Data Act 2023/2854 SK

c)	sprístupnení údajov držiteľmi údajov subjektom verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke a orgánom Únie, ak sú tieto údaje výnimočne potrebné na plnenie osobitnej úlohy vykonávanej vo verejnom záujme;

d)	uľahčení presunu medzi službami spracúvania údajov;

e)	zavedení záruk proti nezákonnému prístupu tretích strán k iným ako osobným údajom a

f)	vývoji noriem interoperability pre prístup k údajom, ich prenos a používanie.

2. Toto nariadenie sa vzťahuje na osobné a iné ako osobné údaje vrátane týchto druhov údajov v týchto súvislostiach:

a)	kapitola II sa vzťahuje na údaje, s výnimkou obsahu, týkajúce sa výkonnosti, používania a prostredia pripojených produktov a súvisiacich služieb;

b)	kapitola III sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora, na ktoré sa vzťahujú zákonné povinnosti zdieľania údajov;

c)	kapitola IV sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora, ktoré sú sprístupňované a ktoré sa používajú na základe zmluvy medzi podnikmi;

d)	kapitola V sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora so zameraním na iné ako osobné údaje;

e)	kapitola VI sa vzťahuje na všetky údaje a služby spracúvané poskytovateľmi služieb spracúvania údajov;

f)	kapitola VII sa vzťahuje na všetky iné ako osobné údaje, ktoré majú poskytovatelia služieb spracúvania údajov v držbe v Únii.

3. Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)	výrobcov pripojených produktov uvedených na trh v Únii a poskytovateľov súvisiacich služieb bez ohľadu na miesto usadenia týchto výrobcov a poskytovateľov;

b)	používateľov v Únii používajúcich pripojené produkty alebo súvisiace služby uvedené v písmene a);

c)	držiteľov údajov bez ohľadu na ich miesto usadenia, ktorí sprístupňujú údaje príjemcom údajov v Únii;

d)	príjemcov údajov v Únii, ktorým sa údaje sprístupňujú;

subjekty verejného sektora, Komisiu, Európsku centrálnu banku a orgány Únie, ktoré požadujú od držiteľov údajov sprístupnenie údajov, ak sú tieto údaje výnimočne potrebné na plnenie osobitnej úlohy vykonávanej vo verejnom záujme, a na držiteľov údajov, ktorí tieto údaje poskytujú v reakcii na takúto žiadosť;

f)	poskytovateľov služieb spracúvania údajov bez ohľadu na ich miesto usadenia, ktorí takéto služby poskytujú zákazníkom v Únii;

g)	účastníkov v dátových priestoroch a predajcov aplikácií využívajúcich inteligentné zmluvy a osoby, ktorých obchodná, podnikateľská alebo profesijná činnosť zahŕňa implementáciu inteligentných zmlúv pre iných v kontexte plnenia dohody.

4. Ak sa v tomto nariadení odkazuje na pripojené produkty alebo súvisiace služby, takéto odkazy sa rozumejú aj tak, že zahŕňajú virtuálnych asistentov, pokiaľ sú v interakcii s pripojeným produktom alebo súvisiacou službou.

5. Týmto nariadením nie je dotknuté právo Únie a vnútroštátne právo o ochrane osobných údajov, súkromia a dôvernosti komunikácií a integrity koncových zariadení, ktoré sa vzťahuje na osobné údaje spracúvané v súvislosti s právami a povinnosťami v ňom stanovenými, najmä nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a smernica 2002/58/ES, ani právomoci a kompetencie dozorných orgánov a práva dotknutých osôb. Pokiaľ sú používateľmi dotknuté osoby, právami stanovenými v kapitole II tohto nariadenia sa dopĺňajú práva na prístup dotknutých osôb a práva na prenosnosť údajov podľa článkov 15 a 20 nariadenia (EÚ) 2016/679. V prípade konfliktu medzi týmto nariadením a právom Únie o ochrane osobných údajov alebo súkromia alebo vnútroštátnym právnym predpisom prijatým v súlade s takýmto právom Únie má prednosť príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo o ochrane osobných údajov alebo súkromia.

6. Toto nariadenie sa nevzťahuje na dobrovoľné dojednania spôsobov výmeny údajov medzi súkromnými a verejnými subjektmi, najmä dobrovoľné dohody na účely zdieľania údajov, ani im nebráni.

Toto nariadenie nemá vplyv na právne akty Únie alebo vnútroštátne právne akty, ktorými sa stanovuje zdieľanie údajov, prístup k nim a ich používanie na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, alebo na colné a daňové účely, najmä nariadenia (EÚ) 2021/784, (EÚ) 2022/2065 a (EÚ) 2023/1543 a smernicu (EÚ) 2023/1544, ani na medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Toto nariadenie sa nevzťahuje na zber alebo zdieľanie údajov, prístup k nim ani ich používanie podľa nariadenia (EÚ) 2015/847 a smernice (EÚ) 2015/849. Toto nariadenie sa nevzťahuje na oblasti, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a v žiadnom prípade nemá vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany alebo národnej bezpečnosti bez ohľadu na typ subjektu, ktorý členské štáty poverili vykonávaním úloh v súvislosti s týmito právomocami, ani na ich právomoc chrániť iné základné funkcie štátu vrátane zabezpečenia územnej celistvosti štátu a udržiavania verejného poriadku. Toto nariadenie nemá vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa colnej a daňovej správy alebo zdravia a bezpečnosti občanov.

7. Týmto nariadením sa dopĺňa samoregulačný prístup nariadenia (EÚ) 2018/1807 doplnením všeobecne uplatniteľných povinností týkajúcich sa zmeny cloudových služieb.

8. Týmto nariadením nie sú dotknuté právne akty Únie a vnútroštátne právne akty stanovujúce ochranu práv duševného vlastníctva, najmä smernice 2001/29/ES, smernice 2004/48/ES a smernice (EÚ) 2019/790.

9. Týmto nariadením sa dopĺňa a nie je ním dotknuté právo Únie zamerané na podporu záujmov spotrebiteľov a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a na ochranu ich zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, najmä smerníc 93/13/EHS, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ.

10. Toto nariadenie nebráni uzatváraniu dobrovoľných zákonných zmlúv o zdieľaní údajov vrátane zmlúv uzavretých na recipročnom základe, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„údaje“ sú všetky digitálne formy aktov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých aktov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;

2.	„metaúdaje“ sú štruktúrovaný opis obsahu alebo použitia údajov uľahčujúci nájdenie a využívanie týchto údajov;

3.	„osobné údaje“ sú osobné údaje v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

4.	„iné ako osobné údaje“ sú údaje iné ako osobné údaje;

„pripojený produkt“ je predmet, ktorý slúži na získavanie, vytváranie alebo zber údajov týkajúcich sa jeho používania alebo prostredia, ktorý je schopný prenášať údaje z produktu prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, fyzického pripojenia alebo prístupu zo zariadení a ktorého hlavnou funkciou nie je ukladanie, spracúvanie ani prenos údajov v mene inej strany, než je používateľ;

„súvisiaca služba“ je digitálna služba iná ako elektronická komunikačná služba vrátane softvéru, ktorá je spojená s produktom v čase nákupu, nájmu alebo lízingu tak, že pripojený produkt by bez nej nemohol vykonávať jednu alebo viaceré svoje funkcie, alebo ktorú následne výrobca alebo tretia strana pripoja k produktu s cieľom doplniť, aktualizovať alebo prispôsobiť funkcie pripojeného produktu;

„spracúvanie“ je každá operácia alebo súbor operácií s údajmi alebo súbormi údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;

„služba spracúvania údajov“ je digitálna služba, ktorá je poskytovaná zákazníkovi a ktorá umožňuje všadeprítomný a na požiadanie poskytovaný sieťový prístup k zdieľanému súboru konfigurovateľných, škálovateľných a pružných výpočtových zdrojov centralizovanej, distribuovanej alebo vysoko distribuovanej povahy, ktorú možno rýchlo vyhradiť a uvoľniť s minimálnym úsilím o riadenie alebo interakciu s poskytovateľom služieb;

9.	„rovnaký typ služby“ je súbor služieb spracúvania údajov so spoločným hlavným cieľom, modelom služieb spracúvania údajov a hlavnými funkciami;

10.	„služba sprostredkovania údajov“ je služba sprostredkovania údajov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 11 nariadenia (EÚ) 2022/868;

11.	„dotknutá osoba“ je dotknutá osoba uvedená v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

12.	„používateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní pripojený produkt alebo na ktorú boli zmluvne prevedené dočasné práva na používanie tohto pripojeného produktu alebo ktorá prijíma súvisiace služby;

13.

„držiteľ údajov“ je fyzická alebo právnická alebo fyzická osoba, ktorá má v súlade s týmto nariadením, uplatniteľným právom Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi prijatými v súlade s právom Únie, právo alebo povinnosť používať a sprístupňovať údaje, a v prípade, že je to zmluvne dohodnuté, aj údaje z produktu alebo údaje zo súvisiacej služby, ktoré získala alebo vytvorila počas poskytovania súvisiacej služby;

14.

„príjemca údajov“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná na účely týkajúce sa jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, iná ako používateľ pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, ktorej držiteľ údajov sprístupňuje údaje, vrátane tretej strany na základe žiadosti používateľa predloženej držiteľovi údajov alebo v súlade s právnym záväzkom vyplývajúcim z práva Únie alebo z vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie;

15.

„údaje z produktu“ sú údaje, ktoré vznikli používaním pripojeného produktu a ktoré výrobca navrhol tak, aby ich používateľ, držiteľ údajov alebo tretia strana, vrátane, v relevantných prípadoch, výrobcu, mohol získať prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, fyzického pripojenia alebo prístupu zo zariadení;

16.	„údaje zo súvisiacej služby“ sú údaje predstavujúce digitalizáciu činností používateľa alebo udalostí súvisiacich s pripojeným produktom, zaznamenávané buď úmyselne používateľom, alebo ako vedľajší produkt jeho činnosti, ktoré sú vytvorené počas poskytovania súvisiacej služby poskytovateľom;

17.	„voľne dostupné údaje“ sú údaje z produktu a údaje zo súvisiacej služby, ktoré držiteľ údajov zákonne získava alebo môže zákonne získať z pripojeného produktu alebo zo súvisiacej služby bez neprimeraného úsilia nad rámec jednoduchej operácie;

18.	„obchodné tajomstvo“ je obchodné tajomstvo v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2016/943;

19.	„vlastník obchodného tajomstva“ je vlastník obchodného tajomstva v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice (EÚ) 2016/943;

20.	„profilovanie“ je profilovanie v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 4 nariadenia (EÚ) 2016/679;

21.	„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka pripojeného produktu na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za protihodnotu alebo bezodplatne;

22.	„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie pripojeného produktu na trhu Únie;

23.	„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej ani profesijnej činnosti;

24.	„podnik“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá v súvislosti so zmluvami a postupmi, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

25.	„malý podnik“ je malý podnik v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 2 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;

26.	„mikropodnik“ je mikropodnik v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;

27.	„orgány Únie“ sú orgány, úrady a agentúry Únie zriadené podľa aktov prijatých na základe Zmluvy o Európskej únii, ZFEÚ alebo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

28.	„subjekt verejného sektora“ sú vnútroštátne, regionálne alebo miestne orgány členských štátov, verejnoprávne subjekty členských štátov alebo združenia tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jedným alebo viacerými takýmito subjektmi;

29.

„krízová situácia“ je časovo obmedzená výnimočná situácia, ako je núdzová situácia v oblasti verejného zdravia, núdzová situácia v dôsledku prírodných katastrof a veľké katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou vrátane veľkého kybernetickobezpečnostného incidentu, ktorá negatívne ovplyvňuje obyvateľstvo Únie alebo celý členský štát alebo jeho časť a pri ktorej existuje riziko závažných a dlhotrvajúcich následkov na životné podmienky, hospodársku stabilitu alebo finančnú stabilitu alebo riziko podstatného a bezprostredného znehodnotenia hospodárskych aktív v Únii alebo v relevantnom členskom štáte a ktorá sa určuje a úradne vyhlasuje v súlade s relevantnými postupmi podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva;

30.	„zákazník“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzavrela zmluvný vzťah s poskytovateľom služieb spracúvania údajov s cieľom využiť jednu alebo viacero služieb spracúvania údajov;

31.

„virtuálni asistenti“ je softvér, ktorý je schopný spracúvať požiadavky, úlohy alebo otázky vrátane požiadaviek, úloh alebo otázok založených na zvukovom alebo písomnom vstupe, gestách alebo pohyboch a ktorý na základe týchto požiadaviek, úloh alebo otázok umožňuje prístup k iným službám alebo ovláda funkcie pripojených produktov;

32.	„digitálne aktíva“ sú prvky v digitálnej podobe vrátane aplikácií, ktoré má zákazník právo používať nezávisle od zmluvného vzťahu so službou spracúvania údajov, od ktorej sa zamýšľa presunúť;

33.	„lokálna infraštruktúra IKT“ je infraštruktúra IKT a výpočtové zdroje, ktoré zákazník vlastní, má ich prenajaté alebo prenajaté v rámci lízingu a ktoré sa nachádzajú v dátovom centre samotného zákazníka a prevádzkuje ich zákazník alebo tretia strana;

34.

„presun“ je proces zahŕňajúci zdrojového poskytovateľa služieb spracúvania údajov, zákazníka služby spracúvania údajov a v relevantných prípadoch cieľového poskytovateľa služieb spracúvania údajov, pri ktorom zákazník služby spracúvania údajov prechádza z využívania jednej služby spracúvania údajov na využívanie inej služby spracúvania údajov rovnakého typu alebo inej služby, ktorú ponúka iný poskytovateľ služieb spracúvania údajov, alebo na lokálnu infraštruktúru IKT, a to aj prostredníctvom extrakcie, transformácie a odosielania údajov;

35.	„poplatky za výstup údajov“ sú poplatky za prenos údajov účtované zákazníkom za extrakciu ich údajov prostredníctvom siete z infraštruktúry IKT poskytovateľa služieb spracúvania údajov do systému iného poskytovateľa alebo do lokálnej infraštruktúry IKT;

36.

„poplatky za presun“ sú poplatky, ktoré poskytovateľ spracúvania údajov účtuje zákazníkovi za úkony vyžadované týmto nariadením pri presune do systému iného poskytovateľa alebo do lokálnej infraštruktúry IKT, ktoré sú iné ako štandardné poplatky za služby alebo poplatky za predčasné ukončenie, pričom zahŕňajú poplatky za výstup údajov;

37.

„funkčná rovnocennosť“ je obnovenie minimálnej úrovne funkčnosti služby rovnakého typu v prostredí novej služby spracúvania údajov po presune, a to na základe exportovateľných údajov a digitálnych aktív zákazníka, keď cieľová služba spracúvania údajov poskytuje v podstate porovnateľný výsledok v reakcii na rovnaký vstup v prípade zdieľaných funkcií poskytovaných zákazníkovi na základe zmluvy;

38.

„exportovateľné údaje“ sú na účely článkov 23 až 31 a článku 35 vstupné a výstupné údaje, vrátane metaúdajov, priamo alebo nepriamo vytvorené alebo spoločne vytvorené používaním služby spracúvania údajov zákazníkom s výnimkou akýchkoľvek aktív alebo údajov poskytovateľov služieb spracúvania údajov alebo tretej strany, ktoré sú chránené právami duševného vlastníctva alebo predstavujúce obchodné tajomstvo;

39.	„inteligentná zmluva“ je počítačový program používaný na automatizované plnenie dohody alebo jej časti, ktorý využíva sekvenciu záznamov elektronických údajov a zabezpečuje ich integritu a presnosť ich chronologického usporiadania;

40.	„interoperabilita“ je schopnosť dvoch alebo viacerých dátových priestorov alebo komunikačných sietí, systémov, pripojených produktov, aplikácií, služieb spracúvania údajov alebo komponentov vymieňať si údaje a využívať ich na účely vykonávania svojich funkcií;

41.	„otvorená špecifikácia interoperability“ je technická špecifikácia v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktorá je zameraná na výkonnosť s cieľom dosiahnuť interoperabilitu medzi službami spracúvania údajov;

42.	„spoločné špecifikácie“ sú dokument, ktorý nie je normou a ktorý obsahuje technické riešenia poskytujúce prostriedky na dosiahnutie súladu s určitými požiadavkami a povinnosťami stanovenými podľa tohto nariadenia;

43.	„harmonizovaná norma“ je harmonizovaná norma v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

KAPITOLA II

ZDIEĽANIE ÚDAJOV MEDZI PODNIKOM A SPOTREBITEĽOM A ZDIEĽANIE ÚDAJOV MEDZI PODNIKMI

Článok 5

Právo používateľa zdieľať údaje s tretími stranami

1. Držiteľ údajov na žiadosť používateľa alebo strany, ktorá koná v jeho mene, sprístupňuje voľne dostupné údaje, ako aj relevantné metaúdaje potrebné na interpretáciu a používanie týchto údajov tretej strane bez zbytočného odkladu, v rovnakej kvalite, aká je dostupná pre držiteľa údajov, ľahko, bezpečne, bezodplatne pre používateľa, v úplnom, štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a ak je to relevantné a technicky možné, nepretržite a v reálnom čase. Držiteľ údajov sprístupňuje údaje tretej strane v súlade s článkami 8 a 9.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na voľne dostupné údaje v súvislosti s testovaním nových pripojených produktov, látok alebo procesov, ktoré ešte nie sú uvedené na trh, pokiaľ ich použitie treťou stranou nie je zmluvne povolené.

3. Žiadny podnik označený za strážcu prístupu podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/1925 nesmie byť oprávnenou treťou stranou podľa tohto článku, a teda nesmie:

a)	akokoľvek od používateľa vyžadovať alebo ho komerčne motivovať, a to ani poskytnutím peňažnej alebo inej náhrady, aby niektorej zo služieb podniku sprístupnil údaje, ktoré získal na základe žiadosti podľa článku 4 ods. 1;

b)	od používateľa vyžadovať alebo ho komerčne motivovať, aby požiadal držiteľa údajov o sprístupnenie údajov pre niektorú zo služieb podniku podľa odseku 1 tohto článku;

c)	prijať od používateľa údaje, ktoré používateľ získal na základe žiadosti podľa článku 4 ods. 1.

4. Na účely overenia, či sa fyzická alebo právnická osoba považuje za používateľa alebo tretiu stranu na účely odseku 1, nemá používateľ ani tretia strana povinnosť poskytnúť žiadne informácie nad rámec toho, čo je potrebné. Držitelia údajov neuchovávajú žiadne informácie o prístupe tretej strany k vyžiadaným údajom nad rámec toho, čo je potrebné na riadne vybavenie žiadosti tretej strany o prístup a na účely bezpečnosti a údržby dátovej infraštruktúry.

5. Tretia strana nepoužíva na získanie prístupu k údajom donucovacie prostriedky ani nezneužíva nedostatky technickej infraštruktúry držiteľa údajov, ktorá je určená na ochranu údajov.

6. Držiteľ údajov nepoužíva voľne dostupné údaje na vyvodenie poznatkov o hospodárskej situácii, majetku a výrobných postupoch tretej strany alebo o používaní treťou stranou akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý by mohol ohroziť obchodné postavenie tretej strany na trhoch, na ktorých pôsobí, pokiaľ tretia strana nepovolila takého použitie a pokiaľ nemá technickú možnosť jednoducho toto povolenie kedykoľvek odvolať.

7. Ak používateľ nie je dotknutá osoba, ktorej osobné údaje sa požadujú, osobné údaje, ktoré boli vytvorené používaním pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, sa sprístupnia držiteľom údajov tretej strane, len ak na to existuje platný právny základ na spracúvanie podľa článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/679 a, v relevantných prípadoch, ak sú splnené podmienky článku 9 uvedeného nariadenia a článku 5 ods. 3 smernice 2002/58/ES.

8. Skutočnosť, že sa držiteľ údajov a tretia strana nedohodli na dojednaniach prenosu údajov, nie je prekážkou výkonu práv dotknutej osoby podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, nebráni mu, ani ho nenarúša, a to najmä pokiaľ ide o právo na prenosnosť údajov podľa článku 20 uvedeného nariadenia.

9. Obchodné tajomstvá sa zachovávajú a tretím stranám sa zverejňujú, len v rozsahu, v akom je takéto zverejnenie skutočne nevyhnutné na dosiahnutie účelu dohodnutého medzi používateľom a treťou stranou. Držiteľ údajov, alebo, ak nie je tou istou osobou, vlastník obchodného tajomstva, identifikuje údaje, ktoré sú chránené ako obchodné tajomstvo, a to aj v rámci relevantných metaúdajov, a dohodne sa s treťou stranou na primeraných technických a organizačných opatreniach potrebných na zachovanie dôvernosti zdieľaných údajov, ako sú vzorové zmluvné podmienky, dohody o dôvernosti, prísne prístupové protokoly, technické normy a uplatňovanie kódexov správania.

10. Ak sa nedosiahne dohoda o potrebných opatreniach uvedených v odseku 9 tohto článku alebo ak tretia strana nevykoná opatrenia dohodnuté podľa odseku 9 tohto článku alebo naruší dôvernosť obchodného tajomstva, držiteľ údajov môže odoprieť alebo prípadne pozastaviť zdieľanie údajov identifikovaných ako obchodné tajomstvo. Rozhodnutie držiteľa údajov sa riadne odôvodní a bez zbytočného odkladu sa písomne poskytne tretej strane. V takýchto prípadoch držiteľ údajov oznámi príslušnému orgánu určenému podľa článku 37, že odoprel alebo pozastavil zdieľanie údajov, a uvedie, ktoré opatrenia sa nedohodli alebo nevykonali, a v relevantných prípadoch, ktoré obchodné tajomstvo malo narušenú jeho dôvernosť.

11. Za výnimočných okolností, ak držiteľ údajov, ktorý je vlastníkom obchodného tajomstva, má možnosť preukázať, že je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku zverejnenia obchodného tajomstva utrpí vážnu hospodársku škodu, a to aj napriek technickým a organizačným opatreniam, ktoré prijala tretia strana podľa odseku 9 tohto článku, môže držiteľ údajov v jednotlivých prípadoch zamietnuť žiadosť o prístup k predmetným konkrétnym údajom. Uvedené preukázanie sa riadne odôvodní na základe objektívnych prvkov, najmä vymožiteľnosti ochrany obchodného tajomstva v tretích krajinách, povahy a úrovne dôvernosti požadovaných údajov a jedinečnosti a novosti pripojeného produktu, a poskytne sa písomne bez zbytočného odkladu tretej strane. Ak držiteľ údajov zamietne zdieľanie údajov podľa tohto odseku, oznámi to príslušnému orgánu určenému podľa článku 37.

12. Tretia strana, ktorá chce napadnúť rozhodnutie držiteľa údajov zamietnuť alebo odoprieť či pozastaviť zdieľanie údajov podľa odsekov 10 a 11, môže bez toho, aby bolo dotknuté právo tejto tretej strany domáhať sa v ktoromkoľvek štádiu nápravy na súde členského štátu:

a)	podať v súlade s článkom 37 ods. 5 písm. b) sťažnosť príslušnému orgánu, ktorý bez zbytočného odkladu rozhodne, či a za akých podmienok sa zdieľanie údajov má začať alebo obnoviť, alebo

b)	dohodnúť sa s držiteľom údajov na postúpení veci orgánu na urovnávanie sporov v súlade s článkom 10 ods. 1.

13. Právo uvedené v odseku 1 nemá nepriaznivý vplyv na práva dotknutých osôb podľa uplatniteľného práva Únie a vnútroštátneho práva o ochrane osobných údajov.

Článok 17

Žiadosti o sprístupnenie údajov

1. Pri podaní žiadosti o údaje podľa článku 14 subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie:

a)	uvedie vyžadované údaje vrátane relevantných metaúdajov potrebných na interpretáciu a využitie týchto údajov;

b)	preukáže, že sú splnené podmienky, za ktorých nastáva výnimočná potreba podľa článku 15, na účely ktorej sa údaje žiadajú;

c)	vysvetlí účel žiadosti, zamýšľané použitie požadovaných údajov, a to, v náležitých prípadoch, aj treťou stranou v súlade s odsekom 4 tohto článku, trvanie tohto použitia a v relevantných prípadoch aj spôsob, akým má spracúvanie osobných údajov riešiť výnimočnú potrebu;

d)	ak je to možné, uvedie, kedy sa očakáva, že všetky strany s prístupom k údajom tieto údaje vymažú;

e)	odôvodní výber držiteľa údajov, ktorému je žiadosť adresovaná;

f)	uvedie ostatné subjekty verejného sektora, alebo Komisiu, Európsku centrálnu banku alebo orgány Únie a tretie strany, s ktorými sa očakáva zdieľanie požadovaných údajov;

g)	ak žiada osobné údaje, uvedie všetky technické a organizačné opatrenia potrebné na vykonávanie zásad ochrany údajov a potrebných záruk ochrany údajov a primerané takémuto vykonávaniu, ako je pseudonymizácia, a či držiteľ údajov môže pred sprístupnením údaje anonymizovať;

h)	uvedie právne ustanovenie, ktorým sa žiadajúcemu subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie prideľuje osobitná úloha vykonávaná vo verejnom záujme relevantná pre vyžiadanie údajov;

i)	stanoví lehotu, v ktorej sa údaje majú sprístupniť a lehotu uvedenú v článku 18 ods. 2, v ktorej môže držiteľ údajov zamietnuť alebo požadovať úpravu žiadosti;

j)	vynaloží maximálne úsilie, aby sa vyhol tomu, že by splnenie žiadosti o údaje viedlo k zodpovednosti držiteľov údajov za porušenie práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

2. Žiadosť o údaje podľa odseku 1 tohto článku:

a)	sa podáva písomne jasným, stručným a jednoduchým jazykom, ktorý je pre držiteľa údajov zrozumiteľný;

b)	je konkrétna, pokiaľ ide o druh požadovaných údajov, a zodpovedá údajom, ktoré má držiteľ údajov pod kontrolou v čase podania žiadosti;

c)	je primeraná výnimočnej potrebe a riadne odôvodnená, pokiaľ ide o úroveň podrobnosti a objem požadovaných údajov, ako aj frekvenciu prístupu k nim;

d)	rešpektuje oprávnené ciele držiteľa údajov, ako aj náklady a úsilie potrebné na sprístupnenie údajov, pričom zaväzuje k zabezpečeniu ochrany obchodných tajomstiev v súlade s článkom 19 ods. 3;

sa vzťahuje na iné ako osobné údaje, a len ak sa preukáže, že to nepostačuje na reakciu na výnimočnú potrebu použiť údaje v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. a), zahŕňa aj osobné údaje v pseudonymizovanej forme, pričom sa v nej stanovia technické a organizačné opatrenia, ktoré sa prijmú na ochranu údajov;

f)	oboznamuje držiteľa údajov so sankciami, ktoré má podľa článku 40 uložiť príslušný orgán určený podľa článku 37 v prípade nesplnenia žiadosti;

ak žiadosť predkladá subjekt verejného sektora, zasiela sa koordinátorovi údajov členského štátu uvedenému v článku 37, kde je žiadajúci subjekt verejného sektora usadený, ktorý bez zbytočného odkladu žiadosť zverejní online, pokiaľ sa koordinátor údajov nedomnieva, že by to predstavovalo riziko pre verejnú bezpečnosť;

h)	ak žiadosť predkladá Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie, bez zbytočného odkladu sa sprístupní online;

i)	ak sa žiada o osobné údaje, bez zbytočného odkladu sa oznamuje dozornému orgánu zodpovednému za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 v členskom štáte, v ktorom je usadený subjekt verejného sektora.

Európska centrálna banka a orgány Únie o svojich žiadostiach informujú Komisiu.

3. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie nesprístupňujú údaje získané podľa tejto kapitoly na účely opakovaného použitia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2022/868 alebo článku 2 bode 11 smernice (EÚ) 2019/1024. Nariadenie (EÚ) 2022/868 ani smernica (EÚ) 2019/1024 sa nevzťahujú na údaje v držbe subjektov verejného sektora získané podľa tejto kapitoly.

4. Odsek 3 tohto článku nebráni subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie vymieňať si údaje získane podľa tejto kapitoly s iným subjektom verejného sektora alebo Komisiou, Európskou centrálnou bankou alebo orgánom Únie s cieľom splniť úlohy uvedené v článku 15 stanovené v žiadosti v súlade s odsekom 1 písm. f) tohto článku alebo sprístupňovať údaje tretej strane v prípadoch, ak prostredníctvom verejne dostupnej dohody delegovali technické inšpekcie alebo iné funkcie na túto tretiu stranu. Povinnosti subjektov verejného sektora podľa článku 19, najmä záruky zachovania dôvernosti obchodného tajomstva, sa vzťahujú aj na takéto tretie strany. Ak subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie zasiela alebo sprístupňuje údaje podľa tohto odseku, bez zbytočného odkladu to oznámi držiteľovi údajov, od ktorého boli údaje prijaté.

5. Ak sa držiteľ údajov domnieva, že prenosom alebo sprístupnením údajov došlo k porušeniu jeho práv podľa tejto kapitoly, môže podať sťažnosť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je držiteľ údajov usadený, určenému podľa článku 37.

6. Komisia vypracuje vzorový formát žiadostí podľa tohto článku.

Článok 19

Povinnosti subjektov verejného sektora, Komisie, Európskej centrálnej banky a orgánov Únie

1. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie prijímajúci údaje na základe žiadosti podanej podľa článku 14:

a)	nepoužíva údaje spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s účelom, na ktorý boli vyžiadané;

b)	vykonal technické a organizačné opatrenia, ktorými sa zachováva dôvernosť a integrita požadovaných údajov a bezpečnosť prenosov údajov, najmä osobných údajov, a zaručuje práva a slobody dotknutých osôb;

údaje vymaže, hneď ako už nie sú potrebné na uvedený účel, a bez zbytočného odkladu informuje držiteľa údajov a jednotlivcov alebo organizácie, ktoré údaje prijali podľa článku 21 ods. 1, o tom, že údaje boli vymazané, pokiaľ sa nevyžaduje ich archivácia v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom o prístupe verejnosti k dokumentom v súvislosti s povinnosťami týkajúcimi sa transparentnosti.

2. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka, orgán Únie alebo tretia strana prijímajúca údaje podľa tejto kapitoly:

a)	nepoužíva údaje ani poznatky o hospodárskej situácii, majetku a výrobných alebo prevádzkových postupoch držiteľa údajov na vývoj alebo zlepšenie pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, ktoré konkurujú pripojenému produktu alebo súvisiacej službe držiteľa údajov;

b)	nezdieľa údaje s inou treťou stranou na ktorýkoľvek z účelov uvedených v písmene a).

3. Zverejnenie obchodných tajomstiev subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie sa vyžaduje iba v takej miere, aká je skutočne nevyhnutná na dosiahnutie účelu žiadosti podľa článku 15. V takom prípade držiteľ údajov alebo, ak to nie je tá istá osoba, vlastník obchodného tajomstva, identifikuje údaje, ktoré sú chránené ako obchodné tajomstvo, a to aj v rámci relevantných metaúdajov. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie prijme pred zverejnením obchodného tajomstva všetky potrebné a primerané technické a organizačné opatrenia na zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva vrátane prípadného použitia vzorových zmluvných podmienok, technických noriem a uplatňovania kódexov správania.

4. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie je zodpovedný za bezpečnosť údajov, ktoré prijme.

Článok 21

Zdieľanie údajov získaných v súvislosti s výnimočnou potrebou s výskumnými organizáciami alebo štatistickými orgánmi

1. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie je oprávnený zdieľať údaje prijaté podľa tejto kapitoly:

a)	s jednotlivcami alebo organizáciami na účely vykonávania vedeckého výskumu alebo analýzy, ktoré sú zlučiteľné s účelom, na ktorý boli údaje vyžiadané, alebo

b)	s národnými štatistickými úradmi a Eurostatom na tvorbu oficiálnych štatistík.

2. Jednotlivci alebo organizácie, ktorí prijali údaje podľa odseku 1, konajú na neziskovom základe alebo v súvislosti s verejným záujmom uznaným v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve. Nezahŕňajú organizácie, na ktoré majú obchodné podniky podstatný vplyv, ktorý pravdepodobne povedie k prednostnému prístupu k výsledkom výskumu.

3. Jednotlivci alebo organizácie, ktoré prijímajú údaje podľa odseku 1 tohto článku, dodržiavajú rovnaké povinnosti, aké sa vzťahujú na subjekty verejného sektora, Komisiu, Európsku centrálnu banku alebo orgány Únie podľa článku 17 ods. 3 a článku 19.

4. Bez ohľadu na článok 19 ods. 1 písm. c) môžu jednotlivci alebo organizácie prijímajúce údaje podľa odseku 1 tohto článku uchovávať prijaté údaje na účely, na ktoré boli údaje vyžiadané, najviac šesť mesiacov po vymazaní údajov subjektmi verejného sektora, Komisiou, Európskou centrálnou bankou a orgánmi Únie.

5. Ak má subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie v úmysle zasielať alebo sprístupňovať údaje podľa odseku 1 tohto článku, bez zbytočného odkladu to oznámi držiteľovi údajov, od ktorého boli údaje prijaté, pričom uvedie totožnosť a kontaktné údaje organizácie alebo jednotlivca prijímajúcich údaje, účel prenosu alebo sprístupnenia údajov, obdobie, počas ktorého sa majú údaje využívať, a prijaté technické ochranné a organizačné opatrenia, a to aj keď ide o osobné údaje alebo obchodné tajomstvo. Ak držiteľ údajov nesúhlasí s prenosom alebo sprístupnením údajov, môže podať sťažnosť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je držiteľ údajov usadený, určenému podľa článku 37.

Článok 25

Zmluvné podmienky týkajúce sa presunu

1. Práva zákazníka a povinnosti poskytovateľa služieb spracúvania údajov v súvislosti s presunom medzi poskytovateľmi takýchto služieb alebo v príslušných prípadoch do lokálnej infraštruktúry IKT sa jasne uvádzajú v písomnej zmluve. Poskytovateľ služieb spracúvania údajov sprístupní uvedenú zmluvu zákazníkovi pred jej podpísaním tak, aby ju mohol uchovať a reprodukovať.

2. Bez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2019/770, zmluva uvedená v odseku 1 tohto článku obsahuje aspoň:

doložky umožňujúce zákazníkovi na požiadanie presunúť sa na službu spracúvania údajov, ktorú poskytuje iný poskytovateľ služieb spracúvania údajov, alebo preniesť všetky exportovateľné údaje a digitálne aktíva do lokálnej infraštruktúry IKT bez zbytočného odkladu, a v každom prípade po povinnom maximálnom prechodnom období 30 kalendárnych dní so začiatkom po skončení maximálnej výpovednej lehoty uvedenej v písmene d), počas ktorého zmluva o poskytovaní služieb zostáva v platnosti a poskytovateľ služieb spracúvania údajov:

i)	poskytuje zákazníkovi a tretím stranám, ktoré zákazník oprávnil v rámci procesu presunu, primeranú pomoc;

ii)	koná s náležitou starostlivosťou s cieľom zachovať kontinuitu činností a pokračuje v poskytovaní funkcií alebo služieb podľa zmluvy;

iii)	poskytuje jasné informácie o známych rizikách, ktoré ohrozujú kontinuitu poskytovania funkcií alebo služieb zo strany zdrojového poskytovateľa služieb spracúvania údajov;

iv)	zabezpečuje, aby sa zachovala vysoká úroveň bezpečnosti počas celého procesu presunu, najmä bezpečnosť údajov počas ich prenosu a nepretržitá bezpečnosť údajov počas obdobia na získanie údajov uvedeného v písmene g) v súlade s uplatniteľným právom Únie alebo vnútroštátnym právom;

b)	povinnosť poskytovateľa služieb spracúvania údajov podporovať stratégiu odchodu zákazníka týkajúcu sa zmluvných služieb, a to aj poskytovaním všetkých relevantných informácií;

doložku, v ktorej sa uvádza, že zmluva sa považuje za vypovedanú v jednom z nasledovných prípadov, spolu s povinnosťou oznámiť toto vypovedanie zmluvy zákazníkovi:

i)	v príslušných prípadoch, po úspešnom dokončení procesu presunu;

ii)	na konci maximálnej výpovednej lehoty uvedenej v písmene d), ak sa zákazník nechce presunúť k inému poskytovateľovi, ale chce po ukončení poskytovania služby vymazať svoje exportovateľné údaje a digitálne aktíva;

d)	maximálnu výpovednú lehotu na začatie procesu presunu k inému poskytovateľovi, ktorá nesmie presiahnuť dva mesiace;

e)	podrobné špecifikácie všetkých kategórií údajov a digitálnych aktív, ktoré možno preniesť počas procesu presunu, minimálne všetkých exportovateľných údajov;

podrobné špecifikácie kategórií údajov, ktoré sú špecifické pre vnútorné fungovanie poskytovateľovej služby spracúvania údajov a ktoré majú byť vyňaté z exportovateľných údajov podľa písmena e) tohto odseku, ak existuje riziko porušenia obchodného tajomstva poskytovateľa, za predpokladu, že takéto výnimky nebránia procesu presunu údajov stanovenému v článku 23 ani ho neodďaľujú;

g)	minimálne obdobie na získanie údajov trvajúce aspoň 30 kalendárnych dní so začiatkom po ukončení prechodného obdobia, na ktorom sa dohodli zákazník a poskytovateľ služieb spracúvania údajov v súlade s písmenom a) tohto odseku a odsekom 4;

doložku zaručujúcu úplné vymazanie všetkých exportovateľných údajov a digitálnych aktív vytvorených priamo zákazníkom alebo priamo súvisiacich so zákazníkom po uplynutí obdobia na získavanie údajov uvedeného v písmene g) alebo po uplynutí alternatívneho dohodnutého obdobia k neskoršiemu dátumu, než je dátum uplynutia obdobia na získavanie údajov uvedeného v písmene g), a to za predpokladu, že proces presunu bol úspešne dokončený;

i)	poplatky za presun, ktoré môžu účtovať poskytovatelia služieb spracúvania údajov v súlade s článkom 29.

3. Zmluva uvedená v odseku 1 obsahuje doložky, v ktorých sa stanovuje, že zákazník môže poskytovateľovi služieb spracúvania údajov oznámiť svoje rozhodnutie vykonať po ukončení maximálnej výpovednej lehoty uvedenej v odseku 2 písm. d) jeden alebo viacero z týchto úkonov:

a)	presunúť sa k inému poskytovateľovi služieb spracúvania údajov, pričom v takom prípade zákazník poskytne o tomto poskytovateľovi potrebné údaje;

b)	presunúť sa do lokálnej infraštruktúry IKT;

c)	vymazať svoje exportovateľné údaje a digitálne aktíva.

4. Ak povinné maximálne prechodné obdobie stanovené v odseku 2 písm. a) nie je možné dodržať z technických dôvodov, poskytovateľ služieb spracúvania údajov o tom informuje zákazníka do 14 pracovných dní od podania žiadosti o presun a náležite odôvodní technickú nerealizovateľnosť, pričom uvedie náhradné prechodné obdobie, ktoré nesmie prekročiť sedem mesiacov. V súlade s odsekom 1 je počas celého náhradného prechodného obdobia zabezpečená kontinuita služieb.

5. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, obsahuje zmluva uvedená v odseku 1 doložky, ktorými sa zákazníkovi dáva právo raz predĺžiť prechodné obdobie o obdobie, ktoré zákazník považuje na vlastné účely za vhodnejšie.

Článok 26

Informačná povinnosť poskytovateľov služieb spracúvania údajov

Poskytovateľ služieb spracúvania údajov poskytuje zákazníkovi:

a)	informácie o dostupných postupoch presunu a prenosu údajov na službu spracúvania údajov vrátane informácií o dostupných metódach a formátoch presunu a prenosu údajov, ako aj o limitoch a technických obmedzeniach, ktoré sú poskytovateľovi služieb spracúvania údajov známe;

odkaz na aktuálny online register, ktorý spravuje poskytovateľ služieb spracúvania údajov, s podrobnosťami o všetkých dátových štruktúrach a dátových formátoch, v ktorých sú exportovateľné údaje uvedené v článku 245 ods. 2 písm. e) k dispozícii, ako aj o relevantných normách a otvorených špecifikáciách interoperability.

Článok 27

Povinnosť konať dobromyseľne

Všetky zúčastnené strany vrátane cieľových poskytovateľov služieb spracúvania údajov dobromyseľne spolupracujú s cieľom zefektívniť proces presunu, umožniť včasný prenos potrebných údajov a zachovať kontinuitu služieb spracúvania údajov.

Článok 28

Zmluvné povinnosti týkajúce sa transparentnosti v oblasti medzinárodného prístupu a prenosu

1. Poskytovatelia služieb spracúvania údajov na svojich webových sídlach sprístupňujú a aktualizujú tieto informácie:

a)	jurisdikciu, ktorej podlieha infraštruktúra IKT používaná na spracúvanie údajov v rámci ich jednotlivých služieb;

všeobecný opis technických, organizačných a zmluvných opatrení, ktoré poskytovateľ služieb spracúvania údajov prijal s cieľom zabrániť medzinárodnému prístupu orgánov verejnej moci k iným ako osobným údajom držaným v Únii alebo k ich prenosu, ak by takýto prístup alebo prenos spôsobil rozpor s právom Únie alebo s vnútroštátnym právom relevantného členského štátu.

2. Odkazy na webové sídla uvedené v odseku 1 sa uvádzajú v zmluvách pre všetky služby spracúvania údajov, ktoré poskytovatelia služieb spracúvania údajov ponúkajú.

Článok 30

Technické aspekty presunu

1. Poskytovatelia služieb spracúvania údajov, ktoré sa týkajú škálovateľných a pružných výpočtových zdrojov obmedzených na prvky infraštruktúry, ako sú servery, siete a virtuálne zdroje potrebné na prevádzku infraštruktúry, ktoré však neposkytujú prístup k operačným službám, softvéru ani aplikáciám, ktoré sú uchovávané, inak sa spracúvajú alebo sa používajú na týchto prvkoch infraštruktúry, prijmú v súlade s článkom 27 všetky primerané opatrenia v rámci svojich právomocí s cieľom uľahčiť, aby zákazník po presune na službu zaisťujúcu rovnaký typ služby dosiahol pri používaní cieľovej služby spracúvania údajov funkčnú rovnocennosť. Zdrojový poskytovateľ služieb spracúvania údajov uľahčí proces presunu poskytnutím spôsobilostí, primeraných informácií, dokumentácie, technickej podpory a vo vhodných prípadoch potrebných nástrojov.

2. Poskytovatelia iných služieb spracúvania údajov, ako sú služby uvedené v odseku 1, bezodplatne sprístupnia otvorené rozhrania v rovnakej miere všetkým svojim zákazníkom a dotknutým cieľovým poskytovateľom služieb spracúvania údajov s cieľom uľahčiť proces presunu. Uvedené rozhrania zahŕňajú dostatočné informácie o dotknutej službe s cieľom umožniť vývoj softvéru na komunikáciu so službami na účely prenosnosti a interoperability údajov.

3. V prípade iných služieb spracúvania údajov, ako sú služby uvedené v odseku 1 tohto článku, zabezpečia poskytovatelia služieb spracúvania údajov súlad so spoločnými špecifikáciami založenými na otvorených špecifikáciách interoperability alebo harmonizovaných normách pre interoperabilitu najmenej 12 mesiacov po uverejnení odkazov na tieto spoločné špecifikácie alebo harmonizované normy pre interoperabilitu služieb spracúvania údajov v centrálnom registri noriem Únie pre interoperabilitu služieb spracúvania údajov v nadväznosti na uverejnenie príslušných vykonávacích aktov v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 35 ods. 8.

4. Poskytovatelia služieb spracúvania údajov iných služieb spracúvania údajov, ako sú služby uvedené v odseku 1 tohto článku, aktualizujú online register uvedený v článku 26 písm. b) v súlade so svojimi povinnosťami podľa odseku 3 tohto článku.

5. V prípade presunu medzi službami rovnakého typu, pre ktoré neboli uverejnené spoločné špecifikácie alebo harmonizované normy pre interoperabilitu uvedené v odseku 3 tohto článku v centrálnom registri noriem Únie pre interoperabilitu služieb spracúvania údajov v súlade s článkom 35 ods. 8, exportuje poskytovateľ služieb spracúvania údajov na žiadosť zákazníka všetky exportovateľné údaje v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte.

6. Od poskytovateľov služieb spracúvania údajov sa nevyžaduje, aby vyvíjali nové technológie alebo služby ani aby zverejňovali digitálne aktíva, ktoré sú chránené právom duševného vlastníctva alebo ktoré predstavujú obchodné tajomstvo, zákazníkovi alebo inému poskytovateľovi služieb spracúvania údajov alebo takéto digitálne aktíva prenášali na zákazníka alebo iného poskytovateľa, ani aby ohrozovali bezpečnosť a integritu služieb zákazníka alebo poskytovateľa.

Článok 31

Osobitný režim pre určité služby spracúvania údajov

1. Povinnosti stanovené v článku 23 písm. d), článku 29 a článku 30 ods. 1 a 3 sa nevzťahujú na služby spracúvania údajov, ktorých väčšina hlavných funkcií bola vytvorená na mieru tak, aby vyhovovala osobitným potrebám konkrétneho zákazníka, alebo ak boli všetky komponenty vyvinuté na účely konkrétneho zákazníka, a ak sa tieto služby spracúvania údajov neponúkajú v širokom komerčnom rozsahu prostredníctvom katalógu služieb poskytovateľa služieb spracúvania údajov.

2. Povinnosti stanovené v tejto kapitole sa nevzťahujú na služby spracúvania údajov, ktoré sa poskytujú ako nevýrobná verzia na účely testovania a hodnotenia a na obmedzené časové obdobie.

3. Pred uzavretím zmluvy o poskytovaní služieb spracúvania údajov uvedených v tomto článku poskytovateľ služieb spracúvania údajov informuje potenciálneho zákazníka o povinnostiach podľa tejto kapitoly, ktoré sa neuplatňujú.

KAPITOLA VII

NEZÁKONNÝ MEDZINÁRODNÝ PRÍSTUP ORGÁNOV VEREJNEJ MOCI K INÝM AKO OSOBNÝM ÚDAJOM A ICH prenos

Článok 32

Medzinárodný prístup orgánov verejnej moci a prenos

1. Poskytovatelia služieb spracúvania údajov prijmú všetky primerané technické, organizačné a právne opatrenia vrátane zmlúv s cieľom zabrániť medzinárodnému prístupu vlád a prístupu orgánov verejnej moci tretích krajín k iným ako osobným údajom držaným v Únii a prenosu iných ako osobných údajov, ak by takýto prenos alebo prístup spôsobil rozpor s právom Únie alebo s vnútroštátnym právom relevantného členského štátu, bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 alebo 3.

2. Akékoľvek rozhodnutie alebo rozsudok súdu tretej krajiny a akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu tretej krajiny, ktorým sa od poskytovateľa služieb spracúvania údajov vyžaduje preniesť iné ako osobné údaje patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sú držané v Únii, alebo poskytnúť k nim prístup, budú uznané alebo akokoľvek vykonateľné len vtedy, ak sa zakladajú na medzinárodnej dohode, napríklad zmluve o vzájomnej právnej pomoci, platnej medzi žiadajúcou treťou krajinou a Úniou alebo akejkoľvek podobnej dohode medzi žiadajúcou treťou krajinou a členským štátom.

3. V prípade, že medzinárodná dohoda uvedená v odseku 2 neexistuje, pričom adresátom rozhodnutia alebo rozsudku súdu tretej krajiny alebo rozhodnutia správneho orgánu tretej krajiny týkajúceho sa prenosu iných ako osobných údajov patriacich do pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sú držané v Únii, alebo poskytnutia prístupu k týmto údajom je poskytovateľ služieb spracúvania údajov a splnením tohto rozhodnutia by hrozilo, že sa adresát dostane do rozporu s právom Únie alebo s vnútroštátnym právom relevantného členského štátu, prenos týchto údajov orgánu tretej krajiny alebo prístup k nim zo strany tohto orgánu sa uskutoční, len ak:

a)	systém tretej krajiny vyžaduje, aby sa uviedli dôvody a proporcionalita takéhoto rozhodnutia alebo rozsudku a vyžaduje, aby malo takéto rozhodnutie alebo rozsudok konkrétnu povahu, napríklad tým, že sa preukáže dostatočné prepojenie na určité podozrivé osoby alebo porušenia;

b)	odôvodnená námietka adresáta podlieha preskúmaniu príslušným súdom tretej krajiny a

príslušný súd tretej krajiny, ktorý vydal rozhodnutie alebo rozsudok alebo preskúmal rozhodnutie správneho orgánu, je podľa práva danej tretej krajiny splnomocnený náležite zohľadniť relevantné právne záujmy poskytovateľa údajov chránené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva relevantného členského štátu.

Adresát rozhodnutia alebo rozsudku môže požiadať o stanovisko relevantný vnútroštátny orgán alebo subjekt zodpovedný za medzinárodnú spoluprácu v právnych záležitostiach s cieľom určiť, či sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, najmä ak sa domnieva, že sa rozhodnutie môže týkať obchodných tajomstiev a iných citlivých obchodných údajov, ako aj obsahu chráneného právom duševného vlastníctva alebo že prenos môže viesť k spätnej identifikácii. Relevantný vnútroštátny orgán alebo subjekt môže konzultovať s Komisiou. Ak sa adresát domnieva, že rozhodnutie alebo rozsudok môže zasahovať do záujmov Únie alebo jej členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti alebo obrany, požiada o stanovisko relevantný vnútroštátny orgán alebo subjekt s cieľom určiť, či sa požadované údaje týkajú záujmov Únie alebo jej členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti alebo obrany. Ak adresát nedostane odpoveď do jedného mesiaca alebo ak takýto orgán alebo subjekt dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, adresát môže žiadosť o prenos iných ako osobných údajov alebo prístup k nim z uvedených dôvodov zamietnuť.

Európsky dátový inovačný výbor uvedený v článku 42 radí a pomáha Komisii pri vypracúvaní usmernení pre posúdenie, či sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku tohto odseku.

4. Ak sú podmienky stanovené v odseku 2 alebo 3 splnené, poskytovateľ služieb spracúvania údajov poskytne v reakcii na žiadosť minimálne prípustné množstvo údajov na základe primeraného výkladu tejto žiadosti zo strany poskytovateľa alebo relevantného vnútroštátneho orgánu alebo subjektu uvedeného v odseku 3 druhom pododseku.

5. Poskytovateľ služieb spracúvania údajov skôr, než vyhovie žiadosti orgánu tretej krajiny o prístup k údajom držiteľa údajov, informuje zákazníka o tejto žiadosti s výnimkou prípadov, keď žiadosť slúži na účely presadzovania práva a pokiaľ to je nevyhnutné na zachovanie účinnosti činností v oblasti presadzovania práva.

KAPITOLA VIII

INTEROPERABILITA

Článok 33

Základné požiadavky na interoperabilitu údajov, mechanizmov zdieľania údajov a služieb ako aj spoločných európskych dátových priestorov

1. Účastníci v dátových priestoroch, ktorí ponúkajú údaje alebo dátové služby iným účastníkom, spĺňajú tieto základné požiadavky na uľahčenie interoperability údajov, mechanizmov zdieľania údajov a služieb ako aj spoločných európskych dátových priestorov, ktoré sú interoperabilnými rámcami pre spoločné normy a postupy na zdieľanie alebo spoločné spracúvanie údajov okrem iného pre vývoj nových produktov a služieb, vedecký výskum alebo iniciatívy občianskej spoločnosti a sú špecifické pre daný účel alebo dané odvetvie alebo sú medziodvetvové:

a)	obsah súborov údajov, obmedzenia používania, licencie, metodika zhromažďovania údajov, kvalita a neistota údajov sa opíšu, v príslušných prípadoch v strojovo čitateľnom formáte, dostatočne na to, aby príjemca mohol údaje nájsť, pristupovať k nim a používať ich;

b)	ak sú dostupné, dátové štruktúry, dátové formáty, slovníky, systémy klasifikácie, taxonómie a zoznamy kódov sa opíšu verejne dostupným a konzistentným spôsobom;

technické prostriedky na prístup k údajom, ako sú aplikačné programovacie rozhrania, a súvisiace podmienky ich používania a kvality služby sa opíšu dostatočne na to, aby umožňovali automatizovaný prístup k údajom a ich prenos medzi stranami vrátane priebežného prístupu a prenosu, hromadné sťahovanie alebo prístup a prenos v reálnom čase v strojovo čitateľnom formáte, ak je to technicky možné a nebráni to dobrému fungovaniu pripojeného produktu;

d)	v príslušných prípadoch sa poskytnú prostriedky umožňujúce interoperabilitu nástrojov na automatizáciu vykonávania dohôd o zdieľaní údajov, ako sú inteligentné zmluvy.

Požiadavky môžu byť všeobecné alebo sa môžu týkať konkrétnych odvetví, pričom sa v plnej miere zohľadňujú vzájomné vzťahy s požiadavkami vyplývajúcimi z iného práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 45 tohto nariadenia s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením základných požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku v súvislosti s tými požiadavkami, ktoré vzhľadom na svoju povahu nemôžu mať zamýšľaný účinok, pokiaľ sa nespresnia v záväzných právnych aktoch Únie, a s cieľom náležite zohľadniť technologický vývoj a vývoj na trhu.

Komisia pri prijímaní delegovaných aktov zohľadní odporúčania Európskeho dátového inovačného výboru v súlade s článkom 42 písm. c) bodom iii).

3. Pri účastníkoch v dátových priestoroch ponúkajúcich údaje alebo dátové služby iným účastníkom v dátových priestoroch, ktorí dodržiavajú harmonizované normy alebo ich časti, na ktoré sú uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, sa predpokladá, že spĺňajú základné požiadavky stanovené v odseku 1 v rozsahu, v akom sú tieto požiadavky zahrnuté v takýchto harmonizovaných normách alebo ich častiach.

4. Komisia podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 požiada jednu alebo viaceré európske normalizačné organizácie, aby vypracovali harmonizované normy, ktoré zodpovedajú základným požiadavkám stanoveným v odseku 1 tohto článku.

5. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať spoločné špecifikácie zahŕňajúce niektoré alebo všetky základné požiadavky stanovené v odseku 1, ak boli splnené tieto podmienky:

Komisia v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 požiadala jednu alebo viaceré európske normalizačné organizácie, aby vypracovali harmonizovanú normu, ktorá spĺňa základné požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku, a:

i)	žiadosť nebola akceptovaná;

ii)	harmonizované normy v reakcii na danú žiadosť neboli dodané v lehote stanovenej v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, alebo

iii)	harmonizované normy nie sú v súlade so žiadosťou a

b)	v Úradnom vestníku Európskej únie nie je v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy zahŕňajúce relevantné základné požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku a neočakáva sa, že sa takýto odkaz uverejní v primeranom období.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

6. Pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 5 tohto článku Komisia informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 5 tohto článku boli splnené.

7. Komisia pri vypracovaní návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 5 zohľadní odporúčania Európskeho dátového inovačného výboru a stanoviská iných relevantných orgánov alebo expertných skupín a náležite konzultuje so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.

8. Pri účastníkoch v dátových priestoroch ponúkajúcich údaje alebo dátové služby iným účastníkom v dátových priestoroch, ktorí spĺňajú spoločné špecifikácie stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 5 alebo v ich častiach, sa predpokladá, že spĺňajú základné požiadavky stanovené v odseku 1 v rozsahu, v akom sú tieto požiadavky zahrnuté v takýchto spoločných špecifikáciách alebo ich častiach.

9. Ak európska normalizačná organizácia prijme harmonizovanú normu a navrhne Komisii na účely uverejnenia odkazu na ňu v Úradnom vestníku Európskej únie, Komisia túto harmonizovanú normu posúdi v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012. Keď sa v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní odkaz na harmonizovanú normu, Komisia zruší vykonávacie akty uvedené v odseku 5 tohto článku alebo ich časti, ktoré zahŕňajú rovnaké základné požiadavky ako tie, ktoré zahŕňa harmonizovaná norma.

10. Ak sa členský štát domnieva, že spoločná špecifikácia úplne nezodpovedá základným požiadavkám stanoveným v odseku 1, informuje o tom Komisiu predložením podrobného vysvetlenia. Komisia posúdi podrobné vysvetlenie a môže v prípade potreby zmeniť vykonávací akt, ktorým sa stanovuje dotknutá spoločná špecifikácia.

11. Komisia môže prijať usmernenia, v ktorých zohľadní návrh Európskeho dátového inovačného výboru v súlade s článkom 30 písm. h) nariadenia (EÚ) 2022/868, ktorým sa stanovujú interoperabilné rámce pre spoločné normy a postupy pre fungovanie spoločných európskych dátových priestorov.

Článok 35

Interoperabilita služieb spracúvania údajov

1. Otvorené špecifikácie interoperability a harmonizované normy v oblasti interoperability služieb spracúvania údajov:

a)	dosahujú, ak je to technicky možné, interoperabilitu rôznych služieb spracúvania údajov, ktorými sa zaisťuje rovnaký typ služby;

b)	zlepšujú prenosnosť digitálnych aktív medzi rôznymi službami spracúvania údajov, ktorými sa zaisťuje rovnaký typ služby;

c)	ak je to technicky možné, uľahčujú funkčnú rovnocennosť rôznych služieb spracúvania údajov uvedených v článku 30 ods. 1, ktorými sa zaisťuje rovnaký typ služby;

d)	nemajú nepriaznivý vplyv na bezpečnosť a integritu služieb spracúvania údajov a údajov;

e)	sú navrhnuté tak, že umožňujú technický pokrok a začlenenie nových funkcií a inovácií v oblasti služieb spracúvania údajov.

2. Otvorené špecifikácie interoperability a harmonizované normy v oblasti interoperability služieb spracúvania údajov sa primerane zameriavajú na:

a)	aspekty cloudovej interoperability týkajúce sa interoperability prenosu, syntaktickej interoperability, sémantickej interoperability údajov, behaviorálnej interoperability a interoperability politík;

b)	aspekty prenosnosti cloudových údajov týkajúce sa syntaktickej prenosnosti údajov, sémantickej prenosnosti údajov a prenosnosti dátových politík;

c)	aspekty cloudových aplikácií týkajúce sa syntaktickej prenosnosti aplikácií, prenosnosti inštrukcií aplikácií, prenosnosti metaúdajov aplikácií, prenosnosti správania aplikácií a prenosnosti politík aplikácií.

3. Otvorené špecifikácie interoperability sú v súlade s prílohou II k nariadeniu (EÚ) č. 1025/2012.

4. Komisia po zohľadnení relevantných medzinárodných a európskych noriem a samoregulačných iniciatív môže v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 požiadať jednu alebo viaceré európske normalizačné organizácie, aby vypracovali harmonizované normy, ktoré zodpovedajú základným požiadavkám stanoveným v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

5. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať spoločné špecifikácie na základe otvorených špecifikácií interoperability, ktoré zahŕňajú všetky základné požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 2.

6. Komisia pri vypracovaní návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 5 tohto článku zohľadní stanoviská relevantných príslušných orgánov uvedených v článku 37 ods. 5 písm. h) a iných relevantných subjektov alebo expertných skupín a náležite konzultuje so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.

7. Ak sa členský štát domnieva, že spoločná špecifikácia úplne nezodpovedá základným požiadavka stanoveným v odsekoch 1 a 2, informuje o tom Komisiu predložením podrobného vysvetlenia. Komisia posúdi uvedené podrobné vysvetlenie a v prípade potreby môže zmeniť vykonávací akt, ktorým sa stanovuje dotknutá spoločná špecifikácia.

8. Komisia na účely článku 30 ods. 3 uverejní prostredníctvom vykonávacích aktov v centrálnom registri noriem Únie pre interoperabilitu služieb spracúvania údajov odkazy na harmonizované normy a spoločné špecifikácie pre interoperabilitu služieb spracúvania údajov.

9. Vykonávacie akty uvedené v tomto článku sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

Článok 50

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 12. septembra 2025.

Povinnosť vyplývajúca z článku 3 ods. 1 sa uplatňuje na pripojené produkty a s nimi súvisiace služby uvedené na trh po 12. septembri 2026.

Kapitola III sa uplatňuje len v súvislosti s povinnosťami sprístupňovať údaje podľa práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie, ktoré nadobudli účinnosť po 12. septembri 2025.

Kapitola IV sa uplatňuje na zmluvy uzavreté po 12. septembri 2025.

Kapitola IV sa uplatňuje od 12. septembra 2027 na zmluvy uzavreté do 12. septembra 2025 vrátane, a to za predpokladu, že:

a)	sú na dobu neurčitú alebo

b)	ich platnosť uplynie najmenej 10 rokov od 11. januára 2024.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 13. decembra 2023

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

P. NAVARRO RÍOS

(1) Ú. v. EÚ C 402, 19.10.2022, s. 5.

(2) Ú. v. EÚ C 365, 23.9.2022, s. 18.

(3) Ú. v. EÚ C 375, 30.9.2022, s. 112.

(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 9. novembra 2023 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. novembra 2023.

(5) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(9) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 79).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 118).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1544 z 12. júla 2023, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 181).

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov) (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 1).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022, s. 1).

(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 1).

(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1).

(33) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(35) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).

(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(37) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(38) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(39) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2854/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)

whereas

keyboard_tab Data Act 2023/2854 SK

Data Act 2023/2854 SK