Diritto d'autore 2019/0790 SK

1. Členské štáty ustanovia, aby organizácia kolektívnej správy v súlade so svojimi povereniami od nositeľov práv mohla uzatvoriť nevýhradnú licenčnú zmluvu na neobchodné účely s inštitúciou kultúrneho dedičstva o rozmnožovaní, rozširovaní, verejnom prenose alebo sprístupňovaní verejnosti obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú trvalo súčasťou zbierok danej inštitúcie, bez ohľadu na to, či všetci nositelia práv, na ktorých sa vzťahuje táto licencia, poverili organizáciu kolektívnej správy, a to pod podmienkou, že:

a)	organizácia kolektívnej správy na základe svojich poverení predstavuje dostatočné zastúpenie nositeľov práv v príslušnom druhu diel alebo iných predmetov ochrany, ako aj práv, ktoré sú predmetom licencie; a

b)	všetci nositelia práv majú zaručené rovnaké zaobchádzanie v súvislosti s podmienkami licencie.

2. Členské štáty ustanovia výnimku alebo obmedzenie práv uvedených v článku 5 písm. a), b), d) a e) a článku 7 ods. 1 smernice 96/9/ES, článkoch 2 a 3 smernice 2001/29/ES, článku 4 ods. 1 smernice 2009/24/ES a článku 15 ods. 1 tejto smernice s cieľom umožniť inštitúciám správy kultúrneho dedičstva sprístupňovanie obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú trvalo súčasťou zbierok danej inštitúcie, na neobchodné účely, pod podmienkou, že:

a)	je uvedené meno autora alebo iného identifikovateľného nositeľa práv, pokiaľ sa neukáže, že je to nemožné; a

b)	takéto diela alebo iné predmety ochrany sa sprístupnia na neobchodných webových sídlach.

3. Členské štáty ustanovia, aby sa výnimka alebo obmedzenie stanovené v odseku 2 vzťahovalo len na tie druhy diel alebo iných predmetov ochrany, pre ktoré neexistuje žiadna organizácia kolektívnej správy, ktorá by spĺňala podmienky uvedené v odseku 1 písm. a).

4. Členské štáty ustanovia, aby všetci nositelia práv mohli kedykoľvek, jednoducho a účinne vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z licenčného mechanizmu uvedeného v odseku 1 alebo z uplatňovania výnimky alebo obmedzenia ustanovených v odseku 2, buď vo všeobecnosti, alebo v osobitných prípadoch, a to aj po uzavretí licenčnej zmluvy alebo po začiatku zmieneného používania.

5. Dielo alebo iný predmet ochrany sa považujú za obchodne nedostupné, keď sa dá v dobrej viere predpokladať, že celé dielo alebo iný predmet ochrany nie sú verejne dostupné prostredníctvom obvyklých obchodných kanálov potom, ako bolo vynaložené primerané úsilie na zistenie, či sú dostupné verejnosti.

Členské štáty môžu stanoviť osobitné požiadavky, ako je konečný termín, na určenie toho, či diela a iné predmety ochrany môžu byť predmetom licencie v súlade s odsekom 1, alebo či sa môžu používať na základe výnimky alebo obmedzenia stanoveného v odseku 2. Takéto požiadavky nesmú presahovať rámec toho, čo je nevyhnutné a primerané, a nesmú znemožňovať určenie súboru diel alebo iných predmetov ochrany ako celku za obchodne nedostupné, ak je opodstatnené domnievať sa, že všetky diela alebo iné predmety ochrany sú obchodne nedostupné.

6. Členské štáty zabezpečia, aby o licencie uvedené v odseku 1 bola požiadaná reprezentatívna organizácia kolektívnej správy za daný členský štát, kde je inštitúcia správy kultúrneho dedičstva usadená.

7. Tento článok sa nevzťahuje na súbory obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, ak na základe primeraného úsilia uvedeného v odseku 5 existujú dôkazy o tom, že takéto súbory pozostávajú prevažne z:

a)	diel alebo iných predmetov ochrany iných než kinematografických alebo audiovizuálnych diel, prvýkrát zverejnených alebo ak neboli zverejnené, prvýkrát odvysielaných v tretej krajine;

b)	kinematografických alebo audiovizuálnych diel, ktorých výrobcovia majú sídlo alebo obvyklý pobyt v tretej krajine; alebo

c)	diel alebo iných predmetov ochrany štátnych príslušníkov tretej krajiny, ak nie je ani po vynaložení primeraného úsilia možné určiť členský štát alebo tretiu krajinu podľa písmen a) a b);

Odchylne od prvého pododseku sa tento článok uplatní, ak je organizácia kolektívnej správy dostatočne reprezentatívna v zmysle odseku 1 písm. a), vzhľadom na nositeľov práv príslušnej tretej krajiny.

Článok 10

Propagačné opatrenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie z inštitúcií správy kultúrneho dedičstva, organizácií kolektívnej správy alebo relevantných verejných orgánov na účely identifikácie obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, na ktoré sa vzťahuje licencia udelená v súlade s článkom 8 ods. 1 alebo ktoré sa používajú v rámci výnimky alebo obmedzenia stanoveného v článku 8 ods. 2, ako aj informácie o možnostiach dostupných pre nositeľov práv uvedených v článku 8 ods. 4 a prípadné informácie o stranách licenčnej zmluvy, územiach, na ktoré sa vzťahuje, a použití – hneď, ako budú k dispozícii – permanentne, jednoducho a účinne prístupné na verejnom jednotnom online portáli najmenej šesť mesiacov pred rozširovaním, verejným prenosom alebo sprístupnením diel alebo iných predmetov ochrany verejnosti v súlade s licenciou alebo v rámci výnimky alebo obmedzenia.

Portál zriadi a spravuje Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo v súlade s nariadením (EÚ) č. 386/2012.

2. Členské štáty ustanovia, že ak to bude potrebné v záujme všeobecnej informovanosti nositeľov práv, prijmú sa ďalšie náležité propagačné opatrenia týkajúce sa schopnosti organizácie kolektívnej správy udeľovať licencie na diela alebo iné predmety ochrany v súlade s článkom 8, udelených licencií, použitia v rámci výnimky alebo obmedzenia stanoveného v článku 8 ods. 2 a možností dostupných pre nositeľov práv uvedených v článku 8 ods. 4

Primerané propagačné opatrenia uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa prijmú v členskom štáte, v ktorom sa žiada o licenciu v súlade s článkom 8 ods. 1, alebo, na použitie na základe výnimky alebo obmedzenia stanoveného v článku 8 ods. 2, v členskom štáte, v ktorom je usadená inštitúcia správy kultúrneho dedičstva. Ak existujú dôkazy, napríklad v súvislosti s pôvodom diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré naznačujú, že informovanosť nositeľov práv by sa mohla účinne zvýšiť v iných členských štátoch alebo v tretích krajinách, takéto propagačné opatrenia sa vzťahujú aj na tieto členské štáty a tretie krajiny.

Článok 11

Dialóg so zainteresovanými stranami

Členské štáty uskutočnia konzultácie s nositeľmi práv, organizáciami kolektívnej správy a inštitúciami správy kultúrneho dedičstva v každom sektore pred stanovením osobitných požiadaviek podľa článku 8 ods. 5 a podporia pravidelný dialóg medzi organizáciami zastupujúcimi používateľov a nositeľov práv vrátane organizácií kolektívnej správy a akýmikoľvek inými príslušnými organizáciami zainteresovaných strán s cieľom podporovať v podmienkach jednotlivých sektorov relevantnosť a využiteľnosť licenčných mechanizmov stanovených v článku 8 ods. 1 a zabezpečiť, aby záruky pre nositeľov práv uvedených v tejto kapitole boli účinné.

KAPITOLA 2

Opatrenia na uľahčenie hromadných licencií

Článok 12

Rozšírené hromadné licenčné zmluvy

1. Členské štáty môžu ustanoviť, pokiaľ ide o používanie na ich území a pod podmienkou záruk stanovených v tomto článku, že ak organizácia kolektívnej správy, na ktorú sa vzťahujú vnútroštátne predpisy implementujúce smernicu 2014/26/EÚ, v súlade so svojimi povereniami od nositeľov práv uzatvorí licenčnú zmluvu o využívaní diel alebo iných predmetov ochrany:

a)	takúto zmluvu možno rozšíriť tak, aby sa uplatňovala na práva nositeľov práv, ktorí nepoverili túto organizáciu kolektívnej správy zastupovať ich prostredníctvom postúpenia práv, licencie alebo inej zmluvnej dohody alebo,

b)	pokiaľ ide o takúto zmluvu, že organizácia má právne poverenie alebo sa predpokladá, že zastupuje nositeľov práv, ktorí príslušnú organizáciu v tomto zmysle nepoverili.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa licenčný mechanizmus uvedený v odseku 1 uplatňoval len v jasne vymedzených oblastiach použitia, ak je získanie súhlasov od nositeľov práv na individuálnom základe zvyčajne náročné a nepraktické do tej miery, že požadovaná licenčná transakcia je nepravdepodobná vzhľadom na charakter použitia alebo na druhy dotknutých diel alebo iných predmetov ochrany a zabezpečia, že takýto licenčný mechanizmus chráni oprávnené záujmy nositeľov práv.

3. Na účely odseku 1 členské štáty stanovia tieto záruky:

a)	organizácia kolektívnej správy je na základe svojich poverení dostatočne reprezentatívna, pokiaľ ide o nositeľov práv v príslušnom druhu diel alebo iných predmetov ochrany, ako aj práv, ktoré sú predmetom licencie pre príslušný členský štát;

b)	všetci nositelia práv majú zaručené rovnaké zaobchádzanie, a to aj v súvislosti s podmienkami licencie;

c)	nositelia práv, ktorí nepoverili organizáciu udeľujúcu licenciu, môžu kedykoľvek ľahko a účinne vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z licenčného mechanizmu zriadeného v súlade s týmto článkom; a

prijali sa primerané propagačné opatrenia, začínajúc od primeraného obdobia predtým, ako sa diela alebo iné predmety ochrany použijú na základe licencie, na informovanie nositeľov práv o schopnosti organizácie kolektívnej správy vydávať licencie na diela alebo iné predmety ochrany, o udeľovaní licencie v súlade s týmto článkom a o možnostiach dostupných pre nositeľov práv, ako sa uvádza v písmene c). Propagačné opatrenia sú účinné bez toho, aby bolo potrebné informovať každého nositeľa práv individuálne.

4. Tento článok nemá vplyv na uplatňovanie rozšírených hromadných licenčných mechanizmov v súlade s inými ustanoveniami práva Únie vrátane ustanovení, ktoré umožňujú výnimky alebo obmedzenia.

Tento článok sa nevzťahuje na povinnú kolektívnu správu práv.

Na licenčný mechanizmus stanovený v tomto článku sa uplatňuje článok 7 smernice 2014/26/EÚ.

5. Ak členský štát stanoví vo svojom vnútroštátnom práve licenčný mechanizmus v súlade s týmto článkom, tento členský štát informuje Komisiu o rozsahu pôsobnosti príslušných vnútroštátnych ustanovení o účeloch a druhoch licencií, ktoré môžu byť zavedené podľa uvedených ustanovení, o kontaktných údajoch organizácií, ktoré vydávajú licencie v súlade s licenčným mechanizmom, a o prostriedkoch, akými je možné získať informácie o udeľovaní licencií a o možnostiach dostupných pre nositeľov práv uvedených v odseku 3 písm. c). Komisia uvedené informácie uverejní.

6. Komisia na základe informácií získaných podľa odseku 5 tohto článku a na základe diskusií uskutočnených v kontaktnom výbore zriadenom v článku 12 ods. 3 smernice 2001/29/ES predloží do 10. apríla 2021 Európskemu parlamentu a Rade správu o používaní mechanizmov uvedených v odseku 1 tohto článku v Únii, o ich vplyve na udeľovanie licencií a nositeľov práv vrátane nositeľov práv, ktorí nie sú členmi organizácií udeľujúcich licencie alebo ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu alebo majú pobyt v inom členskom štáte, o ich účinnosti uľahčenia šírenia kultúrneho obsahu a o ich vplyve na vnútorný trh vrátane cezhraničného poskytovania služieb a hospodárskej súťaže. K uvedenej správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh, a to aj pokiaľ ide o cezhraničný účinok takýchto vnútroštátnych systémov.

KAPITOLA 3

Prístup k audiovizuálnym dielam a ich dostupnosť na platformách videa na požiadanie

Článok 13

Rokovací mechanizmus

Členské štáty zabezpečia, aby strany, ktoré sa pri uzatváraní dohody na účely sprístupňovania audiovizuálnych diel v rámci služieb videa na požiadanie stretávajú s problémami pri udeľovaní licencií, mohli využiť pomoc nestranného orgánu alebo mediátorov. Nestranný orgán zriadený alebo určený členským štátom na účely tohto článku a mediátori poskytujú stranám pomoc pri ich rokovaniach a pomáhajú stranám pri dosiahnutí dohôd, prípadne aj predložením návrhov týmto stranám.

Členské štáty oznámia Komisii orgán alebo mediátorov uvedených v prvom odseku najneskôr do 7. júna 2021. V prípadoch, keď sa členské štáty rozhodnú využiť mediáciu, oznámenie Komisii musí obsahovať aspoň zdroj, ak je k dispozícii, kde možno nájsť relevantné informácie o poverených mediátoroch.

KAPITOLA 4

Voľné diela výtvarného umenia

Článok 19

Povinnosť transparentnosti

1. Členské štáty zabezpečia, aby autori a výkonní umelci pravidelne, najmenej raz ročne, a s prihliadnutím na osobitosti každého sektora dostávali aktualizované, relevantné a komplexné informácie o využívaní svojich diel a umeleckých výkonov od strán, ktorým udelili licenciu, alebo na ktoré previedli svoje práva alebo od ich právnych nástupcov, najmä pokiaľ ide o spôsoby využívania, všetky vytvorené zisky a splatnú odmenu.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že v súvislosti s právami uvedenými v odseku 1 boli následne udelené licencie, autori a výkonní umelci alebo ich zástupcovia na požiadanie získali od držiteľov sublicencie ďalšie informácie, ak ich prvá zmluvná protistrana nemá všetky informácie, ktoré sú potrebné na účely odseku 1.

Ak sa dodatočné informácie požadujú, prvá zmluvná protistrana autorov a výkonných umelcov poskytne informácie o totožnosti týchto držiteľov sublicencie.

Členské štáty môžu stanoviť, že každá požiadavka na držiteľov sublicencie podľa prvého pododseku sa uskutoční priamo alebo nepriamo prostredníctvom zmluvnej protistrany autora alebo výkonného umelca.

3. Povinnosť stanovená v odseku 1 musí byť primeraná a účinná pri zabezpečovaní vysokej úrovne transparentnosti v každom sektore. Členské štáty môžu stanoviť, že v riadne odôvodnených prípadoch, keď by sa administratívne zaťaženie vyplývajúce z povinnosti stanovenej v odseku 1 stalo neprimerané vzhľadom na príjmy plynúce z využívania diela alebo umeleckého výkonu, je táto povinnosť obmedzená na druhy a úroveň informácií, ktoré možno v takýchto prípadoch odôvodnene očakávať.

4. Členské štáty môžu rozhodnúť, že sa povinnosť stanovená v odseku 1 tohto článku neuplatňuje, ak nie je podiel autora alebo výkonného umelca na celkovom diele alebo umeleckom výkone významný, pokiaľ autor alebo výkonný umelec nepreukáže, že požaduje informácie na účely výkonu svojich práv podľa článku 20 ods. 1 a žiada informácie na tento účel.

5. Členské štáty môžu ustanoviť, že v prípade dohôd, na ktoré sa vzťahujú dohody o kolektívnom vyjednávaní alebo ktoré z nich vychádzajú, sa pravidlá transparentnosti v príslušnej dohode o kolektívnom vyjednávaní uplatňujú pod podmienkou, že uvedené pravidlá spĺňajú kritériá stanovené v odsekoch 1 až 4.

6. Ak sa uplatňuje článok 18 smernice 2014/26/EÚ, povinnosť stanovená v odseku 1 tohto článku sa neuplatňuje v súvislosti s dohodami uzatvorenými subjektmi vymedzenými v článku 3 písm. a) a b) uvedenej smernice alebo inými subjektmi, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne pravidlá, ktorými sa vykonáva uvedená smernica.

whereas

(3) Rýchly technologický rozvoj naďalej mení spôsob, akým sa diela a iné predmety ochrany vyrábajú, produkujú, distribuujú a využívajú.
Stále sa objavujú nové obchodné modely a nové subjekty.
Príslušné právne predpisy musia obstáť aj v budúcnosti, aby neobmedzovali technologický rozvoj.
Ciele a zásady stanovené rámcom Únie pre autorské práva sú naďalej platné.
Pretrváva však právna neistota nositeľov práv, ako aj používateľov, pokiaľ ide o niektoré spôsoby použitia vrátane cezhraničných používaní diel a iných predmetov ochrany v digitálnom prostredí.
Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 9. decembra 2015 s názvom „Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv“, v niektorých oblastiach je potrebné prispôsobiť a doplniť existujúci rámec Únie, ktorým sa upravujú autorské práva, pri súčasnom zachovaní vysokej miery ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.
Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na prispôsobenie niektorých výnimiek a obmedzení autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom digitálnemu a cezhraničnému prostrediu, ako aj opatrenia na uľahčenie niektorých postupov udeľovania licencií, okrem iného predovšetkým pokiaľ ide o šírenie obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany a online dostupnosť audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie s cieľom zabezpečiť širší prístup k obsahu.
Obsahuje aj pravidlá na uľahčenie využívania voľných diel.
V záujme dosiahnutia dobre fungujúceho a spravodlivého trhu autorských práv by sa mali zaviesť aj pravidlá týkajúce sa práv na publikácie používania diel alebo iných predmetov ochrany poskytovateľmi online služieb, ktorí uchovávajú a sprístupňujú obsah nahratý používateľmi, transparentnosti zmlúv autorov a výkonných umelcov, odmeňovania autorov a výkonných umelcov, ako aj mechanizmu odvolania práv, ktoré autori a výkonní umelci previedli na výhradnom základe.

- = -

(7) Ochrana technologických opatrení stanovených v smernici 2001/29/ES je aj naďalej nevyhnutná na zabezpečenie ochrany a účinného vykonávania práv, ktoré autorom a ostatným nositeľom práv priznáva právo Únie.
Takáto ochrana by sa mala zachovať a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby použitie technologických opatrení nebránilo využívaniu výnimiek a obmedzení stanovených v tejto smernici.
Nositelia práv by mali mať možnosť zabezpečiť to prostredníctvom dobrovoľných opatrení.
Mali by mať aj naďalej možnosť zvoliť si vhodné prostriedky, ktorými umožnia príjemcom týchto výnimiek a obmedzení stanovených v tejto smernici ich využitie.
Pri absencii dobrovoľných opatrení by mali členské štáty prijať primerané opatrenia v súlade s článkom 6 ods. 4 prvým pododsekom smernice 2001/29/ES, a to aj v prípade sprístupňovania diel alebo iných predmetov ochrany verejnosti prostredníctvom služieb na požiadanie.

- = -

(33) Členské štáty by v rozsahu stanovenom touto smernicou mali mať voľnosť pri výbere konkrétneho druhu licenčného mechanizmu, napríklad rozšírených hromadných licenčných zmlúv alebo právnych predpokladov zastúpenia, ktorý zavedú, aby inštitúcie správy kultúrneho dedičstva mohli používať obchodne nedostupné diela alebo iné predmety ochrany, a to v súlade so svojimi právnymi tradíciami, zvyklosťami alebo okolnosťami. Členské štáty by takisto mali mať voľnosť pri určovaní požiadaviek na dostatočnú reprezentatívnosť organizácií kolektívnej správy, pokiaľ toto určenie vychádza z toho, že významný počet nositeľov práv k príslušnému druhu diel alebo iných predmetov ochrany udelil poverenie, ktoré umožňuje udelenie licencie na príslušný druh použitia. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť osobitné pravidlá uplatniteľné na prípady, keď príslušné diela alebo iné predmety ochrany zastupuje viac ako jedna organizácia kolektívnej správy, čo si vyžaduje napríklad spoločné licencie alebo dohodu medzi príslušnými organizáciami.

- = -

(37) Vzhľadom na rôznorodosť diel a iných predmetov ochrany v zbierkach inštitúcií správy kultúrneho dedičstva je dôležité, aby boli k dispozícii licenčné mechanizmy a výnimky alebo obmedzenia stanovené v tejto smernici a aby sa mohli prakticky využívať pri rôznych druhoch diel a iných predmetov ochrany vrátane fotografií, softvéru, zvukových záznamov, audiovizuálnych diel a jedinečných umeleckých diel aj keď nikdy neboli obchodne dostupné.
Medzi diela, ktoré nikdy neboli obchodne dostupné, môžu patriť plagáty, letáky, vojnové denníky alebo amatérske audiovizuálne diela, ale aj neuverejnené diela alebo iné predmety ochrany, bez toho, aby boli dotknuté iné uplatniteľné právne obmedzenia, ako sú vnútroštátne pravidlá o osobnostných právach.
Ak je dielo alebo iný predmet ochrany dostupné v ktorejkoľvek z jeho rôznych verzií, ako sú následné vydania literárnych diel a alternatívne zostrihané verzie kinematografických diel, alebo v ktorejkoľvek z jeho rôznych podôb, ako sú digitálne a tlačené formáty toho istého diela, uvedené dielo alebo iný predmet ochrany by sa nemali považovať za obchodne nedostupné.
Naopak, obchodná dostupnosť adaptácií vrátane iných jazykových verzií alebo audiovizuálnych adaptácií literárneho diela by nemala brániť tomu, aby bolo dielo alebo iný predmet ochrany v danom jazyku považované za obchodne nedostupné dielo. S cieľom zohľadniť osobitosti rôznych druhov diel a iných predmetov ochrany, pokiaľ ide o spôsoby uverejňovania a distribúcie a na uľahčenie použiteľnosti týchto mechanizmov, by mohlo byť potrebné zaviesť špecifické požiadavky a postupy praktického uplatňovania týchto licenčných mechanizmov, napríklad koľko času musí uplynúť od momentu, keď sa dielo alebo iný predmet ochrany prvý raz stalo obchodne dostupným.
Je vhodné, aby sa pri zavedení takýchto požiadaviek a postupov členské štáty poradili s nositeľmi práv, inštitúciami správy kultúrneho dedičstva a organizáciami kolektívnej správy.

- = -

(47) Je dôležité, aby sa mechanizmy rozšírených hromadných licenčných zmlúv uplatňovali len v jasne vymedzených oblastiach použitia, v ktorých získavanie súhlasov od nositeľov práv na individuálnom základe je zvyčajne zložité a nepraktické, a to do takej miery, že vzhľadom na povahu spôsobu použitia alebo druhov dotknutých diel alebo iných predmetov ochrany je nepravdepodobné, že sa požadovaná licenčná transakcia, konkrétne transakcia v súvislosti s udelením licencie, ktorá sa vzťahuje na všetkých dotknutých nositeľov práv, uskutoční.
Takéto mechanizmy by mali byť založené na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách, pokiaľ ide o zaobchádzanie s nositeľmi práv vrátane nositeľov práv, ktorí nie sú členmi organizácií kolektívnej správy.
Najmä samotná skutočnosť, že dotknutí nositelia práv nie sú štátnymi príslušníkmi ani obyvateľmi členského štátu používateľa, ktorý žiada o licenciu, ani v danom členskom štáte nie sú usadení, by nemala byť sama osebe dôvodom na to, aby sa vysporiadanie práv považovalo za také zložité a nepraktické, že by to odôvodňovalo používanie takýchto mechanizmov.
Rovnako dôležité je, aby používanie vychádzajúce z licenčnej zmluvy nemalo nepriaznivý vplyv na hospodársku hodnotu príslušných práv ani nepripravovalo nositeľov práv o významné obchodné výhody.

- = -

(48) Členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie primeraných záruk na ochranu oprávnených záujmov nositeľov práv, ktorí nedali poverenie organizácii ponúkajúcej licenciu, a uplatňovanie uvedených záruk nediskriminačným spôsobom.
Konkrétne by takáto organizácia mala byť – v záujme odôvodnenia rozšíreného účinku mechanizmov – na základe poverení od nositeľov práv dostatočne reprezentatívna, pokiaľ ide o druhy diel alebo iných predmetov ochrany a práva, ktoré sú predmetom licencie. Členské štáty by mali pre tieto organizácie stanoviť požiadavky, aby boli považované za dostatočne reprezentatívne, a to so zreteľom na kategóriu práv, ktoré spravuje organizácia, schopnosť organizácie účinne spravovať práva, kreatívny sektor, v ktorom pôsobí, a na to, či organizácia pokrýva značný počet nositeľov práv v súvislosti s príslušným druhom diel alebo iných predmetov ochrany, ktorí dali poverenie umožňujúce udeliť licenciu na príslušný druh použitia, a to v súlade so smernicou 2014/26/EÚ.
S cieľom poskytnúť právnu istotu a zabezpečiť dôveru v mechanizmy by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, kto bude mať právnu zodpovednosť, pokiaľ ide o spôsoby použitia povolené v licenčnej zmluve.
Všetkým nositeľom práv, ktorých diela sa na základe licencie využívajú, by sa malo zaručiť rovnaké zaobchádzanie, okrem iného najmä v súvislosti s prístupom k informáciám o udeľovaní licencií a o rozdelení odmien.
Propagačné opatrenia by mali byť účinné počas celého obdobia trvania licencie a nemali by zahŕňať ukladanie neprimeraného administratívneho zaťaženia pre používateľov, organizácie kolektívnej správy alebo nositeľov práv, a bez nutnosti individuálne informovať každého nositeľa práv.

- = -

(51) Služby videa na požiadanie majú potenciál zohrávať rozhodujúcu úlohu pri šírení audiovizuálnych diel v celej Únii.
Dostupnosť takýchto diel, najmä európskych diel, však zostáva v rámci služieb videa na požiadanie obmedzená.
Môže byť zložité uzatvárať dohody o online využívaní takýchto diel vzhľadom na otázky týkajúce sa licencovania práv.
Mohlo by ísť napríklad o prípady, keď nositeľ práv pre určité územie má nízku ekonomickú motiváciu využívať dielo online a neudelí licenciu alebo si vyhradzuje práva online, čo môže viesť k nedostupnosti audiovizuálnych diel v rámci služieb videa na požiadanie. Ďalšie problémy by mohli súvisieť s rozsahom využívania.

- = -

(52) S cieľom zjednodušiť licencovanie práv na audiovizuálne diela pre služby videa na požiadanie by sa od členských štátov malo vyžadovať zabezpečiť rokovací mechanizmus umožňujúci stranám, ktoré chcú uzavrieť dohodu, využiť pomoc nestranného orgánu alebo jedného či viacerých mediátorov.
Na tento účel by členské štáty mali mať možnosť vytvoriť nový orgán alebo využiť existujúci orgán, ktorý spĺňa podmienky stanovené v tejto smernici. Členské štáty by mali mať možnosť určiť jeden alebo viacero príslušných orgánov alebo mediátorov.
Tento orgán alebo mediátori by sa mali s príslušnými stranami stretnúť a pomôcť pri rokovaniach poskytnutím odborných, nestranných a externých odporúčaní.
Ak sa rokovanie týka strán z rôznych členských štátov a tieto strany sa rozhodnú využiť rokovací mechanizmus, mali by sa vopred dohodnúť na príslušnom členskom štáte.
Tento orgán alebo mediátori by sa mohli stretnúť s danými stranami s cieľom uľahčiť začatie rokovaní alebo počas rokovaní s cieľom uľahčiť uzatvorenie dohody. Účasť na uvedenom rokovacom mechanizme a následné uzavretie dohôd by mali byť dobrovoľné a nemali by mať vplyv na zmluvnú slobodu strán. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o konkrétnom fungovaní takéhoto rokovacieho mechanizmu vrátane harmonogramu a trvania pomoci pri rokovaniach, ako aj úhrady nákladov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby administratívne a finančné zaťaženie zostalo primerané s cieľom zaručiť efektívnosť rokovacieho mechanizmu. Členské štáty by mali podnecovať dialóg medzi zastupujúcimi organizáciami bez toho, aby to bola povinnosť členských štátov.

- = -

(76) S cieľom zabezpečiť riadne poskytovanie informácií autorom a výkonným umelcom o využívaní aj v prípadoch, keď boli práva sublicencované iným stranám, ktoré tieto práva využívajú, oprávňuje táto smernica autorov a výkonných umelcov požiadať o ďalšie relevantné informácie o využívaní práv v prípadoch, keď prvá zmluvná strana poskytne informácie, ktoré má k dispozícii, ale uvedené informácie nepostačujú na posúdenie hospodárskej hodnoty ich práv.
Táto požiadavka by sa mala predložiť buď priamo držiteľom sublicencií, alebo prostredníctvom zmluvných protistrán autorov a výkonných umelcov.
Autori a výkonní umelci a ich zmluvné protistrany by mali mať možnosť dohodnúť sa na zachovaní dôvernosti vymieňaných informácií, ale autori a výkonní umelci by vždy mali mať možnosť využívať vymieňané informácie na účely uplatňovania svojich práv podľa tejto smernice. Členské štáty by mali mať možnosť zabezpečiť v súlade s právom Únie ďalšie opatrenia na zaistenie transparentnosti pre autorov a výkonných umelcov.

- = -

(77) Pri zavádzaní povinnosti transparentnosti stanovenej v tejto smernici by členské štáty mali prihliadať na osobitosti rôznych sektorov obsahu, ako napríklad hudobného sektora, audiovizuálneho sektora a vydavateľského sektora, a všetky príslušné zainteresované strany by mali byť zapojené do určovania sektorovo špecifických povinností.
V prípade potreby by sa mal vziať do úvahy aj význam prínosu autorov a výkonných umelcov k celkovému dielu alebo umeleckému výkonu.
Ako jedna z možností na dosiahnutie dohody medzi príslušnými zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o transparentnosť, by sa malo zvážiť kolektívne vyjednávanie.
Takéto dohody by mali autorom a výkonným umelcom zabezpečiť rovnakú úroveň transparentnosti alebo vyššiu úroveň transparentnosti ako minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici.
S cieľom umožniť prispôsobenie existujúcich postupov vykazovania povinnostiam týkajúcim sa transparentnosti by sa malo stanoviť prechodné obdobie.
Nemalo by byť potrebné uplatňovať povinnosť transparentnosti v súvislosti s dohodami uzatvorenými medzi nositeľmi práv a organizáciami kolektívnej správy, nezávislými subjektmi správy alebo inými subjektmi, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne pravidlá, ktorými sa vykonáva smernica 2014/26/EÚ, keďže dané organizácie alebo subjekty už podliehajú povinnostiam transparentnosti podľa článku 18 smernice 2014/26/EÚ. Článok 18 smernice 2014/26/EÚ sa vzťahuje na organizácie, ktoré spravujú autorské právo alebo práva súvisiace s autorským právom v mene viac ako jedného nositeľa práv v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv.
Individuálne vyjednané dohody uzatvorené medzi nositeľmi práv a ich zmluvnými protistranami, ktoré konajú vo vlastnom záujme, by však mali podliehať povinnosti transparentnosti stanovenej v tejto smernici.

- = -

(80) Keď autori a výkonní umelci udelia licenciu alebo prevedú svoje práva, očakávajú, že ich dielo alebo umelecký výkon sa bude využívať.
Môže však nastať prípad, že diela alebo umelecké výkony, ku ktorým bola udelená licencia alebo ku ktorým boli prevedené práva, sa vôbec nevyužívajú.
Ak dôjde k prevodu uvedených práv na výhradnom základe, autori a výkonní umelci sa nemôžu obrátiť na iného partnera, ktorý by mohol využívať ich diela alebo umelecké výkony.
V takom prípade by autori a výkonní umelci mali mať po uplynutí primeraného času možnosť využiť mechanizmus odvolania práv, ktorý by im umožnil previesť svoje práva na inú osobu alebo na ne udeliť inej osobe licenciu.
Keďže využívanie diel alebo umeleckých výkonov sa môže líšiť v závislosti od sektora, na vnútroštátnej úrovni by sa mohli prijať osobitné ustanovenia s cieľom zohľadniť osobitosti jednotlivých sektorov, napríklad audiovizuálneho sektora, alebo diel alebo umeleckých výkonov, najmä pokiaľ ide o stanovenie časových rámcov na uplatnenie práva na odvolanie.
S cieľom chrániť oprávnené záujmy nadobúdateľov licencií a práv a predchádzať zneužívaniu a vzhľadom na skutočnosť, že pred skutočným využívaním diela alebo umeleckého výkonu je potrebný určitý čas, by autori a výkonní umelci mali mať možnosť uplatniť si právo na odvolanie v súlade s určitými procesnými požiadavkami a až po uplynutí určitého času od uzavretia licenčnej zmluvy alebo dohody o prevode práv.
V prípade diel alebo umeleckých výkonov, na ktorých sa podieľa viac ako jeden autor alebo výkonný umelec, by členským štátom malo byť povolené upravovať vykonávanie práva na odvolanie s prihliadnutím na relatívny význam jednotlivých príspevkov.

- = -

keyboard_tab Diritto d'autore 2019/0790 SK

Diritto d'autore 2019/0790 SK