpečiť súlad s článkami 6 a 7, účinné na dosiahnutie cieľa príslušnej povinnosti za konkrétnych okolností strážcu prístupu. Komisia podľa vlastného uváženia rozhodne, či sa do takéhoto procesu zapojí, pričom zohľadňuje zásady rovnakého zaobchádzania, proporcionality a dobrej správy.

Strážca prístupu vo svojej žiadosti poskytne odôvodnené stanovisko, v ktorom vysvetlí opatrenia, ktoré má v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal. Strážca prístupu zároveň poskytne verziu odôvodneného stanoviska, ktorá nemá dôverný charakter a ktorú možno poskytnúť tretím stranám podľa odseku 6.

4. Odsekmi 2 a 3 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

5. S cieľom prijať rozhodnutie podľa odseku 2 Komisia oznámi svoje predbežné zistenia strážcovi prístupu do troch mesiacov od začatia konania podľa článku 20. Komisia v predbežných zisteniach vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu s cieľom účinne riešiť tieto predbežné zistenia.

6. S cieľom účinne umožniť zainteresovaným tretím stranám predkladať pripomienky Komisia súčasne s oznámením svojich predbežných zistení strážcovi prístupu podľa odseku 5 alebo čo najskôr potom uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu. Komisia určí primeranú lehotu na predkladanie takýchto pripomienok.

7. Pri určovaní opatrení podľa odseku 2 Komisia zabezpečí, aby opatrenia boli účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti a primerané vzhľadom na osobitné okolnosti strážcu prístupu a príslušnej služby.

8. Na účely stanovenia povinností podľa článku 6 ods. 11 a 12 Komisia posúdi aj to, či sa zamýšľanými alebo vykonanými opatreniami zabezpečuje, aby nedošlo k nerovnováhe medzi právami a povinnosťami komerčných používateľov, a či opatrenia samy osebe neposkytujú strážcovi prístupu výhodu neúmernú službe, ktorú strážca prístupu poskytuje komerčným používateľom.

9. Komisia môže rozhodnúť, že konanie podľa odseku 2 na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy obnoví, ak:

a)	nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené; alebo

b)	rozhodnutie bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách; alebo

c)	opatrenia uvedené v rozhodnutí nie sú účinné.

Článok 13

Prevencia obchádzania povinností

1. Podnik poskytujúci základné platformové služby nesmie segmentovať, rozdeľovať, prerozdeľovať, fragmentovať alebo deliť tieto služby prostredníctvom zmluvných, obchodných, technických alebo akýchkoľvek iných prostriedkov s cieľom obchádzať kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2. Takéto konanie podniku nebráni Komisii, aby ho označila za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 4.

2. Ak má Komisia podozrenie, že podnik poskytujúci základné platformové služby je zapojený do praktík uvedených v odseku 1, môže od tohto podniku vyžadovať akékoľvek informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na to, aby určila, či sa dotknutý podnik podieľal na takýchto praktikách.

3. Strážca prístupu zabezpečí úplné a účinné plnenie povinností vyplývajúcich z článkov 5, 6 a 7.

4. Strážca prístupu sa nesmie zapojiť do konania, ktorým je ohrozené plnenie povinností podľa článkov 5, 6 a 7, a to bez ohľadu na to, či uvedené konanie má zmluvný, obchodný, technický alebo akýkoľvek iný charakter alebo zahŕňa použitie behaviorálnych techník alebo rozhrania.

5. Ak sa na zabezpečenie súladu s týmto nariadením vyžaduje súhlas so získavaním, spracúvaním, krížovým používaním a zdieľaním osobných údajov, strážca prístupu prijme potrebné kroky, aby komerčným používateľom buď umožnil priamo získať potrebný súhlas so spracúvaním, ak sa takýto súhlas vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo smernice 2002/58/ES, alebo aby súlad s pravidlami a zásadami Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia zabezpečil inak, a to aj tak, že komerčným používateľom poskytne vo vhodných prípadoch riadne anonymizované údaje. Strážca prístupu nesmie komerčnému používateľovi sťažovať získanie tohto súhlasu v porovnaní so získavaním súhlasu pre jeho vlastné služby.

6. Strážca prístupu nesmie zhoršovať podmienky ani kvalitu žiadnej zo základných platformových služieb poskytovaných komerčným alebo koncovým používateľom, ktorí využívajú práva alebo možnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, ani neprimerane sťažovať využívanie týchto práv alebo možností, a to ani tým, že by koncovým používateľom ponúkal možnosti voľby iným než neutrálnym spôsobom, alebo že by prostredníctvom štruktúry, návrhu, funkcie alebo spôsobu fungovania používateľského rozhrania alebo jeho časti oslaboval autonómiu koncových používateľov alebo komerčných používateľov, ich rozhodovanie alebo slobodný výber.

7. Ak strážca prístupu obchádza alebo sa snaží obísť niektorú z povinností uvedených v článku 5, 6 alebo 7 spôsobom opísaným v odsekoch 4, 5 a 6 tohto článku, Komisia môže začať konanie podľa článku 20 a prijať vykonávací akt podľa článku 8 ods. 2 s cieľom stanoviť opatrenia, ktoré príslušný strážca prístupu musí vykonať.

8. Odsekom 6 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

Článok 18

Prieskum trhu týkajúci sa systematického neplnenia povinností

1. Komisia môže viesť prieskum trhu s cieľom preskúmať, či sa strážca prístupu dopustil systematického neplnenia povinností. Komisia ukončí tento prieskum trhu do 12 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Ak z prieskumu trhu vyplynie, že strážca prístupu systematicky porušoval jednu alebo viaceré povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 alebo 7 a udržiaval, posilňoval alebo rozširoval svoje postavenie strážcu prístupu v súvislosti s požiadavkami stanovenými v článku 3 ods. 1, Komisia môže prijať vykonávací akt, ktorým uloží takémuto strážcovi prístupu akékoľvek behaviorálne alebo štrukturálne nápravné opatrenia, ktoré sú úmerné a potrebné na zabezpečenie účinného súladu s týmto nariadením. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2

2. Nápravným opatrením uloženým v súlade s odsekom 1 tohto článku možno za predpokladu, že je úmerné a potrebné na zachovanie alebo obnovenie spravodlivosti a súťažeschopnosti, ktoré boli narušené systematickým neplnením povinností, strážcovi prístupu zakázať na obmedzený čas zúčastňovať sa na koncentrácii v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, pokiaľ ide o základné platformové služby alebo iné služby poskytované v digitálnom sektore, alebo služby umožňujúce získavanie údajov, ktoré sú ovplyvnené systematickým neplnením povinností.

3. Má sa za to, že strážca prístupu sa dopustil systematického neplnenia povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7, ak Komisia v období ôsmich rokov pred prijatím rozhodnutia o začatí prieskumu trhu na účely možného prijatia rozhodnutia podľa tohto článku vydala najmenej tri rozhodnutia o neplnení povinností podľa článku 29 proti strážcovi prístupu v súvislosti s ktoroukoľvek z jeho základných platformových služieb.

4. Komisia oznámi dotknutému strážcovi prístupu svoje predbežné zistenia do šiestich mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Komisia vo svojich predbežných zisteniach vysvetlí, či sa predbežne domnieva, že sú podmienky odseku 1 tohto článku splnené, a aké nápravné opatrenie alebo opatrenia predbežne považuje za nevyhnutné a primerané.

5. S cieľom umožniť zainteresovaným tretím stranám účinne predkladať pripomienky Komisia súčasne s oznámením svojich predbežných zistení strážcovi prístupu podľa odseku 4 alebo čo najskôr potom uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj nápravné opatrenia, ktoré zvažuje prijať. Komisia určí primeranú lehotu na predkladanie takýchto pripomienok.

6. Ak má Komisia v úmysle prijať rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku, v ktorom stanoví, že záväzky, ktoré ponúkol strážca prístupu podľa článku 25, sú záväzné, uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj hlavný obsah uvedených záväzkov. Zainteresované tretie strany môžu predložiť svoje pripomienky v primeranej lehote, ktorú stanoví Komisia.

7. Komisia môže počas prieskumu trhu predĺžiť jeho trvanie, ak je takéto predĺženie objektívne odôvodnené a primerané. Predĺženie sa môže vzťahovať na lehotu, v rámci ktorej musí Komisia vydať predbežné zistenia, alebo na lehotu na prijatie konečného rozhodnutia. Celkové trvanie akéhokoľvek predĺženia alebo predĺžení podľa tohto odseku nesme presiahnuť šesť mesiacov.

8. S cieľom zabezpečiť, aby strážca prístupu účinne dodržiaval svoje povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, Komisia pravidelne preskúmava nápravné opatrenia, ktoré ukladá v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku. Komisia je oprávnená upravovať uvedené nápravné opatrenia, ak po novom prieskume trhu zistí, že nie sú účinné.

Článok 27

Informácie od tretích strán

1. Akákoľvek tretia strana vrátane komerčných používateľov, konkurentov alebo koncových používateľov základných platformových služieb uvedených v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, ako aj ich zástupcovia, môžu informovať príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo priamo Komisiu o akýchkoľvek praktikách alebo správaní strážcov prístupu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

2. Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, a Komisia majú výlučnú právomoc, pokiaľ ide o primerané opatrenia, a nie sú povinní prijať opatrenia v nadväznosti na poskytnuté informácie.

3. Ak príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na základe informácií poskytnutých podľa odseku 1 tohto článku dospeje k záveru, že môže ísť o prípad nesúladu s týmto nariadením, postúpi uvedené informácie Komisii.

Článok 28

Funkcia dodržiavania súladu s predpismi

1. Strážcovia prístupu zavedú funkciu dodržiavania súladu s predpismi, ktorá je nezávislá od prevádzkových funkcií strážcu prístupu, a vymenujú jedného alebo viacerých pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi vrátane vedúceho tejto funkcie.

2. Strážca prístupu zabezpečí, aby funkcia dodržiavania súladu s predpismi podľa odseku 1 mala dostatočnú právomoc, vážnosť a zdroje, ako aj prístup k riadiacemu orgánu strážcu prístupu s cieľom monitorovať dodržiavanie súladu s týmto nariadením zo strany strážcu prístupu.

3. Riadiaci orgán strážcu prístupu zabezpečí, aby pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi vymenovaní podľa odseku 1 mali odbornú kvalifikáciu, znalosti, skúsenosti a schopnosti potrebné na plnenie úloh uvedených v odseku 5.

Riadiaci orgán strážcu prístupu tiež zabezpečí, aby vedúcim funkcie dodržiavania súladu s predpismi bol nezávislý vrcholový manažér s jasnou zodpovednosťou za túto funkciu.

4. Vedúci funkcie dodržiavania súladu s predpismi podáva správy priamo riadiacemu orgánu strážcu prístupu a môže tento orgán upozorňovať na obavy a varovať ho v prípade vzniku rizika nedodržiavania súladu s týmto nariadením bez toho, aby boli dotknuté povinnosti riadiaceho orgánu v rámci jeho funkcií dohľadu a riadenia.

Vedúci funkcie dodržiavania súladu s predpismi nemôže byť odvolaný bez predchádzajúceho súhlasu riadiaceho orgánu strážcu prístupu.

5. Pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi vymenovaní strážcom prístupu podľa odseku 1 majú tieto úlohy:

a)	organizovať a monitorovať opatrenia a činnosti strážcov prístupu, ktorých cieľom je zabezpečiť súlad s týmto nariadením, a vykonávať nad nimi dohľad;

b)	poskytovať informácie a poradenstvo manažmentu a zamestnancom strážcu prístupu v súvislosti so súladom s týmto nariadením;

c)	vo vhodných prípadoch monitorovať dodržiavanie záväzkov, ktoré sa stali záväznými podľa článku 25, bez toho, aby bola dotknutá možnosť Komisie vymenovať nezávislých externých expertov podľa článku 26 ods. 2;

d)	spolupracovať s Komisiou na účely tohto nariadenia.

6. Strážcovia prístupu oznámia Komisii meno a kontaktné údaje vedúceho funkcie dodržiavania súladu s predpismi.

7. Riadiaci orgán strážcu prístupu vymedzí mechanizmy správy a riadenia strážcu prístupu, ktoré zabezpečujú nezávislosť funkcie dodržiavania súladu s predpismi vrátane rozdelenia povinností v organizácii strážcu prístupu a predchádzania konfliktom záujmov, vykonáva dohľad nad týmito mechanizmami a zodpovedá za ich vykonávanie.

8. Riadiaci orgán pravidelne, najmenej raz ročne, schvaľuje a preskúmava stratégie a politiky týkajúce sa zabezpečenia súladu s týmto nariadením, jeho riadenia a monitorovania.

9. Riadiaci orgán venuje dostatok času riadeniu a monitorovaniu súladu s týmto nariadením. Aktívne sa zúčastňuje na rozhodnutiach týkajúcich sa uplatňovania a presadzovania tohto nariadenia a zabezpečuje, aby sa na to vyčlenili primerané zdroje.

Článok 35

Podávanie výročných správ

1. Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia a pokroku pri dosahovaní jeho cieľov.

2. Správa uvedená v odseku 1 zahŕňa:

a)	súhrn činností Komisie vrátane všetkých prijatých opatrení alebo rozhodnutí a prebiehajúcich prieskumov trhu v súvislosti s týmto nariadením;

b)	zistenia vyplývajúce z monitorovania plnenia povinností podľa tohto nariadenia strážcami prístupu;

c)	posúdenie auditovaného opisu uvedeného v článku 15;

d)	prehľad spolupráce medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s týmto nariadením;

e)	prehľad činností a úloh, ktoré vykonáva skupina digitálnych regulačných orgánov na vysokej úrovni, vrátane spôsobu vykonávania jej odporúčaní, pokiaľ ide o presadzovanie tohto nariadenia.

3. Komisia správu uverejní na svojom webovom sídle.

Článok 40

Skupina na vysokej úrovni

1. Komisia zriadi skupinu na vysokej úrovni pre akt o digitálnych trhoch (ďalej len „skupina na vysokej úrovni“).

2. Skupina na vysokej úrovni sa skladá z týchto európskych orgánov a sietí:

a)	orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie;

b)	európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a Európsky výbor pre ochranu údajov;

c)	Európska sieť pre hospodársku súťaž;

d)	sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa; a

e)	skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby.

3. Všetky európske orgány a siete uvedené v odseku 2 majú v skupine na vysokej úrovni rovnaký počet zástupcov. Maximálny počet členov skupiny na vysokej úrovni je 30.

4. Komisia poskytuje skupine na vysokej úrovni na uľahčenie jej práce služby sekretariátu. Skupine na vysokej úrovni predsedá Komisia, ktorá sa zúčastňuje na jej zasadnutiach. Skupina na vysokej úrovni zasadá na žiadosť Komisie aspoň raz za kalendárny rok. Komisia zvoláva zasadnutia skupiny aj vtedy, ak o to požiada väčšina jej členov s cieľom riešiť konkrétnu otázku.

5. Skupina na vysokej úrovni môže Komisii poskytovať poradenstvo a odborné znalosti v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti jej členov, vrátane:

a)	poradenstva a odporúčaní v rámci ich odborných znalostí relevantných pre všetky všeobecné záležitosti týkajúce sa vykonávania alebo presadzovania tohto nariadenia; alebo

b)	poradenstva a odborných znalostí na podporu jednotného regulačného prístupu v rámci rôznych regulačných nástrojov.

6. Skupina na vysokej úrovni môže najmä identifikovať a posudzovať súčasné a potenciálne vzájomné pôsobenie medzi týmto nariadením a pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach, ktoré uplatňujú vnútroštátne orgány, ktoré sú súčasťou európskych orgánov a sietí uvedených v odseku 2, a predkladať Komisii výročnú správu, v ktorej uvedie výsledky takéhoto posúdenia a určí potenciálne prierezové otázky týkajúce sa regulácie. K takejto správe môžu byť pripojené odporúčania, ktorých cieľom je priblížiť sa k súdržnému transdisciplinárnemu prístupu a synergii pri vykonávaní tohto nariadenia a iných odvetvových predpisov. Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

7. V kontexte prieskumov trhu zameraných na nové služby a nové postupy môže skupina na vysokej úrovni poskytovať Komisii odborné znalosti o potrebe upraviť, doplniť alebo odstrániť pravidlá uvedené v tomto nariadení s cieľom zabezpečiť, aby digitálne trhy v celej Únii boli súťažeschopné a spravodlivé.

Článok 41

Žiadosť o prieskum trhu

1. Tri alebo viaceré členské štáty môžu požiadať Komisiu o začatie prieskumu trhu podľa článku 17, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že by určitý podnik mal byť označený za strážcu prístupu.

2. Jeden alebo viaceré členské štáty môžu požiadať Komisiu o začatie prieskumu trhu podľa článku 18, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že strážca prístupu systematicky porušoval jednu alebo viaceré povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7 a udržiaval, posilňoval alebo rozširoval svoje postavenie strážcu prístupu v súvislosti s požiadavkami podľa článku 3 ods. 1.

3. Tri alebo viaceré členské štáty môžu požiadať Komisiu o vykonanie prieskumu trhu podľa článku 19, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že:

a)	do zoznamu základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2 by sa mala doplniť jedna alebo viac služieb v rámci digitálneho sektora; alebo

b)	v tomto nariadení sa účinne neupravuje jedna alebo viaceré praktiky, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu súťažeschopnosti základných platformových služieb alebo by mohli byť nekalé.

4. Členské štáty predložia dôkazy na podporu svojich žiadostí podľa odsekov 1, 2 a 3. V prípade žiadostí podľa odseku 3 môžu takéto dôkazy zahŕňať informácie o novozavedených ponukách produktov, služieb, softvéru alebo funkcií, ktoré vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o súťažeschopnosť alebo spravodlivosť, či už sa vykonávajú v kontexte existujúcich základných platformových služieb alebo inak.

5. Komisia do 4 mesiacov od podania žiadosti podľa tohto článku preskúma, či existujú opodstatnené dôvody na začatie prieskumu trhu podľa odsekov 1, 2 alebo 3. Komisia zverejní výsledky svojho posúdenia.

Článok 48

Normalizácia

Komisia môže v prípade, že je to vhodné a potrebné, poveriť európske normalizačné orgány, aby uľahčili vykonávanie povinností stanovených v tomto nariadení vypracovaním vhodných noriem.

Článok 54

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 2. mája 2023.

Článok 3 ods. 6 a 7 a články 40, 46, 47, 48, 49 a 50 sa však uplatňujú od 1. novembra 2022 a články 42 a 43 sa uplatňujú od 25. júna 2023.

Ak je však dátum uplatňovania uvedený v druhom pododseku tohto článku neskôr ako 25. júna 2023, uplatňovanie článkov 42 a 43 sa odkladá do dňa uplatňovania uvedeného v druhom pododseku tohto článku.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 14. septembra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK

(1) Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 64.

(2) Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 18. júla 2022.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(12) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(18) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(19) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(22) Ú. v. EÚ C 147, 26.4.2021, s. 4.

(23) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

PRÍLOHA

A. „Všeobecne“

Cieľom tejto prílohy je upresniť metodiku identifikácie a určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ pre každú základnú platformovú službu uvedenú v článku 2 bode 2. Poskytuje referenčný rámec, ktorým sa podniku umožňuje posúdiť, či jeho základné platformové služby spĺňajú kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 písm. b), a preto sa predpokladá, že spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 3 ods. 1 písm. b). Takýto referenčný rámec bude preto rovnako relevantný pre každé širšie posúdenie podľa článku 3 ods. 8. Je povinnosťou podniku dosiahnuť čo najlepší odhad v súlade so spoločnými zásadami a osobitnou metodikou, ktoré sú stanovené v tejto prílohe. Nič v tejto prílohe nebráni Komisii v tom, aby v lehotách stanovených v príslušných ustanoveniach tohto nariadenia od podniku poskytujúceho základné platformové služby požadovala, aby poskytol všetky informácie potrebné na identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“. Žiadne ustanovenie tejto prílohy by nemalo predstavovať právny základ pre sledovanie používateľov. Metodikou uvedenou v tejto prílohe nie sú dotknuté ani žiadne povinnosti stanovené v tomto nariadení, a to najmä v článku 3 ods. 3 a 8 a článku 13 ods. 3. Požadovaný súlad s článkom 13 ods. 3 konkrétne tiež znamená identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ na základe presného súčtu alebo najlepšieho dostupného odhadu v súlade so skutočnými kapacitami na identifikáciu a určenie počtu, ktoré má podnik poskytujúci základné platformové služby v príslušnom čase k dispozícii. Tieto súčty alebo najlepší dostupný odhad musia byť v súlade so súčtami oznámenými podľa článku 15 a musia ich zahŕňať.

V článku 2 bodoch 20 a 21 sa stanovujú vymedzenia pojmov „koncový používateľ“ a „komerčný používateľ“, ktoré sú spoločné pre všetky základné platformové služby.

S cieľom identifikovať a určiť počet „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ sa v tejto prílohe odkazuje na pojem „jedineční používatelia“. Pojem „jedineční používatelia“ zahŕňa „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“, ktorí sa pre príslušnú základnú platformovú službu započítajú len raz počas stanoveného časového obdobia (t. j. mesiac v prípade „aktívnych koncových používateľov“ a rok v prípade „aktívnych komerčných používateľov“), a to bez ohľadu na to, koľkokrát počas tohto obdobia použili príslušnú základnú platformovú službu. Nie je tým dotknutá skutočnosť, že tá istá fyzická alebo právnická osoba môže súčasne byť „aktívnym koncovým používateľom“ alebo „aktívnym komerčným používateľom“ pre rôzne základné platformové služby.

B. „Aktívni koncoví používatelia“

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych koncových používateľov“ sa určí podľa najpresnejšieho výpočtu, ktorý oznámil podnik poskytujúci ktorúkoľvek zo základných platformových služieb, konkrétne:

Usudzuje sa, že získavanie údajov o používaní základných platformových služieb z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, by prima facie predstavoval najnižšie riziko duplicity, napríklad vo vzťahu k správaniu používateľov v rámci zariadení alebo platforiem. Podnik preto predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov na príslušnú základnú platformovú službu, vychádzajúc z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ak takéto údaje existujú.

V prípade základných platformových služieb, ku ktorým majú prístup aj koncoví používatelia mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, podnik okrem toho predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov príslušnej základnej platformovej služby na základe alternatívneho výpočtu zahŕňajúceho aj koncových používateľov mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ako sú napríklad adresy internetového protokolu, identifikátory cookie alebo iné identifikátory, ako sú napríklad rádiofrekvenčné identifikačné štítky, za predpokladu, že tieto adresy alebo identifikátory sú objektívne potrebné na poskytovanie základných platformových služieb.

Počet „mesačne aktívnych koncových používateľov“ sa zakladá na priemernom počte mesačne aktívnych koncových používateľov v priebehu najdlhšej časti posledného finančného roka. Formuláciou „najdlhšia časť posledného finančného roka“ sa má podniku poskytujúcemu základné platformové služby umožniť, aby v danom roku nezohľadňoval extrémne hodnoty. Extrémne hodnoty sú vo svojej podstate hodnoty výrazne mimo normálnych a predvídateľných hodnôt. Nepredvídaný nárast alebo pokles v zapojení používateľov, ku ktorému došlo počas jedného mesiaca finančného roka, je príkladom toho, čo by sa mohlo považovať za takéto extrémne hodnoty. Hodnoty súvisiace s každoročne sa opakujúcimi udalosťami, ako napríklad každoročné výpredaje, nie sú extrémnymi hodnotami.

C. „Aktívni komerční používatelia“

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych komerčných používateľov“ sa má v príslušných prípadoch určiť na úrovni účtu, pričom každý samostatný komerčný účet, ktorý je spojený s používaním základnej platformovej služby poskytovanej podnikom, predstavuje jedného jedinečného komerčného používateľa tejto príslušnej základnej platformovej služby. Ak sa pojem „komerčný účet“ nevzťahuje na danú základnú platformovú službu, príslušný podnik poskytujúci základné platformové služby určí počet jedinečných komerčných používateľov odkazom na príslušný podnik.

D. „Predkladanie informácií“

Podnik, ktorý Komisii podľa článku 3 ods. 3 predkladá informácie týkajúce sa počtu aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov na jednu základnú platformovú službu je zodpovedný za zabezpečenie úplnosti a presnosti týchto informácií. V tejto súvislosti:

Podnik je zodpovedný za predkladanie údajov za príslušnú základnú platformovú službu, pričom je potrebné zabezpečiť, aby neboli aktívni koncoví používatelia a aktívni komerční používatelia sčítaní v nedostatočnom ani v nadmernom počte (napríklad ak používatelia majú prístup k základným platformovým službám prostredníctvom rôznych platforiem alebo zariadení).

Podnik je zodpovedný za poskytovanie presných a stručných vysvetlení, pokiaľ ide o metodiku použitú na získanie informácií a za každé riziko sčítania aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov v nedostatočnom alebo nadmernom počte pre príslušnú základnú platformovú službu, ako aj za opatrenia prijaté na riešenie tohto rizika.

c)	Podnik poskytne údaje založené na alternatívnom výpočte, ak má Komisia obavy v súvislosti s presnosťou údajov, ktoré predložil podnik poskytujúci základné platformové služby.

Na účely určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“:

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) neidentifikuje základné platformové služby, ktoré patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2, ako samostatné, a to najmä na základe skutočnosti, že sa poskytujú s použitím rôznych mien domén – či už domén najvyššej úrovne s kódom krajiny (ccTLD) alebo generických domén najvyššej úrovne (gTLD) – alebo akýchkoľvek geografických atribútov.

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) považuje za samostatné základné platformové služby tie základné platformové služby, ktoré sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

Podnik poskytujúci základné platformové služby považuje za samostatné základné platformové služby tie služby, ktoré príslušný podnik ponúka integrovaným spôsobom, ale ktoré:

i)	nepatria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2; alebo

ii)

sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

E. „Osobitné vymedzenia pojmov“

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú osobitné vymedzenia pojmov „aktívni koncoví používatelia“ a „aktívni komerční používatelia“ pre každú základnú platformovú službu.

Základná platformová služba	Aktívni koncoví používatelia	Aktívni komerční používatelia
Online sprostredkovateľské služby	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online sprostredkovateľskú službu, napríklad aktívnym prihlásením sa, vyhľadávaním, kliknutím alebo skrolovaním, alebo prostredníctvom online sprostredkovateľskej služby aspoň raz za mesiac uzavreli transakciu.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí mali v online sprostredkovateľskej službe počas celého roka uvedenú aspoň jednu položku alebo ktorí počas roka cez online sprostredkovateľskú službu uzavreli transakciu.
Internetové vyhľadávače	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili internetový vyhľadávač, napríklad zadaním vyhľadávania.	Počet jedinečných komerčných používateľov s komerčnými webovými sídlami (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely), ktoré sú počas roka indexované internetovým vyhľadávačom alebo sú súčasťou indexu internetového vyhľadávača.
Online služby sociálnej siete	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online služby sociálnej siete, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku alebo komentovaním.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí majú komerčnú ponuku alebo komerčný účet v rámci online služby sociálnej siete a ktorí túto službu akýmkoľvek spôsobom aspoň raz ročne využili, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku, komentovaním alebo použitím jej nástrojov pre podniky.
Služby platformy na zdieľanie videí	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili službu platformy na zdieľanie videí, napríklad prehrávaním časti audiovizuálneho obsahu, vyhľadávaním alebo nahraním prvku audiovizuálneho obsahu, okrem iného najmä videí vytvorených používateľmi.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytli aspoň jeden prvok audiovizuálneho obsahu, ktorý bol v rámci služby platformy na zdieľanie videí nahratý alebo prehratý.
Interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej akýmkoľvek spôsobom zúčastnili.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí aspoň raz za rok využili komerčný účet alebo akýmkoľvek iným spôsobom iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej zúčastnili s cieľom komunikovať priamo s koncovým používateľom.
Operačné systémy	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí používali zariadenie s operačným systémom, ktorý bol aspoň raz za mesiac aktivovaný, aktualizovaný alebo použitý.	Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka uverejnili, aktualizovali alebo ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu alebo softvérový program, ktoré využívajú programovací jazyk alebo akýkoľvek nástroj na vývoj softvéru daného operačného systému alebo ktoré nejakým spôsobom pracujú v danom operačnom systéme.
Virtuálny asistent	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac akýmkoľvek spôsobom použili virtuálneho asistenta, napríklad aktiváciou, zadaním otázky, prístupom k službe prostredníctvom príkazu alebo riadením inteligentného domáceho zariadenia.	Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu virtuálneho asistenta alebo funkciu na sprístupnenie existujúcej softvérovej aplikácie prostredníctvom virtuálneho asistenta.
Webové prehliadače	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac použili webový prehliadač, napríklad zadaním vyhľadávania alebo adresy webového sídla do URL riadku webového prehliadača.	Počet jedinečných komerčných používateľov, na ktorých komerčné webové sídla (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely) sa aspoň raz za rok vykonal prístup cez webový prehliadač alebo ktorí počas roka ponúkali zásuvné a prídavné moduly (plug-in, add-on) a rozšírenia používané na webovom prehliadači.
Služby cloud computingu	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili akékoľvek služby cloud computingu od príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu za akýkoľvek druh odmeny, bez ohľadu na to, či sa odmena zrealizuje v tom istom mesiaci.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytovali akékoľvek služby cloud computingu v rámci cloudovej infraštruktúry príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu.
Online reklamné služby	V prípade vlastného predaja reklamného priestoru: počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama. V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy): počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama, ktorá aktivovala službu sprostredkovania reklamy.	V prípade vlastného predaja reklamného priestoru: počet jedinečných inzerentov, ktorým sa počas roka zobrazila aspoň jedna reklama. V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy): počet jedinečných komerčných používateľov (vrátane inzerentov, vydavateľov alebo iných sprostredkovateľov), ktorí počas roka prostredníctvom služby sprostredkovania reklamy komunikovali alebo túto službu využili.

whereas

keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

Digital Market Act 2022/1925 SK