search


keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/1925 SK cercato: 'dňa' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index dňa:


whereas dňa:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 1393

 

Článok 17

Prieskum trhu na označenie strážcov prístupu

1.   Komisia môže uskutočniť prieskum trhu na účely preskúmania toho, či by podnik poskytujúci základné platformové služby mal byť označený za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 8, alebo s cieľom identifikovať základné platformové služby, ktoré sa majú uviesť v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9. Komisia sa usiluje ukončiť prieskum trhu do 12 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Komisia na účely ukončenia prieskumu trhu prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví svoje rozhodnutie. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2.   V priebehu prieskumu trhu podľa odseku 1 tohto článku sa Komisia usiluje, aby svoje predbežné zistenia dotknutému podniku poskytujúcemu základné platformové služby oznámila do šiestich mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Komisia v predbežných zisteniach vysvetlí, či sa domnieva, že je dočasne vhodné, aby bol dotknutý podnik označený za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 8 a aby sa príslušné základné platformové služby uviedli v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9.

3.   Ak podnik poskytujúci základné platformové služby dosiahol prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2, ale predložil dostatočne podložené argumenty v súlade s článkom 3 ods. 5, ktorými zjavne spochybnil predpoklad uvedený v článku 3 ods. 2, Komisia sa usiluje ukončiť prieskum trhu do piatich mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a).

Komisia sa v takom prípade usiluje, aby svoje predbežné zistenia podľa odseku 2 tohto článku dotknutému podniku oznámila do troch mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a).

4.   Ak Komisia v súlade s článkom 3 ods. 8 označí za strážcu prístupu podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý ešte nemá pevne zakotvené a trvalé postavenie vo svojej činnosti, ale pravdepodobne takéto postavenie dosiahne v blízkej budúcnosti, môže za uplatniteľné na daného strážcu prístupu vyhlásiť len jednu alebo viaceré povinnosti stanovené v článku 5 ods. 3 až ods. 6 a v článku 6 ods. 4, 7, 9, 10 a 13, ako sa uvádzajú v rozhodnutí o označení. Komisia vyhlási za uplatniteľné len tie povinnosti, ktoré sú primerané a potrebné, aby sa zabránilo tomu, že dotknutý strážca prístupu dosiahne nekalými prostriedkami pevne zakotvené a trvalé postavenie vo svojej činnosti. Komisia preskúma takéto označenie v súlade s postupom stanoveným v článku 4.

Článok 18

Prieskum trhu týkajúci sa systematického neplnenia povinností

1.   Komisia môže viesť prieskum trhu s cieľom preskúmať, či sa strážca prístupu dopustil systematického neplnenia povinností. Komisia ukončí tento prieskum trhu do 12 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Ak z prieskumu trhu vyplynie, že strážca prístupu systematicky porušoval jednu alebo viaceré povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 alebo 7 a udržiaval, posilňoval alebo rozširoval svoje postavenie strážcu prístupu v súvislosti s požiadavkami stanovenými v článku 3 ods. 1, Komisia môže prijať vykonávací akt, ktorým uloží takémuto strážcovi prístupu akékoľvek behaviorálne alebo štrukturálne nápravné opatrenia, ktoré sú úmerné a potrebné na zabezpečenie účinného súladu s týmto nariadením. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2

2.   Nápravným opatrením uloženým v súlade s odsekom 1 tohto článku možno za predpokladu, že je úmerné a potrebné na zachovanie alebo obnovenie spravodlivosti a súťažeschopnosti, ktoré boli narušené systematickým neplnením povinností, strážcovi prístupu zakázať na obmedzený čas zúčastňovať sa na koncentrácii v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, pokiaľ ide o základné platformové služby alebo iné služby poskytované v digitálnom sektore, alebo služby umožňujúce získavanie údajov, ktoré sú ovplyvnené systematickým neplnením povinností.

3.   Má sa za to, že strážca prístupu sa dopustil systematického neplnenia povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7, ak Komisia v období ôsmich rokov pred prijatím rozhodnutia o začatí prieskumu trhu na účely možného prijatia rozhodnutia podľa tohto článku vydala najmenej tri rozhodnutia o neplnení povinností podľa článku 29 proti strážcovi prístupu v súvislosti s ktoroukoľvek z jeho základných platformových služieb.

4.   Komisia oznámi dotknutému strážcovi prístupu svoje predbežné zistenia do šiestich mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Komisia vo svojich predbežných zisteniach vysvetlí, či sa predbežne domnieva, že sú podmienky odseku 1 tohto článku splnené, a aké nápravné opatrenie alebo opatrenia predbežne považuje za nevyhnutné a primerané.

5.   S cieľom umožniť zainteresovaným tretím stranám účinne predkladať pripomienky Komisia súčasne s oznámením svojich predbežných zistení strážcovi prístupu podľa odseku 4 alebo čo najskôr potom uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj nápravné opatrenia, ktoré zvažuje prijať. Komisia určí primeranú lehotu na predkladanie takýchto pripomienok.

6.   Ak má Komisia v úmysle prijať rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku, v ktorom stanoví, že záväzky, ktoré ponúkol strážca prístupu podľa článku 25, sú záväzné, uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj hlavný obsah uvedených záväzkov. Zainteresované tretie strany môžu predložiť svoje pripomienky v primeranej lehote, ktorú stanoví Komisia.

7.   Komisia môže počas prieskumu trhu predĺžiť jeho trvanie, ak je takéto predĺženie objektívne odôvodnené a primerané. Predĺženie sa môže vzťahovať na lehotu, v rámci ktorej musí Komisia vydať predbežné zistenia, alebo na lehotu na prijatie konečného rozhodnutia. Celkové trvanie akéhokoľvek predĺženia alebo predĺžení podľa tohto odseku nesme presiahnuť šesť mesiacov.

8.   S cieľom zabezpečiť, aby strážca prístupu účinne dodržiaval svoje povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, Komisia pravidelne preskúmava nápravné opatrenia, ktoré ukladá v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku. Komisia je oprávnená upravovať uvedené nápravné opatrenia, ak po novom prieskume trhu zistí, že nie sú účinné.

Článok 19

Prieskum trhu v súvislosti s novými službami a novými praktikami

1.   Komisia môže uskutočniť prieskum trhu s cieľom preskúmať, či by sa do zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 mala doplniť jedna alebo viaceré služby v rámci digitálneho sektora, alebo s cieľom zistiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé a ktorými sa toto nariadenie účinne nezaoberá. Komisia vo svojom posúdení zohľadní všetky relevantné zistenia konaní podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré sa týkajú digitálnych trhov, ako aj akýkoľvek iný relevantný vývoj.

2.   Komisia môže pri vykonávaní prieskumu trhu podľa odseku 1 konzultovať s tretími stranami vrátane komerčných používateľov a koncových používateľov služieb v rámci digitálneho sektora, na ktoré sa prieskum trhu vzťahuje, a komerčných používateľov a koncových používateľov, ktorí sú vystavení vyšetrovaným praktikám.

3.   Komisia zverejní svoje zistenia v správe do 18 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a).

Táto správa sa prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade a vo vhodných prípadoch sa k nej priloží:

a)

legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom zahrnúť do zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 ďalšie služby v rámci digitálneho sektora alebo s cieľom zahrnúť nové povinnosti do kapitoly III; alebo

b)

návrh delegovaného aktu, ktorým sa toto nariadenie dopĺňa, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v článku 5 a 6, alebo návrh delegovaného aktu, ktorým sa toto nariadenie mení alebo dopĺňa, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v článku 7, ako sa stanovuje v článku 12.

V legislatívnom návrhu na zmenu tohto nariadenia uvedenom v písmene a) druhého pododseku sa vo vhodných prípadoch môže tiež navrhnúť vypustenie existujúcich služieb zo zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 alebo vypustenie existujúcich povinností z článku 5, 6 alebo 7.

KAPITOLA V

PRÁVOMOCI V OBLASTI PRIESKUMU, PRESADZOVANIA A MONITOROVANIA

Článok 31

Pravidelné penále

1.   Komisia môže prijať rozhodnutie, ktorým podnikom, vrátane strážcov prístupu v príslušných prípadoch, a združeniam podnikov uloží pravidelné penále nepresahujúce 5 % priemerného denného celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku za deň vypočítané odo dňa určeného rozhodnutím s cieľom prinútiť ich k tomu, aby:

a)

dodržiavali opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

b)

dodržiavali rozhodnutie podľa článku 18 ods. 1;

c)

poskytli správne a úplné informácie v lehote, ktorá sa požaduje v žiadosti o informácie podanej na základe rozhodnutia podľa článku 21;

d)

zabezpečili prístup k údajom, algoritmom a informáciám o testovaní v reakcii na žiadosť podľa článku 21 ods. 3 a poskytli k nim vysvetlenia, ako sa vyžaduje v rozhodnutí podľa článku 21;

e)

sa podrobili inšpekcii nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 23;

f)

dodržiavali rozhodnutie, ktorým sa nariaďujú predbežné opatrenia, podľa článku 24;

g)

splnili záväzky, ktoré sa rozhodnutím podľa článku 25 ods. 1 stali právne záväznými;

h)

dodržiavali rozhodnutie podľa článku 29 ods. 1.

2.   Ak si podniky alebo združenia podnikov splnili povinnosť, ktorú malo vynútiť pravidelné penále, Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom stanoví konečnú sumu pravidelného penále vo výške, ktorá je nižšia ako suma určená podľa pôvodného rozhodnutia. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

Článok 32

Premlčacie lehoty na uloženie sankcií

1.   Právomoci zverené Komisii článkami 30 a 31 podliehajú premlčacej lehote päť rokov.

2.   Lehota začína plynúť dňom, keď došlo k porušeniu predpisov. V prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušovania však lehota začína plynúť dňom ukončenia porušovania.

3.   Každým opatrením Komisie prijatým na účely prieskumu trhu alebo konania v súvislosti s porušovaním predpisov sa preruší premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále. Premlčacia lehota sa preruší s účinnosťou odo dňa, keď bolo opatrenie oznámené aspoň jednému podniku alebo združeniu podnikov, ktoré sa podieľali na porušovaní. Opatrenia, ktorými sa preruší plynutie lehoty, sú najmä tieto:

a)

žiadosti Komisie o informácie;

b)

písomné povolenia na vykonávanie inšpekcií, ktoré Komisia vydala svojim úradníkom;

c)

začatie konania Komisie podľa článku 20.

4.   Po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu. Premlčacia lehota sa však končí najneskôr v deň, keď lehota rovnajúca sa dvojnásobku premlčacej lehoty uplynula bez toho, aby Komisia uložila pokutu alebo pravidelné penále. Uvedená lehota sa predĺži o obdobie, počas ktorého je premlčanie pozastavené podľa odseku 5.

5.   Premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále sa pozastavuje na celé obdobie, počas ktorého je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore.

Článok 33

Premlčacie lehoty na vymáhanie sankcií

1.   Právomoc Komisie vymáhať rozhodnutia prijaté podľa článkov 30 a 31 podlieha premlčacej lehote päť rokov.

2.   Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným.

3.   Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa preruší:

a)

oznámením rozhodnutia, ktorým sa mení pôvodná výška pokuty alebo pravidelného penále alebo zamieta žiadosť o takú zmenu; alebo

b)

každým opatrením Komisie alebo členského štátu konajúceho na žiadosť Komisie, ktorým sa vymáha zaplatenie pokuty alebo pravidelného penále.

4.   Po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu.

5.   Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa pozastaví:

a)

kým plynie lehota na platbu; alebo

b)

kým je na základe rozhodnutia Súdneho dvora alebo rozhodnutia vnútroštátneho súdu pozastavené vymáhanie platby.

Článok 49

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 sa Komisii udeľuje na obdobie päť rokov od 1. novembra 2022. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 54

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 2. mája 2023.

Článok 3 ods. 6 a 7 a články 40, 46, 47, 48, 49 a 50 sa však uplatňujú od 1. novembra 2022 a články 42 a 43 sa uplatňujú od 25. júna 2023.

Ak je však dátum uplatňovania uvedený v druhom pododseku tohto článku neskôr ako 25. júna 2023, uplatňovanie článkov 42 a 43 sa odkladá do dňa uplatňovania uvedeného v druhom pododseku tohto článku.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 14. septembra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK


(1)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 64.

(2)  Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 18. júla 2022.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(12)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(18)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(19)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(22)  Ú. v. EÚ C 147, 26.4.2021, s. 4.

(23)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).


PRÍLOHA

A.   „Všeobecne“

1.

Cieľom tejto prílohy je upresniť metodiku identifikácie a určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ pre každú základnú platformovú službu uvedenú v článku 2 bode 2. Poskytuje referenčný rámec, ktorým sa podniku umožňuje posúdiť, či jeho základné platformové služby spĺňajú kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 písm. b), a preto sa predpokladá, že spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 3 ods. 1 písm. b). Takýto referenčný rámec bude preto rovnako relevantný pre každé širšie posúdenie podľa článku 3 ods. 8. Je povinnosťou podniku dosiahnuť čo najlepší odhad v súlade so spoločnými zásadami a osobitnou metodikou, ktoré sú stanovené v tejto prílohe. Nič v tejto prílohe nebráni Komisii v tom, aby v lehotách stanovených v príslušných ustanoveniach tohto nariadenia od podniku poskytujúceho základné platformové služby požadovala, aby poskytol všetky informácie potrebné na identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“. Žiadne ustanovenie tejto prílohy by nemalo predstavovať právny základ pre sledovanie používateľov. Metodikou uvedenou v tejto prílohe nie sú dotknuté ani žiadne povinnosti stanovené v tomto nariadení, a to najmä v článku 3 ods. 3 a 8 a článku 13 ods. 3. Požadovaný súlad s článkom 13 ods. 3 konkrétne tiež znamená identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ na základe presného súčtu alebo najlepšieho dostupného odhadu v súlade so skutočnými kapacitami na identifikáciu a určenie počtu, ktoré má podnik poskytujúci základné platformové služby v príslušnom čase k dispozícii. Tieto súčty alebo najlepší dostupný odhad musia byť v súlade so súčtami oznámenými podľa článku 15 a musia ich zahŕňať.

2.

V článku 2 bodoch 20 a 21 sa stanovujú vymedzenia pojmov „koncový používateľ“ a „komerčný používateľ“, ktoré sú spoločné pre všetky základné platformové služby.

3.

S cieľom identifikovať a určiť počet „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ sa v tejto prílohe odkazuje na pojem „jedineční používatelia“. Pojem „jedineční používatelia“ zahŕňa „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“, ktorí sa pre príslušnú základnú platformovú službu započítajú len raz počas stanoveného časového obdobia (t. j. mesiac v prípade „aktívnych koncových používateľov“ a rok v prípade „aktívnych komerčných používateľov“), a to bez ohľadu na to, koľkokrát počas tohto obdobia použili príslušnú základnú platformovú službu. Nie je tým dotknutá skutočnosť, že tá istá fyzická alebo právnická osoba môže súčasne byť „aktívnym koncovým používateľom“ alebo „aktívnym komerčným používateľom“ pre rôzne základné platformové služby.

B.   „Aktívni koncoví používatelia“

1.

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych koncových používateľov“ sa určí podľa najpresnejšieho výpočtu, ktorý oznámil podnik poskytujúci ktorúkoľvek zo základných platformových služieb, konkrétne:

a)

Usudzuje sa, že získavanie údajov o používaní základných platformových služieb z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, by prima facie predstavoval najnižšie riziko duplicity, napríklad vo vzťahu k správaniu používateľov v rámci zariadení alebo platforiem. Podnik preto predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov na príslušnú základnú platformovú službu, vychádzajúc z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ak takéto údaje existujú.

b)

V prípade základných platformových služieb, ku ktorým majú prístup aj koncoví používatelia mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, podnik okrem toho predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov príslušnej základnej platformovej služby na základe alternatívneho výpočtu zahŕňajúceho aj koncových používateľov mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ako sú napríklad adresy internetového protokolu, identifikátory cookie alebo iné identifikátory, ako sú napríklad rádiofrekvenčné identifikačné štítky, za predpokladu, že tieto adresy alebo identifikátory sú objektívne potrebné na poskytovanie základných platformových služieb.

2.

Počet „mesačne aktívnych koncových používateľov“ sa zakladá na priemernom počte mesačne aktívnych koncových používateľov v priebehu najdlhšej časti posledného finančného roka. Formuláciou „najdlhšia časť posledného finančného roka“ sa má podniku poskytujúcemu základné platformové služby umožniť, aby v danom roku nezohľadňoval extrémne hodnoty. Extrémne hodnoty sú vo svojej podstate hodnoty výrazne mimo normálnych a predvídateľných hodnôt. Nepredvídaný nárast alebo pokles v zapojení používateľov, ku ktorému došlo počas jedného mesiaca finančného roka, je príkladom toho, čo by sa mohlo považovať za takéto extrémne hodnoty. Hodnoty súvisiace s každoročne sa opakujúcimi udalosťami, ako napríklad každoročné výpredaje, nie sú extrémnymi hodnotami.

C.   „Aktívni komerční používatelia“

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych komerčných používateľov“ sa má v príslušných prípadoch určiť na úrovni účtu, pričom každý samostatný komerčný účet, ktorý je spojený s používaním základnej platformovej služby poskytovanej podnikom, predstavuje jedného jedinečného komerčného používateľa tejto príslušnej základnej platformovej služby. Ak sa pojem „komerčný účet“ nevzťahuje na danú základnú platformovú službu, príslušný podnik poskytujúci základné platformové služby určí počet jedinečných komerčných používateľov odkazom na príslušný podnik.

D.   „Predkladanie informácií“

1.

Podnik, ktorý Komisii podľa článku 3 ods. 3 predkladá informácie týkajúce sa počtu aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov na jednu základnú platformovú službu je zodpovedný za zabezpečenie úplnosti a presnosti týchto informácií. V tejto súvislosti:

a)

Podnik je zodpovedný za predkladanie údajov za príslušnú základnú platformovú službu, pričom je potrebné zabezpečiť, aby neboli aktívni koncoví používatelia a aktívni komerční používatelia sčítaní v nedostatočnom ani v nadmernom počte (napríklad ak používatelia majú prístup k základným platformovým službám prostredníctvom rôznych platforiem alebo zariadení).

b)

Podnik je zodpovedný za poskytovanie presných a stručných vysvetlení, pokiaľ ide o metodiku použitú na získanie informácií a za každé riziko sčítania aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov v nedostatočnom alebo nadmernom počte pre príslušnú základnú platformovú službu, ako aj za opatrenia prijaté na riešenie tohto rizika.

c)

Podnik poskytne údaje založené na alternatívnom výpočte, ak má Komisia obavy v súvislosti s presnosťou údajov, ktoré predložil podnik poskytujúci základné platformové služby.

2.

Na účely určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“:

a)

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) neidentifikuje základné platformové služby, ktoré patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2, ako samostatné, a to najmä na základe skutočnosti, že sa poskytujú s použitím rôznych mien domén – či už domén najvyššej úrovne s kódom krajiny (ccTLD) alebo generických domén najvyššej úrovne (gTLD) – alebo akýchkoľvek geografických atribútov.

b)

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) považuje za samostatné základné platformové služby tie základné platformové služby, ktoré sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

c)

Podnik poskytujúci základné platformové služby považuje za samostatné základné platformové služby tie služby, ktoré príslušný podnik ponúka integrovaným spôsobom, ale ktoré:

i)

nepatria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2; alebo

ii)

sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

E.   „Osobitné vymedzenia pojmov“

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú osobitné vymedzenia pojmov „aktívni koncoví používatelia“ a „aktívni komerční používatelia“ pre každú základnú platformovú službu.

Základná platformová služba

Aktívni koncoví používatelia

Aktívni komerční používatelia

Online sprostredkovateľské služby

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online sprostredkovateľskú službu, napríklad aktívnym prihlásením sa, vyhľadávaním, kliknutím alebo skrolovaním, alebo prostredníctvom online sprostredkovateľskej služby aspoň raz za mesiac uzavreli transakciu.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí mali v online sprostredkovateľskej službe počas celého roka uvedenú aspoň jednu položku alebo ktorí počas roka cez online sprostredkovateľskú službu uzavreli transakciu.

Internetové vyhľadávače

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili internetový vyhľadávač, napríklad zadaním vyhľadávania.

Počet jedinečných komerčných používateľov s komerčnými webovými sídlami (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely), ktoré sú počas roka indexované internetovým vyhľadávačom alebo sú súčasťou indexu internetového vyhľadávača.

Online služby sociálnej siete

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online služby sociálnej siete, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku alebo komentovaním.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí majú komerčnú ponuku alebo komerčný účet v rámci online služby sociálnej siete a ktorí túto službu akýmkoľvek spôsobom aspoň raz ročne využili, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku, komentovaním alebo použitím jej nástrojov pre podniky.

Služby platformy na zdieľanie videí

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili službu platformy na zdieľanie videí, napríklad prehrávaním časti audiovizuálneho obsahu, vyhľadávaním alebo nahraním prvku audiovizuálneho obsahu, okrem iného najmä videí vytvorených používateľmi.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytli aspoň jeden prvok audiovizuálneho obsahu, ktorý bol v rámci služby platformy na zdieľanie videí nahratý alebo prehratý.

Interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej akýmkoľvek spôsobom zúčastnili.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí aspoň raz za rok využili komerčný účet alebo akýmkoľvek iným spôsobom iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej zúčastnili s cieľom komunikovať priamo s koncovým používateľom.

Operačné systémy

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí používali zariadenie s operačným systémom, ktorý bol aspoň raz za mesiac aktivovaný, aktualizovaný alebo použitý.

Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka uverejnili, aktualizovali alebo ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu alebo softvérový program, ktoré využívajú programovací jazyk alebo akýkoľvek nástroj na vývoj softvéru daného operačného systému alebo ktoré nejakým spôsobom pracujú v danom operačnom systéme.

Virtuálny asistent

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac akýmkoľvek spôsobom použili virtuálneho asistenta, napríklad aktiváciou, zadaním otázky, prístupom k službe prostredníctvom príkazu alebo riadením inteligentného domáceho zariadenia.

Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu virtuálneho asistenta alebo funkciu na sprístupnenie existujúcej softvérovej aplikácie prostredníctvom virtuálneho asistenta.

Webové prehliadače

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac použili webový prehliadač, napríklad zadaním vyhľadávania alebo adresy webového sídla do URL riadku webového prehliadača.

Počet jedinečných komerčných používateľov, na ktorých komerčné webové sídla (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely) sa aspoň raz za rok vykonal prístup cez webový prehliadač alebo ktorí počas roka ponúkali zásuvné a prídavné moduly (plug-in, add-on) a rozšírenia používané na webovom prehliadači.

Služby cloud computingu

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili akékoľvek služby cloud computingu od príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu za akýkoľvek druh odmeny, bez ohľadu na to, či sa odmena zrealizuje v tom istom mesiaci.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytovali akékoľvek služby cloud computingu v rámci cloudovej infraštruktúry príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu.

Online reklamné služby

V prípade vlastného predaja reklamného priestoru:

počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama.

V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy):

počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama, ktorá aktivovala službu sprostredkovania reklamy.

V prípade vlastného predaja reklamného priestoru:

počet jedinečných inzerentov, ktorým sa počas roka zobrazila aspoň jedna reklama.

V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy):

počet jedinečných komerčných používateľov (vrátane inzerentov, vydavateľov alebo iných sprostredkovateľov), ktorí počas roka prostredníctvom služby sprostredkovania reklamy komunikovali alebo túto službu využili.



whereas









keyboard_arrow_down