keyboard_tab Media online 2019/0789 SK

(9) Na uľahčenie vysporiadania práv na cezhraničné poskytovanie doplnkových online služieb je potrebné zaviesť zásadu krajiny pôvodu, pokiaľ ide o výkon autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom vo vzťahu k aktom uskutočňovaným v priebehu poskytovania doplnkovej online služby, prístupu k nej alebo jej používania.

  Uvedená zásada by sa mala vzťahovať na vysporiadanie všetkých práv, ktoré sú potrebné na to, aby vysielateľ mohol verejne prenášať alebo sprístupňovať verejnosti svoje programy pri poskytovaní doplnkových online služieb, vrátane vysporiadania autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom k dielam alebo iným predmetom ochrany používaným v programoch, napríklad práva k zvukovým záznamom či umeleckým výkonom.

  Zásada krajiny pôvodu by sa mala výlučne uplatňovať na vzťah medzi nositeľmi práv, alebo subjektmi zastupujúcimi nositeľov práv, ako sú napríklad organizácie kolektívnej správy, a vysielateľmi a výhradne na účely poskytovania doplnkovej online služby, prístupu k nej alebo jej používania.

  Zásada krajiny pôvodu by sa nemala uplatňovať na žiadny následný verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami alebo na akékoľvek následné sprístupňovanie diel ani iných predmetov ochrany verejnosti, a to po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami, takým spôsobom, že k nemu jednotlivec môže mať prístup z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí, alebo ani na akékoľvek následné vyhotovenie rozmnoženín diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú obsiahnuté v doplnkovej online službe.

(15) Na retransmisiu pôvodného vysielania televíznych a rozhlasových programov potrebujú prevádzkovatelia retransmisie získať súhlas od nositeľov výhradného práva na verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany.

  Na zabezpečenie právnej istoty pre prevádzkovateľov retransmisie a na prekonanie rozdielov v oblasti služieb retransmisie vo vnútroštátnom práve by sa mali uplatňovať podobné pravidlá, aké sa uplatňujú na káblovú retransmisiu podľa smernice 93/83/EHS. Pravidlá podľa uvedenej smernice zahŕňajú povinnosť vykonávať právo udeliť alebo odmietnuť súhlas prevádzkovateľovi retransmisie prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

  Podľa týchto pravidiel zostáva právo udeliť alebo odmietnuť súhlas ako také nedotknuté a len spôsob výkonu tohto práva je do určitej miery regulovaný.

  Nositelia práv by za retransmisiu svojich diel a iných predmetov ochrany mali dostať primeranú odmenu.

  Pri stanovovaní primeraných licenčných podmienok vrátane licenčného poplatku za retransmisiu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ (7) by sa okrem iného mala zohľadniť ekonomická hodnota používania práv v obchode vrátane hodnoty prisudzovanej spôsobu retransmisie.

  Tým nie je dotknutý kolektívny výkon práva na jedinú primeranú odmenu pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov za verejný prenos komerčných zvukových záznamov, ako sa stanovuje v článku 8 ods. 2 smernice 2006/115/ES, ani smernica 2014/26/EÚ, a najmä jej ustanovenia týkajúce sa práv nositeľov práv pri výbere organizácie kolektívnej správy.

(16) Táto smernica by mala umožňovať, aby sa dohody uzatvárané medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľmi retransmisie, pokiaľ ide o práva, na ktoré sa vzťahuje povinná kolektívna správa práv podľa tejto smernice, rozšírili aj na práva nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy nezastupuje, a to bez toho, aby mali uvedení nositelia práv možnosť vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z pôsobnosti tohto mechanizmu.

  V prípadoch, keď existuje viac než jedna organizácia kolektívnej správy, ktorá spravuje práva určitej kategórie pre dané územie členského štátu, by malo byť úlohou členského štátu, pre ktorého územie sa prevádzkovateľ retransmisie snaží vysporiadať práva na retransmisiu, aby určil, ktorá organizácia, resp. organizácie kolektívnej správy majú právo udeliť alebo odmietnuť súhlas na retransmisiu.

(17) Predmetom povinnej kolektívnej správy práv uplatňovanej na retransmisie by nemali byť žiadne práva vysielateľov týkajúce sa ich vysielaní, vrátane práv k obsahu programov.

  Prevádzkovatelia retransmisie a vysielatelia majú vo všeobecnosti pretrvávajúce obchodné vzťahy, v dôsledku čoho prevádzkovatelia retransmisie poznajú vysielateľov.

  Vysporiadanie práv s vysielateľmi je preto pre týchto prevádzkovateľov pomerne jednoduché.

  V dôsledku toho získanie potrebných licencií od vysielateľov nepredstavuje pre prevádzkovateľov retransmisie takú záťaž ako získavanie licencií od nositeľov práv k dielam a iným predmetom ochrany, ktoré sú súčasťou televíznych a rozhlasových programov, ktoré retransmitujú.

  Proces udeľovania licencií na práva, ktorých nositeľmi sú vysielatelia, preto nie je potrebné zjednodušovať.

  Treba však zabezpečiť, aby v prípade, keď vysielatelia a prevádzkovatelia retransmisie začnú rokovať, rokovali o udeľovaní licencií na práva na retransmisiu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v dobrej viere.

  V smernici 2014/26/EÚ sa stanovujú podobné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na organizácie kolektívnej správy.

(18) Pravidlá stanovené v tejto smernici týkajúce sa práv na retransmisiu vykonávaných vysielateľmi, pokiaľ ide o ich vlastné vysielanie, by nemali obmedzovať možnosť nositeľov práv previesť svoje práva buď na vysielateľa, alebo na organizáciu kolektívnej správy a priamo im tak umožniť podieľať sa na odmene, ktorú vypláca prevádzkovateľ retransmisie.

(20) S cieľom zabezpečiť právnu istotu a zachovať vysokú úroveň ochrany nositeľov práv je vhodné stanoviť, že v prípade, keď vysielatelia prenášajú prostredníctvom priameho vstupu signál nesúci programy len distribútorom signálu bez toho, aby priamo prenášali svoje programy verejnosti, a distribútori signálu prenášajú tento signál nesúci programy svojim používateľom, aby mohli sledovať alebo počúvať programy, posudzuje sa to, akoby dochádzalo len k jednému jedinému verejnému prenosu, na ktorom sa svojou časťou podieľajú vysielatelia, ako aj distribútori signálu.

  Vysielatelia a distribútori signálu by preto od nositeľov práv mali získať súhlas na svoju vlastnú konkrétnu časť tohto jediného verejného prenosu. Účasť vysielateľa a distribútora signálu na tomto jedinom verejnom prenose by nemala viesť k vzniku spoločnej zodpovednosti vysielateľa a distribútora signálu za tento verejný prenos. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť stanoviť na vnútroštátnej úrovni pravidlá na získanie súhlasu na takýto jediný verejný prenos, vrátane príslušných platieb dotknutým nositeľom práv, s prihliadnutím na používanie diel a iných predmetov ochrany vysielateľom a distribútorom signálu v súvislosti s jediným verejným prenosom.

  Distribútori signálu, podobne ako prevádzkovatelia retransmisie, sú vystavení značnej záťaži súvisiacej s vysporiadaním práv, s výnimkou práv, ktorých nositeľmi sú vysielatelia. Členské štáty by preto mali mať možnosť zabezpečiť, aby distribútori signálu pri svojich prenosoch využívali mechanizmus povinnej kolektívnej správy práv rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako prevádzkovatelia retransmisie využívajú pri retransmisii, na ktorú sa vzťahuje smernica 93/83/EHS a táto smernica.

  Ak distribútori signálu vysielateľom poskytujú len technické prostriedky v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na zaistenie príjmu vysielania alebo na zlepšenie príjmu tohto vysielania, distribútori signálu by sa nemali považovať za účastníkov verejného prenosu.

(22) V záujme zabezpečenia efektívnej kolektívnej správy práv a presného rozdelenia príjmov získaných prostredníctvom mechanizmu povinnej kolektívnej správy práv, ktorý zavádza táto smernica, je dôležité, aby organizácie kolektívnej správy viedli v súlade s povinnosťami týkajúcimi sa transparentnosti stanovenými v smernici 2014/26/EÚ riadne záznamy o členstve, licenciách a použití diel a iných predmetov ochrany.