EIDAS 2014/0910 SK

článok 8 ods. 3, článok 9 ods. 5, článok 12 ods. 2 až 9, článok 17 ods. 8, článok 19 ods. 4, článok 20 ods. 4, článok 21 ods. 4, článok 22 ods. 5, článok 23 ods. 3, článok 24 ods. 5, článok 27 ods. 4 a 5, článok 28 ods. 6, článok 29 ods. 2, článok 30 ods. 3 a 4, článok 31 ods. 3, článok 32 ods. 3, článok 33 ods. 2, článok 34 ods. 2, článok 37 ods. 4 a 5, článok 38 ods. 6, článok 42 ods. 2, článok 44 ods. 2, článok 45 ods. 2 a články 47 a 48 sa uplatňujú od 17. septembra 2014;

b)	článok 7, článok 8 ods. 1 a 2, články 9, 10 a 11 a článok 12 ods. 1 sa uplatňujú odo dňa začiatku uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v článku 8 ods. 3 a článku 12 ods. 8;

c)	článok 6 sa uplatňuje po uplynutí troch rokov od dátumu začiatku uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v článku 8 ods. 3 a článku 12 ods. 8.

3. Ak je oznámená schéma elektronickej identifikácie uvedená na zozname, ktorý uverejnila Komisia podľa článku 9 pred dátumom uvedeným v odseku 2 písm. c) tohto článku, prostriedky elektronickej identifikácie v rámci tejto schémy sa uznajú podľa článku 6 najneskôr do 12 mesiacov po uverejnení uvedenej schémy, nie však skôr ako v deň uvedený v odseku 2 písm. c) tohto článku.

4. Členský štát sa môže bez ohľadu na odsek 2 písm. c) tohto článku rozhodnúť, že na jeho území sa prostriedky elektronickej identifikácie v rámci schémy elektronickej identifikácie oznámenej zo strany iného členského štátu podľa článku 9 ods. 1 uznajú odo dňa začiatku uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v článku 8 ods. 3 a článku 12 ods. 8. Dotknuté členské štáty informujú Komisiu. Komisia tieto informácie zverejní.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. júla 2014

Za Parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

S. GOZI

(1) Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 73.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 3. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 23. júla 2014.

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12).

(4) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 1.

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(8) Rozhodnutie Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(10) Rozhodnutie Komisie 2009/767/ES zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie postupov elektronickými spôsobmi prostredníctvom „miest jednotného kontaktu“ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 274, 20.10.2009, s. 36).

(11) Rozhodnutie Komisie 2011/130/EÚ z 25. februára 2011, ktorým sa ustanovujú minimálne požiadavky na cezhraničné spracovanie dokumentov elektronicky podpísaných príslušnými orgánmi v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 53, 26.2.2011, s. 66).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(14) Ú. v. EÚ C 28, 30.1.2013, s. 6.

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA KVALIFIKOVANÉ CERTIFIKÁTY PRE ELEKTRONICKÉ PODPISY

Kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy obsahujú:

a)	označenie, prinajmenšom vo forme vhodnej na automatizované spracovanie, že certifikát sa vydáva ako kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis;

súbor údajov jednoznačne reprezentujúcich kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb, ktorý vydáva kvalifikované certifikáty, zahŕňajúci aspoň členský štát, v ktorom je tento poskytovateľ usadený, a

—	v prípade právnickej osoby: názov a prípadné registračné číslo, ako sa uvádza v úradných záznamoch,

—	v prípade fyzickej osoby: meno osoby;

c)	aspoň meno podpisovateľa alebo pseudonym; ak sa použije pseudonym, musí to byť jasne uvedené;

d)	údaje na validáciu elektronického podpisu, ktoré zodpovedajú údajom na vyhotovenie elektronického podpisu;

e)	údaje o začiatku a konci obdobia platnosti certifikátu;

f)	identifikačný kód certifikátu, ktorý musí byť jedinečný pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb;

g)	zdokonalený elektronický podpis alebo zdokonalenú elektronickú pečať vydávajúceho kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb;

h)	lokalitu, na ktorej je certifikát pre zdokonalený elektronický podpis alebo zdokonalenú elektronickú pečať podľa písmena g) dostupný bezplatne;

i)	lokalitu služieb, ktoré možno využiť na zistenie štatútu platnosti kvalifikovaného certifikátu;

j)	ak sa údaje na vyhotovenie elektronického podpisu súvisiace s údajmi na validáciu elektronického podpisu nachádzajú v kvalifikovanom zariadení na vyhotovenie elektronického podpisu, primerané uvedenie tejto skutočnosti, prinajmenšom vo forme vhodnej na automatizované spracovanie.

PRÍLOHA II

POŽIADAVKY NA KVALIFIKOVANÉ ZARIADENIA NA VYHOTOVENIE ELEKTRONICKÝCH PODPISOV

Kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických podpisov musia vhodnými technickými a procedurálnymi prostriedkami zabezpečovať prinajmenšom, aby:

a)	v primeranej miere bola zaručená dôvernosť údajov na vyhotovenie elektronického podpisu použitých na vyhotovenie elektronického podpisu;

b)	sa údaje na vyhotovenie elektronického podpisu použité na vyhotovenie elektronického podpisu mohli v praxi objaviť iba raz;

c)	údaje na vyhotovenie elektronického podpisu použité na vyhotovenie elektronického podpisu nebolo možné s primeranou úrovňou zabezpečenia odvodiť a elektronický podpis bol spoľahlivo chránený proti falšovaniu pomocou aktuálne dostupných technológií;

d)	oprávnený podpisovateľ mohol údaje na vyhotovenie elektronického podpisu použité na vyhotovenie elektronického podpisu spoľahlivo chrániť pred použitím inými osobami.

Kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických podpisov nesmú meniť údaje, ktoré sa majú podpísať, ani brániť, aby sa takéto údaje podpisovateľovi pred podpísaním zobrazili.

Generovať alebo spravovať údaje na vyhotovenie elektronického podpisu v mene podpisovateľa môže výhradne kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb.

Bez toho, aby bol dotknutý bod 1 písm. d), kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb spravujúci údaje na vyhotovenie elektronického podpisu v mene podpisovateľa môžu údaje na vyhotovenie elektronického podpisu duplikovať len na účely zálohovania za predpokladu, že sú splnené tieto požiadavky:

a)	bezpečnosť duplikovaných súborov údajov musí byť na rovnakej úrovni ako v prípade pôvodných súborov údajov;

b)	počet duplikovaných súborov údajov nesmie prekročiť minimálne množstvo nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity služby.

PRÍLOHA III

POŽIADAVKY NA KVALIFIKOVANÉ CERTIFIKÁTY PRE ELEKTRONICKÉ PEČATE

Kvalifikované certifikáty pre elektronické pečate obsahujú:

a)	označenie, prinajmenšom vo forme vhodnej na automatizované spracovanie, že certifikát sa vydal ako kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať;

—	v prípade právnickej osoby: názov a prípadné registračné číslo, ako sa uvádza v úradných záznamoch,

—	v prípade fyzickej osoby: meno osoby;

c)	aspoň meno vyhotoviteľa pečate a prípadné registračné číslo, ako sa uvádza v úradných záznamoch;

d)	údaje na validáciu elektronickej pečate, ktoré zodpovedajú údajom na vyhotovenie elektronickej pečate;

e)	údaje o začiatku a konci obdobia platnosti certifikátu;

f)	identifikačný kód certifikátu, ktorý musí byť jedinečný pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb;

g)	zdokonalený elektronický podpis alebo zdokonalenú elektronickú pečať vydávajúceho kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb;

h)	lokalitu, na ktorej je certifikát pre zdokonalený elektronický podpis alebo zdokonalenú elektronickú pečať podľa písmena g) dostupný bezplatne;

i)	lokalitu služieb, ktoré možno využiť na zistenie štatútu platnosti kvalifikovaného certifikátu;

j)	ak sa údaje na vyhotovenie elektronickej pečate súvisiace s údajmi na validáciu elektronickej pečate nachádzajú v kvalifikovanom zariadení na vyhotovenie elektronickej pečate, primerané uvedenie tejto skutočnosti, prinajmenšom vo forme vhodnej na automatizované spracovanie.

PRÍLOHA IV

POŽIADAVKY NA KVALIFIKOVANÉ CERTIFIKÁTY PRE AUTENTIFIKÁCIU WEBOVÝCH SÍDIEL

Kvalifikované certifikáty pre autentifikáciu webových sídiel obsahujú:

a)	označenie, prinajmenšom vo forme vhodnej na automatizované spracovanie, že certifikát sa vydáva ako kvalifikovaný certifikát pre autentifikáciu webových sídiel;

—	v prípade právnickej osoby: názov a prípadné registračné číslo tak, ako sa uvádza v úradných záznamoch,

—	v prípade fyzickej osoby: meno osoby;

v prípade fyzických osôb: aspoň meno osoby, ktorej sa certifikát vydal, alebo jej pseudonym. Ak sa používa pseudonym, táto skutočnosť sa musí jednoznačne uviesť;

v prípade právnických osôb: aspoň názov právnickej osoby, ktorej sa certifikát vydáva, a prípadne registračné číslo tak, ako sa uvádza v úradných záznamoch;

d)	prvky adresy, prinajmenšom vrátane mesta a štátu, fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa certifikát vydáva, a prípadne tak, ako sa uvádza v úradných záznamoch;

e)	názvy domén prevádzkovaných fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej sa certifikát vydáva;

f)	údaje o začiatku a konci obdobia platnosti certifikátu;

g)	identifikačný kód certifikátu, ktorý musí byť jedinečný pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb;

h)	zdokonalený elektronický podpis alebo zdokonalenú elektronickú pečať vydávajúceho kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb;

i)	lokalitu, na ktorej je certifikát pre zdokonalený elektronický podpis alebo zdokonalenú elektronickú pečať uvedené v písmene h) dostupný bezplatne;

j)	lokalitu služieb súvisiacich so štatútom platnosti certifikátov, ktoré sa môžu využiť na zistenie štatútu platnosti kvalifikovaného certifikátu.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„elektronická identifikácia“ je proces používania osobných identifikačných údajov v elektronickej forme, ktoré jedinečne reprezentujú fyzickú osobu alebo právnickú osobu alebo fyzickú osobu zastupujúcu právnickú osobu;

2.	„prostriedok elektronickej identifikácie“ je hmotná jednotka a/alebo nehmotná jednotka obsahujúca osobné identifikačné údaje, ktorá sa používa na autentifikáciu pre služby online;

3.	„osobné identifikačné údaje“ sú súbor údajov, ktorý umožňuje určiť totožnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo fyzickej osoby zastupujúcej právnickú osobu;

4.	„schéma elektronickej identifikácie“ je systém na elektronickú identifikáciu, v rámci ktorého sa fyzickým osobám alebo právnickým osobám alebo fyzickým osobám zastupujúcim právnické osoby vydávajú prostriedky elektronickej identifikácie;

5.	„autentifikácia“ je elektronický proces, ktorý umožňuje potvrdiť elektronickú identifikáciu fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo pôvod a integritu údajov v elektronickej forme;

6.	„spoliehajúca sa strana“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa spolieha na elektronickú identifikáciu alebo dôveryhodnú službu;

„subjekt verejného sektora“ je ústredný, regionálny alebo miestny orgán, verejnoprávny subjekt alebo združenie tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jedným či viacerými takýmito verejnoprávnymi subjektmi, alebo súkromný subjekt, ktorý aspoň jeden z takýchto orgánov, subjektov alebo združení poveril poskytovaním verejných služieb, keď koná na základe takéhoto poverenia;

8.	„verejnoprávny subjekt“ je subjekt v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (15);

9.	„podpisovateľ“ je fyzická osoba, ktorá vyhotovuje elektronický podpis;

10.	„elektronický podpis“ sú údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme a ktoré podpisovateľ používa na podpisovanie;

11.	„zdokonalený elektronický podpis“ je elektronický podpis, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 26;

12.	„kvalifikovaný elektronický podpis“ je zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy;

13.	„údaje na vyhotovenie elektronického podpisu“ sú jedinečné údaje, ktoré podpisovateľ používa na vyhotovenie elektronického podpisu;

14.	„certifikát pre elektronický podpis“ je elektronické osvedčenie, ktoré spája údaje na validáciu elektronického podpisu s fyzickou osobou a potvrdzuje aspoň jej meno alebo pseudonym;

15.	„kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis“ je certifikát pre elektronický podpis, ktorý vydáva kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb a ktorý spĺňa požiadavky stanovené v prílohe I;

16.

„dôveryhodná služba“ je elektronická služba, ktorá sa spravidla poskytuje za odplatu a spočíva:

a)	vo vyhotovovaní, overovaní a validácii elektronických podpisov, elektronických pečatí alebo elektronických časových pečiatok, elektronických doručovacích služieb pre registrované zásielky a certifikátov, ktoré s týmito službami súvisia, alebo

b)	vo vyhotovovaní, overovaní a validácii certifikátov pre autentifikáciu webových sídiel, alebo

c)	v uchovávaní elektronických podpisov, pečatí alebo certifikátov, ktoré s týmito službami súvisia;

17.	„kvalifikovaná dôveryhodná služba“ je dôveryhodná služba, ktorá spĺňa uplatniteľné požiadavky stanovené v tomto nariadení;

18.	„orgán posudzovania zhody“ je orgán vymedzený v článku 2 bode 13 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorý je v súlade s uvedeným nariadením akreditovaný ako orgán príslušný na posudzovanie zhody kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb a kvalifikovaných dôveryhodných služieb, ktoré poskytujú;

19.	„poskytovateľ dôveryhodných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca jednu alebo viacero dôveryhodných služieb buď ako kvalifikovaný alebo nekvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb;

20.	„kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb“ je poskytovateľ dôveryhodných služieb, ktorý poskytuje jednu alebo viacero kvalifikovaných dôveryhodných služieb a ktorému orgán dohľadu udelil kvalifikovaný štatút;

21.	„produkt“ je hardvér alebo softvér alebo príslušné zložky hardvéru alebo softvéru určené na používanie pri poskytovaní dôveryhodných služieb;

22.	„zariadenie na vyhotovenie elektronického podpisu“ je nakonfigurovaný softvér alebo hardvér používaný na vyhotovenie elektronického podpisu;

23.	„kvalifikované zariadenie na vyhotovenie elektronického podpisu“ je zariadenie na vyhotovenie elektronického podpisu, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II;

24.	„pôvodca pečate“ je právnická osoba, ktorá vyhotovuje elektronickú pečať;

25.	„elektronická pečať“ sú údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme s cieľom zabezpečiť pôvod a integritu týchto pridružených údajov;

26.	„zdokonalená elektronická pečať“ je elektronická pečať, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 36;

27.	„kvalifikovaná elektronická pečať“ je zdokonalená elektronická pečať vyhotovená pomocou kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronickej pečate a založená na kvalifikovanom certifikáte pre elektronickú pečať;

28.	„údaje pre vyhotovenie elektronickej pečate“ sú jedinečné údaje, ktoré používa pôvodca elektronickej pečate na vyhotovenie elektronickej pečate;

29.	„certifikát pre elektronickú pečať“ je elektronické osvedčenie, ktoré spája údaje na validáciu elektronickej pečate s právnickou osobou a potvrdzuje jej názov;

30.	„kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať“ je certifikát pre elektronickú pečať, ktorý vydáva kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb a ktorý spĺňa požiadavky stanovené v prílohe III;

31.	„zariadenie na vyhotovenie elektronickej pečate“ je nakonfigurovaný softvér alebo hardvér používaný na vyhotovenie elektronickej pečate;

32.	„kvalifikované zariadenie na vyhotovenie elektronickej pečate“ je zariadenie na vyhotovenie elektronickej pečate, ktoré primerane spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II;

33.	„elektronická časová pečiatka“ sú údaje v elektronickej forme, ktoré viažu iné údaje v elektronickej forme s konkrétnym časom, čím tvoria dôkaz o existencii týchto iných údajov v danom čase;

34.	„kvalifikovaná elektronická časová pečiatka“ je elektronická časová pečiatka, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 42;

35.	„elektronický dokument“ je akýkoľvek obsah uložený v elektronickej forme, najmä text alebo zvukový, obrazový či audiovizuálny záznam;

36.

„elektronická doručovacia služba pre registrované zásielky“ je služba, ktorá umožňuje posielanie údajov elektronickými prostriedkami medzi tretími stranami a poskytuje dôkaz týkajúci sa nakladania s odoslanými údajmi vrátane potvrdenia o odoslaní a doručení údajov a ktorá chráni odosielané údaje pred rizikom straty, krádeže, poškodenia alebo akýchkoľvek neoprávnených úprav;

37.	„kvalifikovaná elektronická doručovacia služba pre registrované zásielky“ je elektronická doručovacia služba pre registrované zásielky, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 44;

38.	„certifikát pre autentifikáciu webového sídla“ je osvedčenie, ktoré umožňuje autentifikáciu webového sídla a spája toto webové sídlo s fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej bol certifikát vydaný;

39.	„kvalifikovaný certifikát pre autentifikáciu webového sídla“ je certifikát pre autentifikáciu webového sídla, ktorý vydáva kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb a ktorý spĺňa požiadavky stanovené v prílohe IV;

40.	„validačné údaje“ sú údaje, ktoré sa používajú na validáciu elektronického podpisu, alebo elektronickej pečate;

41.	„validácia“ je proces overenia a potvrdenia, že elektronický podpis alebo elektronická pečať sú platné.

Článok 13

Zodpovednosť a dôkazné bremeno

1. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, sú poskytovatelia dôveryhodných služieb zodpovední za škodu, ktorú spôsobia úmyselne alebo z nedbanlivosti akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe tým, že nesplnia svoje povinnosti podľa tohto nariadenia.

Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania úmyslu alebo nedbanlivosti nekvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb spočíva na fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá žiada o náhradu škody uvedenej v prvom pododseku.

V prípade kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb sa škoda uvedená v prvom pododseku považuje za spôsobenú úmyselne alebo z nedbanlivosti, pokiaľ tento kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb nepreukáže opak.

2. Ak poskytovatelia dôveryhodných služieb svojim zákazníkom vopred riadne oznámia obmedzenia týkajúce sa využívania služieb, ktoré poskytujú, a ak tieto obmedzenia sú rozpoznateľné tretími stranami, poskytovatelia dôveryhodných služieb nenesú zodpovednosť za škody spôsobené využívaním služieb, ktorým sa takéto oznámené obmedzenia prekročili.

3. Odseky 1 a 2 sa uplatňujú v súlade s vnútroštátnymi predpismi o zodpovednosti.

Článok 16

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia tohto nariadenia. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

ODDIEL 2

Dohľad

Článok 20

Dohľad nad kvalifikovanými poskytovateľmi dôveryhodných služieb

1. Orgán posudzovania zhody vykonáva aspoň každých 24 mesiacov audity kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb na ich vlastné náklady. Účelom auditu je potvrdiť, že kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení. Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb predložia výslednú správu o posúdení zhody orgánu dohľadu v lehote troch pracovných dní od jej doručenia.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môže orgán dohľadu kedykoľvek vykonať audit kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb alebo požiadať orgán posudzovania zhody, aby vykonal posúdenie zhody týkajúce sa kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb, a to na náklady týchto poskytovateľov dôveryhodných služieb, s cieľom potvrdiť, že títo poskytovatelia a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení. Ak sa zdá, že boli porušené predpisy týkajúce sa ochrany osobných údajov, orgán dohľadu informuje o výsledkoch svojho auditu orgány pre ochranu údajov.

3. Ak orgán dohľadu vyžaduje od kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb nápravu akéhokoľvek nesplnenia požiadaviek podľa tohto nariadenia a ak tento poskytovateľ tak neurobí a ani počas prípadnej lehoty stanovenej orgánom dohľadu, orgán dohľadu pri zohľadnení najmä rozsahu, trvania a následkov takéhoto nesplnenia môže tomuto poskytovateľovi alebo dotknutej službe, ktorú poskytuje, odňať kvalifikovaný štatút a informovať o tom orgán uvedený v článku 22 ods. 3 na účely aktualizácie dôveryhodných zoznamov uvedených v článku 22 ods. 1. Orgán dohľadu informuje kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb o odňatí jeho kvalifikovaného štatútu alebo kvalifikovaného štatútu dotknutej služby.

4. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť referenčné číslo týchto noriem:

a)	akreditácia orgánov posudzovania zhody a správa o posúdení zhody uvedená v odseku 1;

b)	pravidlá auditu, podľa ktorých orgány posudzovania zhody budú vykonávať posudzovanie zhody kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb podľa odseku 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 48

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 49

Preskúmanie

Komisia preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a podá o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade najneskôr 1. júla 2020. Komisia vyhodnotí najmä, či je vhodné zmeniť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia alebo jeho konkrétne ustanovenia vrátane článku 6, článku 7 písm. f) a článkov 34, 43, 44 a 45, pričom sa zohľadnia skúsenosti získané počas uplatňovania tohto nariadenia, ako aj vývoj v oblasti technológií, trhu a práva.

K správe uvedenej v prvom odseku sa v prípade potreby priložia legislatívne návrhy.

Komisia okrem toho každé štyri roky po správe uvedenej v prvom odseku podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri plnení cieľov tohto nariadenia.

Článok 51

Prechodné opatrenia

1. Bezpečné zariadenia na vyhotovenie podpisu, ktorých zhoda sa určila v súlade s článkom 3 ods. 4 smernice 1999/93/ES, sa podľa tohto nariadenia považujú za kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických podpisov.

2. Kvalifikované certifikáty vydané fyzickým osobám podľa smernice 1999/93/ES sa považujú za kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy podľa tohto nariadenia do uplynutia ich platnosti.

3. Poskytovateľ certifikačných služieb vydávajúci kvalifikované certifikáty podľa smernice 1999/93/ES čo najskôr, najneskôr však 1. júla 2017 predloží orgánu dohľadu správu o posúdení zhody. Do predloženia takejto správy o posúdení zhody a dokončenia jej posudzovania zo strany orgánu dohľadu sa takýto poskytovateľ certifikačných služieb považuje za kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb podľa tohto nariadenia.

4. Ak poskytovateľ certifikačných služieb vydávajúci kvalifikované certifikáty podľa smernice 1999/93/ES nepredloží orgánu dohľadu správu o posúdení zhody v lehote uvedenej v odseku 3, takýto poskytovateľ certifikačných služieb sa od 2. júla 2017 nebude považovať za kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb podľa tohto nariadenia.

whereas

(2) Cieľom tohto nariadenia je posilniť dôveru pri elektronických transakciách na vnútornom trhu zabezpečením spoločného základu pre bezpečné elektronické interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej správy, čím sa zvýši účinnosť verejných a súkromných služieb online, elektronického podnikania a elektronického obchodu v Únii.

- = -

(12) Jedným z cieľov tohto nariadenia je odstrániť existujúce prekážky cezhraničného využívania prostriedkov elektronickej identifikácie, ktoré sa v členských štátoch používajú na autentifikáciu aspoň v prípade verejných služieb.
Cieľom tohto nariadenia nie je zasahovať do oblasti systémov správy elektronickej identity a súvisiacich infraštruktúr vytvorených v členských štátoch.
Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, aby bola možná bezpečná elektronická identifikácia a autentifikácia pri prístupe k cezhraničným službám online, ktoré ponúkajú členské štáty.

- = -

(16) Úrovne zabezpečenia by mali charakterizovať stupeň dôveryhodnosti prostriedkov elektronickej identifikácie pri určovaní totožnosti osoby, čím by poskytovali záruku, že osoba hlásiaca sa k nejakej totožnosti, je naozaj osobou, ku ktorej bola daná totožnosť priradená. Úroveň zabezpečenia závisí od stupňa dôveryhodnosti, ktorý poskytuje daný prostriedok elektronickej identifikácie, pokiaľ ide o údajnú alebo uvádzanú totožnosť osoby, pričom sa zohľadňujú používané procesy (napríklad preukazovanie totožnosti a overovanie a autentifikácia), riadiace činnosti (napríklad subjekt vydávajúci prostriedky elektronickej identifikácie a postup ich vydávania) a technické kontroly.
Výsledkom rozsiahlych pilotných projektov financovaných prostriedkami Únie a normalizačných a medzinárodných činností sú rôzne technické vymedzenia a opisy úrovní zabezpečenia.
Konkrétne, v rozsiahlom pilotnom projekte STORK a norme ISO 29115 sa okrem iného odkazuje na úrovne 2, 3 a 4, ktoré by sa mali pri vypracúvaní minimálnych technických požiadaviek, noriem a postupov pre úrovne zabezpečenia „nízka“, „pokročilá“ a „vysoká“ v zmysle tohto nariadenia v čo najväčšej miere zohľadňovať, pričom by sa malo zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o úroveň zabezpečenia „vysoká“ týkajúcu sa preukazovania totožnosti na vydávanie kvalifikovaných certifikátov.
Vypracované požiadavky by mali byť technologicky neutrálne.
Dosiahnutie potrebných bezpečnostných požiadaviek by malo byť možné prostredníctvom rôznych technológií.

- = -

(18) V tomto nariadení by sa mala ustanoviť zodpovednosť oznamujúceho členského štátu, strany vydávajúcej prostriedky elektronickej identifikácie a strany realizujúcej postup autentifikácie za nesplnenie príslušných povinností podľa tohto nariadenia.
Toto nariadenie by sa však malo uplatňovať v súlade s vnútroštátnymi normami o zodpovednosti.
Preto ním nie sú dotknuté uvedené vnútroštátne normy, napríklad o vymedzení pojmu škoda alebo príslušné uplatniteľné procesné normy vrátane dôkazného bremena.

- = -

(21) Týmto nariadením by sa ďalej mal stanoviť všeobecný právny rámec pre používanie dôveryhodných služieb.
Nemala by sa ním však stanoviť všeobecná povinnosť používať tieto služby, ani zriadiť prístupový bod pre všetky existujúce dôveryhodné služby.
Predovšetkým by sa nemalo vzťahovať na poskytovanie služieb, ktoré sa používajú výhradne v uzatvorených systémoch medzi vymedzenými skupinami účastníkov a ktoré nemajú žiaden vplyv na tretie strany.
Požiadavky tohto nariadenia by sa napríklad nemali týkať systémov, ktoré zriadili podniky alebo orgány verejnej správy na riadenie vnútorných postupov a v rámci ktorých sa využívajú dôveryhodné služby.
Požiadavky tohto nariadenia by mali spĺňať len dôveryhodné služby poskytované verejnosti, ktoré majú vplyv na tretie strany.
Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať ani na aspekty súvisiace s uzatváraním a platnosťou zmlúv alebo iných právnych záväzkov, pri ktorých existujú požiadavky na formu stanovené vo vnútroštátnom práve alebo práve Únie.
Nemalo by mať ani vplyv na vnútroštátne požiadavky na formu v súvislosti s verejnými registrami, a to konkrétne obchodným registrom a katastrom nehnuteľností.

- = -

(26) Vzhľadom na rýchlosť technologických zmien by sa v rámci tohto nariadenia mal prijať prístup, ktorý je otvorený inovácii.

- = -

(30) Členské štáty by mali určiť orgán dohľadu alebo orgány dohľadu na vykonávanie činností dohľadu podľa tohto nariadenia. Členské štáty by mali tiež mať možnosť na základe vzájomnej dohody s iným členským štátom rozhodnúť o určení orgánu dohľadu na území tohto iného členského štátu.

- = -

(35) Požiadavky tohto nariadenia, najmä požiadavky týkajúce sa bezpečnosti a povinnosti zaistiť náležitú starostlivosť, transparentnosť a zodpovednosť za svoje operácie a služby by sa mali vzťahovať na všetkých poskytovateľov dôveryhodných služieb.
Vzhľadom na druh služieb, ktoré poskytujú poskytovatelia dôveryhodných služieb, je v súvislosti s týmito požiadavkami vhodné rozlišovať medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými poskytovateľmi dôveryhodných služieb.

- = -

(36) Vytvorením režimu dohľadu pre všetkých poskytovateľov dôveryhodných služieb by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky pre bezpečnosť a zodpovednosť ich operácií a služieb, čím by sa prispelo k ochrane používateľov a fungovaniu vnútorného trhu.
Na nekvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb by sa mali vzťahovať mierne a reaktívne následné činnosti dohľadu, odôvodnené povahou ich služieb a operácií.
Orgán dohľadu by preto nemal mať žiadnu všeobecnú povinnosť dohliadať na nekvalifikovaných poskytovateľov služieb.
Orgán dohľadu by preto mal konať len v prípade, ak získa informácie (napríklad od samotného nekvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb, iného orgánu dohľadu, prostredníctvom oznámenia od používateľa alebo obchodného partnera, alebo na základe vlastného vyšetrovania), že nekvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb nespĺňa požiadavky tohto nariadenia.

- = -

(37) V tomto nariadení by sa mala ustanoviť zodpovednosť všetkých poskytovateľov dôveryhodných služieb.
Predovšetkým sa v ňom ustanovuje režim zodpovednosti, v rámci ktorého by mali všetci poskytovatelia dôveryhodných služieb zodpovedať za škody spôsobené akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe z dôvodu nesplnenia si povinnosti podľa tohto nariadenia.
Na uľahčenie posudzovania finančného rizika, ktoré by asi poskytovatelia dôveryhodných služieb museli znášať alebo ktoré by mali vykrývať poistením, im toto nariadenia umožňuje stanovovať za určitých podmienok obmedzenia týkajúce sa používania služieb, ktoré poskytujú, a nezodpovedať za škody, ktoré vyplynú z používania služieb presahujúcich takéto obmedzenia.
Zákazníci by mali byť o takýchto obmedzeniach vopred riadne informovaní.
Uvedené obmedzenia by mala byť schopná pochopiť aj tretia strana, napríklad prostredníctvom začlenenia informácií o týchto obmedzeniach do podmienok poskytovania danej služby alebo prostredníctvom iných pochopiteľných prostriedkov.
Na účely nadobudnutia účinnosti týchto zásad by sa malo toto nariadenie uplatňovať v súlade s vnútroštátnymi normami o zodpovednosti.
Preto týmto nariadením nie sú dotknuté uvedené vnútroštátne normy, napríklad o vymedzení pojmu škoda, úmysel, nedbanlivosť, alebo príslušné uplatniteľné procesné normy.

- = -

(44) Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť koherentný rámec so zámerom poskytnúť vysokú úroveň bezpečnosti a právnej istoty pri dôveryhodných službách.
Z tohto hľadiska by sa Komisia pri riešení posudzovania zhody produktov a služieb mala v relevantných prípadoch usilovať o synergie s existujúcimi príslušnými európskymi a medzinárodnými schémami, ako napríklad nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (9), ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie orgánov posudzovania zhody a dohľadu nad trhom s výrobkami.

- = -

(67) Služby autentifikácie webových sídiel umožňujú návštevníkom, aby sa uistili, že za daným webovým sídlom stojí skutočný a legitímny subjekt.
Uvedené služby prispievajú k budovaniu dôvery a istoty v súvislosti s podnikaním online, keďže používatelia budú dôverovať autentifikovanému webovému sídlu.
Poskytovanie a využívanie služieb autentifikácie webových sídiel je úplne dobrovoľné.
Aby sa však autentifikácia webových sídiel stala prostriedkom na zvyšovanie dôvery, poskytovanie lepšej skúsenosti pre používateľa a podporu rastu na vnútornom trhu, mali by sa v tomto nariadení ustanoviť minimálne povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a zodpovednosti poskytovateľov a ich služieb.
Na tento účel sa zohľadnili výsledky existujúcich iniciatív vedených príslušným odvetvím, napríklad Certification Authorities/Browsers Forum – CA/B Forum.
Okrem toho by toto nariadenie nemalo byť prekážkou pri využívaní iných prostriedkov alebo metód autentifikácie webových sídiel, ktoré nepatria do jeho rozsahu pôsobnosti, ani by sa ním nemalo brániť poskytovateľom služieb autentifikácie webových sídiel z tretích krajín, aby svoje služby poskytovali zákazníkom z Únie.
Poskytovateľovi z tretej krajiny by sa však jeho služby autentifikácie webových sídiel mohli podľa tohto nariadenia uznať za kvalifikované len v prípade, ak sa uzavrela medzinárodná dohoda medzi Úniou a krajinou, v ktorej je tento poskytovateľ usadený.

- = -

(70) S cieľom doplniť určité podrobné technické aspekty tohto nariadenia pružným a rýchlym spôsobom by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o kritériá, ktoré majú splniť subjekty zodpovedné za certifikáciu kvalifikovaných zariadení na vyhotovenie elektronických podpisov.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov.
Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

- = -

(71) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, najmä pokiaľ ide o špecifikovanie referenčných čísel noriem, ktorých použitie by zakladalo domnienku súladu s určitými požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.
Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

- = -

(76) Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

- = -

(77) Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13) a vydal stanovisko 27.
septembra 2012 (14),

- = -

keyboard_tab EIDAS 2014/0910 SK

EIDAS 2014/0910 SK