(7) Harmonizované pravidlá spotrebiteľského zmluvného práva vo všetkých členských štátoch by uľahčili podnikom, najmä MSP, dodávať digitálny obsah alebo digitálne služby v celej Únii.
Poskytli by podnikom stabilné zmluvné právo pri dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb v iných členských štátoch.
Takisto by umožnili predísť právnej fragmentácii, ktorá by inak vznikala zavádzaním nových vnútroštátnych právnych predpisov špecificky upravujúcich digitálny obsah a digitálne služby.
- = -
(11) V tejto smernici by sa mali stanoviť spoločné pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Na tento účel by sa mali v plnej miere harmonizovať pravidlá týkajúce sa súladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby so zmluvou, prostriedkov nápravy v prípade nesúladu alebo nedodania a spôsobov uplatnenia týchto prostriedkov nápravy, ako aj úpravy digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Plne harmonizované pravidlá týkajúce sa niektorých základných prvkov spotrebiteľského zmluvného práva by mali uľahčiť podnikom, najmä MSP, ponúkať ich výrobky v iných členských štátoch.
Plne harmonizované hlavné pravidlá by mali priniesť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a vyššiu prosperitu. Členským štátom sa v rozsahu pôsobnosti tejto smernice bráni v tom, aby stanovili ďalšie formálne alebo hmotnoprávne požiadavky. Členské štáty by napríklad nemali stanoviť pravidlá prenesenia dôkazného bremena odlišné od tých, ktoré sú stanovené v tejto smernici, alebo povinnosť spotrebiteľa informovať obchodníka o nesúlade v určitej lehote.
- = -
(12) Touto smernicou by nemalo byť dotknuté vnútroštátne právo v rozsahu, v akom táto smernica neupravuje riešené oblasti, ako napríklad vnútroštátne pravidlá týkajúce sa uzavretia, platnosti, neplatnosti alebo účinkov zmlúv alebo zákonnosť digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Touto smernicou by sa tiež nemal určiť právny charakter zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a otázka, či takéto zmluvy predstavujú napríklad zmluvu o predaji, o službách, nájme alebo či ide o zmluvu sui generis, by mala byť ponechaná na vnútroštátne právo.
Touto smernicou by tiež nemali byť dotknuté ani vnútroštátne pravidlá, ktoré nie sú osobitne zamerané na spotrebiteľské zmluvy a ustanovujú špecifické prostriedky nápravy v prípade určitých typov nedostatkov, ktoré v čase uzavretia zmluvy neboli zjavné, najmä vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa môžu ustanovovať osobitné pravidlá zodpovednosti obchodníka za skryté vady.
Touto smernicou by nemali byť dotknuté ani vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa stanovujú mimozmluvné prostriedky nápravy spotrebiteľa v prípade nesúladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby vo vzťahu k osobám v predchádzajúcich článkoch reťazca transakcií, alebo iným osobám, ktoré plnia záväzky takýchto osôb.
- = -
(20) Táto smernica a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 (3) by sa mali navzájom dopĺňať.
Zatiaľ čo v tejto smernici sa stanovujú pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, v smernici (EÚ) 2019/771 sa stanovujú pravidlá pre určité požiadavky týkajúce sa zmlúv o predaji tovaru.
S cieľom splniť očakávania spotrebiteľov a zabezpečiť jasný a jednoduchý právny rámec pre obchodníkov s digitálnym obsahom by sa táto smernica mala vzťahovať aj na digitálny obsah, ktorý sa dodáva na hmotnom nosiči, ako sú DVD, CD, USB kľúče a pamäťové karty, ako aj na samotný hmotný nosič za predpokladu, že hmotný nosič slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu.
Namiesto ustanovení tejto smernice o povinnosti obchodníka dodávať a o prostriedkoch nápravy pre spotrebiteľa v prípade nedodania tovaru by sa však mali uplatňovať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (4) o povinnostiach týkajúcich sa dodávok tovaru a prostriedkov nápravy v prípade nedodania.
Okrem toho by sa ustanovenia smernice 2011/83/EÚ, napríklad o práve na ukončenie zmluvy a povahe zmluvy, podľa ktorej sa predmetný tovar dodáva, mali naďalej uplatňovať aj na takýto hmotný nosič a na digitálny obsah, ktorý sa na ňom dodáva.
Touto smernicou nie sú dotknuté ani práva šírenia uplatniteľné na tieto tovary podľa autorského práva.
- = -
(33) Digitálny obsah alebo digitálne služby sa často kombinujú s poskytovaním tovaru alebo iných služieb a ponúkajú sa spotrebiteľovi v rámci tej istej zmluvy obsahujúcej balík rozličných prvkov, ako je napríklad poskytovanie digitálnej televízie a nákup elektronického zariadenia.
V takýchto prípadoch zmluva medzi spotrebiteľom a obchodníkom obsahuje prvky zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ale tiež prvky iných typov zmlúv, ako sú napríklad zmluvy o predaji tovaru alebo služieb.
Táto smernica by sa mala uplatňovať len na tie prvky celkovej zmluvy, ktorých podstatou je dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb.
Ostatné prvky zmluvy by mali podliehať pravidlám uplatniteľným na takéto zmluvy podľa vnútroštátneho práva alebo prípadne pravidlám podľa iného práva Únie, ktorými sa upravuje konkrétne odvetvie alebo predmet.
Podobne aj všetky účinky, ktoré by mohlo mať ukončenie jedného prvku kombinovanej zmluvy na ostatné prvky uvedenej kombinovanej zmluvy, by sa mali upravovať vnútroštátnym právom.
S cieľom zabezpečiť súlad s odvetvovými ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (10), ktorý upravuje kombinované zmluvy, v prípade, keď obchodník ponúka v zmysle uvedenej smernice digitálny obsah alebo digitálnu službu v kombinácii s interpersonálnou komunikačnou službou s číslovaním alebo službu prístupu k internetu, ustanovenia tejto smernice o zmene digitálneho obsahu by sa nemali uplatňovať na prvok balíka týkajúci sa digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Príslušné ustanovenia smernice (EÚ) 2018/1972 by sa mali namiesto toho uplatňovať na všetky prvky balíka vrátane digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
- = -
(73) Zásada zodpovednosti obchodníka za škody je základným prvkom zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb.
Preto by mal mať spotrebiteľ nárok žiadať náhradu za ujmu zapríčinenú nesúladom so zmluvou alebo nedodaním digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
Kompenzácia by mala spotrebiteľovi zaistiť situáciu, ktorá by sa čo najviac priblížila k situácii, v ktorej by spotrebiteľ bol, keby mu boli digitálny obsah alebo digitálna služba dodané riadne a v súlade so zmluvou.
Keďže takéto právo na náhradu škody už existuje vo všetkých členských štátoch, touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne pravidlá týkajúce sa kompenzácie spotrebiteľov za ujmu spôsobenú porušením týchto pravidiel.
- = -