Data Act 2023/2854 SK

c)	sprístupnení údajov držiteľmi údajov subjektom verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke a orgánom Únie, ak sú tieto údaje výnimočne potrebné na plnenie osobitnej úlohy vykonávanej vo verejnom záujme;

d)	uľahčení presunu medzi službami spracúvania údajov;

e)	zavedení záruk proti nezákonnému prístupu tretích strán k iným ako osobným údajom a

f)	vývoji noriem interoperability pre prístup k údajom, ich prenos a používanie.

2. Toto nariadenie sa vzťahuje na osobné a iné ako osobné údaje vrátane týchto druhov údajov v týchto súvislostiach:

a)	kapitola II sa vzťahuje na údaje, s výnimkou obsahu, týkajúce sa výkonnosti, používania a prostredia pripojených produktov a súvisiacich služieb;

b)	kapitola III sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora, na ktoré sa vzťahujú zákonné povinnosti zdieľania údajov;

c)	kapitola IV sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora, ktoré sú sprístupňované a ktoré sa používajú na základe zmluvy medzi podnikmi;

d)	kapitola V sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora so zameraním na iné ako osobné údaje;

e)	kapitola VI sa vzťahuje na všetky údaje a služby spracúvané poskytovateľmi služieb spracúvania údajov;

f)	kapitola VII sa vzťahuje na všetky iné ako osobné údaje, ktoré majú poskytovatelia služieb spracúvania údajov v držbe v Únii.

3. Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)	výrobcov pripojených produktov uvedených na trh v Únii a poskytovateľov súvisiacich služieb bez ohľadu na miesto usadenia týchto výrobcov a poskytovateľov;

b)	používateľov v Únii používajúcich pripojené produkty alebo súvisiace služby uvedené v písmene a);

c)	držiteľov údajov bez ohľadu na ich miesto usadenia, ktorí sprístupňujú údaje príjemcom údajov v Únii;

d)	príjemcov údajov v Únii, ktorým sa údaje sprístupňujú;

subjekty verejného sektora, Komisiu, Európsku centrálnu banku a orgány Únie, ktoré požadujú od držiteľov údajov sprístupnenie údajov, ak sú tieto údaje výnimočne potrebné na plnenie osobitnej úlohy vykonávanej vo verejnom záujme, a na držiteľov údajov, ktorí tieto údaje poskytujú v reakcii na takúto žiadosť;

f)	poskytovateľov služieb spracúvania údajov bez ohľadu na ich miesto usadenia, ktorí takéto služby poskytujú zákazníkom v Únii;

g)	účastníkov v dátových priestoroch a predajcov aplikácií využívajúcich inteligentné zmluvy a osoby, ktorých obchodná, podnikateľská alebo profesijná činnosť zahŕňa implementáciu inteligentných zmlúv pre iných v kontexte plnenia dohody.

4. Ak sa v tomto nariadení odkazuje na pripojené produkty alebo súvisiace služby, takéto odkazy sa rozumejú aj tak, že zahŕňajú virtuálnych asistentov, pokiaľ sú v interakcii s pripojeným produktom alebo súvisiacou službou.

5. Týmto nariadením nie je dotknuté právo Únie a vnútroštátne právo o ochrane osobných údajov, súkromia a dôvernosti komunikácií a integrity koncových zariadení, ktoré sa vzťahuje na osobné údaje spracúvané v súvislosti s právami a povinnosťami v ňom stanovenými, najmä nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a smernica 2002/58/ES, ani právomoci a kompetencie dozorných orgánov a práva dotknutých osôb. Pokiaľ sú používateľmi dotknuté osoby, právami stanovenými v kapitole II tohto nariadenia sa dopĺňajú práva na prístup dotknutých osôb a práva na prenosnosť údajov podľa článkov 15 a 20 nariadenia (EÚ) 2016/679. V prípade konfliktu medzi týmto nariadením a právom Únie o ochrane osobných údajov alebo súkromia alebo vnútroštátnym právnym predpisom prijatým v súlade s takýmto právom Únie má prednosť príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo o ochrane osobných údajov alebo súkromia.

6. Toto nariadenie sa nevzťahuje na dobrovoľné dojednania spôsobov výmeny údajov medzi súkromnými a verejnými subjektmi, najmä dobrovoľné dohody na účely zdieľania údajov, ani im nebráni.

Toto nariadenie nemá vplyv na právne akty Únie alebo vnútroštátne právne akty, ktorými sa stanovuje zdieľanie údajov, prístup k nim a ich používanie na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, alebo na colné a daňové účely, najmä nariadenia (EÚ) 2021/784, (EÚ) 2022/2065 a (EÚ) 2023/1543 a smernicu (EÚ) 2023/1544, ani na medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Toto nariadenie sa nevzťahuje na zber alebo zdieľanie údajov, prístup k nim ani ich používanie podľa nariadenia (EÚ) 2015/847 a smernice (EÚ) 2015/849. Toto nariadenie sa nevzťahuje na oblasti, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a v žiadnom prípade nemá vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany alebo národnej bezpečnosti bez ohľadu na typ subjektu, ktorý členské štáty poverili vykonávaním úloh v súvislosti s týmito právomocami, ani na ich právomoc chrániť iné základné funkcie štátu vrátane zabezpečenia územnej celistvosti štátu a udržiavania verejného poriadku. Toto nariadenie nemá vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa colnej a daňovej správy alebo zdravia a bezpečnosti občanov.

7. Týmto nariadením sa dopĺňa samoregulačný prístup nariadenia (EÚ) 2018/1807 doplnením všeobecne uplatniteľných povinností týkajúcich sa zmeny cloudových služieb.

8. Týmto nariadením nie sú dotknuté právne akty Únie a vnútroštátne právne akty stanovujúce ochranu práv duševného vlastníctva, najmä smernice 2001/29/ES, smernice 2004/48/ES a smernice (EÚ) 2019/790.

9. Týmto nariadením sa dopĺňa a nie je ním dotknuté právo Únie zamerané na podporu záujmov spotrebiteľov a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a na ochranu ich zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, najmä smerníc 93/13/EHS, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ.

10. Toto nariadenie nebráni uzatváraniu dobrovoľných zákonných zmlúv o zdieľaní údajov vrátane zmlúv uzavretých na recipročnom základe, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„údaje“ sú všetky digitálne formy aktov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých aktov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;

2.	„metaúdaje“ sú štruktúrovaný opis obsahu alebo použitia údajov uľahčujúci nájdenie a využívanie týchto údajov;

3.	„osobné údaje“ sú osobné údaje v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

4.	„iné ako osobné údaje“ sú údaje iné ako osobné údaje;

„pripojený produkt“ je predmet, ktorý slúži na získavanie, vytváranie alebo zber údajov týkajúcich sa jeho používania alebo prostredia, ktorý je schopný prenášať údaje z produktu prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, fyzického pripojenia alebo prístupu zo zariadení a ktorého hlavnou funkciou nie je ukladanie, spracúvanie ani prenos údajov v mene inej strany, než je používateľ;

„súvisiaca služba“ je digitálna služba iná ako elektronická komunikačná služba vrátane softvéru, ktorá je spojená s produktom v čase nákupu, nájmu alebo lízingu tak, že pripojený produkt by bez nej nemohol vykonávať jednu alebo viaceré svoje funkcie, alebo ktorú následne výrobca alebo tretia strana pripoja k produktu s cieľom doplniť, aktualizovať alebo prispôsobiť funkcie pripojeného produktu;

„spracúvanie“ je každá operácia alebo súbor operácií s údajmi alebo súbormi údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;

„služba spracúvania údajov“ je digitálna služba, ktorá je poskytovaná zákazníkovi a ktorá umožňuje všadeprítomný a na požiadanie poskytovaný sieťový prístup k zdieľanému súboru konfigurovateľných, škálovateľných a pružných výpočtových zdrojov centralizovanej, distribuovanej alebo vysoko distribuovanej povahy, ktorú možno rýchlo vyhradiť a uvoľniť s minimálnym úsilím o riadenie alebo interakciu s poskytovateľom služieb;

9.	„rovnaký typ služby“ je súbor služieb spracúvania údajov so spoločným hlavným cieľom, modelom služieb spracúvania údajov a hlavnými funkciami;

10.	„služba sprostredkovania údajov“ je služba sprostredkovania údajov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 11 nariadenia (EÚ) 2022/868;

11.	„dotknutá osoba“ je dotknutá osoba uvedená v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

12.	„používateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní pripojený produkt alebo na ktorú boli zmluvne prevedené dočasné práva na používanie tohto pripojeného produktu alebo ktorá prijíma súvisiace služby;

13.

„držiteľ údajov“ je fyzická alebo právnická alebo fyzická osoba, ktorá má v súlade s týmto nariadením, uplatniteľným právom Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi prijatými v súlade s právom Únie, právo alebo povinnosť používať a sprístupňovať údaje, a v prípade, že je to zmluvne dohodnuté, aj údaje z produktu alebo údaje zo súvisiacej služby, ktoré získala alebo vytvorila počas poskytovania súvisiacej služby;

14.

„príjemca údajov“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná na účely týkajúce sa jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, iná ako používateľ pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, ktorej držiteľ údajov sprístupňuje údaje, vrátane tretej strany na základe žiadosti používateľa predloženej držiteľovi údajov alebo v súlade s právnym záväzkom vyplývajúcim z práva Únie alebo z vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie;

15.

„údaje z produktu“ sú údaje, ktoré vznikli používaním pripojeného produktu a ktoré výrobca navrhol tak, aby ich používateľ, držiteľ údajov alebo tretia strana, vrátane, v relevantných prípadoch, výrobcu, mohol získať prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, fyzického pripojenia alebo prístupu zo zariadení;

16.	„údaje zo súvisiacej služby“ sú údaje predstavujúce digitalizáciu činností používateľa alebo udalostí súvisiacich s pripojeným produktom, zaznamenávané buď úmyselne používateľom, alebo ako vedľajší produkt jeho činnosti, ktoré sú vytvorené počas poskytovania súvisiacej služby poskytovateľom;

17.	„voľne dostupné údaje“ sú údaje z produktu a údaje zo súvisiacej služby, ktoré držiteľ údajov zákonne získava alebo môže zákonne získať z pripojeného produktu alebo zo súvisiacej služby bez neprimeraného úsilia nad rámec jednoduchej operácie;

18.	„obchodné tajomstvo“ je obchodné tajomstvo v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2016/943;

19.	„vlastník obchodného tajomstva“ je vlastník obchodného tajomstva v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice (EÚ) 2016/943;

20.	„profilovanie“ je profilovanie v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 4 nariadenia (EÚ) 2016/679;

21.	„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka pripojeného produktu na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za protihodnotu alebo bezodplatne;

22.	„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie pripojeného produktu na trhu Únie;

23.	„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej ani profesijnej činnosti;

24.	„podnik“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá v súvislosti so zmluvami a postupmi, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

25.	„malý podnik“ je malý podnik v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 2 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;

26.	„mikropodnik“ je mikropodnik v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;

27.	„orgány Únie“ sú orgány, úrady a agentúry Únie zriadené podľa aktov prijatých na základe Zmluvy o Európskej únii, ZFEÚ alebo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

28.	„subjekt verejného sektora“ sú vnútroštátne, regionálne alebo miestne orgány členských štátov, verejnoprávne subjekty členských štátov alebo združenia tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jedným alebo viacerými takýmito subjektmi;

29.

„krízová situácia“ je časovo obmedzená výnimočná situácia, ako je núdzová situácia v oblasti verejného zdravia, núdzová situácia v dôsledku prírodných katastrof a veľké katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou vrátane veľkého kybernetickobezpečnostného incidentu, ktorá negatívne ovplyvňuje obyvateľstvo Únie alebo celý členský štát alebo jeho časť a pri ktorej existuje riziko závažných a dlhotrvajúcich následkov na životné podmienky, hospodársku stabilitu alebo finančnú stabilitu alebo riziko podstatného a bezprostredného znehodnotenia hospodárskych aktív v Únii alebo v relevantnom členskom štáte a ktorá sa určuje a úradne vyhlasuje v súlade s relevantnými postupmi podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva;

30.	„zákazník“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzavrela zmluvný vzťah s poskytovateľom služieb spracúvania údajov s cieľom využiť jednu alebo viacero služieb spracúvania údajov;

31.

„virtuálni asistenti“ je softvér, ktorý je schopný spracúvať požiadavky, úlohy alebo otázky vrátane požiadaviek, úloh alebo otázok založených na zvukovom alebo písomnom vstupe, gestách alebo pohyboch a ktorý na základe týchto požiadaviek, úloh alebo otázok umožňuje prístup k iným službám alebo ovláda funkcie pripojených produktov;

32.	„digitálne aktíva“ sú prvky v digitálnej podobe vrátane aplikácií, ktoré má zákazník právo používať nezávisle od zmluvného vzťahu so službou spracúvania údajov, od ktorej sa zamýšľa presunúť;

33.	„lokálna infraštruktúra IKT“ je infraštruktúra IKT a výpočtové zdroje, ktoré zákazník vlastní, má ich prenajaté alebo prenajaté v rámci lízingu a ktoré sa nachádzajú v dátovom centre samotného zákazníka a prevádzkuje ich zákazník alebo tretia strana;

34.

„presun“ je proces zahŕňajúci zdrojového poskytovateľa služieb spracúvania údajov, zákazníka služby spracúvania údajov a v relevantných prípadoch cieľového poskytovateľa služieb spracúvania údajov, pri ktorom zákazník služby spracúvania údajov prechádza z využívania jednej služby spracúvania údajov na využívanie inej služby spracúvania údajov rovnakého typu alebo inej služby, ktorú ponúka iný poskytovateľ služieb spracúvania údajov, alebo na lokálnu infraštruktúru IKT, a to aj prostredníctvom extrakcie, transformácie a odosielania údajov;

35.	„poplatky za výstup údajov“ sú poplatky za prenos údajov účtované zákazníkom za extrakciu ich údajov prostredníctvom siete z infraštruktúry IKT poskytovateľa služieb spracúvania údajov do systému iného poskytovateľa alebo do lokálnej infraštruktúry IKT;

36.

„poplatky za presun“ sú poplatky, ktoré poskytovateľ spracúvania údajov účtuje zákazníkovi za úkony vyžadované týmto nariadením pri presune do systému iného poskytovateľa alebo do lokálnej infraštruktúry IKT, ktoré sú iné ako štandardné poplatky za služby alebo poplatky za predčasné ukončenie, pričom zahŕňajú poplatky za výstup údajov;

37.

„funkčná rovnocennosť“ je obnovenie minimálnej úrovne funkčnosti služby rovnakého typu v prostredí novej služby spracúvania údajov po presune, a to na základe exportovateľných údajov a digitálnych aktív zákazníka, keď cieľová služba spracúvania údajov poskytuje v podstate porovnateľný výsledok v reakcii na rovnaký vstup v prípade zdieľaných funkcií poskytovaných zákazníkovi na základe zmluvy;

38.

„exportovateľné údaje“ sú na účely článkov 23 až 31 a článku 35 vstupné a výstupné údaje, vrátane metaúdajov, priamo alebo nepriamo vytvorené alebo spoločne vytvorené používaním služby spracúvania údajov zákazníkom s výnimkou akýchkoľvek aktív alebo údajov poskytovateľov služieb spracúvania údajov alebo tretej strany, ktoré sú chránené právami duševného vlastníctva alebo predstavujúce obchodné tajomstvo;

39.	„inteligentná zmluva“ je počítačový program používaný na automatizované plnenie dohody alebo jej časti, ktorý využíva sekvenciu záznamov elektronických údajov a zabezpečuje ich integritu a presnosť ich chronologického usporiadania;

40.	„interoperabilita“ je schopnosť dvoch alebo viacerých dátových priestorov alebo komunikačných sietí, systémov, pripojených produktov, aplikácií, služieb spracúvania údajov alebo komponentov vymieňať si údaje a využívať ich na účely vykonávania svojich funkcií;

41.	„otvorená špecifikácia interoperability“ je technická špecifikácia v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktorá je zameraná na výkonnosť s cieľom dosiahnuť interoperabilitu medzi službami spracúvania údajov;

42.	„spoločné špecifikácie“ sú dokument, ktorý nie je normou a ktorý obsahuje technické riešenia poskytujúce prostriedky na dosiahnutie súladu s určitými požiadavkami a povinnosťami stanovenými podľa tohto nariadenia;

43.	„harmonizovaná norma“ je harmonizovaná norma v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

KAPITOLA II

ZDIEĽANIE ÚDAJOV MEDZI PODNIKOM A SPOTREBITEĽOM A ZDIEĽANIE ÚDAJOV MEDZI PODNIKMI

Článok 3

Povinnosť sprístupniť údaje z produktu a zo súvisiacej služby používateľovi

1. Pripojené produkty sa musia navrhnúť a vyrobiť a súvisiace služby sa musia navrhnúť a poskytovať takým spôsobom, aby údaje z pripojeného produktu a zo súvisiacej služby vrátane relevantných metaúdajov potrebných na interpretáciu a používanie týchto údajov boli pre používateľa predvolene, jednoducho, bezpečne a bezodplatne prístupné v zrozumiteľnom, štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte, a ak je to relevantné a technicky možné aj priamo prístupné.

2. Pred uzavretím zmluvy o nákupe, prenájme alebo lízingu pripojeného produktu predávajúci, prenajímateľ alebo poskytovateľ lízingu, ktorým môže byť výrobca, poskytne používateľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom aspoň tieto informácie:

a)	typ, formát a odhadovaný objem údajov z produktu, ktoré je pripojený produkt schopný vytvárať;

b)	či môže pripojený produkt vytvárať údaje nepretržite a v reálnom čase;

c)	či môže pripojený produkt uchovávať údaje v zariadení alebo na vzdialenom serveri vrátane, v príslušných prípadoch, plánovaného obdobia uchovávania;

d)	ako môže používateľ získať prístup k údajom, získať ich alebo ich v relevantných prípadoch vymazať vrátane technických prostriedkov na tento účel, ako aj podmienky ich používania a informácie o kvalite služby.

3. Pred uzavretím zmluvy o poskytovaní súvisiacej služby poskytne poskytovateľ takejto súvisiacej služby používateľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom aspoň tieto informácie:

povaha, odhadovaný objem a frekvencia zberu údajov z produktu, o ktorých sa predpokladá, že ich potenciálny držiteľ údajov získa, a v relevantných prípadoch spôsoby dojednania prístupu používateľa k takýmto údajom alebo ich získania vrátane dojednaní potenciálneho držiteľa údajov v oblasti ukladania a trvanie uchovávania údajov;

b)	povaha a odhadovaný objem vytvorených údajov zo súvisiacej služby, ako aj spôsoby dojednania prístupu používateľa k takýmto údajom alebo ich získania vrátane dojednaní potenciálneho držiteľa údajov v oblasti ukladania a trvanie uchovávania údajov;

c)	či potenciálny držiteľ údajov očakáva, že bude voľne dostupné údaje sám používať, ako aj účely, na ktoré sa majú tieto údaje použiť, a či má v úmysle umožniť jednej alebo viacerým tretím stranám používať údaje na účely dohodnuté s používateľom;

d)	totožnosť potenciálneho držiteľa údajov, ako je jeho obchodný názov a poštová adresa, na ktorej je usadený, a v príslušných prípadoch aj iných strán spracúvajúcich údaje;

e)	komunikačné prostriedky, ktoré umožnia používateľovi rýchlo kontaktovať potenciálneho držiteľa údajov a efektívne s ním komunikovať;

f)	ako môže používateľ požiadať o zdieľanie údajov s treťou stranou a v príslušných prípadoch zdieľanie údajov ukončiť;

g)	právo používateľa na podanie sťažnosti o údajnom porušení akýchkoľvek ustanovení tejto kapitoly príslušnému orgánu určenému podľa článku 37;

či je potenciálny držiteľ údajov vlastníkom obchodného tajomstva obsiahnutého v údajoch, ku ktorým sa pristupuje z pripojeného produktu alebo ktoré sú vytvorené počas poskytovania súvisiacej služby, a ak potenciálny držiteľ údajov nie je vlastníkom obchodného tajomstva, totožnosť vlastníka obchodného tajomstva;

i)	trvanie zmluvy medzi používateľom a potenciálnym držiteľom údajov, ako aj dojednania pre vypovedanie takejto zmluvy.

Článok 6

Povinnosti tretích strán prijímajúcich údaje na žiadosť používateľa

1. Tretia strana spracúva údaje, ktoré jej boli sprístupnené podľa článku 5, len na účely a za podmienok, ktoré sa dohodli s používateľom a pod podmienkou dodržania práva Únie a vnútroštátneho práva o ochrane osobných údajov vrátane práv dotknutej osoby, pokiaľ ide o osobné údaje. Tretia strana vymaže údaje, keď už nie sú potrebné na dohodnutý účel, pokiaľ sa v súvislosti s inými ako osobnými údajmi s používateľom nedohodlo inak.

2. Tretia strana nesmie:

používateľovi neprimerane sťažovať výbery ani výkon práv podľa článku 5 a tohto článku, a to ani tým, že mu ponúkne možnosti výberu spôsobom, ktorý nie je neutrálny, alebo ho núti, zavádza či manipuluje, alebo ohrozuje či oslabuje jeho samostatnosť, rozhodovanie alebo možnosti výberu, a to ani prostredníctvom digitálneho používateľského rozhrania alebo jeho časti;

b)	bez ohľadu na článok 22 ods. 2 písm. a) a c) nariadenia (EÚ) 2016/679, používať údaje, ktoré prijme, na profilovanie, pokiaľ to nie je nevyhnutné na poskytovanie služby, ktorú požaduje používateľ;

c)	sprístupňovať údaje, ktoré prijme, ďalšej tretej strane, pokiaľ sa údaje sprístupňujú na základe zmluvy s používateľom, a to za predpokladu, že ďalšia tretia strana prijme všetky potrebné opatrenia dohodnuté medzi držiteľom údajov a treťou stranou na zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva;

d)	sprístupňovať údaje, ktoré prijme, podniku označenému za strážcu prístupu podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/1925;

používať údaje, ktoré prijme, na vývoj produktu, ktorý konkuruje pripojenému produktu, z ktorého sprístupňované údaje pochádzajú, ani poskytovať údaje inej tretej strane na uvedený účel; tretie strany okrem toho nesmú používať žiadne iné ako osobné údaje z produktu alebo zo súvisiacej služby, ktoré im boli sprístupnené, na získanie poznatkov o hospodárskej situácii, majetku a výrobných postupoch držiteľa údajov alebo o používaní držiteľom údajov;

f)	používať údaje, ktoré prijme, spôsobom, ktorý má nepriaznivý vplyv na bezpečnosť pripojeného produktu alebo súvisiacej služby;

g)	ignorovať osobitné opatrenia, na ktorých sa dohodla s držiteľom údajov alebo vlastníkom obchodného tajomstva podľa článku 5 ods. 9, a narušiť dôvernosť obchodného tajomstva;

h)	brániť používateľovi, ktorý je spotrebiteľom, sprístupňovať údaje, ktoré prijme, iným stranám, a to ani na základe zmluvy.

Článok 8

Podmienky, za ktorých držitelia údajov sprístupňujú údaje príjemcom údajov

1. Ak má držiteľ údajov v rámci vzťahov medzi podnikmi povinnosť sprístupniť údaje príjemcovi údajov podľa článku 5 alebo podľa iného uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie, dohodne sa s príjemcom údajov na spôsoboch dojednania sprístupnenia údajov a spraví tak za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok a transparentne v súlade s touto kapitolou a kapitolou IV.

2. Zmluvné podmienky týkajúce sa prístupu k údajom a ich používania alebo zodpovednosti a prostriedkov nápravy za porušenie povinností súvisiacich s údajmi alebo za ukončenie ich plnenia nie sú záväzné, ak to predstavuje nespravodlivú podmienku v zmysle článku 13 alebo ak na úkor používateľa vylučujú uplatňovanie práv používateľa podľa kapitoly II, odchyľujú sa nich alebo menia ich účinok.

3. Držiteľ údajov pri sprístupňovaní údajov nerozlišuje medzi porovnateľnými kategóriami príjemcov údajov vrátane partnerských podnikov alebo prepojených podnikov držiteľa údajov, pokiaľ ide o spôsoby dojednania sprístupňovania údajov. Ak príjemca údajov považuje podmienky, pod ktorými sa údaje sprístupnili, za diskriminačné, držiteľ údajov bez zbytočného odkladu poskytne príjemcovi údajov na základe jeho odôvodnenej žiadosti informácie, ktoré dokazujú, že k diskriminácii nedochádza.

4. Držiteľ údajov nesmie údaje sprístupniť príjemcovi údajov, a to ani na základe exkluzivity, pokiaľ ho o to nepožiada používateľ podľa kapitoly II.

5. Držitelia údajov a príjemcovia údajov nie sú povinní poskytovať žiadne informácie nad rámec toho, čo je potrebné na overenie súladu so zmluvnými podmienkami dohodnutými na účely sprístupňovania údajov alebo s ich povinnosťami podľa tohto nariadenia, iného uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie.

6. Pokiaľ sa nestanovuje inak v práve Únie vrátane článku 4 ods. 6 a článku 5 ods. 9 tohto nariadenia alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch prijatých v súlade s právom Únie, povinnosť sprístupniť údaje príjemcovi údajov neznamená povinnosť zverejniť obchodné tajomstvá.

Článok 9

Náhrada za sprístupnenie údajov

1. Akákoľvek náhrada za sprístupnenie údajov vo vzťahoch medzi podnikmi, na ktorej sa dohodli držiteľ údajov a príjemca údajov, musí byť nediskriminačná a primeraná a môže zahŕňať maržu.

2. Držiteľ údajov a príjemca údajov pri dohode o akejkoľvek náhrade zohľadňujú najmä:

a)	náklady na sprístupnenie údajov, najmä vrátane nákladov potrebných na formátovanie údajov, ich šírenie elektronickými prostriedkami a uchovávanie;

b)	investície do zberu a tvorby údajov v príslušných prípadoch s prihliadnutím na to, či iné strany prispeli k získaniu, vytvoreniu alebo zberu príslušných údajov.

3. Náhrada uvedená v odseku 1 môže závisieť aj od objemu, formátu a povahy údajov.

4. Ak je príjemcom údajov MSP alebo nezisková výskumná organizácia a ak takýto príjemca údajov nemá partnerské podniky ani prepojené podniky, ktoré sa nepovažujú za MSP, žiadna dohodnutá náhrada nepresiahne náklady uvedené v odseku 2 písm. a).

5. Komisia prijme usmernenia o výpočte primeranej náhrady, pričom zohľadní odporúčania Európskeho dátového inovačného výboru uvedeného v článku 42.

6. Tento článok nebráni tomu, aby sa iným právom Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi prijatými v súlade s právom Únie vylúčila alebo znížila náhrada za sprístupnenie údajov.

7. Držiteľ údajov poskytne príjemcovi údajov informácie, v ktorých dostatočne podrobne uvedie základ na výpočet náhrady, aby príjemca údajov mohol overiť, či boli splnené požiadavky odsekov 1 až 4.

Článok 10

Urovnávanie sporov

1. Používatelia, držitelia údajov a príjemcovia údajov majú prístup k orgánu na urovnávanie sporov certifikovanému v súlade s odsekom 5 tohto článku s cieľom urovnávať spory podľa článku 4 ods. 3 a 9 a článku 5 ods. 12, ako aj spory súvisiace so spravodlivými, primeranými a nediskriminačnými podmienkami sprístupňovania údajov transparentným spôsobom v súlade s touto kapitolou a kapitolou IV.

2. Orgány na urovnávanie sporov informujú dotknuté strany o poplatkoch alebo o mechanizmoch používaných na stanovenie poplatkov ešte predtým, ako tieto strany požiadajú o rozhodnutie.

3. Ak orgán na urovnávanie sporov rozhodne v prípade sporov predložených orgánu na urovnávanie sporov podľa článku 4 ods. 3 a 9 a článku 5 ods. 12 v prospech používateľa alebo príjemcu údajov, držiteľ údajov znáša všetky poplatky účtované orgánom na urovnávanie sporov a uhradí tomuto používateľovi alebo tomuto príjemcovi údajov aj všetky iné primerané výdavky, ktoré im vznikli v súvislosti s urovnaním sporu. Ak orgán na urovnávanie sporov rozhodne spor v prospech držiteľa údajov, používateľ alebo príjemca údajov nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré držiteľ údajov zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s urovnaním sporu, pokiaľ orgán na urovnávanie sporov nezistí, že používateľ alebo príjemca údajov zjavne konali so zlým úmyslom.

4. Zákazníci a poskytovatelia služieb spracúvania údajov majú prístup k orgánu na urovnávanie sporov certifikovanému v súlade s odsekom 5 tohto článku s cieľom urovnávať spory súvisiace s porušeniami práv zákazníkov a povinností poskytovateľov služieb spracúvania údajov v súlade s článkami 23 až 31.

5. Členský štát, v ktorom je orgán na urovnávanie sporov usadený, tento orgán na jeho požiadanie certifikuje, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	je nestranný a nezávislý a svoje rozhodnutia má vydávať v súlade s jasným, nediskriminačným a spravodlivým rokovacím poriadkom;

b)	má potrebné odborné znalosti, najmä v súvislosti so spravodlivými, primeranými a nediskriminačnými podmienkami, vrátane náhrady, a o sprístupňovaní údajov transparentným spôsobom, čo mu umožňuje tieto podmienky určovať;

c)	je ľahko prístupný prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie;

d)	je schopný prijímať svoje rozhodnutia rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom aspoň v jednom úradnom jazyku Únie.

6. Členské štáty Komisii oznámia orgány na urovnávanie sporov certifikované v súlade s odsekom 5. Komisia uverejní zoznam uvedených orgánov na vyhradenom webovom sídle a pravidelne ho aktualizuje.

7. Orgán na urovnávanie sporov zamietne zaoberať sa žiadosťou o vyriešenie sporu, ktorá už bola predložená inému orgánu na urovnávanie sporov alebo súdu členského štátu.

8. Orgán na urovnávanie sporov poskytne stranám možnosť predložiť v primeranej lehote svoje stanoviská vo veciach, ktoré tieto strany tomuto orgánu predložili. V tejto súvislosti sa každej strane sporu poskytnú podania, ktoré k ich sporu predložila druhá strana, ako aj všetky vyhlásenia expertov. Stranám sa poskytne možnosť predložiť pripomienky k uvedeným podaniam a vyhláseniam.

9. Orgán na urovnávanie sporov prijme svoje rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predložená, do 90 dní od doručenia žiadosti podľa odsekov 1 a 4. Uvedené rozhodnutie sa vydá písomne alebo na trvalom nosiči a je podložené odôvodnením.

10. Orgány na urovnávanie sporov vypracujú a zverejňujú výročné správy o činnosti. Takéto výročné správy obsahujú najmä tieto všeobecné informácie:

a)	zhrnutie výsledkov sporov;

b)	priemernú dĺžku riešenia sporov;

c)	najčastejšie dôvody sporov.

11. S cieľom uľahčiť výmenu informácií a najlepších postupov môže orgán na urovnávanie sporov rozhodnúť, že do správy uvedenej v odseku 10 začlení odporúčania o spôsoboch predchádzania takýmto problémom alebo ich riešenia.

12. Rozhodnutie orgánu na urovnávanie sporov je pre strany záväzné len v prípade, ak výslovne súhlasili so záväznosťou rozhodnutia pred začiatkom konania o urovnaní sporu.

13. Tento článok nemá vplyv na právo strán žiadať o účinný prostriedok nápravy na súde členského štátu.

Článok 11

Technické ochranné opatrenia týkajúce sa neoprávneného používania alebo zverejnenia údajov

1. Držiteľ údajov môže uplatniť primerané technické ochranné opatrenia vrátane inteligentných zmlúv a šifrovania s cieľom zabrániť neoprávnenému prístupu k údajom vrátane metaúdajov a zabezpečiť súlad s článkami 4, 5, 6, 8 a 9, ako aj s dohodnutými zmluvnými podmienkami sprístupňovania údajov. Takéto technické ochranné opatrenia nerozlišujú medzi príjemcami údajov ani nebránia výkonu práva používateľa získať kópiu údajov, získať ich, použiť ich alebo získať k nim prístup, poskytnúť ich tretím stranám podľa článku 5, ani nebránia výkonu akéhokoľvek práva tretej strany podľa práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie. Používatelia, tretie strany a príjemcovia údajov takéto technické ochranné opatrenia nezmenia ani neodstránia, pokiaľ s tým nesúhlasí držiteľ údajov.

2. Tretia strana alebo príjemca údajov za okolností uvedených v odseku 3 vyhovie bez zbytočného odkladu žiadostiam držiteľa údajov a v príslušných prípadoch a ak nejde o rovnakú osobu, vlastníka obchodného tajomstva alebo používateľa, aby:

a)	zmazal údaje, ktoré sprístupnil držiteľ údajov, ako aj všetky ich kópie;

ukončil výrobu, ponúkanie alebo uvedenie na trh alebo využívanie tovaru, odvodených údajov alebo služieb vytvorených na základe vedomostí získaných prostredníctvom takýchto údajov alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo na uvedené účely a zničil všetok tovar porušujúci právo, ak existuje vážne riziko, že nezákonné použitie týchto údajov spôsobí držiteľovi údajov, vlastníkovi obchodného tajomstva alebo používateľovi značnú ujmu, alebo ak by takéto opatrenie nebolo neprimerané vzhľadom na záujmy držiteľa údajov, vlastníka obchodného tajomstva alebo používateľa;

c)	informoval používateľa o neoprávnenom použití alebo zverejnení údajov a o opatreniach prijatých na ukončenie neoprávneného použitia alebo zverejnenia údajov;

d)	odškodnil stranu, ktorej vznikla škoda zneužitím alebo zverejnením takýchto nezákonne sprístupnených alebo použitých údajov.

3. Odsek 2 sa uplatňuje, ak tretia strana alebo príjemca údajov:

a)	poskytol držiteľovi údajov na účely získania údajov nepravdivé informácie, použil zavádzajúce alebo donucovacie prostriedky alebo zneužil nedostatky technickej infraštruktúry držiteľa údajov určenej na ochranu údajov;

b)	použil sprístupnené údaje na neoprávnené účely vrátane vývoja konkurenčného pripojeného produktu v zmysle článku 6 ods. 2 písm. e);

c)	nezákonne sprístupnil údaje ďalšej strane;

d)	nezachoval technické a organizačné opatrenia dohodnuté podľa článku 5 ods. 9 alebo

e)	bez súhlasu držiteľa údajov zmenil alebo odstránil technické ochranné opatrenia uplatňované držiteľom údajov podľa odseku 1 tohto článku.

4. Odsek 2 sa uplatňuje aj v prípade, keď používateľ zmení alebo odstráni technické ochranné opatrenia uplatňované držiteľom údajov alebo nezachová technické a organizačné opatrenia, ktoré používateľ po dohode s držiteľom údajov, alebo ak nie je tou istou osobou, vlastníkom obchodného tajomstva, prijal na zachovanie obchodného tajomstva, ako aj vo vzťahu k akejkoľvek inej strane, ktorá prijme údaje od používateľa porušením tohto nariadenia.

5. Ak príjemca údajov porušuje článok 6 ods. 2 písm. a) alebo b), používatelia majú rovnaké práva ako držitelia údajov v zmysle odseku 2 tohto článku.

Článok 14

Povinnosť sprístupniť údaje na základe výnimočnej potreby

Ak subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie preukáže výnimočnú potrebu použiť určité údaje, ako sa uvádza v článku 15, a to vrátane relevantných metaúdajov potrebných na interpretáciu a využitie týchto údajov, na výkon svojich zákonných povinnosti vo verejnom záujme, držitelia údajov, ktorí sú právnické osoby iné ako subjekty verejného sektora, ktorí majú dané údaje v držbe, ich na základe riadne odôvodnenej žiadosti sprístupnia.

Článok 15

Výnimočná potreba použiť údaje

1. Výnimočná potreba použiť určité údaje v zmysle tejto kapitoly je obmedzená z hľadiska času a rozsahu a považuje sa za existujúcu v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)	ak sú požadované údaje potrebné na reakciu na krízovú situáciu a subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie nie sú schopní získať tieto údaje alternatívnymi prostriedkami včas a účinne za rovnocenných podmienok;

za okolností, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a), a to len pokiaľ ide o iné ako osobné údaje, ak:

subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie koná na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva a identifikoval konkrétne údaje, bez ktorých nemôže splniť osobitnú úlohu vykonávanú vo verejnom záujme, ktorá bola výslovne stanovená v právnych predpisoch, ako je tvorba oficiálnej štatistiky alebo zmiernenie krízovej situácie alebo obnova po nej, a

ii)

subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie vyčerpal všetky ostatné prostriedky, ktoré má k dispozícii na získanie takýchto údajov, vrátane nákupu iných ako osobných údajov na trhu ponúknutím trhových sadzieb, uplatnením existujúcich povinností sprístupniť údaje alebo prijatím nových legislatívnych opatrení, ktoré by mohli zaručiť včasnú dostupnosť údajov.

2. Odsek 1 písm. b) sa neuplatňuje na mikropodniky a malé podniky.

3. Povinnosť preukázať, že subjekt verejného sektora nebol schopný získať iné ako osobné údaje ich nákupom na trhu, sa neuplatňuje, ak je osobitnou úlohou vykonávanou vo verejnom záujme tvorba oficiálnych štatistík a ak nákup takýchto údajov nie je povolený podľa vnútroštátneho práva.

Článok 17

Žiadosti o sprístupnenie údajov

1. Pri podaní žiadosti o údaje podľa článku 14 subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie:

a)	uvedie vyžadované údaje vrátane relevantných metaúdajov potrebných na interpretáciu a využitie týchto údajov;

b)	preukáže, že sú splnené podmienky, za ktorých nastáva výnimočná potreba podľa článku 15, na účely ktorej sa údaje žiadajú;

c)	vysvetlí účel žiadosti, zamýšľané použitie požadovaných údajov, a to, v náležitých prípadoch, aj treťou stranou v súlade s odsekom 4 tohto článku, trvanie tohto použitia a v relevantných prípadoch aj spôsob, akým má spracúvanie osobných údajov riešiť výnimočnú potrebu;

d)	ak je to možné, uvedie, kedy sa očakáva, že všetky strany s prístupom k údajom tieto údaje vymažú;

e)	odôvodní výber držiteľa údajov, ktorému je žiadosť adresovaná;

f)	uvedie ostatné subjekty verejného sektora, alebo Komisiu, Európsku centrálnu banku alebo orgány Únie a tretie strany, s ktorými sa očakáva zdieľanie požadovaných údajov;

g)	ak žiada osobné údaje, uvedie všetky technické a organizačné opatrenia potrebné na vykonávanie zásad ochrany údajov a potrebných záruk ochrany údajov a primerané takémuto vykonávaniu, ako je pseudonymizácia, a či držiteľ údajov môže pred sprístupnením údaje anonymizovať;

h)	uvedie právne ustanovenie, ktorým sa žiadajúcemu subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie prideľuje osobitná úloha vykonávaná vo verejnom záujme relevantná pre vyžiadanie údajov;

i)	stanoví lehotu, v ktorej sa údaje majú sprístupniť a lehotu uvedenú v článku 18 ods. 2, v ktorej môže držiteľ údajov zamietnuť alebo požadovať úpravu žiadosti;

j)	vynaloží maximálne úsilie, aby sa vyhol tomu, že by splnenie žiadosti o údaje viedlo k zodpovednosti držiteľov údajov za porušenie práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

2. Žiadosť o údaje podľa odseku 1 tohto článku:

a)	sa podáva písomne jasným, stručným a jednoduchým jazykom, ktorý je pre držiteľa údajov zrozumiteľný;

b)	je konkrétna, pokiaľ ide o druh požadovaných údajov, a zodpovedá údajom, ktoré má držiteľ údajov pod kontrolou v čase podania žiadosti;

c)	je primeraná výnimočnej potrebe a riadne odôvodnená, pokiaľ ide o úroveň podrobnosti a objem požadovaných údajov, ako aj frekvenciu prístupu k nim;

d)	rešpektuje oprávnené ciele držiteľa údajov, ako aj náklady a úsilie potrebné na sprístupnenie údajov, pričom zaväzuje k zabezpečeniu ochrany obchodných tajomstiev v súlade s článkom 19 ods. 3;

sa vzťahuje na iné ako osobné údaje, a len ak sa preukáže, že to nepostačuje na reakciu na výnimočnú potrebu použiť údaje v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. a), zahŕňa aj osobné údaje v pseudonymizovanej forme, pričom sa v nej stanovia technické a organizačné opatrenia, ktoré sa prijmú na ochranu údajov;

f)	oboznamuje držiteľa údajov so sankciami, ktoré má podľa článku 40 uložiť príslušný orgán určený podľa článku 37 v prípade nesplnenia žiadosti;

ak žiadosť predkladá subjekt verejného sektora, zasiela sa koordinátorovi údajov členského štátu uvedenému v článku 37, kde je žiadajúci subjekt verejného sektora usadený, ktorý bez zbytočného odkladu žiadosť zverejní online, pokiaľ sa koordinátor údajov nedomnieva, že by to predstavovalo riziko pre verejnú bezpečnosť;

h)	ak žiadosť predkladá Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie, bez zbytočného odkladu sa sprístupní online;

i)	ak sa žiada o osobné údaje, bez zbytočného odkladu sa oznamuje dozornému orgánu zodpovednému za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 v členskom štáte, v ktorom je usadený subjekt verejného sektora.

Európska centrálna banka a orgány Únie o svojich žiadostiach informujú Komisiu.

3. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie nesprístupňujú údaje získané podľa tejto kapitoly na účely opakovaného použitia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2022/868 alebo článku 2 bode 11 smernice (EÚ) 2019/1024. Nariadenie (EÚ) 2022/868 ani smernica (EÚ) 2019/1024 sa nevzťahujú na údaje v držbe subjektov verejného sektora získané podľa tejto kapitoly.

4. Odsek 3 tohto článku nebráni subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie vymieňať si údaje získane podľa tejto kapitoly s iným subjektom verejného sektora alebo Komisiou, Európskou centrálnou bankou alebo orgánom Únie s cieľom splniť úlohy uvedené v článku 15 stanovené v žiadosti v súlade s odsekom 1 písm. f) tohto článku alebo sprístupňovať údaje tretej strane v prípadoch, ak prostredníctvom verejne dostupnej dohody delegovali technické inšpekcie alebo iné funkcie na túto tretiu stranu. Povinnosti subjektov verejného sektora podľa článku 19, najmä záruky zachovania dôvernosti obchodného tajomstva, sa vzťahujú aj na takéto tretie strany. Ak subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie zasiela alebo sprístupňuje údaje podľa tohto odseku, bez zbytočného odkladu to oznámi držiteľovi údajov, od ktorého boli údaje prijaté.

5. Ak sa držiteľ údajov domnieva, že prenosom alebo sprístupnením údajov došlo k porušeniu jeho práv podľa tejto kapitoly, môže podať sťažnosť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je držiteľ údajov usadený, určenému podľa článku 37.

6. Komisia vypracuje vzorový formát žiadostí podľa tohto článku.

Článok 19

Povinnosti subjektov verejného sektora, Komisie, Európskej centrálnej banky a orgánov Únie

1. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie prijímajúci údaje na základe žiadosti podanej podľa článku 14:

a)	nepoužíva údaje spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s účelom, na ktorý boli vyžiadané;

b)	vykonal technické a organizačné opatrenia, ktorými sa zachováva dôvernosť a integrita požadovaných údajov a bezpečnosť prenosov údajov, najmä osobných údajov, a zaručuje práva a slobody dotknutých osôb;

údaje vymaže, hneď ako už nie sú potrebné na uvedený účel, a bez zbytočného odkladu informuje držiteľa údajov a jednotlivcov alebo organizácie, ktoré údaje prijali podľa článku 21 ods. 1, o tom, že údaje boli vymazané, pokiaľ sa nevyžaduje ich archivácia v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom o prístupe verejnosti k dokumentom v súvislosti s povinnosťami týkajúcimi sa transparentnosti.

2. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka, orgán Únie alebo tretia strana prijímajúca údaje podľa tejto kapitoly:

a)	nepoužíva údaje ani poznatky o hospodárskej situácii, majetku a výrobných alebo prevádzkových postupoch držiteľa údajov na vývoj alebo zlepšenie pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, ktoré konkurujú pripojenému produktu alebo súvisiacej službe držiteľa údajov;

b)	nezdieľa údaje s inou treťou stranou na ktorýkoľvek z účelov uvedených v písmene a).

3. Zverejnenie obchodných tajomstiev subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie sa vyžaduje iba v takej miere, aká je skutočne nevyhnutná na dosiahnutie účelu žiadosti podľa článku 15. V takom prípade držiteľ údajov alebo, ak to nie je tá istá osoba, vlastník obchodného tajomstva, identifikuje údaje, ktoré sú chránené ako obchodné tajomstvo, a to aj v rámci relevantných metaúdajov. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie prijme pred zverejnením obchodného tajomstva všetky potrebné a primerané technické a organizačné opatrenia na zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva vrátane prípadného použitia vzorových zmluvných podmienok, technických noriem a uplatňovania kódexov správania.

4. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie je zodpovedný za bezpečnosť údajov, ktoré prijme.

Článok 20

Náhrada v prípadoch výnimočnej potreby

1. Držitelia údajov iní ako mikropodniky a malé podniky sprístupnia údaje potrebné v rámci reakcie na krízovú situáciu podľa článku 15 ods. 1 písm. a) bezodplatne. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie, ktorý prijal údaje, poskytne držiteľovi údajov verejné uznanie, ak ho o to držiteľ údajov požiada.

2. Držiteľ údajov má nárok na spravodlivú náhradu za sprístupnenie údajov v súlade so žiadosťou podanou podľa článku 15 ods. 1 písm. b). Takáto náhrada musí kryť aspoň technické a organizačné náklady vynaložené s cieľom vyhovieť žiadosti, a to v príslušných prípadoch vrátane nákladov na anonymizáciu, pseudonymizáciu, agregáciu a technické úpravy, a primeranú maržu. Na žiadosť subjektu verejného sektora, Komisie, Európskej centrálnej banky alebo orgánu Únie, držiteľ údajov poskytne informácie pre výpočet nákladov a primeranej marže.

3. Odsek 2 sa uplatňuje aj keď si nárok na náhradu za sprístupnenie údajov uplatňuje mikropodnik a malý podnik.

4. Držitelia údajov nemajú nárok na náhradu za sprístupnenie údajov v súlade so žiadosťou podanou podľa článku 15 ods. 1 písm. b), ak je osobitnou úlohou vykonávanou vo verejnom záujme tvorba oficiálnych štatistík a ak vnútroštátne právo nepovoľuje nákup údajov. Členské štáty oznámia Komisii, ak vnútroštátne právo nepovoľuje nákup údajov na tvorbu oficiálnych štatistík.

5. Ak subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie nesúhlasí s výškou náhrady, ktorú žiada držiteľ údajov, môže príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je držiteľ údajov usadený, určenému podľa článku 37, podať sťažnosť.

Článok 26

Informačná povinnosť poskytovateľov služieb spracúvania údajov

Poskytovateľ služieb spracúvania údajov poskytuje zákazníkovi:

a)	informácie o dostupných postupoch presunu a prenosu údajov na službu spracúvania údajov vrátane informácií o dostupných metódach a formátoch presunu a prenosu údajov, ako aj o limitoch a technických obmedzeniach, ktoré sú poskytovateľovi služieb spracúvania údajov známe;

odkaz na aktuálny online register, ktorý spravuje poskytovateľ služieb spracúvania údajov, s podrobnosťami o všetkých dátových štruktúrach a dátových formátoch, v ktorých sú exportovateľné údaje uvedené v článku 245 ods. 2 písm. e) k dispozícii, ako aj o relevantných normách a otvorených špecifikáciách interoperability.

Článok 27

Povinnosť konať dobromyseľne

Všetky zúčastnené strany vrátane cieľových poskytovateľov služieb spracúvania údajov dobromyseľne spolupracujú s cieľom zefektívniť proces presunu, umožniť včasný prenos potrebných údajov a zachovať kontinuitu služieb spracúvania údajov.

Článok 32

Medzinárodný prístup orgánov verejnej moci a prenos

1. Poskytovatelia služieb spracúvania údajov prijmú všetky primerané technické, organizačné a právne opatrenia vrátane zmlúv s cieľom zabrániť medzinárodnému prístupu vlád a prístupu orgánov verejnej moci tretích krajín k iným ako osobným údajom držaným v Únii a prenosu iných ako osobných údajov, ak by takýto prenos alebo prístup spôsobil rozpor s právom Únie alebo s vnútroštátnym právom relevantného členského štátu, bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 alebo 3.

2. Akékoľvek rozhodnutie alebo rozsudok súdu tretej krajiny a akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu tretej krajiny, ktorým sa od poskytovateľa služieb spracúvania údajov vyžaduje preniesť iné ako osobné údaje patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sú držané v Únii, alebo poskytnúť k nim prístup, budú uznané alebo akokoľvek vykonateľné len vtedy, ak sa zakladajú na medzinárodnej dohode, napríklad zmluve o vzájomnej právnej pomoci, platnej medzi žiadajúcou treťou krajinou a Úniou alebo akejkoľvek podobnej dohode medzi žiadajúcou treťou krajinou a členským štátom.

3. V prípade, že medzinárodná dohoda uvedená v odseku 2 neexistuje, pričom adresátom rozhodnutia alebo rozsudku súdu tretej krajiny alebo rozhodnutia správneho orgánu tretej krajiny týkajúceho sa prenosu iných ako osobných údajov patriacich do pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sú držané v Únii, alebo poskytnutia prístupu k týmto údajom je poskytovateľ služieb spracúvania údajov a splnením tohto rozhodnutia by hrozilo, že sa adresát dostane do rozporu s právom Únie alebo s vnútroštátnym právom relevantného členského štátu, prenos týchto údajov orgánu tretej krajiny alebo prístup k nim zo strany tohto orgánu sa uskutoční, len ak:

a)	systém tretej krajiny vyžaduje, aby sa uviedli dôvody a proporcionalita takéhoto rozhodnutia alebo rozsudku a vyžaduje, aby malo takéto rozhodnutie alebo rozsudok konkrétnu povahu, napríklad tým, že sa preukáže dostatočné prepojenie na určité podozrivé osoby alebo porušenia;

b)	odôvodnená námietka adresáta podlieha preskúmaniu príslušným súdom tretej krajiny a

príslušný súd tretej krajiny, ktorý vydal rozhodnutie alebo rozsudok alebo preskúmal rozhodnutie správneho orgánu, je podľa práva danej tretej krajiny splnomocnený náležite zohľadniť relevantné právne záujmy poskytovateľa údajov chránené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva relevantného členského štátu.

Adresát rozhodnutia alebo rozsudku môže požiadať o stanovisko relevantný vnútroštátny orgán alebo subjekt zodpovedný za medzinárodnú spoluprácu v právnych záležitostiach s cieľom určiť, či sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, najmä ak sa domnieva, že sa rozhodnutie môže týkať obchodných tajomstiev a iných citlivých obchodných údajov, ako aj obsahu chráneného právom duševného vlastníctva alebo že prenos môže viesť k spätnej identifikácii. Relevantný vnútroštátny orgán alebo subjekt môže konzultovať s Komisiou. Ak sa adresát domnieva, že rozhodnutie alebo rozsudok môže zasahovať do záujmov Únie alebo jej členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti alebo obrany, požiada o stanovisko relevantný vnútroštátny orgán alebo subjekt s cieľom určiť, či sa požadované údaje týkajú záujmov Únie alebo jej členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti alebo obrany. Ak adresát nedostane odpoveď do jedného mesiaca alebo ak takýto orgán alebo subjekt dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, adresát môže žiadosť o prenos iných ako osobných údajov alebo prístup k nim z uvedených dôvodov zamietnuť.

Európsky dátový inovačný výbor uvedený v článku 42 radí a pomáha Komisii pri vypracúvaní usmernení pre posúdenie, či sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku tohto odseku.

4. Ak sú podmienky stanovené v odseku 2 alebo 3 splnené, poskytovateľ služieb spracúvania údajov poskytne v reakcii na žiadosť minimálne prípustné množstvo údajov na základe primeraného výkladu tejto žiadosti zo strany poskytovateľa alebo relevantného vnútroštátneho orgánu alebo subjektu uvedeného v odseku 3 druhom pododseku.

5. Poskytovateľ služieb spracúvania údajov skôr, než vyhovie žiadosti orgánu tretej krajiny o prístup k údajom držiteľa údajov, informuje zákazníka o tejto žiadosti s výnimkou prípadov, keď žiadosť slúži na účely presadzovania práva a pokiaľ to je nevyhnutné na zachovanie účinnosti činností v oblasti presadzovania práva.

KAPITOLA VIII

INTEROPERABILITA

Článok 33

Základné požiadavky na interoperabilitu údajov, mechanizmov zdieľania údajov a služieb ako aj spoločných európskych dátových priestorov

1. Účastníci v dátových priestoroch, ktorí ponúkajú údaje alebo dátové služby iným účastníkom, spĺňajú tieto základné požiadavky na uľahčenie interoperability údajov, mechanizmov zdieľania údajov a služieb ako aj spoločných európskych dátových priestorov, ktoré sú interoperabilnými rámcami pre spoločné normy a postupy na zdieľanie alebo spoločné spracúvanie údajov okrem iného pre vývoj nových produktov a služieb, vedecký výskum alebo iniciatívy občianskej spoločnosti a sú špecifické pre daný účel alebo dané odvetvie alebo sú medziodvetvové:

a)	obsah súborov údajov, obmedzenia používania, licencie, metodika zhromažďovania údajov, kvalita a neistota údajov sa opíšu, v príslušných prípadoch v strojovo čitateľnom formáte, dostatočne na to, aby príjemca mohol údaje nájsť, pristupovať k nim a používať ich;

b)	ak sú dostupné, dátové štruktúry, dátové formáty, slovníky, systémy klasifikácie, taxonómie a zoznamy kódov sa opíšu verejne dostupným a konzistentným spôsobom;

technické prostriedky na prístup k údajom, ako sú aplikačné programovacie rozhrania, a súvisiace podmienky ich používania a kvality služby sa opíšu dostatočne na to, aby umožňovali automatizovaný prístup k údajom a ich prenos medzi stranami vrátane priebežného prístupu a prenosu, hromadné sťahovanie alebo prístup a prenos v reálnom čase v strojovo čitateľnom formáte, ak je to technicky možné a nebráni to dobrému fungovaniu pripojeného produktu;

d)	v príslušných prípadoch sa poskytnú prostriedky umožňujúce interoperabilitu nástrojov na automatizáciu vykonávania dohôd o zdieľaní údajov, ako sú inteligentné zmluvy.

Požiadavky môžu byť všeobecné alebo sa môžu týkať konkrétnych odvetví, pričom sa v plnej miere zohľadňujú vzájomné vzťahy s požiadavkami vyplývajúcimi z iného práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 45 tohto nariadenia s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením základných požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku v súvislosti s tými požiadavkami, ktoré vzhľadom na svoju povahu nemôžu mať zamýšľaný účinok, pokiaľ sa nespresnia v záväzných právnych aktoch Únie, a s cieľom náležite zohľadniť technologický vývoj a vývoj na trhu.

Komisia pri prijímaní delegovaných aktov zohľadní odporúčania Európskeho dátového inovačného výboru v súlade s článkom 42 písm. c) bodom iii).

3. Pri účastníkoch v dátových priestoroch ponúkajúcich údaje alebo dátové služby iným účastníkom v dátových priestoroch, ktorí dodržiavajú harmonizované normy alebo ich časti, na ktoré sú uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, sa predpokladá, že spĺňajú základné požiadavky stanovené v odseku 1 v rozsahu, v akom sú tieto požiadavky zahrnuté v takýchto harmonizovaných normách alebo ich častiach.

4. Komisia podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 požiada jednu alebo viaceré európske normalizačné organizácie, aby vypracovali harmonizované normy, ktoré zodpovedajú základným požiadavkám stanoveným v odseku 1 tohto článku.

5. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať spoločné špecifikácie zahŕňajúce niektoré alebo všetky základné požiadavky stanovené v odseku 1, ak boli splnené tieto podmienky:

Komisia v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 požiadala jednu alebo viaceré európske normalizačné organizácie, aby vypracovali harmonizovanú normu, ktorá spĺňa základné požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku, a:

i)	žiadosť nebola akceptovaná;

ii)	harmonizované normy v reakcii na danú žiadosť neboli dodané v lehote stanovenej v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, alebo

iii)	harmonizované normy nie sú v súlade so žiadosťou a

b)	v Úradnom vestníku Európskej únie nie je v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy zahŕňajúce relevantné základné požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku a neočakáva sa, že sa takýto odkaz uverejní v primeranom období.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

6. Pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 5 tohto článku Komisia informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 5 tohto článku boli splnené.

7. Komisia pri vypracovaní návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 5 zohľadní odporúčania Európskeho dátového inovačného výboru a stanoviská iných relevantných orgánov alebo expertných skupín a náležite konzultuje so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.

8. Pri účastníkoch v dátových priestoroch ponúkajúcich údaje alebo dátové služby iným účastníkom v dátových priestoroch, ktorí spĺňajú spoločné špecifikácie stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 5 alebo v ich častiach, sa predpokladá, že spĺňajú základné požiadavky stanovené v odseku 1 v rozsahu, v akom sú tieto požiadavky zahrnuté v takýchto spoločných špecifikáciách alebo ich častiach.

9. Ak európska normalizačná organizácia prijme harmonizovanú normu a navrhne Komisii na účely uverejnenia odkazu na ňu v Úradnom vestníku Európskej únie, Komisia túto harmonizovanú normu posúdi v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012. Keď sa v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní odkaz na harmonizovanú normu, Komisia zruší vykonávacie akty uvedené v odseku 5 tohto článku alebo ich časti, ktoré zahŕňajú rovnaké základné požiadavky ako tie, ktoré zahŕňa harmonizovaná norma.

10. Ak sa členský štát domnieva, že spoločná špecifikácia úplne nezodpovedá základným požiadavkám stanoveným v odseku 1, informuje o tom Komisiu predložením podrobného vysvetlenia. Komisia posúdi podrobné vysvetlenie a môže v prípade potreby zmeniť vykonávací akt, ktorým sa stanovuje dotknutá spoločná špecifikácia.

11. Komisia môže prijať usmernenia, v ktorých zohľadní návrh Európskeho dátového inovačného výboru v súlade s článkom 30 písm. h) nariadenia (EÚ) 2022/868, ktorým sa stanovujú interoperabilné rámce pre spoločné normy a postupy pre fungovanie spoločných európskych dátových priestorov.

Článok 37

Príslušné orgány a koordinátori údajov

1. Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných orgánov, ktoré budú zodpovedné za uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia (príslušné orgány). Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero nových orgánov alebo využiť existujúce orgány.

2. Ak členský štát určí viac ako jeden príslušný orgán, určí spomedzi nich koordinátora údajov s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a pomáhať subjektom v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vo všetkých záležitostiach súvisiacich s jeho uplatňovaním a presadzovaním. Príslušné orgány pri vykonávaní úloh a právomocí, ktoré im boli pridelené podľa odseku 5, navzájom spolupracujú.

3. Dozorné orgány zodpovedné za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 sú zodpovedné za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Kapitoly VI a VII nariadenia (EÚ) 2016/679 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je zodpovedný za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia, pokiaľ sa týka Komisie, Európskej centrálnej banky alebo orgánov Únie. Článok 62 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa v relevantných prípadoch uplatňuje mutatis mutandis.

Dozorné orgány vykonávajú svoje úlohy a právomoci uvedené v tomto odseku s ohľadom na spracúvanie osobných údajov.

4. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 tohto článku:

a)	v prípade konkrétnych odvetvových otázok týkajúcich sa prístupu k údajom a ich používania, ktoré súvisia s uplatňovaním tohto nariadenia, sa dodržiavajú právomoci odvetvových orgánov;

b)	príslušný orgán zodpovedný za uplatňovanie a presadzovanie článkov 23 až 31 a článkov 34 a 35 musí mať skúsenosti v oblasti údajov a elektronických komunikačných služieb.

5. Členské štáty zabezpečia, aby úlohy a právomoci príslušných orgánov boli jasne vymedzené a aby zahŕňali:

a)	podporu dátovej gramotnosti a informovanosti používateľov a subjektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto nariadenia;

vybavovanie sťažností vyplývajúcich z údajného porušovania tohto nariadenia, a to aj v súvislosti s obchodným tajomstvom, a vyšetrovanie podstaty sťažnosti v primeranom rozsahu a prípadné pravidelné informovanie sťažovateľov v relevantných prípadoch v súlade s vnútroštátnym právom o pokroku a výsledkoch vyšetrovania v primeranej lehote, najmä ak je potrebné ďalšie vyšetrovanie alebo koordinácia s iným príslušným orgánom;

c)	vedenie vyšetrovaní záležitostí týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia, a to aj na základe informácií poskytnutých iným príslušným orgánom alebo iným orgánom verejnej moci;

d)	ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich peňažných sankcií, ktoré môžu zahŕňať pravidelné penále a sankcie so spätnou účinnosťou, alebo začatie súdneho konania o uložení pokuty;

e)	monitorovanie vývoja v technologickej a súvisiacej obchodnej oblasti relevantného pre sprístupňovanie údajov a ich používanie;

spoluprácu s príslušnými orgánmi iných členských štátov a v relevantných prípadoch s Komisiou alebo Európskym dátovým inovačným výborom s cieľom zabezpečiť jednotné a účinné uplatňovanie tohto nariadenia vrátane výmeny všetkých relevantných informácií elektronickými prostriedkami, a to bez zbytočného odkladu a aj pokiaľ ide o odsek 10 tohto článku;

spoluprácu s relevantnými príslušnými orgánmi zodpovednými za vykonávanie iných právnych aktov Únie alebo vnútroštátnych právnych aktov vrátane orgánov príslušných v oblasti údajov a elektronických komunikačných služieb, s dozorným orgánom zodpovedným za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo s odvetvovými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa toto nariadenie presadzovalo konzistentne s iným právom Únie a vnútroštátnym právom;

h)	spoluprácu s relevantnými príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa články 23 až 31 a články 34 a 35 presadzovali jednotne s ostatným právom Únie a so samoreguláciou vzťahujúcou sa na poskytovateľov služieb spracúvania údajov;

i)	zabezpečenie zrušenia poplatkov za presun v súlade s článkom 29;

j)	preskúmanie žiadostí o údaje podaných v súlade s kapitolou V.

Ak je určený koordinátor údajov, uľahčuje spoluprácu uvedenú v prvom pododseku písm. f), g) a h) a na požiadanie pomáha príslušným orgánom.

6. Koordinátor údajov, ak takýto príslušný orgán bol určený:

a)	pôsobí ako jednotné kontaktné miesto pre všetky otázky súvisiace s uplatňovaním tohto nariadenia;

b)	zabezpečuje, aby boli žiadosti o sprístupnenie údajov podané subjektmi verejného sektora v prípade výnimočnej potreby podľa kapitoly V verejne prístupné online, a podporuje dobrovoľné dohody o zdieľaní údajov medzi orgánmi verejného sektora a držiteľmi údajov;

c)	každoročne informuje Komisiu o zamietnutiach oznámených podľa článku 4 ods. 2 a 8 a článku 5 ods. 11.

7. Členské štáty oznámia Komisii názvy príslušných orgánov a ich úlohy a právomoci a v príslušných prípadoch aj názov koordinátora údajov. Komisia vedie verejný register týchto orgánov.

8. Príslušné orgány musia byť pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí podľa tohto nariadenia nestranné a nesmú byť pod vonkajším vplyvom, či už priamym alebo nepriamym, a nesmú požadovať ani prijímať pokyny týkajúce sa jednotlivých prípadov od iného orgánu verejnej moci alebo súkromnej strany.

9. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali dostatočné ľudské a technické zdroje a relevantné odborné znalosti na účinné plnenie svojich úloh v súlade s týmto nariadením.

10. Subjekty patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria do právomoci členského štátu, v ktorom sú usadené. Ak je subjekt usadený vo viac ako jednom členskom štáte, považuje sa za subjekt v právomoci členského štátu, v ktorom má hlavné miesto podnikateľskej činnosti, to znamená, v ktorom má ústredie alebo sídlo, z ktorého sa vykonávajú hlavné finančné operácie a prevádzkové riadenie.

11. Každý subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii a ktorý nie je usadený v Únii, určí právneho zástupcu v jednom z členských štátov.

12. Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením poverí subjekt, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii, právneho zástupcu, aby konal spolu s ním alebo v jeho mene vo všetkých otázkach, s ktorými sa na neho obrátia príslušné orgány. Uvedený právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia a ustanovenia, ktoré subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sprístupňujúci pripojené produkty alebo ponúkajúci služby v Únii prijal a zaviedol s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením.

13. Subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii, sa považuje za subjekt podliehajúci právomoci členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho právny zástupca. Tým, že takýto subjekt určí právneho zástupcu, nie je dotknutá zodpovednosť takéhoto subjektu a žiadne právne kroky, ktoré by sa mohli podniknúť proti takémuto subjektu. Kým subjekt neurčí právneho zástupcu v súlade s týmto článkom, patrí v príslušných prípadoch na účely zabezpečenia uplatňovania a presadzovania tohto nariadenia do právomoci všetkých členských štátov. Každý príslušný orgán môže vykonávať svoju právomoc, a to aj uložením účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií, za predpokladu, že sa voči subjektu nevedie konanie o presadzovaní práva podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o rovnaké skutočnosti zo strany iného príslušného orgánu.

14. Príslušné orgány majú právomoc požadovať od používateľov, držiteľov údajov alebo príjemcov údajov, alebo ich právnych zástupcov, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, všetky informácie potrebné na overenie súladu s týmto nariadením. Všetky žiadosti o informácie musia byť primerané vykonávaniu uvedenej úlohy a odôvodnené.

15. Ak príslušný orgán v jednom členskom štáte požiada o pomoc alebo prijatie opatrenia na presadzovanie príslušný orgán v inom členskom štáte, predloží odôvodnenú žiadosť. Príslušný orgán po doručení takejto žiadosti bez zbytočného odkladu odpovie a v odpovedi podrobne uvedie opatrenia, ktoré sa prijali alebo ktoré sa plánujú prijať.

16. Príslušné orgány dodržiavajú zásady dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva a chránia osobné údaje v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Všetky informácie vymieňané v rámci žiadosti o pomoc a poskytnuté podľa tohto článku sa používajú iba na účel, na ktorý boli vyžiadané.

Článok 41

Vzorové zmluvné podmienky a štandardné zmluvné doložky

Komisia pred 12. septembrom 2025 vypracuje a odporučí nezáväzné vzorové zmluvné podmienky prístupu k údajom a ich používania vrátane podmienok primeranej náhrady a ochrany obchodných tajomstiev, ako aj nezáväzné štandardné zmluvné doložky pre zmluvy o cloud computingu s cieľom pomôcť zmluvným stranám pri vypracovaní zmlúv so spravodlivými, primeranými a nediskriminačnými zmluvnými právami a záväzkami a pri rokovaní o týchto zmluvách.

Článok 42

Úloha Európskeho dátového inovačného výboru

Európsky dátový inovačný výbor zriadený Komisiou ako expertná skupina podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2022/868, v ktorom sú zastúpené príslušné orgány, podporuje jednotné uplatňovanie tohto nariadenia:

a)	poskytovaním poradenstva a pomoci Komisii, pokiaľ ide o rozvoj jednotnej praxe príslušných orgánov pri presadzovaní kapitol II, III, V a VII;

b)	uľahčovaním spolupráce medzi príslušnými orgánmi prostredníctvom budovania kapacít a výmeny informácií, najmä stanovením metód efektívnej výmeny informácií týkajúcich sa presadzovania práv a povinností podľa kapitol II, III a V v cezhraničných prípadoch vrátane koordinácie pri stanovovaní sankcií;

poskytovaním poradenstva a pomoci Komisii, pokiaľ ide o:

i)	to, či požiadať o vypracovanie harmonizovaných noriem uvedených v článku 33 ods. 4, článku 35 ods. 4 a článku 36 ods. 5;

ii)	prípravu vykonávacích aktov uvedených v článku 33 ods. 5, článku 35 ods. 5 a 8 a článku 36 ods. 6;

iii)	prípravu delegovaných aktov uvedených v článku 29 ods. 7 a článku 33 ods. 2 a

iv)	prijatie usmernení, ktorými sa stanovujú interoperabilné rámce pre spoločné normy a postupy pre fungovanie spoločných európskych dátových priestorov, uvedených v článku 33 ods. 11.

KAPITOLA X

PRÁVO SUI GENERIS PODĽA SMERNICE 96/9/ES

Článok 49

Hodnotenie a preskúmanie

1. Komisia do 12. septembra 2028 vykoná hodnotenie tohto nariadenia a správu s hlavnými zisteniami predloží Európskemu parlamentu a Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V uvedenom hodnotení posudzuje predovšetkým:

situácie, ktoré sa majú považovať za situácie výnimočnej potreby na účely článku 15 tohto nariadenia a uplatňovanie kapitoly V tohto nariadenia v praxi, najmä skúsenosti s uplatňovaním kapitoly V tohto nariadenia subjektmi verejného sektora, Komisiou, Európskou centrálnou bankou a orgánmi Únie; počet a výsledok konaní predložených príslušnému orgánu podľa článku 18 ods. 5 o uplatňovaní kapitoly V tohto nariadenia, ktoré oznámili príslušné orgány; vplyv iných povinností stanovených v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve na účely splnenia žiadostí o prístup k informáciám; vplyv dobrovoľných mechanizmov zdieľania údajov, ako sú tie, ktoré zaviedli organizácie dátového altruizmu uznané podľa nariadenia (EÚ) 2022/868, na plnenie cieľov kapitoly V tohto nariadenia, ako aj úlohu osobných údajov v kontexte článku 15 tohto nariadenia vrátane vývoja technológií na zvyšovanie súkromia;

b)	vplyv tohto nariadenia na využívanie údajov v hospodárstve aj na inováciu údajov, postupy speňažovania údajov a služby sprostredkovania údajov, ako aj na zdieľanie údajov v rámci spoločných európskych dátových priestorov;

c)	dostupnosť a používanie rôznych kategórií a druhov údajov;

d)	vylúčenie určitých kategórií podnikov ako príjemcov podľa článku 5;

e)	absencia akéhokoľvek vplyvu na práva duševného vlastníctva;

vplyv na obchodné tajomstvá vrátane ochrany pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením, ako aj vplyv mechanizmu, ktorý držiteľovi údajov umožňuje zamietnuť žiadosť používateľa podľa článku 4 ods. 8 a článku 5 ods. 11, pričom sa v možnom rozsahu zohľadní akákoľvek revízia smernice (EÚ) 2016/943;

g)	či je zoznam neprijateľných zmluvných podmienok uvedený v článku 13 aktuálny vzhľadom na nové obchodné praktiky a rýchle tempo inovácie na trhu;

h)	zmeny zmluvných praktík poskytovateľov služieb spracúvania údajov a to, či vedú k dostatočnému súladu s článkom 25;

i)	zníženie poplatkov účtovaných poskytovateľmi služieb spracúvania údajov za proces presunu v súlade s postupným ukončením poplatkov za presun podľa článku 29;

j)	vzájomné pôsobenie tohto nariadenia s inými právnymi aktmi Únie, ktoré sú relevantné pre dátové hospodárstvo;

k)	predchádzanie nezákonnému prístupu orgánov verejnej moci k iným ako osobným údajom;

l)	účinnosť režimu presadzovania práva požadovaného podľa článku 37;

m)	vplyv tohto nariadenia na MSP s ohľadom na ich schopnosť inovovať a na dostupnosť služieb spracúvania údajov pre používateľov v Únii a zaťaženie v súvislosti s plnením nových povinností.

2. Komisia do 12. septembra 2028 vykoná hodnotenie tohto nariadenia a správu s hlavnými zisteniami predloží Európskemu parlamentu a Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V uvedenom hodnotení sa posúdi vplyv článkov 23 až 31 a článkov 34 a 35, najmä pokiaľ ide o cenotvorbu a rozmanitosť služieb spracúvania údajov ponúkaných v rámci Únie s osobitným zameraním na poskytovateľov z radov MSP.

3. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 1 a 2.

4. Komisia na základe správ uvedených v odsekoch 1 a 2 vo vhodných prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.

Článok 50

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 12. septembra 2025.

Povinnosť vyplývajúca z článku 3 ods. 1 sa uplatňuje na pripojené produkty a s nimi súvisiace služby uvedené na trh po 12. septembri 2026.

Kapitola III sa uplatňuje len v súvislosti s povinnosťami sprístupňovať údaje podľa práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie, ktoré nadobudli účinnosť po 12. septembri 2025.

Kapitola IV sa uplatňuje na zmluvy uzavreté po 12. septembri 2025.

Kapitola IV sa uplatňuje od 12. septembra 2027 na zmluvy uzavreté do 12. septembra 2025 vrátane, a to za predpokladu, že:

a)	sú na dobu neurčitú alebo

b)	ich platnosť uplynie najmenej 10 rokov od 11. januára 2024.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 13. decembra 2023

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

P. NAVARRO RÍOS

(1) Ú. v. EÚ C 402, 19.10.2022, s. 5.

(2) Ú. v. EÚ C 365, 23.9.2022, s. 18.

(3) Ú. v. EÚ C 375, 30.9.2022, s. 112.

(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 9. novembra 2023 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. novembra 2023.

(5) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(9) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 79).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 118).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1544 z 12. júla 2023, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 181).

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov) (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 1).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022, s. 1).

(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 1).

(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1).

(33) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(35) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).

(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(37) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(38) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(39) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2854/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)

whereas

keyboard_tab Data Act 2023/2854 SK

Data Act 2023/2854 SK