Digital Service Act 2022/2065 SK

Dohľad, vyšetrovanie, presadzovanie práva a monitorovanie v súvislosti s poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov

ODDIEL 5

Spoločné ustanovenia o presadzovaní predpisov

ODDIEL 6

Delegované a vykonávacie akty

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

whereas počet:

definitions:

cloud tag:

and the number of total unique words without stopwords is: 1900

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„služby informačnej spoločnosti“ sú „služby“ vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

b)	„príjemca služby“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva sprostredkovateľskú službu, najmä na účely vyhľadávania alebo sprístupňovania informácií;

c)	„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba konajúca na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

d)	„ponúkať služby v Únii“ je poskytovať fyzickým alebo právnickým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch možnosť využívať služby poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ktorý má podstatnú väzbu s Úniou;

„podstatná väzba s Úniou“ je väzba poskytovateľa sprostredkovateľských služieb na Úniu vyplývajúca buď z jeho sídla v Únii, alebo z konkrétnych skutkových kritérií, ako sú:

—	významný počet príjemcov služby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch vo vzťahu k počtu obyvateľov daného členského štátu alebo členských štátov; alebo

—	zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov;

„obchodník“ je každá fyzická osoba alebo každá právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet;

„sprostredkovateľská služba“ je jedna z týchto služieb informačnej spoločnosti:

i)	služba „obyčajný prenos“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti alebo z poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti,

ii)	služba „kešing“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, pri ktorom sa tieto informácie automaticky, dočasne a prechodne uchovávajú, vykonávaná výlučne na účely zefektívnenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom na ich žiadosť,

iii)	služba „hosting“ pozostávajúca z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby na jeho žiadosť;

„nezákonný obsah“ je akákoľvek informácia, ktorá sama osebe alebo tým, že odkazuje na nejakú činnosť vrátane predaja výrobkov alebo poskytovania služieb, nie je v súlade s právnymi predpismi Únie alebo niektorého členského štátu, a to bez ohľadu na presný predmet alebo povahu týchto právnych predpisov;

„online platforma“ je hostingová služba, ktorá na žiadosť príjemcu služby uchováva a verejne šíri informácie, pokiaľ táto činnosť nie je nepodstatným a čisto vedľajším prvkom inej služby alebo nepodstatnou funkciou hlavnej služby, ktorý z objektívnych a technických dôvodov nemožno použiť bez tejto inej služby, a začlenenie tohto prvku alebo funkcie do inej služby nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti tohto nariadenia;

„internetový vyhľadávač“ je sprostredkovateľská služba, ktorá umožňuje používateľom zadávať výrazy s cieľom vyhľadávať v zásade všetky webové stránky alebo všetky webové stránky v konkrétnom jazyku na základe výrazu týkajúceho sa akejkoľvek témy v podobe kľúčového slova, hlasovej požiadavky, vety alebo iných zadaných údajov, a ktorá ako výsledok vyhľadávania poskytuje výsledky v akomkoľvek formáte, prostredníctvom ktorých možno nájsť informácie súvisiace s požadovaným obsahom;

k)	„verejné šírenie“ je sprístupnenie informácií potenciálne neobmedzenému počtu tretích strán na žiadosť príjemcu služby, ktorý informácie poskytol;

l)	„zmluva uzavretá na diaľku“ je „zmluva uzavretá na diaľku“ vymedzená článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ;

m)	„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti a aplikácie vrátane mobilných aplikácií;

n)	„koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa sprostredkovateľskej služby alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca;

o)	„koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa sprostredkovateľská služba poskytuje;

p)	„aktívny príjemca online platformy“ je príjemca služby, ktorý využíva online platformu tak, že buď požiada online platformu, aby uložila informácie, alebo je vystavený informáciám, ktoré sa nachádzajú na online platforme a ktoré sa šíria prostredníctvom jej online rozhrania;

q)	„aktívny príjemca internetového vyhľadávača“ je príjemca služby, ktorý zadal vyhľadávanie internetovému vyhľadávaču a bol vystavený indexovaným informáciám, ktoré sú prezentované v jeho online rozhraní;

r)	„reklama“ sú informácie určené na propagáciu posolstva právnickej alebo fyzickej osoby bez ohľadu na to, či sa majú dosiahnuť komerčné alebo nekomerčné účely, pričom tieto informácie online platforma prezentuje na svojom online rozhraní za odplatu, ktorá sa poskytuje konkrétne za ich propagáciu;

„odporúčací systém“ je úplne alebo čiastočne automatizovaný systém, ktorý online platforma používa na odporúčanie konkrétnych informácií príjemcom služby vo svojom online rozhraní alebo na uprednostňovanie uvedených informácií, a to aj v dôsledku vyhľadávania iniciovaného príjemcom služby alebo iného určenia relatívneho poradia alebo významnosti zobrazovaných informácií;

„moderovanie obsahu“ sú automatizované alebo neautomatizované činnosti vykonávané poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktoré sú zamerané najmä na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu alebo informácií, ktoré poskytujú príjemcovia služby a ktoré nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami, a na boj proti takémuto obsahu alebo informáciám vrátane prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť tohto nezákonného obsahu alebo týchto informácií, ako je napríklad zhoršenie ich pozície, demonetizácia, znemožnenie prístupu k nim alebo ich odstránenie, alebo ktoré ovplyvňujú schopnosť príjemcov služby poskytovať tieto informácie, ako napríklad zrušenie alebo zablokovanie konta príjemcu;

u)	„obchodné podmienky“ sú ustanovenia bez ohľadu na ich názov alebo formu, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a príjemcom služby;

v)	„osoby so zdravotným postihnutím“ sú „osoby so zdravotným postihnutím“, ako sa uvádza v článku 3 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (38);

w)	„komerčná komunikácia“ je „komerčná komunikácia“ vymedzená v článku 2 písm. f) smernice 2000/31/ES;

x)	„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (39).

KAPITOLA II

ZODPOVEDNOSŤ POSKYTOVATEĽOV SPROSTREDKOVATEĽSKÝCH SLUŽIEB

Článok 11

Kontaktné miesta pre orgány členských štátov, Komisiu a výbor

1. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb určia jednotné kontaktné miesto, ktoré im umožní komunikovať na účely uplatňovania tohto nariadenia priamo elektronickými prostriedkami s orgánmi členských štátov, Komisiou a výborom uvedeným v článku 61 elektronickým spôsobom.

2. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb zverejnia informácie potrebné na jednoduchú identifikáciu jednotných kontaktných miest a komunikáciu s nimi. Uvedené informácie musia byť ľahko prístupné a aktualizované.

3. V informáciách uvedených v odseku 2 poskytovatelia sprostredkovateľských služieb špecifikujú úradný jazyk alebo jazyky členských štátov, ktoré možno popri jazyku, ktorému vo všeobecnosti rozumie najväčší počet obyvateľov Únie, použiť na komunikáciu s ich kontaktnými miestami a medzi ktorými je aspoň jeden z úradných jazykov členského štátu, v ktorom má poskytovateľ sprostredkovateľských služieb svoje hlavné miesto podnikateľskej činnosti alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca.

Článok 21

Mimosúdne riešenie sporov

1. Príjemcovia služieb vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 20 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré neboli vyriešené prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby informácie o možnosti príjemcov služby mať prístup k mimosúdnemu riešeniu sporov, ako sa uvádza v prvom pododseku, boli na ich online rozhraní ľahko dostupné, jasné a používateľsky ústretové.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu služby začať v ktoromkoľvek štádiu konanie s cieľom napadnúť rozhodnutia poskytovateľov online platforiem na súde v súlade s uplatniteľným právom.

2. Obe strany v dobrej viere spolupracujú s vybraným certifikovaným orgánom mimosúdneho riešenia sporov s cieľom vyriešiť spor.

Poskytovatelia online platforiem môžu odmietnuť spolupracovať s takýmto orgánom mimosúdneho riešenia sporov, ak sa už vyriešil spor týkajúci sa rovnakých informácií a rovnakých dôvodov údajnej nezákonnosti obsahu alebo jeho nesúladu s obchodnými podmienkami.

Certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov nemá právomoc uložiť stranám záväzné riešenie sporu.

3. Koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je orgán mimosúdneho riešenia sporov usadený, tento orgán na jeho žiadosť certifikuje na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré možno obnoviť, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	je nestranný a nezávislý, a to aj finančne nezávislý, od poskytovateľov online platforiem a od príjemcov služieb poskytovaných poskytovateľmi online platforiem vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia;

má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)	jeho členovia sú odmeňovaní spôsobom, ktorý nie je spojený s výsledkom konania;

d)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie a poskytuje možnosť začať urovnávanie sporov a predložiť potrebné podporné dokumenty online;

e)	je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

f)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami, ktoré sú ľahko a verejne dostupné, a ktoré sú v súlade s platnými právom vrátane tohto článku.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie:

a)	konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a

b)	úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. e).

4. Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov každoročne podávajú správu koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý ich certifikoval, o svojom fungovaní, pričom v nej uvedú aspoň počet sporov, ktoré dostali, informácie o výsledkoch týchto sporov, priemerný čas potrebný na ich vyriešenie a prípadné nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli. Na žiadosť koordinátora digitálnych služieb poskytnú dodatočné informácie.

Koordinátori digitálnych služieb každé dva roky vypracujú správu o fungovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali. V tejto správe sa predovšetkým:

a)	uvedie počet sporov, ktoré každý certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov každoročne dostal;

b)	uvedú výsledky konaní pred týmito orgánmi a priemerný čas potrebný na vyriešenie sporov;

c)	identifikujú a vysvetlia akékoľvek systémové alebo odvetvové nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním týchto subjektov;

d)	identifikujú najlepšie postupy týkajúce sa uvedeného fungovania;

e)	uvedú odporúčania, ako prípadne zlepšiť uvedené fungovanie.

Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov sprístupnia svoje rozhodnutia stranám v primeranej lehote, najneskôr však do 90 kalendárnych dní od prijatia sťažnosti. V prípade veľmi zložitých sporov môže certifikovaný orgán podľa vlastného uváženia predĺžiť lehotu 90 kalendárnych dní o ďalšiu dobu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní, s celkovým trvaním lehoty maximálne 180 dní.

5. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech príjemcu služby vrátane jednotlivca alebo subjektu, ktorí predložili oznámenie, poskytovateľ online platformy hradí všetky poplatky účtované orgánom mimosúdneho riešenia sporov a nahradí uvedenému príjemcovi vrátane jednotlivca alebo subjektu všetky primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech poskytovateľa online platformy, príjemca služby vrátane jednotlivca alebo subjektu nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré poskytovateľ online platformy zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu, pokiaľ orgán mimosúdneho riešenia sporov nezistí, že uvedený príjemca konal zjavne v zlej viere.

Poplatky, ktoré orgán mimosúdneho riešenia sporov účtuje poskytovateľom online platformy za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady vzniknuté orgánu. Pre príjemcov služby je riešenie sporov bezplatné alebo dostupné za nominálny poplatok.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, a dotknutému poskytovateľovi online platformy pred začatím riešenia sporu.

6. Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 3.

7. Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý certifikoval orgán mimosúdneho riešenia sporov, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami usúdi, že orgán mimosúdneho riešenia sporov už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 3, certifikáciu zruší. Pred zrušením certifikácie poskytne koordinátor digitálnych služieb uvedenému orgánu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť certifikáciu orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

8. Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku, ako aj orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorých certifikáciu zrušili. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom ľahko prístupnom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

9. Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

Článok 22

Dôveryhodní nahlasovatelia

1. Poskytovatelia online platforiem prijmú potrebné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie toho, aby oznámenia predložené dôveryhodnými nahlasovateľmi konajúcimi v rámci ich určenej odbornosti prostredníctvom mechanizmov uvedených v článku 16 mali prednosť a aby sa spracúvali a rozhodlo sa o nich bez zbytočného odkladu.

2. Štatút dôveryhodných nahlasovateľov podľa tohto nariadenia udeľuje na žiadosť akýchkoľvek subjektov koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je žiadateľ usadený, žiadateľovi, ktorý preukázal, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	má osobitné odborné znalosti a spôsobilosť na účely odhaľovania, identifikácie a oznamovania nezákonného obsahu;

b)	nie je závislý od žiadneho poskytovateľa online platforiem;

c)	svoju činnosť vykonáva na účely dôsledného, presného a objektívneho predkladania oznámení.

3. Dôveryhodní nahlasovatelia zverejňujú aspoň raz ročne ľahko zrozumiteľné a podrobné správy o oznámeniach predložených v súlade s článkom 16 počas príslušného obdobia. V správe sa uvedie aspoň počet oznámení zoradených podľa:

a)	totožnosti poskytovateľa hostingových služieb;

b)	druhu údajne nezákonného oznámeného obsahu;

c)	krokov prijatých poskytovateľom.

Uvedené správy obsahujú vysvetlenie zavedených postupov na zabezpečenie zachovania nezávislosti dôveryhodného nahlasovateľa.

Dôveryhodní nahlasovatelia uvedené správy zasielajú koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý udeľuje štatút, a uvedené správy zverejnia. Informácie v uvedených správach nesmú obsahovať osobné údaje.

4. Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii a výboru názvy, adresy a e-mailové adresy subjektov, ktorým v súlade s odsekom 2 udelili štatút dôveryhodného nahlasovateľa alebo ktorých štatút dôveryhodného nahlasovateľa pozastavili v súlade s odsekom 6 alebo zrušili v súlade s odsekom 7.

5. Komisia informácie uvedené v odseku 4 uverejní v prístupnom a strojovo čitateľnom formáte vo verejne dostupnej databáze, ktorú priebežne aktualizuje.

6. Ak má poskytovateľ online platforiem informácie o tom, že dôveryhodný nahlasovateľ prostredníctvom mechanizmov uvedených v článku 16 predložil značný počet nedostatočne presných, nepresných alebo nedostatočne podložených oznámení, a to vrátane informácií zhromaždených v súvislosti so spracovaním sťažností prostredníctvom vnútorných systémov vybavovania sťažností uvedených v článku 20 ods. 4, oznámi tieto informácie koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý udelil dotknutému subjektu štatút dôveryhodného nahlasovateľa, pričom poskytne potrebné vysvetlenia a podporné dokumenty. Po prijatí informácií od poskytovateľa online platforiem a ak koordinátor digitálnych služieb usúdi, že existujú legitímne dôvody na začatie vyšetrovania, status dôveryhodného nahlasovateľa sa pozastaví počas obdobia vyšetrovania. Uvedené vyšetrovanie sa vykoná bez zbytočného odkladu.

7. Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý subjektu udelil štatút dôveryhodného nahlasovateľa, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných od tretích strán vrátane informácií poskytnutých poskytovateľom online platforiem podľa odseku 6 usúdi, že subjekt už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 2, štatút zruší. Pred zrušením štatútu poskytne koordinátor digitálnych služieb subjektu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť štatút subjektu ako dôveryhodného nahlasovateľa.

8. Komisia po konzultácii s výborom v prípade potreby vydá usmernenia na pomoc poskytovateľom online platforiem a koordinátorom digitálnych služieb pri uplatňovaní odsekov 2, 6 a 7.

Článok 23

Opatrenia a ochrana proti zneužitiu

1. Poskytovatelia online platforiem na primeraný čas a po vydaní predchádzajúceho varovania pozastavia poskytovanie svojich služieb príjemcom služby, ktorí často poskytujú zjavne nezákonný obsah.

2. Poskytovatelia online platforiem na primeraný čas a po vydaní predchádzajúceho varovania prerušia spracúvanie oznámení a sťažností podaných prostredníctvom mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení a interných systémov vybavovania sťažností uvedených v článkoch 16 a 20 jednotlivcami alebo subjektmi či sťažovateľmi, ktorí často podávajú zjavne neopodstatnené oznámenia alebo sťažnosti.

3. Poskytovatelia online platforiem pri rozhodovaní o prerušení v jednotlivých prípadoch a včas, dôsledne a objektívne posúdia, či sa príjemca služby, jednotlivec, subjekt alebo sťažovateľ dopustil zneužitia uvedeného v odsekoch 1 a 2, pričom zohľadnia všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, ktoré vyplývajú z informácií dostupných poskytovateľovi online platforiem. Medzi uvedené okolnosti patria aspoň tieto:

a)	absolútny počet položiek zjavne nezákonného obsahu alebo zjavne neopodstatnených oznámení alebo sťažností predložených v stanovenom časovom rámci;

b)	ich pomerný podiel vo vzťahu k celkovému počtu poskytnutých informácií alebo oznámení predložených v stanovenom časovom rámci;

c)	závažnosť zneužitia vrátane povahy nezákonného obsahu a jeho dôsledkov;

d)	ak je možné ho identifikovať, úmysel príjemcu služby, jednotlivca, subjektu alebo sťažovateľa.

4. Poskytovatelia online platforiem stanovia vo svojich obchodných podmienkach jasne a podrobne svoju politiku týkajúcu sa zneužívania uvedeného v odsekoch 1 a 2, a uvedú príklady skutočností a okolností, ktoré zohľadňujú pri posudzovaní toho, či určité správanie predstavuje zneužitie, a o trvanie pozastavenia.

Článok 24

Povinnosti poskytovateľov online platforiem podávať správy o transparentnosti

1. Okrem informácií uvedených v článku 15 poskytovatelia online platforiem zahrnú do správ uvedených v danom článku informácie o:

a)	počte sporov predložených orgánom mimosúdneho riešenia sporov uvedeným v článku 21, výsledky riešenia sporov a medián času potrebný na dokončenie postupov riešenia sporov, ako aj podiel sporov, v prípade ktorých poskytovateľ online platformy vykonal rozhodnutia orgánu;

b)	počte pozastavení uložených podľa článku 23, rozčlenených na pozastavenia uložené za poskytovanie zjavne nezákonného obsahu, predkladanie zjavne neopodstatnených oznámení a podávanie zjavne neopodstatnených sťažností.

2. Do 17. februára 2023 a potom aspoň raz za šesť mesiacov poskytovatelia uverejnia pre každú online platformu alebo internetový vyhľadávač vo verejne dostupnej časti svojho online rozhrania informácie o priemernom mesačnom počte aktívnych príjemcoch služby v Únii, ktorý sa vypočíta ako priemer za obdobie posledných šiestich mesiacov, a v súlade s metodikou stanovenou v delegovaných aktoch uvedených v článku 33 ods. 3, ak boli uvedené akty prijaté.

3. Poskytovatelia online platforiem alebo internetových vyhľadávačov oznámia koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a Komisii na ich žiadosť a bezodkladne informácie uvedené v odseku 2 aktualizované k okamihu takejto žiadosti. Dotknutý koordinátor digitálnych služieb alebo Komisia môže od poskytovateľa online platformy alebo internetového vyhľadávača požadovať, aby poskytol dodatočné informácie, pokiaľ ide o výpočet uvedený v danom odseku, vrátane vysvetlení a odôvodnenia použitých údajov. Tieto informácie nesmú obsahovať osobné údaje.

4. Ak koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia na základe informácií získaných podľa odsekov 2 a 3 tohto článku má dôvody domnievať sa, že poskytovateľ online platforiem alebo internetových vyhľadávačov spĺňa prahovú hodnotu priemerných mesačných aktívnych príjemcov služby v Únii stanovenú v článku 33 ods. 1, informuje o tom Komisiu.

5. Poskytovatelia online platforiem bez zbytočného odkladu predložia Komisii rozhodnutia a odôvodnenia uvedené v článku 17 ods. 1, aby sa mohli vložiť do verejne prístupnej, strojovo čitateľnej databázy spravovanej Komisiou. Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby predložené informácie neobsahovali osobné údaje.

6. Na stanovenie vzorov, pokiaľ ide o formu, obsah a ďalšie podrobnosti správ podľa odseku 1 tohto článku, môže Komisia prijať vykonávacie akty. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 88.

Článok 33

Veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače

1. Tento oddiel sa vzťahuje na online platformy a internetové vyhľadávače, ktoré majú priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby v Únii, ktorý sa rovná 45 miliónom alebo je vyšší, a ktoré sú určené ako veľmi veľké online platformy alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače v súlade s odsekom 4.

2. Ak sa počet obyvateľov Únie zvýši alebo zníži aspoň o 5 % v porovnaní s počtom obyvateľov v roku 2020 alebo s počtom obyvateľov po úprave prostredníctvom delegovaného aktu v roku, v ktorom bol prijatý posledný delegovaný akt, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 87 s cieľom upraviť priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služieb v Únii uvedený v odseku 1. V takomto prípade upraví počet tak, aby zodpovedal 10 % počtu obyvateľov Únie v roku, v ktorom prijme delegovaný akt, zaokrúhlenému nahor alebo nadol, aby sa počet mohol vyjadriť v miliónoch.

3. Komisia môže po porade s výborom prijať delegované akty v súlade s článkom 87 na doplnenie ustanovení tohto nariadenia stanovením metodiky výpočtu priemerného mesačného počtu aktívnych príjemcov služieb v Únii na účely odseku 1 tohto článku a článku 24 ods. 2, pričom sa zabezpečí, aby metodika zohľadňovala trhový a technologický vývoj.

4. Komisia po konzultácii s členským štátom usadenia alebo po zohľadnení informácií, ktoré poskytol koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia podľa článku 24 ods. 4, prijme rozhodnutie, ktorým sa za veľmi veľkú online platformu alebo za veľmi veľký internetový vyhľadávač na účely tohto nariadenia určí online platforma alebo internetový vyhľadávač, ktorých priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby je rovnaký alebo vyšší ako počet uvedený v odseku 1 tohto článku. Komisia prijme rozhodnutie na základe údajov nahlásených poskytovateľom online platformy alebo internetového vyhľadávača podľa článku 24 ods. 2 alebo informácií požadovaných podľa článku 24 ods. 3 alebo akýchkoľvek iných informácií, ktoré má Komisia k dispozícii.

Skutočnosť, že poskytovateľ online platformy alebo internetového vyhľadávača nedodržiava článok 24 ods. 2 alebo nevyhovie žiadosti koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia alebo Komisie podľa článku 24 ods. 3, nebráni Komisii v tom, aby určila tohto poskytovateľa za poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača podľa tohto odseku.

Ak Komisia pri svojom rozhodnutí vychádza z iných informácií, ktoré má k dispozícii podľa prvého pododseku tohto odseku, alebo na základe dodatočných informácií požadovaných podľa článku 24 ods. 3, poskytne dotknutému poskytovateľovi online platformy alebo internetového vyhľadávača 10 pracovných dní na predloženie stanoviska k predbežným zisteniam Komisie a na svoj zámer určiť online platformu alebo internetový vyhľadávač ako veľmi veľkú online platformu alebo ako veľmi veľký internetový vyhľadávač. Komisia náležite zohľadní stanoviská preložené dotknutým poskytovateľom.

Ak dotknutý poskytovateľ online platformy alebo internetového vyhľadávača stanovisko podľa tretieho pododseku nepredloží, nebráni to Komisii označiť túto online platformu alebo tento internetový vyhľadávač za veľmi veľkú online platformu alebo za veľmi veľký internetový vyhľadávač na základe iných informácií, ktoré má Komisia k dispozícii.

5. Komisia toto určenie ukončí, ak počas neprerušeného obdobia jedného roka online platforma alebo internetový vyhľadávač nemá priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby, ktorý sa rovná počtu uvedenému v odseku 1 alebo je vyšší.

6. Komisia oznámi svoje rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5 bez zbytočného odkladu dotknutému poskytovateľovi online platformy alebo internetového vyhľadávača, výboru a koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia.

Komisia zabezpečí, aby sa zoznam určených veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie, a priebežne ho aktualizuje. Povinnosti stanovené v tomto oddiele sa uplatňujú alebo sa prestanú uplatňovať na príslušné veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače štyri mesiace po oznámení príslušnému poskytovateľovi uvedenému v prvom pododseku.

Článok 39

Dodatočná transparentnosť online reklamy

1. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ktoré na svojich online rozhraniach zobrazujú reklamu, zostavia a v osobitnej časti svojho online rozhrania prostredníctvom spoľahlivého nástroja s možnosťou vyhľadávania na základe dopytov podľa viacerých kritérií prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní zverejnia archív s informáciami uvedenými v odseku 2 za celé obdobie, počas ktorého prezentovali reklamu,, a to až na obdobie jedného roka od posledného zobrazenia danej reklamy na online rozhraní, a sprístupnia tento archív prostredníctvom ľahko dostupných, účinných a spoľahlivých nástrojov. Zabezpečia, aby archív neobsahoval žiadne osobné údaje príjemcov služby, ktorým sa reklama zobrazovala alebo mohla zobraziť a vynaložia primerané úsilie na zabezpečenie presnosti a úplnosti informácií.

2. Archív musí obsahovať minimálne všetky tieto informácie:

a)	obsah reklamy vrátane názvu produktu, služby alebo značky a predmetu reklamy;

b)	fyzickú alebo právnickú osobu, v mene ktorej sa reklama zobrazuje;

c)	fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá za reklamu zaplatila, ak je to osoba iná ako uvedená v písmene b);

d)	obdobie, počas ktorého bola reklama zobrazovaná;

e)	informácie o tom, či sa reklama mala zobrazovať osobitne jednej alebo viacerým konkrétnym skupinám príjemcov služby, a ak áno, hlavné parametre použité na tento účel vrátane prípadných hlavných parametrov použitých na vylúčenie jednej alebo viacerých takýchto konkrétnych skupín;

f)	komerčné oznámenia zverejňované na veľmi veľkých online platformách a identifikované podľa článku 26 ods. 2;

g)	celkový počet oslovených príjemcov služby a prípadne súhrnné počty rozčlenené podľa členských štátov za skupinu alebo skupiny príjemcov, ktorým bola reklama konkrétne určená.

3. Pokiaľ ide o odsek 2 písm. a), b) a c), ak poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača odstránil alebo znemožnil prístup ku konkrétnej reklame na základe údajnej nezákonnosti alebo nezlučiteľnosti so svojimi obchodnými podmienkami, register neobsahuje informácie uvedené v týchto písmenách. V takomto prípade register v súvislosti s konkrétnou dotknutou reklamou obsahuje informácie uvedené v článku 17 ods. 3 písm. a) až e) alebo v článku 9 ods. 2 písm. a) bode i).

Komisia po porade s výborom, príslušnými preverenými výskumnými pracovníkmi uvedenými v článku 40 a verejnosťou môže vydať usmernenia o zložení, organizácii a funkciách registrov uvedených v tomto článku.

Článok 51

Právomoci koordinátorov digitálnych služieb

1. Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, tieto vyšetrovacie právomoci:

právomoc požadovať od týchto poskytovateľov, ako aj od akýchkoľvek iných osôb konajúcich na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, o ktorých možno primerane predpokladať, že sú informovaní o podozrení z porušenia tohto nariadenia, vrátane organizácií vykonávajúcich audity uvedené v článku 37 a článku 75 ods. 2, aby takéto informácie poskytli bez zbytočného odkladu;

právomoc vykonávať kontroly v akýchkoľvek priestoroch, ktoré títo poskytovatelia alebo tieto osoby používajú na účely súvisiace s svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte alebo iné orgány verejnej moci, a to s cieľom preskúmať, zadržať, vyhotoviť alebo získať kópie informácií v súvislosti s podozrenia z porušenia v akejkoľvek forme bez ohľadu na pamäťové médium;

c)	právomoc požiadať ktoréhokoľvek zamestnanca alebo zástupcu týchto poskytovateľov alebo týchto osôb, aby poskytli vysvetlenia v súvislosti s akýmikoľvek informáciami týkajúcimi sa podozrenia z porušenia predpisov, a s ich súhlasom zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

2. Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, tieto právomoci v oblasti presadzovania práva:

a)	právomoc akceptovať záväzky, ktoré títo poskytovatelia ponúkajú v súvislosti s dodržovaním tohto nariadenia, a stanoviť, aby boli tieto záväzky záväzné;

b)	právomoc nariadiť ukončenie porušovania právnych predpisov a prípadne uložiť nápravné opatrenia primerané porušovaniu a potrebné na účinné ukončenie porušovania právnych predpisov alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

c)	právomoc ukladať pokuty podľa článku 52 za nedodržanie tohto nariadenia vrátane akýchkoľvek vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 tohto článku alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

právomoc ukladať pravidelné penále podľa článku 52 alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte, aby sa zabezpečilo ukončenie porušovania v súlade s príkazom vydaným podľa písmena b) tohto pododseku, alebo za nesplnenie ktoréhokoľvek z vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 tohto článku;

e)	právomoc prijímať primerané predbežné opatrenia alebo požiadať príslušný justičný orgán, aby tak urobil s cieľom vyvarovať sa rizika vážnej ujmy.

Pokiaľ ide o písmená c) a d) prvého pododseku, majú koordinátori digitálnych služieb právomoci v oblasti presadzovania práva stanovené v týchto písmenách aj vo vzťahu k ďalším osobám uvedeným v odseku 1, a to za nedodržanie ktoréhokoľvek z príkazov, ktoré im boli vydané podľa uvedeného odseku. Tieto právomoci presadzovania práva vykonávajú len vtedy, ak uvedeným ďalším osobám včas poskytli všetky relevantné informácie týkajúce sa takýchto príkazov, a to aj informácie o príslušnej lehote, pokutách alebo pravidelné penále, ktoré možno uložiť za nedodržanie predpisov, ako aj o prostriedkoch nápravy.

3. Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú tiež koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu k poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, v prípade, že sa na ukončenie porušovania právnych predpisov vyčerpali všetky ostatné právomoci podľa tohto článku a porušovanie nebolo napravené alebo pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu, ktorej sa nemožno vyhnúť výkonom iných právomocí dostupných v rámci práva Únie alebo vnútroštátneho práva, právomoc prijať tieto opatrenia:

požadovať od riadiaceho orgánu týchto poskytovateľov bez zbytočného odkladu, aby v primeranej lehote preskúmal situáciu a prijal a predložil akčný plán, v ktorom stanoví opatrenia potrebné na ukončenie porušovania právnych predpisov, zabezpečil, aby poskytovateľ tieto opatrenia prijal, a informoval o prijatých opatreniach;

ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že poskytovateľ sprostredkovateľských služieb dostatočne nesplnil požiadavky uvedené v písmene a), že porušenie nebolo napravené alebo pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu a že uvedené porušenie predstavuje trestný čin ohrozujúci život alebo bezpečnosť osôb, požiada príslušný justičný orgán svojho členského štátu, aby nariadil dočasné obmedzenie prístupu príjemcov k službe, ktorej sa porušenie týka, alebo len ak to nie je technicky možné, k online rozhraniu poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, na ktorom k porušeniu došlo.

Okrem prípadov, v ktorých koná na žiadosť Komisie uvedenú v článku 82, koordinátor digitálnych služieb pred predložením žiadosti uvedenej v prvom pododseku písm. b) tohto odseku vyzve zainteresované strany, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako dva týždne, predložili písomné pripomienky, pričom opíše opatrenia, ktoré má v úmysle požadovať, a uvedie ich plánovaného adresáta alebo adresátov. Poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, plánovaný adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukáže oprávnený záujem, majú právo zúčastniť sa na konaní pred príslušným justičným orgánom. Každé nariadené opatrenie musí byť primerané povahe, závažnosti, opakovanie výskytu a trvaniu porušenia bez toho, aby zbytočne obmedzovalo prístup príjemcov dotknutej služby k zákonným informáciám.

Obmedzenie prístupu je ohraničené na obdobie štyroch týždňov, pričom príslušný justičný orgán môže vo svojom príkaze umožniť koordinátorovi digitálnych služieb predĺžiť túto lehotu o ďalšie obdobia rovnakej dĺžky s výhradou maximálneho počtu predĺžení stanoveného týmto justičným orgánom. Koordinátor digitálnych služieb predĺži lehotu, len ak sa domnieva, že vzhľadom na práva a záujmy všetkých strán dotknutých týmto obmedzením a všetky relevantné okolnosti vrátane akýchkoľvek informácií, ktoré mu poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukázala oprávnený záujem, môžu poskytnúť, boli splnené obe tieto podmienky:

a)	poskytovateľ sprostredkovateľských služieb neprijal potrebné opatrenia na ukončenie porušovania právnych predpisov;

b)	dočasné obmedzenie neprimerane neobmedzuje prístup príjemcov služby k zákonným informáciám vzhľadom na počet dotknutých príjemcov a existenciu primeraných a ľahko dostupných iných možností.

Ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že podmienky stanovené v treťom pododseku písmenách a) a b) boli splnené, ale už nemôže predĺžiť lehotu podľa tretieho pododseku, predloží príslušnému justičnému orgánu novú žiadosť uvedenú v prvom pododseku písm. b).

4. Právomocami uvedenými v odsekoch 1, 2 a 3 nie je dotknutý oddiel 3.

5. Opatrenia, ktoré prijali koordinátori digitálnych služieb pri výkone svojich právomocí uvedených v odsekoch 1, 2 a 3, musia byť účinné, odrádzajúce a primerané, najmä vzhľadom na povahu, závažnosť, opakovanie výskytu a trvanie porušenia alebo údajného porušenia právnych predpisov, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, a prípadne na ekonomickú, technickú a prevádzkovú kapacitu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb.

6. Členské štáty stanovia osobitné podmienky a postupy pre výkon právomocí podľa odsekov 1, 2 a 3 a zabezpečia, aby každý výkon týchto právomocí podliehal primeraným zárukám stanoveným v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch v súlade s chartou a všeobecnými zásadami práva Únie. Uvedené opatrenia sa najmä prijímajú výlučne podľa práva na rešpektovanie súkromného života a práva na obhajobu vrátane práva na vypočutie a na prístup k spisu, s výhradou práva na účinný súdny prostriedok nápravy pre všetky dotknuté strany.

Článok 55

Správa o činnosti

1. Koordinátori digitálnych služieb vypracúvajú výročné správy o činnosti podľa tohto nariadenia, v ktorých uvedú aj počet sťažností doručených podľa článku 53 a prehľad následných opatrení. Koordinátori digitálnych služieb zverejňujú výročné správy v strojovo čitateľnom formáte v súlade s platnými pravidlami o dôvernosti informácií podľa článku 84, a dávajú ich na vedomie Komisii a výboru.

2. Výročná správa musí obsahovať aj tieto informácie:

a)	počet a predmet príkazov konať proti nezákonnému obsahu a príkazov na poskytnutie informácií vydaných podľa článkov 9 a 10 ktorýmkoľvek vnútroštátnym justičným alebo správnym orgánom členského štátu dotknutého koordinátora digitálnych služieb;

b)	spôsob vykonania týchto príkazov oznámených koordinátorovi digitálnych služieb podľa článkov 9 a 10.

3. Ak členský štát podľa článku 49 určil niekoľko príslušných orgánov, zabezpečí, aby koordinátor digitálnych služieb vypracoval jednu správu o činnosti všetkých príslušných orgánov a aby koordinátor digitálnych služieb od ostatných dotknutých príslušných orgánov dostal všetky relevantné informácie a podporu potrebnú na tento účel.

ODDIEL 2

Právomoci, koordinované vyšetrovanie a mechanizmy konzistentnosti

Článok 93

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje od 17. februára 2024.

Článok 24 ods. 2, 3 a 6, článok 33 ods. 3 až 6, článok 37 ods. 7, článok 40 ods. 13, článok 43 a kapitola IV oddiely 4, 5 a 6 sa však uplatňujú od 16. novembra 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 19. októbra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK

(1) Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 70.

(2) Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. októbra 2022.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1148 z 20. júna 2019 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1907/2006 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 98/2013 (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 79).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1232 zo 14. júla 2021 o dočasnej výnimke z určitých ustanovení smernice 2002/58/ES, pokiaľ ide o používanie technológií poskytovateľmi interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania na spracúvanie osobných a iných údajov na účely boja proti online sexuálnemu zneužívaniu detí (Ú. v. EÚ L 274, 30.7.2021, s. 41).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2020/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).

(19) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(25) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodnik, malý a stredný podnik (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).

(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(30) Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021, s. 1).

(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(35) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(37) Ú. v. EÚ C 149, 27.4.2021, s. 3.

(38) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(39) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

whereas

keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

Digital Service Act 2022/2065 SK