search


keyboard_tab Data Act 2023/2854 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2023/2854 SK cercato: 'majú' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index majú:


whereas majú:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 2243

 

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa stanovujú harmonizované pravidlá okrem iného o:

a)

sprístupnení údajov z produktu a zo súvisiacej služby používateľovi pripojeného produktu alebo súvisiacej služby;

b)

sprístupnení údajov držiteľmi údajov príjemcom údajov;

c)

sprístupnení údajov držiteľmi údajov subjektom verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke a orgánom Únie, ak sú tieto údaje výnimočne potrebné na plnenie osobitnej úlohy vykonávanej vo verejnom záujme;

d)

uľahčení presunu medzi službami spracúvania údajov;

e)

zavedení záruk proti nezákonnému prístupu tretích strán k iným ako osobným údajom a

f)

vývoji noriem interoperability pre prístup k údajom, ich prenos a používanie.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na osobné a iné ako osobné údaje vrátane týchto druhov údajov v týchto súvislostiach:

a)

kapitola II sa vzťahuje na údaje, s výnimkou obsahu, týkajúce sa výkonnosti, používania a prostredia pripojených produktov a súvisiacich služieb;

b)

kapitola III sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora, na ktoré sa vzťahujú zákonné povinnosti zdieľania údajov;

c)

kapitola IV sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora, ktoré sú sprístupňované a ktoré sa používajú na základe zmluvy medzi podnikmi;

d)

kapitola V sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora so zameraním na iné ako osobné údaje;

e)

kapitola VI sa vzťahuje na všetky údaje a služby spracúvané poskytovateľmi služieb spracúvania údajov;

f)

kapitola VII sa vzťahuje na všetky iné ako osobné údaje, ktoré majú poskytovatelia služieb spracúvania údajov v držbe v Únii.

3.   Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)

výrobcov pripojených produktov uvedených na trh v Únii a poskytovateľov súvisiacich služieb bez ohľadu na miesto usadenia týchto výrobcov a poskytovateľov;

b)

používateľov v Únii používajúcich pripojené produkty alebo súvisiace služby uvedené v písmene a);

c)

držiteľov údajov bez ohľadu na ich miesto usadenia, ktorí sprístupňujú údaje príjemcom údajov v Únii;

d)

príjemcov údajov v Únii, ktorým sa údaje sprístupňujú;

e)

subjekty verejného sektora, Komisiu, Európsku centrálnu banku a orgány Únie, ktoré požadujú od držiteľov údajov sprístupnenie údajov, ak sú tieto údaje výnimočne potrebné na plnenie osobitnej úlohy vykonávanej vo verejnom záujme, a na držiteľov údajov, ktorí tieto údaje poskytujú v reakcii na takúto žiadosť;

f)

poskytovateľov služieb spracúvania údajov bez ohľadu na ich miesto usadenia, ktorí takéto služby poskytujú zákazníkom v Únii;

g)

účastníkov v dátových priestoroch a predajcov aplikácií využívajúcich inteligentné zmluvy a osoby, ktorých obchodná, podnikateľská alebo profesijná činnosť zahŕňa implementáciu inteligentných zmlúv pre iných v kontexte plnenia dohody.

4.   Ak sa v tomto nariadení odkazuje na pripojené produkty alebo súvisiace služby, takéto odkazy sa rozumejú aj tak, že zahŕňajú virtuálnych asistentov, pokiaľ sú v interakcii s pripojeným produktom alebo súvisiacou službou.

5.   Týmto nariadením nie je dotknuté právo Únie a vnútroštátne právo o ochrane osobných údajov, súkromia a dôvernosti komunikácií a integrity koncových zariadení, ktoré sa vzťahuje na osobné údaje spracúvané v súvislosti s právami a povinnosťami v ňom stanovenými, najmä nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a smernica 2002/58/ES, ani právomoci a kompetencie dozorných orgánov a práva dotknutých osôb. Pokiaľ sú používateľmi dotknuté osoby, právami stanovenými v kapitole II tohto nariadenia sa dopĺňajú práva na prístup dotknutých osôb a práva na prenosnosť údajov podľa článkov 15 a 20 nariadenia (EÚ) 2016/679. V prípade konfliktu medzi týmto nariadením a právom Únie o ochrane osobných údajov alebo súkromia alebo vnútroštátnym právnym predpisom prijatým v súlade s takýmto právom Únie má prednosť príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo o ochrane osobných údajov alebo súkromia.

6.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na dobrovoľné dojednania spôsobov výmeny údajov medzi súkromnými a verejnými subjektmi, najmä dobrovoľné dohody na účely zdieľania údajov, ani im nebráni.

Toto nariadenie nemá vplyv na právne akty Únie alebo vnútroštátne právne akty, ktorými sa stanovuje zdieľanie údajov, prístup k nim a ich používanie na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, alebo na colné a daňové účely, najmä nariadenia (EÚ) 2021/784, (EÚ) 2022/2065 a (EÚ) 2023/1543 a smernicu (EÚ) 2023/1544, ani na medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Toto nariadenie sa nevzťahuje na zber alebo zdieľanie údajov, prístup k nim ani ich používanie podľa nariadenia (EÚ) 2015/847 a smernice (EÚ) 2015/849. Toto nariadenie sa nevzťahuje na oblasti, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a v žiadnom prípade nemá vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany alebo národnej bezpečnosti bez ohľadu na typ subjektu, ktorý členské štáty poverili vykonávaním úloh v súvislosti s týmito právomocami, ani na ich právomoc chrániť iné základné funkcie štátu vrátane zabezpečenia územnej celistvosti štátu a udržiavania verejného poriadku. Toto nariadenie nemá vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa colnej a daňovej správy alebo zdravia a bezpečnosti občanov.

7.   Týmto nariadením sa dopĺňa samoregulačný prístup nariadenia (EÚ) 2018/1807 doplnením všeobecne uplatniteľných povinností týkajúcich sa zmeny cloudových služieb.

8.   Týmto nariadením nie sú dotknuté právne akty Únie a vnútroštátne právne akty stanovujúce ochranu práv duševného vlastníctva, najmä smernice 2001/29/ES, smernice 2004/48/ES a smernice (EÚ) 2019/790.

9.   Týmto nariadením sa dopĺňa a nie je ním dotknuté právo Únie zamerané na podporu záujmov spotrebiteľov a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a na ochranu ich zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, najmä smerníc 93/13/EHS, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ.

10.   Toto nariadenie nebráni uzatváraniu dobrovoľných zákonných zmlúv o zdieľaní údajov vrátane zmlúv uzavretých na recipročnom základe, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Článok 3

Povinnosť sprístupniť údaje z produktu a zo súvisiacej služby používateľovi

1.   Pripojené produkty sa musia navrhnúť a vyrobiť a súvisiace služby sa musia navrhnúť a poskytovať takým spôsobom, aby údaje z pripojeného produktu a zo súvisiacej služby vrátane relevantných metaúdajov potrebných na interpretáciu a používanie týchto údajov boli pre používateľa predvolene, jednoducho, bezpečne a bezodplatne prístupné v zrozumiteľnom, štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte, a ak je to relevantné a technicky možné aj priamo prístupné.

2.   Pred uzavretím zmluvy o nákupe, prenájme alebo lízingu pripojeného produktu predávajúci, prenajímateľ alebo poskytovateľ lízingu, ktorým môže byť výrobca, poskytne používateľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom aspoň tieto informácie:

a)

typ, formát a odhadovaný objem údajov z produktu, ktoré je pripojený produkt schopný vytvárať;

b)

či môže pripojený produkt vytvárať údaje nepretržite a v reálnom čase;

c)

či môže pripojený produkt uchovávať údaje v zariadení alebo na vzdialenom serveri vrátane, v príslušných prípadoch, plánovaného obdobia uchovávania;

d)

ako môže používateľ získať prístup k údajom, získať ich alebo ich v relevantných prípadoch vymazať vrátane technických prostriedkov na tento účel, ako aj podmienky ich používania a informácie o kvalite služby.

3.   Pred uzavretím zmluvy o poskytovaní súvisiacej služby poskytne poskytovateľ takejto súvisiacej služby používateľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom aspoň tieto informácie:

a)

povaha, odhadovaný objem a frekvencia zberu údajov z produktu, o ktorých sa predpokladá, že ich potenciálny držiteľ údajov získa, a v relevantných prípadoch spôsoby dojednania prístupu používateľa k takýmto údajom alebo ich získania vrátane dojednaní potenciálneho držiteľa údajov v oblasti ukladania a trvanie uchovávania údajov;

b)

povaha a odhadovaný objem vytvorených údajov zo súvisiacej služby, ako aj spôsoby dojednania prístupu používateľa k takýmto údajom alebo ich získania vrátane dojednaní potenciálneho držiteľa údajov v oblasti ukladania a trvanie uchovávania údajov;

c)

či potenciálny držiteľ údajov očakáva, že bude voľne dostupné údaje sám používať, ako aj účely, na ktoré sa majú tieto údaje použiť, a či má v úmysle umožniť jednej alebo viacerým tretím stranám používať údaje na účely dohodnuté s používateľom;

d)

totožnosť potenciálneho držiteľa údajov, ako je jeho obchodný názov a poštová adresa, na ktorej je usadený, a v príslušných prípadoch aj iných strán spracúvajúcich údaje;

e)

komunikačné prostriedky, ktoré umožnia používateľovi rýchlo kontaktovať potenciálneho držiteľa údajov a efektívne s ním komunikovať;

f)

ako môže používateľ požiadať o zdieľanie údajov s treťou stranou a v príslušných prípadoch zdieľanie údajov ukončiť;

g)

právo používateľa na podanie sťažnosti o údajnom porušení akýchkoľvek ustanovení tejto kapitoly príslušnému orgánu určenému podľa článku 37;

h)

či je potenciálny držiteľ údajov vlastníkom obchodného tajomstva obsiahnutého v údajoch, ku ktorým sa pristupuje z pripojeného produktu alebo ktoré sú vytvorené počas poskytovania súvisiacej služby, a ak potenciálny držiteľ údajov nie je vlastníkom obchodného tajomstva, totožnosť vlastníka obchodného tajomstva;

i)

trvanie zmluvy medzi používateľom a potenciálnym držiteľom údajov, ako aj dojednania pre vypovedanie takejto zmluvy.

Článok 6

Povinnosti tretích strán prijímajúcich údaje na žiadosť používateľa

1.   Tretia strana spracúva údaje, ktoré jej boli sprístupnené podľa článku 5, len na účely a za podmienok, ktoré sa dohodli s používateľom a pod podmienkou dodržania práva Únie a vnútroštátneho práva o ochrane osobných údajov vrátane práv dotknutej osoby, pokiaľ ide o osobné údaje. Tretia strana vymaže údaje, keď už nie sú potrebné na dohodnutý účel, pokiaľ sa v súvislosti s inými ako osobnými údajmi s používateľom nedohodlo inak.

2.   Tretia strana nesmie:

a)

používateľovi neprimerane sťažovať výbery ani výkon práv podľa článku 5 a tohto článku, a to ani tým, že mu ponúkne možnosti výberu spôsobom, ktorý nie je neutrálny, alebo ho núti, zavádza či manipuluje, alebo ohrozuje či oslabuje jeho samostatnosť, rozhodovanie alebo možnosti výberu, a to ani prostredníctvom digitálneho používateľského rozhrania alebo jeho časti;

b)

bez ohľadu na článok 22 ods. 2 písm. a) a c) nariadenia (EÚ) 2016/679, používať údaje, ktoré prijme, na profilovanie, pokiaľ to nie je nevyhnutné na poskytovanie služby, ktorú požaduje používateľ;

c)

sprístupňovať údaje, ktoré prijme, ďalšej tretej strane, pokiaľ sa údaje sprístupňujú na základe zmluvy s používateľom, a to za predpokladu, že ďalšia tretia strana prijme všetky potrebné opatrenia dohodnuté medzi držiteľom údajov a treťou stranou na zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva;

d)

sprístupňovať údaje, ktoré prijme, podniku označenému za strážcu prístupu podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/1925;

e)

používať údaje, ktoré prijme, na vývoj produktu, ktorý konkuruje pripojenému produktu, z ktorého sprístupňované údaje pochádzajú, ani poskytovať údaje inej tretej strane na uvedený účel; tretie strany okrem toho nesmú používať žiadne iné ako osobné údaje z produktu alebo zo súvisiacej služby, ktoré im boli sprístupnené, na získanie poznatkov o hospodárskej situácii, majetku a výrobných postupoch držiteľa údajov alebo o používaní držiteľom údajov;

f)

používať údaje, ktoré prijme, spôsobom, ktorý má nepriaznivý vplyv na bezpečnosť pripojeného produktu alebo súvisiacej služby;

g)

ignorovať osobitné opatrenia, na ktorých sa dohodla s držiteľom údajov alebo vlastníkom obchodného tajomstva podľa článku 5 ods. 9, a narušiť dôvernosť obchodného tajomstva;

h)

brániť používateľovi, ktorý je spotrebiteľom, sprístupňovať údaje, ktoré prijme, iným stranám, a to ani na základe zmluvy.

Článok 10

Urovnávanie sporov

1.   Používatelia, držitelia údajov a príjemcovia údajov majú prístup k orgánu na urovnávanie sporov certifikovanému v súlade s odsekom 5 tohto článku s cieľom urovnávať spory podľa článku 4 ods. 3 a 9 a článku 5 ods. 12, ako aj spory súvisiace so spravodlivými, primeranými a nediskriminačnými podmienkami sprístupňovania údajov transparentným spôsobom v súlade s touto kapitolou a kapitolou IV.

2.   Orgány na urovnávanie sporov informujú dotknuté strany o poplatkoch alebo o mechanizmoch používaných na stanovenie poplatkov ešte predtým, ako tieto strany požiadajú o rozhodnutie.

3.   Ak orgán na urovnávanie sporov rozhodne v prípade sporov predložených orgánu na urovnávanie sporov podľa článku 4 ods. 3 a 9 a článku 5 ods. 12 v prospech používateľa alebo príjemcu údajov, držiteľ údajov znáša všetky poplatky účtované orgánom na urovnávanie sporov a uhradí tomuto používateľovi alebo tomuto príjemcovi údajov aj všetky iné primerané výdavky, ktoré im vznikli v súvislosti s urovnaním sporu. Ak orgán na urovnávanie sporov rozhodne spor v prospech držiteľa údajov, používateľ alebo príjemca údajov nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré držiteľ údajov zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s urovnaním sporu, pokiaľ orgán na urovnávanie sporov nezistí, že používateľ alebo príjemca údajov zjavne konali so zlým úmyslom.

4.   Zákazníci a poskytovatelia služieb spracúvania údajov majú prístup k orgánu na urovnávanie sporov certifikovanému v súlade s odsekom 5 tohto článku s cieľom urovnávať spory súvisiace s porušeniami práv zákazníkov a povinností poskytovateľov služieb spracúvania údajov v súlade s článkami 23 až 31.

5.   Členský štát, v ktorom je orgán na urovnávanie sporov usadený, tento orgán na jeho požiadanie certifikuje, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

je nestranný a nezávislý a svoje rozhodnutia má vydávať v súlade s jasným, nediskriminačným a spravodlivým rokovacím poriadkom;

b)

má potrebné odborné znalosti, najmä v súvislosti so spravodlivými, primeranými a nediskriminačnými podmienkami, vrátane náhrady, a o sprístupňovaní údajov transparentným spôsobom, čo mu umožňuje tieto podmienky určovať;

c)

je ľahko prístupný prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie;

d)

je schopný prijímať svoje rozhodnutia rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom aspoň v jednom úradnom jazyku Únie.

6.   Členské štáty Komisii oznámia orgány na urovnávanie sporov certifikované v súlade s odsekom 5. Komisia uverejní zoznam uvedených orgánov na vyhradenom webovom sídle a pravidelne ho aktualizuje.

7.   Orgán na urovnávanie sporov zamietne zaoberať sa žiadosťou o vyriešenie sporu, ktorá už bola predložená inému orgánu na urovnávanie sporov alebo súdu členského štátu.

8.   Orgán na urovnávanie sporov poskytne stranám možnosť predložiť v primeranej lehote svoje stanoviská vo veciach, ktoré tieto strany tomuto orgánu predložili. V tejto súvislosti sa každej strane sporu poskytnú podania, ktoré k ich sporu predložila druhá strana, ako aj všetky vyhlásenia expertov. Stranám sa poskytne možnosť predložiť pripomienky k uvedeným podaniam a vyhláseniam.

9.   Orgán na urovnávanie sporov prijme svoje rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predložená, do 90 dní od doručenia žiadosti podľa odsekov 1 a 4. Uvedené rozhodnutie sa vydá písomne alebo na trvalom nosiči a je podložené odôvodnením.

10.   Orgány na urovnávanie sporov vypracujú a zverejňujú výročné správy o činnosti. Takéto výročné správy obsahujú najmä tieto všeobecné informácie:

a)

zhrnutie výsledkov sporov;

b)

priemernú dĺžku riešenia sporov;

c)

najčastejšie dôvody sporov.

11.   S cieľom uľahčiť výmenu informácií a najlepších postupov môže orgán na urovnávanie sporov rozhodnúť, že do správy uvedenej v odseku 10 začlení odporúčania o spôsoboch predchádzania takýmto problémom alebo ich riešenia.

12.   Rozhodnutie orgánu na urovnávanie sporov je pre strany záväzné len v prípade, ak výslovne súhlasili so záväznosťou rozhodnutia pred začiatkom konania o urovnaní sporu.

13.   Tento článok nemá vplyv na právo strán žiadať o účinný prostriedok nápravy na súde členského štátu.

Článok 11

Technické ochranné opatrenia týkajúce sa neoprávneného používania alebo zverejnenia údajov

1.   Držiteľ údajov môže uplatniť primerané technické ochranné opatrenia vrátane inteligentných zmlúv a šifrovania s cieľom zabrániť neoprávnenému prístupu k údajom vrátane metaúdajov a zabezpečiť súlad s článkami 4, 5, 6, 8 a 9, ako aj s dohodnutými zmluvnými podmienkami sprístupňovania údajov. Takéto technické ochranné opatrenia nerozlišujú medzi príjemcami údajov ani nebránia výkonu práva používateľa získať kópiu údajov, získať ich, použiť ich alebo získať k nim prístup, poskytnúť ich tretím stranám podľa článku 5, ani nebránia výkonu akéhokoľvek práva tretej strany podľa práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie. Používatelia, tretie strany a príjemcovia údajov takéto technické ochranné opatrenia nezmenia ani neodstránia, pokiaľ s tým nesúhlasí držiteľ údajov.

2.   Tretia strana alebo príjemca údajov za okolností uvedených v odseku 3 vyhovie bez zbytočného odkladu žiadostiam držiteľa údajov a v príslušných prípadoch a ak nejde o rovnakú osobu, vlastníka obchodného tajomstva alebo používateľa, aby:

a)

zmazal údaje, ktoré sprístupnil držiteľ údajov, ako aj všetky ich kópie;

b)

ukončil výrobu, ponúkanie alebo uvedenie na trh alebo využívanie tovaru, odvodených údajov alebo služieb vytvorených na základe vedomostí získaných prostredníctvom takýchto údajov alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo na uvedené účely a zničil všetok tovar porušujúci právo, ak existuje vážne riziko, že nezákonné použitie týchto údajov spôsobí držiteľovi údajov, vlastníkovi obchodného tajomstva alebo používateľovi značnú ujmu, alebo ak by takéto opatrenie nebolo neprimerané vzhľadom na záujmy držiteľa údajov, vlastníka obchodného tajomstva alebo používateľa;

c)

informoval používateľa o neoprávnenom použití alebo zverejnení údajov a o opatreniach prijatých na ukončenie neoprávneného použitia alebo zverejnenia údajov;

d)

odškodnil stranu, ktorej vznikla škoda zneužitím alebo zverejnením takýchto nezákonne sprístupnených alebo použitých údajov.

3.   Odsek 2 sa uplatňuje, ak tretia strana alebo príjemca údajov:

a)

poskytol držiteľovi údajov na účely získania údajov nepravdivé informácie, použil zavádzajúce alebo donucovacie prostriedky alebo zneužil nedostatky technickej infraštruktúry držiteľa údajov určenej na ochranu údajov;

b)

použil sprístupnené údaje na neoprávnené účely vrátane vývoja konkurenčného pripojeného produktu v zmysle článku 6 ods. 2 písm. e);

c)

nezákonne sprístupnil údaje ďalšej strane;

d)

nezachoval technické a organizačné opatrenia dohodnuté podľa článku 5 ods. 9 alebo

e)

bez súhlasu držiteľa údajov zmenil alebo odstránil technické ochranné opatrenia uplatňované držiteľom údajov podľa odseku 1 tohto článku.

4.   Odsek 2 sa uplatňuje aj v prípade, keď používateľ zmení alebo odstráni technické ochranné opatrenia uplatňované držiteľom údajov alebo nezachová technické a organizačné opatrenia, ktoré používateľ po dohode s držiteľom údajov, alebo ak nie je tou istou osobou, vlastníkom obchodného tajomstva, prijal na zachovanie obchodného tajomstva, ako aj vo vzťahu k akejkoľvek inej strane, ktorá prijme údaje od používateľa porušením tohto nariadenia.

5.   Ak príjemca údajov porušuje článok 6 ods. 2 písm. a) alebo b), používatelia majú rovnaké práva ako držitelia údajov v zmysle odseku 2 tohto článku.

Článok 13

Neprijateľné zmluvné podmienky jednostranne uložené druhému podniku

1.   Zmluvná podmienka týkajúca sa prístupu k údajom a ich používania alebo zodpovednosti a prostriedkov nápravy za porušenie povinností súvisiacich s údajmi alebo za ich ukončenie ich plnenia, ktoré podnik jednostranne uložil druhému podniku, nie je pre druhý podnik záväzná, ak je neprijateľná.

2.   Zmluvná podmienka, ktorá odráža kogentné právne normy práva Únie alebo ustanovenia práva Únie, ktoré by sa uplatňovali, ak by zmluvné podmienky túto záležitosť neupravovali, sa nepovažuje za neprijateľnú.

3.   Zmluvná podmienka je neprijateľná, ak je takej povahy, že sa jej používanie výrazne odchyľuje od dobrých obchodných praktík, pokiaľ ide o prístup k údajom a ich používanie, v rozpore s dobromyseľnosťou a čestnosťou.

4.   Predovšetkým na účely odseku 3 je zmluvná podmienka neprijateľná, ak je jej cieľom alebo účinkom:

a)

vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť strany, ktorá jednostranne uložila podmienku, za úmyselné činy alebo hrubú nedbanlivosť;

b)

vylúčiť prostriedky nápravy, ktoré má k dispozícii strana, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, v prípade neplnenia zmluvných záväzkov alebo vylúčiť zodpovednosť strany, ktorá jednostranne uložila podmienku, v prípade porušenia týchto záväzkov;

c)

udeliť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, výlučné právo rozhodovať, či poskytnuté údaje sú v súlade so zmluvou, alebo vykladať ktorúkoľvek zmluvnú podmienku.

5.   Na účely odseku 3 sa zmluvná podmienka považuje za neprijateľnú, ak je jej cieľom alebo účinkom:

a)

neprimerane obmedziť prostriedky nápravy v prípade neplnenia zmluvných záväzkov alebo zodpovednosti v prípade porušenia týchto záväzkov alebo rozšíriť zodpovednosť podniku, ktorému bola podmienka jednostranne uložená;

b)

umožniť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, prístup k údajom a používanie údajov druhej zmluvnej strany spôsobom, ktorý výrazne poškodzuje oprávnené záujmy druhej zmluvnej strany, najmä vtedy, ak takéto údaje obsahujú citlivé obchodné údaje alebo sú chránené obchodným tajomstvom alebo právami duševného vlastníctva;

c)

zabrániť strane, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, v používaní údajov, ktoré táto strana poskytla alebo vytvorila počas platnosti zmluvy, alebo obmedziť používanie takýchto údajov v takom rozsahu, že uvedená strana nemá oprávnenie používať alebo zachytávať údaje, pristupovať k nim ani vykonávať nad nimi kontrolu, ani primeraným spôsobom využívať hodnotu týchto údajov;

d)

zabrániť strane, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, vypovedať dohodu v primeranej lehote;

e)

zabrániť strane, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, získať kópiu údajov, ktoré táto strana poskytla alebo vytvorila počas platnosti zmluvy alebo v primeranej lehote po jej vypovedaní;

f)

umožniť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, vypovedať zmluvu v lehote, ktorá je neprimerane krátka vzhľadom na akúkoľvek primeranú možnosť druhej zmluvnej strany presunúť sa na inú a porovnateľnú službu a vzhľadom na finančnú ujmu, ktorá by vznikla vypovedaním zmluvy, okrem prípadov, keď na takéto vypovedanie existujú vážne dôvody;

g)

umožniť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, podstatne zmeniť cenu uvedenú v zmluve alebo akúkoľvek inú hmotnoprávnu podmienku týkajúcu sa povahy, formátu, kvality alebo množstva údajov, ktoré sa majú zdieľať, ak sa v zmluve neuvádza žiaden oprávnený dôvod a žiadne právo druhej strany vypovedať zmluvu v prípade takejto zmeny.

Písmenom g) prvého pododseku nie sú dotknuté podmienky, na základe ktorých si strana, ktorá jednostranne uložila podmienku, vyhradzuje právo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú za predpokladu, že je v tejto zmluve uvedený oprávnený dôvod takýchto jednostranných zmien, že strana, ktorá jednostranne uložila podmienku, je povinná informovať v primeranej lehote druhú zmluvnú stranu o akejkoľvek takejto zamýšľanej zmene a že druhá zmluvná strana môže zmluvu v prípade zmeny vypovedať.

6.   Zmluvná podmienka sa považuje za jednostranne uloženú v zmysle tohto článku, ak ju predložila jedna zmluvná strana a druhá zmluvná strana nie je schopná ovplyvniť jej obsah napriek snahe o rokovania. Zmluvná strana, ktorá predložila zmluvnú podmienku, má dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka nebola jednostranne uložená. Zmluvná strana, ktorá uložila spornú zmluvnú podmienku, nemôže tvrdiť, že zmluvná podmienka je neprijateľná.

7.   Ak je možné neprijateľnú zmluvnú podmienku oddeliť od ostatných podmienok zmluvy, ostatné podmienky sú naďalej záväzné.

8.   Tento článok sa nevzťahuje na zmluvné podmienky vymedzujúce hlavný predmet zmluvy ani na primeranosť ceny za poskytnutie údajov.

9.   Zmluvné strany, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, nevylúčia uplatňovanie tohto článku, neodchýlia sa od neho ani nezmenia jeho účinky.

KAPITOLA V

SPRÍSTUPŇOVANIE ÚDAJOV SUBJEKTOM VEREJNÉHO SEKTORA, KOMISII, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE A ORGÁNOM ÚNIE NA ZÁKLADE VÝNIMOČNEJ POTREBY

Článok 14

Povinnosť sprístupniť údaje na základe výnimočnej potreby

Ak subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie preukáže výnimočnú potrebu použiť určité údaje, ako sa uvádza v článku 15, a to vrátane relevantných metaúdajov potrebných na interpretáciu a využitie týchto údajov, na výkon svojich zákonných povinnosti vo verejnom záujme, držitelia údajov, ktorí sú právnické osoby iné ako subjekty verejného sektora, ktorí majú dané údaje v držbe, ich na základe riadne odôvodnenej žiadosti sprístupnia.

Článok 17

Žiadosti o sprístupnenie údajov

1.   Pri podaní žiadosti o údaje podľa článku 14 subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie:

a)

uvedie vyžadované údaje vrátane relevantných metaúdajov potrebných na interpretáciu a využitie týchto údajov;

b)

preukáže, že sú splnené podmienky, za ktorých nastáva výnimočná potreba podľa článku 15, na účely ktorej sa údaje žiadajú;

c)

vysvetlí účel žiadosti, zamýšľané použitie požadovaných údajov, a to, v náležitých prípadoch, aj treťou stranou v súlade s odsekom 4 tohto článku, trvanie tohto použitia a v relevantných prípadoch aj spôsob, akým má spracúvanie osobných údajov riešiť výnimočnú potrebu;

d)

ak je to možné, uvedie, kedy sa očakáva, že všetky strany s prístupom k údajom tieto údaje vymažú;

e)

odôvodní výber držiteľa údajov, ktorému je žiadosť adresovaná;

f)

uvedie ostatné subjekty verejného sektora, alebo Komisiu, Európsku centrálnu banku alebo orgány Únie a tretie strany, s ktorými sa očakáva zdieľanie požadovaných údajov;

g)

ak žiada osobné údaje, uvedie všetky technické a organizačné opatrenia potrebné na vykonávanie zásad ochrany údajov a potrebných záruk ochrany údajov a primerané takémuto vykonávaniu, ako je pseudonymizácia, a či držiteľ údajov môže pred sprístupnením údaje anonymizovať;

h)

uvedie právne ustanovenie, ktorým sa žiadajúcemu subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie prideľuje osobitná úloha vykonávaná vo verejnom záujme relevantná pre vyžiadanie údajov;

i)

stanoví lehotu, v ktorej sa údaje majú sprístupniť a lehotu uvedenú v článku 18 ods. 2, v ktorej môže držiteľ údajov zamietnuť alebo požadovať úpravu žiadosti;

j)

vynaloží maximálne úsilie, aby sa vyhol tomu, že by splnenie žiadosti o údaje viedlo k zodpovednosti držiteľov údajov za porušenie práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

2.   Žiadosť o údaje podľa odseku 1 tohto článku:

a)

sa podáva písomne jasným, stručným a jednoduchým jazykom, ktorý je pre držiteľa údajov zrozumiteľný;

b)

je konkrétna, pokiaľ ide o druh požadovaných údajov, a zodpovedá údajom, ktoré má držiteľ údajov pod kontrolou v čase podania žiadosti;

c)

je primeraná výnimočnej potrebe a riadne odôvodnená, pokiaľ ide o úroveň podrobnosti a objem požadovaných údajov, ako aj frekvenciu prístupu k nim;

d)

rešpektuje oprávnené ciele držiteľa údajov, ako aj náklady a úsilie potrebné na sprístupnenie údajov, pričom zaväzuje k zabezpečeniu ochrany obchodných tajomstiev v súlade s článkom 19 ods. 3;

e)

sa vzťahuje na iné ako osobné údaje, a len ak sa preukáže, že to nepostačuje na reakciu na výnimočnú potrebu použiť údaje v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. a), zahŕňa aj osobné údaje v pseudonymizovanej forme, pričom sa v nej stanovia technické a organizačné opatrenia, ktoré sa prijmú na ochranu údajov;

f)

oboznamuje držiteľa údajov so sankciami, ktoré má podľa článku 40 uložiť príslušný orgán určený podľa článku 37 v prípade nesplnenia žiadosti;

g)

ak žiadosť predkladá subjekt verejného sektora, zasiela sa koordinátorovi údajov členského štátu uvedenému v článku 37, kde je žiadajúci subjekt verejného sektora usadený, ktorý bez zbytočného odkladu žiadosť zverejní online, pokiaľ sa koordinátor údajov nedomnieva, že by to predstavovalo riziko pre verejnú bezpečnosť;

h)

ak žiadosť predkladá Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie, bez zbytočného odkladu sa sprístupní online;

i)

ak sa žiada o osobné údaje, bez zbytočného odkladu sa oznamuje dozornému orgánu zodpovednému za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 v členskom štáte, v ktorom je usadený subjekt verejného sektora.

Európska centrálna banka a orgány Únie o svojich žiadostiach informujú Komisiu.

3.   Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie nesprístupňujú údaje získané podľa tejto kapitoly na účely opakovaného použitia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2022/868 alebo článku 2 bode 11 smernice (EÚ) 2019/1024. Nariadenie (EÚ) 2022/868 ani smernica (EÚ) 2019/1024 sa nevzťahujú na údaje v držbe subjektov verejného sektora získané podľa tejto kapitoly.

4.   Odsek 3 tohto článku nebráni subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie vymieňať si údaje získane podľa tejto kapitoly s iným subjektom verejného sektora alebo Komisiou, Európskou centrálnou bankou alebo orgánom Únie s cieľom splniť úlohy uvedené v článku 15 stanovené v žiadosti v súlade s odsekom 1 písm. f) tohto článku alebo sprístupňovať údaje tretej strane v prípadoch, ak prostredníctvom verejne dostupnej dohody delegovali technické inšpekcie alebo iné funkcie na túto tretiu stranu. Povinnosti subjektov verejného sektora podľa článku 19, najmä záruky zachovania dôvernosti obchodného tajomstva, sa vzťahujú aj na takéto tretie strany. Ak subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie zasiela alebo sprístupňuje údaje podľa tohto odseku, bez zbytočného odkladu to oznámi držiteľovi údajov, od ktorého boli údaje prijaté.

5.   Ak sa držiteľ údajov domnieva, že prenosom alebo sprístupnením údajov došlo k porušeniu jeho práv podľa tejto kapitoly, môže podať sťažnosť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je držiteľ údajov usadený, určenému podľa článku 37.

6.   Komisia vypracuje vzorový formát žiadostí podľa tohto článku.

Článok 19

Povinnosti subjektov verejného sektora, Komisie, Európskej centrálnej banky a orgánov Únie

1.   Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie prijímajúci údaje na základe žiadosti podanej podľa článku 14:

a)

nepoužíva údaje spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s účelom, na ktorý boli vyžiadané;

b)

vykonal technické a organizačné opatrenia, ktorými sa zachováva dôvernosť a integrita požadovaných údajov a bezpečnosť prenosov údajov, najmä osobných údajov, a zaručuje práva a slobody dotknutých osôb;

c)

údaje vymaže, hneď ako už nie sú potrebné na uvedený účel, a bez zbytočného odkladu informuje držiteľa údajov a jednotlivcov alebo organizácie, ktoré údaje prijali podľa článku 21 ods. 1, o tom, že údaje boli vymazané, pokiaľ sa nevyžaduje ich archivácia v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom o prístupe verejnosti k dokumentom v súvislosti s povinnosťami týkajúcimi sa transparentnosti.

2.   Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka, orgán Únie alebo tretia strana prijímajúca údaje podľa tejto kapitoly:

a)

nepoužíva údaje ani poznatky o hospodárskej situácii, majetku a výrobných alebo prevádzkových postupoch držiteľa údajov na vývoj alebo zlepšenie pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, ktoré konkurujú pripojenému produktu alebo súvisiacej službe držiteľa údajov;

b)

nezdieľa údaje s inou treťou stranou na ktorýkoľvek z účelov uvedených v písmene a).

3.   Zverejnenie obchodných tajomstiev subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie sa vyžaduje iba v takej miere, aká je skutočne nevyhnutná na dosiahnutie účelu žiadosti podľa článku 15. V takom prípade držiteľ údajov alebo, ak to nie je tá istá osoba, vlastník obchodného tajomstva, identifikuje údaje, ktoré sú chránené ako obchodné tajomstvo, a to aj v rámci relevantných metaúdajov. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie prijme pred zverejnením obchodného tajomstva všetky potrebné a primerané technické a organizačné opatrenia na zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva vrátane prípadného použitia vzorových zmluvných podmienok, technických noriem a uplatňovania kódexov správania.

4.   Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie je zodpovedný za bezpečnosť údajov, ktoré prijme.

Článok 20

Náhrada v prípadoch výnimočnej potreby

1.   Držitelia údajov iní ako mikropodniky a malé podniky sprístupnia údaje potrebné v rámci reakcie na krízovú situáciu podľa článku 15 ods. 1 písm. a) bezodplatne. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie, ktorý prijal údaje, poskytne držiteľovi údajov verejné uznanie, ak ho o to držiteľ údajov požiada.

2.   Držiteľ údajov má nárok na spravodlivú náhradu za sprístupnenie údajov v súlade so žiadosťou podanou podľa článku 15 ods. 1 písm. b). Takáto náhrada musí kryť aspoň technické a organizačné náklady vynaložené s cieľom vyhovieť žiadosti, a to v príslušných prípadoch vrátane nákladov na anonymizáciu, pseudonymizáciu, agregáciu a technické úpravy, a primeranú maržu. Na žiadosť subjektu verejného sektora, Komisie, Európskej centrálnej banky alebo orgánu Únie, držiteľ údajov poskytne informácie pre výpočet nákladov a primeranej marže.

3.   Odsek 2 sa uplatňuje aj keď si nárok na náhradu za sprístupnenie údajov uplatňuje mikropodnik a malý podnik.

4.   Držitelia údajov nemajú nárok na náhradu za sprístupnenie údajov v súlade so žiadosťou podanou podľa článku 15 ods. 1 písm. b), ak je osobitnou úlohou vykonávanou vo verejnom záujme tvorba oficiálnych štatistík a ak vnútroštátne právo nepovoľuje nákup údajov. Členské štáty oznámia Komisii, ak vnútroštátne právo nepovoľuje nákup údajov na tvorbu oficiálnych štatistík.

5.   Ak subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie nesúhlasí s výškou náhrady, ktorú žiada držiteľ údajov, môže príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je držiteľ údajov usadený, určenému podľa článku 37, podať sťažnosť.

Článok 21

Zdieľanie údajov získaných v súvislosti s výnimočnou potrebou s výskumnými organizáciami alebo štatistickými orgánmi

1.   Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie je oprávnený zdieľať údaje prijaté podľa tejto kapitoly:

a)

s jednotlivcami alebo organizáciami na účely vykonávania vedeckého výskumu alebo analýzy, ktoré sú zlučiteľné s účelom, na ktorý boli údaje vyžiadané, alebo

b)

s národnými štatistickými úradmi a Eurostatom na tvorbu oficiálnych štatistík.

2.   Jednotlivci alebo organizácie, ktorí prijali údaje podľa odseku 1, konajú na neziskovom základe alebo v súvislosti s verejným záujmom uznaným v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve. Nezahŕňajú organizácie, na ktoré majú obchodné podniky podstatný vplyv, ktorý pravdepodobne povedie k prednostnému prístupu k výsledkom výskumu.

3.   Jednotlivci alebo organizácie, ktoré prijímajú údaje podľa odseku 1 tohto článku, dodržiavajú rovnaké povinnosti, aké sa vzťahujú na subjekty verejného sektora, Komisiu, Európsku centrálnu banku alebo orgány Únie podľa článku 17 ods. 3 a článku 19.

4.   Bez ohľadu na článok 19 ods. 1 písm. c) môžu jednotlivci alebo organizácie prijímajúce údaje podľa odseku 1 tohto článku uchovávať prijaté údaje na účely, na ktoré boli údaje vyžiadané, najviac šesť mesiacov po vymazaní údajov subjektmi verejného sektora, Komisiou, Európskou centrálnou bankou a orgánmi Únie.

5.   Ak má subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie v úmysle zasielať alebo sprístupňovať údaje podľa odseku 1 tohto článku, bez zbytočného odkladu to oznámi držiteľovi údajov, od ktorého boli údaje prijaté, pričom uvedie totožnosť a kontaktné údaje organizácie alebo jednotlivca prijímajúcich údaje, účel prenosu alebo sprístupnenia údajov, obdobie, počas ktorého sa majú údaje využívať, a prijaté technické ochranné a organizačné opatrenia, a to aj keď ide o osobné údaje alebo obchodné tajomstvo. Ak držiteľ údajov nesúhlasí s prenosom alebo sprístupnením údajov, môže podať sťažnosť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je držiteľ údajov usadený, určenému podľa článku 37.

Článok 25

Zmluvné podmienky týkajúce sa presunu

1.   Práva zákazníka a povinnosti poskytovateľa služieb spracúvania údajov v súvislosti s presunom medzi poskytovateľmi takýchto služieb alebo v príslušných prípadoch do lokálnej infraštruktúry IKT sa jasne uvádzajú v písomnej zmluve. Poskytovateľ služieb spracúvania údajov sprístupní uvedenú zmluvu zákazníkovi pred jej podpísaním tak, aby ju mohol uchovať a reprodukovať.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2019/770, zmluva uvedená v odseku 1 tohto článku obsahuje aspoň:

a)

doložky umožňujúce zákazníkovi na požiadanie presunúť sa na službu spracúvania údajov, ktorú poskytuje iný poskytovateľ služieb spracúvania údajov, alebo preniesť všetky exportovateľné údaje a digitálne aktíva do lokálnej infraštruktúry IKT bez zbytočného odkladu, a v každom prípade po povinnom maximálnom prechodnom období 30 kalendárnych dní so začiatkom po skončení maximálnej výpovednej lehoty uvedenej v písmene d), počas ktorého zmluva o poskytovaní služieb zostáva v platnosti a poskytovateľ služieb spracúvania údajov:

i)

poskytuje zákazníkovi a tretím stranám, ktoré zákazník oprávnil v rámci procesu presunu, primeranú pomoc;

ii)

koná s náležitou starostlivosťou s cieľom zachovať kontinuitu činností a pokračuje v poskytovaní funkcií alebo služieb podľa zmluvy;

iii)

poskytuje jasné informácie o známych rizikách, ktoré ohrozujú kontinuitu poskytovania funkcií alebo služieb zo strany zdrojového poskytovateľa služieb spracúvania údajov;

iv)

zabezpečuje, aby sa zachovala vysoká úroveň bezpečnosti počas celého procesu presunu, najmä bezpečnosť údajov počas ich prenosu a nepretržitá bezpečnosť údajov počas obdobia na získanie údajov uvedeného v písmene g) v súlade s uplatniteľným právom Únie alebo vnútroštátnym právom;

b)

povinnosť poskytovateľa služieb spracúvania údajov podporovať stratégiu odchodu zákazníka týkajúcu sa zmluvných služieb, a to aj poskytovaním všetkých relevantných informácií;

c)

doložku, v ktorej sa uvádza, že zmluva sa považuje za vypovedanú v jednom z nasledovných prípadov, spolu s povinnosťou oznámiť toto vypovedanie zmluvy zákazníkovi:

i)

v príslušných prípadoch, po úspešnom dokončení procesu presunu;

ii)

na konci maximálnej výpovednej lehoty uvedenej v písmene d), ak sa zákazník nechce presunúť k inému poskytovateľovi, ale chce po ukončení poskytovania služby vymazať svoje exportovateľné údaje a digitálne aktíva;

d)

maximálnu výpovednú lehotu na začatie procesu presunu k inému poskytovateľovi, ktorá nesmie presiahnuť dva mesiace;

e)

podrobné špecifikácie všetkých kategórií údajov a digitálnych aktív, ktoré možno preniesť počas procesu presunu, minimálne všetkých exportovateľných údajov;

f)

podrobné špecifikácie kategórií údajov, ktoré sú špecifické pre vnútorné fungovanie poskytovateľovej služby spracúvania údajov a ktoré majú byť vyňaté z exportovateľných údajov podľa písmena e) tohto odseku, ak existuje riziko porušenia obchodného tajomstva poskytovateľa, za predpokladu, že takéto výnimky nebránia procesu presunu údajov stanovenému v článku 23 ani ho neodďaľujú;

g)

minimálne obdobie na získanie údajov trvajúce aspoň 30 kalendárnych dní so začiatkom po ukončení prechodného obdobia, na ktorom sa dohodli zákazník a poskytovateľ služieb spracúvania údajov v súlade s písmenom a) tohto odseku a odsekom 4;

h)

doložku zaručujúcu úplné vymazanie všetkých exportovateľných údajov a digitálnych aktív vytvorených priamo zákazníkom alebo priamo súvisiacich so zákazníkom po uplynutí obdobia na získavanie údajov uvedeného v písmene g) alebo po uplynutí alternatívneho dohodnutého obdobia k neskoršiemu dátumu, než je dátum uplynutia obdobia na získavanie údajov uvedeného v písmene g), a to za predpokladu, že proces presunu bol úspešne dokončený;

i)

poplatky za presun, ktoré môžu účtovať poskytovatelia služieb spracúvania údajov v súlade s článkom 29.

3.   Zmluva uvedená v odseku 1 obsahuje doložky, v ktorých sa stanovuje, že zákazník môže poskytovateľovi služieb spracúvania údajov oznámiť svoje rozhodnutie vykonať po ukončení maximálnej výpovednej lehoty uvedenej v odseku 2 písm. d) jeden alebo viacero z týchto úkonov:

a)

presunúť sa k inému poskytovateľovi služieb spracúvania údajov, pričom v takom prípade zákazník poskytne o tomto poskytovateľovi potrebné údaje;

b)

presunúť sa do lokálnej infraštruktúry IKT;

c)

vymazať svoje exportovateľné údaje a digitálne aktíva.

4.   Ak povinné maximálne prechodné obdobie stanovené v odseku 2 písm. a) nie je možné dodržať z technických dôvodov, poskytovateľ služieb spracúvania údajov o tom informuje zákazníka do 14 pracovných dní od podania žiadosti o presun a náležite odôvodní technickú nerealizovateľnosť, pričom uvedie náhradné prechodné obdobie, ktoré nesmie prekročiť sedem mesiacov. V súlade s odsekom 1 je počas celého náhradného prechodného obdobia zabezpečená kontinuita služieb.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, obsahuje zmluva uvedená v odseku 1 doložky, ktorými sa zákazníkovi dáva právo raz predĺžiť prechodné obdobie o obdobie, ktoré zákazník považuje na vlastné účely za vhodnejšie.

Článok 35

Interoperabilita služieb spracúvania údajov

1.   Otvorené špecifikácie interoperability a harmonizované normy v oblasti interoperability služieb spracúvania údajov:

a)

dosahujú, ak je to technicky možné, interoperabilitu rôznych služieb spracúvania údajov, ktorými sa zaisťuje rovnaký typ služby;

b)

zlepšujú prenosnosť digitálnych aktív medzi rôznymi službami spracúvania údajov, ktorými sa zaisťuje rovnaký typ služby;

c)

ak je to technicky možné, uľahčujú funkčnú rovnocennosť rôznych služieb spracúvania údajov uvedených v článku 30 ods. 1, ktorými sa zaisťuje rovnaký typ služby;

d)

nemajú nepriaznivý vplyv na bezpečnosť a integritu služieb spracúvania údajov a údajov;

e)

sú navrhnuté tak, že umožňujú technický pokrok a začlenenie nových funkcií a inovácií v oblasti služieb spracúvania údajov.

2.   Otvorené špecifikácie interoperability a harmonizované normy v oblasti interoperability služieb spracúvania údajov sa primerane zameriavajú na:

a)

aspekty cloudovej interoperability týkajúce sa interoperability prenosu, syntaktickej interoperability, sémantickej interoperability údajov, behaviorálnej interoperability a interoperability politík;

b)

aspekty prenosnosti cloudových údajov týkajúce sa syntaktickej prenosnosti údajov, sémantickej prenosnosti údajov a prenosnosti dátových politík;

c)

aspekty cloudových aplikácií týkajúce sa syntaktickej prenosnosti aplikácií, prenosnosti inštrukcií aplikácií, prenosnosti metaúdajov aplikácií, prenosnosti správania aplikácií a prenosnosti politík aplikácií.

3.   Otvorené špecifikácie interoperability sú v súlade s prílohou II k nariadeniu (EÚ) č. 1025/2012.

4.   Komisia po zohľadnení relevantných medzinárodných a európskych noriem a samoregulačných iniciatív môže v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 požiadať jednu alebo viaceré európske normalizačné organizácie, aby vypracovali harmonizované normy, ktoré zodpovedajú základným požiadavkám stanoveným v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

5.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať spoločné špecifikácie na základe otvorených špecifikácií interoperability, ktoré zahŕňajú všetky základné požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 2.

6.   Komisia pri vypracovaní návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 5 tohto článku zohľadní stanoviská relevantných príslušných orgánov uvedených v článku 37 ods. 5 písm. h) a iných relevantných subjektov alebo expertných skupín a náležite konzultuje so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.

7.   Ak sa členský štát domnieva, že spoločná špecifikácia úplne nezodpovedá základným požiadavka stanoveným v odsekoch 1 a 2, informuje o tom Komisiu predložením podrobného vysvetlenia. Komisia posúdi uvedené podrobné vysvetlenie a v prípade potreby môže zmeniť vykonávací akt, ktorým sa stanovuje dotknutá spoločná špecifikácia.

8.   Komisia na účely článku 30 ods. 3 uverejní prostredníctvom vykonávacích aktov v centrálnom registri noriem Únie pre interoperabilitu služieb spracúvania údajov odkazy na harmonizované normy a spoločné špecifikácie pre interoperabilitu služieb spracúvania údajov.

9.   Vykonávacie akty uvedené v tomto článku sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

Článok 37

Príslušné orgány a koordinátori údajov

1.   Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných orgánov, ktoré budú zodpovedné za uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia (príslušné orgány). Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero nových orgánov alebo využiť existujúce orgány.

2.   Ak členský štát určí viac ako jeden príslušný orgán, určí spomedzi nich koordinátora údajov s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a pomáhať subjektom v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vo všetkých záležitostiach súvisiacich s jeho uplatňovaním a presadzovaním. Príslušné orgány pri vykonávaní úloh a právomocí, ktoré im boli pridelené podľa odseku 5, navzájom spolupracujú.

3.   Dozorné orgány zodpovedné za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 sú zodpovedné za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Kapitoly VI a VII nariadenia (EÚ) 2016/679 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je zodpovedný za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia, pokiaľ sa týka Komisie, Európskej centrálnej banky alebo orgánov Únie. Článok 62 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa v relevantných prípadoch uplatňuje mutatis mutandis.

Dozorné orgány vykonávajú svoje úlohy a právomoci uvedené v tomto odseku s ohľadom na spracúvanie osobných údajov.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 tohto článku:

a)

v prípade konkrétnych odvetvových otázok týkajúcich sa prístupu k údajom a ich používania, ktoré súvisia s uplatňovaním tohto nariadenia, sa dodržiavajú právomoci odvetvových orgánov;

b)

príslušný orgán zodpovedný za uplatňovanie a presadzovanie článkov 23 až 31 a článkov 34 a 35 musí mať skúsenosti v oblasti údajov a elektronických komunikačných služieb.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby úlohy a právomoci príslušných orgánov boli jasne vymedzené a aby zahŕňali:

a)

podporu dátovej gramotnosti a informovanosti používateľov a subjektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto nariadenia;

b)

vybavovanie sťažností vyplývajúcich z údajného porušovania tohto nariadenia, a to aj v súvislosti s obchodným tajomstvom, a vyšetrovanie podstaty sťažnosti v primeranom rozsahu a prípadné pravidelné informovanie sťažovateľov v relevantných prípadoch v súlade s vnútroštátnym právom o pokroku a výsledkoch vyšetrovania v primeranej lehote, najmä ak je potrebné ďalšie vyšetrovanie alebo koordinácia s iným príslušným orgánom;

c)

vedenie vyšetrovaní záležitostí týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia, a to aj na základe informácií poskytnutých iným príslušným orgánom alebo iným orgánom verejnej moci;

d)

ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich peňažných sankcií, ktoré môžu zahŕňať pravidelné penále a sankcie so spätnou účinnosťou, alebo začatie súdneho konania o uložení pokuty;

e)

monitorovanie vývoja v technologickej a súvisiacej obchodnej oblasti relevantného pre sprístupňovanie údajov a ich používanie;

f)

spoluprácu s príslušnými orgánmi iných členských štátov a v relevantných prípadoch s Komisiou alebo Európskym dátovým inovačným výborom s cieľom zabezpečiť jednotné a účinné uplatňovanie tohto nariadenia vrátane výmeny všetkých relevantných informácií elektronickými prostriedkami, a to bez zbytočného odkladu a aj pokiaľ ide o odsek 10 tohto článku;

g)

spoluprácu s relevantnými príslušnými orgánmi zodpovednými za vykonávanie iných právnych aktov Únie alebo vnútroštátnych právnych aktov vrátane orgánov príslušných v oblasti údajov a elektronických komunikačných služieb, s dozorným orgánom zodpovedným za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo s odvetvovými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa toto nariadenie presadzovalo konzistentne s iným právom Únie a vnútroštátnym právom;

h)

spoluprácu s relevantnými príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa články 23 až 31 a články 34 a 35 presadzovali jednotne s ostatným právom Únie a so samoreguláciou vzťahujúcou sa na poskytovateľov služieb spracúvania údajov;

i)

zabezpečenie zrušenia poplatkov za presun v súlade s článkom 29;

j)

preskúmanie žiadostí o údaje podaných v súlade s kapitolou V.

Ak je určený koordinátor údajov, uľahčuje spoluprácu uvedenú v prvom pododseku písm. f), g) a h) a na požiadanie pomáha príslušným orgánom.

6.   Koordinátor údajov, ak takýto príslušný orgán bol určený:

a)

pôsobí ako jednotné kontaktné miesto pre všetky otázky súvisiace s uplatňovaním tohto nariadenia;

b)

zabezpečuje, aby boli žiadosti o sprístupnenie údajov podané subjektmi verejného sektora v prípade výnimočnej potreby podľa kapitoly V verejne prístupné online, a podporuje dobrovoľné dohody o zdieľaní údajov medzi orgánmi verejného sektora a držiteľmi údajov;

c)

každoročne informuje Komisiu o zamietnutiach oznámených podľa článku 4 ods. 2 a 8 a článku 5 ods. 11.

7.   Členské štáty oznámia Komisii názvy príslušných orgánov a ich úlohy a právomoci a v príslušných prípadoch aj názov koordinátora údajov. Komisia vedie verejný register týchto orgánov.

8.   Príslušné orgány musia byť pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí podľa tohto nariadenia nestranné a nesmú byť pod vonkajším vplyvom, či už priamym alebo nepriamym, a nesmú požadovať ani prijímať pokyny týkajúce sa jednotlivých prípadov od iného orgánu verejnej moci alebo súkromnej strany.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali dostatočné ľudské a technické zdroje a relevantné odborné znalosti na účinné plnenie svojich úloh v súlade s týmto nariadením.

10.   Subjekty patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria do právomoci členského štátu, v ktorom sú usadené. Ak je subjekt usadený vo viac ako jednom členskom štáte, považuje sa za subjekt v právomoci členského štátu, v ktorom má hlavné miesto podnikateľskej činnosti, to znamená, v ktorom má ústredie alebo sídlo, z ktorého sa vykonávajú hlavné finančné operácie a prevádzkové riadenie.

11.   Každý subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii a ktorý nie je usadený v Únii, určí právneho zástupcu v jednom z členských štátov.

12.   Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením poverí subjekt, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii, právneho zástupcu, aby konal spolu s ním alebo v jeho mene vo všetkých otázkach, s ktorými sa na neho obrátia príslušné orgány. Uvedený právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia a ustanovenia, ktoré subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sprístupňujúci pripojené produkty alebo ponúkajúci služby v Únii prijal a zaviedol s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením.

13.   Subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii, sa považuje za subjekt podliehajúci právomoci členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho právny zástupca. Tým, že takýto subjekt určí právneho zástupcu, nie je dotknutá zodpovednosť takéhoto subjektu a žiadne právne kroky, ktoré by sa mohli podniknúť proti takémuto subjektu. Kým subjekt neurčí právneho zástupcu v súlade s týmto článkom, patrí v príslušných prípadoch na účely zabezpečenia uplatňovania a presadzovania tohto nariadenia do právomoci všetkých členských štátov. Každý príslušný orgán môže vykonávať svoju právomoc, a to aj uložením účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií, za predpokladu, že sa voči subjektu nevedie konanie o presadzovaní práva podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o rovnaké skutočnosti zo strany iného príslušného orgánu.

14.   Príslušné orgány majú právomoc požadovať od používateľov, držiteľov údajov alebo príjemcov údajov, alebo ich právnych zástupcov, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, všetky informácie potrebné na overenie súladu s týmto nariadením. Všetky žiadosti o informácie musia byť primerané vykonávaniu uvedenej úlohy a odôvodnené.

15.   Ak príslušný orgán v jednom členskom štáte požiada o pomoc alebo prijatie opatrenia na presadzovanie príslušný orgán v inom členskom štáte, predloží odôvodnenú žiadosť. Príslušný orgán po doručení takejto žiadosti bez zbytočného odkladu odpovie a v odpovedi podrobne uvedie opatrenia, ktoré sa prijali alebo ktoré sa plánujú prijať.

16.   Príslušné orgány dodržiavajú zásady dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva a chránia osobné údaje v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Všetky informácie vymieňané v rámci žiadosti o pomoc a poskytnuté podľa tohto článku sa používajú iba na účel, na ktorý boli vyžiadané.

Článok 38

Právo podať sťažnosť

1.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, fyzické a právnické osoby majú právo podať sťažnosť relevantnému príslušnému orgánu v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, miesta výkonu práce alebo miesta usadenia, a to samostatne alebo v relevantných prípadoch kolektívne, ak sa domnievajú, že ich práva podľa tohto nariadenia boli porušené. Koordinátor údajov na požiadanie poskytne fyzickým a právnickým osobám všetky potrebné informácie na podanie ich sťažností náležitému príslušnému orgánu.

2.   Príslušný orgán, ktorému sa sťažnosť podala, informuje sťažovateľa v súlade s vnútroštátnym právom o aktuálnom stave konania a o prijatom rozhodnutí.

3.   Príslušné orgány spolupracujú s cieľom účinne a včas vybaviť a vyriešiť sťažnosti, a to aj prostredníctvom výmeny všetkých relevantných informácií elektronickými prostriedkami bez zbytočného odkladu. Táto spolupráca nemá vplyv na mechanizmy spolupráce stanovené v kapitolách VI a VII nariadenia (EÚ) 2016/679 a v nariadení (EÚ) 2017/2394.

Článok 49

Hodnotenie a preskúmanie

1.   Komisia do 12. septembra 2028 vykoná hodnotenie tohto nariadenia a správu s hlavnými zisteniami predloží Európskemu parlamentu a Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V uvedenom hodnotení posudzuje predovšetkým:

a)

situácie, ktoré sa majú považovať za situácie výnimočnej potreby na účely článku 15 tohto nariadenia a uplatňovanie kapitoly V tohto nariadenia v praxi, najmä skúsenosti s uplatňovaním kapitoly V tohto nariadenia subjektmi verejného sektora, Komisiou, Európskou centrálnou bankou a orgánmi Únie; počet a výsledok konaní predložených príslušnému orgánu podľa článku 18 ods. 5 o uplatňovaní kapitoly V tohto nariadenia, ktoré oznámili príslušné orgány; vplyv iných povinností stanovených v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve na účely splnenia žiadostí o prístup k informáciám; vplyv dobrovoľných mechanizmov zdieľania údajov, ako sú tie, ktoré zaviedli organizácie dátového altruizmu uznané podľa nariadenia (EÚ) 2022/868, na plnenie cieľov kapitoly V tohto nariadenia, ako aj úlohu osobných údajov v kontexte článku 15 tohto nariadenia vrátane vývoja technológií na zvyšovanie súkromia;

b)

vplyv tohto nariadenia na využívanie údajov v hospodárstve aj na inováciu údajov, postupy speňažovania údajov a služby sprostredkovania údajov, ako aj na zdieľanie údajov v rámci spoločných európskych dátových priestorov;

c)

dostupnosť a používanie rôznych kategórií a druhov údajov;

d)

vylúčenie určitých kategórií podnikov ako príjemcov podľa článku 5;

e)

absencia akéhokoľvek vplyvu na práva duševného vlastníctva;

f)

vplyv na obchodné tajomstvá vrátane ochrany pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením, ako aj vplyv mechanizmu, ktorý držiteľovi údajov umožňuje zamietnuť žiadosť používateľa podľa článku 4 ods. 8 a článku 5 ods. 11, pričom sa v možnom rozsahu zohľadní akákoľvek revízia smernice (EÚ) 2016/943;

g)

či je zoznam neprijateľných zmluvných podmienok uvedený v článku 13 aktuálny vzhľadom na nové obchodné praktiky a rýchle tempo inovácie na trhu;

h)

zmeny zmluvných praktík poskytovateľov služieb spracúvania údajov a to, či vedú k dostatočnému súladu s článkom 25;

i)

zníženie poplatkov účtovaných poskytovateľmi služieb spracúvania údajov za proces presunu v súlade s postupným ukončením poplatkov za presun podľa článku 29;

j)

vzájomné pôsobenie tohto nariadenia s inými právnymi aktmi Únie, ktoré sú relevantné pre dátové hospodárstvo;

k)

predchádzanie nezákonnému prístupu orgánov verejnej moci k iným ako osobným údajom;

l)

účinnosť režimu presadzovania práva požadovaného podľa článku 37;

m)

vplyv tohto nariadenia na MSP s ohľadom na ich schopnosť inovovať a na dostupnosť služieb spracúvania údajov pre používateľov v Únii a zaťaženie v súvislosti s plnením nových povinností.

2.   Komisia do 12. septembra 2028 vykoná hodnotenie tohto nariadenia a správu s hlavnými zisteniami predloží Európskemu parlamentu a Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V uvedenom hodnotení sa posúdi vplyv článkov 23 až 31 a článkov 34 a 35, najmä pokiaľ ide o cenotvorbu a rozmanitosť služieb spracúvania údajov ponúkaných v rámci Únie s osobitným zameraním na poskytovateľov z radov MSP.

3.   Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.   Komisia na základe správ uvedených v odsekoch 1 a 2 vo vhodných prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.


whereas









keyboard_arrow_down