(8) Nové technológie umožňujú automatizovanú výpočtovú analýzu informácií v digitálnej forme, ako napríklad text, zvuk, obraz alebo údaje, vo všeobecnosti známu ako vyťažovanie textov a dát.
Vyťažovanie textov a dát umožňuje spracúvať veľké množstvo informácií s cieľom získavať nové vedomosti a objavovať nové trendy.
Technológie vyťažovania textov a dát sú rozšírené v celom digitálnom hospodárstve, avšak vyťažovanie textov a dát sa vo všeobecnosti považuje za prospešné najmä pre výskumné spoločenstvo, a tak podporuje inovácie.
Takéto technológie sú prospešné pre univerzity a iné výskumné organizácie, ako aj pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, keďže by sa mohli v rámci svojich hlavných činností tiež venovať výskumu.
Takéto organizácie a inštitúcie však v Únii čelia právnej neistote, pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu vykonávať vyťažovanie textov a dát z obsahu.
V niektorých prípadoch môže vyťažovanie textov a dát zahŕňať akty chránené autorským právom, a/alebo databázovým právom sui generis, najmä rozmnožovanie diel alebo iných predmetov ochrany a/alebo extrakciu obsahu z databázy, k čomu dochádza napríklad pri normalizácii údajov v rámci postupu vyťažovania textov a dát.
Ak neexistuje žiadna uplatniteľná výnimka alebo obmedzenie, od nositeľov práv sa vyžaduje udelenie súhlasu na takéto úkony.
- = -
(10) V práve Únie sú stanovené určité výnimky a obmedzenia vzťahujúce sa na použitie na vedecko-výskumné účely, ktoré sa môžu vzťahovať na úkony vyťažovania textov a dát.
Tieto výnimky a obmedzenia sú však nepovinné a nie sú v plnej miere prispôsobené používaniu technológií vo vedeckom výskume.
Okrem toho v prípadoch, keď výskumní pracovníci majú legálny prístup k obsahu, napríklad na základe predplatenia publikácií alebo povolenia na slobodný prístup, by mohlo byť v podmienkach povolení vyťažovanie textov a dát vylúčené.
Vzhľadom na to, že výskum sa čoraz viac vykonáva za pomoci digitálnych technológií, existuje riziko, že konkurenčné postavenie Únie ako výskumnej oblasti utrpí, pokiaľ sa nepodniknú kroky na odstránenie právnej neistoty, pokiaľ ide o vyťažovanie textov a dát.
- = -
(12) Výskumné organizácie v celej Únii zahŕňajú široké spektrum subjektov, ktorých primárnym cieľom je vykonávať vedecký výskum alebo ho vykonávať spolu s poskytovaním vzdelávacích služieb.
Pojem „vedecký výskum“ v zmysle tejto smernice by sa mal chápať tak, že sa vzťahuje na prírodné aj humanitné vedy.
Z dôvodu rôznorodosti takýchto subjektov je dôležité spoločné porozumenie toho, kto sú výskumné organizácie.
Okrem univerzít alebo iných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a ich knižníc by k nim mali patriť aj subjekty ako výskumné ústavy a nemocnice vykonávajúce výskum.
Napriek rozdielnym právnym formám a štruktúram majú výskumné organizácie v členských štátoch vo všeobecnosti spoločné to, že konajú buď na neziskovom základe alebo vo verejnom záujme uznanom štátom.
Takéto poslanie vo verejnom záujme by mohlo byť napríklad vyjadrené prostredníctvom financovania z verejných prostriedkov alebo ustanovení vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo verejných zákazkách.
Za výskumné organizácie na účely tejto smernice by sa naopak nemali považovať organizácie, na ktoré majú obchodné podniky rozhodujúci vplyv, ktorý takýmto podnikom umožňuje vykonávať kontrolu v dôsledku štrukturálnych faktorov, napríklad prostredníctvom ich postavenia ako akcionár alebo člen, čo by mohlo mať za následok prednostný prístup k výsledkom výskumu.
- = -
(14) Na výskumné organizácie a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva vrátane osôb, ktoré sú k nim pridružené, by sa mala vzťahovať výnimka týkajúca sa vyťažovania textov a dát, pokiaľ ide o obsah, ku ktorému majú zákonný prístup. Zákonný prístup by sa mal chápať tak, že sa vzťahuje na prístup k obsahu na základe politiky otvoreného prístupu alebo prostredníctvom zmluvných dohôd medzi nositeľmi práv a výskumnými organizáciami alebo inštitúciami správy kultúrneho dedičstva, ako je predplatné, alebo prostredníctvom iných zákonných prostriedkov.
napríklad v prípade predplatného, ktoré si zaplatia výskumné organizácie alebo inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, platí, že osoby, ktoré sú k nim pridružené a na ktoré sa vzťahuje uvedené predplatné by sa mali považovať za majúce zákonný prístup. Zákonný prístup by mal zahŕňať aj prístup k obsahu, ktorý je voľne dostupný online.
- = -
(15) V určitých prípadoch, napríklad pri následnom overovaní výsledkov vedeckého výskumu, by mohla nastať situácia, že výskumné organizácie alebo inštitúcie správy kultúrneho dedičstva potrebujú uchovať rozmnoženiny, ktoré vyhotovili na základe výnimky na účely vyťažovania textov a dát.
V takýchto prípadoch by sa rozmnoženiny mali uchovávať v bezpečnom prostredí. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodovať na vnútroštátnej úrovni a po diskusiách s príslušnými zainteresovanými stranami o ďalších konkrétnych opatreniach na uchovávanie rozmnoženín vrátane možnosti vymenovať dôveryhodné orgány na účely uchovávania týchto rozmnoženín.
S cieľom zabrániť neprimeranému obmedzeniu uplatňovania výnimky by takéto opatrenia mali byť primerané a obmedzené na to, čo je potrebné na uchovanie rozmnoženín bezpečným spôsobom, a na zabránenie nepovoleným spôsobom použitia.
Na spôsoby použitia na účely vedeckého výskumu, ktoré sú iné ako vyťažovanie textov a dát, napríklad na vedecké partnerské preskúmanie a spoločný výskum, by sa mala v náležitých prípadoch aj naďalej vzťahovať výnimka alebo obmedzenie stanovené v článku 5 ods. 3 písm.
a) smernice 2001/29/ES.
- = -
(16) Vzhľadom na potenciálne vysoký počet žiadostí o prístup k ich dielam alebo iným predmetom ochrany a ich sťahovanie by mali mať nositelia práv možnosť uplatňovať opatrenia, ak existuje riziko ohrozenia bezpečnosti a integrity ich systémov alebo databáz.
Takýmito opatreniami by sa mohlo napríklad zabezpečiť, aby k ich údajom mali prístup len osoby, ktoré majú zákonný prístup, a to aj prostredníctvom potvrdenia IP adresy alebo autentifikácie používateľa.
Tieto opatrenia by mali byť aj naďalej primerané súvisiacim rizikám, nemali by prekračovať rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa zaistiť bezpečnosť a integritu systému, a nemali by oslabovať účinné uplatňovanie výnimky.
- = -
(22) Diela alebo iné predmety ochrany by sa mali na základe výnimky alebo obmedzenia na výhradný účel názornej ukážky pri výučbe stanoveného v tejto smernici používať iba v súvislosti s vyučovacími a vzdelávacími činnosťami vykonávanými pod vedením vzdelávacích zariadení, a to aj počas skúšok alebo vyučovacích činností mimo priestorov vzdelávacích zariadení, napríklad v múzeách, knižniciach či v iných inštitúciách správy kultúrneho dedičstva, pričom by sa mali používať iba v rozsahu nevyhnutnom na účely takýchto činností.
Výnimka alebo obmedzenie by sa mali vzťahovať jednak na použitie diel alebo iných predmetov ochrany v triedach alebo na iných miestach prostredníctvom digitálnych prostriedkov, napríklad elektronických tabúľ alebo digitálnych zariadení, ktoré by mohli byť pripojené na internet, a jednak na použitie na diaľku prostredníctvom zabezpečeného elektronického prostredia, napríklad v kontexte online kurzov alebo prístupu k učebným materiálom dopĺňajúcim daný kurz.
Zabezpečené elektronické prostredie by sa malo chápať ako digitálne vyučovacie a vzdelávacie prostredie, ku ktorému majú najmä na základe náležitého postupu autentifikácie, a to aj na základe hesla, vyhradený prístup len pedagogický personál vzdelávacieho zariadenia a žiaci alebo študenti zaradení do študijného programu.
- = -
(23) Vo viacerých členských štátoch sú zavedené rôzne opatrenia na základe uplatňovania výnimky alebo obmedzenia stanoveného v smernici 2001/29/ES alebo na základe licenčných zmlúv upravujúcich ďalšie používanie s cieľom uľahčiť používanie diel a iných predmetov ochrany na vzdelávacie účely.
Takéto opatrenia sú zvyčajne vypracované s prihliadnutím na potreby vzdelávacích inštitúcií a rozličných úrovní vzdelávania.
Hoci je dôležité zosúladiť rozsah novej povinnej výnimky alebo obmedzenia vo vzťahu k digitálnym spôsobom použitia a k cezhraničným vyučujúcim činnostiam, opatrenia na jej vykonávanie sa však môžu líšiť od jedného členského štátu k druhému, pokiaľ nebudú obmedzovať účinné uplatňovanie výnimiek alebo obmedzení či cezhraničné spôsoby použitia. Členské štáty by napríklad mali mať aj naďalej možnosť vyžadovať, aby sa pri používaní diel alebo iných predmetov ochrany rešpektovali osobnostné práva autorov a výkonných umelcov. Členské štáty by tak mali mať možnosť využiť existujúce opatrenia ustanovené na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty by sa najmä mohli rozhodnúť, že uplatňovanie výnimky alebo obmedzenia úplne alebo čiastočne podmienia dostupnosťou vhodných licencií, ktoré by sa vzťahovali prinajmenšom na tie isté spôsoby použitia ako tie, ktoré sú povolené na základe výnimky alebo obmedzenia.
- = -
(27) Členské štáty by preto mali mať povinnosť stanoviť výnimku umožňujúcu inštitúciám správy kultúrneho dedičstva rozmnožovať diela a iné predmety ochrany, ktoré majú vo svojich stálych zbierkach, na účely zachovávania, napríklad s cieľom riešiť technologickú zastaranosť alebo zhoršenie stavu pôvodných podkladov alebo zaistiť takéto diela a iné predmety ochrany.
Na základe takejto výnimky by malo byť možné zhotovovať rozmnoženiny s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovávania, v akomkoľvek formáte alebo na akomkoľvek nosiči, v požadovanom množstve, v ktoromkoľvek štádiu životnosti diela alebo iného predmetu ochrany a v rozsahu potrebnom na účely zachovávania. Úkony rozmnožovania zo strany inštitúcie správy kultúrneho dedičstva na iné účely než na zachovávanie diel a iných predmetov ochrany v ich stálych zbierkach by mali naďalej podliehať súhlasu od nositeľov práv, okrem prípadov, keď to povoľujú iné výnimky alebo obmedzenia stanovené v práve Únie.
- = -
(29) Na účely tejto smernice by sa diela a iné predmety ochrany mali považovať za diela a iné predmety ochrany v stálej zbierke inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, ak táto inštitúcia vlastní alebo trvalo uchováva rozmnoženiny takýchto diel alebo iných predmetov ochrany, napríklad v dôsledku prevodu vlastníctva, licenčnej zmluvy, zákonných povinností odovzdať výtlačok alebo dohôd o trvalej úschove.
- = -
(30) Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva by mali mať možnosť využívať jasný rámec pre digitalizáciu a šírenie diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sa na účely tejto smernice považujú za obchodne nedostupné, a to aj cezhranične.
Osobitné vlastnosti zbierok obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany však spolu s množstvom diel a iných predmetov ochrany, ktoré sú súčasťou projektov hromadnej digitalizácie, spôsobujú, že získanie predchádzajúceho súhlasu od jednotlivých nositeľov práv môže byť veľmi náročné.
Dôvodom môže byť napríklad vek diel alebo iných predmetov ochrany, ich obmedzená obchodná hodnota alebo skutočnosť, že nikdy neboli určené na obchodné využitie alebo nikdy neboli obchodne využívané.
Preto je potrebné stanoviť opatrenia s cieľom uľahčiť určité spôsoby použitia obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sa trvalo nachádzajú v zbierkach inštitúcií správy kultúrneho dedičstva.
- = -
(32) Ustanovenia o hromadných licenčných zmluvách obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany zavedených touto smernicou možno neposkytnú riešenie pre všetky prípady, v ktorých sa inštitúcie správy kultúrneho dedičstva stretávajú s ťažkosťami pri získavaní všetkých potrebných súhlasov od nositeľov práv na používanie takýchto obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany.
Mohlo by to byť napríklad v prípade, keď neexistuje prax kolektívnej správy práv pre určitý druh diela alebo iného predmetu ochrany, alebo keď príslušná organizácia kolektívnej správy nie je dostatočne reprezentatívna pre kategóriu nositeľov práv a dotknutých práv.
V takýchto osobitých prípadoch by inštitúcie správy kultúrneho dedičstva mali mať možnosť sprístupňovať online obchodne nedostupné diela alebo iné predmety ochrany, ktoré sú trvalo v ich zbierkach, vo všetkých členských štátoch na základe zosúladenej výnimky alebo obmedzenia autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.
Je dôležité, aby sa spôsoby použitia na základe takejto výnimky alebo obmedzenia umožňovali až po splnení určitých podmienok, najmä pokiaľ ide o dostupnosť licenčných riešení.
Chýbajúca dohoda o podmienkach licencie by sa nemala vykladať ako chýbajúca dostupnosť licenčných riešení.
- = -
(33) Členské štáty by v rozsahu stanovenom touto smernicou mali mať voľnosť pri výbere konkrétneho druhu licenčného mechanizmu, napríklad rozšírených hromadných licenčných zmlúv alebo právnych predpokladov zastúpenia, ktorý zavedú, aby inštitúcie správy kultúrneho dedičstva mohli používať obchodne nedostupné diela alebo iné predmety ochrany, a to v súlade so svojimi právnymi tradíciami, zvyklosťami alebo okolnosťami. Členské štáty by takisto mali mať voľnosť pri určovaní požiadaviek na dostatočnú reprezentatívnosť organizácií kolektívnej správy, pokiaľ toto určenie vychádza z toho, že významný počet nositeľov práv k príslušnému druhu diel alebo iných predmetov ochrany udelil poverenie, ktoré umožňuje udelenie licencie na príslušný druh použitia. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť osobitné pravidlá uplatniteľné na prípady, keď príslušné diela alebo iné predmety ochrany zastupuje viac ako jedna organizácia kolektívnej správy, čo si vyžaduje napríklad spoločné licencie alebo dohodu medzi príslušnými organizáciami.
- = -
(37) Vzhľadom na rôznorodosť diel a iných predmetov ochrany v zbierkach inštitúcií správy kultúrneho dedičstva je dôležité, aby boli k dispozícii licenčné mechanizmy a výnimky alebo obmedzenia stanovené v tejto smernici a aby sa mohli prakticky využívať pri rôznych druhoch diel a iných predmetov ochrany vrátane fotografií, softvéru, zvukových záznamov, audiovizuálnych diel a jedinečných umeleckých diel aj keď nikdy neboli obchodne dostupné.
Medzi diela, ktoré nikdy neboli obchodne dostupné, môžu patriť plagáty, letáky, vojnové denníky alebo amatérske audiovizuálne diela, ale aj neuverejnené diela alebo iné predmety ochrany, bez toho, aby boli dotknuté iné uplatniteľné právne obmedzenia, ako sú vnútroštátne pravidlá o osobnostných právach.
Ak je dielo alebo iný predmet ochrany dostupné v ktorejkoľvek z jeho rôznych verzií, ako sú následné vydania literárnych diel a alternatívne zostrihané verzie kinematografických diel, alebo v ktorejkoľvek z jeho rôznych podôb, ako sú digitálne a tlačené formáty toho istého diela, uvedené dielo alebo iný predmet ochrany by sa nemali považovať za obchodne nedostupné.
Naopak, obchodná dostupnosť adaptácií vrátane iných jazykových verzií alebo audiovizuálnych adaptácií literárneho diela by nemala brániť tomu, aby bolo dielo alebo iný predmet ochrany v danom jazyku považované za obchodne nedostupné dielo. S cieľom zohľadniť osobitosti rôznych druhov diel a iných predmetov ochrany, pokiaľ ide o spôsoby uverejňovania a distribúcie a na uľahčenie použiteľnosti týchto mechanizmov, by mohlo byť potrebné zaviesť špecifické požiadavky a postupy praktického uplatňovania týchto licenčných mechanizmov, napríklad koľko času musí uplynúť od momentu, keď sa dielo alebo iný predmet ochrany prvý raz stalo obchodne dostupným.
Je vhodné, aby sa pri zavedení takýchto požiadaviek a postupov členské štáty poradili s nositeľmi práv, inštitúciami správy kultúrneho dedičstva a organizáciami kolektívnej správy.
- = -
(38) Pri určovaní toho, či sú diela alebo iné predmety ochrany obchodne nedostupné, by sa malo vyžadovať primerané úsilie na posúdenie ich dostupnosti verejnosti prostredníctvom obvyklých obchodných kanálov, so zreteľom na vlastnosti konkrétneho diela alebo iného predmetu ochrany alebo konkrétneho súboru diel alebo iných predmetov ochrany. Členské štáty by mali mať možnosť určiť prisúdenie právnej zodpovednosti za vynaloženie uvedeného primeraného úsilia.
Nemalo by byť potrebné opakovane vynakladať primerané úsilie v priebehu času, v jeho rámci by sa však mali zohľadniť aj všetky ľahko dostupné dôkazy o plánovanej dostupnosti diel alebo iných predmetov ochrany prostredníctvom obvyklých obchodných kanálov.
Posudzovanie jednotlivých diel by sa malo vyžadovať len vtedy, ak sa to považuje za primerané vzhľadom na dostupnosť relevantných informácií, pravdepodobnosť obchodnej dostupnosti a očakávané transakčné náklady.
Overovanie dostupnosti diela alebo iného predmetu ochrany by sa zvyčajne malo vykonávať v členskom štáte, v ktorom sídli inštitúcia správy kultúrneho dedičstva, okrem prípadov, keď sa za primerané považuje cezhraničné overovanie, napríklad ak existujú ľahko dostupné informácie, že literárne dielo bolo prvýkrát uverejnené v danej jazykovej verzii v inom členskom štáte.
V mnohých prípadoch by sa mohol určiť štatút obchodnej nedostupnosti súboru diel alebo iných predmetov ochrany prostredníctvom náležitého mechanizmu, napríklad výberu vzorky.
Obmedzená dostupnosť diela alebo iného predmetu ochrany, napríklad jeho dostupnosť v antikvariátoch, alebo teoretická možnosť získať licenciu na dielo alebo iný predmet ochrany by sa nemala považovať za dostupnosť verejnosti prostredníctvom obvyklých obchodných kanálov.
- = -
(39) Z dôvodov pravidiel medzinárodnej zvyklosti by sa licenčné mechanizmy a výnimka alebo obmedzenie stanovené v tejto smernici týkajúce sa digitalizácie a šírenia obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany nemali vzťahovať na súbory obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, ak existujú dôkazy, na základe ktorých možno predpokladať, že prevažne pozostávajú z diel alebo iných predmetov ochrany tretích krajín, okrem prípadov, keď príslušná organizácia kolektívnej správy dostatočne zastupuje danú tretiu krajinu, napríklad prostredníctvom dohody o zastúpení.
Uvedené posúdenie by sa mohlo zakladať na dôkazoch, ktoré sú k dispozícii po vynaložení primeraného úsilia o určenie, či diela alebo iné predmety ochrany sú obchodne nedostupné, bez toho, aby bolo potrebné hľadať ďalšie dôkazy.
Posudzovanie pôvodu jednotlivých obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany by sa malo vyžadovať len vtedy, ak je to potrebné aj na vynaloženie primeraného úsilia na určenie, či sú obchodne dostupné.
- = -
(40) Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva a organizácie kolektívnej správy, ktoré sú zmluvnými stranami, by mali mať možnosť dohodnúť sa na územnom rozsahu licencií vrátane možnosti pokryť všetky členské štáty, na licenčnom poplatku a na povolených spôsoboch použitia.
Spôsoby použitia na základe takýchto licencií by nemali mať ziskové účely, a to ani vtedy, keď inštitúcia správy kultúrneho dedičstva distribuuje rozmnoženiny, napríklad v prípade propagačných materiálov o výstave.
Keďže digitalizácia zbierok inštitúcií správy kultúrneho dedičstva zároveň môže predstavovať značné investície, žiadne licencie udelené na základe mechanizmov stanovených v tejto smernici by nemali brániť inštitúciám správy kultúrneho dedičstva v pokrývaní licenčných nákladov a nákladov na digitalizáciu a šírenie diel alebo iných predmetov ochrany, na ktoré sa licencia vzťahuje.
- = -
(44) Mechanizmy rozšírených hromadných licenčných umožňujú organizácii kolektívnej správy, aby poskytovala licencie ako kolektívny licenčný orgán v mene nositeľov práv bez ohľadu na to, či tým danú organizáciu poverili.
Systémy založené na mechanizmoch, ako napríklad rozšírené hromadné licenčné zmluvy, právne poverenia alebo právne predpoklady zastúpenia, patria vo viacerých členských štátoch k zaužívaným postupom a možno ich využiť v rôznych oblastiach.
Fungujúci rámec autorských práv, ktorý vyhovuje všetkým stranám, si vyžaduje dostupnosť primeraných právnych mechanizmov na udeľovanie licencií na diela alebo iné predmety ochrany. Členské štáty by teda mali mať možnosť spoľahnúť sa na riešenia, ktoré umožňujú organizáciám kolektívnej správy ponúkať licencie vzťahujúce sa na potenciálne veľký počet diel alebo iných predmetov ochrany pre určité druhy použitia a rozdeliť príjmy získané z takýchto licencií medzi nositeľov práv v súlade so smernicou 2014/26/EÚ.
- = -
(46) Vzhľadom na to, že v digitálnom veku je čoraz dôležitejšie vedieť poskytovať flexibilné licenčné systémy a že takéto režimy sa využívajú čoraz častejšie, členské štáty by mali mať možnosť zabezpečovať licenčné mechanizmy, ktoré organizáciám kolektívnej správy umožňujú uzatvárať zmluvy na dobrovoľnej báze bez ohľadu na to, či tým danú organizáciu poverili všetci nositelia práv. Členské štáty by mali mať možnosť zachovať a zaviesť takéto mechanizmy v súlade so svojimi vnútroštátnymi zvyklosťami, postupmi alebo okolnosťami, s výhradou záruk stanovených v tejto smernici a pri plnom dodržiavaní práva Únie a medzinárodných záväzkov Únie.
Takéto mechanizmy by mali mať účinok len na území dotknutého členského štátu, pokiaľ nie je v práve Únie stanovené inak. Členské štáty by mali mať flexibilitu pri výbere konkrétneho druhu mechanizmu, na základe ktorého by sa licencie na diela alebo iné predmety ochrany mohli rozšíriť na práva nositeľov práv, ktorí nepoverili organizáciu uzatvárajúcu zmluvu, za predpokladu, že takýto mechanizmus je v súlade s právom Únie vrátane predpisov o kolektívnej správe práv stanovených v smernici 2014/26/EÚ.
Takýmito mechanizmami by sa predovšetkým malo zabezpečiť aj to, aby sa článok 7 smernice 2014/26/EÚ uplatňoval na nositeľov práv, ktorí nie sú členmi organizácie uzatvárajúcej zmluvu.
K takýmto mechanizmom by mohli patriť rozšírené hromadné licenčné zmluvy, právne poverenia a právne predpoklady zastúpenia.
Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa hromadných licenčných zmlúv by nemali ovplyvniť existujúcu možnosť členských štátov uplatňovať povinnú kolektívnu správu práv alebo iné mechanizmy hromadných licenčných zmlúv s rozšíreným účinkom, napríklad mechanizmus uvedený v článku 3 smernice Rady 93/83/EHS (12).
- = -
(51) Služby videa na požiadanie majú potenciál zohrávať rozhodujúcu úlohu pri šírení audiovizuálnych diel v celej Únii.
Dostupnosť takýchto diel, najmä európskych diel, však zostáva v rámci služieb videa na požiadanie obmedzená.
Môže byť zložité uzatvárať dohody o online využívaní takýchto diel vzhľadom na otázky týkajúce sa licencovania práv.
Mohlo by ísť napríklad o prípady, keď nositeľ práv pre určité územie má nízku ekonomickú motiváciu využívať dielo online a neudelí licenciu alebo si vyhradzuje práva online, čo môže viesť k nedostupnosti audiovizuálnych diel v rámci služieb videa na požiadanie. Ďalšie problémy by mohli súvisieť s rozsahom využívania.
- = -
(53) Uplynutie doby ochrany diela znamená, že dielo sa stáva voľným a končí sa trvanie práv, ktoré v súvislosti s daným dielom poskytuje autorské právo Únie.
V oblasti výtvarného umenia prispieva obeh verných rozmnoženín voľných diel k prístupu ku kultúre a jej podpore a k prístupu ku kultúrnemu dedičstvu).
V digitálnom prostredí je ochrana takýchto rozmnoženín prostredníctvom autorského práva alebo práv súvisiacich s autorským právom v rozpore s uplynutím trvania ochrany diel poskytnutej podľa autorského práva.
Rozdiely medzi vnútroštátnymi zákonmi o autorskom práve, ktoré upravujú ochranu takýchto rozmnoženín, navyše vyvolávajú právnu neistotu a ovplyvňujú cezhraničné šírenie voľných diel výtvarného umenia Určité rozmnoženiny voľných diel výtvarného umenia by preto nemali byť chránené autorským právom ani právami súvisiacimi s autorským právom.
To všetko by nemalo inštitúciám správy kultúrneho dedičstva brániť v predaji rozmnoženín, ako sú napríklad pohľadnice.
- = -
(56) Na účely tejto smernice je potrebné vymedziť pojem „tlačová publikácia“ tak, aby sa vzťahoval len na novinárske publikácie vydávané na akomkoľvek nosiči vrátane papiera v kontexte hospodárskej činnosti, ktorá predstavuje poskytovanie služieb podľa práva Únie.
K tlačovým publikáciám, na ktoré by sa toto vymedzenie malo vzťahovať, patria napríklad denníky, týždenníky a mesačníky všeobecného alebo osobitného zamerania vrátane časopisov založených na predplatnom a spravodajské webové sídla.
Tlačové publikácie obsahujú prevažne literárne diela, ale čoraz viac zahŕňajú aj iné druhy diel a iných predmetov ochrany, najmä fotografie a videá.
Periodické publikácie vydané na vedecké alebo akademické účely, ako sú vedecké časopisy, by nemali požívať ochranu priznanú tlačovým publikáciám podľa tejto smernice.
Uvedená ochrana by sa nemala vzťahovať ani na webové sídla, ako sú blogy, ktoré poskytujú informácie v rámci činnosti, ktorá sa nevykonáva z podnetu, v redakčnej zodpovednosti a pod kontrolou poskytovateľa služieb, ako je napríklad vydavateľ spravodajstva.
- = -
(57) Práva udelené vydavateľom tlačových publikácií na základe tejto smernice by mali mať rovnaký rozsah pôsobnosti ako práva na rozmnožovanie a sprístupňovanie verejnosti stanovené v smernici 2001/29/ES, pokiaľ ide o online použitia poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti.
Práva udelené vydavateľom tlačových publikácií by sa nemali vzťahovať na úkony nakladania s hypertextovými odkazmi.
Nemali by sa vzťahovať ani na samotné skutočnosti uvedené v tlačových publikáciách.
Na práva udelené vydavateľom tlačových publikácií podľa tejto smernice by sa takisto mali vzťahovať rovnaké ustanovenia o výnimkách a obmedzeniach, aké platia pre práva stanovené v smernici 2001/29/ES vrátane výnimky v prípade citácií napríklad na účely kritiky alebo recenzie stanovenej v článku 5 ods. 3 písm.
d) uvedenej smernice.
- = -
(60) Vydavatelia vrátane vydavateľov tlačových publikácií, kníh alebo vedeckých publikácií a hudobných publikácií často pôsobia na základe prevodu autorských práv prostredníctvom zmluvných dohôd alebo zákonných ustanovení.
V uvedenej súvislosti vydavatelia vynakladajú investície s cieľom využívania diel uvedených vo svojich publikáciách a v niektorých prípadoch im môžu byť odopreté príjmy, ak sa takéto diela používajú na základe výnimiek alebo obmedzení, ako napríklad pri rozmnožovaní pre súkromnú potrebu a rozmnožovaní prostredníctvom reprografického zariadenia vrátane príslušných existujúcich vnútroštátnych systémov reprografie v členských štátoch alebo v rámci verejných výpožičných systémov.
Vo viacerých členských štátoch sa náhrada odmeny za používanie na základe takýchto výnimiek alebo obmedzení rozdeľuje medzi autorov a vydavateľov.
S cieľom zohľadniť túto situáciu a zvýšiť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany umožňuje táto smernica členským štátom, ktoré majú zavedené existujúce systémy na rozdeľovanie náhrady odmeny medzi autorov a vydavateľov, aby ich zachovali.
To je obzvlášť dôležité pre členské štáty, ktoré mali takéto mechanizmy rozdeľovania náhrady odmeny pred 12.
novembrom 2015, hoci v iných členských štátoch sa náhrada odmeny nerozdeľuje a prináleží výlučne autorom v súlade s vnútroštátnymi politikami v oblasti kultúry.
Hoci by sa táto smernica mala uplatňovať nediskriminačným spôsobom na všetky členské štáty, mala by rešpektovať tradície v tejto oblasti a nezaväzovať členské štáty, ktoré v súčasnosti nemajú také systémy rozdeľovania náhrady odmeny, aby ich zaviedli.
Nemala by mať vplyv na súčasné alebo budúce opatrenia v členských štátoch, pokiaľ ide o odmeňovanie v súvislosti s verejným vypožičiavaním.
- = -
(62) Niektoré služby informačnej spoločnosti sú určené v rámci ich bežného používania na umožnenie prístupu verejnosti k obsahu chránenému autorským právom alebo iným predmetom ochrany, ktoré nahrali ich používatelia.
Vymedzenie poskytovateľa online služieb zdieľania obsahu v tejto smernici by sa malo zamerať len na online služby, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu na trhu s online obsahom, a to prostredníctvom súťaženia s inými online obsahovými službami, ako sú online služby audio a video streamingu, pre rovnaké cieľové skupiny.
Služby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sú služby, ktorých hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je uchovávať a umožniť používateľom nahrať a spoločne používať veľké množstvo obsahu chráneného autorským právom za účelom dosiahnutia zisku, buď priamo, alebo nepriamo, prostredníctvom jeho usporiadania a propagácie s cieľom prilákať širšie publikum, a to aj jeho kategorizáciou a využívaním cielenej propagácie v rámci obsahu.
Takéto služby by nemali zahŕňať služby, ktoré majú iný hlavný účel než umožniť používateľom nahrať a spoločne používať veľké množstvo obsahu chráneného autorským právom za účelom dosiahnutia zisku z uvedenej činnosti.
Patria medzi ne napríklad elektronické komunikačné služby v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (14), ako aj poskytovatelia cloudových služieb medzi podnikmi a cloudových služieb, ktoré umožňujú používateľom nahrávať obsah na súkromné účely, ako sú napríklad kybernetické úložiská alebo elektronické trhoviská, ktorých hlavnou činnosťou je online maloobchodný predaj, a ktoré neposkytujú prístup k obsahu chránenému autorskými právami.
- = -
(72) Autori a výkonní umelci sú zvyčajne v slabšom zmluvnom postavení pri udeľovaní licencií alebo prevode svojich práv, a to aj prostredníctvom svojich vlastných spoločností, na účely využívania za odmenu a uvedené fyzické osoby potrebujú ochranu stanovenú v tejto smernici, aby mohli v plnej miere využívať práva harmonizované podľa práva Únie.
Uvedená potreba ochrany nevzniká, keď zmluvná protistrana koná ako koncový používateľ a nevyužíva samotné dielo ani umelecký výkon, čo by napríklad mohlo platiť v prípade niektorých pracovných zmlúv.
- = -
(73) Odmena autorov a výkonných umelcov by mala byť náležitá a primeraná vzhľadom na skutočnú alebo potenciálnu hospodársku hodnotu práv vychádzajúcich z licenčnej zmluvy alebo prevedených práv, pričom by sa mal zohľadniť prínos autora alebo výkonného umelca k celkovému dielu alebo inému predmetu ochrany a všetky ostatné okolnosti prípadu, ako sú napríklad trhové postupy alebo skutočné využívanie diela.
Jednorazová paušálna platba môže takisto predstavovať primeranú odmenu, nemala by však byť pravidlom. Členské štáty by mali mať možnosť vymedziť konkrétne prípady uplatňovania jednorazových paušálnych platieb s ohľadom na osobitosti každého sektora. Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať zásadu náležitej a primeranej odmeny prostredníctvom rôznych existujúcich alebo novozavedených mechanizmov, ktoré by mohli zahŕňať kolektívne vyjednávanie a iné mechanizmy, za predpokladu, že takéto mechanizmy sú v súlade s uplatniteľným právom Únie.
- = -
(77) Pri zavádzaní povinnosti transparentnosti stanovenej v tejto smernici by členské štáty mali prihliadať na osobitosti rôznych sektorov obsahu, ako napríklad hudobného sektora, audiovizuálneho sektora a vydavateľského sektora, a všetky príslušné zainteresované strany by mali byť zapojené do určovania sektorovo špecifických povinností.
V prípade potreby by sa mal vziať do úvahy aj význam prínosu autorov a výkonných umelcov k celkovému dielu alebo umeleckému výkonu.
Ako jedna z možností na dosiahnutie dohody medzi príslušnými zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o transparentnosť, by sa malo zvážiť kolektívne vyjednávanie.
Takéto dohody by mali autorom a výkonným umelcom zabezpečiť rovnakú úroveň transparentnosti alebo vyššiu úroveň transparentnosti ako minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici.
S cieľom umožniť prispôsobenie existujúcich postupov vykazovania povinnostiam týkajúcim sa transparentnosti by sa malo stanoviť prechodné obdobie.
Nemalo by byť potrebné uplatňovať povinnosť transparentnosti v súvislosti s dohodami uzatvorenými medzi nositeľmi práv a organizáciami kolektívnej správy, nezávislými subjektmi správy alebo inými subjektmi, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne pravidlá, ktorými sa vykonáva smernica 2014/26/EÚ, keďže dané organizácie alebo subjekty už podliehajú povinnostiam transparentnosti podľa článku 18 smernice 2014/26/EÚ. Článok 18 smernice 2014/26/EÚ sa vzťahuje na organizácie, ktoré spravujú autorské právo alebo práva súvisiace s autorským právom v mene viac ako jedného nositeľa práv v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv.
Individuálne vyjednané dohody uzatvorené medzi nositeľmi práv a ich zmluvnými protistranami, ktoré konajú vo vlastnom záujme, by však mali podliehať povinnosti transparentnosti stanovenej v tejto smernici.
- = -
(80) Keď autori a výkonní umelci udelia licenciu alebo prevedú svoje práva, očakávajú, že ich dielo alebo umelecký výkon sa bude využívať.
Môže však nastať prípad, že diela alebo umelecké výkony, ku ktorým bola udelená licencia alebo ku ktorým boli prevedené práva, sa vôbec nevyužívajú.
Ak dôjde k prevodu uvedených práv na výhradnom základe, autori a výkonní umelci sa nemôžu obrátiť na iného partnera, ktorý by mohol využívať ich diela alebo umelecké výkony.
V takom prípade by autori a výkonní umelci mali mať po uplynutí primeraného času možnosť využiť mechanizmus odvolania práv, ktorý by im umožnil previesť svoje práva na inú osobu alebo na ne udeliť inej osobe licenciu.
Keďže využívanie diel alebo umeleckých výkonov sa môže líšiť v závislosti od sektora, na vnútroštátnej úrovni by sa mohli prijať osobitné ustanovenia s cieľom zohľadniť osobitosti jednotlivých sektorov, napríklad audiovizuálneho sektora, alebo diel alebo umeleckých výkonov, najmä pokiaľ ide o stanovenie časových rámcov na uplatnenie práva na odvolanie.
S cieľom chrániť oprávnené záujmy nadobúdateľov licencií a práv a predchádzať zneužívaniu a vzhľadom na skutočnosť, že pred skutočným využívaním diela alebo umeleckého výkonu je potrebný určitý čas, by autori a výkonní umelci mali mať možnosť uplatniť si právo na odvolanie v súlade s určitými procesnými požiadavkami a až po uplynutí určitého času od uzavretia licenčnej zmluvy alebo dohody o prevode práv.
V prípade diel alebo umeleckých výkonov, na ktorých sa podieľa viac ako jeden autor alebo výkonný umelec, by členským štátom malo byť povolené upravovať vykonávanie práva na odvolanie s prihliadnutím na relatívny význam jednotlivých príspevkov.
- = -