(2) Právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa by sa mali uplatňovať účinne v celej Únii.
Napriek tomu však z komplexnej kontroly vhodnosti spotrebiteľského a marketingového práva, ktorú uskutočnila Komisia v rokoch 2016 a 2017 v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), vyplynulo, že účinnosť právnych predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa je ohrozená nedostatočnou informovanosťou obchodníkov aj spotrebiteľov, a že by sa existujúce prostriedky nápravy mohli využívať častejšie.
- = -
(10) S cieľom zabezpečiť, aby mohli orgány členských štátov ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v súvislosti s rozšíreným porušovaním právnych predpisov a rozšíreným porušovaním právnych predpisov s rozmerom Únie, ktoré sú predmetom mechanizmu koordinovaného vyšetrovania a opatrení na presadzovanie práva v súlade s nariadením (EÚ) 2017/2394, by sa mali pokuty zaviesť ako súčasť sankcií za takéto porušenia právnych predpisov.
S cieľom zabezpečiť, aby pokuty mali odrádzajúci účinok, členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť maximálnu výšku pokuty za takéto porušovanie právnych predpisov na úrovni aspoň 4 % ročného obratu obchodníka v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch.
V niektorých prípadoch môže byť obchodníkom aj skupina spoločností.
- = -
(14) Pravidlá o sankciách by sa mali zahrnúť do smernice 93/13/EHS s cieľom posilniť jej odrádzajúci účinok. Členské štáty môžu slobodne rozhodnúť o správnom alebo súdnom konaní týkajúcom sa uplatňovania sankcií za porušenie uvedenej smernice.
Správne orgány alebo vnútroštátne súdy by mohli ukladať sankcie predovšetkým pri zistení nekalého charakteru zmluvných podmienok, a to aj na základe súdnych konaní začatých na podnet správneho orgánu.
Sankcie by mohli ukladať aj správne orgány alebo vnútroštátne súdy v prípade, že predajca alebo dodávateľ používa zmluvné podmienky, ktoré sú vo vnútroštátnom práve výslovne vymedzené ako nekalé za každých okolností, ako aj v prípade, že predajca alebo dodávateľ používa zmluvné podmienky, ktoré boli na základe konečného záväzného rozhodnutia uznané za nekalé. Členské štáty by mohli rozhodnúť, že aj správne orgány majú právo konštatovať nekalý charakter zmluvných podmienok.
Správne orgány alebo vnútroštátne súdy by mohli uložiť sankciu aj prostredníctvom toho istého rozhodnutia, na základe ktorého bola konštatovaná nekalosť zmluvných podmienok. Členské štáty by mohli stanoviť vhodné koordinačné mechanizmy všetkých opatrení na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o individuálne nápravy a sankcie.
- = -
(45) Obchodníci môžu personalizovať cenu svojich ponúk v prípade konkrétnych spotrebiteľov alebo konkrétnych kategórií spotrebiteľov na základe automatizovaného rozhodovania a profilovania správania spotrebiteľov, ktoré obchodníkom umožňuje posúdiť kúpnu silu spotrebiteľa.
Spotrebitelia by preto mali byť jasne informovaní o tom, kedy je cena, ktorá im bola ponúknutá, personalizovaná na základe automatizovaného rozhodnutia, aby tak pri svojom rozhodovaní o kúpe mohli zohľadniť potenciálne riziká.
Do smernice 2011/83/EÚ by sa preto mala doplniť osobitná požiadavka na informácie s cieľom informovať spotrebiteľa, keď je cena personalizovaná na základe automatizovaného rozhodovania.
Táto požiadavka na informácie by sa nemala vzťahovať na techniky, ako je napríklad „dynamické“ oceňovanie alebo oceňovanie „v reálnom čase“, ktoré zahŕňajú veľmi flexibilné a rýchle upravovanie ceny v reakcii na požiadavky trhu, keď uvedené techniky nezahŕňajú personalizáciu založenú na automatizovanom rozhodovaní.
Touto požiadavkou na informácie nie je dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, v ktorom sa okrem iného stanovuje, že právo jednotlivca nepodlieha automatizovanému individuálnemu rozhodovaniu vrátane profilovania.
- = -
(47) Spotrebitelia sa pri rozhodovaní o kúpe čoraz viac spoliehajú na hodnotenia a odporúčania spotrebiteľov.
Preto ak obchodníci poskytujú prístup k spotrebiteľským hodnoteniam výrobkov, mali by spotrebiteľov informovať, či sú zavedené procesy alebo postupy na zabezpečenie toho, že uverejnené hodnotenia pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí výrobky skutočne používali alebo zakúpili.
Ak sú takéto procesy alebo postupy zavedené, obchodníci by mali poskytovať informácie o tom, ako sa vykonávajú kontroly, a poskytovať spotrebiteľom jasné informácie o tom, ako sa spracúvajú hodnotenia, napríklad či sa uverejňujú všetky hodnotenia, či už pozitívne, alebo negatívne, alebo či sú uvedené hodnotenia sponzorované alebo ovplyvnené zmluvným vzťahom s obchodníkom.
Práve preto by sa zavádzanie spotrebiteľov vyhlásením, že hodnotenia výrobku poskytli spotrebitelia, ktorí skutočne používali alebo kúpili uvedený výrobok, malo považovať za nekalú obchodnú praktiku, ak sa nepodnikli žiadne náležité a primerané kroky na zabezpečenie toho, že tieto hodnotenia pochádzajú od takýchto spotrebiteľov.
Takéto kroky by mohli zahŕňať technické prostriedky na overenie spoľahlivosti osoby, ktorá hodnotenie zverejňuje, napríklad požiadanie o informácie na overenie toho, či spotrebiteľ skutočne daný výrobok použil alebo kúpil.
- = -
(53) Pri presadzovaní práva sa však ukázalo, že v prípade neexistencie jasného ustanovenia by spotrebiteľom, obchodníkom a príslušným vnútroštátnym orgánom nemuselo byť jasné, ktoré obchodné praktiky by mohli byť v rozpore so smernicou 2005/29/ES.
Preto by sa uvedená smernica mala zmeniť tak, aby sa ňou obchodníkom aj orgánom na presadzovanie práva zabezpečovala právna istota, a to jasným riešením uvádzania na trh tovaru ako identického s tovarom uvádzaným na trh v ďalších členských štátoch, v ktorých má takýto tovar podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti.
Príslušné orgány by mali individuálne posudzovať a riešiť takéto praktiky v súlade so smernicou 2005/29/ES v znení zmien zavedených touto smernicou.
Pri uskutočňovaní posúdenia by mal príslušný orgán zohľadniť, či takéto rozlíšenie je pre spotrebiteľa ľahko rozpoznateľné, právo obchodníka prispôsobiť tovar rovnakej značky pre rôzne geografické trhy v dôsledku legitímnych a objektívnych faktorov, ako sú vnútroštátne právo, dostupnosť alebo sezónnosť surovín alebo dobrovoľné stratégie na zlepšovanie prístupu k zdravým a výživným potravinám, ako aj právo obchodníka ponúkať tovar rovnakej značky na rôznych geografických trhoch v baleniach rôznej hmotnosti alebo objemu.
Príslušné orgány by mali posúdiť, či je takéto rozlíšenie pre spotrebiteľov ľahko rozpoznateľné, a to zameraním sa na dostupnosť a primeranosť informácií.
Je dôležité, aby boli spotrebitelia informovaní o rozdieloch medzi tovarmi z dôvodu legitímnych a objektívnych faktorov.
Obchodníci by mali mať možnosť poskytovať takéto informácie rôznymi spôsobmi, ktoré umožňujú spotrebiteľom prístup k potrebným informáciám.
Obchodníci by vo všeobecnosti mali uprednostňovať alternatívy k poskytovaniu informácií na označení tovaru.
Mali by sa dodržiavať príslušné odvetvové predpisy Únie a predpisy o voľnom pohybe tovaru.
- = -
(55) V súlade so zásadou subsidiarity a na uľahčenie presadzovania práva by sa malo objasniť, že smernicou 2005/29/ES nie je dotknutá sloboda členských štátov prijímať vnútroštátne ustanovenia s cieľom viac chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v ich domácnosti na účely ponúkania alebo predaja výrobkov alebo v súvislosti so zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo výsledkom, ktorým je propagácia alebo predaj výrobkov spotrebiteľom, ak sú takéto ustanovenia opodstatnené ochranou spotrebiteľa.
Všetky takéto ustanovenia by mali byť primerané a nediskriminačné a nemali by zakazovať uvedené predajné kanály ako také.
Vo vnútroštátnych ustanoveniach prijatých členskými štátmi by sa mohol napríklad vymedzovať čas dňa, keď nie sú povolené návštevy v domácnosti spotrebiteľov bez ich výslovnej žiadosti, alebo by sa tieto návštevy mohli zakazovať, ak spotrebiteľ jasne uviedol, že takéto návštevy sú neprijateľné, alebo by sa v nich mohol presne stanovovať postup platby.
Okrem toho by sa v takýchto ustanoveniach mohlo stanovovať viac ochranných pravidiel v oblastiach harmonizovaných smernicou 2011/83/EÚ.
Smernica 2011/83/EÚ by sa preto mala zmeniť tak, aby umožnila členským štátom prijať vnútroštátne opatrenia na poskytnutie dlhšieho obdobia na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a na uplatnenie výnimky z osobitných výnimiek z práva na odstúpenie od zmluvy.
Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby všetky vnútroštátne ustanovenia prijaté v tomto zmysle oznámili Komisii, takže Komisia bude môcť tieto informácie sprístupniť všetkým zainteresovaným stranám a monitorovať primeranosť a zákonnosť týchto opatrení.
- = -